UZOẸME UWUHRẸ 20
OLE AVỌ 7 Jihova Họ Ogaga Mai
Rẹroso Jihova, Ọ te Sasa Owhẹ Oma
“Jọ ujiro u te . . . Ọsẹ nọ o wo ohrọ-oriọ gbe Ọghẹnẹ omosasọ kpobi.”—2 KỌR. 1:3.
OWARE NỌ A JARIẸ TA KPAHE
Ma ti wuhrẹ eware jọ nọ ma te rri epanọ Jihova ọ rọ sasa ahwo Ju nọ a jọ igbo oma.
1. Ẹvẹ eware e jọ kẹ ahwo Ju nọ a jọ igbo?
MA RIẸ nọ ahwo Ju nọ a mu kpohọ igbo a te rri eware nọ e via kẹ ae, o te kẹ ae uye gaga. A raha ẹwho rai no. Ere ọvo ho, a mu rai no ẹwho rai kpohọ obonọ a riẹ hẹ fiki izieraha rai gbe erọ esẹ-esẹ rai. (2 Irv. 36:15, 16, 20, 21) Evaọ okenọ a rọ jọ obọ Babilọn nọ a mu rai kpohọ na, a kẹ rai umuvẹ nọ a re ro ru eware nọ a re ru kẹdẹ kẹdẹ. (Jeri. 29:4-7) Rekọ akpọ ọ lọhọ kẹ ae tere he. Yọ obei nọ a mu rai kpohọ na họ oria nọ a hae gwọlọ nọ a rẹ jọ họ. Kọ ẹvẹ ahwo Ju na a rri eware nọ e via kẹ ae na? Rri ẹme nọ ohwo Ju jọ nọ ọ jẹ gọ Ọghẹnẹ ziezi nọ ọ jọ igbo na ọ ta. Anọ: “Akotọ ithẹ Babilọn ma keria. Ma viẹ nọ ma kareghẹhọ Zayọn.” (Ol. 137:1) Ahwo Ju nọ a jọ igbo na a ginẹ gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ sasa ae oma. Kọ ono ọ te sasa ae oma na?
2-3. (a) Eme Jihova o ru kẹ ahwo Ju na? (b) Eme ma ti wuhrẹ evaọ uzoẹme nana?
2 Jihova họ “Ọghẹnẹ omosasọ kpobi” na. (2 Kọr. 1:3) Fikinọ Ọghẹnẹ o you omai, ọ rẹ gwọlọ sasa ahwo kpobi nọ a kẹle riẹ oma. Jihova ọ riẹ nọ evaọ usu ahwo Ju nọ a mu kpohọ igbo na, o da ejọ gaga inọ fiki aghẹmeeyo a rọ rrọ igbo na, yọ a gwọlọ nwene. (Aiz. 59:20) Fikiere, ikpe udhusoi gbọ taure a te ti mu ahwo Ju kpohọ igbo, Jihova o te ru nọ Aizaya ọruẹaro na o ro kere obe Aizaya. Kọ fikieme o ro kere iei? Aizaya o kere nọ: “’Sasa ae oma, sasa ahwo mẹ oma,’ ere Ọghẹnẹ rai ọ ta.” (Aiz. 40:1) Ẹme na ọye. Jihova ọ gwọlọ rọ eme obe Aizaya na sasa ahwo Ju nọ a ti kpohọ igbo na oma.
3 Epanọ ahwo Ju na a gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ sasa ae oma na, ma rẹ gwọlọ ohwo nọ ọ rẹ sasa omai oma ẹsejọ re fiki ebẹbẹ akpọ. Ma te jọ uzoẹme nana ta ẹme te eware esa jọ nọ Jihova o ru re ọ sasa ahwo Ju na oma. Orọ ọsosuọ, ọ ya eyaa nọ ọ te rọvrẹ enọ i kurẹriẹ. Orọ avọ ivẹ, o ru nọ a ro wo ẹruore. Orọ avọ esa, o ru re udu u te ae otọ. Muẹrohọ eware nọ ma ti wuhrẹ no oghẹrẹ nọ Jihova ọ rọ sasa ae oma ze.
JIHOVA Ọ RẸ RỌVRẸ OMAI FIKINỌ O WO OHRỌ-ORIỌ
4. Eme Jihova o ru nọ u dhesẹ nọ o gine wo ohrọ-oriọ? (Aizaya 55:7)
4 Jihova yọ “Ọsẹ nọ o wo ohrọ-oriọ.” (2 Kọr. 1:3) Jihova o dhesẹ nọ ọ rẹ re ohrọ ohwo keme ọ vuẹ ahwo Ju na nọ a te kurẹriẹ, ọ te rọvrẹ rai. (Se Aizaya 55:7.) Jihova ọ ta nọ: “Mẹ te re owhẹ ohrọ avọ uyoyou nọ o rẹ hiẹ hẹ bẹdẹ bẹdẹ.” (Aiz. 54:8) Kọ eme Jihova o ru nọ u dhesẹ nọ o gine wo ohrọ-oriọ? Ginọ uzẹme nọ uye o te bẹ ahwo Ju na fiki eware iyoma nọ a ru. Rekọ Jihova ọ ta kẹ ae nọ a te rria obọ Babilọn rifihọ họ. Ọ ta kẹ ae nọ a tẹ rria obei te oria jọ no, a ti zihe ziọ ẹwho rai. (Aiz. 40:2) Ma riẹ nọ ẹme yena o te lẹliẹ udu te ahwo Ju nọ a kurẹriẹ otọ gaga.
5. Oware jọ vẹ ma riẹ nọ ahwo Ju nọ a jọ igbo na a riẹ hẹ, nọ u ro mu omai ẹro nọ Jihova ọ rẹ rọvrẹ omai?
5 Kọ eme ma wuhrẹ noi ze? Jihova ọ rẹ rọvrẹ idibo riẹ nọ i kurẹriẹ. Ma riẹ eware jọ nẹnẹ nọ ahwo Ju oke anwae a riẹ hẹ, nọ o lẹliẹ omai riẹ nọ Jihova ọ rẹ rọvrẹ idibo riẹ nọ i kurẹriẹ. Ọjọ họ, ma riẹ oware nọ Jihova o ru nọ o soriẹ ze nọ ọ be rọ rehọ izieraha mai vrẹ omai. Nọ Aizaya ọ ruẹ eruẹaruẹ na no, nọ ikpe buobu e jẹ vrẹ no, Jihova o te vi Ọmọ riẹ nọ o you gaga na ze ti whu kẹ omai re ọ ta erahaizi kpobi nọ i kurẹriẹ no igbo. Fiki idhe ẹtanigbo na, Jihova o re “voro izieraha” mai no. Koyehọ ọ rẹ kpairoro vrẹ iruthọ mai riẹriẹriẹ. (Iruẹru 3:19; Aiz. 1:18; Ẹf. 1:7) Ọghẹnẹ nọ ma be gọ na o gine wo ohrọ-oriọ gaga.
6. Nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ Jihova ọ rẹ re ohrọ ohwo gaga, eme ma ti ru hu? (Rri uwoho na re.)
6 Nọ udu u te bi brukpe omai, ma tẹ kareghẹhọ ẹme nọ Jihova ọ ta evaọ obe Aizaya 55:7, oma o rẹ sasa omai. Ẹsejọ udu u re brukpe ahwo jọ fiki izi nọ a raha oke jọ, o make rọnọ a kurẹriẹ no. Yọ otẹrọnọ ma gbẹ be ruẹ uye oware uyoma nọ ma ru oke jọ, o rẹ lẹliẹ udu brukpe omai. Rekọ otẹrọnọ ma vuẹ ekpako ukoko na uzi nọ ma raha na, ma je nwene no, joma riẹ nọ Jihova ọ rọvrẹ omai no. Yọ Jihova ọ tẹ rọvrẹ ohwo no, o re gbe roro kpahe uzioraha ohwo na ha. (Je rri Jerimaya 31:34.) Kọ otẹrọnọ Jihova o gbe bi roro kpahe izi nọ ma raha oke jọ họ, u fo re ma gbe roro kpahe ae? Oware nọ Jihova o re roro kpahe họ, epanọ ma be daoma te enẹna, orọnikọ izi nọ ma raha oke jọ họ. (Izik. 33:14-16) Kẹle na, Jihova Ọsẹ mai nọ ọ rẹ re ohrọ ohwo gaga na, o ti ru nọ uye nọ ma be ruẹ fiki izi nọ ma raha oke jọ u ti ro kuhọ.
Oware nọ Jihova o re rri họ epanọ ma be daoma te enẹna, orọnikọ izi nọ ma raha oke jọ họ (Rri edhe-ẹme avọ 6)
7. Eme ma rẹ kareghẹhọ nọ o te lẹliẹ omai nyae vuẹ ekpako na nọ ma tẹ raha uzi jọ?
7 Kọ otẹrọnọ udu u bi brukpe omai fikinọ ma raha uzi ulogbo jọ yọ ma be rọwo vuẹ ohwo ọvo ho? Ebaibol ọ vuẹ omai nọ joma nyae vuẹ ekpako ukoko na. (Jem. 5:14, 15) Ma riẹ nọ ẹsejọ o rẹ lọhọ tere he re ohwo ọ vuẹ ekpako na oware uyoma nọ o ru. Rekọ ma sai ru ei nọ ma te kurẹriẹ, jẹ be kareghẹhọ nọ Jihova gbe ekpako nọ o ro mu na a you omai, yọ a te re ohrọ mai. Jihova ọ rehọ ekpako na mu re a fiobọhọ kẹ omai. U wo oniọvo-ọmọzae jọ nọ a re se Arthura nọ udu u je brukpe gaga. Rekọ nọ ọ kareghẹhọ nọ Jihova ọ rẹ re ohrọ ohwo, udu u te rie otọ. Ọ ta nọ: “Evaọ enwenọ ukpe soso, me je rri ifoto-ẹbẹba gbe ividio ọfariẹ-ogbe. Rekọ ẹdẹ jọ, a te ru ẹme jọ nọ a jọ ta kpahe udu nọ u re brukpe ohwo. Ẹme na o duobọte omẹ udu gaga. Fikiere mẹ tẹ vuẹ aye mẹ gbe ekpako na oware uyoma nọ me je ru na. Udu u gbe je brukpe omẹ hẹ. Rekọ oware nọ me ru na o jẹ kẹ omẹ uye. Ekpako na a tẹ vuẹ omẹ nọ Jihova o gbolo omẹ kufiẹ hẹ, a tẹ jẹ vuẹ omẹ nọ Jihova ọ rẹ whọku omai fikinọ o you omai. Emamọ ẹme yena nọ a vuẹ omẹ na o te omẹ udu. Me gbe je rri eware epanọ me je rri rai hi.” Ma be ta ẹme na, Arthur yọ ọkobaro, ọ tẹ jẹ rrọ odibo oruiruo. Ma tẹ kareghẹhọ nọ Jihova ọ rẹ re ohrọ ohwo nọ o kurẹriẹ, oma o rẹ sasa omai.
JIHOVA O RU NỌ MA RO WO ẸRUORE
8. (a) Ẹruore vẹ ahwo Ju na a wo? (b) Ma te rri Aizaya 40:29-31, ẹvẹ ẹruore nọ ahwo Ju na a wo u ti ro fiobọhọ kẹ ae?
8 Okenọ a ro mu ahwo Ju kpohọ igbo Babilọn na, ohwo o re roro nọ a gbe wo ẹruore ọvo ho. O rrọ ere keme ahwo Babilọn nọ a je su akpọ na oke yena a rẹ rọwo siobọno ahwo nọ a mu kpohọ igbo ho. (Aiz. 14:17) Rekọ Jihova o ru nọ ahwo Ju na a ro wo ẹruore. Ọ ya eyaa nọ a ti siobọno ahwo riẹ na kpo, yọ oware ovo o te whaha iẹe he. (Aiz. 44:26; 55:12) Ahwo Babilọn a te oware ovo kẹ Jihova ha. A wọhọ omovu gheghe nọ ọ rrọ oria. (Aiz. 40:15) Who te vovo ovu na ọvo, a rẹ gbẹ ruẹ e riẹ hẹ. Kinọ ahwo Ju a wo ẹruore no na, eme ẹruore na u ti ru kẹ ae? O te sasa ae oma. Ere ọvo ho, Aizaya ọ fodẹ oware ofa. O kere nọ: “Enọ i fi ẹruore họ Jihova a te wariẹ wo ogaga.” (Se Aizaya 40:29-31.) Ẹruore nọ ahwo Ju a wo na o te kẹ ae ẹgba. O te wọhọ ẹsenọ a be “rehọ ibekpe rra wọhọ igo.”
9. Eware vẹ e via no nọ u ti ro mu ahwo Ju na ẹro inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba?
9 Orọnikọ ẹruore ọvo ahwo Ju na a wo ho. U wo eware jọ nọ Jihova o ru no vẹre nọ o te lẹliẹ ae rọwo nọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba. Eruẹaruẹ jọ e riẹ nọ i rugba no. Ejọ họ, ovie Asiria ọ wọ ẹmo kpohọ ofẹ erua-ikpe Izrẹl, o te fi ai kparobọ je mu ai kpohọ igbo. Ahwo Ju na a ruẹ oware yena nọ o via na wọhọ epanọ Jihova ọ ta no vẹre. (Aiz. 8:4) Yọ okenọ ahwo Babilọn a nyaze te raha Jerusalẹm je mu ahwo nọ a jẹ rriae kpohọ igbo epanọ Jihova ọ ta, a ruẹ e riẹ re. (Aiz. 39:5-7) A jariẹ re okenọ a tu Zẹdikaya ovie na aro je mu ei kpobọ Babilọn. (Jeri. 39:7; Izik. 12:12, 13) Eware kpobi nọ Jihova ọ ta nọ e te via na e ginẹ via. (Aiz. 42:9; 46:10) Eruẹaruẹ yena kpobi nọ i rugba na o te so ẹe ze nọ u ti ro mu ahwo Ju na ẹro gaga inọ a ti no igbo kpo wọhọ epanọ Jihova ọ ta.
10. Eme o rẹ lẹliẹ omai kru udu ga evaọ edẹ urere nana?
10 Eme ma wuhrẹ noi ze? Ma tẹ rrọ ọkọkora, nọ ma je roro kpahe ẹruore nọ ma wo, oma o rẹ sasa omai, ma ve je wo ẹgba. Oke nana nọ ma rrọ na, ọziọ oware he. Yọ ewegrẹ Ọghẹnẹ a be wọso omai, a tẹ jẹ rrọ gaga. Rekọ jọ udu u bru omai hi. Jihova o ru nọ ma ro wo obọdẹ ẹruore. Ma wo ẹruore inọ ma te rria bẹdẹ bẹdẹ. Udhedhẹ o te jariẹ, yọ ozọ u ti gbe mu omai hi. Joma hai roro kpahe ẹruore na ẹsikpobi. Nọ ohwo o te dikihẹ akotọ inwido nọ a rọ ughẹgbe ru bi rri oria nọ u woma gaga, ovu o tẹ rrọ ughẹgbe na, ọ sae ruẹ oria na vevẹ hẹ. O re ririe ovu na no tao. Ere ọvona re, ma gbe bi roro kpahe ẹruore mai ziezi hi, o rẹ wọhọ ẹsenọ ovu o di ẹruore na no. Kọ ẹvẹ ma sai ro ririe ovu na no? Ma rẹ hai ru uvẹ fihọ nọ ma re ro roro epanọ akpọ mai o ti woma te evaọ akpọ ọkpokpọ na. Ma sai se izoẹme nọ e ta kpahe iẹe. Ma ve je rri ividio hayo gaviezọ kẹ ile ukoko na nọ e ta kpahe ẹruore mai. Yọ ma sae vuẹ Jihova eware nọ ma bi rẹro rai gaga evaọ oke yena.
11. Eme u bi ru nọ oniọvo jọ nọ ọ be mọ gaga ọ be sai ro kru udu ga?
11 Ẹruore nọ oniọvo-ọmọtẹ nọ a re se Joy o wo o sasa e riẹ oma jẹ lẹliẹe kru udu ga dede nọ ọ be mọ gaga. Ọ ta nọ: “Ẹsenọ me te bi roro iroro gaga, mẹ rẹ ta eva mẹ kpobi kẹ Jihova keme mẹ riẹ nọ ọ riẹ epanọ eware e rrọ kẹ omẹ. Yọ Jihova ọ rẹ kẹ omẹ ‘ogaga nọ u vi ogaga.’” (2 Kọr. 4:7) Sista Joy o re je roro epanọ eware e te jọ kẹe evaọ akpọ ọkpokpọ na. Oke yena, “ohwo ọvo nọ ọ be rria ẹkwotọ na nọ ọ te ta nọ, ‘Mẹ be mọ’ ọ te jariẹ hẹ.” (Aiz. 33:24) Nọ ma tẹ be ta eva mai kpobi kẹ Jihova je roro kpahe ẹruore mai, ma ti wo ẹgba.
12. Eme o be via nẹnẹ nọ u ro mu omai ẹro gaga inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba? (Rri uwoho na re.)
12 Jihova o ru eware nọ e rẹ lẹliẹ ahwo Ju na rọwo nọ o ti ru eyaa riẹ gba. Nẹnẹ na re, eruẹaruẹ jọ e riẹ nọ i bi rugba nọ u ro mu omai ẹro gaga inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba. Ọjọ họ, ahwo Britain avọ America nọ a bi su akpọ na nẹnẹ na a rrọ “gaga evaọ abọjọ” jẹ rrọ “hẹhẹhẹ evaọ abọjọ” wọhọ epanọ Ebaibol ọ ta nọ a te jọ. (Dan. 2:42, 43) Ma te bi je yo usi ‘etọ nọ i bi nuhu’ evaọ eria avọ eria. Yọ ma be ta usi uwoma kẹ “erẹwho na kpobi.” (Mat. 24:7, 14) Eruẹaruẹ yena gbe efa nọ i bi rugba nọ ma be ruẹ na o lẹliẹ e riẹ mu omai ẹro gaga inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba.
Eruẹaruẹ Ebaibol nọ i bi rugba nẹnẹ na o lẹliẹ e riẹ mu omai ẹro gaga inọ Jihova o ti ru eyaa riẹ gba (Rri edhe-ẹme avọ 12)
JIHOVA O BI RU UDU TE OMAI OTỌ
13. (a) Ẹvẹ eware e te jọ okenọ a te wọ ẹmo ziọ Babilọn? (b) Eme Jihova ọ ta evaọ obe Aizaya 41:10-13 re udu u te ahwo Ju na otọ?
13 Jihova ọ riẹ nọ ahwo riẹ a wo obọdẹ ẹruore no. Ghele na, ọ riẹ nọ eware e te jọ gaga okenọ a te rọ raha Babilọn. Rekọ ọraha na o ti rovie uvẹ fihọ nọ ahwo Ju a ti ro no igbo kpo. Jihova ọ ta nọ evaọ oke yena, ohwo jọ avọ egbaẹmo riẹ a te wọ ze te raha erẹwho nọ e kẹle Babilọn gbe Babilọn omariẹ. (Aiz. 41:2-5) Kọ u fo re ozọ u mu ahwo Ju nọ a te jọ Babilọn oke yena? Ijo, keme Jihova ọ vuẹ rai fihotọ no vẹre inọ: “Jọ ozọ u mu owhẹ hẹ, keme mẹ rrọ kugbe owhẹ. Whọ ruawa ha, keme mẹ họ Ọghẹnẹ ra.” (Se Aizaya 41:10-13.) Kinọ Jihova ọ ta nọ “mẹ họ Ọghẹnẹ ra” na, eme ọ be ta na? Kọ ọ be ta kẹ ahwo Ju na nọ jọ a gọe? Ijo. Ahwo Ju na a riẹ ere no vẹre. Rekọ ọ be ta kẹ ae nọ jọ a kareghẹhọ nọ ọyomariẹ ọ gbẹ rrọ abọ rai yọ o ti fiobọhọ kẹ ae.—Ol. 118:6.
14. Eme ọfa Jihova ọ vuẹ ahwo Ju na re ozọ o se ae ba emu?
14 Jihova ọ vuẹ ahwo Ju na eware nọ i dhesẹ nọ o wo ogaga thesiwa yọ ọ riẹ eware kpobi. O ru ere re ozọ u gbe mu ai hi. Ọ vuẹ rai nọ jọ a rri isi nọ e rrọ obọ ehru na. Jihova ọ ta kẹ ae nọ ọye ọ ma isi na, ọ tẹ jẹ riẹ odẹ isi na kpobi ọvuọvo. (Aiz. 40:25-28) Kọ otẹrọnọ ọ riẹ edẹ isi na kpobi, kọ ọ gbẹ riẹ odẹ odibo riẹ kpobi? Yọ otẹrọnọ Jihova o wo ogaga nọ ọ rọ ma isi na kpobi, kọ o gbe wo ogaga nọ ọ sai ro fiobọhọ kẹ idibo riẹ? Eware nana kpobi i dhesẹ nọ u fo re ozọ u mu ahwo Ju na ha.
15. Eme Jihova ọ vuẹ ahwo Ju na fihotọ no re okenọ a te rọ raha Babilọn o te ti te?
15 Jihova ọ vuẹ ahwo Ju na oware nọ a ti ru okenọ ahwo a te wọ ẹmo ziọ Babilọn. Evaọ ubrobọ emuhọ obe Aizaya, Jihova ọ jọ etẹe vuẹ ahwo Ju na nọ: “Wha ruọ eva ibrikpẹ obeva rai, wha kare ethẹ rai dhe oma. Wha dhere omoke kpẹkpẹe bẹsenọ ofu na ọ rẹ vrẹ no.” (Aiz. 26:20) O wọhọ nọ oware nọ etẹe ọ ta na o kake via evaọ okenọ Sairọs ovie na ọ rọ wọ ẹmo ziọ Babilọn jẹ raha iẹe no. U wo ohwo Griki jọ nọ ọ jẹ hai gbiku eware nọ e via evaọ oke anwae. Ọ ta nọ, nọ Sairọs avọ isoja riẹ a wọ ẹmo kpobọ Babilọn, ọ “vuẹ [isoja riẹ] nọ jọ a kpe ohwo kpobi nọ a ruẹ evaọ otafe no.” Ozọ o te siọ ahwo Babilọn ba emu hu evaọ oke yena. Rekọ o wọhọ nọ ahwo Ju nọ e jọ igbo na a lele ohrẹ yena, yọ u ru nọ obọ u gbe te ai hi.
16. Fikieme ma gbe bru udu ga hrọ họ fiki eware nọ e te via evaọ obaro? (Rri uwoho na re.)
16 Kọ eme ma wuhrẹ noi ze? Uviemenẹ uye ulogbo nọ a re ruẹ obọ riẹ ẹdẹvo ho u ti muhọ. Ozọ u ti mu ahwo, a te gbẹ riẹ oware nọ a re ru hu. Rekọ o te jọ ere kẹ omai idibo Jihova ha. Ma riẹ nọ Jihova họ Ọghẹnẹ mai. Ma ti dikihẹ kpomavi keme ma riẹ nọ “esiwo [mai] ọ be kẹle no.” (Luk 21:28) Makọ okenọ erẹwho akpọ na a ti kuomagbe wọ ohọre ze na, ma ti dikihẹ ga. Oke yena Jihova ọ te rọ ikọ-odhiwu riẹ thọ omai, yọ ọ te vuẹ omai eware nọ ma re ru nọ u ti siwi uzuazọ mai. Kọ oghẹrẹ vẹ Jihova ọ te rọ vuẹ omai oware nọ ma re ru? Oke yena o te te, ma te riẹ. Rekọ o wọhọ nọ ọvuọ ukoko riẹ nọ ma rrọ, a te jọ vuẹ omai oware nọ ma re ru. Ẹsejọhọ ikoko nọ ma rrọ na eye e te jọ “ibrikpẹ obeva” mai nọ ma te jọ oke yena re ma sae zọ. Kọ eme ma rẹ hai ru enẹna? Ma rẹ daoma kẹle inievo ukoko na. Ma rẹ hai ru oware kpobi nọ ukoko o ta nọ ma ru. U ve je mu omai ẹro nọ Jihova ọye ọ be kpọ ukoko na.—Hib. 10:24, 25; 13:17.
Nọ ma tẹ kareghẹhọ nọ Jihova o wo ogaga thesiwa yọ o ti siwi omai, udu u ti gbe bru omai tere he evaọ oke uye ulogbo na (Rri edhe-ẹme avọ 16)b
17. Eme o re dhesẹ nọ whọ rẹroso Jihova inọ ọ te sasa owhẹ oma?
17 Ginọ uzẹme nọ eware e jọ gaga kẹ ahwo Ju nọ a kpohọ igbo evaọ obọ Babilọn oke yena. Rekọ Jihova o ru eware nọ e rẹ lẹliẹ oma sasa ae. Ere ọvona Jihova ọ te sasa omai oma nẹnẹ re. Fikiere, oware kpobi nọ o via kẹhẹ evaọ obonọ ma bi yeri akpọ kpohọ na, rẹroso Jihova, ọ te sasa owhẹ oma. Riẹ nọ ọ rẹ rọvrẹ idibo riẹ nọ e be gọe ziezi, yọ o you owhẹ. Hai roro kpahe ẹruore nọ who wo na. Kareghẹhọ nọ Jihova Ọghẹnẹ ra ọ rrọ owhẹ emu, fikiere whọ dhozọ oware ovo ho.
OLE AVỌ 3 Whẹ Ma Rẹroso
a Ma nwene edẹ na jọ.
b UWOHO NA: Umutho inievo jọ a kokohọ oria jọ. U mu rai ẹro nọ Jihova o wo ogaga nọ ọ sai ro siwi idibo riẹ makọ oria kpobi nọ a rrọ kẹhẹ evaọ akpọ na.