Ẹwolẹ—obọdẹ Okwakwa Ọ Oleleikristi
‘Wha whẹ . . . ẹwolẹ họ oma.’—AHWO KỌLỌSI 3:12.
1. Eme o ru ẹwolẹ fihọ obọdẹ okwakwa?
ORIA kpobi o tẹ rrọ wolẹ, o rẹ jọ wowoma jẹ kẹ evawere. Ohwo ọ tẹ rrọ wolẹ, u re siuru re a jọ kugbei. Dede na, Solomọn Ovie owareghẹ na ọ ta nnọ: “Ẹmeunu ọlọlọhọ o re wiri ugbonwa.” (Itẹ 25:15) Ẹwolẹ yọ obọdẹ okwakwa nọ u re ku awere avọ ogaga kugbe.
2, 3. Didi okugbe ọ rrọ udevie ẹwolẹ avọ ẹzi ọfuafo na, kọ eme ma te ta ẹme kpahe evaọ uzoẹme onana?
2 Pọl ukọ na o fi ẹwolẹ ba “ubi Ẹzi” na, wọhọ epanọ ma rẹ ruẹ eva Ahwo Galesha 5:22, 23. Ubiẹme Griki nọ a fa “ẹwolẹ” evaọ owọ avọ 23 orọ New World Translation na, a fa riẹ unuẹse buobu wọhọ “oma-urokpotọ” evaọ efafa Ebaibol efa. Uzẹme riẹ họ o rẹ bẹbẹ re a ruẹ uzedhe otofa ogbagba kẹ ubiẹme Griki nana evaọ evẹrẹ efa buobu keme, ubiẹme Griki na u dhesẹ, orọnikọ oma-urokpotọ okafe he rekọ ẹwolẹ obeva avọ aruoriwo; orọnikọ oghẹrẹ uruemu ohwo ho, rekọ oghẹrẹ uyero obeva gbe udu ohwo.
3 Re u fi obọ họ k’omai viere riẹ otofa gbe epanọ ẹwolẹ ọ ghare te, jọ ma t’ẹme kpahe iriruo ene nọ e rrọ Ebaibol na. (Ahwo Rom 15:4) Evaọ ere oruo, orọnikọ ma ti wuhrẹ oware nọ okwakwa nana o rrọ ọvo ho rekọ te epanọ a sai ro wo i je dhesẹ iẹe via evaọ iruẹru mai kpobi.
“Oyena Họ Onọ orẹ Ghaghae Obaro Ọghẹnẹ”
4. Ẹvẹ ma rọ riẹ nnọ Jihova o rri ẹwolẹ ghaghae?
4 Nọ ẹwolẹ ọ rrọ abọjọ ubi ẹzi Ọghẹnẹ na, o rrọ oware iroro inọ o rrọ usu kpekpekpe kugbe ekwakwa igbunu Ọghẹnẹ. Pita ukọ na o kere nnọ “omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ” e rẹ “ghaghae obaro Ọghẹnẹ.” (1 Pita 3:4) Uzẹme, ẹwolẹ yọ uruemu nọ Ọghẹnẹ o wo; Jihova o rri rie ghare gaga. Evaọ uzẹme, onana ọvo u te epanọ idibo Ọghẹnẹ kpobi a rẹ rọ bọ ẹwolẹ. Dede na, ẹvẹ Ọghẹnẹ erumeru na, Udu-Esuo nọ o mai kpehru kpobi evaọ ehrugbakpọ na, o ro dhesẹ ewolẹ?
5. Fikinọ Jihova ọ rrọ wowolẹ, didi irẹro ma wo?
5 Okenọ imava ọsosuọ na, Adamu avọ Ivi, a ghẹmeeyo kẹ ujaje uvevẹ Ọghẹnẹ inọ a re ure eriariẹ ewoma gbe eyoma na ha, aro kekeke a ro ru ei. (Emuhọ 2:16, 17) Owojẹ aro koko yena u su kpohọ uzioraha, uwhu, gbe oma usino Ọghẹnẹ rọ kẹ ae gbe emọ obaro rai. (Ahwo Rom 5:12) Dede nọ Jihova ọ riẹ ru evaọ oziẹ nọ o bru kpe ai, ọ nwane rehọ ofu kpairoro vrẹ uyẹ ohwo-akpọ họ wọhọ ẹsenọ a fioka ha gbe nnọ a sae wariẹ dẹ ae rehọ họ. (Olezi 130:3) Ukpoye, fiki aruoriwo gbe unevaze riẹ nọ o re ro si obọ kekeke he—edhesẹvia ọrọ ẹwolẹ—Jihova ọ ruẹrẹ edhere họ nọ ahwo-akpọ uzioraha a sae rọ nya bru ei ze, a ve wo aruoriwo riẹ. Ẹhẹ, ẹkwoma okẹ idhe ẹtanigbo Ọmọ riẹ, Jesu Kristi, Jihova o ru riẹ lọhọ k’omai nọ ma sae rọ ziọ akaba-uvie okpehru riẹ ababọ ozodhẹ hayo idudu.—Ahwo Rom 6:23; Ahwo Hibru 4:14-16; 1 Jọn 4:9, 10, 18.
6. Ẹvẹ ẹwolẹ o ro dhesẹ oma via evaọ oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o ro yeri kugbe Keni?
6 Oke krẹkri taure Jesu ọ tẹ te ze otọakpọ, Jihova o dhesẹ ẹwolẹ riẹ evaọ okenọ emezae Adamu, Keni avọ Ebẹle, a dheidhe kẹ Ọghẹnẹ. Fikinọ ọ riẹ uyero udu rai, Jihova ọ tẹ se idhe Keni rekọ “ọ ruẹ nọ idhe Ebẹle i woma.” Ẹro owoma nọ Ọghẹnẹ o ro rri Ebẹle ohwo ẹrọwọ na avọ idhe riẹ o kpare ofu Keni. Ebaibol na e ta nọ: “Eva e dha Keni no, o te mu ovao họ.” Eme Jihova o ru? Kọ ọ nwane dheva t’oka fiki uruemu uyoma Keni nana? Ijo. Avọ ẹwolẹ, ọ nọ Keni oware nọ o bi ro mu ofu t’ere. Jihova ọ tubẹ ta vevẹ kẹ Keni oware nọ ọ rẹ sai ru nọ a je ‘mi akpẹwẹ riẹ.’ (Emuhọ 4:3-7) Ẹhẹ, Jihova o ghine dhesẹ ẹwolẹ vọvọ.—Ọnyano 34:6.
Ẹwolẹ O re Siuru jẹ Sasa Oma
7, 8. (a) Ẹvẹ ma sai ro wo otoriẹ ẹwolẹ Jihova? (b) Didi oware eme nọ e rrọ Matiu 11:27-29 na i dhesẹ via kpahe Jihova avọ Jesu?
7 Emamọ edhere jọ nọ ma rẹ rọ riẹ kpahe ekwakwa Jihova nọ i wo ibe he na họ ẹkwoma ewuhrẹ kpahe uzuazọ gbe odibọgba Jesu Kristi. (Jọn 1:18; 14:6-9) Nọ ọ jọ Galili eva ukpe avivẹ orọ usiuwoma ota riẹ, Jesu o ru iruo igbunu buobu evaọ Korazin, Bẹtsaida, Kapaniọm, avọ eria ekẹloma. Ghele na, ibuobu ahwo na i je fu uke jẹ kare isiuru, a se nnọ a rẹ rọwo. Eme Jesu o ru? Ọ kareghẹhọ ae whawha oware nọ u ti no ababọ ẹrọwọ rai te ae obọ, dede na ọ jẹ re ohrọ otu ʽam ha·ʼaʹrets na, enọ a rri fihọ ahwo ugbotọ nọ e rrọ udevie rai, fikinọ a rrọ iyiyẹ evaọ abọ-ẹzi.—Matiu 9:35, 36; 11:20-24.
8 Eware efa nọ Jesu o ru i dhesẹ nnọ ọ “riẹ Ọsẹ na” ziezi ọ tẹ jẹ rehọ aro kele iei. Jesu ọ rehọ uzizie osasa nana se ahwo gheghe na: “Whai e ruẹ uye gbe enọ e wha owha ogbẹgbẹdẹ kpobi, wha bru omẹ ze, mẹ rẹ kẹ owhai udhedhẹ. Rehọ owhowha mẹ wha, wha wuhrẹ [mi] omẹ, keme me re wowolẹ jegbọ eva i ro kpotọ, wha rẹ te ruẹ udhedhẹ kẹ izi rai.” Ẹvẹ eme yena e jọ ọbọga gbe omosasọ te kẹ enọ a bi kienyẹ na! E tubẹ rrọ eme ọ omosasọ gbe ọbọga k’omai nẹnẹ re. Ma tẹ ghinẹ rehọ ẹwolẹ gọ ẹgọ, koyehọ ma rẹ te jọ usu ahwo nọ “Ọmọ na ọ rẹ rehọ [Ọsẹ riẹ] via kẹ.”—Matiu 11:27-29.
9. Okwakwa vẹ u wobọ kugbe ẹwolẹ, kọ ẹvẹ Jesu ọ rọ rrọ emamọ oriruo evaọ abọ nana?
9 Okwakwa jọ nọ o kẹle ẹwolẹ gaga họ oma-urokpotọ, onọ o rrọ “eva i ro kpotọ.” Eva abọdekọ riẹ, omoya u re su kpohọ ẹkpare kpehru ọrọ omobọ ohwo yọ ẹsibuobu o rẹ liẹliẹ ohwo dhuaro kẹ amọfa ababọ ororokẹ. (Itẹ 16:18, 19) Jesu o dhesẹ oma-urokpotọ eva odibọgba otọakpọ riẹ kpobi. Makọ okenọ ọ dhẹ rueva Jerusalẹm, nọ a je ro ku enu kẹe wọhọ ovie ahwo Ju edẹ ezeza i kiọkọ re o te whu, Jesu o dhesẹ uruemu nọ u wo ohẹriẹ gaga no orọ isu akpọ na. O ru eruaruẹ Zekaraya kpahe Mesaya na gba onọ o ta nọ: “Ri ovie ra ọ be tha obọ ra, ọ rọ oma kpotọ ọ be tha eva ehru eketekete, gbe ehru ọmọ eketekete ọzae.” (Matiu 21:5; Zekaraya 9:9) Daniẹl ọruẹaro ẹrọwọ na ọ jọ eruẹaruẹ ruẹ Jihova nọ o mu ogaga isuẹsu họ Ọmọ riẹ obọ. Dede, evaọ eruẹaruẹ jọ nọ i kpemu no, o dhesẹ Jesu wọhọ ‘ọnọ ọ mai kpotọ kpobi eva usu ahwo-akpọ.’ Ẹwolẹ avọ oma-urokpotọ e rẹ ghinẹ nya usu.—Daniẹl 4:17; 7:13, 14.
10. Fikieme ẹwolẹ Oleleikristi o gbẹ nwani dhesẹ oyẹlẹ hẹ?
10 Uvi ẹwolẹ nọ Jihova avọ Jesu a dhesẹ u re fi obọ k’omai si kẹle ae. (Jemis 4:8) Ghinọ uzẹme, ẹwolẹ orọnikọ yọ oyẹlẹ hẹ. Kakaka! Jihova, Ọghẹnẹ erumeru na, o wo ẹgba gbe ogaga ulogbo. Ofu riẹ ọ rẹ ware mu enọ e kare ẹrẹreokie. (Aizaya 30:27; 40:26) Jesu omariẹ ọ gba riẹ mu nọ o re fi oma họ otọ họ, makọ eva otọ ọwọsuọ ọgaga Setan Ẹdhọ na. Ọ kuvẹ kẹ uruemu ekiọthuọ ewhariọ erọ isu egagọ oke riẹ hẹ. (Matiu 4:1-11; 21:12, 13; Jọn 2:13-17) Ghele na, ọ jọ wowolẹ eva okenọ o je yeri kugbe sebaẹgba ọ ilele riẹ, ọ tẹ jẹ rehọ odiri thihakọ ethobọ rai. (Matiu 20:20-28) Ọgba eriariẹ Ebaibol jọ o dhesẹ ẹwolẹ ziezi nnọ: “Ohwo ọ make rrọ wolẹ kẹhẹ, o wo ẹgba ọrọ ogbokọ.” Ajọ ma dhesẹ okwakwa ọ Kristi nana—ẹwolẹ.
Ohwo nọ Ọ Mai Wolẹ Kpobi Evaọ Edẹ Riẹ
11, 12. Ma te roro kpahe oghẹrẹ nọ a yọrọ e riẹ, eme ọ lẹliẹ ẹwolẹ Mosis rrọ oware nọ o viodẹ?
11 Oriruo avesa nọ ma te t’ẹme kpahe họ orọ Mosis. Ebaibol na i dhesẹ i rie wọhọ ọnọ ọ mai “[wolẹ], vi ahwo kpobi nọ a jẹ ria evaọ akpọ na.” (Ikelakele 12:3) Otọ ekpakpọ ẹzi Ọghẹnẹ a ro kere edhesẹ nana fihọ otọ. Ẹwolẹ Mosis nọ ọ viodẹ na, ọ lẹliẹ e riẹ jẹ gaviezọ kẹ ọkpọvio Jihova.
12 Edhere nọ a rọ yọrọ Mosis ọ jọ oghẹrẹsa. Jihova o ru re ọmọ nana nọ o wo ọsẹgboni ahwo Hibru erọ ẹrọwọ na ọ jọ uzuazọ eva etoke nọ ẹghẹ gbe ahwo-okpe ọ j’otọ. Oni riẹ ọ yọrọ Mosis no emaha ze, yọ o wuhrẹ i rie ziezi kpahe Ọghẹnẹ uzẹme na, Jihova. Uwhremu na, a tẹ rehọ Mosis no uwou riẹ kpohọ okegbe ọfa nọ o wo ohẹriẹ gaga. Stivin, Oleleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ o whu fiki ẹrọwọ riẹ na, ọ niyẹrẹ nnọ: “Mosis o te wuhrẹ ereghẹ ahwo Ijipti kpobi, ọ tẹ ze jọ ọgba ẹme gbe iruo.” (Iruẹru 7:22) Ẹrọwọ riẹ o dhesẹ oma via okenọ ọ ruẹ okienyẹ ologbo nọ ilori erigbo Fẹro a be rọ kẹ inievo riẹ. Fikinọ o kpe ohwo Ijipti jọ nọ ọ ruẹ nọ ọ jẹ họre ohwo Hibru, Mosis ọ tẹ dhẹ no Ijipti kpohọ ẹkwotọ Midian.—Ọnyano 1:15, 16; 2:1-15; Ahwo Hibru 11:24, 25.
13. Ẹvẹ ukane ikpe 40 nọ Mosis ọ jọ evaọ Midian u kpomahọ iẹe?
13 Ikpe 40 Mosis ọ jọ nọ ọ jẹ rọ rẹrote oma riẹ evaọ igbrẹwọ. Evaọ Midian ọ nyaku emetẹ ihrẹ erọ Ruẹl, o te fi obọ họ kẹ ae si ame kẹ uthuru ọsẹ rai nọ u je buobu. Nọ uvovo-eyae na a te uwou, a tẹ rehọ evawere vuẹ Ruẹl nnọ “ohwo Ijipti jọ” o siwi rai no obọ ithuru-igodẹ jọ nọ e jẹ gwọlọ ae ẹme. Ruẹl o te se ei rehọ, Mosis o te je lele uviuwou na rria. Uye nọ ọ ruẹ no u ru rie jẹ dha eva ha; yọ e whaha e riẹ hẹ re o nwene eyero uzuazọ riẹ lele okegbe ọkpokpọ riẹ. Isiuru riẹ re o ru oreva Jihova i whrehe he. Eva ikpe 40 soso nọ ọ rọ ẹro te igodẹ Ruẹl, rọo Zipora, jẹ yọrọ emọ riẹ na, Mosis ọ bọ je ru ẹnyaharo họ okwakwa nọ a rọ riẹe gaga na. Ẹhẹ, evaọ otọ iyero ebẹbẹ, Mosis o wuhrẹ ẹwolẹ.—Ọnyano 2:16-22; Iruẹru 7:29, 30.
14. Dhesẹ oware jọ nọ o via evaọ okenọ Mosis o je su Izrẹl nọ u dhesẹ ẹwolẹ riẹ via.
14 Nọ Jihova ọ rehọ Mosis mu osu orẹwho Izrẹl no, o gbe je dhesẹ uvi ẹwolẹ te ẹgwọlọ. Ọmoha jọ o gu kẹ Mosis nnọ Ẹldad avọ Midad a bi ru wọhọ eruẹaro evaọ evuẹ na—dedenọ a jariẹ hẹ evaọ okenọ Jihova o ku ẹzi riẹ ku ekpako 70 nọ i re ti fi obọ họ kẹ Mosis na. Joshua o te bo nnọ: “Mosis Olori mẹ, whahọ ae.” Mosis ọ tẹ kuyo wowolẹ nnọ: “Whọ be re ihri fiki mẹ? Kọ o hae ruọ ỌNOWO na re ahwo riẹ kpobi a jọ eruẹaro, re ỌNOWO na ọ kẹ ae ẹzi riẹ!” (Ikelakele 11:26-29) Ẹwolẹ o fi obọ họ hrẹ uyero evedha yena kpotọ.
15. Dede nọ Mosis ọ gba ha, fikieme oriruo riẹ ọ jẹ rrọ ọnọ a rẹ raro kele?
15 Eva okejọ, o wọhọ nọ Mosis o dhesẹ ẹwolẹ te epanọ a gwọlọ họ. Eva Mẹriba, kẹle Kadẹsh, o gbabọkẹ orro nọ o re ro se Jihova, Ọnọ o bi ru eware igbunu na. (Ikelakele 20:1, 9-13) Dedenọ Mosis ọ gba ha, ẹrọwọ ọgaga riẹ ọ sẹro riẹ eva edẹ uzuazọ riẹ kpobi, yọ ẹwolẹ riẹ nọ ọ viodẹ ọ rẹ dhẹ ruọ omai oma makọ inẹnẹ dede.—Ahwo Hibru 11:23-28.
Evega gbe Ẹwolẹ
16, 17. Didi unuovẹvẹ ma wo no oware nọ o via kẹ Nebale avọ Abigẹle ze?
16 Nọ Samuẹle ọruẹaro Ọghẹnẹ na ọ nwani whu no, oware jọ o via evaọ edẹ Devidi nọ ma rẹ jọ ruẹ oriruo unuovẹvẹ. U kie kpahe imava-orọo jọ, Nebale avọ aye riẹ, Abigẹle. Ẹvẹ uruemu imava nana u wo ohẹriẹ te! Abigẹle ọ jọ “ohwo orimuo,” rekọ ozae riẹ ọ jọ “ohwo ogheghẹ avọ ekpehre uruemu.” Nebale ọ rehọ evega se inọ ọ rẹ gwọlọ emu kẹ ezae nọ Devidi o vi ze, enọ i fi obọ họ sẹro uthuru ulogbo Nebale no obọ iji. Avọ ofu okiẹrẹe nọ o mu, Devidi avọ ahwo riẹ a tẹ whẹ egbọdọ rai h’omai, a tẹ wọ ohọre je bru Nebale.—1 Samuẹle 25:2-13.
17 Nọ Abigẹle o yo kpahe oware nọ o via na, ọ tẹ ruẹrẹ ebrẹdi, udi, erao, gbe ikeki ọ ibi-ire avọ ojo fihọ vẹrẹ vẹrẹ nyai ro se Devidi. Ọ tẹ lẹe nnọ: “Jọ obrukpe na ọ jọ uzou mẹ, ivie jọ ọmọtẹ ra ọ ta ẹme kẹ owhẹ re who yo.” Udu Devidi o tẹ lọhọ fiki oghẹrẹ nọ eme ọ ayare Abigẹle i wolẹ te. Nọ ọ te kezọ kẹ Abigẹle no, Devidi o te bo nnọ: “Oghale u te Ọnowo na Ọghẹnẹ Izrẹl, ọnọ o vi owhẹ bru omẹ ze eva ẹdẹ inẹnẹ na! Oghale u te owhẹ fiki areghẹ ra, oghale u te owhẹ nọ ọ whaha omẹ no abe-ọriọ ohwo-okpe.” (1 Samuẹle 25:18, 24, 32, 33) Evega Nebale u su kpohọ uwhu riẹ uwhremu na. Uruemu ezi Abigẹle o wha oghọghọ sei nọ o ro zihe ruọ aye Devidi. Uruemu uwowolẹ riẹ o rrọ oriruo kẹ enọ e be gọ Jihova nẹnẹ.—1 Samuẹle 25:36-42.
Le Ẹwolẹ
18, 19. (a) Inwene vẹ i re dhesẹ oma via nọ ma be whẹ ẹwolẹ họ oma na? (b) Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai kiẹ omobọ mai riwi ziezi?
18 Nọ o rrọ ere na, ẹwolẹ yọ okwakwa nọ a re wo hrọ. U vi uruemu ohwo nọ o rẹ jọ dhedhẹ ọvo; o rrọ okwakwa isiuru nọ o rẹ sasa amọfa oma. Eva oke nọ u kpemu no, o sae jọ nnọ ma jẹ hẹ kpahe ẹme ọgaga kẹ ahwo je dhesẹ iruemu nọ e kare ororokẹ. Dede na, nọ ma ti wuhrẹ uzẹme Ebaibol na no, ma te nwene zihe ro emamọ ahwo isiuru. Pọl ọ ta kpahe enwene nana nọ ọ jẹ tuduhọ ibe Ileleikristi awọ nọ: “Wha whẹ ọrẹri gbe eyowo họ oma, eva ehrọ, ọriẹruo, iroro idhedhẹ iwo, oma-urokpotọ, odiri.” (Ahwo Kọlọsi 3:12) Ebaibol e rehọ enwene ọnana wawo enwene ọrọ erao ẹwọ imuozọ—oji-erao, ẹkpẹ, okpohrokpo, adaka gbe obi—kpohọ erae idhedhẹ nọ e rẹ rria kugbe ahwo—omogodẹ, ọmọ-ẹwe, ọmọ-eruẹ, gbe eruẹ. (Aizaya 11:6-9; 65:25) Enwene uruemu onana u re dhesẹ oma via te epanọ u re ro gbe iriughe unu. Dede na, ma vuhu mu nnọ ẹzi Ọghẹnẹ họ oware nọ o wha enwene ọnana ze, keme ẹwolẹ yọ obọdẹ ubi riẹ jọ.
19 Kọ onana u dhesẹ nnọ ma te ru inwene nọ o gwọlọ jẹ roma mudhe kẹ Jihova no, u gbe du gwọlọ nọ ma re ruiruo kpahe edhesẹ ẹwolẹ hẹ? Vievie. Keme, o gwọlọ nọ a rẹ sẹro iwu ekpokpọ kẹse kẹse re e ruẹse gbẹ kpokpọ jẹ jọ fuafo. Ẹme Ọghẹnẹ nọ ma rẹ kiẹ t’otọ je roro kpahe iriruo nọ e riẹ eva u re fi obọ họ kẹ omai kiẹ oma mai riwi kẹse kẹse avọ ute nọ ma re fihọ iroro. Eme Ẹme Ọghẹnẹ nọ ẹzi ọ kẹ ẹgba nọ o wọhọ ughẹgbe na u bi dhesẹ via kpahe owhẹ?—Jemis 1:23-25.
20. Ẹvẹ ma sae rọ kparobọ evaọ edhesẹ ẹwolẹ?
20 Duohwo duọ ẹkoma riẹ. O rẹ lọhọ kẹ idibo Ọghẹnẹ jọ re a dhesẹ ẹwolẹ vi amọfa. O make rrọ ere na, o gwọlọ nọ Ileleikristi kpobi a re dhesẹ ubi ẹzi Ọghẹnẹ, onọ u kugbe ẹwolẹ. Pọl ọ rehọ uyoyou hrẹ Timoti nnọ: “Dhẹgbalọ ẹrẹreokie, oreva Ọghẹnẹ uruo, orọwọ, uyoyou, edikihẹ whawha, gbe oma-urokpotọ.” (1 Timoti 6:11) Ẹme na “dhẹgbalọ” u dhesẹ nọ o gwọlọ omodawọ. Efafa Ebaibol jọ e fa ohrẹ nana nnọ ‘fi udu ra họ.’ (New Testament in Modern English, onọ J. B. Phillips ọ fa) Whọ tẹ daoma ru omodawọ na re who roro kpahe emamọ iriruo nọ e rrọ Ẹme Ọghẹnẹ, e sai ti zihe ruọ ẹkoma ra. E rẹ te bọ jẹ kpọ owhẹ.—Jemis 1:21.
21. (a) Fikieme ma je le ẹwolẹ? (b) Eme ma te ta kpahe evaọ uzoẹme n’otha na?
21 Oghẹrẹ nọ ma bi lele amọfa yeri u re dhesẹ epanọ ma bi ru te evaọ abọ nana. Jemis olele na ọ nọ inọ “Ono họ ohwo owareghẹ avọ eriariẹ udevie rai? Jọ uzuazọ riẹ ojọ oriruo oma-urokpotọ nọ areghẹ ọ rẹ wha tha.” (Jemis 3:13) Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ okwakwa Oleleikristi onana eva obọ uwou, evaọ odibọgba Oleleikristi, gbe evaọ ukoko na? Uzoẹme n’otha na o kẹ ọkpọvio nọ o ti fi obọ họ.
Evaọ Ọkiẹkpemu
• Eme who wuhrẹ no kpahe ẹwolẹ evaọ oriruo ọ
• Jihova?
• Jesu?
• Mosis?
• Abigẹle?
• Fikieme o jẹ gwọlọ nọ ma le ẹwolẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 22]
Fikieme Jihova ọ rọ jẹ idhe Ebẹle rehọ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 23]
Jesu o dhesẹ nnọ ẹwolẹ avọ oma-urokpotọ e jẹhọ ohwohwo
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 24]
Mosis o fi emamọ oriruo ẹwolẹ h’otọ