Kọ Whọ Be Ruẹ Awere Evaọ “Uzi Ọnowo” Na?
‘Eva e were ohwo nọ awere riẹ ọ rẹ jọ evaọ uzi ỌNOWO na.’—OLEZI 1:1, 2.
1. Fikieme ma be rọ wereva wọhọ idibo Jihova?
JIHOVA ọ rẹ thọ jẹ ghale omai wọhọ idibo omarokpotọ riẹ. Uzẹme, ma rẹriẹ ovao ku edawọ buobu. Dede na, ma be jẹ reawere uvi evawere. Onana u gbunu hu, keme ma be gọ ‘Ọghẹnẹ evawere na,’ yọ ẹzi ọfuafo riẹ ọ be mọ ubi oghọghọ evaọ idu mai. (1 Timoti 1:11; Ahwo Galesha 5:22) Oghọghọ họ uvi evawere nọ ohwo o re wo fikinọ o bi rẹro oware uwoma jọ hayo fiki oware uwoma jọ nọ u te rie obọ. Yọ uzẹme riẹ họ Ọsẹ obọ odhiwu mai ọ be ghinẹ k’omai ekẹ iwoma. (Jemis 1:17) Agbẹta nọ ma be rọ wereva na!
2. Ilezi vẹ ma be te t’ẹme kpahe na?
2 A t’ẹme kpahe evawere gaga evaọ obe Ilezi. Wọhọ oriruo, whọ rẹ ruẹ onana evaọ Olezi 1 gbe ọrọ avọ 2. Ilele ọsosuọ Jesu Kristi a dhesẹ inọ Devidi Ovie Izrẹl na họ ọnọ o kere olezi avọ ivẹ na. (Iruẹru 4:25, 26) Ohwo nọ o kere olezi ọsosuọ na nọ ma riẹ hẹ na ọ rehọ eme nana mu ole urirẹ riẹ na họ: “[Eva e were] ohwo nọ ọ rẹ nya evaọ edhere ahwo omuomu hu.” (Olezi 1:1) Evaọ uzoẹme nana gbe onọ o kẹle riẹ na, ma te ruẹ epanọ Olezi 1 gbe ọrọ avọ 2 na e rọ k’omai ẹjiroro nọ ma rẹ rọ ghọghọ.
Oware nọ O rẹ Wha Evawere Ze
3. Wọhọ epanọ Olezi 1:1 o dhesẹ, eware vẹ jọ i re ru ohwo omarọkẹ Ọghẹnẹ wereva?
3 Olezi 1 o dhesẹ oware nọ ohwo omarọkẹ Ọghẹnẹ ọ jẹ wereva. Bi dhesẹ eware jọ nọ e rẹ wha evawere itieye na ze, ọso-ilezi na ọ so nọ: “[Eva e were] ohwo nọ ọ rẹ nya evaọ edhere ahwo omuomu hu, hayo kọ emudhe evaọ edhere erahaizi hi, nọ ọ rẹ keria akaba iseẹkoko ho.”—Olezi 1:1.
4. Didi uzuazọ oriruo Zekaraya avọ Ẹlizabẹt a yeri?
4 Re ma ghinẹ wereva, ma re koko itee ikiẹrẹe Jihova hrọ. Zekaraya avọ Ẹlizabẹt, enọ i wo ọghọ obọdẹ ọrọ ẹjọ ọsẹgboni Jọn Ọhọahwo-Ame na, “a kiẹrẹe obaro Ọghẹnẹ, a je lele izi gbe ijaje Ọnowo Ọghẹnẹ ababọ afuẹwẹ.” (Luk 1:5, 6) Eva e rẹ were omai otẹrọnọ ma yere oghẹrẹ uzuazọ utioye na jẹ dadamu se nnọ ma “rẹ nya evaọ edhere ahwo omuomu hu” hayo kuvẹ re ohrẹ othọthọ rai o kpọ omai hi.
5. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ k’omai whaha “edhere erahaizi”?
5 Ma tẹ se iroro irumuomu, ma re ‘dikihẹ edhere erahaizi hi.’ Evaọ uzẹme, a rẹ ruẹ omai evaọ oria nọ a rẹ jọ ẹsikpobi hi—eria aruọza etọtọ hayo eria nọ ahwo a re ny’abọ họ. Kọ ẹvẹ a tẹ dawo omai re ma kuomagbe erahaizi evaọ uruemu uyoma rai? Ma rẹ lẹ kẹ obufihọ Ọghẹnẹ re ma ru lele eme ọ Pọl ukọ na: “Wha ku oma rai gbe egedhọ họ. Keme didi okugbe [ẹrẹreokie] avọ umuomu a wo i? Hayo didi okuomagbe evevẹ avọ ebi a wo i?” (2 Ahwo Kọrint 6:14) Ma te fi eva họ Ọghẹnẹ je wo “eva efuafo,” ma rẹ siọ ẹzi gbe oghẹrẹ uzuazọ-uyero erahaizi ma ve je wo iroro gbe isiuru efuafo, avọ “uvi orọwọ.”—Matiu 5:8; 1 Timoti 1:5.
6. Fikieme ma jẹ yọrọ oma kpahe iseẹkoko?
6 Re ma ru Jihova eva were, ma rẹ ‘keria akaba iseẹkoko vievie he.’ Ahwo jọ a rẹ rehọ ekoko izi Ọghẹnẹ se ẹkoko, rekọ evaọ “edẹ urere” nana, enọ e jọ Ileleikristi vẹre nọ i zihe ruọ ikọ-erue no a be mae rehọ omai je ijehwẹ. Pọl ukọ na ọ vẹvẹ ibe enọ e rọwo unu nọ: “Iyoyou mẹ, . . . orọ ọsosuọ kpobi wha rẹ riẹ otọ onana, nnọ eva edẹ uwremu iseẹkoko e rẹ te tha avọ ẹkoko-ose, bi lele urusio iwo obọ rai. A nọ, ‘Bovẹ eya ẹtha riẹ na e rọ? Keme anhwọ okenọ esẹ na i kieruọ owezẹ na, eware kpobi e gbẹ rọ wọhọ epanọ e rọ nọ emuhọ ẹma akpọ na ze.’ ” (2 Pita 3:1-4) Ma gbẹ “keria akaba iseẹkoko ho,” ma rẹ vabọ no okpẹtu nọ o ti te ae.—Itẹ 1:22-27.
7. Fikieme ma jẹ kezọ kẹ eme ọ Olezi 1:1 na?
7 Ma gbẹ kezọ kẹ eme ọ emuhọ Olezi 1 na ha, ma rẹ sai ku edikihẹ abọ-ẹzi nọ ma be bọ anwẹdẹ ẹkwoma uwuhrẹ Ikereakere na fiẹ. Evaọ uzẹme, ma rẹ sai no eyoma kpohọ onọ o mai yoma. Ma rẹ sai muọ edikihẹ abọ-ẹzi mai họ ekufiẹ ẹmẹrera otẹrọnọ ma lele ohrẹ irumuomu. Kẹsena ma ve ti mu ai họ ẹnya kugbe ẹsikpobi. Ma je ti rri hi, ma sai tube zihe ruọ ikọ-erue iseẹkoko nọ e kare ẹrọwọ. O rrọ vevẹ, usu kugbe irumuomu o rẹ sae wha ekpehre ẹzi họ omai eva jẹ raha usu mai kugbe Jihova Ọghẹnẹ. (1 Ahwo Kọrint 15:33; Jemis 4:4) Ma rẹ kẹ oyena uvẹ re o via k’omai vievie he!
8. Eme o ti fi obọ họ k’omai fi iroro mai họ eware abọ-ẹzi?
8 Olẹ u ti fi obọ họ k’omai tẹrovi eware abọ-ẹzi jẹ whaha usu kugbe irumuomu. Pọl o kere nọ: “Wha ruawa oware ovo ho; rekọ eva koware koware rọ olẹ gbe olẹ-ayare, te uyere-okẹ he ro ruẹ, nọ iyei epanọ whọ guọlọ kẹ Ọghẹnẹ. Re udhedhẹ Ọghẹnẹ nọ uvi eriariẹ kpobi, ote yọrọ eva gbe iroro rai eva Kristi Jesu.” Ukọ na ọ ta udu họ omai awọ nnọ ma roro kpahe eware nọ e rrọ uzẹme, enọ i wo adhẹẹ, enọ i kiẹrẹe, erọ ẹfuọ, aruoriwo, ọriẹruo, gbe enọ i fo ajiri. (Ahwo Filipai 4:6-8) Joma ru lele ohrẹ Pọl na, ma zue awọ ruọ uruemu irumuomu vievie he.
9. Dede nọ ma rẹ whaha iruemu iyoma, ẹvẹ ma rẹ rọ daoma fi obọ họ kẹ oghẹrẹ ahwo kpobi?
9 Dede nọ ma rẹ siọ iruemu iyoma, ma rẹ rehọ ona se isẹri kẹ amọfa, wọhọ epanọ Pọl ọ ta kẹ Fẹliks Ọba Rom na kpahe “ẹme ẹrẹreokie avọ oma-oyọrọ na jegbe o rọ edhoguo nọ ọ be tha na.” (Iruẹru 24:24, 25; Ahwo Kọlọsi 4:6) Ma rẹ ta emamọ usi Uvie na kẹ oghẹrẹ ahwo kpobi, yọ ma rẹ rehọ edhere uwowou yeri kugbe ai. U mu omai ẹro inọ enọ i wo ‘eva ezi kẹ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ’ a te rọwo je wo evawere kpahe uzi Ọghẹnẹ.—Iruẹru 13:48.
O re Wo Evawere Kpahe Uzi Jihova
10. Eme ọ rẹ sai fi obọ họ lẹliẹ eme tamu omai iroro gbe udu evaọ etoke uwuhrẹ omobọ-ohwo?
10 Kpahe ohwo nọ ọ rẹ were eva, ọso-ilezi na ọ ta haro nọ: “Awere riẹ ọ rẹ jọ evaọ uzi ỌNOWO; evaọ uzi riẹ ọ jẹ ghọghọ t’aso t’uvo.” (Olezi 1:2) Wọhọ idibo Ọghẹnẹ, ma re wo ‘awere evaọ uzi ỌNOWO na.’ O tẹ lọhọ, evaọ etoke uwuhrẹ omobọ-ohwo gbe eroro, ma rẹ sai se eme na do via. Ere oruo evaọ okenọ ma bi se abọjọ Ikereakere na u re fi obọ họ lẹliẹ eme na tamu omai iroro gbe udu.
11. Fikieme ma je se Ebaibol na “t’aso t’uvo”?
11 ‘Ọrigbo nọ o wo ẹrọwọ avọ areghẹ na’ ọ ta udu họ omai awọ no re ma se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ. (Matiu 24:45) Fiki isiuru egaga mai re ma wo otoriẹ ovuẹ nọ Jihova o wo kẹ ahwo-akpọ, ma rẹ sai se Ebaibol na “t’aso t’uvo”—ẹhẹ, makọ udevie-aso nọ owezẹ o be rọwo nyaze he. Pita ọ ta udu họ omai awọ nọ: “Wọhọ emọ eboba, wha guọlọ ame-ivie Ẹzi, re wha rọ fiki riẹ ro bru usiwo.” (1 Pita 2:1, 2) Kọ whọ be ruẹ evawere evaọ ese Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ gbe eroro-didi kpahe Ẹme Ọghẹnẹ gbe ẹjiroro riẹ eva aso? Ere o jọ kẹ ọso-ilezi na.—Olezi 63:6.
12. Eme ma re ru ma te wo evawere kpahe uzi Jihova?
12 Evawere ebẹdẹ bẹdẹ mai e rehọ oma hwa evawere nọ ma re wo kpahe uzi Ọghẹnẹ. O gba kiete je kiẹrẹe, yọ erere buobu ọ rrọ ekoko riẹ. (Olezi 19:7-11) Jemis olele na o kere nọ: “Ọnọ oriwi e ruọ eva uzi ufuoma nọ o gba kiete na, ọ vẹ yahiẹe, ọ gbẹ jọ ọnọ oyo no othọrọ iẹ ẹro ho, rekọ ọ tẹ rọ oruiruo na, ohwo ọnana o re ti wo oghale eva iruo riẹ.” (Jemis 1:25) Ma te ghine wo evawere kpahe uzi Jihova, ma re gbe ẹdẹ ọvuọvo họ oma ha ababọ oke jọ nọ ma rẹ raha fihọ eware abọ-ẹzi. Evaọ uzẹme, oma o rẹ wọ omai kiẹ “eware ididi Ọghẹnẹ” via je fi isiuru Uvie na họ oria ọsosuọ evaọ uzuazọ.—1 Ahwo Kọrint 2:10-13; Matiu 6:33.
Ọ Rẹ te Jọ Wọhọ Ure
13-15. Edhere vẹ ma sae rọ jọ wọhọ ure nọ a kọ fihọ akotọ ame?
13 Gbe bi dhesẹ ohwo okiẹrẹe, ọso-ilezi na ọ ta nọ: “Ọ rẹ te jọ wọhọ ure nọ a kọ họ akotọ ame, nọ o rẹ mọ ubi evaọ ezi riẹ, ebe riẹ i re lo gbe he. Koware koware nọ o ru, u re woyei obọ.” (Olezi 1:3) Wọhọ ahwo-akpọ sebaẹgba edekọ kpobi, mai enọ e be gọ Jihova ma be nyaku ebẹbẹ evaọ uzuazọ. (Job 14:1) Ma rẹ sae ruẹ-uye ukpokpoma gbe edawọ sa-sa efa fiki ẹrọwọ mai. (Matiu 5:10-12) Dede na, avọ obufihọ Ọghẹnẹ, ma rẹ sai thihakọ edawọ nana ziezi, wọhọ epanọ ure nọ o rrọ dhikẹ ziezi o rẹ sae dadamu kẹ ofou ọgaga na.
14 Ure nọ a kọ fihọ akotọ ame o rẹ ya fia ha evaọ oke ẹroro hayo okenọ iso e rrọ họ oke krẹkri. Ma tẹ rrọ ahwo nọ e be dhozọ Ọghẹnẹ, ogaga mai u re no Ehri nọ ọ rẹ kpọ họ ze—Jihova Ọghẹnẹ. Pọl ọ rẹro so Ọghẹnẹ kẹ obufihọ, fikiere ọ sae ta nọ: “Mẹ rẹ sai ru eware kpobi eva ọnọ ọbe kẹ omẹ eri.” (Ahwo Filipai 4:13) Nọ ẹzi ọfuafo Jihova ọ tẹ be kpọ jẹ thọ omai evaọ abọ-ẹzi, ma rẹ te ya fia ha, se ibi ba ẹmọ hayo whu no evaọ abọ-ẹzi hi. Ma rẹ mọ ibi evaọ iruo Ọghẹnẹ je dhesẹ ubi ẹzi riẹ via.—Jerimaya 17:7, 8; Ahwo Galesha 5:22, 23.
15 Ẹkwoma eroruiruo ubiẹme Hibru nọ a fa nọ “wọhọ” evaọ Olezi 1:3 na, ẹme-owawọ ọso-ilezi na ọ rọ t’ẹme na. Ọ be rehọ eware ivẹ nọ i wo ohẹriẹ no ohwohwo rekinọ i wo eware jọ nọ i thoma rọ wawo ohwohwo. Ahwo-akpọ avọ ire a wo ohẹriẹ, rekọ o wọhọ nọ ẹbọbọ ure nọ a kọ fihọ akotọ ame o kareghẹhọ ọso-ilezi na efe abọ-ẹzi ọrọ enọ i wo ‘awere evaọ uzi ỌNOWO na.’ Ma te wo evawere kpahe uzi Ọghẹnẹ, ma rẹ te tọ wọhọ ure. Evaọ uzẹme, ma sae rria bẹdẹ bẹdẹ.—Jọn 17:3.
16. Fikieme gbe evaọ oghẹrẹ vẹ ‘oware kpobi nọ ma ru u re ro wou omai obọ’?
16 Nọ ma bi yeri uzuazọ ukiẹrẹe na, Jihova o re fi obọ họ k’omai thihakọ edawọ gbe ebẹbẹ. Ma rẹ ghọghọ jẹ mọ ibi evaọ iruo Ọghẹnẹ. (Matiu 13:23; Luk 8:15) ‘Oware kpobi nọ ma ru u re wou omai obọ’ keme ugogo ute mai họ re ma ru oreva Jihova. Nọ o rọnọ ẹjiroro riẹ kpobi o re rugba na yọ ma wo awere kpahe ijaje riẹ na, eware i bi wou omai obọ evaọ abọ-ẹzi. (Emuhọ 39:23; Joshua 1:7, 8; Aizaya 55:11) Onana o rrọ ere ma tẹ make rẹriẹ ovao ku idabolo.—Olezi 112:1-3; 3 Jọn 2.
O Wọhọ nọ Eware I Bi Woma kẹ Irumuomu
17, 18. (a) Eme ọso-ilezi na ọ rehọ irumuomu na dhesẹ? (b) Eware e tẹ maki woma kẹ irumuomu na, fikieme a gbe ro wo omofọwẹ ukrẹkri hi?
17 Uzuazọ irumuomu u wo ohẹriẹ gaga no orọ ohwo okiẹrẹe. O sae wọhọ nnọ eware i bi kiehọ kẹ irumuomu evaọ ubroke, rekọ a wo uvumọ edikihẹ abọ-ẹzi hi. Onana u dhesẹ oma via evaọ eme nọ ọso-ilezi na ọ ta haro na: “Rekọ; rekọ a rẹ wọhọ ehọrọ nọ ofou ọ vaha kufiẹ evaọ otọ. Fikiere iru-umuemu e rẹ sai dikihẹ eva obọ ẹdhoguo na ha; hayo erahaizi kọ evie ikiẹrẹe he.” (Olezi 1:4, 5) Muẹrohọ inọ ọso-ilezi na ọ ta nnọ, “iru-umuemu hai o rẹ jọ ere kẹ ae he.” Otofa ẹme riẹ na họ irumuomu a wọhọ ahwo omarọkẹ Ọghẹnẹ hẹ, enọ ọ jọ obehru ro dhesẹ ire nọ e rẹ mọ ibi nọ e rẹ tọ na.
18 Eware i te tube woma kẹ irumuomu, a wo omofọwẹ ukrẹkri hi. (Olezi 37:16; 73:3, 12) A wọhọ ọdafe ogheghẹ nọ Jesu ọ fodẹ evaọ ọtadhesẹ riẹ jọ eva okenọ a ta kẹe re o dhe oma họ ẹghale ukuoriọ. Jesu ọ ta kẹ ahwo nọ a jọ etẹe nọ: “Wha yọrọ oma, re wha si oma rai no uru eware eguọlọ kpobi; keme uzuazọ ohwo o rọ udevie ekuakua eyero obuobu riẹ hẹ.” Jesu ọ rehọ ọtadhesẹ jọ dhesẹ onana inọ otọ ọdafe jọ u wou eware gaga ọ tẹ ma omaa inọ ọ rẹ fariẹ irru riẹ no ọ vẹ bọ ilogbo nọ e rẹ gba eware iwoma riẹ kpobi. Ọzae na ọ tẹ ta kẹ omariẹ nnọ ọ be te re bẹ, da, jẹ riakpọ kuoma. Rekọ Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Whẹ [ogheghẹ] aso ọnana a guọlọ ẹwẹ ra; kọ eware nọ whọ ruẹrẹ kpahe na, ono o re ti wo ai?” Bi fi ẹgba họ ẹme riẹ na, Jesu o fibae nọ: “Whaọ ere [o rẹ jọ kẹ] ọnọ o koko efe kẹ oma riẹ, [nọ] o fe obọ Ọghẹnẹ hẹ.”—Luk 12:13-21.
19, 20. (a) Dhesẹ epanọ a jẹ hai ro si ehọrọ no eka evaọ oke anwae. (b) Fikieme a rọ rehọ irumuomu na dhesẹ ehọrọ?
19 Irumuomu na a “fe obọ Ọghẹnẹ hẹ.” Fikiere, a wo omofọwẹ hayo owọ nọ a re ro dikihẹ ga ha wọhọ ehọrọ ibi-eka. Evaọ oke anwae, nọ a tẹ kọrọ eka no, a rẹ rehọ ibi rai kpohọ oria uwuhu-eka, oria opraprara nọ a ma kpehru. A rẹ rehọ ekpala nọ a tehe ibitho hayo utehru fihọ nọ erao i re si rọ nya wariẹ rọ nware ehọrọ na no oma eka na. Kẹsena, a vẹ rehọ otẹkpẹ whẹ ibi-eka na kpehru nọ ofou o bi fo na. (Aizaya 30:24) Ibi-eka na i re kie zihe ziọ oria uwuhu-eka na, rekọ ofou na ọ vẹ wọ ehọrọ na fihọ akotọ je fou rai vrẹ thethabọ. (Rut 3:2) A tẹ yẹyẹ ibi-eka na re a si ibitho gbe erara efa kpobi no ai no, a ve fi ai họ oria nọ a rẹ jọ rawo ai hayo a ve wuhu ai. (Luk 22:31) Rekọ ehọrọ na i fou vrẹ no.
20 Wọhọ epanọ ibi-eka na i re kie fihọ otọ a vẹ rawo ai na, rekọ ofou o ve fou ehọrọ na kufiẹ na, ere ikiẹrẹe na e te daji rekọ a ve ti si irumuomu na no. Evaọ uzẹme, eva e be were omai inọ kẹlena irumuomu itieye na i ti no otọakpọ na bẹdẹ bẹdẹ. A te no otọakpọ na no, eghale buobu i ti te enọ i wo evawere kpahe uzi Jihova. Uzẹme, ahwo-akpọ ẹmeoyo a ve ti wo okẹ Ọghẹnẹ orọ uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ.—Matiu 25:34-46; Ahwo Rom 6:23.
Oghale nọ O rrọ “Edhere Ikiẹrẹe”
21. Oghẹrẹ vẹ Jihova ọ rọ ‘riẹ ikiẹrẹe’ na?
21 Olezi ọsosuọ na ọ rehọ eme nana kuhọ: “ỌNOWO ọ riẹ edhere ikiẹrẹe; edhere ọnọ o re ru umuomu o re ti vrẹ.” (Olezi 1:6) Ẹvẹ Ọghẹnẹ o re ro “fi ẹro họ ikiẹrẹe na?’ Ma te bi yeri uzuazọ ukiẹrẹe, o rẹ sai mu omai ẹro inọ Ọsẹ obọ odhiwu mai o re muẹro họ uzuazọ omarọkẹ Ọghẹnẹ mai je rri omai wọhọ idibo riẹ nọ ọ jẹrehọ. Fikiere ma rẹ sai gbolo awaọruọ mai kpobi kẹe avọ imuẹro inọ ọ be ghinẹ daezọ mai.—Izikiẹl 34:11; 1 Pita 5:6, 7.
22, 23. Eme ọ te via kẹ irumuomu gbe ikiẹrẹe na?
22 “Edhere ikiẹrẹe” na ọ te jọ bẹdẹ bẹdẹ, rekọ enọ e be rọ emuemu wholo nọ a rọwo kurẹriẹ hẹ a ti whu kufiẹ fiki ẹdhoguo obrukpe Jihova. Yọ “edhere” rai, hayo oghẹrẹ uzuazọ uyero rai, u ti kuhọ kugbe ai. Ma rẹ sai fi eva họ nnọ eme Devidi na i ti rugba: “Omoke kakao, iru-umuomu e gbẹ te jọ họ; dede nọ wha bi ri oria riẹ ziezi na, ọ rẹ te jọ etẹe he. Rekọ enọ e rọ oma kpotọ, e rẹ te rọ otọ na reuku; oma o rẹ te were ae evaọ omofọwẹ. Ikiẹrẹe e rẹ te rehọ otọ na reuku, a vẹ jẹ ria ae bẹdẹ.”—Olezi 37:10, 11, 29.
23 Dai rri evawere nọ ma ti wo nọ ma te wo ọghọ nọ ma te rọ rria otọakpọ aparadase nọ irumuomu na a gbẹ rrọ ofa ha! Otu omarokpotọ gbe ikiẹrẹe a vẹ te reawere uvi udhedhẹ keme a te ruẹ evawere ẹsikpobi evaọ “uzi ỌNOWO” na. Rekọ, re oke oyena u te te, ‘ujaje ỌNOWO’ na u re ru iruo hrọ. (Olezi 2:7a) Uzoẹme n’otha na u ti fi obọ họ k’omai ruẹ oware nọ ujaje oyena o rrọ gbe oware nọ u ti dhesẹ k’omai jẹ rọkẹ uviuwou ahwo-akpọ kpobi.
Ẹvẹ Whọ te k’Uyo?
• Fikieme eva e rẹ rọ were ohwo omarọkẹ Ọghẹnẹ?
• Eme o dhesẹ nnọ ma rẹ ruẹ evawere evaọ uzi Jihova?
• Ẹvẹ ohwo ọ sae rọ jọ wọhọ ure nọ o be ruẹ ame da ziezi?
• Ẹvẹ edhere ikiẹrẹe o ro wo ohẹriẹ no ọrọ irumuomu?
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Olẹ u ti fi obọ họ k’omai whaha usu kugbe irumuomu
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 8]
Fikieme ohwo okiẹrẹe ọ rọ wọhọ ure?