Chɔm lo Lechoo Numndo o Chɛhowa Lo
“Maa Mɛlɛka wa a num latulu. Kpema naa ŋ yii naa num mi ŋ menaŋ Mɛlɛka Yaawɛɛ o hɔl lo, Mɛlɛka cho tosa num ni, ya ni, chuauwaa naa ni, a chuauwaa naa mamaa mi ŋ lo o kpema koŋ choo.”—SAAMIƐƐ TASOO 20:42.
1, 2. Le yɛɛ chaŋyɛi wa Chonataŋ tɛɛŋ nda Deeve ve cho yɛ tamasi kɛndɛ bɛndu a lolechoo wo okɔɔ?
MI KAAMAA bii Chonataŋ mɛɛ o che kɔl sikpa Deevioo. Mi Deeve dii Koolaya nduyɛ mbo huŋ a bolle ndɔleŋ o Masaa Sɔɔl lo, finyaa Chonataŋ. Nduyɛ Sɔɔl wa masa Isɔluɛiya ni. (Saamiɛɛ Tasoo 17:57) Mi Chonataŋ sina kɛsɛ maa Mɛlɛka wa a Deeve latulu. Nduyɛ chɔŋ a teleŋ koŋ, mi Chonataŋ nda Deeve tosa chaŋyɛi kpɛɛluŋnde. Ma yii kpemaa ndapila tɛɛŋ maa a cho kaaliaŋ vellaa velle. (Saamiɛɛ Tasoo 18:1-3) Tei mi Chonataŋ wu, o feŋaŋ Deeve kɔɔli le.
2 Deeve Chɛhowa ndoo yulu iso le waa masa diiŋ ndɔɔ le Isɔluɛi ni, kɛ o ve Chonataŋ te. Kɛ a koŋ kpou, mi Chonataŋ chɔm lolechoo ndɔɔ o Deeve lo. Nduyɛ mɛɛ Sɔɔl wa kindiŋndo le Deeve diyɔɔ, mi Chonataŋ buulaŋ tau le chaaŋ ndɔ. Mbo sina maa Deeve wa o yondo pollo niŋ Hɔluɛsii. Nduyɛ mi Chonataŋ kua loŋ le ndu kɔllo dɛɛniaa maa o nɔ mbo hiou lachi a tiindaŋndo dɔuwɔɔ o Chɛhowa niŋ. Mi Chonataŋ dimul Deeve aa, “Yɔŋ isiooŋ te Deeve, kɛkɛ nɔla mbo yɔŋ num nyɛ o nyɛ le. Ndu bɛɛ o sina niŋ maa te o huŋ faŋaŋ pɛ, maa num cho miiŋgu masaa Isɔluɛi ni, nduyɛ mi ya I wa num ikɛi.”—Saamiɛɛ Tasoo 23:16, 17.
3. Yɛɛ wa yɛ nyɛ sɔviɔɔ le Chonataŋ mbo hiau lolechoo wo chɔmndo o Deeve lo, nduyɛ vɛɛ naŋ looku yɛ sina? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)
3 Mi nyɔɔ hɛnaŋ naa te waŋnda wa pɛ lolechoo wo chɔmndo. Baa le mɛɛ Chonataŋ ndoo chɔm lolechoo wo o Deeve lo yɛ nyɔɔ hɛnaŋ naa a ndu ni? Sako bɛɛ. Lolechoo wo chɔmndo o Mɛlɛka lo wa nyɛ sɔvɛ bɛndoo o yoomu Chonataŋ ndo niŋ ni. Keŋ pɛɛŋ tosa ni mbo chɔm lolechoo wo o Deeve lo. Nduyɛ o paŋala Deeve le mɛɛ o wa simnɔŋ masaa yɛ le. Mbo mala Deeve pɛɛŋ le tiindaŋndo dɔuwɔɔ o Chɛhowa niŋ. Mi nda ŋiɔɔŋ kpou chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo a ndapila tɛɛŋ. Ma kɛsi kpema nda yii ndapila tɛɛŋndo. Ndu cho ni, “Maa Mɛlɛka wa a num latulu. Kpema naa ŋ yii naa num mi ŋ menaŋ Mɛlɛka Yaawɛɛ o hɔl lo, Mɛlɛka cho tosa num ni, ya ni, chuauwaa naa ni, a chuauwaa naa mamaa mi ŋ lo o kpema koŋ choo.”—Saamiɛɛ Tasoo 20:42.
4. (a) Yɛɛ kpeekpei ke yɛ naa nyaaloo a kɔl hiniaa? (b) Yɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa o buŋgɛi hei niŋ?
4 Naa bɛɛ nɔ miŋ chɔm lolechoo wo o yuŋgu naa lo, chaŋyaŋ naŋ, vɛlɛ a puaapiliaa a ndepiliaa naa o kundaa niŋ. (Tɛsaloniaŋ Tasoo 2:10, 11) Kɛ nyɛ sɔvɛ bɛndu hiou kpou wo cho ni, ŋ nɔ miŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo. Ndu ke naa yoomoo ni! (Sɔɔŋ Chɔɔmaŋndoŋ 4:11) Te ŋ chɔm pɛ lolechoo wo o ndu lo, ŋ cho wa a nyaale nduyɛ miŋ hini kɔl. Kɛ ŋ sina maa ŋ nɔ miŋ chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo o yɔŋ bɛɛ miŋ wa o nyɛ kindilaa bɛŋgu. O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa mɛɛ tamasi Chonataŋ ndo mala naa le lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo o nɛilaŋ la hiɔɔlu niŋ yɛ. Laŋ la cho ni, (1) te ŋ yiyaŋ pɛ maa ŋ nɔ miŋ ke wana nɔ kpaaya lemasaa wo bɛɛleŋ te, (2) te ŋ wa pɛ hɛlioo wana naŋ nɔ miŋ chɔm lolechoo wo o ndulo wo, (3) te puaapilɛnɔ cho chilaŋ chuaa wo bii naa bila ɔɔ mbo chiee naa biyɔɔ le, nduyɛ (4) te ŋ che ndi pɛ ikala kpoke le tosaa suɛi naŋ chua buŋgɛi ve.
TE PUAAPILƐNƆƆ BII NAA BILA ƆƆ MBO CHIEE NAA BIYƆƆ LE
5. Le yɛɛ i wa yɛ ikala le mi waŋnda Isɔluɛi chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo teleŋ Sɔɔl wa o masaleŋ choo wo?
5 Chonataŋ nda waŋnda Isɔluɛi wa o nyɛ kindilaa bɛŋgu. Mi Masaa Sɔɔl, finyaa Chonataŋ tosa nila kalulaŋ, nduyɛ mi Chɛhowa kɛɛ ndu. (Saamiɛɛ Tasoo 15:17-23) Kɛ a koŋ kpou, mi Mɛlɛka chɛl Sɔɔl le waa o masaleŋ choo le wɔsila bɔɔbɔɔ. Le hei, i wa ikala le mi waŋnda chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo kanifuule, masa wa o hɛliaŋ le challe o “kpeŋgbei lemasa” Chɛhowaa choo wo wa sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ tosaa.—Koloniko Tasoo 29:23.
6. Yɛɛ chɔm yɛ maa mi Chonataŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo?
6 Mi Chonataŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo. Yiyaŋndɔ a nyɛ Chonataŋ ndoo tosa wo mɛɛ Sɔɔl kandu dɔɔ Mɛlɛka yoŋgaa tosallo. (Saamiɛɛ Tasoo 13:13, 14) O teleŋ koŋ bɛŋgu, mi puaa chɔuwaa Filiitiaŋnda huŋ a nyɛm nyaanaŋ suaa naŋ ndoŋ 30,000 le Isɔluɛi delɔɔ choo. Puaa chɔuwa 600 kinɛi Sɔɔl ndoo nɔ ni, nduyɛ ndu a Chonataŋ koni ndaa nɔ nyɛm chɔuwoŋ ni. Kɛ Chonataŋ ndoo nɔ isiooŋ te. Mbo loonuŋ diomnda Saamiɛɛ dimi laŋ. Laŋ la cho ni, “Mɛlɛka Yaawɛɛ o mel nya le, o wa bɛɛ le bɛɛle diola ndɔlaŋ.” (Saamiɛɛ Tasoo 12:22) Mi Chonataŋ dimul puaa chɔuwa opilɛ aa, “Mi che bɛɛ mi ŋ wa naa ŋiɔɔŋ kpe, kɛ Mɛlɛka Yaawɛɛ o nɔla mbo ke naa kpaayaa mi ŋ yem nda.” Nduyɛ mi ndu nda po chɔu koŋ kɔ del kunda Filiitiaŋnda choo a sɔŋgɔɔ nduyɛ ma dii nda le ŋwaŋ 20. Chonataŋ ndoo nɔ tiindaŋndo o Chɛhowa niŋ, nduyɛ mi Chɛhowa duau ndu sala. Mi Chɛhowa tosa mi lɛŋndeŋ le nyiiya, nduyɛ mi siooŋnde bii Filiitiaŋnda. Okoŋ, ma diuwaŋ vellaa velle nduyɛ mi Isɔluɛiya yam chɔu koŋ.—Saamiɛɛ Tasoo 13:5, 15, 22; 14:1, 2, 6, 14, 15, 20.
7. Vɛɛ Chonataŋ ndoo bii yɛ finya ndɔ?
7 Mi che bɛɛ naa mi Sɔɔl hiau lachi a kiɔɔ Chɛhowa diikɔŋndo, kɛ Chonataŋ wa hiouwɔɔ lachi a finya ndɔ diikɔŋndo o nɛila bɛnda laŋ choo. Le tamaseliiyo, ma chɔulaba diompilɛ le wanaa Chɛhowaa piŋioo.—Saamiɛɛ Tasoo 31:1, 2.
8, 9. Vɛɛ naŋ chɔm yɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo te ŋ ke pɛ wanaa cho chilaŋ chuaa wa bɛɛleŋ?
8 Maa Chonataŋ, ŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo te ŋ ke pɛ masaa lelɛŋnda bɛɛleŋ o fondaŋ naŋ cho wo o nɛila bɛnda laŋ choo. Chɛhowa chɛl ni le mi waŋnda haa wa naa choo ŋmasa. Nduyɛ o yeema miŋ ke nda bɛɛleŋ. (Nuawɔ Luomaŋnda 13:1, 2, NW.) Le saboo hoo naŋ nɔ ni miŋ ke wana nɔ kpaaya lemasaa o ba wo bɛɛleŋ, o yɔŋ bɛɛ mbo ve wana sandaa le nduyɛ miŋ yiyaŋ maa ŋ nɔ miŋ ke ndu bɛɛleŋ te. Ŋ nɔ pɛɛŋ miŋ ke wanaa Chɛhowa kɛsi naa lachi le chilaŋ chuaa wa kpou bɛɛleŋ.—Hibuluiya 13:17, NW; Kɔliŋtiaŋ Tasoo 11:3.
Nɛiyo opilɛ naŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo wo cho mɛɛ naŋ bii piaandaa ɔɔ laandaa naa a lebɛɛ yɛ ni, o yɔŋ bɛɛ mi pɔnɔ naa ɔɔ laa naa ve Chɛhowa piɛi le (Tofa pɛl 9)
9 Mi ndepilɛnɔɔ diolaŋ Ɔlgaa o Saut Amɛlika niŋ chɔm lolechoo ndɔɔ o Chɛhowa lo le pɔnɔ ndɔ bɛɛleŋ kioo mi che bɛɛ o ve ndu chaa biyɔɔ le.[1] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Lepum, mi pɔnɔ ndɔ ndoo kɛɛ suɛi o ndu lo ɔɔ mbo dimul ndu sɔɔŋ wɔɔŋndoŋ le mɛɛ o wa Sei Chɛhowaa yɛ. Mbo dimul ndu pɛŋ maa o cho ndu kɛɛ nduyɛ mbo puu ndu chuauwa o ba. Kɛ Ɔlgaa “miŋgul ndu a i wɔɔŋ te.” Mbo kindiŋ le waa lanɔ kɛndɛ. Mi ndoo yau nyɛdiaa le ndu, mbo tɔɔ nyɛla ndɔlaŋ, a acheleŋnda biyɔɔ nyɛkɛndɛi o yuŋgu ndɔɔ niŋ. (Luomaŋnda 12:17) Lepum, mi ndaa kuɛ latulu le yuŋgu pɔnɔ ndɔɔ a chaaŋaa nduaa yilɔɔ. Le tamaseliiyo, mɛɛ finyaa pɔnɔ ndɔ vi mi pɔnɔ ndɔ yeema kɔlaŋ o biisi koŋ, mi Ɔlgaa bɛɛndiaa nyɛ o nyɛ ndaa yeema le kɔlaŋ. Nduyɛ mɛɛ nda fuuluu ma wa suɛi biisiei yɔŋgoo o chiɛi lekaaŋndo niŋ, mbo chum ndu o bɛɛ. Mɛɛ wɔsiŋ bɔɔbɔɔ hiou, mi pɔnɔɔ Ɔlgaa kandu ndu biyɔɔ nyɛkɛndɛi, le mɛɛ o wa ndu biunɔŋndo a ndu bɛɛleŋ kioo yɛ. O cho ndu niŋ dɛɛniaa suŋ suŋ le kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ nduyɛ mbo liila ndu. Teleŋndaŋ lapum, mbo bii pɛɛŋ bɔŋaŋndaŋ latulu nda ndu.—Pitɛ Tasoo 3:1.
TE Ŋ NƆ PƐ MIŊ KƐƐSIAA LE WANA NAŊ NƆ MIŊ CHƆM LOLECHOO WO O NDU LO WO
10. Vɛɛ Chonataŋ sina yɛ wana o nɔ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo wo?
10 Mɛɛ Sɔɔl dimi maa o cho Deeve diyɔɔ, Chonataŋ wa o yɔm tɛndaa tɛɛŋ le kɛɛsiaa tosaa. Ndoo yeema mbo chɔm lolechoo wo o finya ndɔ lo, a o Deeve lo. Mi Chonataŋ sina maa Mɛlɛka wa latulu a Deeve, kɛ o cho a Sɔɔl te. Le saboo hoo, mi Chonataŋ hɛli le loo Deeve kɔɔli. Mbo sila Deeve le mbo veŋnuŋ. Okoŋ, mbo dimul Sɔɔl le sabu o nɔ mbo dii Deeve le wo.—Nuawɔ Saamiɛɛ Tasoo 19:1-6.
11, 12. Vɛɛ kaala naŋ nɔ le Mɛlɛka wo mala yɛ naa le kɛɛsiaa tosaa le lolechoo wo chɔmndo o ndu lo?
11 Ndepilɛnɔɔ Alisi cho o lɛŋnde Ɔsiteeliaaleŋ niŋndo, ndoo nɔ mbo kɛɛsiaa le wana o nɔ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo wo. Teleŋ o wa Baabuiyo pɛɛkoo wo, mbo dimul yuŋgu ndɔɔ a sɔɔŋ o wa pɛɛkoo woŋ okɔɔ. Mbo dimul nda vɛlɛ maa o cho dunyɛi violɔŋ Chiisu ve tosa a nda latulu le, nduyɛ mbo tɛɛsial nda sabu koŋ. O tase ndɔɔ, mi yuŋgu ndɔɔ tambu kɔl, nduyɛ ma tuulu kɔl tau a ndu. Ma yiyaŋ maa Alisi buulaŋ lɛ a nda kposoŋ te. Okoŋ, mi kala ndɔ dimi maa o yeema lɛ mbo che Alisi pɛɛŋ te. Mi Alisi dimi aa, “Mi kaamaa bii ya nduyɛ mi tambu kɔl tau kanifuule, yaa kaala bɔɔ yuŋgu nuu. Kɛ a koŋ kpou, mi kɛsiŋ o kɔl maa Chɛhowa a Po ndɔɔ cho wanaa tasiaa le ya ni. Nduyɛ mi yiŋ o bɔŋaŋ wa hunɔɔ wo.”—Maatiu 10:37.
12 Ŋ nɔ miŋ kɛɛ lolechoo wo chɔmndo le pisulta luaa bɔllo ɔɔ la cheleŋ, le sukuuwo ɔɔ lɛŋnde naaleŋ, a nyɛ o nyɛ cheleŋ. Lolechoo naa o Chɛhowa lo cho o sɔvɛ mbo hiau nyɔɔŋ muŋ kpou. Le tamaseliiyo, pisulta chɛkuɛiyo (damndo) Hɛŋlui ndoo hɛnaŋ tau nda chaaŋaa nduaa o sukuu ni. Nduyɛ ndoo yeema mbo fula wana tasoo le sukuu ndɔɔ. Kɛ le mɛɛ ndoo tosa pisultaŋ ndaŋ o lɔɔ mɛɛlulaŋ teleŋ o teleŋ yɛ, ndoo nɔ lɛ teleŋ bɔɔ le yooŋgu kɛndɔɔ dimioo ɔɔ kɔlaŋ o bɔŋaŋnda leKilisiɔŋndaŋ te. Mi Hɛŋlui dimi maa lolechoo wo le sukuu ndɔɔ simnuŋ nyɛ sɔvɛ mbo hiau o Mɛlɛkaa. Lelaŋ, mbo kɛɛsiaa le pisultaŋ ndaŋ malɔɔ le sukuu ndɔɔ.—Maatiu 6:33.
13. Vɛɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo mala yɛ naa bahawɛila yuŋgoo biunɔŋndo?
13 Mi i wa suɛi kala teleŋndaŋ lapum le lolechoo wo chɔmndo o wana o wana lo o yuŋgoo niŋ o teleŋ pilɔɔ bɛŋgu. Le tamaseliiyo, mi Kɛŋ dimi aa, “Yaa yeema mi wa kɔlaŋ kala ni yuwɛiyo yilɔɔ lɔɔlɔɔ, nduyɛ le mbo huŋ wa latulu a naa teleŋndaŋ lapum. Kɛ laa nuu nda kala nuu ndaa bɛnda le.” Mbo hiau lachi a dimioo aa, “I nɔla mi nɛŋi kala nuu kɔl mi tɛɛmbuu laa nuu kɔl te.” Kɛ mi Kɛŋ yiyaŋ o nyɛ Baabuiyo dimi wo choo, nduyɛ mbo sina maa o nɔ mbo nɛŋi laa ndɔ kɔl vɛlɛ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo. Lelaŋ, mbo nuuviaa nɛiyo le laa ndɔ nɛŋioo kɔl. Okoŋ, mbo tɛɛsial laa ndɔ le sabu o nɔ mbo tosal kala ndɔ kɛndɛiyo. Mbo tɛɛsial vɛlɛ kala ndɔ le sabu o nɔ mbo ke laa ndɔ bɛɛleŋ ndo.—Nuawɔ Chɛnɛsee 2:24; Kɔliŋtiaŋ Tasoo 13:4, 5.
TE PUAAPILƐNƆƆ BII NAA BILA ƆƆ MBO CHIEE NAA BIYƆƆ LE
14. Vɛɛ Sɔɔl ndoo bii yɛ Chonataŋ biyɔɔ wɔɔŋndo?
14 Ŋ nɔla vɛlɛ miŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo te o yɔŋ pɛ mi puaapilɛnɔ cho chilaŋ chuaa wo chiee naa biyɔɔ le. Mɛlɛka ndoo hɛli masaa Sɔɔl ni, kɛ o chiee Chonataŋ po ndɔ biyɔɔ le. Ndoo bii bila le sabu Chonataŋ kaala Deeve wo le. Lelaŋ, mɛɛ Chonataŋ kindiŋ le Deeve malaa, mi Sɔɔl tuulu kɔl tau. Nduyɛ, mbo tuisi po ndɔɔ siɔmbulaŋ wanaa bɔɔbɔɔ o hɔl. Kɛ mi Chonataŋ hiau lachi a finya ndɔ bɛɛleŋ kioo. Nduyɛ o teleŋ koŋ bɛŋgu, mbo chɔm vɛlɛ lolechoo wo o Deeve lo, wana Mɛlɛka ndoo hɛli le waa masa diiŋ ndɔɔ le Isɔluɛiyo.—Saamiɛɛ Tasoo 20:30-41.
15. Te o yɔŋ pɛ mi puaapilɛnɔɔ chiee naa biyɔɔ le, yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ tosa?
15 O kundala naala leKilisiɔŋndaŋ niŋ hau, puaapiliaa cho chilaŋ chuaa wa cho kindiŋndo le wana o wana fee biyɔɔ nyɛkɛndɛi. Kɛ wanaa lahakiaa puaapiliaa haa cho ni. Le mɛɛ i cho lende yɛ, i wa ikala lepum le ma bii bila le sabu naŋ tosa sɔɔŋ ŋpum ndoŋ. (Saamiɛɛ Tasoo 1:13-17) Lelaŋ, te o yɔŋ pɛ ma bii naa bila le, ŋ chɔmnuŋ lolechoo wo o Chɛhowa lo.
TE Ŋ CHE NDI PƐ IKALA KPOKE LE TOSAA SUƐI NAŊ CHUA BUŊGƐI YE
16. O sɔɔŋ kuɛɛ niŋ naŋ nɔ yɛ miŋ chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo nduyɛ ŋ ve wanaa ikaaye le?
16 Sɔɔl ndoo yeema mi Chonataŋ simnuŋ masa diiŋ ndɔɔ kɛ o cho Deeve le. (Saamiɛɛ Tasoo 20:31) Kɛ Chonataŋ ndoo kaala Chɛhowa nduyɛ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo. Lelaŋ, yɔŋii Chonataŋ ndoo chɔm kaayei, mbo simnuŋ chaaŋ o Deeve. Mbo kɛsi kpema o yii a ndu wo. Nduyɛ, wana o wana kaala Chɛhowa nduyɛ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo pɛ, “tosaa nda tosa nyɛ nda chua koŋ buŋgɛi yo ni,” o yɔŋ bɛɛ mi kpundɔɔ komal ndu. (Sam 15:4) Le mɛɛ naŋ cho lolechoo wo chɔmndo o Mɛlɛka lo yɛ, lelaŋ naŋ cho nyɛm naŋ chua buŋgɛi yoŋ tosaa ni. Le tamaseliiyo, te o wa pɛ miŋ chua buŋgɛi le yulaleŋ a waŋndo, ŋ nɔ miŋ tosa nyɛ naŋ chua buŋgɛi yo, o yɔŋ bɛɛ mii simnuŋ ikala. Nduyɛ te ŋ nɔ pɛ bahawɛilaŋ o nɔ naa niŋ, ŋ chɔm kaala naa le Chɛhowa te ŋ chɔm pɛ lolechoo wo o pɔnɔ naa ɔɔ laa naa lo.—Nuawɔ Malakai 2:13-16.
Te ŋ chua buŋgɛi pɛ le yulaleŋ tosaa a waŋndo, ŋ nɔ miŋ tosa nyɛ naŋ chua buŋgɛi le tosaa wo, kanifuule, wanaa chɔm lo lechoo wo o Mɛlɛka lo wa naŋ cho ni (Tofa pɛl 16)
17. Vɛɛ nyɛ naŋ pɛɛku o buŋgɛi hei niŋndo mala yɛ num?
17 Maa Chonataŋ, ŋ yeema miŋ chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo o yɔŋ bɛɛ mi sɔɔŋ kendu naa choo. Lelaŋ, ŋ chɔmnuŋ lolechoo wo o puaapiliaa a ndepiliaa naa lo, o yɔŋ bɛɛ ma tɛɛmbuu naa kɔl. Okoŋ, ŋ cho Chɛhowa kɔllo nɛŋi, nduyɛ keŋ ke naa nyaaloo tau. (Pulɔwaa 27:11) Ŋ cho tiindaŋndo nɔ maa le lɔɔlɔɔ o cho naa tosal nyɛ bɛnda wo, nduyɛ mbo manda naa. O buŋgɛi cho lachi ve niŋ, ŋ cho chɔ nyɛ naŋ cho pɛɛku a waŋnda apum okɔɔ wo o teleŋ Deevioo niŋ, a chɔm lolechoo wo wa, a wanaa chɔm lolechoo le wa.
^ [1] (pɛl 9) Diolaŋ lapum la siŋgaŋ.