IKUIGBE UZUAZỌ
Jihova O ‘Ru Idhere Mẹ Liọ’
ONIỌVO-ỌMỌZAE jọ ọ nọ omẹ ẹdẹ jọ inọ, “Oria Ebaibol vẹ ọ mae were owhẹ?” Mẹ tẹ nwane vuẹe nọ, “Obe Itẹ izou 3, owọ avọ 5 gbe 6, nọ o ta nọ: ‘Rehọ udu ra kpobi fievahọ Jihova, whọ rẹroso otoriẹ obọra ha. Kareghẹhọ iẹe evaọ idhere ra kpobi, o ve ti ru idhere ra liọ.’” Uzẹme riẹ họ, Jihova o ru idhere mẹ liọ. Evaọ oghẹrẹ vẹ?
ỌSẸGBONI MẸ A FIOBỌHỌ KẸ OMẸ NYA EDHERE NỌ O FO
Nọ ukpe 1920 o vrẹ no, ẹsiẹe ọsẹ gbe oni mẹ a ro kurẹriẹ yọ oke yena a re te riẹ ohwohwo ho. Ukpe 1939 a ro yẹ omẹ. Okenọ mẹ jọ ọmaha, obọ England ma jẹ rria yọ mẹ jẹ hai lele ọsẹgboni mẹ kpohọ ewuhrẹ. Uwhremu na, me te ti mu ẹme họ eru evaọ Isukulu Odibọgba Esuo-Ọghẹnẹ. Oke ọsosuọ nọ me ro ru ẹme evaọ obọ ewuhrẹ, a wọ ẹkpẹti kẹ omẹ inọ me dikihẹ, re agbada-ẹmeọta na o gbe di omẹ ude he nọ me ti ru ẹme mẹ. Ikpe ezeza mẹ jọ oke yena, yọ udu o jẹ nawo omẹ gaga nọ mẹ jẹ ruẹ ekpako soso nọ e vọ ewuhrẹ na.
Nọ mẹ avọ ọsẹgboni mẹ te inievo efa ma jọ usi uwoma ota evaọ iyẹrẹ
Nọ oke o be nyaharo na, ọsẹ mẹ o te kere ẹmẹme jọ fihọ ekade kẹ omẹ nọ mẹ rẹ rọ ta usi uwoma. Orọ ọsosuọ nọ mẹ ọvo o ro kpohọ unuẹthẹ ohwo nyae ta usi uwoma kẹe yọ mẹ jọ ikpe eree. Eva e were omẹ gaga inọ ohwo na o se eme nọ e rrọ ekade mẹ na, o te mi omẹ obe nọ uzoẹme riẹ o ta nọ, “Let God Be True”! Mẹ tẹ dhẹ nyae vuẹ ọsẹ mẹ. Ẹmẹrera na, usi uwoma gbe iwuhrẹ i te ti mu omẹ họ ẹwere. U te je ru nọ mẹ rọ gwọlọ nọ mẹ rẹ rọ oke mẹ kpobi ru iruo kẹ Jihova.
Nọ u ti te oke jọ, ọsẹ mẹ ọ tẹ yare nọ jọ a hai vi Uwou-Eroro Na se omẹ. Yọ o tẹ nwani te omẹ obọ no, mẹ rẹ romatotọ sei. Onana u ru nọ eme nọ e rrọ Ebaibol na i je ro duobọte omẹ gaga. Me te ti fievahọ Jihova ziezi jẹ roma mudhe kẹe nọ omoke jọ o vrẹ no.
Uviuwou mai u kpohọ okokohọ Theocracy’s Increase (Ẹvi Esuo Ọghẹnẹ) nọ a jọ obọ New York ru evaọ 1950. Evaọ Edene-Oka, nọ o jọ ẹdẹ avesa Aria, uzoẹme ẹdẹ yena evaọ okokohọ na họ “Missionary Day” (Ẹdẹ Imishọnare). Brọda Carey Barber nọ ọ jọ Utu Ẹruorote Na uwhremu na, ọye ọ kẹ ovuẹ ame-ọhọ ẹdẹ yena. Evaọ obọ ekuhọ ẹme riẹ na, ọ tẹ nọ omai nọ e be te họ-ame enọ ivẹ nọ a rẹ nọ na. Mẹ tẹ kpama, me te yo nọ, “Ee!” Ikpe ikpegbọvo mẹ jọ oke yena, rekọ mẹ riẹ nọ emamọ iroro mẹ jẹ na. Rekọ ozọ u je mu omẹ re me kpobọ ame na keme oke yena yọ mẹ re riẹ epanọ a rẹ ya ame he. Oniọvo ọsẹ mẹ o te su omẹ kpohọ obonọ a rẹ jọ họ-ame na, ọ tẹ vuẹ omẹ nọ ozọ u du mu omẹ hẹ. Ame-ọhọ mẹ o vẹrẹ wumuo ho. Nọ a du omẹ họ ame, awọ mẹ o tube te obotọ ame na dede he fiki epanọ o vẹrẹ te. Oniọvo-ọmọzae jọ ọ wọ omẹ je du omẹ họ ame, oniọvo ọfa ọ tẹ nwane wọ omẹ no obọ riẹ fihọ okpa. Anwọ oke yena ze, Jihova o bi ro ru idhere mẹ liọ.
MẸ SALỌ NỌ ME RE FIEVAHỌ JIHOVA
Mẹ jẹ gwọlọ nọ ọkobaro mẹ rẹ jọ nọ mẹ nwani nwrotọ no isukulu no, rekọ iticha mẹ a jẹ vuẹ omẹ nọ me kpohọ isukulu ilogbo. Me te gine kere ẹdawọ nọ mẹ rọ ruọ yunivasiti wọhọ epanọ iticha mẹ a gwọlọ na. Rekọ mẹ ruẹ nọ mẹ te sai kruga ziezi evaọ ukoko na ha fiki isukulu na. Fikiere mẹ tẹ ta nọ me re no isukulu na. Mẹ tẹ lẹ gaga kpahe iẹe je kere ileta se ahwo nọ a wuzou yunivasiti na inọ mẹ gwọlọ no isukulu na evaọ urere ukpe na. Mẹ tẹ nwani mu iruo ọkobaro họ, yọ me fievahọ Jihova inọ ọ te rẹrote omẹ.
Ẹwho nọ a re se Wellingborough mẹ jọ mu ọkobaro oke-kpobi họ evaọ Ahrẹ 1957. Mẹ tẹ yare inievo uwou ogha London inọ a dhesẹ ọkobaro jọ nọ ọ rrọ iruo na kri no kẹ omẹ nọ mẹ rẹ sai kuomagbe. A tẹ vuẹ omẹ nọ mẹ sai kuomagbe Brọda Bert Vaisey, oniọvo nana o gine wuhrẹ omẹ eware buobu. O wo ajọwha iruo na gaga yọ o fiobọhọ kẹ omẹ wo emamọ omaa kẹ iruo usi uwoma ota mẹ. Inievo-emetẹ ezeza nọ e kpako no gbe Brọda Vaisey gbe omẹ họ ahwo nọ a jọ ukoko na. Oma nọ mẹ jẹ hae ruẹrẹ kpahe kẹ ewuhrẹ ẹsikpobi gbe eme nọ mẹ jẹ hai ru i fiobọhọ kẹ omẹ fievahọ Jihova. Mẹ tẹ jẹ rọ uvẹ yena ru eware nọ i dhesẹ nọ me wo ẹrọwọ.
Nọ u te oke jọ, a te mu omẹ fihọ uwou-odi fikinọ mẹ rọwo kuomagbe isoja ha. Rekọ o raha oke re a te siobọno omẹ hẹ. Nọ me no uwou-odi ze no, mẹ tẹ ruẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Barbara, ọkobaro-obọdẹ. Ma tẹ rọo evaọ 1959, yọ o ruọ omai nọ ma re kpohọ oria kpobi nọ a dhe omai nya. Ubrotọ Lancashire nọ o rrọ obọze ukiediwo-ọre England a kaki dhe omai nya. Kẹsena evaọ Ọvo 1961, a te zizie omẹ kpohọ Isukulu Odibọgba Uvie evaọ obọ uwou ogha London, yọ amara ọvo a jẹ hai ru isukulu na. Nọ isukulu na i kuhọ no, a te dhe omẹ kpohọ iruo ọsẹro ọnyawariẹ, me rẹro riẹ vievie he. Kẹsena a tẹ ta nọ mẹ jọ kugbe ọsẹro okogho jọ nọ ọ riẹ iruo na ziezi re o wuhrẹ omẹ eka ivẹ evaọ ẹwho Birmingham yọ a kuvẹ re aye mẹ ọ jọ kugbe omẹ. A te vi omẹ kpohọ iruo ọsẹro okogho evaọ ibrotọ Lancashire gbe Cheshire.
U RE KIEKPE OHWO NỌ O FIEVAHỌ JIHOVA HA
Nọ ma rehọ oke jọ nọ ma re ro serihọ evaọ Aria 1962, ukoko u te vi ileta jọ se omai. Nọ ma rovie iei, kpakọ efọmo nọ a re ro kpohọ Isukulu Giliad! Ma tẹ lẹ kpahe iẹe, ma te kere eme fihọ efọmo na je vi ei se uwou ogha. Emerae isoi nọ i lele i rie, ma te kpohọ Brooklyn, obọ New York. Ọmai ọ jọ eklase avọ 38, yọ emerae ikpe a rọ Ebaibol na wuhrẹ omai eware buobu.
Isukulu Giliad i fiobọhọ kẹ omai riẹ Ebaibol na ziezi, te ukoko Ọghẹnẹ gbe inievo mai nọ e rrọ akpọ na soso. Ma te je wuhrẹ eware buobu mi ahwo nọ ma gbẹ jọ eklase na. Oke yena mẹ avọ aye mẹ ma nwane kpako vrẹ ikpe udhe no obọ. U wo oke jọ nọ a fihọ inọ ma re ro ru iruo kẹdẹ kẹdẹ nọ ma jọ isukulu na, yọ eva e were omẹ gaga inọ Brọda Fred Rusk nọ ọ jọ omọvo iwuhrẹ na mẹ jẹ hai lele ru iruo. Ẹme jọ nọ ọ jẹ hae ta ẹsikpobi họ, whọ tẹ be kẹ ohwo ohrẹ, jọ ohrẹ na u no Ebaibol ze. Inievo jọ nọ e jẹ hae kẹ ovuẹ evaọ isukulu na họ, Brọda Nathan Knorr, Frederick Franz, gbe Karl Klein. Inievo nana a wo eriariẹ ziezi. Yọ ma wuhrẹ eware buobu mi Brọda A. H. Macmillan nọ o wo omaurokpotọ gaga na, evuẹ riẹ i ru omai riẹ oghẹrẹ nọ Jihova o ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ evaọ 1914 rite abọ emuhọ 1919 nọ ebẹbẹ i ro te ae gaga na.
A NWENE IRUO MAI
Nọ isukulu na e kẹle ekuhọ no, Brọda Knorr ọ tẹ vuẹ omẹ avọ aye mẹ nọ a ti vi omai kpobọ Burundi evaọ obọ Africa. Ma tẹ nwane nya ovavo kpohọ obonọ ebe e rẹ jọ evaọ uwou ogha na, re ma jọ Yearbook gwọlọ unu iwhowho-uvie nọ e rrọ Burundi. Rekọ u gbe omai unu inọ a jọ Yearbook ọvo fodẹ unu iwhowho-uvie nọ e rrọ Burundi hi. Ẹsiẹe u ti ro mu omai ẹro inọ ẹkwotọ nọ Isẹri Jihova e rrọ họ, nọ ma riẹ oware ọvo kpahe he, a bi vi omai kpohọ na. Fikiere udu u te je bru omai gaga, rekọ olẹ nọ ma jẹ lẹ u fiobọhọ ru udu te omai otọ.
Nọ ma te obei, ma tẹ ruẹ nọ eware kpobi i wo ohẹriẹ, te ẹvẹrẹ ahwo na, uruemu ẹwho rai, gbe ezi-ezi rai. Obọnana kọ French ma bi ti wuhrẹ na. Yọ oware ofa jọ họ, ma te kake gwọlọ oria nọ ma rẹ rria tao. Rekọ nọ edẹ ivẹ e ruemu no, Brọda Harry Arnott nọ ma gbe kpohọ isukulu Giliad na ọ tẹ wẹriẹ ze te ruẹ omai nọ o je zihe kpobọ Zambia nọ a vi rie kpohọ. O lele omai gwọlọ uwou. Yọ uwou yena u zihe ruọ uwou imishọnare ọsosuọ evaọ Burundi uwhremu na. U gbe kri hi, ahwo egọmeti orẹwho na a te mu omai họ ekpokpo. A riẹ kpahe Isẹri Jihova ha. A tẹ vuẹ omai nọ ma te sae gbẹ rria orẹwho na ha ababọ obe-udu nọ ma re ro ru iruo, whaọ oke yena yọ ẹwho na o mu omai oma họ ẹreria no. Ere ma ro gine no orẹwho na, yọ o da omai gaga. Ukoko u te vi omai kpobọ Uganda nọ o te jọ gwọlọ nọ ma wuhrẹ eware ekpokpọ.
Nọ ma te Uganda, ozọ u je mu omai keme ma wo obe-udu nọ a rẹ rọ ruọ orẹwho na ha, rekọ ma fievahọ Jihova. Oniọvo jọ nọ o no obọ Canada ze ti fiobọhọ evaọ oria nọ a mae jọ gwọlọ iwhowho-uvie o gine fiobọhọ kẹ omai gaga. Ọ vuẹ ohwo egọmeti nọ ọ rẹ kẹ ahwo obe-udu na oghẹrẹ ahwo nọ ma rrọ. A tẹ kẹ omai uvẹ nọ ma sae rria orẹwho na evaọ emerae jọ bẹsenọ ma re wo obe-udu na no. Oware nana nọ o via na u dhesẹ kẹ omai nọ Jihova o bi fiobọhọ kẹ omai.
Oghẹrẹ nọ eware e rrọ evaọ obọ Uganda obonẹ i wo ohẹriẹ gaga no obọ Burundi, keme iruo Uvie na i muhọ no evaọ obonẹ dede nọ iwhowho-uvie udhegberee ọvo e jọ orẹwho na soso. Ma jẹ jọ ẹkwotọ na ruẹ ahwo buobu nọ a rẹ ta Oyibo. Rekọ u kri hi, ma tẹ te ruẹ nọ re ma sai gine fiobọhọ kẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai nyaharo, ma re wuhrẹ ẹvẹrẹ jọ evaọ usu evẹrẹ buobu nọ a be jẹ evaọ orẹwho na. Kampala ma kake jọ mu usi uwoma họ ẹta yọ ẹvẹrẹ Luganda ahwo a rẹ mae jẹ evaọ etẹe. Fikiere kọ ẹvẹrẹ yena ma dhugbẹ ta nọ ma re wuhrẹ. O rehọ omai ikpe buobu re ma sai gine wuhrẹ ẹvẹrẹ yena ziezi, rekọ u fiobọhọ kẹ omai gaga evaọ usi uwoma ota na. Keme u ru omai riẹ oware nọ u gine fo nọ ma re wuhrẹ emọ-uwuhrẹ Ebaibol mai. Ae omarai a tẹ jẹ vuẹ omai oghẹrẹ nọ a rri eware nọ a bi wuhrẹ na.
MA KPOHỌ ERIA SA-SA
Nọ ma jọ Uganda, oria jọ nọ ma wohọ evaọ edhere nọ ma je kpohọ erẹ
Eva e jẹ hae were omai gaga nọ ma tẹ ruẹ ahwo nọ a gwọlọ riẹ uzẹme na. Yọ nọ a fi omai họ iruo ọsẹro okogho, eva e tẹ were omai viere keme ma jẹ ruẹ ahwo otiọnana. Uwou ogha Kenya o tẹ ta nọ ma jọ orẹwho na fiẹrohọ eria nọ ẹvi ọ rẹ sai no ze nọ a te vi ekobaro obọdẹ nya. Ẹsibuobu, ahwo a jẹ hai dede omai rehọ evaọ ẹkwotọ na, tube there emu kẹ omai. Yọ ahwo nana a re te riẹ kpahe Isẹri Jihova dede he.
U wo onya ofa jọ nọ o were omai gaga. Ma jọ Kampala ruọ itreni nọ ọ dhẹ edẹ ivẹ bẹsenọ ma ro te unueri Mombasa evaọ Kenya. Ma tẹ jọ etẹe ruọ okọ kpohọ ukoliko jọ evaọ Indian Ocean nọ a re se Seychelles. Uwhremu na mẹ tẹ jẹ hai weze bru inievo nọ e rrọ unueri Seychelles na noke toke evaọ 1965 rite 1972, yọ aye mẹ ọ jẹ hai lele omẹ. Ẹmẹrera na, iwhowho-uvie ivẹ nọ e jọ ukoliko Seychelles oke yena a te ti zihe ruọ utu, kẹsena a te ti zihe ruọ ukoko. Yọ u wo oke ofa jọ nọ ukoko u ro vi omai bru inievo mai nọ e rrọ Eritrea, Ethiopia, gbe Sudan.
Eware i nwene gaga evaọ obọ Uganda nọ isoja e nwani muhọ esu evaọ orẹwho na. Eware nọ e jẹ via oke yena e lẹliẹ omẹ ruẹ nọ u gine wuzou re ma lele ẹme Ebaibol nọ ọ ta nọ ma “hwa eware Siza zihe kẹ Siza.” (Mak 12:17) Evaọ oke jọ, egọmeti ọ tẹ gwọlọ nọ ahwo orẹwho ofa kpobi nọ a be rria orẹwho na a nyai fi odẹ hotọ evaọ ogba iporisi nọ o kẹle rai. Ma tẹ nyai fi odẹ hotọ ababọ oke oraha. Emedẹ jọ nọ i lele i rie nọ ma jẹ dhẹ ẹwho Kampala vrẹ, iporisi i te kru omẹ avọ imishọnare ọfa. Udu o nawo omai gaga. Iporisi na a ta nọ mai yọ ekiotọ. A tẹ wọ omai kpohọ ogba iporisi nọ o wuzou rai kpobi. Nọ ma te obei, ma tẹ vuẹ ae nọ mai yọ imishọnare, yọ ma rẹ gwọlọ ẹme he. Ma make jẹ vuẹ ae nọ ma fi odẹ hotọ evaọ ogba iporisi no, a jẹ rọwo ghele he. A tẹ wọ omai gidi gidi kpobọ ogba iporisi nọ o kẹle uwou imishọnare nọ ma jọ na. Nọ ma te etẹe, iporisi nọ o wuzou na o te vuhu omai inọ ma nyaze ti fi odẹ hotọ no vẹre. Ọ tẹ ta nọ a siobọno omai. Udu u te ti te omai otọ.
Ẹsibuobu ma jẹ hae dhẹ ku isoja evaọ edhere, a ve breki mai. Yọ ozọ o jẹ hai mu omai gaga maero nọ isoja na a tẹ da idi no. Rekọ oke kpobi nọ ma tẹ dhẹ ku isoja ere, ma jẹ hae lẹ se Jihova, udu u ve te omai otọ. Yọ a jẹ hai gine siobọno omai vrẹ ẹsikpobi. Rekọ evaọ 1973, egọmeti ọ tẹ ta nọ imishọnare kpobi nọ e rrọ ahwo Uganda ha a no orẹwho na no. O da omai gaga.
Nọ me je ru ifotokọpi Odibọgba Uvie Mai evaọ obọ Abidjan, evaọ uwou ogha Côte d’Ivoire
Ukoko u te vi omai kpobọ Côte d’Ivoire, obọ West Africa. Whaọ ma be te jẹ wariẹ wuhrẹ eware ekpokpọ. Wọhọ oriruo, ma ti wuhrẹ ẹvẹrẹ French, uruemu ẹwho ahwo na, gbe epanọ ma te rọ rria kugbe imishọnare efa nọ i no erẹwho sa-sa ze. Rekọ Jihova o gine fiobọhọ kẹ omai gaga keme ahwo nọ a ginẹ gwọlọ gọ Ọghẹnẹ a jẹ gaviezọ kẹ usi uwoma na ziezi. Ma ruẹ vevẹ nọ Jihova o je ru idhere mai liọ keme ma fievahọ iẹe.
Nọ u te oke jọ no, aye mẹ o te wo ẹyao-ọta. Ma jẹ hai zihe kpobọ Europe unuẹse buobu kẹ usiwo, rekọ ẹyao na o kpo ghele he. Evaọ 1983, ma tẹ ruẹ nọ ma te sae gbẹ jọ Africa ru iruo na ha. Oware na o da omai gaga!
EWARE I NWENE KẸ OMẸ
Uwhremu na ma te je ru iruo evaọ uwou ogha London, yọ ẹyao aye mẹ na o je dhe ẹgẹga. Kẹsena o te ti whu. Inievo nọ e jọ uwou ogha na a fiobọhọ kẹ omẹ gaga. Ọzae-avọ-aye jọ evaọ usu rai a ru nọ me ro gbe fievahọ Jihova evaọ oke obẹbẹ yena jẹ sai thihakọ. Uwhremu na mẹ tẹ ruẹ oniọvo-ọmọtẹ jọ nọ a re se Ann ọ jẹ hai no obọ otafe ze ti ru iruo evaọ uwou ogha na yọ ọ jọ ọkobaro obọdẹ vẹre. Uruemu riẹ u dhesẹ nọ o you Jihova gaga. Evaọ 1989, mẹ avọ iẹe ma tẹ ruọ orọo, yọ ma gbẹ rrọ uwou ogha London ru iruo anwọ oke yena ze.
Mẹ avọ aye mẹ Ann nọ ma rrọ aro uwou ogha ọkpokpọ mai evaọ Britain
Evaọ 1995 rite 2018, Utu Ẹruorote na o tẹ jẹ hai vi omẹ nyai rri iwou ogha sa-sa (onọ a jẹ hai se iweze ọsẹro unuakpọ vẹre na). Erẹwho nọ iruo na e wha omẹ kpohọ e joma te udhosa. Orẹwho kpobi nọ me kpohọ, mẹ jẹ hae ruẹ oghẹrẹ nọ Jihova ọ be rọ rẹrote idibo riẹ ghelọ oghẹrẹ nọ eware e rrọ kẹ ae kẹhẹ.
Evaọ 2017, iweze jọ i ru nọ mẹ rọ wariẹ te Burundi evaọ Africa. Eva e were omẹ gaga nọ mẹ rọ wha Ann aye mẹ ziọ Burundi evaọ orọ ọsosuọ riẹ. Yọ epanọ iruo Uvie na e nyaharo te no evaọ obei u gbe omai unu gaga. Iyẹrẹ nọ mẹ jẹ hae jọ ta usi uwoma ẹdẹ evaọ 1964 na etẹe uwou ogha o rrọ enẹna nọ o be rẹrote iwhowho-uvie nọ i bu vi idu ikpegbisoi gbe egba isoi (15,500).
Nọ ukoko o vuẹ omẹ erẹwho nọ me ti weze kpohọ evaọ 2018, eva e were omẹ gaga. Nọ me rri obe nọ a kẹ omẹ na, mẹ tẹ ruẹ nọ Côte d’Ivoire ọ rrọ usu rai. Nọ ma te obọ Abidjan nọ ọ rrọ okpẹwho-esuo Côte d’Ivoire, o jọ wọhọ nọ me zihe ziọ uwou no. Me te uwou ogha na no, me te bi rri obe ifonu nọ a kere edẹ ahwo nọ a rrọ uwou ogha na fihọ re mẹ riẹ oniọvo nọ ọ rrọ ubruwou nọ o kẹle omai. Nọ me rri rie, mẹ tẹ ruẹ odẹ Brọda Sossou, ohwo nọ mẹ riẹ. Mẹ kareghẹhọ nọ ọye ọ jọ ọsẹro okpẹwho evaọ Abidjan nọ mẹ jọ oke yena. Rekọ uwhremu na mẹ tẹ ruẹ nọ kpakọ me rri thọ, ọnana yọ ọmọ riẹ.
Jihova ọ rẹ siọ ẹme riẹ ba erugba ha. Ebẹbẹ buobu nọ i te omẹ no, i ru nọ mẹ rọ ruẹ nọ ma te fievahọ Jihova, o re ru idhere mai liọ. Obọnana ma gba riẹ mu nọ ma rẹ gbẹ nya evaọ edhere Jihova. Yọ edhere nana o ti vẹ gahọ evaọ akpọ ọkpokpọ na.—Itẹ 4:18.