Dhesẹ ‘Uvi Ẹwolẹ Kẹ Ahwo Kpobi’
‘Kareghẹhọ ae . . . re a jọ wowou, a ve he dhesẹ uvi ẹwolẹ kẹ ahwo kpobi.’—TAITỌS 3:1, 2.
1. Fikieme o gbẹ rọ lọhọ ẹsikpobi hi re ma dhesẹ ẹwolẹ?
PỌL ukọ na o kere nọ: “Wha rọ aro kele omẹ, wọhọ epanọ mẹ rọ aro kele Kristi.” (1 Ahwo Kọrint 11:1) Idibo Ọghẹnẹ kpobi nẹnẹ a rẹ daoma gaga re a fi ohrẹ nana họ iruo. Uzẹme, o lọhọ họ keme ma reuku isiuru oriobọ gbe iruemu nọ e rọwo kugbe oriruo Kristi hi no obọ ọsẹgboni ọsosuọ mai ze. (Ahwo Rom 3:23; 7:21-25) O make rrọ ere na, evaọ abọ edhesẹ ẹwolẹ, mai kpobi ma rẹ sae kparobọ otẹrọnọ ma ru omodawọ na. Rekọ u te he re ma rọ erọ so omadawọ mai ọvo. Eme ofa o gbẹ gwọlọ?
2. Ẹvẹ ma sai ro dhesẹ “uvi ẹwolẹ kẹ ahwo kpobi”?
2 Ẹwolẹ Ọghẹnẹ yọ abọjọ ubi ẹzi ọfuafo na. Epanọ ma rọ oma kẹ ekpakpọ ogaga iruo Ọghẹnẹ te, ere ubi riẹ o te jọ oma mai dhesẹ oma via te. Ẹkwoma ere ọvo ma te sai ro dhesẹ ‘uvi ẹwolẹ’ kẹ ahwo kpobi. (Taitọs 3:2) Ma dai riwi epanọ ma sae rọ raro kele oriruo Jesu je fi obọ họ kẹ ahwo nọ a wariẹ omai họ “ruẹ udhedhẹ.”—Matiu 11:29; Ahwo Galesha 5:22, 23.
Evaọ Uviuwou Na
3. Oghẹrẹ uyero uviuwou vẹ u bi dhesẹ ẹzi akpọ na via?
3 Oria jọ nọ ẹwolẹ ọ jẹ rrọ oja họ evaọ uviuwou na. World Health Organization (Ukoko Oma-Okpokpọ Akpọ) u dhesẹ nnọ ozighi uviuwou ọ mae rrọ awa rọkẹ omokpokpọ eyae na vi asidẹnte edhere avọ ẹyao uliaro nọ a kugbe. Wọhọ oriruo, evaọ London, England, abọvo abane ọrọ ethube ozighi kpobi nọ a n’iyẹrẹ riẹ obọ uwou o bi no tha. Kẹse kẹse iporisi e rẹ nya ku ahwo nọ a rẹ rehọ “enuodo, gbe eme iyoma eta” ro dhesẹ iroro rai via. Mai yoma na, ezae gbe eyae jọ a kuvẹ kẹ ‘omukpahọ’ no re o kpomahọ oyerikugbe orọo rai. Enana kpobi yọ odhesẹvia ọrọ “ẹzi akpọ na,” fikiere i re thabọ no iviuwou Ileleikristi.—Ahwo Ẹfẹsọs 4:31; 1 Ahwo Kọrint 2:12.
4. Abọ vẹ ẹwolẹ ọ rẹ sai wo evaọ uviuwou?
4 Re ma za ọwhẹruọ akpọ na dhe, ma gwọlọ ẹzi Ọghẹnẹ. “Oria nọ Ẹzi Ọnowo na ọrọ, etẹe ufuoma o rẹ jọ.” (2 Ahwo Kọrint 3:17) Uyoyou, ẹwo, oma-oriẹsuo, gbe uye-oruẹ-krẹkri i re ru okugbe orọo ọrọ ọzae avọ aye nọ e gba ha ga. (Ahwo Ẹfẹsọs 5:33) Uruemu uwowolẹ u re ru okegbe uviuwou na jọ sasasa o vẹ jẹ kẹ evawere nọ o rrọ abọdekọ orọ ẹwhọ gbe oma-uhrowo nọ o be wha ọraha fihọ iviuwou buobu. Oghẹrẹ ẹme nọ ohwo ọ ta ọ r’oja, rekọ oghẹrẹ nọ ọ rọ tae via u re dhesẹ ẹzi nọ ọ rrọ emu ẹme na. Iroro ọdawẹ avọ awaọruọ nọ a rehọ ẹwolẹ ta via u re hrẹ udu kpotọ. Solomọn Ovie owareghẹ na o kere nnọ: “Uyo olọlọhọ o rẹ whaha ofu, rekọ ẹme ọgaga ọ rẹ rariẹ ofu.”—Itẹ 15:1.
5. Ẹvẹ ẹwolẹ ọ sai ro fi obọ họ evaọ uwou nọ a jẹ rrọ ọvuọ egagọ riẹ?
5 Ẹwolẹ ọ mae r’oja evaọ uviuwou nọ ahwo a jẹ rrọ ọvuọ egagọ riẹ. Avọ iruẹru ẹwo nọ a re kugbe ie, o rẹ sai fi obọ họ ru ahwo nọ a rọwo ho kurẹriẹ bru Jihova ze. Pita ọ hrẹ eyae Ileleikristi nnọ: “Wha rọ oma kpotọ kẹ ezae rai, re otẹrọnọ ejọ e kezọ ẹme na ha, a vẹ te rọ fiki uruemu eyae rai ze edhere na, omake rọnọ a yo ẹme na ha, okenọ a ruẹ uruemu rai fuafo avọ adhẹ. Wha jọ osẹ rai o jọ orọ okafe nọ a je me eto, gbe erọ idọlọro narẹ wha vọ oma, hayo erọ ikpehọ nọ a rẹ gọ gọẹgọ họ. Rekọ ruei re o jọ ohwo odidi obọ eva, avọ ẹgọ nọ ọ rẹ raha ha, rekọ o jọ ẹgọ omaurokpotọ avọ ẹzi udhedhẹ, oyena họ onọ orẹ ghaghae obaro Ọghẹnẹ.”—1 Pita 3:1-4.
6. Ẹvẹ ẹwolẹ nọ a re dhesẹ o sai ro ru ọgbakugbe nọ ọ rrọ udevie esẹgbini avọ emọ ga?
6 Usu nọ o rẹ jọ udevie esẹgbini avọ emọ o rẹ sae jọ kpakre kpakre, maero nọ a gbe wo oyoyou kẹ Jihova ha. Rekọ evaọ iviuwou Ileleikristi kpobi, o gwọlọ nọ a re dhesẹ ẹwolẹ. Pọl ọ hrẹ esẹ nnọ: “Wha kpọ emọ rai eva ha, rekọ wha ru ai re a yo ẹme je wuhrẹ ai orọ Ọnowo na.” (Ahwo Ẹfẹsọs 6:4) Nọ a te bi dhesẹ ẹwolẹ ziezi evaọ uviuwou, o rẹ bọ okugbe nọ ọ rrọ usu esẹgbini avọ emọ ga. Dean, ọmọ ọvo jọ evaọ usu emọ isoi ọ ta kpahe ọsẹ riẹ nnọ: “Ọsẹ mai ọ jọ wowole evaọ uruemu. Mẹ sae kareghẹhọ ẹdẹ ọvuọvo nọ mai imava ma je d’agba ha—makọ okenọ mẹ gbẹ jọ ọmaha. Ọ jọ wowolẹ gaga, makọ okenọ eva e dha riẹ dede. Ẹsejọ ọ rẹ ta k’omẹ nọ me no ukpẹ mẹ ze he hayo ọ vẹ gbọ omẹ uvẹ eware jọ nọ mẹ rẹ reawere rai, rekọ mai imava a lele ohwohwo d’agba ẹdẹvo ho. Ọsẹ ọvo ọ jọ k’omai hi. Ọ jọ ogbẹnyusu mai re, yọ ma gwọlọ ru ei oma vo ho.” Ẹwolẹ o re ghine fi obọ họ ru ọgbakugbe nọ ọ rrọ udevie esẹgbini avọ emọ gaga.
Evaọ Odibọgba Mai
7, 8. Fikieme u je w’uzou re ma dhesẹ ẹwolẹ evaọ odibọgba na?
7 Oria ofa nọ ẹwolẹ o je w’uzou họ evaọ odibọgba na. Nọ ma be vuẹ amọfa emamọ usi Uvie na, ma rẹ nya ku oghẹrẹ ahwo nọ a wo uruemu sa-sa. Otujọ a rẹ rehọ evawere kezọ kẹ ovuẹ ẹruore nọ ma be wha se ae na. Fiki iroro jọ sa-sa, efa e rẹ sae se ovuẹ na. Etenẹ ẹgba ẹwolẹ mai o je wo obufihọ ulogbo k’omai evaọ erugba uwou nọ a vi omai re ma se isẹri rite ọnyaba akpọ na.—Iruẹru 1:8; 2 Timoti 4:5.
8 Pita ukọ na o kere nnọ: “Jọ eva ra rọ adhẹẹ kẹ Kristi rọ Ọnowo. Kẹse kẹse hẹ thọ-oma vẹra re whọ ta unu ra vevẹ kẹ kohwo kohwo nọ o se owhẹ re who gbe-iku ẹruore nọ ọrọ eva ra kẹe, otẹrọ ere dede, rọ udhedhẹ avọ oma-urokpotọ ruei.” (1 Pita 3:15) Fikinọ ma kru Kristi ghaghae evaọ udu mai wọhọ Ọnọ ma rẹ rọ aro kele, ma rẹ rọ oma kpotọ dhesẹ ẹwolẹ gbe adhẹẹ eva okenọ ma te bi se isẹri kẹ enọ e rẹ kpahe ẹme ọgaga. Ẹsibuobu edhesẹ uruemu nana u re su kpohọ emamọ iyẹrẹ.
9, 10. Gbe iku oware nọ o via ro dhesẹ epanọ ẹwolẹ o w’uzou te evaọ iruo odibọgba na.
9 Okenọ aye riẹ o rovie ẹthẹ kẹ ohwo jọ nọ o kporo ẹthẹ rai, Keith o du lahwe no obeva uwou ze he. Nọ ọ te riẹ nnọ ọrara na yọ omọvo Isẹri Jihova, aye Keith ọ tẹ rehọ ofu bọwo Isẹri na ota nnọ a rẹ lahiẹ emọ. Oniọvo na ọ fọ tou. Avọ ẹwolẹ, ọ tẹ k’uyo nnọ: “O d’omẹ nnọ o rrọ owhẹ oma ere. Ivie, me gbe dhesẹ oware nọ Isẹri Jihova a rọwo k’owhẹ?” Anwọ ẹsiẹ Keith ọ be kezọ kẹ ẹme nọ a be ta na, fikiere ọ tẹ nyaze obọ unuẹthẹ na ti le oniọvo na no uwou riẹ.
10 Uwhremu na, o tẹ da imava-orọo na inọ a dhuaro kẹ ọrara na oghẹrẹ utioye. Uruemu uwowolẹ oniọvo na o dhẹ ruọ ae oma. U gbe rai unu nọ oniọvo na o zihe ze evaọ oka nọ u lele i rie, Keith avọ aye riẹ a tẹ kẹe uvẹ re o dhesẹ oware nọ Ikereakere na e ta kpahe ẹrọwọ riẹ kẹ ae. A ta uwhremu na nnọ: “Ikpe ivẹ nọ i lele i rie, ma kezọ gaga kẹ Isẹri efa.” A rọwo uwuhrẹ Ebaibol, ukuhọ riẹ, aimava a tẹ họ ame wọhọ oka omarọkẹ rai kẹ Jihova. Ẹvẹ o rrọ oware erere te kẹ Osẹri ọyena nọ ọ kaki weze bru Keith avọ aye riẹ na! Osẹri na ọ ruẹ imava-orọo na ikpe jọ evaọ obaro jẹ ruẹ nnọ aimava na yọ inievo abọ-ẹzi riẹ enẹna. Ẹwolẹ ọ kparobọ.
11. Ẹvẹ ẹwolẹ ọ sai ro rovie edhere fihọ kẹ ohwo dede uzẹme Oleleikristi rehọ?
11 Eware nọ Harold ọ rehọ ẹro ruẹ no wọhọ alakpa-ẹmo e lẹliẹ udu riẹ vọ avọ ofu jẹ vro nnọ Ọghẹnẹ ọ rrọ họ. Jẹ mai yoma na, asidẹnte nọ edrava ọgba-idi jọ ọ wha ze ọ ko Harold fihọ otọ. Okenọ Isẹri Jihova a ziọ uwou riẹ, Harold o te bo nnọ a gbe weze bru ei ze ofa ha. Rekọ ẹdẹjọ, Osẹri jọ nọ a re se Bill ọ tẹ nya re o weze bru ohwo jọ nọ o wo isiuru nọ ọ be rria ẹthẹ avivẹ nọ ọ kẹle Harold. Fikinọ o rri ẹthẹ na thọ, Bill o te kporo ẹthẹ Harold. Okenọ Harold, avọ ekpọ nọ ọ be rọ nya o rovie ẹthẹ na, Bill ọ tẹ nwani wou-unu, ta nọ uwou nọ o kẹle riẹ ọ gwọlọ nya vẹre. Eme Harold o ru? Bill ọ riẹ hẹ inọ Harold ọ jọ etẹlivisiọne ruẹ epanọ Isẹri na a ro ruiruo kugbe bọ Ọgwa Uvie ọkpokpọ evaọ omoke kpẹkpẹe. Avọ oma nọ o were riẹ nọ ọ ruẹ ahwo buobu nọ a bi ruiruo evaọ okugbe ọvo, o nwene eriwo riẹ no kpahe Isẹri na. Fiki epanọ emamọ unu-uwou gbe uruemu ẹwolẹ Bill o dhẹ ro iẹe oma, Harold ọ tẹ jiroro nnọ Isẹri na a rẹ sai weze bru ei. O wuhrẹ Ebaibol na, ru ẹnyaharo, o te ti zihe ruọ odibo Jihova nọ ọ họ ame no.
Evaọ Ukoko Na
12. Iruemu akpọ vẹ enọ e rrọ ukoko Ileleikristi na a rẹ whaha?
12 Oria avesa nọ ẹwolẹ o je w’uzou họ evaọ ukoko Ileleikristi na. Oma-uhrowo o vọ akpọ na nẹnẹ. Avro, ikẹ-isio, gbe ẹwhọ yọ eware ekẹdẹ kẹdẹ evaọ usu ahwo nọ a wo eriwo abọ-iwo kpahe uzuazọ. Ẹsejọ, iruemu akpọ itieye na e rẹ sai fi ruọ ukoko Ileleikristi na je su kpohọ oma-uhrowo gbe ohọre ẹme-unu. O rẹ da inievo emezae nọ i wo owha-iruo ẹruorote nọ a tẹ be kpọ iyero itienana họ. Dede na, uyoyou kẹ Jihova jẹ kẹ inievo rai o rẹ wọ ae daoma re a fi obọ họ kẹ enọ e nya thọ na re a kpọ idhere rai vi.—Ahwo Galesha 5:25, 26.
13, 14. Nọ a tẹ ‘rehọ ẹrera kpọ ahwo nọ a rọ so họ,’ eme ọ rẹ sai noi ze?
13 Evaọ ikpe-udhusoi ọsosuọ, Pọl avọ ogbẹnya riẹ Timoti, a rẹriẹ ovao ku ebẹbẹ nọ i je no obọ otu jọ ze evaọ ukoko na. Pọl ọ vẹvẹ Timoti unu inọ jọ ọ yọrọ oma kẹ inievo nọ e wọhọ ekwakwa nọ “i wo ọghọ họ.” Pọl o fi rie họ enẹ: “Odibo Ọnowo na ọ rẹ [họre he], rekọ ọ rẹ re ohrọ ohwo kpobi, ọ rẹ guọlọ jọ uvi owuhrẹ avọ akọthiho, ọ rẹ rehọ ẹrera kpọ ahwo nọ arọ suẹ e họ.” Ma te dhesẹ uruemu uwowolẹ okenọ a tẹ maki ru omai eva dha dede, enọ e rọ so omai na a rẹ sae wariẹ omobọ rai kiẹ riwi kpahe ẹme na. Wọhọ epanọ Pọl o kere, onana o rẹ sae whae ze nọ Jihova ọ jẹ ‘kẹ ae ekurẹriẹ nọ a jẹ ze te riẹ uzẹme na.’ (2 Timoti 2:20, 21, 24, 25) Muẹrohọ nọ Pọl ọ gba ohrọ oriọ avọ akọthiho kugbe ẹwolẹ.
14 Pọl o je ru lele oware nọ o wuhrẹ amọfa. Nọ o je yerikugbe ẹbẹbẹ “ikọ iride” na evaọ ukoko obọ Kọrint, ọ ta udu họ inievo na awọ nnọ: “Whaọ mẹ [Pọl], mẹ be rehọ fiki udhedhẹ gbe Kristi lẹ owhai, mẹ nọ ọ rọ iraro rai rọ oma kpotọ, rekọ obọ emu rai kọ ọnọ ọ wharo!” (2 Ahwo Kọrint 10:1; 11:5) Pọl ọ ghinẹ raro kele Kristi. Muẹrohọ nnọ ọ rehọ “oma-urokpotọ” Kristi lẹ inievo enana. Ọ tẹ rehọ ere whaha uruemu omoya, orọ atanure. Ababọ avro, uduotahawọ riẹ u duobọ te otu nọ o wo udu oruọzewọ evaọ ukoko na. Ọ ruẹrẹ oyerikugbe nọ o bi whrehe no họ o te je fi otọhotọ họ kẹ udhedhẹ gbe okugbe evaọ ukoko na. Kọ onana o gbẹ rrọ owojẹ nọ mai kpobi a rẹ daoma r’aro kele? Maero, o gwọlọ nọ ekpako na a rẹ r’aro kele uruemu Kristi avọ Pọl na.
15. Fikieme ẹwolẹ o je w’uzou evaọ okenọ a tẹ be kẹ ohrẹ?
15 Orọnikọ okenọ udhedhẹ gbe okugbe ukoko na o tẹ rrọ awa ọvo a je fi obọ họ kẹ amọfa ha. Taure ẹwhọ o te ti du lahwe, inievo e gwọlọ ọkpọvio oyoyou. Pọl ọ kẹ uduotahawọ nnọ: ‘Imoni re otẹrọnọ uzi o thọ ohwo obọ, whai otu nọ Ẹzi ọ rrọ oma, u fo re wha se ohwo otiọye ziheze.’ Kọ evaọ oghẹrẹ vẹ? “Wha rehọ ẹzi [owowolẹ kpọ ohwo na vi], wha ri oma rai re, ogbẹrọ ere he wha re ti zoruẹ re.” (Ahwo Galesha 6:1) O rẹ lọhọ ẹsikpobi hi re a dhesẹ “ẹzi owowolẹ,” maero nọ o rrọ nọ Ileleikristi kpobi, kugbe ezae nọ a ro mu na, a rrọ otọ uzioraha. Dede na, ẹwolẹ o re fi obọ họ kẹ ọnọ o ru thọ na jẹ ọkpọvio na rehọ lọlọhọ.
16, 17. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ whaha ehoo nọ a re ro fi ohrẹ họ iruo?
16 Evaọ Griki ọsosuọ, ubiẹme nọ a fa ‘kpọ vi’ na o sai je dhesẹ ẹkpọvi ugbegbe nọ u wiri, oware nọ o rẹ da gaga. Edọkita nọ ọ be ruẹrẹ ugbegbe nọ u wiri họ ọ rẹ ta emamọ ẹme imuẹro orọ epanọ usiwo riẹ na o rẹ kẹ erere te. Uruemu uwowolẹ riẹ o rẹ sasa oma. Ẹmẹme nọ o re lele ohwo na ta tao re o te ti mu usiwo na họ u re fi obọ họ ru edada na kpotọ. Epavo na re, ẹkpọhọ abọ-ẹzi ọ rẹ sae da. Rekọ ẹwolẹ o re fi obọ họ nọ a jẹ sae jẹ iẹe rehọ ziezi, o vẹ rọ ere wariẹ zihe emamọ usu ze, je rovie edhere fihọ kẹ ọnọ o ru thọ na nọ o je nwene edhere riẹ. A tẹ maki veghe uzou kẹ ohrẹ na eva oke ọsosuọ, ẹwolẹ nọ ọnọ ọ be kẹ ohrẹ na o re dhesẹ, o rẹ sai fi obọ họ whaha oma ehoo nọ a re ro lele uvi ohrẹ Ikereakere.—Itẹ 25:15.
17 Nọ a te bi fi obọ họ kpọ omọfa vi, ozọ inọ a rẹ sae rehọ ohrẹ na wọhọ obrukpe o rẹ jariẹ. Enẹ ọzae jọ nọ o re kere ebe o fi rie họ: “O rẹ lọhọ gaga re ma doku amọfa evaọ okenọ ma tẹ be kẹ ohrẹ, fikiere oke onana o jẹ mae gwọlọ nọ ma re dhesẹ oma-urokpotọ.” Edhesẹ ẹwolẹ nọ u re no omarokpotọ ze u re fi obọ họ kẹ ọkohrẹ Oleleikristi whaha enwoma nana.
‘Rọkẹ Ahwo Kpobi’
18, 19. (a) Fikieme o jẹ sae jọ bẹbẹ kẹ Ileleikristi re a dhesẹ ẹwolẹ evaọ okenọ a te bi yeri kugbe udu-esuo egọmeti? (b) Eme o re fi obọ họ kẹ Ileleikristi dhesẹ ẹwolẹ kẹ enọ e rrọ udu-esuo, kọ eme o re noi ze?
18 Oria jọ nọ o jẹ rrọ bẹbẹ kẹ ibuobu re a dhesẹ ẹwolẹ họ evaọ okenọ a te bi yeri kugbe udu-esuo egọmeti. Uzẹme inọ oghẹrẹ nọ ahwo jọ nọ a rrọ esuo a bi yeri u bi dhesẹ evega gbe ababọ ororokẹ. (Ọtausiwoma Na 4:1; 8:9) Ghele na, uyoyou mai kẹ Jihova u re fi obọ họ k’omai vuhu udu-esuo riẹ nọ o mai kpehru mu, ma vẹ jẹ rehọ utho oma-urokpotọ nọ u te esuo egọmeti rọ kẹe. (Ahwo Rom 13:1, 4; 1 Timoti 2:1, 2) O tẹ make rọnọ enọ e rrọ ọkwa okpehru a gwọlọ whaha ewhowho ẹgbede ọrọ egagọ nọ ma be rọ kẹ Jihova na, ma rẹ rehọ evawere gwọlọ idhere efa nọ i gbe rovie fihọ nọ ma rẹ rọ kẹ iwẹ-egọ ujiro mai.—Ahwo Hibru 13:15.
19 Oware ovo o rẹ lẹliẹ omai dhesẹ uruemu uzou-uveghe he. Ma rẹ daoma dhesẹ uvi iroro dede nọ ma re fi ehri-izi ikiẹrẹe họ otọ họ. Evaọ edhere ọnana, inievo mai a be kparobọ evaọ iruo odibọgba rai evaọ ekwotọ 234 wariẹ akpọ na soso họ. Ma bi fi ohrẹ Pọl na họ iruo, onọ o ta nọ ma “hẹ romakpotọ kẹ isuisuẹsu gbe enọ a rọ udu kẹ, . . . he yoẹme, jẹ thọomavẹre kẹ iruo oruọzewọ kpobi. . . . Siọ ẹme oyoma ohwọvo ba ẹta, jẹ siọ ẹwhọ ba, a vẹ jọ wowou, a ve he dhesẹ uvi evaidhedhẹ kẹ ahwo kpobi.”—Taitọs 3:1, 2.
20. Osaohwa vẹ o be hẹrẹ ahwo nọ a dhesẹ ẹwolẹ?
20 Eghale buobu e rrọ kẹ ahwo kpobi nọ a dhesẹ ẹwolẹ. Jesu ọ ta nọ: “Ahwo nọ a te rọ oma kpotọ eva e were ae, keme arẹ te ria akpọ na.” (Matiu 5:5) Rọkẹ inievo Kristi nọ a rọ ẹzi wholo, ẹwolẹ nọ a rẹ yọrọ o rẹ kẹ ae imuẹro evawere gbe uvẹ ọghọ orọ esu otọakpọ na evaọ otọ Uvie na. Rọkẹ “otu obuobu” ọrọ “igodẹ efa” na, a be ruabọhọ edhesẹ ẹwolẹ jẹ be rehọ ọwhọ riwi kpohọ uzuazọ Aparadase eva otoakpọ obonẹ. (Eviavia 7:9; Jọn 10:16; Olezi 37:11) Ẹvẹ ẹruore nọ ọ rrọ obaro o gbunu te! Nọ o rrọ ere na, ajo ma gbabọkẹ ekareghẹhọ nọ Pọl ọ kẹ Ileleikristi obọ Ẹfẹsọs ho, nọ ọ ta nọ: ‘Fikiere mẹ ọrọ uwou-odi Ọnowo na mẹ lẹ owhai re wha nyate ziezi wọhọ orọ epaọ use nọ a se owhai na, avọ udhedhẹ kpobi gbe ẹwolẹ.’—Ahwo Ẹfẹsọs 4:1, 2.
Evaọ Ọkiẹkpemu
• Irere vẹ i re no ẹwolẹ nọ a re dhesẹ ze
• evaọ uviuwou?
• evaọ iruo odibọgba na?
• evaọ ukoko na?
• Osaohwa vẹ a ya eyaa riẹ kẹ otu nọ a wo uruemu uwowolẹ?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Ẹwolẹ ọ mae rrọ oja evaọ uviuwou nọ ahwo a jẹ rrọ ọvuọ egagọ riẹ
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 27]
Ẹwolẹ ọ rẹ bọ ọgbakugbe uviuwou ga
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 29]
Rehọ ẹwolẹ thọ ẹrọwọ na avọ adhẹẹ odidi
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 30]
Ẹwolẹ ọrọ ọkohrẹ o re fi obọ họ kẹ ọnọ o ruthọ