Abọ 4—Ọghẹnẹ Ọ Vuẹ Omai Kpahe Ẹjiroro Riẹ
1, 2. Ẹvẹ ma rọ riẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ iyou enọ ahwo nọ a be rehọ oma kpotọ nọ?
ỌGHẸNẸ uyoyou o ghine rovie ẹjiroro riẹ kẹ eruọzewọ nọ e gwọlọ e riẹ. Ọ rehọ iyou kẹ enọ ahwo nọ a be kiẹ kpahe oware nọ o so riẹ ze nọ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹ uye oruẹ.
2 Ebaibol na e ta nọ: “Otẹrọnọ whọ gwọlọ [Ọghẹnẹ], ọ rẹ kẹ oma riẹ uvẹ re whọ rue riẹ.” “Ọghẹnẹ ọ rọ obọ odhiwu ọnọ o re dhesẹ eware ididi via.” “Ọnowo na [“Jihova,” NW ] Ọghẹnẹ o re ru oware ovo ho ajokpa nọ o dhesẹ eme ididi riẹ kẹ idibo riẹ eruẹaro na.”—1 Iruẹru-Ivie 28:9; Daniẹl 2:28; Emọs 3:7.
Diẹse Iyou Enọ na E Rrọ?
3. Diẹse ma je du kuẹ oware nọ o so riẹ ze nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹ uye oruẹ?
3 Iyou enọ wọhọ oware nọ o so riẹ ze nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹ uye oruẹ gbe oware nọ o ti ru kpahe iẹe e rọ ikere nọ ọ rọ ogaga ẹzi riẹe kere rọ kẹ erere mai. Ekere ọyena họ Ẹme riẹ, Ebaibol Ẹri na. “Ọghẹnẹ o gie ẹwolo ku ikereakere na kpobi, re e jọ erere rọ kẹ ewuhrẹ gbe ozọ-usio, avọ ọkpọvio gbe odhesẹkẹ eva ẹrẹreokie, re ohwo Ọghẹnẹ na ọ ruẹse gba kiete, ọ vẹ jẹ thomavẹrẹ kẹ iruo iwoma i ruo kpobi.”—2 Timoti 3:16, 17.
4, 5. Eme u ru nọ Ebaibol na ọ jẹ rọ obe oghẹrẹ sa?
4 Ebaibol na ghinọ obe oghẹrẹ sa. Ikuigbe egbagba erọ ohwo e riẹ e eva jẹ tubẹ nya thabọ kpemu viọ oke emama ohwo dede. Ọ tẹ jẹ gba-unu, keme eruẹaruẹ riẹ i kpoma họ eware oke mai nana re, gbe erọ obaro kẹle na.
5 Obe ofa ovuovo o riẹ hẹ nọ u wo ebe egbagba ikuigbe itieye. Wọhọ oriruo, eme ewẹrebe kakao gheghe ọvo erọ ikere ebe anwae na i gbe kiọkọ. Rekọ ewẹrebe buobu, erọ abọjọ hayo abọ kpobi, e gbẹ rrọ Ebaibol na: nọ i bu te ole 6,000 erọ Ikereakere Hibru na (ebe 39 erọ “Ọvọ Anwae Na”) gbe enọ i bu te ole 13,000 erọ Ikereakere Ileleikristi Griki (ebe 27 erọ “Ọvọ Ọkpokpọ Na”).
6. Ẹvẹ o sai ro muomai ẹro nnọ Ebaibol na ọ gbẹ rọ oghẹrẹ ovo na nọ Ọghẹnẹ ọ rọ rehọ ogaga ẹzi riẹ ro kere ie nẹnẹ?
6 Ọghẹnẹ Erumeru, ọnọ ọ rehọ ogaga ẹzi riẹ kere Ebaibol na, ọ ruẹ nnọ eme egbagba riẹ ọ se rai ba fihọ ewẹrebe eyena. Fikiere Ebaibol mai inẹnẹ na ọ gbẹ rọ ọvo na wọhọ ikere anwae nọ a rọ ogaga ẹzi Ọghenọ ro kere na. Oware ofa jọ nọ u re ru omai wo ovuhumuo ọnana họ ewẹrebe jọ Ikereakere Ileleikristi Griki na i kpemu te ikpe egba buobu ro no oke ekere ọsosuọ rai. Ewẹrebe ekakao erọ ahwo anwae nọ i kere ebe obọ rai nọ e gbẹ rọ dede e rẹ rehọ ọthobọ te ikpe udhusoi kakao ọvo ro no oke nọ a ro kere ai ze.
Okẹ Ọghẹnẹ
7. Ẹvẹ ẹvaha Ebaibol na ọ kẹre te no?
7 Ebaibol na họ obe nọ a mai vaha kẹre eva ikuigbe kpobi. Enọ a kporo i bu te ima-odu no. Obe ọfa ovuovo o nya kẹle unu oyena ha. Yọ Ebaibol na, hayo abọ riẹ jọ, a fa riẹe fihọ erọunu nọ i bu te 2,000 no. Fikiere, a dhesẹ i rie nọ abọ 98 eva udhusoi erọ ahwo akpọ na soso a wo Ebaibol na no.
8-10. Eware jọ evẹ e so riẹ ze nọ u je fo nọ ma rẹ kiẹ Ebaibol na?
8 Eva uzẹme obe nọ udhesẹ nọ obọ Ọghẹnẹ u no ze u ti je wo imuẹro eware nọ e riẹ eva gbe otafe u te ọnọ ma rẹ kiẹ riwi.a U ru ẹjiroro uzuazọ vẹ, otofa ọrọ eyero akpọ, gbe oware nọ obaro u kru. Obe ofa o riẹ nọ orẹ sai ru ere he.
9 Ẹhẹ, Ebaibol na yọ ẹmeọta Ọghẹnẹ kẹ uviuwou ahwo. Ọ rehọ ogaga iruo riẹ, hayo ẹzi riẹ rọ kpọ ekere riẹ, avọ ahwo 40 jọ nọ a kere i rie fihọ otọ. Fikiere Ọghẹnẹ ọ ta ẹme k’omai no Ẹme riẹ ze, Ebaibol Ẹri na. Ukọ na Pọl o kere nọ: “Anwọ okenọ wha rọ rehọ ẹme Ọghẹnẹ nọ owha jọ unu mai yo na; wha rehọ e riẹ wọhọ ẹme ahwo ho, rekọ wọhọ epanọ o ghinẹ rọ, ẹme Ọghẹnẹ.”—1 Ahwo Tẹsalonika 2:13.
10 Abraham Lincoln, osu avọ 16 ọrọ United States, o se Ebaibol na nọ “okẹ nọ o mai woma nọ Ọghẹnẹ ọ rọ kẹ ahwo . . . Ogbẹrọ oye ha ma rẹ riẹ uwoma no uyoma ha.” Fikiere kọ, eme okẹ oghaghae onana o ta k’omai kpahọ epanọ uye u ro muhọ, oware nọ o so riẹ ze nọ Ọghẹnẹ ọ jẹ kẹ uvẹ kẹe, gbe oware nọ o ti ru kpahe iẹe?
[Oruvẹ-obotọ]
a Rọkẹ evuẹ efa kpahọ ẹgbagba Ebaibol na, rri obe na The Bible—God’s Word or Man’s?, onọ Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., a whowho eva 1989.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 10]
Ebaibol nọ Ọghẹnẹ ọ rọ ogaga ẹzi riẹ ro kere na, yọ ẹmeọta riẹ kugbe uviuwou ohwo