Ono Họ Osu nọ O Ghine Te kẹ Isuẹsu Inẹnẹ?
Evaọ 1940, ozighi kpahe ohwo nọ o re su ọ jọ udevie Ogbẹgwae Ekẹ-Izi Britain. David Lloyd George nọ ọ kpako te ikpe udhosa-gbe–ikpegbihrẹ no, nọ ọ gaviezọ kẹ avro nọ ọ jotọ na, o su Britain kpohọ obokparọ evaọ Ẹmo Akpọ I, yọ ikpe buobu nọ o ro wobọ no evaọ isuẹsu i fi obọ họ kẹe riẹ vevẹ kpahe owha-iruo nọ u te isu. Evaọ ẹme riẹ rose Ogbẹgwae Osese na eva May 8, ọ ta nọ: “Ahwo orẹwho na a ruẹrẹ oma kpahe kẹ oware kpobi nọ a rẹ sai ru thakpinọ a wo osu, nọ Egọmeti na o te dhesẹ oware nọ a gwọlọ ru vevẹ, gbe nọ orẹwho na u te fi eva họ inọ ahwo nọ a bi su ei a be dao utho nọ a rẹ sai ru.”
EME ọ Lloyd George na i dhesẹ vevẹ inọ ahwo a rẹro nọ isu rai a re te jẹ rehọ eva efuafo ghinẹ daoma kpọ eware vi. Ohwo jọ nọ o re ru iruo ewhowho ovuẹ kpahe esuo o dhesẹ i rie enẹ: “Okenọ ahwo a te bi votu kẹ osu orẹwho, yọ ohwo nọ a mu uzuazọ, obaro akpọ, gbe emọ rai kpobi họ obọ a bi votu kẹ na.” Re a rẹrote eware itieye nọ a mu họ ohwo obọ yọ owha-iruo ulogbo. Fikieme o jẹ rrọ ere?
Akpọ mai na ọ vọ avọ ebẹbẹ nọ o wọhọ nnọ a rẹ sai kuhọ họ. Wọhọ oriruo, osu vẹ o ghine dhesẹ via no inọ o wo areghẹ gbe ẹgba nọ ọ sai ro si ozighi gbe ẹmo notọ? Ono evaọ udevie isu inẹnẹ na o wo igho avọ ekwakwa gbe ohrọ-oriọ te epanọ ọ rẹ rọ rehọ emu, emamọ ame, gbe oma-okpokpọ kẹ ahwo kpobi? Ọvẹ o wo eriariẹ gbe ọtamuo nọ ọ rẹ rọ thọ jẹ ruẹrẹ okegbe otọakpọ wariẹ zihe kpohọ emamọ oria? Ọvẹ o te je wo ogaga te epanọ ọ rẹ rọ rehọ uzuazọ evawere nọ o rẹ tọ kẹ ahwo-akpọ?
Ahwo Akpọ A Wo Ẹgba na Ha
Ghinọ uzẹme inọ isu jọ a ru eware iwoma jọ no. Dede na, umutho ikpe jọ ọvo a rẹ sai su—kọ ono ọfa esuo na o re te? Osu jọ nọ ọ mai woma kpaobọ nọ ọ rria no, Solomọn Ovie Izrẹl anwae o roro didi kpahe onọ yena? O ku rie họ nọ: “Uye kpobi nọ mẹ ruẹ eva otọ akpọ na iyou omẹ aro no, nọ mẹ ruẹ no nọ me rẹ te nya siẹba kẹ ahwo ọfa nọ a rọ kpahe omẹ; Kọ ono ọ riẹ sọ ọ te jọ ohwo nọ o wo areghẹ hayo ohwo ogheghẹ? Dede na ọye ọ te jọ ohwo nọ o wou uzou eware kpobi nọ mẹ rehọ areghẹ mẹ ruẹ uye eva otọ akpọ na. Onana omariẹ ufofe re.”—Ọtausiwoma Na 2:18, 19.
Solomọn ọ riẹ hẹ sọ ohwo nọ ọ te rọ kpahe iẹe emu ọ te ruabọhọ iruo iwoma riẹ hayo raha ai kuotọ. Eva eriwo Solomọn, uruemu nọ a rẹ rọ rehọ isu ekpokpọ nwene erọ anwae yọ oware “ufofe.” Efafa Ebaibol efa jọ i se onana oware nọ “u wo otọ họ.” Efafa efa e ta nọ: “U dhesẹ areghẹ hẹ.”
Evaọ ẹsejọ, ozighi a re ro nwene ọkwa isuẹsu. A kpe emamọ isu jọ no evaọ etoke isuẹsu rai. Abraham Lincoln, nọ ọ jọ prẹsidẹnte ọ United States nọ a kẹ ọghọ ziezi ọ vuẹ ogbotu jọ ẹdẹjọ nọ: “A salọ omẹ re mẹ keria ọkwa nọ o wuzou gaga evaọ ubroke, enẹna wha ruẹ inọ a rehọ omẹ mu ọkwa nọ o re ti kpomahọ uzuazọ ahwo no, onọ o rẹ te tọ họ.” O ghine su kri hi. Ghelọ eware kpobi nọ o ru gbe isiuru nọ ọ rọ gwọlọ ru eware efa kẹ ahwo, ikpe ene ọvo prẹsidẹnte na Lincoln o su orẹwho riẹ. Ọzae jọ nọ ọ gwọlọ enwene evaọ esuo na o kpe Lincoln eva emuhọ ọrọ esuo avivẹ riẹ.
Makọ isu ahwo-akpọ nọ e mai woma kpaobọ dede, a rẹ sae robọ sudu kpahe ewoma obaro akpọ rai hi. Kọ u fo re who fi eva họ ai inọ a ti ru obaro akpọ ra woma? Ebaibol na e ta nọ: “Who fi eva ra họ emọ ivie he hayo ọmọ ohwo ho, keme a wo obọufihọ họ. Keme nọ ẹwẹ riẹ o re no, o ve zihe kpo ẹkpẹ, Evaọ ẹdẹọvo ọyena, oma iruo riẹ kpobi o vẹ raha.”—Olezi 146:3, 4.
O rẹ sae jọ bẹbẹ re a jẹ ohrẹ na rehọ inọ u fo re a fi eva họ isu ahwo-akpọ họ. Dede na, orọnikọ Ebaibol na e be ta nọ ahwo akpọ a te ruẹ isuẹsu nọ e te dọmu, nọ e te wha ewoma ze he he. Aizaya 32:1 o ta nọ: “Ri ovie o reti suẹ avọ ẹrẹreokie.” Jihova Ọghẹnẹ nọ ọ ma ohwo-akpọ, ọ ruẹrẹ “ovie” họ no, Osu nọ ọ te rẹrote esuo otọakpọ na kpobi. Ono ọye? Eruẹaruẹ Ebaibol i dhesẹ ohwo yena via.
Ọnọ O Ghine te Osu
Ikpe idu ivẹ nọ i kpemu, ẹnjẹle jọ ọ ta kẹ uvovo-aye Ju jọ nọ a re se Meri nọ: “Who re ti dihọ eva edhede ra, who re ti yẹ ọmọzae, who ve se odẹ riẹ Jesu. Ọ rẹ te jọ ruaro, a re ti sei Ọmọ Oride na; Ọnowo na Ọghẹnẹ ọ rẹ te kẹe akaba-uvie Devidi Ọsẹ riẹ. Ọ rẹ te ria uvie uwou Jekọp bẹdẹ bẹdẹ; uvie riẹ u re ti wo urere he.” (Luk 1:31-33) Ẹhẹ, Jesu obọ Nazarẹt họ Ovie nọ Ebaibol e ruẹaro riẹ na.
Ẹsibuobu ahwo egagọ a re dhesẹ Jesu evaọ uwoho wọhọ ọmaha, wọhọ ohwo nọ ọ be re emu doma ha nọ o re rolo rolo, hayo wọhọ ohwo nọ ọ rẹ gbọ oma riẹ omawere, ọnọ o re fi oma hotọ kẹ oware kpobi nọ u te rie. Iwoho nana i dhesẹ i rie wọhọ Osu nọ a re fi eva họ họ. Dede na, Jesu Kristi nọ a ghine dhesẹ evaọ Ebaibol na ọ rro whẹro avọ ẹgba, uvi ọzae nọ o wo ẹzẹ avọ udu nọ ọ rẹ rọ wha oware nọ ọ gwọlọ ru haro. Yọ o wo ekwakwa efa re nọ i ru rie te kẹ osu. (Luk 2:52) Ekwakwa riẹ jọ nọ e viodẹ e rrọ obotọ na.
Jesu ọ yọrọ uvi ẹgbakiete. Oruọzewọ gbe uruemu riẹ nọ u kiete u te epanọ o ro se ewegrẹ riẹ abọ inọ a dhesẹ ugogo oware jọ nọ o ro ruthọ. A sai dhesẹ oware ovo ho. (Jọn 8:46) Iwuhrẹ riẹ nọ e kare eviẹhọ e tẹzẹ ahwo oruọzewọ buobu zihe ruọ ilele riẹ.—Jọn 7:46; 8:28-30; 12:19.
Jesu ọ rehọ oma mudhe kẹ Ọghẹnẹ riẹriẹriẹ. Ọ gba riẹ mu inọ o re ru iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ re, te epanọ ọwegrẹ ọvuọvo—te ohwo-akpọ hayo idhivẹri—ọ sae rọ whaha iẹe he. Ozighi nọ a rọ wọso iẹe u ru ozọ mu ei hi. (Luk 4:28-30) Oma nọ o rrọ riẹ gbe ohọo i ru udu whrehe ei hi. (Jọn 4:5-16, 31-34) Dede nọ egbẹnyusu riẹ a dhẹ se iẹe ba, ọ rẹriẹ no ute riẹ hẹ.—Matiu 26:55, 56; Jọn 18:3-9.
Jesu o wo ọdawẹ odidi kẹ ahwo. Ọ rehọ emu kẹ ahwo nọ ohọo u je kpe. (Jọn 6:10, 11) Ọ rehọ omosasọ kẹ ahwo nọ a jọ ọkora. (Luk 7:11-15) O siwi enọ i tuaro, enọ i diezọ, ọ tẹ jẹ rehọ omokpokpọ kẹ ahwo nọ a gwọlọ usiwo. (Matiu 12:22; Luk 8:43-48; Jọn 9:1-6) Ọ rehọ uduotahawọ kẹ ikọ ajọwha riẹ. (Jọn, uzou avọ 13–17) Ọ ghinẹ jọ “othuru ogodẹ owoma” nọ ọ rẹrote uthuru riẹ.—Jọn 10:11-14.
U no Jesu eva ze re o ru iruo. Ọ wozẹ awọ ikọ na re ọ ruẹsi wuhrẹ ai obọdẹ uwuhrẹ jọ. (Jọn 13:4-15) Awọ riẹ o gbe fiki usiuwoma nọ ọ jẹ ta eva idhere Izrẹl nọ e vọ avọ ovu. (Luk 8:1) Makọ evaọ okenọ ọ jẹ gwọlọ inọ o re serihọ evaọ “oria nọ ohwo ọ rọ họ,” o wuhrẹ ghele nọ ogbotu na a gwọlọ iẹe ze rọkẹ evuẹ efa. (Mak 6:30-34) Ọ rehọ ere fi emamọ oriruo osegboja hotọ kẹ Ileleikristi kpobi.—1 Jọn 2:6.
Jesu o ru iruo riẹ re, o te kpohọ odhiwu. Wọhọ osohwa kẹ ẹrọwọ riẹ, Jihova Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ uvie gbe uzuazọ sebaewhuo evaọ obọ odhiwu. Ebaibol na e ta kpahe Jesu nọ ọ kpare oma no iwhowhu ze no na inọ: “Nọ a kpare Kristi no iwhuowhu no na, o gbe whẹ ofa ha; uwhu u gbe wo ogaga nọ ọ rẹ rọ ta hiẹ e obọ ofa ha.” (Ahwo Rom 6:9) O rẹ sai mu owhẹ ẹro nnọ ọye họ Osu ahwo-akpọ nọ ọ mai woma kpaobọ. Nọ Kristi Jesu ọ tẹ rehọ isuẹsu akpọ na vọvọ no, o gbẹ te gwọlọ nọ a rehọ omọfa mu hu, yọ enwene isuẹsu ọ gbẹ te jariẹ hẹ. Ohwo ọvuọvo o re ti si ei no ọkwa ha, yọ ohwo ọvo ọ te rọ kpahe iẹe emu nọ o ti gbabọkẹ hayo raha iruo riẹ hẹ. Kọ ugogo eware vẹ o ti ru nọ e te kẹ ahwo-akpọ erere?
Eware nọ Osu Ọkpokpọ Nana O ti Ru
Olezi avọ 72 o kẹ omai oruvẹ eruẹaruẹ jọ kpahe oghẹrẹ nọ esuo Ovie ọgbagba nana nọ o re whu hu na ọ te jọ. Evaọ owọ avọ 7 gbe orọ avọ 8, ma se nọ: “Jọ ẹrẹreokie o vihọ eva ẹdẹ riẹ, re udhedhẹ u dhe ebuebu họ bẹsenọ ọvẹre ọ gbẹ te jọ họ. Jọ o su nọ abade te abade, je su no ethẹ na ri duwu onyaba akpọ na!” Evaọ otọ esuo riẹ nọ ọ rẹ te wha eghale ze na, ahwo-akpọ a te reawere ufuoma bẹdẹ bẹdẹ. Ọ te raha ekwakwa-ẹmo kpobi, o ve ti je si iroro iyoma kpobi, makọ isiuru ozighi no ahwo-akpọ eva. Ahwo nọ a re kpe amọfa wọhọ ikpohrokpo nọ ohọo u bi kpe hayo otu nọ i wo eva iyoma kpahe erivẹ rai wọhọ edaka, yọ a nwene uruemu rai no riẹriẹriẹ. (Aizaya 11:1-9) Udhedhẹ u re ti wowẹ.
Olezi avọ 72 o ta haro evaọ owọ avọ 12 rite 14 nọ: “Okenọ oruori o se rie, o re si yei, ere re, o re siwi oyogbere gbe ọnọ o wo ọthuke he. Ọ be re ohrọ eyẹlẹ gbe iruori, o te bi siwi uzuazọ iruori. O siwi uzuazọ rai no okienyẹ avọ ozighi; azẹ rai ọ tẹ rẹ ghaghae eva aro riẹ.” Iruori, iyogbere, gbe otu nọ a kienyẹ a te jọ uviuwou ahwo-akpọ ovo orọ evawere, a te jọ okugbe ọvo evaọ otọ isuẹsu Jesu Kristi Ovie na. Uzuazọ oghọghọ ọvo a ti yeri, orọnikọ uweri hi.—Aizaya 35:10.
Owọ avọ 16 (NW ) o yeyaa nọ: “Ibi i re ti vihọ eva otọ na; e vẹ te vọ kpọhọwhẹ eva ehru igbehru.” Nẹnẹ, ohọo u bi kpe ima ahwo buobu kẹdẹ kẹdẹ. Ẹsibuobu esuo-ohrowo gbe uvo-uthei o be whae ze nọ emu o bi ro te ahwo kpobi hi, onọ o be lẹliẹ ahwo buobu, maero kọ emaha na whu fiki ohọo. Rekọ eva otọ esuo Jesu Kristi, ebẹbẹ nana i ti notọ. Otọ na u ti wo ẹvi ọrọ emamọ ekakọ. Ahwo-akpọ kpobi a te re eva vọ.
Kọ whọ gwọlọ reawere emamọ isuẹsu nana? O tẹ rrọ ere, ma ta udu họ owhẹ awọ nọ who wuhrẹ kpahe Osu nọ o bi ti wuzou isuẹsu akpọ na soso kẹlena. O te were Isẹri Jihova eva gaga re a fi obọ họ kẹ owhẹ ru ere. Irẹro ra e te seba erugba ha keme Jihova Ọghẹnẹ ọ ta kpahe Ọmọ riẹ nọ: “Mẹ rehọ ovie mẹ mu no, eva Zayọn ugbehru ẹri mẹ na.”—Olezi 2:6.
[Ẹkpẹti nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 5]
ESINO ỌKWA IDUDHE
Osu ọ rẹ sai fi eva họ nọ ahwo nọ o bi su a te kẹe adhẹẹ gbe uketha otẹrọnọ esuo riẹ ọ be wha udhedhẹ gbe omofọwẹ se ai. Dede na, otẹrọnọ ahwo a gbe fi eva họ iẹe he fiki oware jọ, omọfa ọ rẹ sae rehọ agbara esuo na no. Iyẹrẹ nọ e rrọ obotọ na yọ iriruo eware jọ nọ e gba isu egaga họ no ọkwa esuo rai idudhe.
Iyero Uzuazọ Obẹbẹ. Evaọ ubrobọ ekuhọ ikpe-udhusoi avọ 18, osa-uzou nọ a rẹ wha o jọ ọgbahọ kẹ ahwo France buobu, yọ a jẹ ruẹ emu re te ere he. Iyero nana e wha enwene-idudhe nọ a se French Revolution ze, onọ o wha riẹ ze nọ a ro kpe ovie na, Louis ọrọ avọ ikpegbezeza.
Ẹmo. Ẹmo Akpọ I ọ rehọ isuẹsu ivie-ilogbo jọ nọ e mae ga evaọ ikuigbe te oba. Wọhọ oriruo, evaọ 1917 ẹmo ọ wha ohọo ze evaọ St. Petersburg, Russia, onọ o wha enwene-idudhe nọ a se February Revolution ze. Ọkparesuọ nana o si ovie-ologbo na, Nicholas ọrọ avivẹ no ọkwa jẹ wha Esuo-Ewokugbe ze. Evaọ November 1918, Germany ọ gwọlọ udhedhẹ rekọ ewegrẹ riẹ nọ a kuomagbe wọso iẹe a rọwo nọ a rẹ se ohọre ba ha bẹsenọ a re nwene isuẹsu na. Ukuhọ riẹ, Wilhelm II Ovie-Ologbo Germany, ọ tẹ dhẹ kẹ uzuazọ riẹ kpohọ Netherlands.
Isiuru kẹ oghẹrẹ egọmeti sa-sa. Evaọ 1989 Esuo Obọ-Ogaga o te ti kuhọ. Esuo nọ ọ jọ gaga wọhọ utho na o te ti kie fikinọ ahwo nọ a jọ otọ riẹ a siọ esuo-ọgbahọ jẹ to oghoghẹrẹ esuo sa-sa fihọ.
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 7]
Jesu ọ ko ahwo nọ ohọo u je kpe, siwi enọ e jẹ mọ, je fi emamọ oriruo hotọ kẹ Ileleikristi kpobi
[Ọnọ o wo uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 4]
Lloyd George: Ọnọ ọ rehọ ifoto na họ Kurt Hutton/Picture Post/Getty Images