Military equipment: Anton Petrus/Moment via Getty Images; money: Wara1982/iStock via Getty Images Plus
HAI ROU!
A Raha Igho nọ I Bu te Imaima Fihọ Ẹmo No—Kọ Ugho Ọvo A be Ginẹ Raha?
Igho gbe eware efa nọ a be raha fihọ ẹmo i bu wumuo ho.
“Evaọ ukpe nukpo, ugho nọ a raha fihọ emo sa-sa nọ a bi fi evaọ akpọ na u bu te imaima ivẹ gbe ima-idu egba ivẹ (2,200,000,000,000). Ugho nana họ onọ o mai bu nọ a raha fihọ ẹmo no evaọ ukpe ọvo.”—The Washington Post, Ava 13, 2024.
Orọnikọ ugho ọvo a be raha fihọ ẹmo ho. Joma ta kpahe oriruo jọ: Ẹmo nọ ọ rrọ obọ Ukraine na.
Isoja. Ahwo jọ a ta nọ isoja nọ i whu hayo nọ e nwoma no evaọ ẹmo na anwọ ikpe ivẹ nọ e vrẹ na i bu te enwenọ idu egba isoi (500,000).
Ahwo gheghe. Ukoko Okugbe Erẹwho na (United Nations) o ta nọ ahwo gheghe nọ a whu jẹ nwoma evaọ ẹmo na a bu vi idu udhegberee (28,000) no. Ohwo jọ nọ o wuzou gaga evaọ United Nations ọ ta nọ: “A sai kele eware nọ ẹmo nana ọ raha ku ahwo no evaọ uzuazọ họ.”a
Uye nọ o be bẹ ahwo fiki ẹmo gbe ozighi nọ a bi ru a rẹ ruẹ unu gbiku riẹ hẹ.
Ahwo ima ẹgba ọvo gbe ikpegbene (114,000,000). Rite Azie 2023, unu ahwo nana họ ahwo nọ ẹmo gbe ozighi o le no iwou rai no evaọ akpọ na soso.
Ahwo ima egba ihrẹ gbe udhone gbe esa (783,000,000). Nọ unu ahwo nọ ohọo ọgaga u bi kpe. “Ozighi họ oware jọ nọ o be mae wha ohọo ze. A tẹ ghale ahwo nọ ohọo u bi kpe kpohọ abakpe, abahrẹ ahwo nana a be rria eria nọ a be jọ fi ẹmo je ru ozighi.”—World Food Programme.
Kọ ẹmo o ti kuhọ ẹdẹ jọ? Kọ udhedhẹ o te jọ akpọ na ẹdẹ jọ? Kọ oke jọ o te jariẹ nọ ohwo ọvo o ti yogbe he, nọ ohwo kpobi ọ te re eva vọ? Eme Ebaibol na ọ ta?
Ma be rria etoke ẹmo
A jọ Ebaibol na ruẹaro nọ ẹmo ọ te vọ oria kpobi evaọ akpọ na, yọ a dhesẹ ẹmo wọhọ ohwo nọ ọ be dhẹ anyenya.
“Anyenya ọfa ọ tẹ lahwe, anyenya nọ ọ rrọ wawae wọhọ erae, yọ a kẹ ọnọ ọ keria ehru riẹ udu re o si udhedhẹ no otọakpọ na re ahwo a kpe ohwohwo, a kẹ riẹ ọgbọdọ ologbo.”—Eviavia 6:4.
Enyenya ivẹ e be dhẹ lele anyenya nọ o dikihẹ kẹ ẹmo na, yọ enyenya ivẹ na i dikihẹ kẹ ohọo gbe uwhu. (Eviavia 6:5-8) Re who gbe wuhrẹ kpahe eruẹaruẹ Ebaibol nana gbe epanọ u ro mu omai ẹro nọ i bi gine rugba evaọ oke mai na, se uzoẹme na “Edhẹ-Enyenya Ene Na—Yọ Amono?”
Udhedhẹ o te jọ otọakpọ na evaọ obaro
Kẹle na, ahwo a te gbẹ rọ eware nọ e rrọ akpọ na ku ekwakwa nọ a re ro fi ẹmo ho. Rekọ orọnọ obọ ohwo-akpọ o ti no ze he. Ebaibol na ọ ta nọ:
Ọghẹnẹ o ti “ru emo serihọ evaọ otọakpọ na soso.”—Olezi 46:9.
Ọghẹnẹ ọ te ruẹrẹ eware kpobi nọ ẹmo ọ raha no họ. “O ti ririe irui-oviẹ kpobi no aro rai, uwhu o gbẹ te jọ ofa ha, yọ uweri hayo oviẹ hayo edada e gbẹ te jọ ofa ha. Eware anwae na e vrẹ no.”—Eviavia 21:4.
Ọghẹnẹ o ti ru nọ udhedhẹ o te rọ jọ oria kpobi. “Ahwo mẹ a te rria oria nọ udhedhẹ o dafia, evaọ iwou nọ e foma gbe evaọ eria eriosehọ nọ e rrọ dhedhẹ.”—Aizaya 32:18.
Eruẹaruẹ Ebaibol i fiobọhọ kẹ omai riẹ nọ, ẹmo gbe eware efa nọ e be via nẹnẹ na i bi dhesẹ nọ oke nọ udhedhẹ o te rọ jọ akpọ na o kẹle no.
Ẹvẹ Ọghẹnẹ o ti ro ru nọ udhedhẹ o te rọ jọ akpọ na evaọ obaro? Ọghẹnẹ ọ te rọ egọmeti hayo Uvie riẹ nọ o ro mu evaọ obọ odhiwu ru onana. (Matiu 6:10) Re who gbe wuhrẹ kpahe oware nọ Uvie Ọghẹnẹ o rrọ gbe oware nọ u ti ru, rri ividio ọkpẹkpẹe nana Eme Họ Uvie Ọghẹnẹ?
a Miroslav Jenca, United Nations assistant secretary-general for Europe, December 6, 2023.