Watchtower tɛ INTƐRNƐƐTƖ YƆƆ TAKAYƖSƖ ƉƖZƖYƐ
Watchtower
INTƐRNƐƐTƖ YƆƆ TAKAYƖSƖ ƉƖZƖYƐ
Kabɩyɛ
ŋ
  • ɛ
  • ɩ
  • ŋ
  • ñ
  • ɔ
  • ʋ
  • ɣ
  • BIBL
  • TAKAYƖSƖ
  • KEDIƔZISI
  • w20 février h. 26-30
  • Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ kɩɖaŋ kɩbaŋ taa nɛ mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ

Video nakʋyʋ fɛyɩ hɔɔlʋʋ kʋnɛ kɩ-taa.

Hayɩ, pɩcaɣ mabʋ video ɛlɛ nabʋyʋ tɩɖɔ camɩyɛ.

  • Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ kɩɖaŋ kɩbaŋ taa nɛ mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ
  • Feŋuu Tilimiye Susuu Yehowa Kewiyaɣ Tɔm (Kpɛlɩkʋʋ)—2020
  • Tɔm ñʋŋ cikpeŋ
  • Tɩ-yɔɔ tɔm lɛɛtʋ
  • MƐNKPƐLƖKƖ ƐZƖMA MƆNSƆƆLƖ TƆM SUSUU TƲMƖYƐ YƆ
  • ÐƖPƖSƖ KEEBƐƐKƖ TƐTƲ TAA SE ÐƖLA NƲMƆƲ LƖZƖYƲ KIYA TƲMƖYƐ
  • PAHA-ÐƲ WAÐƐ SE ÐƖLA EGEETIYE YƆƆ CƆNƖYƲ TƲMƖYƐ
  • PƖNAƔ ŊGA KƆ-TƆM CƐYƖ SIŊŊ YƆ
  • PAÐƲ-ÐƲ TƲMƖYƐ KƖFAÐƐ
  • Ye ɖɩmaɣzɩɣ lalaa yɔɔ yɔ pɩkɔŋnɩ wazasɩ nzɩ sɩwɛɣ tam yɔ
    Feŋuu Tilimiye Susuu Yehowa Kewiyaɣ Tɔm (Kpɛlɩkʋʋ)—2023
  • Ɛzɩma pɩɖɔma nɛ paha nʋmɔʋ se ɖɩla ɖa-tʋma Keebɛɛkɩ yɔ
    Ðe-wezuu caɣʋ nɛ ɖɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ—Kpɛlɩkʋʋ takayaɣ—2019
  • Mɛntɛm man-taa se maayeki kpa nɛ pitibi-m yɔɔɔ
    Feŋuu Tilimiye Susuu Yehowa Kewiyaɣ Tɔm (Kpɛlɩkʋʋ)—2018
  • Ðihiɣ wazasɩ Yehowa sɛtʋ taa
    Feŋuu Tilimiye Susuu Yehowa Kewiyaɣ Tɔm (Kpɛlɩkʋʋ—2024
Feŋuu Tilimiye Susuu Yehowa Kewiyaɣ Tɔm (Kpɛlɩkʋʋ)—2020
w20 février h. 26-30

Wezuu Caɣʋ Tɔm

Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ kɩɖaŋ kɩbaŋ taa nɛ mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ

LÉONCE CRÉPEAULT KƐDƖNƖ TƲ

Léonce Crépeault alɩwaatʋ ndʋ ɛɛkɛ evebu yɔ.

ALƖWAATƲ ndʋ maakɛ pɩɣa yɔ, tɔm susuu tʋmɩyɛ kaawɛ-m kaɖɛ. Mɛwɛɛ nɛ manpaɣlɩɣ lɛ, paɖʋ-m tʋma wena mamaɣzaɣ se maapɩzɩɣ nɛ malabɩ-yɛ yɔ. Ye mbʋ, iyele nɛ mɛnkɛdɩ-mɩ kɩɖaŋ kɩbaŋ weyi ɩsɩnɩ-m nɛ mawa sɔɔndʋ nɛ mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ, pɩnzɩ 58 nzɩ malabɩ alɩwaatʋ tɩŋa Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ taa yɔ, ɩ-taa nɩɩyɩ tɔm.

Palʋlɩ-m Keebɛɛkɩ tɛtʋ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩ-taa pɔyɔɔdaɣ Fransɩ kʋnʋŋ, Kanadaa ɛjaɖɛ taa yɔ. Ma-lʋlɩyaa Louis nɛ Zélia paacɔnɩ mɔ-yɔɔ nɛ sɔɔlɩm. Man-caa kaakɛ ɛyʋ weyi ɛwɛ fɛyɛ yɔ, nɛ ɛɛsɔɔlɩ tɔm kalʋʋ. Maasɔɔlɩ tɔm maʋ nɛ mañɩnaɣ se manpɩsɩ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuyu wiɖiyi.

Mɔnkɔm nɛ mɛwɛɛnɩ pɩnzɩ 12 mbʋ yɔ lɛ, Rodolphe Soucy weyi ɛ nɛ man-caa palakaɣ tʋmɩyɛ yɔ, ɛ nɛ ɛ-taabalʋ pɔkɔɔ ɖɛ-tɛ. Paakɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa. Mantaatɩlɩ tɔm sakɩyɛ Aseɣɖe Tɩnaa yɔɔ, nɛ pɛ-Ɛsɔ sɛtʋ taakɛdɩnɩ-m siŋŋ. Ɛlɛ, ɛzɩma palakaɣnɩ Bibl tʋmɩyɛ nɛ pocosuu tɔm yɔɔ camɩyɛ yɔ, pɩɩkɛdɩnɩ-m. Pɩɩkɛdɩnɩ ma-lʋlɩyaa ɖɔɖɔ, pʋyɔɔ lɛ, ɖitisi se pɛkpɛlɩkɩnɩ-ɖʋ Bibl.

Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, malakaɣ Katooliki sukuli. Nabʋyʋ taa, ma nɛ mon-sukuli ɖaŋ taa taabalaa ɖɩlakaɣ kɛdɛsɩ pɩlɩɩnɩ tɔm ndʋ mɛnkpɛlɩkaɣ Bibl taa yɔ tɩ-yɔɔ. Wɩlɩyaa mba paakɛ fadanaa yɔ, pɔkɔm nɛ panɩɩ kɛdɛsɩ nzɩ ɖɩlakaɣ yɔ. Mbʋ ɛzɩ paatɩŋnɩ Masɩ yɔɔ nɛ pawɩlɩ se ndʋ mɔyɔɔdʋʋ yɔ tɩkɛ cɛtɩm lɛ, pa-taa lɛlʋ kʋ mɔn-tɔm sukulibiya tɩŋa ɛsɩndaa se mɛnkɛ kaañamtʋ tʋ. Wɛtʋ ndʋ, tɩɩkɔnɩ-m nɩɣzɛ siŋŋ, ɛlɛ tɩkɔm nɛ tɩlʋlɩ pee kɩbana, mbʋ pʋyɔɔ yɔ tɩsɩnɩ-m nɛ mana se cooci tɔm ndʋ pawɩlaɣ-ɖʋ sukuli taa yɔ, tɩtɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ ndʋ Bibl yɔɔdʋʋ yɔ. Menɖiɣzinaa se pɩpɔzʋʋ se meyele wobu sukuli ŋgʋ. Ma-lʋlɩyaa tisi nɛ mɛlɛɣzɩ sukuli.

MƐNKPƐLƖKƖ ƐZƖMA MƆNSƆƆLƖ TƆM SUSUU TƲMƖYƐ YƆ

Mowobi pɩ-yɔɔ nɛ mɛnkpɛlɩkɩɣ Bibl, ɛlɛ mantaaɖɛɣnɩ ɛsɩndaa fezuu taa lɛɛ lɛɛ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ sɔɔndʋ kpaɣaɣ-m se monsusi tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa. Katooliki cooci kaawɛnɩ ɖoŋ siŋŋ ɛyaa yɔɔ, nɛ kɩkaɖaɣnɩ ɖɔ-tɔm susuu tʋmɩyɛ siŋŋ. Maurice Duplessis kaakɛnɩ Keebɛɛkɩ tɛtʋ taa politiki laɖʋ sɔsɔ; nɛ ɛtɩnaɣ Katooliki cooci yɔɔ politiki nʋmɔʋ taa. Ɛɖʋwaɣ nesi samaɣ nɛ kanazɩɣ Aseɣɖe Tɩnaa, nɛ halɩ kakpaɣ-wɛ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, pɩɩpɔzɩ abalɩtʋ siŋŋ Aseɣɖe Tɩnaa pʋcɔ nɛ posusi tɔm.

Koobu weyi ɛɛsɩnɩ-m nɛ mawa sɔɔndʋ yɔ, ɛnʋ lɛ, John Rae. Ɛɛlabɩ Gileyaadɩ sukuli ɖaŋ nakʋ ñɩŋgʋ. John kaawɛ niye siŋŋ, nɛ ɛɛwɛnɩ tɩ luzuu nɛ pɩɩwɛ kɛlɛʋ se pɔñɔtɩnɩ-ɩ. Ɛtaatasɩɣ-m lɔŋ kpayɩ ɖoŋ ɖoŋ, ɛlɛ ɛ-kɩɖaʋ kɩbaŋʋ kpɛlɩkɩ-m lɔŋ sakɩyɛ. Pɩɩwɛ John kaɖɛ se ɛyɔɔdɩ Fransɩɩ kʋnʋŋ, pʋyɔɔ lɛ, mansɩwaɣ-ɩ ɖoŋ ɖoŋ tɔm susuu taa nɛ mansɩɣnɩ-ɩ se ɛyɔɔdɩ-kʋ. Alɩwaatʋ ndʋ ma nɛ John ɖɩkpaɣaa nɛ ɖɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ yɔ, tɩsɩnɩ-m nɛ mankpaɣ lɩmaɣzɩyɛ se manpɩsɩɣ Yehowa Aseɣɖe Tʋ. Mankatɩ Aseɣɖe Tɩnaa kajalaɣ ɖeɖe nɛ pɩla pɩnzɩ hiu lɛ, maha man-tɩ nɛ pamɩyɩsɩ-m lɩm 26 mai 1951 wiye.

Léonce Crépeault nɛ John Rae nɛ taabalaa nabɛyɛ.

Kɩɖaʋ kɩbaŋʋ ŋgʋ John Rae (A) hawa yɔ, kɩsɩnɩ-m (B) nɛ mawa sɔɔndʋ ndʋ tɩkpaɣaɣ-m kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa tɔm susuu taa yɔ

Ðɛ-ɛgbɛyɛ cikpeɖe nɖɩ ɖɩɩwɛ Keebɛɛkɩ tɛtʋ taa yɔ, ɖɩ-taa lɛ, nʋmɔʋ lɩzɩyaa kaakɩlɩnɩ ɖɔʋ. Pa-kɩɖaŋ kɩbaŋ seɣti-m se mala nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, Bibl ɖeke ɖɩlakaɣnɩ tʋmɩyɛ nɛ ɖisusuu tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa. Ɛzɩma takayɩsɩ taawɛɛ yɔ pʋyɔɔ lɛ, pɩɩwɛɛ se ɖɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ Masɩ camɩyɛ nɛ pɩkpaɖɩ. Pʋyɔɔ lɛ, mañaɣ pana siŋŋ se Bibl masɩ ɩmalɩnɩ-m nɛ pɩsa nɛ malʋ toovenim tɔm yɔɔ. Paa mbʋ yɔ, ɛyaa sakɩyɛ kizaɣ se paakalɩɣ Bibl nakʋyʋ nɛ pɩtasɩnɩ Biblwaa mba pa-taa nɛ mayaɣ ŋga kawɩlɩɣ se Katooliki cooci lɩzɩnɩ-wɛ yɔ.

Pɩtalɩ pɩnaɣ 1952 lɛ, ma nɛ Simone Patry, weyi ɛɛkɛ egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa Ɛsɔ sɛyʋ siɣsiɣ tʋ nɔɔyʋ yɔ, ɖɩɖɔkɩ nesi. Ðɩkʋyaa nɛ ɖiwolo Mɔɔreyaalɩ tɛtʋ taa nɛ pɩlakaɣ pɩnaɣ mbʋ yɔ lɛ, ɖɩlʋlɩ halɩbɩɣa nɛ ɖɩyaa-kɛ se Lise. Paa meyebi nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ alɩwaatʋ pazɩ pʋcɔ nɛ ɖɩɖɔkʋʋ nesi yɔ, ma nɛ Simone ɖɩñaɣ pana nɛ ɖɩcaɣ wezuu kɛlɛʋ se pɩsa nɛ ɖɔ-hɔʋ ɖʋ nesi ɛgbɛyɛ taa tʋma.

Pɩnzɩ hiu ɖɛwa pʋcɔ nɛ manɖaɣnɩ maɣzʋʋ ɛzɩma mala nɛ mawalɩsɩ mɛ-Ɛsɔ sɛtʋ tʋmɩyɛ yɔ pɩ-yɔɔ siŋŋ. Pɩtalɩ pɩnaɣ 1962 lɛ, ɖɩɩwɛɛ ɖɩlakɩ sukuli ŋgʋ ɛzʋtʋyaa lakaɣnɩ fenaɣ kʋɖʋmaɣ nɛ payaɣ-kʋ se Kewiyaɣ Ɛsɔ Sɛtʋ Sukuli yɔ Kanadaa Betɛɛlɩ taa lɛ, ma nɛ Camille Ouellette paasɩ ɖaŋ kʋɖʋmʋʋ taa. Ɛzɩma Camille kaawɛ kpekpeka tɔm susuu taa yɔ, piitukini-m siŋŋ. Piitukuni-m nɛ pɩkpaɖɩ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛɛkɛ hɔʋ ñʋʋdʋ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, Keebɛɛkɩ koobiya mba paakɛ lʋlɩyaa nɛ alɩwaatʋ kʋɖʋmtʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, palakɩ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ yɔ paawɛ ññɩɩ. Ɛlɛ, mbʋ Camille ñakaɣ pana se ɛla. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩcaɣ ɖama cɔlɔ yɔ tɩ-taa, eseɣti-m se mamaɣzɩ wɛtʋ ndʋ tɩ-taa mɛwɛɛ yɔ tɩ-yɔɔ. Pɩlabɩ fenasɩ pazɩ pʋwayɩ lɛ, menɖiɣzina se manpɩzɩɣ nɛ manɖaɣnɩ kɛʋ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzɩyʋ. Ɛyaa nabɛyɛ yɔɔdaa se pamaɣzɩɣ se pɩtɩkɛ lɩmaɣzɩyɛ kɩbanɖɛ mankpaɣaa, ɛlɛ manɖaɣnɩ paɣzʋʋ nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, man-taa kaatɛma se Yehowa kaɣ-m sɩnʋʋ nɛ monsusi tɔm nɛ pɩkpaɖɩ.

ÐƖPƖSƖ KEEBƐƐKƖ TƐTƲ TAA SE ÐƖLA NƲMƆƲ LƖZƖYƲ KIYA TƲMƖYƐ

Pɩtalɩ pɩnaɣ 1964 lɛ, paha ma nɛ Simone waɖɛ se ɖɩla nʋmɔʋ lɩzɩyʋ kiya tʋmɩyɛ Keebɛɛkɩ tɛtʋ taa ɖenɖe ɖɩɩlɩnaa yɔ, nɛ ɖɩlabɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ peeɖe pɩnzɩ sakɩyɛ. Alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa, pataatasɩɣ-ɖʋ kaɖɩnʋʋ siŋŋ ɛzɩ ɖooo lɛ yɔ, ɛlɛ ɛyaa nabɛyɛ wokaɣ pɩ-yɔɔ nɛ pakaɖɩɣnɩ-ɖʋ.

Mazaɣ ɖanaɣ nakɛyɛ lɛ, pakpa-m tɛtʋ cikpetu ndʋ tɩɩñɔtɩnɩ Keebɛɛkɩ nɛ payaɣ-tʋ Sainte-Marie yɔ tɩ-taa. Sɔɔja nɔɔyʋ kpaɣ-m nɛ ewoni polisinaa tʋmɩyɛ ɖɩlaɖɛ nɛ ɛɖʋ-m salaka mbʋ pʋyɔɔ yɔ, maawɛɛ nɛ monsusuu tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa nɛ pataaha-m nʋmɔʋ se mala mbʋ. Pʋwayɩ lɛ, pakpaɣ-m nɛ powoni tɔm hʋyʋ weyi payaɣ se Baillargeon yɔ ɛ-cɔlɔ; ɛɛwɛ sɔɔndʋ pɩdɩɩfɛyɩ. Ɛpɔzɩ-m se akaɣ kɛʋ mɛn-tɛ lɔyaa. Alɩwaatʋ ndʋ maya Glen How,a weyi ɛɛkɛ Aseɣɖe Tɩnaa tɛ lɔyaa yɔ ɛ-hɩɖɛ lɛ, ecosi-m nɛ pana se: “Aayɩ, aayɩ! Pɩɩkɛɣnɩ ɛnʋ!” Paasɩm Glen How alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa se ɛlʋkɩ Aseɣɖe Tɩnaa yɔɔ nɛ ɛwakɩ. Pitileɖi lɛ, tɔm hʋyaa heyi-m se mantɩwɛɛkɩ pʋyʋ.

Ɛzɩma pakaɖaɣnɩ ɖa-tʋmɩyɛ Keebɛɛkɩ yɔ, piyeba ɖɔɖɔ nɛ pɩwɛɛ kaɖɛ se ɖihiɣ lona kɩbana wena a-taa ɖɩla ɖe-kediɣzisi yɔ. Lone nɖɩ ɖɩ-taa pasɩɣaɣ lɔɔɖa nɛ nikaɣ kaawɛ siŋŋ yɔ, ɖɩ-taa ɖɛ-ɛgbɛyɛ cikpeɖe pɩzaɣ se ɖikpeɣli. Koobiya kaawɛnɩ menziini nakʋyʋ nɛ patɩŋɩɣnɩ kɩ-yɔɔ se pala nɛ lone nɖɩ ɖɩ-taa soŋ. Ðikpeɣlaɣ menziini ŋgʋ kɩ-cɔlɔ ɖoŋ ɖoŋ ñɩɣtʋ pazɩ pʋcɔ nɛ kediɣzisi paɣzɩɣ se ɖɩkɛdɩ ɖama mbʋ ɖɩkatɩ ɖe-wezuu caɣʋ taa yɔ, se ɖɩkpazɩnɩ ɖama ɖoŋ.

Pɩwɛ ɖeu siŋŋ se ɖɩna ɛzɩma tɔm susuu tʋmɩyɛ ɖɛnɩ ɛsɩndaa pɩnzɩ sakɩyɛ wayɩ yɔ. Pɩnzɩ 1960 waa taa lɛ, agbaa cikpena pazɩ yem kaawɛnɩ Keebɛɛkɩ egeetiye taa. Côte-Nord egeetiye nɛ Gaspésie tɛtʋ ndʋ tɩɩwɛ lɩm nɔɔ yɔ paakpɛndaa nɛ payaɣ se Keebɛɛkɩ. Sɔnɔ, koobiya sakɩyɛ wɛnɩ ageeta ana a-taa, nɛ pekpeɣliɣ Kewiyaɣ Kpaamɩŋ kɩbaŋ taa.

PAHA-ÐƲ WAÐƐ SE ÐƖLA EGEETIYE YƆƆ CƆNƖYƲ TƲMƖYƐ

Léonce Crépeault nɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa lalaa powobi kediɣzaɣ nakɛyɛ Toronto, Kanadaa ɛjaɖɛ taa pɩnaɣ 1977 taa.

Pɩnaɣ 1977 taa, mowobi egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa kediɣzaɣ nakɛyɛ Toronto, Kanadaa ɛjaɖɛ taa

Peheyi ma nɛ Simone se ɖɩpaɣzɩ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ pɩnaɣ 1970 taa. Nɛ pɩtalɩ pɩnaɣ 1973 lɛ, paha-ɖʋ waɖɛ se ɖɩla ageeta yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ. Pɩnzɩ nzɩ sɩ-taa, mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ koobiya mba paawɛ niye yɔ pɔ-cɔlɔ; pa-taa nabɛyɛ lɛ Laurier Saumurb nɛ David Splane,c pa-naalɛ paakɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa. Paa kigbeɣluu ŋgʋ kɩtɛŋ lɛ, ma nɛ David ɖɩtasaɣ ɖama lɔŋ pɩlɩɩnɩ ɛzɩma ɖɩwɛɛ niye tɔm wɩlʋʋ taa nɛ pɩkpaɖɩ yɔ pɩ-yɔɔ. Mɔntɔzʋʋ se kɩyakʋ nakʋyʋ David heyi-m se: “Léonce, ñɛ-kɛdɛzaɣ tɔm yɔɔdʋʋ labɩ-m ɖeu kpem. Tɩlabɩ ɖeu, ɛlɛ ye pɩkɛ ma yɔ, mantayɩɣ tɩ-taa nɛ mɔyɔɔdɩ-tʋ tam nabudozo!” Mankɩlɩ yɔɔdʋʋ tɔm sakɩyɛ mɔn-tɔm yɔɔdʋʋ taa. Pɩwɛɛ se mɛnkpɛlɩkɩ ɛzɩma mañɩɣ niye lɩmaɣza kʋɖʋma yɔɔ nɛ pɩkpaɖɩ yɔ.

Tɛtʋ anjaʋ ŋgʋ kɩwɩlɩɣ Kanadaa tɛtʋ ndʋ tɩ-taa Léonce Crépeault labɩ tʋmɩyɛ yɔ: Sainte-Marie, Keebɛɛkɩ Tɛtʋ, Mɔɔreyaalɩ, nɛ Toronto.

Malabɩ tʋmɩyɛ Kanadaa wɩsɩ ɖɩlɩyɛ tɛtʋ ndɩ ndɩ taa

Paaɖʋ Ageeta yɔɔ cɔnɩyaa tʋmɩyɛ se pakpazɩ ɖoŋ Egeetiye yɔɔ cɔnɩyaa. Paa mbʋ yɔ, tɔm susuyaa mba paawɛ Keebɛɛkɩ yɔ, pa-taa sakɩyɛ kaasɩmɩ-m camɩyɛ. Ðoŋ ɖoŋ lɛ, paasɔɔlaa se ma nɛ wɛ ɖɩlɩɩ tɔm susuu, alɩwaatʋ ndʋ menkilimaɣ Ageeta yɔɔ yɔ. Paa pɩkɛdaɣnɩ-m se ma nɛ wɛ ɖisusi tɔm yɔ, mantaakpakɩɣ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ ma nɛ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ ɖɩcakɩ. Kɩyakʋ nakʋyʋ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ sɔɔlɩm tʋ nɔɔyʋ tɔzɩ-m se: “Pɩwɛ ɖeu se ŋha koobiya ña-alɩwaatʋ, ɛlɛ taasɔɔ se mɔn-cɔlɔ ŋkɔm kpɩtaʋ kʋnɛ. Pɩpɔzɩ-m ɖoŋ kpazʋʋ ɖɔɖɔ!” Mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ lɔŋ tasʋʋ mbʋ pɩ-taa.

Pɩtalɩ pɩnaɣ 1976 lɛ, pɩlabɩ pʋtɔdɩyɛ se mbʋ mantaaɖʋna yɔ, pɩtalɩ-m tuda. Ma-halʋ kʋsɔɔlʋ Simone tɔlɩ kʋdɔŋ siŋŋ nɛ sɩm kpaɣ-ɩ. Ɛɛkɛ halʋ kɩbanʋ siŋŋ, mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɛtaañɩnɩɣ e-ɖeke ɛ-kɛzɛɣa nɛ ɛɛsɔɔlɩ Yehowa siŋŋ. Ɛzɩma mankpakaɣ alɩwaatʋ sakɩyɛ nɛ malakɩ tɔm susuu tʋmɩyɛ yɔ, piyeba nɛ malʋbɩnɩ ma-halʋ sɩm, nɛ mɛnsɛɣ Yehowa ɛzɩma ɛsɩnɩ-m nɛ sɔɔlɩm kaɖɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa yɔ pɩ-yɔɔ. Pʋwayɩ lɛ, ma nɛ Carolyn Elliott ɖɩɖɔkɩ nesi. Ɛɛkɛ nʋmɔʋ lɩzɩyʋ kpekpeka tʋ nɛ ɛyɔɔdʋʋ aŋglɛɛ kʋnʋŋ. Ɛɛkɔm Keebɛɛkɩ se ɛɖʋ nesi ɖenɖe tɔm susuyaa tɩɖɔɔ yɔ. Pɩɩwɛ kɛlɛʋ se pɔñɔtɩnɩ Carolyn, nɛ ɛɛsɔɔlɩ lalaa tɔm, kɔzɩ kɔzɩ mba pɛwɛ fɛyɛ yɔ yaa pɛwɛ pe-ɖeke yɔ. Ɛsɩnɩ-m siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ ma nɛ ɩ ɖɩlakaɣ egeetiye yɔɔ cɔnɩyʋ tʋmɩyɛ yɔ.

PƖNAƔ ŊGA KƆ-TƆM CƐYƖ SIŊŊ YƆ

Pɩtalɩ janvier 1978 lɛ, paha-m waɖɛ se mɛnkɛ wɩlɩyʋ Nʋmɔʋ lɩzɩyaa sukuli ŋgʋ pacalɩ labʋ Keebɛɛkɩ yɔ kɩ-taa. Pɩɩha-m nɩɣzɛ siŋŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, wiɖiyi mantɩkɛ sukulibɩɣa sukuli ŋgʋ kɩ-taa, nɛ mantɩna takayaɣ ŋga pɩɩwɛɛ se malabɩnɩ tʋmɩyɛ sukuli taa yɔ nɛ mana. Pɩtɩŋa pɩɩkɛ pʋyʋ kɩfam ma nɛ sukulibiya. Pɩlabɩ ɖeu se nʋmɔʋ lɩzɩyaa mba paawɛ niye yɔ, paawɛ kajalaɣ ɖaŋ ŋgʋ mawɩlaa yɔ kɩ-taa. Paa maakɛ wɩlɩyʋ yɔ, mɛnkpɛlɩkɩ lɔŋ sakɩyɛ sukulibiya cɔlɔ!

Pʋwayɩ pɩnaɣ 1978 taa lɛ, pala “La foi victorieuse,” ajɛɛ kigbeɣluu Mɔɔreyaalɩ hola aleɣya kadaɣ taa. Kigbeɣluu ŋgʋ kɩkɛnɩ kigbeɣluu sɔsɔʋ ŋgʋ ɖɩtaatɩɩlabɩtɩ Keebɛɛkɩ nɛ ɖɩna yɔ. Ɛyaa mba paakɔm kɩ-taa yɔ, pɛcɛzɩ 80000. Paaha-m waɖɛ se meheyi ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm susuyaa kigbeɣluu yɔɔ tɔm. Man-taa kaalabɩ leleŋ siŋŋ se peyeba nɛ kigbeɣluu yɔɔ tɔm kɩbandʋ yɛlɩ tɔm susuu wondu yɔɔ. Pakpaɣ ñɩɣtʋ ndʋ nɛ pɔpɔzɩnɩ ɛyaa tɔm teelee nɛ raadiyoo yɔɔ yɔ, tɩcɛzɩ 20 nɛ tɔm ñʋŋ weyi palɩzɩ tɔm susuu takayɩsɩ taa yɔ, ɩtalɩ mɩnɩŋ sakɩyɛ. Pɩɩlɩzɩ aseɣɖe siŋŋ!

PAÐƲ-ÐƲ TƲMƖYƐ KƖFAÐƐ

Mankatɩ lɛɣzɩtʋ sɔsɔtʋ pɩnaɣ 1996 taa. Kpaɣnɩ alɩwaatʋ ndʋ pamɩyɩsɩ-m lɩm yɔ, maawɛ nɛ malakɩ tʋmɩyɛ Keebɛɛkɩ egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa pɔyɔɔdʋʋ Fransɩɩ kʋnʋŋ yɔ, ɛlɛ lɛɛlɛɛyɔ lɛ petiyini-m Toronto egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa pɔyɔɔdʋʋ Aŋglɛɛ kʋnʋŋ yɔ. Pɩlakaɣ-m ɛzɩ mantaamʋna yɔ nɛ sɔɔndʋ kpaɣaɣ-m se mɔyɔɔdɩ samaɣ taa tɔm aŋglɛɛ kʋnʋŋ taa, mbʋ pʋyɔɔ yɔ mantaayɔɔdʋʋ-kʋ camɩyɛ. Pɩɩwɛɛ se mantɩmɩɣ ɖoŋ ɖoŋ nɛ mantaɣ Yehowa liu nɛ pɩkpaɖɩ.

Maawɛ nɩɣzɛ taa siŋŋ pʋcɔ nɛ manpaɣzɩ tʋmɩyɛ labʋ egeetiye nɖɩ ɖɩ-taa, ɛlɛ lɛɛlɛɛyɔ manpɩzɩɣ nɛ mɔyɔɔdɩ se manɩ leleŋ pɩnzɩ naalɛ nzɩ malabɩ Toronto egeetiye taa yɔ. Carolyn ɖʋ suuɖu nɛ ɛsɩnɩ-m nɛ mɛwɛɛ niye aŋglɛɛ kʋnʋŋ yɔɔdʋʋ taa nɛ pɩkpaɖɩ, nɛ koobiya ɖʋwaɣ-m nesi siŋŋ nɛ pakpazɩɣ-m ɖoŋ. Pitileɖi pʋcɔ nɛ ɖihiɣ taabalaa kɩfama sakɩyɛ.

Pɩtasɩnɩ tʋma lɛɛna nɛ kpɩtaʋ ɖɩdɛnɖɛ kigbeɣluu ñɔɔzʋʋ lɛ, mankpakaɣ ɛzɩ ñɩɣyʋʋ kʋɖʋmʋʋ mbʋ yɔ ɖoŋ ɖoŋ nɛ monsusuuni tɔm kpaɣ ɖɩɣa nɛ ŋwolo ɖɩɣa Kemeɣa ɖanasɩ. Nabɛyɛ pɩzaɣ se pɔpɔzɩ pa-tɩ se, ‘ɛbɛ yɔɔ ɛyʋ tasɩɣ wobu tɔm susuu pʋcɔ nɛ ɛla tʋma sakɩyɛ kigbeɣluu taa kpɩtaʋ ɖɩdɛnɖɛ?’ Ɛlɛ, manawa se kɛdɛsɩ kɩbanzɩ nzɩ malakaɣ tɔm susuu taa yɔ, sɩkpazaɣ-m ɖoŋ. Halɩ nɛ sɔnɔ, monsusuu tɔm paa ɛzɩmtaa nɛ pɩtɛ lɛ, pɩhaɣ-m taa leleŋ.

Pɩnaɣ 1998 taa paɖaɣnɩ ma nɛ Carolyn tiyinuu Mɔɔreyaalɩ se ɖɩla nʋmɔʋ lɩzɩyʋ kiya tʋmɩyɛ. Pɩlakɩ pɩnzɩ sakɩyɛ yɔ, tʋma wena mɛwɛɛ nɛ malakɩ yɔ, a-taa naayɛ lɛ se mala ŋgee samaɣ taa aseɣɖe lɩzʋʋ ɖʋtʋ, nɛ ma nɛ tɔm susuyaa mba pɔyɔɔdʋʋ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm yɔ, ɖɩlakɩ tʋmɩyɛ se ɖɩñɔɔzɩ lɩmaɣza kɩdɛkɛda wena ɛyaa wɛnɩ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa yɔɔ yɔ. Lɛɛlɛɛyɔ, ma nɛ Carolyn ɖa-taa wɛ leleŋ se ɖisusuu tɔm agɔma mba pɔkɔm Kanadaa nɛ pitileɖita yɔ, nɛ ɖoŋ ɖoŋ lɛ, pɔsɔɔlɩ siŋŋ se pɛkpɛlɩkɩ nɛ patɩlɩ Bibl yɔɔ tɔm nɛ pɩkpaɖɩ.

Léonce Crépeault nɛ ɛ-halʋ, Carolyn.

Ma nɛ ma-halʋ Carolyn

Pamɩyɩsɩɣ-m lɩm nɛ manpɩsɩ Yehowa sɛyʋ yɔ, pɩlakɩ pɩnzɩ 68 yɔ. Mamaɣzɩɣ sɩ-yɔɔ lɛ, manaɣ se mehiɣ wazasɩ sakɩyɛ. Mehiɣ taa leleŋ siŋŋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ, mɛnkpɛlɩkɩ ɛzɩma mɔnsɔɔlɩ tɔm susuu yɔ, nɛ mansɩnɩ ɛyaa sakɩyɛ nɛ patɩlɩ toovenim. Mɛn-pɛlɛ Lise nɛ ɛ-walʋ pɔcɔnɩ pe-piya yɔɔ nɛ pɩtɛ lɛ, papaɣzɩ paa ɖooye nʋmɔʋ lɩzʋʋ tʋmɩyɛ. Manaɣ ɛzɩma ɛwɛ kpekpeka tɔm susuu taa yɔ lɛ, pɩhaɣ-m taa leleŋ siŋŋ. Kɔzɩ kɔzɩ lɛ, mɛwɛnɩ ɛsɩmɩyɛ koobiya Krɩstʋ ñɩma mba pa-kɩɖaʋ kɩbaŋʋ nɛ pɔ-lɔŋ tasʋʋ sɩnɩ-m nɛ mɛnɖɛɛnɩ ɛsɩndaa fezuu taa, nɛ mala teokrasɩ tʋma ndɩ ndɩ yɔ pɔ-yɔɔ. Manawa se ye ɖɩtaɣ Yehowa fezuu kiɖeɖeu ɖoŋ liu yɔ, pi-ɖeke pɩpɩzɩɣna nɛ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖiwolo pɩ-yɔɔ nɛ ɖɩlakɩ tʋma wena Yehowa ɛgbɛyɛ ɖʋʋ-ɖʋ se ɖɩla yɔ. (Keɣa 50:13, 14) Mowoki pɩ-yɔɔ nɛ mɛnsɛɣ Yehowa mbʋ pʋyɔɔ yɔ, ɛha-m waɖɛ sɔsɔɖɛ se mɛnsɛɛ-ɩ! —Keɣa 53:8.

a Kalɩ tɔm ñʋʋ, “La bataille n’est pas la vôtre, mais celle de Dieu” ŋgʋ kɩwɛ 22 avril 2000 tɛ Réveillez-vous! taa yɔ; kɩyɔɔdʋʋ William Glen How wezuu caɣʋ tɔm.

b Kalɩ tɔm ñʋʋ “J’ai trouvé quelque chose pour lequel il vaut la peine de lutter” ŋgʋ kɩwɛ 15 février 1977 tɛ Feŋuu Tilimiye taa yɔ; kɩyɔɔdʋʋ Laurier Saumur wezuu caɣʋ tɔm.

c David Splane kɛ Yehowa Aseɣɖe Tɩnaa tɛ Nɔɔɖɛyaa Ɛgbɛyɛ taa tʋ lɛlʋ.

    Kabɩyɛ Takayɩsɩ (1982-2025)
    Lɩɩ
    Sʋʋ pɩ-taa
    • Kabɩyɛ
    • Tayɩ
    • Ɛzɩma ŋsɔɔlaa se pɩla yɔ
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛzɩma pɩwɛɛ se pala tʋmɩyɛ yɔ
    • Tɔm kɩmɛsɩtʋ yɔɔ paɣtʋ
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Sʋʋ pɩ-taa
    Tayɩ