Eria Ekiakiẹ Rọkẹ Obe Ewuhrẹ Uzuazọ Oleleikristi gbe Usi Uwoma Ota Mai
AZEZA 3-9
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AHWO GALESHA 4-6
“Iku nọ I Wo ‘Otofa Ẹwoho’ kẹ Omai”
it-1 1018 ¶2
Hega
Evaọ iku nọ i wo otofa ẹwoho nọ Pọl ukọ na o gbe na, ọ ta nọ Hega o dikihẹ kẹ orẹwho Izrẹl nọ o jọ otọ ọvọ Uzi na, onọ Jihova ọ rọ kẹ ae evaọ Ugbehru Saena, nọ o yẹ “emọ nọ e rrọ igbo.” Fiki izieraha ahwo na, orẹwho na o sai koko izi ọvọ na ha. Nọ ahwo Izrẹl a jọ otọ ọvọ Uzi na a sai zihe ruọ emuyẹ hẹ, ukpoye a brukpe ai inọ a fo uwhu; onọ o wha riẹ ze nọ a rọ jọ erigbo. (Jọ 8:34; Rom 8:1-3) Jerusalẹm oke Pọl na o dikihẹ kẹ Hega, keme Jerusalẹm nọ ọ jọ okpẹwho-esuo nọ o dikihẹ kẹ orẹwho Izrẹl na o jọ igbo kugbe emọ riẹ. Rekọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na yọ emọ “Jerusalẹm obọ ehru,” onọ a ro dhesẹ aye Ọghẹnẹ. Wọhọ Sera, aye ọmuyẹ na, Jerusalẹm ọnana ọ re jọ igbo ẹdẹvo ho. Wọhọ epanọ Ishmẹl o je kpokpo Aiziki na, ere ọvona emọ Jerusalẹm nọ e rrọ igbo na a bi kpokpo emọ “Jerusalẹm obọ ehru” na, enọ Ọmọ na o si no igbo na. Rekọ ele nọ a le Hega avọ ọmọzae riẹ na u dikihẹ kẹ epanọ Jihova o le orẹwho Izrẹl no aro riẹ.—Gal 4:21-31; je rri Jọ 8:31-40.
Fi Ẹrọwọ Ọgaga Họ Uvie Na
11 Ọvọ kugbe Abraham na o rugba kẹ emọ Abraham okenọ a reuku Ẹkwotọ Eyaa na no, rekọ Ikereakere na i dhesẹ nọ eme ọvọ yena i wo orugba ọfa jọ re. (Gal. 4:22-25) Evaọ orugba uwhremu nana nọ ọ mai wuzou na, ẹzi Ọghẹnẹ ọ wọ Pọl ukọ na ta nọ abọ ọsosuọ ubi Abraham na họ Jesu Kristi, abọ avivẹ riẹ kọ Ileleikristi idu udhuhrẹ gbe ene (144,000) nọ a rọ ẹzi wholo na. (Gal. 3:16, 29; Evia. 5:9, 10; 14:1, 4) ‘Jerusalem obọ ehru,’ koyehọ abọ odhiwu orọ ukoko Ọghẹnẹ nọ emama ẹzi nọ i wo omaurokpotọ i ru via na họ aye nọ o bi ti yẹ ubi na. (Gal. 4:26, 31) Wọhọ epanọ ọvọ nọ Ọghẹnẹ ọ re kugbe Abraham na o dhesẹ, ubi aye na o te wha eghale se ahwo-akpọ.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Kọ Whọ Riẹ?
Fikieme Jesu o ro se Jihova “Abba, Ọsẹ” evaọ olẹ?
Otofa ẹme Aramaik nọ a re se ʼab·baʼʹ na o sae jọ “ọsẹ na” hayo “O Ọsẹ.” Evaọ eria esa nọ ẹme na ọ jọ romavia evaọ Ikereakere na, olẹ a jọ fodẹ iẹe, yọ Jihova, Ọsẹ obọ odhiwu na a rehọ e riẹ ta kpahe. Ẹvẹ ẹme nana o wuzou te?
Obe nọ a re se The International Standard Bible Encyclopedia o ta nọ: “ʼAbbāʼ ọ jọ usu eme nọ ahwo a jẹ hae ta kẹse kẹse evaọ oke Jesu, yọ emọ a jẹ hae rehọ iẹe se esẹ rai, onọ u dhesẹ nọ emọ na avọ esẹ rai a kpekpe gaga, a te je wo adhẹẹ kẹ ai.” A jẹ hae rehọ ẹme nana ku edẹ họ ohwo, yọ ọ jọ usu eme ọsosuọ nọ ọmọ ọ rẹ kake riẹ ta. Nọ Jesu ọ jẹ yare Ọghẹnẹ oware jọ evaọ olẹ, ọ rehọ ẹme na se Ọsẹ riẹ. Omoke jọ taure Jesu o te ti whu nọ ọ jọ evaọ ọgbọ Gẹtsemane, ọ jọ olẹ se Jihova “Abba, Ọsẹ.”—Mak 14:36.
Obe nọ ma jọ obehru fodẹ na o tẹ jẹ ta nọ: “A rẹ jọ ebe ahwo Ju nọ a kere evaọ etoke esuo ahwo Griki gbe Rom ruẹ ʼAbbāʼ nọ a je ro se Ọghẹnẹ hẹ, ẹsejọhọ a rri rie nọ a tẹ rọ odẹ yena se Ọghẹnẹ yọ orivo.” Rekọ, “ẹme yena nọ Jesu o ro se Ọghẹnẹ evaọ olẹ na u dhesẹ vevẹ inọ usu rai aimava na o kpekpe gaga.” Eria ivẹ nọ i kiọkọ nọ “Abba” ọ jọ romavia evaọ Ikereakere na yọ enọ Pọl ukọ na o kere, onọ u dhesẹ nọ Ileleikristi ikpe-udhusoi ọsosuọ a jẹ hae ta ẹme yena nọ a tẹ be lẹ.—Ahwo Rom 8:15; Ahwo Galesha 4:6.
Kọ Whọ Riẹ?
Eme Pọl ukọ na ọ jẹ ta kpahe okenọ ọ ta inọ “Me wo eka họ oma mẹ, eka na e rọ Jesu”?—Ahwo Galesha 6:17.
▪ Eware sa-sa e rẹ sae ziọ iroro ahwo ikpe-udhusoi ọsosuọ nọ Pọl ọ ta ẹme nana kẹ na. Wọhọ oriruo, evaọ oke anwae a jẹ hae rọ ayọno nọ ọ be rroro heri heri rọ k’oka họ ahwo nọ a mu evaọ ẹmo, iji nọ e jẹ hai tho eware evaọ etẹmpol, gbe erigbo nọ e dhẹ no obọ olori rai. A tẹ k’oka utionana họ oma ohwo-akpọ, o jẹ hae jọ oware omovuọ.
Dede na, orọnikọ ẹsikpobi oka utionana o jẹ hae jọ oware omovuọ họ. Ahwo oke anwae buobu a jẹ hae k’oka họ oma ro dhesẹ uyẹ nọ a no ze hayo egagọ nọ a rrọ. Wọhọ epanọ obe-ofeme na Theological Dictionary of the New Testament o ta, “Ahwo Siria a jẹ hae k’oka họ ẹzuobọ hayo uriohọ rai ro dhesẹ nọ a rọ oma mudhe kẹ edhọ rai nọ a re se Hadad gbe Atargatis . . . Ahwo nọ a jẹ gọ ẹdhọ na Dionysus a jẹ hae rọ ayọno ọroro k’oka obe-ẹwọ jọ họ oma.”
Ikere-ebe ọgbọna buobu nọ e rẹ ta ẹme kpahe Ebaibol na a ta inọ Pọl ọ be jọ etenẹ ikere na ta ẹme kpahe eka nọ e jariẹ oma fiki ukpe nọ ọ rioja riẹ etoke sa-sa evaọ iruo usiuwoma ota riẹ. (2 Ahwo Kọrint 11:23-27) Rekọ ẹsejọhọ oware nọ Pọl o wo họ iroro họ, edhere uzuazọ riẹ nọ u dhesẹ i rie via wọhọ Oleleikristi, orọnikọ eka jọ nọ e jariẹ oma ha.
AZEZA 10-16
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AHWO ẸFISỌS 1-3
“Ọruẹrẹfihotọ Jihova gbe Iruo Riẹ”
it-2 837 ¶4
Eware Ididi Ọrẹri
Uvie Mesaya Na. Evaọ ileta nọ Pọl o kere na, ọ fodẹ eware ididi ọrẹri Kristi na vevẹ. Nọ Pọl ọ jẹ ta kpahe epanọ Ọghẹnẹ ọ rọ fere “eware ididi ọrẹri” kpahe oreva riẹ via evaọ obe Ahwo Ẹfisọs 1:9-11, ọ ta nọ: “Fikinọ o were riẹ, ọ jiroro nọ o re ru ọruẹrẹfihotọ nọ ọ rẹ rọ kpọ eware nọ etoke nọ o fihọ o tẹ gba no, re o koko eware kpobi họ kugbe evaọ Kristi, te eware nọ e rrọ obọ idhiwu na gbe eware nọ e rrọ otọakpọ na. Ẹhẹ, evaọ eva riẹ, evaọ ọnọ ma rrọ usu kugbe na, ọnọ a rehọ omai mu kugbe re ma gbẹ jọ ereuku, keme a jiroro riẹ kpahotọ no anwẹdẹ wọhọ epaọ ẹjiroro ọnọ o re ru eware kpobi wọhọ epanọ ọ jiroro rai lele oreva riẹ.” “Eware ididi ọrẹri” nana yọ egọmeti Ọghẹnẹ, koyehọ Uvie Mesaya na. “Eware nọ e rrọ obọ idhiwu” nọ Pọl ọ fodẹ na yọ ahwo nọ a te reuku Uvie odhiwu na kugbe Kristi. “Eware nọ e rrọ otọakpọ na” yọ ahwo nọ a te jọ otọ esuo Uvie yena evaọ otọakpọ obonẹ. Nọ Jesu ọ jẹ ta kẹ ilele riẹ kpahe epanọ eware ididi ọrẹri na i ro wobọ kugbe Uvie na ọ ta nọ: “Whai họ enọ a kuvẹ re wha wo otoriẹ oware udidi ọrẹri Uvie Ọghẹnẹ.”—Mak 4:11.
Jihova ‘Ọghẹnẹ Ọvuọvo Na’ O Bi Koko Uviuwou Riẹ Họ
3 Mosis ọ ta kẹ emọ Izrẹl nọ: “ỌNOWO Ọghẹnẹ mai na ọvuọvo.” (Izie. 6:4) Ẹjiroro Jihova gbe iruẹru riẹ e rẹ rọwokugbe. Fikiere, ‘nọ oke nọ o fihọ u te no,’ o te mu “ẹjiroro” riẹ họ erugba, re emama riẹ kpobi e jọ okugbe ọvo. (Se Ahwo Ẹfisọs 1:8-10.) Erugba ẹjiroro yena ọ te jọ abava. Orọ ọsosuọ, Ọghẹnẹ ọ be ruẹrẹ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na kpahe kẹ uzuazọ obọ odhiwu, yọ Jesu Kristi họ ọnọ o ti wuzou rai. Abọ ọsosuọ nana o muhọ evaọ Pẹntikọst 33 C.E. nọ Jihova o muọ ahwo nọ a ti lele Kristi su evaọ obọ odhiwu họ ẹsalọ. (Iruẹru 2:1-4) Fikinọ Ileleikristi nọ a rọ ẹzi wholo na a fi ẹrọwọ họ idhe ẹtanigbo Kristi, Ọghẹnẹ o kuenu kẹ ae inọ a kiẹrẹe je fo kẹ uzuazọ. Enọ a rrọ ẹzi wholo na omarai a riẹ inọ ae yọ “emọ Ọghẹnẹ.”—Rom 3:23, 24; 5:1; 8:15-17.
4 Orọ avivẹ, Ọghẹnẹ ọ be ruẹrẹ ahwo họ nọ a te rria Aparadase otọakpọ evaọ otọ esuo Uvie Mesaya. “Otu obuobu” na a te jọ ahwo ọsosuọ erọ utu nana. (Evia. 7:9, 13-17; 21:1-5) Evaọ etoke Esuo Odu Ikpe na, ima ahwo buobu nọ a whu no a vẹ te kparoma ze ti kuomagbe ai. (Evia. 20:12, 13) Dai roro epanọ okugbe nọ idibo Ọghẹnẹ a wo u ti dhesẹ oma via te evaọ etoke ẹkparomatha na! Evaọ obọ ekuhọ odu ikpe na, odawọ urere u ve ti te idibo Ọghẹnẹ nọ e rrọ otọakpọ. Enọ i kru ẹrọwọ rai a ve ti zihe ruọ “emọ Ọghẹnẹ” evaọ otọakpọ.—Rom. 8:21; Evia. 20:7, 8.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
Whọ Jọ Oware Ovo O Whaha Owhẹ Adhẹẹ Nọ O Te Owhẹ Hẹ
15 Ma te bi ru oreva Jihova ẹsikpobi u re fi obọ họ kẹ amọfa wo orro Jihova. Pọl o kere se ukoko obọ Ẹfẹsọs nọ: ‘Fikiere mẹ guọlọ re wha siọ ewawa ba ekie fiki iye mẹ rọkẹ owhai, enana yọ orro rai.’ (Ẹf. 3:13) Oghẹrẹ vẹ uye Pọl o rọ rrọ “orro” kẹ inievo obọ Ẹfẹsọs? Fikinọ Pọl o je weze bru ikoko na kpobi ghelọ edawo sa-sa nọ i te rie, ọ rọ ere dhesẹ kẹ inievo obọ Ẹfẹsọs na inọ uvẹ-ọghọ nọ a wo nọ a rọ rrọ Ileleikristi na ọ rrọ gbẹdẹ hayo ghaghae. Pọl ọ gbẹ hai thihakọ edawọ nọ i te rie he, kọ inievo na a gbẹ hai roro nọ usu rai kugbe Jihova, iruo usiuwoma ota na, gbe ẹruore rai o fioka ha? Pọl ọ rehọ akothiho riẹ dhesẹ nọ re a jọ Oleleikristi yọ oware nọ o rrọ ghaghae.
‘Re A Riẹ Uyoyou Kristi’
21 Ubiẹme Griki nọ a fa “riẹ” na u dhesẹ re a riẹ “oware fiotọ, ẹkwoma usu nọ a wo kugbei.” Ma te dhesẹ uyoyou wọhọ epanọ Jesu o ru—rehọ oma mai ruiruo kẹ amọfa ababọ oriobọ, rọ ohrọ j’owọ kẹ ẹgwọlọ rai, rọ vrẹ rai no idu rai ze—ẹsiẹ ma re ro wo uvi ovuhumuo iroro riẹ. Evaọ edhere nana, ẹkwoma eware nọ whọ ruẹ whọ rẹ rọ “riẹ uyoyou Kristi, o nọ u vi eriariẹ kpobi.” Yọ ajọ o thọrọ omai ẹro ho inọ epanọ ma raro kele Kristi te, ere ma re si kẹle ọnọ Jesu ọ raro kele gbagba te, Ọghẹnẹ oyoyou mai, Jihova.
AZEZA 17-23
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AHWO ẸFISỌS 4-6
“Wha Whẹ Ẹgọ-Ẹmo Ọsoso nọ O No Obọ Ọghẹnẹ Ze na Họ Oma”
Izoge Wha Dikihẹ Ga Wọso Ẹdhọ
PỌL ukọ na ọ rọ uzuazọ uyero Oleleikristi mai dhesẹ orọ alakpa-ẹmo. Dede na, orọnikọ ahwo-akpọ ma bi lele họre he. Setan avọ idhivẹri riẹ họ ewegrẹ mai nọ ma bi lele họre. A họre kri no, yọ a wo onaa ẹmo-ofio vi omai thethabọ. O wọhọ ẹsenọ ma rẹ sai fi ai kparobọ họ, maero nọ ma tẹ rrọ izoge. Kọ izoge a rẹ sai lele ogbaẹmo Setan avọ ikọ-imuomu riẹ họre avọ irẹro inọ a ti fi kparobọ? Ee, izoge i bi lele ae họre, je bi fi kparobọ! Ẹvẹ onana o be sae rọ lọhọ? Keme a be “hai wo ogaga no obọ Olori na ze.” Ofariẹ, wọhọ egbaẹmo nọ a wuhrẹ ziezi, a “whẹ ẹgọ-ẹmo ọsoso nọ o no obọ Ọghẹnẹ ze na họ oma.”—Se Ahwo Ẹfisọs 6:10-12.
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-1 1128 ¶3
Ọrẹri
Ẹzi Ọfuafo. Jihova ọ rẹ kpọ ogaga iruo riẹ hayo ẹzi riẹ, yọ ọ rẹ rehọ iẹe ru ẹjiroro riẹ gba ẹsikpobi. Ẹzi ọfuafo na ọ rrọ fuafo, rrọ ọrẹri, yọ Ọghẹnẹ ọvo ọ rẹ rehọ iẹe ru iruo. Fikiere a re sei “ẹzi ọfuafo” gbe ẹzi ọrẹri. (Ol 51:11; Luk 11:13; Rom 1:4; Ẹf 1:13) Nọ ẹzi ọfuafo na ọ tẹ rrọ ohwo oma, ohwo na ọ rẹ jọ fuafo hayo jọ ọrẹri. Nọ ohwo ọ tẹ be raha uzi hayo ru umuemu yọ ọ be wọso hayo “ru eva dha” ẹzi ọfuafo na. (Ẹf 4:30) Jihova ọ rẹ rehọ ẹzi ọfuafo na ru oreva riẹ, fikiere otẹrọnọ ohwo jọ o re ru oware nọ o wọso oghẹrẹ nọ Jihova ọ be rọ rehọ iẹe ruiruo, onana u re ru eva dhae. Nọ ohwo o te bi ru umuomu yọ o bi “furie erae ẹzi na.” (1Tẹ 5:19) Nọ ohwo ọ tẹ gbẹ ruabọhọ umuomu na, o rẹ whae ze nọ eva e rẹ rọ “dha” ẹzi na yọ Ọghẹnẹ omariẹ o re zihe ruọ ọwegrẹ ohwo omuomu ọyena. (Aiz 63:10) Ohwo nọ o bi ru eva dha ẹzi ọfuafo na ọ sai tube ru ei te epanọ ọ rẹ rọ ta eme aghọ kpahe iẹe dede, yọ uzioraha utioye na Jesu Kristi ọ ta nọ u wo erọvrẹ hẹ na evaọ uyero-akpọ nana hayo onọ o be tha na.—Mt 12:31, 32; Mak 3:28-30; rri ẸZI.
it-1 1006 ¶2
Uvou-Uthethei
U re Dhesẹ Oma Via Evaọ Uruemu. Uvou-uthethei o rẹ jọ eware jọ nọ ohwo o bi ru dhesẹ oma via te epanọ a rẹ rọ riẹ eware iyoma hayo ikpeware nọ i bi si ohwo na uru. Jemis nọ ọ rrọ omọvo ahwo nọ a kere Ebaibol na ọ ta nọ isiuru i te dihọ, i ve yẹ uzioraha. (Jem 1:14, 15) A rẹ sae rehọ uruemu ohwo riẹ nọ o wo uvou-uthethei. Pọl ukọ na ọ ta nọ ohwo nọ o wo uvou-uthethei yọ ọgẹdhọ. (Ẹf 5:5) Isiuru ohwo otiọye na e rẹ ga te epanọ oware nọ u bi si ei uru na o rẹ rọ jọ ọghẹnẹ riẹ.—Rom 1:24, 25.
AZEZA 24-30
EWARE AGHAE NỌ E RRỌ EBAIBOL NA | AHWO FILIPAI 1-4
“Wha Ruawa Kpahe Oware Ovo Ho”
Romatotọ Kiẹ Eware Aghae Via
it-2 528 ¶5
Idhe
Idhe udi. A jẹ hai dhe idhe udi kugbe idhe efa nọ a jẹ hai dhe. Nọ ahwo Izrẹl a mu Ẹkwotọ Eyaa na họ ẹria no a jẹ mai ro dhe idhe nana. (Ik 15:2, 5, 8-10) Enwaene a jẹ hai ro dhe idhe nana (“udi nọ u re mu”), yọ a re ku ei fihọ ehru agbada-idhe na. (Ik 28:7, 14; je rri Ọny 30:9; Ik 15:10.) Pọl ukọ na o kere se Ileleikristi obọ Filipai inọ: “O tẹ make rọnọ a bi ku omẹ wọhọ idhe udi fihọ ehru idheidhe gbe iruo odibọgba ọrẹri nọ ẹrọwọ rai ọ be wọ owhai ru, eva e be were omẹ.” Pọl ọ jọ etenẹ rehọ idhe udi ta kpahe epanọ u ro noi eva ze inọ ọ rẹ gbodibo kẹ ibe Ileleikristi riẹ. (Fil 2:17) Omoke jọ taure o te ti whu, Pọl o kere se Timoti nọ: “A mu omẹ họ eku no wọhọ idhe udi, yọ oke obusino mẹ o kẹle no.”—2Ti 4:6.
“Ẹkparomatha Ọsosuọ Na”—Ọ Be Rọ Oma Via Enẹna!
5 Orọ avivẹ, otu nọ a wholo na erọ ‘Izrẹl Ọghẹnẹ’ a ve ti kuomagbe Olori na Jesu Kristi evaọ oruaro obọ odhiwu, oria nọ a ti jo “lele Ọnowo na ria bẹdẹ.” (Ahwo Galesha 6:16; 1 Ahwo Tẹsalonika 4:17) A se onana “ẹkparomatha ọsosuọ na.” (Eviavia 20:6) Nọ ẹkparomatha yena o te kuhọ no, koyehọ oke u te no nọ ima ahwo buobu a rẹ rọ kparoma ziọ otọakpọ avọ irẹro uzuazọ ebẹdẹ bẹdẹ evaọ Aparadase. Fikiere, ẹruore mai ọ tẹ make rrọ obọ odhiwu hayo otọakpọ, ma wo isiuru gaga kpahe “ẹkparomatha ọsosuọ na.” Oghẹrẹ ẹkparomatha vẹ o rrọ? Okevẹ o te rọ via?