Egẹgẹ-Esese Azẹ gbe Idhere Sa-Sa nọ A re ro Ruiruo Evaọ Etoke Obẹrọ
Egẹgẹ-esese azẹ. Ekwakwa ọsosuọ ene azẹ a rẹ rehọ egẹgẹ-esese na no ze—odẹ rai họ red cells (egẹgẹ-azẹ ọwawae), white cells (egẹgẹ-azẹ ọfuafo), platelets (egẹgẹ-azẹ nọ i re ru azẹ dhẹmu), gbe plasma (okwakwa nọ o rẹ wọ azẹ dhẹ oma wariẹ). Wọhọ oriruo, a rẹ jọ evaọ red cells na ruẹ hemoglobin. A rehọ imu nọ a ru no hemoglobin ohwo-akpọ hayo ọrọ arao ze ro siwi ahwo nọ azẹ ọ gbẹ rrọ oma ha no hayo ahwo nọ azẹ o hwẹ no oma gaga no.
Plasma—a tẹ ghale iẹe kpohọ abakpe, abọ izii riẹ yọ ame—a rẹ jọ eva riẹ ruẹ ekwakwa esese nọ a rẹ rọ Oyibo se nọ hormones, inorganic salts, enzymes, nutrients, minerals gbe sugar. Eware efa nọ e rẹ jọ evaọ plasma họ, eware nọ i re ru azẹ dhẹmu, eware nọ e rẹ họre ẹyao, gbe eware efa. Ohwo o te wo oghẹrẹ ẹyao jọ, edọkita a sae ta kẹe inọ ọ rehọ iduwo ọ gamma globulin onọ a rehọ no plasma ọrọ ahwo nọ a wo ẹyao na ha ze. A rẹ sai si interferons gbe interleukins no white cells ze, enọ a re ro siwi eyao jọ nọ i re vo gbe ẹyao ọta.
Kọ u fo re Oleleikristi ọ rehọ usiwo nọ a rehọ egẹgẹ-esese azẹ ru? Ebaibol e fodẹ onọ ma re ru gbiae he, fikiere ohwo kpobi ọ rẹ jiroro na kẹ oma riẹ evaọ aro Ọghẹnẹ. Ahwo jọ a rẹ siọ egẹgẹ-esese azẹ kpobi fikinọ uzi nọ Ọghẹnẹ o jie kẹ emọ Izrẹl o ta inọ azẹ o te no oma arao ze, a “re ku ei kuotọ.” (Iziewariẹ 12:22-24) Amọfa a rẹ rọwo nọ a se azẹ hayo ekwakwa ene ọsosuọ riẹ fihọ ai oma ha, rekọ a rẹ sae rọwo nọ a rehọ egẹgẹ-esese azẹ siwi ai. A rẹ sai roro nọ egẹgẹ-esese azẹ i gbe dikihẹ kẹ uzuazọ omama nọ a rehọ azẹ na no oma ze na ha.
Whọ tẹ be jiroro kpahe egẹgẹ-esese azẹ, roro kpahe enọ nana: Kọ mẹ riẹ inọ ẹsiọ egẹgẹ-esese azẹ kpobi u dhesẹ nọ mẹ te rehọ oghẹrẹ imu jọ họ, wọhọ enọ i re kpe emerae iyoma nọ e rẹ wha ẹyao se oma na hayo nọ i re fi obọ họ kẹ azẹ dhẹmu nọ o gbe hwẹ hẹ? Kọ mẹ sae ta oware nọ mẹ jẹ be se hayo rọwo eroruiruo egẹgẹ-esese azẹ jọ kẹ edọkita?
Edhere Sa-Sa nọ A re ro Ruiruo Evaọ Etoke Obẹrọ. Enana e kẹre te hemodilution gbe cell salvage. Evaọ hemodilution, a rẹ kpọ azẹ ohwo na jọ fihọ eria jọ, a ve se oghẹrẹ umu ame jọ nọ o rrọ azẹ hẹ họ ohwo na oma, nọ a te ru obẹrọ na no, a ve zihe azẹ na fihọ ohwo na oma. Evaọ cell salvage, a re fi oware họ nọ azẹ na ọ rẹ dhẹ fihọ evaọ etoke obẹrọ na, azẹ na ọ vẹ wariẹ dhẹ ruọ oma na. A rẹ kpọ azẹ nọ o bi hwẹ no omola hayo uriẹ oma na jọ ze fihọ ẹjini jọ, a ve ru azẹ na fo evaọ ẹjini na, kẹsena azẹ na ọ vẹ dhẹ zihe ruọ ohwo na oma. Fikinọ oghẹrẹ nọ a rẹ rọ rehọ idhere usiwo nana ruiruo u wo ohẹriẹ no edọkita ruọ edọkita, Oleleikristi ọ rẹ nọ mi edọkita riẹ re ọ riẹ oware nọ edọkita na o wo họ iroro.
Whọ tẹ be jiroro kpahe eghẹrẹ usiwo nana, nọ oma ra nọ: ‘Otẹrọnọ a rẹ kpọ azẹ mẹ jọ no omẹ oma fihọ oria nọ ọ rẹ jọ dhẹwariẹ je zihe ruọ omẹ oma, yọ a rẹ sai tube bru rie dhe evaọ omoke jọ taure ọ tẹ te wariẹ muhọ ẹdhẹ wariẹ, kọ obroziẹ-iroro mẹ o te k’omẹ uvẹ re me rri azẹ na wọhọ nọ ọ gbẹ rrọ azẹ obọmẹ, fikiere u du gwọlọ nọ ‘a ku ei kuotọ họ’? (Iziewariẹ 12:23, 24) Kọ u ti kpokpo obroziẹ-iroro mẹ nọ mẹ rehọ Ebaibol wuhrẹ no, otẹrọnọ evaọ oke usiwo a kpọ azẹ jọ no omẹ oma fihọ ẹjini, ru ei fo, je zihe iei fihọ omẹ oma? Kọ mẹ riẹ inọ ẹsiọ oghẹrẹ usiwo kpobi nọ o gwọlọ eroruiruo azẹ obọmẹ u dhesẹ nọ mẹ te rọwo inọ a dawo azẹ mẹ hẹ, gbe inọ a rehọ ẹkwoma hemodialysis (onọ a jẹ kpọ azẹ fihọ ẹjini jọ nọ ọ rẹ wozẹ azẹ na je ru ei fo, a vẹ wariẹ zihe iei fihọ oma na) hayo heart-lung bypass machine (onọ a jẹ kpọ azẹ fihọ ẹjini jọ nọ ọ rẹ gua ofou nọ ma rẹ wẹ rehọ na kugbe azẹ a vẹ wariẹ zihe iei fihọ oma na) ro siwi omẹ hẹ?
Oleleikristi kpobi ọ rẹ jiroro na kẹ omobọ riẹ kpahe oghẹrẹ nọ ọ gwọlọ nọ a rehọ azẹ riẹ ruiruo evaọ oke obẹrọ. Epọvo na o rrọ nọ a tẹ gwọlọ dawo azẹ ohwo hayo oghẹrẹ usiwo imu nọ i kieze obọ nọ a rẹ jọ rehọ umutho azẹ jọ no oma ohwo, a ve ru ei fo, jẹ wariẹ sei fihọ ohwo oma.
[Etehe nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 217]
ENỌ NỌ WHỌ RẸ SAE NỌ EDỌKITA
Otẹrọnọ a be te bẹre owhẹ oma hayo a bi ti siwi owhẹ yọ o sae te gwọlọ azẹ, ruẹ nnọ who kere eme fihọ obe-uzi nọ u fo, wọhọ Health Care Proxy onọ a ruẹrẹ họ re o thọ owhẹ no azẹ nọ a re se fihọ owhẹ oma. U te no ere no, whọ rẹ sae nọ edọkita ra enọ nana:
▪ Kọ ahwo nọ a bi ti w’obọ kpobi evaọ usiwo mẹ a riẹ nọ wọhọ omọvo Isẹri Jihova, mẹ ta nọ a se azẹ fihọ omẹ oma ha (whole blood, red cells, white cells, platelets, hayo blood plasma) makọ oware nọ o via kpobi?
▪ Otẹrọnọ a te kẹ omẹ umu jọ nọ a rehọ egẹgẹ-esese azẹ ru, eware efa vẹ a kugbe ro ru umu na? Ẹvẹ a te kẹ omẹ umu nana bu te, kọ evaọ oghẹrẹ vẹ?
▪ Otẹrọnọ obroziẹ-iroro mẹ ọ k’omẹ uvẹ nọ mẹ rehọ egẹgẹ-esese azẹ jọ, ebẹbẹ vẹ e rẹ sai noi ze? Oghẹrẹ usiwo ofa vẹ o riẹ?
Re whọ tẹ te jiroro onọ who re ru kpobi, fi ẹme na họ olẹ se Jihova. Ọ ya eyaa inọ ọ rẹ rehọ areghẹ rọ kẹ enọ e rehọ ẹrọwọ “yare” kpobi.—Jemis 1:5, 6.
[Omaa-iruo nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 216]
(For fully formatted text, see publication)
AZẸ
ENỌ MA RẸ REHỌ Red Cells White Cells Platelets Plasma
VIEVIE HE
ENỌ OLELEIKRISTI Egẹgẹ nọ Egẹgẹ nọ Egẹgẹ nọ Egẹgẹ nọ
Ọ JẸ JIRORO KẸ a rehọ no a rehọ no a rehọ no a rehọ no
OMOBỌ RIẸ red cells white cells platelets plasma
ze ze ze ze