Abọ 7—Eme Ọwọsuọ ọ Wha Ze?
1-3. Ẹvẹ oke u ro dhesẹ Jihova gbagba?
RỌKPAHE avro udu ọ esuo Ọghẹnẹ, eme u no egba-ikpe enana kpobi ze erọ esuo ohwo nọ ọ hẹriẹ oma no ọrọ Ọghẹnẹ? Kọ ahwo a sai dhesẹ nnọ a rọ emamọ isu viọ Ọghẹnẹ? Ma tẹ rehọ eva-ega nọ ohwo o wo kẹ ohwo ro rri rie epanọ ikuigbe i dhesẹ, orọ ere vievie he.
2 Nọ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a se esuo Ọghẹnẹ, ọraha ono rie i ze. A tẹ wha uye se oma rai gbe uviuwou ahwo kpobi nọ u no oma rai ze. Yọ a rẹ fo ohwo ọvo ho rekọ omobọ rai ọvo. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta nọ: “Evaọ ẹkẹ abọ rai, a ru yoyoma; a gbẹ rọ emọ riẹ ofa ha [“oruthọ na ọrọ obọ rai,” NW ].”—Iziewariẹ 32:5.
3 Ikuigbe i dhesẹ ẹgbagba ozọusio Ọghẹnẹ kẹ Adamu avọ Ivi nnọ a tẹ nyano otọ ọruẹrẹfihọ Ọghẹnẹ, a rẹ te who yọ ukuhọ riẹ kọ uwhu. (Emuhọ 2:17; 3:19) A ghinẹ nyano otọ esuo Ọghẹnẹ, ukrihi a te ghine muhọ ẹwho ẹmẹrera, ukuhọ riẹ a te whu.
4. Fikieme a je yẹ omai kpobi avọ ababọ ẹgbagba, jẹ be ruẹ uye ẹyao gbe uwhu?
4 Oware nọ ovia kẹ emọ rai họ epanọ obe Ahwo Rom 5:12 u dhesẹ: “Fikiere epanọ umuomu orọ fiki omọvo [Adamu, ọnọ o wo uzou uviuwou ahwo] vaha ruọ akpọ na, gbe uwhu fiki izieraha, fikiere uwhu u te zite ahwo kpobi.” Fikiere nọ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a wọso ẹruọsa Ọghẹnẹ, a te zihe ruọ erahizi nọ ethọ. Rọ rọwo kugbe uzi ọ ukuoriọ, a tẹ wha seba-ẹgba nọ u no rie ze na ro se emọ rai. Oye jabọ nọ a je yẹ omai kpobi avọ ẹthọthọ, jẹ be ruẹ uye ẹyao gbe uwhu na.
5, 6. Eme ikuigbe i dhesẹ kpahe omodawọ ohwo nọ ọ gwọlọ rọ rehọ udhedhẹ gbe emamọ uzuazọ ze?
5 Egba-ikpe buobu e vrẹe no. Isuo buobu e ze jẹ vrẹ no. Oghẹrẹ esuo nọ a rẹ sai roro ku kpobi a dao rai no. Ghele na, no oke ruọ oke, eware okpẹtu buobu e via kẹ uviuwou ohwo no. Nọ ikpe idu ezeza evrẹ no na, ahwo a rẹ sai roro nnọ a nyaharo te epanọ a jẹ hae sae rehọ udhedhẹ, uvi-ẹdhoguo, gbe emamọ uzuazọ ziọ akpọ soso no, jegbe nnọ enẹna yọ a riẹ oria aghare nọ orọ ẹwo, ohrọriọ, gbe okugbe no.
6 Dede, eware nọ e be via i wo ohẹriẹ no eyena. Oghẹrẹ esuo ovo nọ ahwo a ru ona fihọ kẹha nọ o rehọ udhedhẹ gbe emamọ uzuazọ se ohwo kpobi no o riẹ hẹ. Evaọ ikpe udhusoi avọ 20 nana ọvo dede, ma ruẹ oghẹrẹ nọ Hitler gbe ahwo Nazi a kpe ahwo i Ju gbe ikpakpe ahwo nọ i bu viọ ima 100 eva ẹmo no. Evaọ oke mai ahwo nọ a sai kele ha a be lahiẹ, bi kpe, jẹ be kare fihọ uwou-odi fikinọ a wo obọ kugbe esuo oma uhrowo ha.
Eyero Na Nẹnẹ
7. Ẹvẹ a rẹ sai dhesẹ eyero uviuwou ahwo nẹnẹ na?
7 Fiba onana, roro kpahe uzuazọ uviuwou ahwo kpobi nẹnẹ na. Ethube gbe ozighi e vaha ro oria kpobi no. Imu egaga e lọ erọ odode. Eyao nọ igberẹ-ibro e be wha tha i bi vi họ. Ẹyao idudu nọ a re se AIDS o bi kpomahọ ima ahwo buobu. Ahwo nọ a bu te ima-ikpe buobu ohọo gbe ẹyao i bi kpe kukpe kukpe, yọ enọ i wo efe eghughu a bu hu. Ahwo a be nua akpọ na jẹ be rehọ ujitho ugbarugba rọ raha iẹe no. Aghare uviuwou gbe emamọ uruemu ewhra kiekpo no evaọ eria kpobi. Uzẹme, uzuazọ inẹnẹ na u bi dhesẹ esuo ogbogbo ọrọ ‘ọghẹnẹ akpọ ọnana,’ Setan. Akpọ nọ Setan ọ rọ osu riẹ ọ kare evawere, ababọ ororokẹ, je gbeku kpobi no riẹriẹriẹ.—2 Ahwo Kọrint 4:4.
8. Fikieme ma gbe se eware nọ ahwo a sai ru emamọ ẹnyaharo ha?
8 Ọghẹnẹ ọ kẹ oke thethei ziezi re ahwo a nyate oba omodawọ rai kpobi evaọ iruẹru eriariẹ gbe ẹnyaharo eware i kuo. Kọ emamọ ẹnyaharo orọ nọ a rehọ emashin gọno, imoto ẹmo, irupre ẹmo-ofio, gbe egbọudu enua ro nwene uzei gbe ese no na? Kọ ẹnyaharo orọ nọ ahwo a rẹ sai ro kpohọ obọ idedeghe rekọ a be sae rria kugbe dhedhẹ evaọ akpọ ha? Kọ ẹnyaharo orọ nọ ozọ o be jọ ahwo nya iyẹrẹ evaọ aso ha, makọ oke uvo dede evaọ eria jọ?
Oware Nọ Oke U Dhesẹ
9, 10. (a) Eme egba-ikpe nọ e vrẹ no na i dhesẹ vevẹ? (b) Fikieme Ọghẹnẹ o gbe ti si okẹ uno-eva-ze no ha?
9 Oware nọ odawọ evaọ oke egba-ikpe na i dhesẹ họ o lọhọ kẹ ahwo re a su ithihi obọ rai ziezi ababọ esuo Ọghẹnẹ hẹ. Orẹ sae lọhọ kẹ ai re a rue i hi wọhọ epanọ a rẹ sae rria ababọ emuọriọ, ame-ọda, gbe ẹwẹ ọ wẹ ha na. Imuẹro riẹ u re vevẹ: A ru omai re ma rehọ ẹro so ọkpọvio Ọmemama mai nwane wọhọ epanọ a ma omai re ma rehọ ẹro so emuọrẹ, ame gbe ofou na.
10 Fiki emuemu nọ ọ kẹ uvẹ kẹ na, Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ ere dhesẹ kpobi riẹriẹriẹ iyẹrẹ iyoma nọ i ti no e ro ruiruo thọthọ okẹ uno-eva-ze. Uno-eva-ze yọ okẹ nọ o ghare gaga, ukpenọ Ọghẹnẹ ọ rehọ iẹe mi ahwo, ọ tẹ kẹ ai uvẹ re a ruẹ oware nọ ero ruiruo ọthọthọ riẹ ọ rẹ wha ze. Ẹme Ọghẹnẹ ọ ta uzẹme na nọ ọ ta nọ: “O rọ kẹ ohwo nọ ọ be nya re o su ithihi riẹ hẹ.” Ọ ta gba re nọ ọ ta nọ: “Ohwo o su ohwo kpohọ enwoma no.”—Jerimaya 10:23; Okokahwohọ 8:9.
11. Kọ oghẹrẹ esuo ohwo akpọ jọ o sae si uye oruẹ no?
11 Uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ isuẹsu ahwo evaọ ikpe idu ezeza na u dhesẹ avọ imuẹro no nnọ ohwo ọ rẹ sai si uye oruẹ no ho. Ohwo ọ re sai ru ei evaọ oke ovo ho. Wọhọ oriruo, eva edẹ Solomọn Ovie Izrẹl, avọ ereghẹ riẹ kpobi, efe, gbe ogaga, ọ sae si eyoma nọ u no isuẹsu ohwo ze no ho. (Okokahwohọ 4:1-3) Ere re, evaọ edẹ mai, isu akpọ, makọ avọ ẹnyaharo eriariẹ eware i kuo rai, a re sai si uye oruẹ no ho. Mai yoma dede, ikuigbe i dhesẹ i rie nọ ahwo nọ a hẹriẹ oma no esuo Ọghẹnẹ no a be tua uye viukpenọ a si uye no.
Eriwo Ugbo-Uthabọ ọ Ọghẹnẹ
12-14. Didi irere ugbo-uthabọ jọ e ze fiki uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ uye oruẹ?
12 Uvẹ nọ Ọghẹnẹ ọ kẹ emuemu na edada ọvo o wha se omai. Rekọ nọ o rri onana thethei kpo obaro, ọ tẹ riẹ emamọ oware nọ u ti noi ze evaọ ukuhọ riẹ. Eriwo Ọghẹnẹ ọ te jọ erere kẹ emama, orọnọ evaọ unu-ikpe jọ hayo ikpe idu jọ kakao ọvo ho, rekọ ikpe ima buobu, ẹhẹ, no ibẹdẹ te ibẹdẹ.
13 Otẹrọnọ okejọ o te tha evaọ obaro nọ ohwo jọ ọ te rọ rehọ okẹ uno-eva-ze ruiruo thọthọ ọ jẹ vro kpahe oghẹrẹ nọ Ọghẹnẹ o bi ru eware, u gbe ti fo re a kẹe uvẹ re o dhesẹ eriwo riẹ via ha. Nọ ọ kẹ otu ewọsuọ uvẹ anwọ ikpe idu nọ evrẹ no na, Ọghẹnẹ ọ tẹ rehọ oriruo isuẹsu mu nọ a rẹ sai fihọ iruo bẹdẹ bẹdẹ evaọ oria kpobi ọrọ ehrugbakpọ na.
14 Fiki nọ Jihova ọ kẹ uvẹ umuemu gbe uye oruẹ evaọ oke mai nana, u kpoma fihọ no nọ oware kpobi nọ orọwo kugbe i ha o rẹ sae tọ họ. A rẹ sai je dhesẹ iẹe ababọ avro nnọ ẹjiroro ahwo hayo emama izi nọ e rehọ ẹro so oma rai e rẹ sae rehọ irere ebẹdẹ bẹdẹ ze he. Oye jabọ, a jẹ sai dhesẹ nọ Ọghẹnẹ ọ riẹ ru nọ ọrọ be te raha otu ewọsuọ na no vẹrẹ. “Iru-umuomu na kpobi ọ te raha ae no.”—Olezi 145:20; Ahwo Rom 3:4.
[Uwoho nọ o rrọ ẹwẹ-obe avọ 15]
Nọ ọsẹ gbe oni ọsosuọ mai a sa nnọ a rẹ jọ otọ Ọghẹnẹ ha, ukuhọ riẹ a tẹ who je whu
[Iwoho nọ e rrọ ẹwẹ-obe avọ 16]
Esuo ahwo viukpọ ọrọ Ọghẹnẹ o wha uye gbe ọraha ze
[Ọnọ o wo uwoho]
Ifoto U.S. Coast Guard