TƆM ÑƲƲ ŊGƲ ÐƖKPƐLƖKƖƔ YƆ 28
HENDU 88 Wɩlɩ-m ña-nʋmɔŋ
Ɛbɛ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖɩpɔzɩ lɔŋ tasʋʋ?
«Mba pɔpɔzʋʋ lɔŋ tasʋʋ yɔ, mba tɩnɩ lɔŋsɩnɖɛ.»—ADU. 13:10.
LƖMAƔZƖYƐ SƆSƆÐƐ
Ðɩkaɣ naʋ mbʋ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩla nɛ lɔŋ weyi patasɩɣ-ɖʋ yɔ ɛwazɩ-ɖʋ siŋŋ yɔ.
1. Ɛbɛ pɩwɛɛ se ɖɩla nɛ pɩsɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩkpaɣ lɩmaɣza kɩbana nɛ mbʋ ɖɩlakɩ yɔ pɩɖɔmnɩ-ɖʋ camɩyɛ? (Aduwa 13:10; 15:22)
ÐA-TƖŊA ɖɩsɔɔlaa se ɖɩkpaɣ lɩmaɣza kɩbana. Ðɩsɔɔlaa ɖɔɖɔ se mbʋ ɖɩlakɩ yɔ pɩɖɔmnɩ-ɖʋ camɩyɛ. Pɩsa nɛ ɖɩtalɩ kaɖʋsɩ nzɩ lɛ, Ɛsɔtɔm heyiɣ-ɖʋ se pɩcɛyaa se ɖɩpɔzʋʋ lɔŋ tasʋʋ.—Kalɩ Aduwa 13:10; 15:22.
2. Ɛbɛ Yehowa labɩ tamaɣ se ɛlakɩ-ɖʋ?
2 Toovenim taa lɛ, weyi ɛ-cɔlɔ ɖɩpɩzɩɣ ɖihiɣ lɔŋsɩnɖɛ nɛ lɔŋ tasʋʋ kɩbam yɔ, ɛnʋ lɛ ɖa-Caa Yehowa. Ɛlabɩ-ɖʋ tamaɣ se ɛsɩɣnɩ-ɖʋ. Ɛyɔɔdaa se: «Mɛ-ɛsɩyɛ kaɣ wɛʋ ñɔ-yɔɔ nɛ mantasɩ-ŋ lɔŋ.» (Keɣ. 32:8) Tɔm tʋnɛ tɩwɩlɩɣ se pɩtasɩna se Yehowa tasɩɣ-ɖʋ lɔŋ weyi pɩpɔzʋʋ-ɖʋ ɖeyi ɖeyi yɔ lɛ, ɛsɩɣnɩ-ɖʋ ɖɔɖɔ se ɖɩlabɩnɩ-ɩ tʋmɩyɛ.
3. Ɛbɛ ɖɩkaɣ naʋ tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa?
3 Tɔm ñʋʋ kʋnɛ kɩ-taa, ɖɩkaɣ tɩŋnʋʋ Ɛsɔtɔm yɔɔ nɛ ɖicosi tɔm pɔzʋʋ 4 yɔɔ: (1) Ye mɔnsɔɔlaa se lɔŋ tasʋʋ kɩbam ɛwazɩ-m yɔ, wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ se mɛwɛɛna? (2) Apɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ-m lɔŋ kɩbaŋ? (3) Ɛzɩma manpɩzɩɣ nɛ mawɩlɩ se toovenim taa lɛ mɔnsɔɔlaa se patasɩ-m lɔŋ? (4) Ɛbɛ yɔɔ pɩtɩmʋna se mɔnpɔzɩ lalaa se pakpaɣ lɩmaɣza mo-lone taa?
WƐTƲ KƖBANDƲ NDƲ PƖPƆZƲƲ SE MƐWƐƐNA?
4. Pɩsa nɛ lɔŋ tasʋʋ kɩbam wazɩ-ɖʋ lɛ, wɛtʋ kɩbandʋ ndʋ pɩpɔzʋʋ se ɖɩwɛɛna?
4 Pɩsa nɛ lɔŋ tasʋʋ kɩbam wazɩ-ɖʋ lɛ, pɩpɔzʋʋ se ɖɩwɛɛnɩ tɩ luzuu. Pɩwɛɛ se ɖɩtɩlɩ se ɖɩfɛyɩnɩ lɛɣtʋ yaa lɔŋsɩnɖɛ se ɖɩkpaɣ lɩmaɣza kɩbana ɖa-maɣmaɣ paa ɛzɩmtaa. Ye ɖɩfɛyɩnɩ tɩ luzuu yɔ, Yehowa ɛɛkaɣ-ɖʋ sɩnʋʋ. Nɛ alɩwaatʋ ndʋ ɖɩkalɩɣ ɛ-Tɔm nɛ ɖɩna lɔŋ tasʋʋ nabʋyʋ yɔ, pɩwɛɣ ɛzɩ papɩyʋʋ lɩm pɩyɛ naɖɩyɛ yɔɔ nɛ pikpeŋ yɔ. (Mik. 6:8; 1 Pɩy. 5:5) Ɛlɛ, ye ɖɩwɛnɩ tɩ luzuu yɔ, ɖɩkaɣ tisuu lɛɛ lɛɛ nɛ ɖiwelisi lɔŋ weyi patɩŋnɩ Bibl yɔɔ nɛ patasɩ-ɖʋ yɔ nɛ ɖɩɖɔ ɩ-yɔɔ.
5. Ɛbɛ pɩzaɣ se piyele nɛ Wiyaʋ Daviid kpazɩ ɛ-tɩ?
5 Iyele nɛ ɖɩna lɔŋ weyi ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpɛlɩkɩ Wiyaʋ Daviid kɩɖaʋ taa yɔ. Paa ɛɛlabɩ tʋma kɩbana sakɩyɛ yɔ, pitiyele nɛ ɛkpazɩ ɛ-tɩ. Pɩnzɩ sakɩyɛ pʋcɔ nɛ ɛpɩsɩɣ wiyaʋ lɛ, ɛyaa kaasɩmɩ-ɩ se ɛwɛ niye cɩmʋʋ mabʋ taa. Halɩ pakpaɣ-ɩ se ɛkɛ cɩmʋʋ maɖʋ wiyaʋ ɖɩɣa taa. (1 Sam. 16:18, 19) Pata Daviid num se ɛpɩsɩ wiyaʋ lɛ, Yehowa ha-ɩ e-fezuu kiɖeɖeu. (1 Sam. 16:11-13) Ɛ-hɩɖɛ kaasɛ samaɣ taa mbʋ pʋyɔɔ yɔ ɛkʋ po-koyindinaa, pɩkpɛndɩnɩ Filistii mba sɔdʋʋ sɔsɔ Gooliyaatɩ. (1 Sam. 17:37, 50; 18:7) Ye Daviid kaakɛ ɛyʋ weyi ɛkpazɩɣ ɛ-tɩ yɔ, ɛpɩzaɣ se ɛmaɣzɩ se ɛzɩma ɛpɩzaa nɛ ɛla tʋma sɔsɔna ana yɔ pʋyɔɔ lɛ, pɩtɩcɛyɩ se ewelisi lalaa lɔŋ tasʋʋ. Ɛlɛ Daviid kaawɛnɩ tɩ luzuu.
6. Ɛzɩma ɖɩlaba nɛ ɖɩna se Daviid mʋwaɣ lɔŋ tasʋʋ nɛ taa leleŋ? (Cɔnɩ ɖɔɖɔ kɩlɛmʋʋ.)
6 Daviid pɩsɩ wiyaʋ lɛ, ɛɖʋ taabalɩyɛ nɛ ɛyaa mba papɩzaɣ se patasɩ-ɩ lɔŋ yɔ. (1 Kro. 27:32-34) Pɩɩɖɩɣzɩɣ-ɖʋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ pʋcɔ nɛ Daviid pɩsɩɣ wiyaʋ lɛ, ɛɛkɛ weyi ɛsɔɔlɩ faaa se ewelisi ɛyaa lalaa lɔŋ tasʋʋ yɔ. Pɩtasɩna se ewelisaɣni abalaa mba patasaɣ-ɩ lɔŋ yɔ lɛ, etisaa ɖɔɖɔ nɛ ɛmʋ lɔŋ weyi halʋ weyi payaɣ se Abigayɛɛlɩ yɔ ɛtasɩ-ɩ yɔ. Abigayɛɛlɩ kaakɛ Naabaalɩ halʋ, ɛlɛ kpazaɣ ɛ-tɩ, ɛtaawɛɛnɩ ɛsɩmɩyɛ nɛ ɛtaañaŋ ɛyaa lalaa. Daviid mʋ Abigayɛɛlɩ lɔŋ tasʋʋ nɛ tɩ luzuu, piyeba nɛ ɛfɛɛ kɩwɛɛkɩm sɔsɔm nabʋyʋ.—1 Sam. 25:2, 3, 21-25, 32-34.
Wiyaʋ Daviid tisaa nɛ ɛmʋ Abigayɛɛlɩ lɔŋ tasʋʋ nɛ tɩ luzuu nɛ ɛɖɔ pɩ-yɔɔ (Cɔnɩ tayʋʋ 6)
7. Lɔŋ weyi Daviid kɩɖaʋ kpɛlɩkɩɣ-ɖʋ? (Eklezɩyasɩtɩ 4:13) (Cɔnɩ ɖɔɖɔ kɩlɛmɩŋ.)
7 Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩkpɛlɩkɩ lɔŋ Daviid cɔlɔ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Pɩtɩla ɖɩwɛ niye hɔɔlʋʋ nakʋyʋ taa yaa ɖɩwɛnɩ ɖoŋ nɩɩyɩ lalaa yɔɔ. Ye mbʋ yɔ, pɩtɩpɔzɩ kpa se ɖɩmaɣzɩ se ɖɩsɩm pɩtɩŋa nɛ lalaa lɔŋ tasʋʋ ɩɩwazɩɣ-ɖʋ pʋyʋ. Ɛzɩ Daviid yɔ, pɩwɛɛ se ɖitisi faaa nɛ ɖiwelisi lɔŋ tasʋʋ kɩbam paa pɩtɩɩlɩnɩ a-cɔlɔ yɔ. (Kalɩ Eklezɩyasɩtɩ 4:13.) Ye ɖɩlakɩ mbʋ yɔ, ɖɩɩkaɣ labʋ kɩdɛkɛdɩm sɔsɔm mbʋ pɩpɩzɩɣ nɛ pɩkɔnɩ ɖa nɛ ɛyaa lalaa laŋwɛɛkɩyɛ yɔ.
Pɩwɛɛ se ɖitisi faaa nɛ ɖiwelisi lɔŋ tasʋʋ kɩbam paa pɩtɩɩlɩnɩ a-cɔlɔ yɔ (Cɔnɩ tayʋʋ 7)c
APƖZƖƔ NƐ ƐTASƖ-M LƆŊ KƖBAŊ?
8. Ɛbɛ yɔɔ Yonataanɩ pɩzaɣ se ɛtasɩ Daviid lɔŋ?
8 Iyele nɛ ɖɩna lɔŋ lɛɛŋ weyi Daviid kɩɖaʋ kpɛlɩkɩɣ-ɖʋ yɔ. Ɛyaa mba Daviid pɔzaɣ lɔŋ tasʋʋ yɔ, taabalɩyɛ kɩbanɖɛ kaawɛ pa nɛ Yehowa pɛ-hɛkʋ taa nɛ panɩɣaɣ ɖɔɖɔ kaɖɛ wɛtʋ ndʋ ɛkataɣ yɔ tɩ-taa camɩyɛ. Kɩɖaʋ nakʋyʋ yɔ: Alɩwaatʋ ndʋ ɛñɩnaɣ se ɛna se ɛzɩ Wiyaʋ Sɔɔlɩ kaɣ tisuu nɛ ɛ nɛ ɩ pala laŋhɛzɩyɛ lɛ, ewelisi Sɔɔlɩ pɩyalʋ Yonataanɩ lɔŋ tasʋʋ. Ɛbɛ yɔɔ Yonataanɩ pɩzaa nɛ ɛtasɩ-ɩ lɔŋ kɩbaŋ? Mbʋ pʋyɔɔ yɔ taabalɩyɛ kɩbanɖɛ kaawɛ Yonataanɩ nɛ Yehowa pɛ-hɛkʋ taa nɛ ɛɛsɩm ɖɔɖɔ Sɔɔlɩ camɩyɛ. (1 Sam. 20:9-13) Lɔŋ weyi pɩkpɛlɩkɩɣ-ɖʋ?
9. Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩñɩnɩɣ lɔŋ tasʋʋ yɔ, anɩ pɩwɛɛ se ɖɩpɔzɩ-pʋ? Lɩzɩ pɩ-taa. (Aduwa 13:20)
9 Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩñɩnɩɣ lɔŋ tasʋʋ yɔ, pɩwɛɣ ɖeu se ɖɩpɔzɩ-pʋ ɛyʋ weyi taabalɩyɛ kɩbanɖɛ wɛ ɛ nɛ Yehowa pɛ-hɛkʋ taa nɛ ɛtɛ ɛwɛɛnɩ lɛɣtʋ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩ-taa ɖɩñɩnɩɣ lɔŋ tasʋʋ yɔ.a (Kalɩ Aduwa 13:20.) Ðɩkpaɣ se evebu nɔɔyʋ ñɩnɩɣ koobu halɩñɩnʋ kɩbanʋ nɔɔyʋ se ɛ nɛ ɩ pɔɖɔkɩ nesi. Apɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ-ɩ lɔŋ kɩbaŋ? Ɛ-taabalʋ weyi ɛtɩɖɔkɩtɩ nesi yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ-ɩ lɔŋ kɩbaŋ ye ɛ-lɔŋ tasʋʋ mbʋ pɩlɩnɩ Bibl taa yɔ. Ɛlɛ ye koobu abalɩñɩnʋ ɛnʋ ɛpɔzɩ lɔŋ tasʋʋ nesi ɖɔkɩyaa mba peleɖi pe-nesi ɖɔkʋʋ taa, papɩ fezuu taa, pɛwɛ koboyaɣ taa nɛ pasɩmɩ-ɩ camɩyɛ yɔ, ɛpɩzɩɣ nɛ ehiɣ lɔŋ tasʋʋ mbʋ pɩwazɩɣ-ɩ nɛ pɩkɩlɩ yɔ.
10. Ɛbɛ ɖɩkaɣ naʋ lɛɛlɛɛyɔ?
10 Ðɩtɛm yɔɔdʋʋ wɛtʋ kɩbandʋ 2 ndʋ pɩpɔzʋʋ se ɖɩwɛɛna yɔ tɩ-tɔm nɛ ɖɩyɔɔdɩ ɖɔɖɔ weyi ɛpɩzɩɣ nɛ ɛtasɩ-ɖʋ lɔŋ kɩbaŋ yɔ ɛ-tɔm. Lɛɛlɛɛyɔ lɛ, iyele nɛ ɖɩna ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɩlɩ se toovenim taa lɛ ɖɩsɔɔlaa se patasɩ-ɖʋ lɔŋ yɔ nɛ mbʋ pʋyɔɔ pɩtɩmʋna se ɖɩpɔzɩ lalaa se pakpaɣ lɩmaɣza ɖo-lone taa yɔ.
ƐZƖMA MANPƖZƖƔ NƐ MAWƖLƖ SE TOOVENIM TAA LƐ MƆNSƆƆLAA SE PATASƖ-M LƆŊ?
11-12. (a) Nabʋyʋ taa, ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩla? (b) Ɛbɛ Wiyaʋ Robowam laba alɩwaatʋ ndʋ pɩɩpɔzaa se ɛkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ kɩcɛyɩyɛ naɖɩyɛ yɔ?
11 Nabʋyʋ taa, nɔɔyʋ pɩzɩɣ nɛ ɛla ɛzɩ ɛñɩnɩɣ se patasɩ-ɩ lɔŋ yɔ, ɛlɛ toovenim taa lɛ, ɛsɔɔlaa se ɛna se lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ ɛtɛm kpaɣʋ yɔ lalaa tɩnɩɣ ɛ-yɔɔ. Toovenim taa lɛ, ɛyʋ ɛnʋ ɛtɩsɔɔlɩ se patasɩ-ɩ lɔŋ. Pɩwɛɛ se mbʋ pɩtalɩ Wiyaʋ Robowam yɔ pɩkpɛlɩkɩ ɛyʋ ɛnʋ lɔŋ.
12 Robowam tɔɔnɩ kewiyitu Izrayɛɛlɩ taa Wiyaʋ Salomɔɔ sɩm wayɩ. Alɩwaatʋ ndʋ Robowam pɩsɩ wiyaʋ yɔ, ɛyaa kaawɛnɩ wondu kɩbandʋ sakɩyɛ, ɛlɛ pɩlakaɣ-wɛ ɛzɩ Salomɔɔ kaakɩlɩ-wɛ sʋʋtʋ sʋʋʋ yɔ. Samaɣ kɔɔ Robowam cɔlɔ nɛ ketendi-i se ɛpasɩ ka-sʋʋtʋ. Robowam heyi-kɛ se kaha-ɩ alɩwaatʋ nɛ ɛmaɣzɩ lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ ɛkaɣ kpaɣʋ yɔ ɖɩ-yɔɔ. Kiɖe tɛɛ lɛ, ɛɛpɔzɩ akpadɩyaa mba paasɩnɩ Salomɔɔ yɔ lɔŋ tasʋʋ. (1 Awi. 12:2-7) Ɛlɛ ɛtɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ lɔŋ weyi akpadɩyaa mba patasɩ-ɩ yɔ. Pɩtɩla, ɛbɛ yɔɔ ɛlabɩ mbʋ? Pʋtɔma ɛɛtɛm kpaɣʋ lɩmaɣzɩyɛ mbʋ ɛkaɣ labʋ yɔ pɩ-yɔɔ nɛ ɛmaɣzaɣ se akpadɩyaa mba, pakaɣ tɩnʋʋ ɛ-yɔɔ. Pʋyɔɔ alɩwaatʋ ndʋ ɛpɔzɩ lɔŋ tasʋʋ evebiya mba pɛkɛ ɛ-ɖaɣʋnaa nɛ patɩnɩ ɛ-yɔɔ yɔ, ɛlɩzaa se ɛɖɔŋ pɔ-lɔŋ tasʋʋ yɔɔ. (1 Awi. 12:8-14) Robowam cosi samaɣ nɛ pɩla nɔɔ kʋɖʋmaɣ nɛ tɔm ndʋ evebiya heyi-i yɔ. Mbʋ pɩlɩ pɩ-taa yɔ lɛ se ɛyaa sakɩyɛ kaɖɩnɩ-ɩ nɛ palɩzɩ wiyaʋ kɩfalʋ, nɛ kpaɣnɩ mbʋ lɛ Robowam wɛɛ nɛ ɛkatɩɣ kala.—1 Awi. 12:16-19.
13. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɩlɩ se toovenim taa lɛ, ɖɩsɔɔlaa se patasɩ-ɖʋ lɔŋ?
13 Ɛbɛ Robowam kɩɖaʋ kpɛlɩkɩɣ-ɖʋ? Alɩwaatʋ ndʋ ɖɩpɔzʋʋ lɔŋ tasʋʋ yɔ, pɩwɛɛ se ɖɩwɩlɩ se toovenim taa lɛ ɖɩsɔɔlaa se patasɩ-ɖʋ lɔŋ. Ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩwɩlɩ se ɖɩsɔɔlaa se patasɩ-ɖʋ lɔŋ? Ðɩpɩzɩɣ nɛ ɖɩpɔzɩ ɖa-tɩ se: «Mɔnpɔzʋʋ lɔŋ tasʋʋ nɛ patasɩ-m pʋ lɛ, menkiziɣ-pʋ kpaagbaa mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɩtɩkɛ ndʋ maasɔɔlaa se peheyi-m?» Iyele nɛ ɖɩna kɩɖaʋ nakʋyʋ.
14. Alɩwaatʋ ndʋ patasɩɣ-ɖʋ lɔŋ nɩɩyɩ yɔ, tɔm ndʋ yɔɔ pɩwɛɛ se ɖɩtɔzɩ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ. (Cɔnɩ ɖɔɖɔ kɩlɛmʋʋ.)
14 Kpaɣ se koobu abalɩñɩnʋ nɔɔyʋ hiɣ tʋmɩyɛ kɩbanɖɛ naɖɩyɛ. Pʋcɔ nɛ etisi se ɛlakɩ-ɖɩ lɛ, ɛpɔzɩ ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ lɔŋ tasʋʋ. Koobu abalɩñɩnʋ ɛnʋ eheyi ɛzʋtʋyʋ se tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩkaɣ yebu nɛ eposini ɛ-hɔʋ alɩwaatʋ sakɩyɛ. Ɛgbɛyɛ taa ɛzʋtʋyʋ ɛnʋ ɛtɔzɩ koobu ɛnʋ Bibl paɣtʋ kiɖe nɖɩ ɖɩyɔɔdʋʋ se pɩwɛɛ se ɛsɩɩ ɛ-hɔʋ taa mba fezuu taa kɩcɛyɩm kajalaɣ ɖeɖe yɔ ɖɩ-yɔɔ. (Efɛz. 6:4; 1 Tim. 5:8) Kpaɣ se koobu ɛnʋ ɛ-taa tɩtɛmnɩ tɔm ndʋ ɛzʋtʋyʋ heyi-i yɔ nɛ ewolo pɩ-yɔɔ nɛ ɛpɔzʋʋ koobiya lalaa lɔŋ tasʋʋ nɛ pɩkɔɔ pɩsɩɩnɩ alɩwaatʋ ndʋ peheyi-i ndʋ ɛsɔɔlaa se ɛnɩɩ yɔ. Ɛzɩ toovenim taa lɛ, koobu ɛnʋ ɛsɔɔlaa se patasɩ-ɩ lɔŋ na, yaa ɛtɛm ɛ-lɩmaɣzɩyɛ kpaɣʋ nɛ ɛñɩnɩɣ se nɔɔyʋ ɛtɩnɩ ɛ-yɔɔ na? Pɩwɛɛ se ɖɩtɔzɩ se ɖa-laŋɩyɛ kɛ cɛtɩyʋ. (Yer. 17:9) Nabʋyʋ taa, lɔŋ weyi kpem pɩpɔzʋʋ-ɖʋ yɔ, ɛnɩ ɖɩtɩsɔɔlɩ se ɖɩnɩɩ.
Toovenim taa lɛ, ɖɩsɔɔlaa se patasɩ-ɖʋ lɔŋ na, yaa ɖɩtɛm lɩmaɣzɩyɛ kpaɣʋ nɛ ɖɩñɩnɩɣ se nɔɔyʋ ɛtɩnɩ ɖɔ-yɔɔ na? (Cɔnɩ tayʋʋ 14)
ƐZƖ PƖMƲNAA SE MƆNPƆZƖ LALAA SE PAKPAƔ LƖMAƔZA MO-LONE TAA?
15. Ɛbɛ pɩtɩmʋna se ɖɩla, nɛ ɛbɛ yɔɔ?
15 Ða-taa paa weyi pɩwɛɛ se ɛkpaɣ ɛ-maɣmaɣ ɛ-lɩmaɣza. (Gal. 6:4, 5) Ðɩkpɛlɩkaa se pʋcɔ nɛ ɖɩkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ lɛ, pɩcɛyaa se ɖɩñɩnɩ lɔŋ tasʋʋ Ɛsɔtɔm taa nɛ Krɩstʋ ñɩma mba papɩ fezuu taa yɔ pɔ-cɔlɔ. Ɛlɛ pɩtɩmʋna se ɖɩpɔzɩ lalaa se pakpaɣ lɩmaɣza ɖo-lone taa. Nabɛyɛ pɔzʋʋ ɛyaa mba pataɣ-wɛ liu yɔ se: «Ye ñaawɛnɩ mo-lone taa, ɛbɛ ŋŋlaba?» Lalaa lɛ, pɩtɩla pakpakɩɣ lɩmaɣza wena ɖeyi ɖeyi mba paakatɩ wɛtʋ ndʋ nɛ pɩɖɛɛ yɔ paakpaɣaa yɔ nɛ paakpakɩɣ alɩwaatʋ se pamaɣzɩ nɛ pakpaɣ pa-maɣmaɣ pa-lɩmaɣza.
16. (a) Wɛtʋ ndʋ kaawɛ Kɔrɛntɩ ɛgbɛyɛ taa pɩlɩɩnɩ nandʋ ndʋ pala sɩɩnaa yɔɔ yɔ tɩ-hɔɔlʋʋ taa? (b) Anɩ pɩwɛɛ se ɛkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ se pɔtɔɔ nandʋ ndʋ yaa pataatɔɔ-tʋ? (1 Kɔrɛntɩ mba 8:7; 10:25, 26)
16 Maɣzɩ lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ pɩɩwɛɛ se kajalaɣ pɩnzɩ mɩnʋʋ taa Kɔrɛntɩ ɛgbɛyɛ taa koobiya ɩkpaɣ pɩlɩɩnɩ nandʋ ndʋ pala sɩɩnaa yɔɔ yɔ ɖɩ-yɔɔ nɛ ŋna. Pɔɔlɩ heyi Krɩstʋ ñɩma mba se: «Ðɩsɩm mbʋ se sɩʋ kpeliɣa tɩkɛ nabʋyʋ ɛjaɖɛ yɔɔ nɛ Ɛsɔ kʋɖʋm ɖeke wɛna.» (1 Kɔr. 8:4) Pɔɔlɩ tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ lɛ, nabɛyɛ maɣzaɣ se papɩzɩɣ nɛ pɔtɔɔ nandʋ ndʋ ɛyaa la sɩɩnaa yɔɔ nɛ pɛpɛdɩɣ-tʋ kɩyakʋ taa yɔ. Lalaa ñamaɣzaɣ se paapɩzɩɣ nɛ pɔtɔɔ nandʋ ndʋ mbʋ pʋyɔɔ yɔ pɩcɛyɩɣ pɛ-ɛhʋyɛ. (Kalɩ 1 Kɔrɛntɩ mba 8:7; 10:25, 26.) Paa weyi pɩɩwɛɛ se ɛlɩzɩ mbʋ ɛlakɩ yɔ. Pɔɔlɩ tɩtasɩ Kɔrɛntɩ mba lɔŋ kpa se pakpaɣ lɩmaɣza lalaa lone taa, yaa pakpaɣ lɩmaɣza naayɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ lalaa kpaɣ-yɛ. Pa-taa paa weyi lɛ, «ɛkaɣ labʋ Ɛsɔ akɔnta ɛ-maɣmaɣ ɛ-lakasɩ yɔɔ.»—Roma 14:10-12.
17. Ɛbɛ pɩzɩɣ nɛ pɩla ye ɖɩkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ koobiya nabɛyɛ kpaɣ-ɖɩ yɔ? Ha kɩɖaʋ nakʋyʋ. (Cɔnɩ ɖɔɖɔ kɩlɛmɩŋ.)
17 Ɛzɩma wɛtʋ ndʋ tɩ-ɖɔndɩ pɩzɩɣ nɛ tɩtalɩ sɔnɔ? Iyele nɛ ɖɩyɔɔdɩ calɩm hɔɔlɩŋ cikpeŋ tɔm. Paa Krɩstʋ tʋ weyi lɛ, ɛ-maɣmaɣ pɩwɛɛ se ɛkpaɣ lɩmaɣza se etisiɣ nɛ pakpaɣ calɩm hɔɔlɩŋ ɛnɩ nɛ palabɩnɩ-ɩ kɔyɛ yaa eetisiɣ.b Pɩpɩzɩɣ nɛ pɩwɛɛ-ɖʋ kaɖɛ se ɖɩnɩɩ tɔm ndʋ tɩ-taa camɩyɛ, ɛlɛ ɖa-sʋʋtʋ pɩkɛnaa se ɖɩkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ hɔɔlʋʋ ŋgʋ kɩ-taa. (Roma 14:4) Ye ɖɩkpaɣ lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ mbʋ pʋyɔɔ yɔ koobu nɔɔyʋ kpaɣ-ɖɩ yɔ, pɩpɩzɩɣ nɛ pɩcamɩ ɖɛ-ɛhʋyɛ. Ye ɖɩlakɩnɩ ɖɛ-ɛhʋyɛ tʋmɩyɛ yɔ ɖɩfalɩsɩɣ-ɖɩ. (Ebr. 5:14) Ye mbʋ ɛzɩmtaa pɩwɛɛ se ɖɩpɔzɩ Krɩstʋ tʋ weyi ɛpɩ fezuu taa yɔ lɔŋ tasʋʋ? Alɩwaatʋ ndʋ ɖa-maɣmaɣ ɖɩñɩnɩ tɔm ɛlɛ ɖitiɖiɣzini ɛzɩma Bibl paɣtʋ kila wena a-yɔɔ ɖɩlɩwa yɔ atukuuni ɖɛ-wɛtʋ yɔ.
Pɩwɛɛ se ɖa-maɣmaɣ ɖɩñɩnɩ tɔm pʋcɔ nɛ ɖɩpɔzɩ lɔŋ tasʋʋ (Cɔnɩ tayʋʋ 17)
WOLO PƖ-YƆƆ NƐ ŊPƆZƲƲ LƆŊ TASƲƲ
18. Ɛbɛ Yehowa ha-ɖʋ?
18 Yehowa wɩlaa se ɛtaɣ-ɖʋ liu siŋŋ, pʋyɔɔ ɛha-ɖʋ waɖɛ se ɖa-maɣmaɣ ɖɩkpakɩɣ lɩmaɣza. Ɛha-ɖʋ ɛ-tɔm Bibl. Ɛha-ɖʋ ɖɔɖɔ taabalaa mba papɩzɩɣ pasɩnɩ-ɖʋ nɛ ɖɩtɩlɩ ɛzɩma ɖɩpɩzɩɣ ɖɩlabɩnɩ tʋmɩyɛ Bibl paɣtʋ kila yɔ. Ɛkɛ ɖa-Caa nɛ ɛlabɩ mbʋ pɩpɔzʋʋ se caja ɛla yɔ. (Adu. 3:21-23) Ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩla nɛ ɖɩwɩlɩ-ɩ ɖɛ-ɛsɩmɩyɛ?
19. Ɛbɛ ɖɩpɩzɩɣ ɖɩla nɛ Yehowa taa la leleŋ?
19 Maɣzɩ tɔm tʋnɛ tɩ-yɔɔ nɛ ŋna: Lʋlɩyaa taa lakɩ leleŋ siŋŋ alɩwaatʋ ndʋ panaɣ se pe-piya paɣlaa nɛ sɩpɩsɩ Yehowa sɛyaa kɩbama mba pasɩɣnɩ lalaa yɔ. Mbʋ ɖɔɖɔ Yehowa taa lakɩ leleŋ alɩwaatʋ ndʋ ɛnaɣ se ɖɩwɛɛ nɛ ɖɩpɩɣ fezuu taa, ɖɩpɔzʋʋ lɔŋ tasʋʋ nɛ ɖɩkpakɩɣ lɩmaɣza wena awɩlɩɣ se ɖɩsɔɔlɩ-ɩ yɔ.
HENDU 127 Ɛyʋ weyi pɩmʋnaa se mɛnkɛ yɔ
a Nabʋyʋ taa, Krɩstʋ mba pɩzɩɣ nɛ pɔpɔzɩ ɛyaa mba paasɛɣ Yehowa yɔ lɔŋ tasʋʋ tɔsʋʋ nʋmɔʋ taa, tɔnʋʋ taa alaafɩya nʋmɔʋ taa nɛ hɔɔlɩŋ lɛɛŋ taa.
b Ye ŋsɔɔlaa se ŋtɩlɩ tɔm ndʋ tɩ-yɔɔ tɔm nɛ pɩkɩlɩ yɔ, kalɩ Nɩɩ wezuu leleŋ tam! takayaɣ, tɔm kɩkpɛlɩkɩtʋ 39, hɔɔlʋʋ 5 nɛ hɔɔlʋʋ «Wondu lɛɛtʋ.»
c KƖLƐMƖŊ YƆƆ TƆM: Ɛzʋtʋyʋ nɔɔyʋ wɛɛ nɛ ɛtasɩɣ ɛzʋtʋyʋ lɛlʋ lɔŋ pɩlɩɩnɩ ɛzɩma ɛlɛ yɔɔdɩ kediɣzaɣ ŋga palaba pitileɖi yɔ ka-taa yɔ pɩ-yɔɔ.