UZOẸME UWUHRẸ 37
Rẹroso Jihova Epanọ Samsin Ọ Rẹroso Ẹe
“Jihova Olori nọ Ọ Mai Kpehru na, ivie, kareghẹhọ omẹ re whọ kẹ omẹ ogaga.”—IBR. 16:28.
OLE AVỌ 30 Ọsẹ Mẹ, Ọghẹnẹ Mẹ
EWARE NỌ MA TI WUHRẸa
1-2. Fikieme u ro fo re ma roro kpahe iku Samsin?
NỌ WHO te yo odẹ Samsin, eme whọ rẹ kareghẹhọ? Ẹsejọhọ whọ te kareghẹhọ nọ Samsin ọ jọ ohwo nọ ọ goma gaga. Ere ọ ginẹ jọ. Rekọ Samsin o ru oware jọ nọ o wha uye sei. Ghele na, Jihova o rri Samsin fihọ emamọ ohwo. O ru nọ a ro kere eware nọ o ru fihọ Ebaibol re ma sai wuhrẹ emamọ eware jọ no uruemu riẹ ze.
2 Jihova ọ kẹ Samsin ogaga nọ o ro ru ikpeware jọ kẹ ahwo Izrẹl. Nọ Samsin ọ maki whu kri no, nọ Pọl ukọ na o je kele ahwo nọ a wo ẹrọwọ gaga, Jihova ọ rehọ ẹzi riẹ kpọe re o kele Samsin kugbe ai. (Hib. 11:32-34) Iku Samsin e rẹ sae lẹliẹ omai kru udu ga keme ọ rẹroso Jihova okenọ o wo ẹbẹbẹ. Ma te jọ iku riẹ wuhrẹ eware nọ i ti fiobọhọ kẹ omai kru udu ga nọ ma te wo ẹbẹbẹ, gbe epanọ ma sai ro ru oware areghẹ.
SAMSIN Ọ RẸROSO JIHOVA
3. Iruo vẹ Ọghẹnẹ ọ kẹ Samsin?
3 Okenọ a yẹ Samsin, ahwo Filistia a je su ahwo Izrẹl, yọ a je gboja kẹ ae. (Ibr. 13:1) Fikiere Jihova ọ tẹ rehọ Samsin mu inọ “ọye ọ te kobaro siwi Izrẹl no obọ ahwo Filistia.” (Ibr. 13:5) Iruo nana nọ Jihova ọ wọ họ Samsin obọ na e lọhọ vievie he. Re ọ sai ru ei, ọ rẹ rẹroso Jihova.
Samsin ọ rẹroso Jihova jẹ rehọ oware nọ a rẹ rọ họre he họre ahwo. Ọ rehọ oware nọ u te rie obọ ru oreva Ọghẹnẹ (Rri edhe-ẹme avọ 4-5)
4. Ẹvẹ Jihova o ro fiobọhọ kẹ Samsin nọ ahwo Filistia a gbẹ sai mu ei hi? (Ibruoziẹ 15:14-16)
4 Joma ta kpahe oware jọ nọ Samsin o ru nọ u dhesẹ nọ ọ rẹroso Jihova inọ o ti fiobọhọ kẹe. Ẹdẹ jọ egbaẹmo Filistia a tẹ nyaze ti mu Samsin. Oke yena Samsin ọ jọ obọ Lihae. O wọhọ nọ Lihae na yọ ẹwho jọ evaọ obọ Juda. Fiki ozọ ahwo Filistia, ahwo Juda a tẹ ta nọ a re mu Samsin kẹ ae. Ere ahwo ẹwho obọriẹ a rọ rehọ ifi ekpokpọ ivẹ gbae, zere iei ziezi, a tẹ rehọ iẹe se ikpehre ahwo na. (Ibr. 15:9-13) Rekọ “ẹzi Jihova ọ tẹ kẹe ogaga,” ọ tẹ sawo ifi na no. “Ọ tẹ jọ etẹe ruẹ onwa-agba okpokpọ orọ eketekete ọzae; o te gbobọ họ iẹe, ọ tẹ rehọ iẹe kpe ezae odu ọvo (1,000) fihọ otọ.”—Se Ibruoziẹ 15:14-16.
5. Eme o lẹliẹ Samsin gbobọ họ onwa-agba eketekete rọ họre ahwo na?
5 Eme o lẹliẹ Samsin rehọ onwa-agba eketekete ro kpe ahwo na? Oware nọ ahwo a jẹ hae rọ họre oke yena oye he. Rekọ Samsin ọ riẹ nọ oware kpobi nọ ọ tọlọ rọ họre ahwo na kẹhẹ, Jihova o ti fiobọhọ kẹe. Fikinọ ọ rẹroso Jihova, ọ rehọ oware kpobi nọ u te rie obọ họre ohọre na. Yọ Jihova o gine fiobọhọ kẹe fi ahwo na kparobọ.
6. Ẹvẹ oriruo Samsin ọ sai ro fiobọhọ kẹ omai nọ ma tẹ gwọlọ ru oware jọ nọ Ọghẹnẹ ọ gwọlọ nọ ma ru?
6 Jihova ọ rẹ sae kẹ omai ẹgba nọ ma re ro ru oware kpobi nọ ọ ta nọ ma ru, o tẹ make rọnọ oware na o lọhọ họ. Nọ ma te ru oware na no, ẹsejọ dede u re gbe omai unu inọ mai ma ru oware na. Fikiere rẹroso Jihova inọ epanọ ọ kẹ Samsin ẹgba na, ọ te kẹ owhẹ ẹgba nọ who re ro ru oware nọ ọ gwọlọ.—Itẹ 16:3.
7. Oriruo vẹ u dhesẹ nọ u fo re ma riẹ obonọ Jihova ọ be kpọ omai rri jẹ rọ ovao rri obei?
7 Inievo mai buobu nọ a rrọ iruo ebabọ evaọ ukoko na a rẹroso Jihova. Evaọ okenọ u kpemu, ma tẹ gwọlọ Ọgwa Uvie ọkpokpọ hayo uwou ofa jọ, mai ọvo ma rẹ dẹ otọ ma vẹ bọe. Rekọ nọ ma ruẹ nọ ahwo a bi zurie ziọ ukoko na, ma tẹ ta nọ ma re ru oware jọ. Inievo nọ e be rẹrote iruo na a tẹ lẹ se Jihova, je roro kpahe idhere efa nọ ma sai ro wo Egwa Uvie buobu gbe eria efa nọ ma re jo ru eware egagọ mai. A ruẹ nọ ẹsejọ a rẹ sae dẹ iwou mi ahwo, a vẹ ruẹrẹ ae. Oniọvo jọ nọ a re se Robert nọ o lele inievo mai nọ e rrọ eria buobu evaọ akpọ na ru iruo ebabọ no kẹle na ọ ta nọ: “Nọ ukoko u mu oware nana họ eru obọ, inievo jọ a jẹ rehọ oghẹrẹ ubiẹro jọ rri rie.” Rekọ “dede nọ ere ma be hai ru anwẹdẹ hẹ, inievo na a nwene oghẹrẹ nọ a je rri rie. Yọ Jihova ọ be ghale omai gaga evaọ oware nana nọ ma bi ru na.” Oriruo nana o dhesẹ nọ Jihova o bi dhesẹ oware nọ u fo nọ ma re ru kẹ omai. Fikiere joma hae nọ omamai nọ, ‘Kọ me bi muẹrohọ oware nọ Jihova ọ gwọlọ nọ me ru, je bi nwene oghẹrẹ nọ me bi ru eware re mẹ sae gọe ziezi?’
SAMSIN Ọ DA AME NỌ JIHOVA Ọ KẸ RIẸ
8. Nọ uruame u je kpe Samsin gaga, eme o ru?
8 Ẹsejọhọ who se kpahe eware igbunu efa nọ Samsin o ru no. Ọye ọvo o kpe okpohrokpo, o te je kpe ezae ọgba fihọ otọ evaọ okpẹwho ahwo Filistia nọ a re se Ashkelọn. (Ibr. 14:5, 6, 19) Samsin ọ riẹ nọ ẹgba obọriẹ o ro ru eware nana ha. Jihova họ ọnọ o fiobọhọ kẹe. Oware nọ Samsin o ru ẹdẹ jọ nọ uruame u kpei no, u dhesẹ nọ ọ gwọlọ nọ Jihova o gbe fiobọhọ kẹe. Nọ Samsin o kpe ahwo Filistia odu ọvo no, nọ uruame u je kpei, o roro nọ ọye ọvo ọ sae gwọlọ ame nọ ọ rẹ da ha. Rekọ ọ lẹ se Jihova inọ o fiobọhọ kẹe.—Ibr. 15:18.
9. Eme Jihova o ru nọ Samsin ọ lẹ sei? (Ibruoziẹ 15:19 gbe ẹme-obotọ)
9 Jihova o yo olẹ nọ Samsin ọ lẹ sei na. Ọ tẹ bẹre oria jọ rovie kẹe nọ ame o je kporo no ze. Nọ “ọ da ame no, ẹgba ọ tẹ ruọ ẹe oma, aro riẹ o te dhidhivi.” (Se Ibruoziẹ 15:19 gbe ẹme-obotọ riẹ.) O wọhọ nọ oria nana nọ ame o je kporo no ze na o gbẹ jariẹ okenọ Samuẹle ọruẹaro na o ro kere obe Ibruoziẹ na. Yọ ẹsejọhọ ahwo Izrẹl kpobi nọ a te ruẹ e riẹ, a te hae kareghẹhọ nọ, ohwo kpobi nọ ọ be gọ Jihova ọ tẹ rẹroso ẹe, u wo epọvo nọ eware e ga te he, o re fiobọhọ kẹe.
Ẹgba ọ ruọ Samsin oma nọ ọ da ame nọ Jihova ọ kẹ riẹ no. Ẹgba ọ te ruọ omai oma re nọ ma tẹ be hai se Ebaibol, jẹ gaviezọ kẹ eware kpobi nọ Jihova ọ be rehọ ukoko na wuhrẹ omai (Rri edhe-ẹme avọ 10)
10. Ma tẹ gwọlọ wo ẹgba nọ ma rẹ rọ gọ Jihova, eme ma re ru? (Rri uwoho na re.)
10 O tẹ make rọnọ ma riẹ eware buobu, yọ ma ru eware buobu no evaọ ukoko na, joma roro nọ ma te kẹ omamai hi. Joma hae kareghẹhọ nọ ma rẹ sai ru oware ovo ababọ Jihova ha. Ẹgba ọ ruọ Samsin oma nọ ọ da ame nọ Jihova ọ kẹ riẹ no. Ẹgba nọ ma rẹ rọ gọ Ọghẹnẹ ọ te ruọ omai oma re nọ ma tẹ be hai se Ebaibol, gbe ebe ukoko na ẹsikpobi, jẹ gaviezọ kẹ eware kpobi nọ Jihova ọ be rehọ ukoko na wuhrẹ omai.—Mat. 11:28.
11. Eme ma re ru re ma sai wo ẹgba nọ ma re ro thihakọ ẹbẹbẹ? Kẹ oriruo.
11 Joma kẹ oriruo oniọvo mai jọ nọ a re se Aleksey nọ a bi kpokpo gaga evaọ obọ Russia. Ẹvẹ ọ be sai ro thihakọ ukpokpoma na? Aleksey avọ aye riẹ a be hai se Ebaibol je kpohọ ewuhrẹ anwẹdẹ. Ghele na, ọ ta nọ: “Mẹ gbẹ be daoma se Ebaibol na kẹdẹ kẹdẹ je ru uwuhrẹ omobọ mẹ. Kohiohiẹ kohiohiẹ mẹ avọ aye mẹ ma re se obe okpẹdẹ jẹ lẹ se Jihova.” Eme oyena u wuhrẹ omai? Joma roro nọ ma riẹ ga hrọ no ho. Joma gbẹ hae nyabru Jihova re o fiobọhọ kẹ omai. Ẹvẹ ma sai ro ru ei? Ma rẹ hai se Ebaibol kẹdẹ kẹdẹ je roro didi kpahe eme nọ ma bi se. Ma vẹ jẹ hae daoma kpohọ ewuhrẹ gbe ikokohọ. U te no ere no, joma hai kpohọ usi uwoma, jẹ lẹ se Jihova kẹse kẹse. Ma te bi ru eware nana, Jihova ọ te kẹ omai ẹgba epanọ ọ kẹ Samsin ẹgba na.
DEDE NỌ SAMSIN O RUTHỌ, Ọ SIỌ JIHOVA BA ẸGỌ HỌ
12. Iroro vẹ Samsin ọ jẹ thọ, kọ ẹvẹ iroro yena nọ ọ jẹ na e gbẹ rọ wọhọ erọ anwẹdẹ hẹ?
12 Ohwo-akpọ nọ ọ gba ha Samsin ọ jọ wọhọ omai. Eware e jẹ hae thọe obọ ẹsejọ. Ọ jiroro jọ nọ i fi rie họ uleghe keme orọnọ epanọ ọ rẹ rọ nya uwou nọ Ọghẹnẹ o vi rie oye o lẹliẹ e riẹ jiroro na ha. Nọ ọ jọ obruoziẹ te oke jọ no, “ọ tẹ ruẹ ọmọtẹ jọ nọ ọ dhẹ ruọ ẹe oma gaga evaọ Ukiekpotọ Sorẹk, odẹ riẹ Dilaela.” (Ibr. 16:4) Oke jọ o jariẹ nọ Samsin ọ sa ọmọtẹ Filistia jọ họ otọ, rekọ oware ovo o jọ oyena thọ họ, keme Ebaibol ọ ta nọ “obọ Jihova onana u no ze,” yọ “ọ jẹ gwọlọ uvẹ nọ ọ rẹ rọ họre ahwo Filistia.” Oke ofa nọ o kpohọ ẹwho Filistia nọ a re se Gaza, ọ nyae wezẹ uwou ogberẹ jọ. Yọ etẹe Ọghẹnẹ ọ jọ kẹe ogaga nọ o ro wolo ethẹ okpẹwho na no. (Ibr. 14:1-4; 16:1-3) Rekọ usu Dilaela nọ o fi omariẹ họ na, oware utioye ovo u no rie ze he, keme o wọhọ nọ Dilaela yọ ohwo Izrẹl orọnọ ohwo Filistia ha.
13. Ẹvẹ Dilaela ọ rọ lẹliẹ Samsin ru oware nọ o wha uye sei?
13 Ahwo Filistia a kẹ Dilaela igho buobu re o vivie Samsin kẹ ae. Kọ ẹvẹ Samsin ọ gbẹ riẹ nọ oware utioye na Dilaela ọ gwọlọ ru hu? Kọ ere ọ nwani you rie te nọ o ro fi eva riẹ kpobi họ iẹe? Ma riẹ hẹ. Rekọ ma riẹ nọ ẹsikpobi o je kpokpo iei re ọ vuẹe oware nọ o be kẹe ogaga na. Ghele na Samsin o rri Dilaela nọ ọ sai ti ru oware utioye na ha. Nọ o kpokpo iei raha no, ọ tẹ dhugbẹ vuẹe. O da omai gaga inọ Samsin o ru oware nọ o lẹliẹ Jihova nyase iẹe ba, o tẹ whae ze nọ ogaga riẹ u ro noi oma no.—Ibr. 16:16-20.
14. Eme o via kẹ Samsin fiki eva nọ o fihọ Dilaela?
14 Samsin ọ ruẹ uye gaga fikinọ o fievahọ Dilaela ukpenọ ọ rẹ talamu Jihova. Ahwo Filistia a mu rie kpo, a te tu ei aro, a te fi ei họ uwou-odi. Yọ obọ Gaza nọ o jo ru oma vuọ ahwo ẹdẹ na a mu rie kpohọ. A tẹ rehọ iẹe ru ọrigbo rai nọ o re wuhu eka. Okenọ ahwo Filistia a kokohọ je ru ehaa rai, a “te se Samsin no uwou-odi ze re o ru eware ehwẹ kẹ ae.” A te dhe idhe buobu kẹ ẹdhọ rai nọ a re se Degọn, keme a roro nọ ọye o ru nọ Samsin o ro te ai obọ. A tẹ jẹ rehọ Samsin zaro.—Ibr. 16:21-25.
Jihova ọ kẹ Samsin ẹgba nọ o ro kpe ahwo Filistia (Rri edhe-ẹme avọ 15))
15. Eme Samsin o ru nọ u dhesẹ nọ ọ gbẹ jẹ rẹroso Jihova? (Ibruoziẹ 16:28-30) (Rri uwoho nọ o rrọ uke emagazini na.)
15 Dede nọ oware nọ Samsin o ru na o kẹ riẹ uye gaga, ọ nwani roro nọ akpọ riẹ o re no ho. Ọ gbẹ jẹ gwọlọ oghẹrẹ kpobi nọ o re ro ru iruo nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ riẹ inọ jọ ọ thọ ahwo Izrẹl no obọ ahwo Filistia. (Se Ibruoziẹ 16:28-30.) Samsin ọ lẹ se Jihova inọ jọ ọ kẹe ogaga nọ o re ro “ru ahwo Filistia na kele.” Ọghẹnẹ o gine yo olẹ riẹ, ọ tẹ wariẹ kẹe ogaga. Ọ tẹ rehọ ogaga yena kpe ahwo Filistia nọ i bu vi enọ o kpe no anwẹdẹ kpobi.
16. Dede nọ Samsin o ruthọ, eme iku riẹ i wuhrẹ omai?
16 Dede nọ oware nọ Samsin o ru o lẹliẹ uye bẹe gaga, ọ rehọ fiki oyena siọ Jihova ba ẹgọ họ. Ma te ru oware jọ thọ, nọ a jẹ whọku omai hayo si omai no iruo jọ nọ a fi omai họ evaọ ukoko na, joma no ere siọ Jihova ba ẹgọ họ. Kareghẹhọ nọ Jihova ọ rẹ nwane kpairoro vrẹ omai tẹtẹtẹ hẹ. (Ol. 103:8-10) Eware jọ e tẹ make thọ omai obọ, Jihova ọ sae wariẹ rehọ omai ru iruo ghele wọhọ epanọ ọ rehọ Samsin ru iruo na.
Oware nọ Samsin o ru na o kẹ riẹ uye gaga, rekọ ọ nyasiọ Jihova ba ha (Rri edhe-ẹme avọ 17-18)
17-18. Emamọ oware vẹ who wuhrẹ no iku Michael ze? (Rri uwoho na re.)
17 Joma ta kpahe oware nọ o via kẹ oniọvo-ọmọzae mai jọ nọ a re se Michael. O je ru eware buobu evaọ ukoko na. Ọ jọ odibo oruiruo, ọ tẹ jẹ jọ ọkobaro oke-kpobi. Rekọ o te ru oware jọ nọ a rọ fiki riẹ si ei no iruo nọ o je ru na kpobi no. Oniọvo na ọ ta nọ: “Mẹ jẹ nyaharo ziezi evaọ ukoko na. Ẹsiẹvo na o tẹ wọhọ ẹsenọ me kpe uzou họ ugbẹhẹ. Mẹ riẹ nọ Jihova ọ te nwane nyasiọ omẹ ba riẹriẹriẹ hẹ. Rekọ me je roro nọ usu mẹ avọ Jihova o sae gbẹ te jọ epanọ o jọ vẹre he. Yọ mẹ te sae gbẹ gọe te epanọ mẹ jẹ gọe vẹre he.”
18 Michael ọ nwani no ere siọ Jihova ba ẹgọ họ. Ọ ta nọ: “Mẹ tẹ jẹ daoma epanọ mẹ sae rọ wariẹ jọ ogbẹnyusu Jihova. Mẹ jẹ lẹ sei ẹsikpobi jẹ ta eware nọ me bi roro kpobi kẹe. Yọ me je wuhrẹ ẹme riẹ je roro didi kpahe eware nọ me bi wuhrẹ.” Ẹmẹrera na a tẹ te wariẹ kẹ Michael iruo nọ o je ru vẹre na. Ma be ta ẹme na, ọkpako ukoko gbe ọkobaro oke-kpobi ọ rrọ. Ọ ta nọ: “Inievo na, maero kọ ekpako na a tuduhọ omẹ awọ gaga. Eme nọ a jẹ ta kẹ omẹ o lẹliẹ omẹ riẹ nọ Jihova o gbe you omẹ. Yọ mẹ sae wariẹ gọ Jihova ababọ udu nọ u re brukpe omẹ. Mẹ ruẹ nọ ohwo o te kurẹriẹ no eva ze, Jihova ọ rẹ rọvrẹ riẹ.” Oware jọ o tẹ make thọ omai obọ, joma riẹ nọ Jihova ọ sae rọvrẹ omai jẹ ghale omai otẹrọnọ ma kurẹriẹ, jẹ be daoma re ma siọ oware na ba eru ẹdẹfa.—Ol. 86:5; Itẹ 28:13.
19. Ẹvẹ iku Samsin e sai ro fiobọhọ kẹ owhẹ?
19 Ma jọ uzoẹme nana ta ẹme kpahe eware jọ nọ Samsin o ru no. Dede nọ ọ gba ha, yọ usu Dilaela nọ ọ nya u fi rie họ uye, ọ nwani no ere siọ Jihova ba ẹgọ họ. Jihova omariẹ ọ se riẹ hẹ. Ọ rehọ e riẹ ru okpoware ọfa. Jihova o rri rie inọ o wo ẹrọwọ gaga, o te ru nọ a ro kele iei kugbe ahwo nọ i wo ẹrọwọ gaga nọ a fodẹ evaọ obe Ahwo Hibru izou 11. Eva e were omai gaga inọ Ọsẹ obọ odhiwu mai na o you omai gaga yọ ọ gwọlọ fiobọhọ kẹ omai. Ọ rẹ kẹ omai ẹgba nọ oma o tẹ make lọhọ omai no. Fikiere joma hae lẹ se Jihova nọ: “Kareghẹhọ omẹ re whọ kẹ omẹ ogaga,” wọhọ epanọ Samsin ọ lẹ na.—Ibr. 16:28.
OLE AVỌ 3 Whẹ Ma Rẹroso
a Ahwo buobu a riẹ iku Samsin. Makọ ahwo nọ a riẹ Ebaibol ho, a yo kpahe iẹe no. Ahwo jọ a kere kpahe iẹe no evaọ ebe rai. Ejọ a so riẹ họ ole, je ru ifimu riẹ no. Rekọ iku Samsin yọ iku esia gheghe he. Samsin o wo ẹrọwọ gaga, yọ ma sai wuhrẹ eware buobu no iku riẹ ze.