Pɛɛku a Wanaa Chɔm lo Lechoo wo o Chɛhowa lo Wa Okɔɔ
‘Nyɛ Chɛhowa yeema naa mi ŋ tosa wo ndu cho hoo ni. O yeema naa mi ŋ tosa nyɛ cho sakpo wo, mi ŋ chɔm kaala kpeekpeiyo le teleŋ o teleŋ, nduyɛ mi ŋ wa o yoomu tuisiaŋndo niŋ naa ndu Mɛlɛka naa chua.’—MAKAL 6:8.
1, 2. Vɛɛ Deeve ndoo chɔm yɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo? (Tofa fotueiyo o peele naŋ kandu leŋ choo.)
SƆƆL nda puaa nduaa chɔuwaa 3,000 wa Deeve nuuviaa o pollo niŋ Chuda le ndu diyɔɔ. Kɛ ichɔl pilɛ, mi Deeve a puaa nduaa saaluŋ fonda Sɔɔl a puaa nduaa chɔuwa wa wo. Nda kpede waŋnuŋ o luaŋ. Okoŋ mi Abisiaa kua yɛlɛŋ yɛlɛŋ mbo hiau puaa chɔuwa mbo saaluŋ Sɔɔl. Mi Abisiaa suaa o Deeve lo toolo aa, “I chu wɔ ndu a bal ndɔ ndu pilaa mi ballo kɔ fula lekɔɔli. Hoo le pilɛ kpe ya I cho ndu chukɔɔ ni, mbo vi, diiŋ ndɔ bɛɛ I pei le.” Kɛ Deeve chɛl ndu le mbo dii Sɔɔl te. Mbo dimul Abisiaa aa, “Yɔŋ ndu nyɛ o nyɛ le, fondole wana Mɛlɛka Yaawɛɛ pila hɛli le waa masaa wo o cho ni. Wana o wana yɔŋ ndu nyɛ pɛ, Mɛlɛka tusi num nyɛ palaa choo.” Okoŋ mi Deeve dimi aa, ‘Mbɔ Mɛlɛka Yaawɛɛ o tuɛi bɛɛ le mi pila wana o hɛli le waa masaa wo baa le.’—Saamiɛɛ Tasoo 26:8-12.
2 Deeve ndoo sina nyɛ o nɔ le tosaa le chɔmndo lolechoo wo o Chɛhowa lo wo. Mbo sina maa o nɔ mbo ke Sɔɔl bɛɛleŋ, nduyɛ o tuu pɛŋ le mbo yɔŋ ndu nyɛ le. Le yɛɛ? Kanifuule Mɛlɛka ndoo hɛli Sɔɔl ni le mbo wa masaa le Isɔluɛi. Maa sindɛ, hau bɛɛ Chɛhowa yeema mi buɛiyaa nduaa kpou le ma chɔm lolechoo wo a bɛɛleŋ le wanaa o chɛl ma wa chilaŋ chuaa wa.—Nuawɔ Makal 6:8.
3. Vɛɛ Abisiaa ndoo chɔm yɛ lolechoo wo o Deeve lo?
3 Abisiaa ndoo nɔ bɛɛleŋ le Deeve kanifuule, mbo sina maa Mɛlɛka hɛli Deeve ni le mbo wa masaa. Kɛ mɛɛ Deeve simnuŋ masaa, mbo tosa hakila wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ. Mbo tosa hiniei a lanɔɔ Yulaya okoŋ mbo dimul Chowabi le mbo tosa a sabu ma dii Yulaya o chɔuwo. (Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 11:2-4, 14, 15; Koloniko Tasoo 2:16) Chowabi nda Abisiaa pɔmbɔɔ a bɛndoo nda wa ni. Lelaŋ, Abisiaa ndoo kɛɛ dɔɔ tueiyɔɔ a nyɛ Deeve tosa wo okɔɔ le, kɛ mbo hiau lachi a Deeve bɛɛleŋ kioo. Le handɔɔ lechoo, Abisiaa masa puaa chɔuwa o wa ni nduyɛ ndoo nɔla mbo soliŋ kpaaya o nɔ wo kpeku le mbo siiŋguŋ ndupila masa. Kɛ, mbo wa Deeve o ba bɛŋgu nduyɛ mbo manda ndu yaamɔwaa nduaa o ba.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 10:10; 20:6; 21:15-17.
4. (a) Vɛɛ Deeve kɛsullɛ naa tamaseliiyo le lolechoo wo chɔmndo o Mɛlɛka lo? (b) Tamasila cheleŋ kuɛɛ naŋ cho yɛ yaasiaa?
4 Mi Deeve chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo tei a yoomu ndɔɔ mɛɛlulaŋ. Teleŋ o wa o pɔmbɔ wo, mbo dii kuubanɔɔ Koolaya, o wa Chɛhowa a Isɔluɛiya yioolaŋ ndo. (Saamiɛɛ Tasoo 17:23, 26, 48-51) Teleŋ Deeve wa masaa wo, mi wana ndoo suaa le Chɛhowa wo Netaŋ, miŋgi ndu o nɛi le hakila o tosalaŋ. O foofu koŋ choo, mi Deeve chɛl maa o tosa hakioo. Okoŋ, mbo mulul yɔŋ ndɔ wɔɔŋndo kɔɔ. (Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 12:1-5, 13) Okoŋ kɔɔli, mɛɛ Deeve yuwa, mbo yɔŋgu nyɛm baa kalaŋ tau le maaŋ Chɛhowaa taŋgullo. (Koloniko Tasoo 29:1-5) I cho kpendekele maa mi che bɛɛ naa mi Deeve tosa biondɔŋnda wɔɔŋ wɔɔŋndaŋ o yoomu ndɔɔ niŋ, kɛ o mel Chɛhowa le. (Sam 51:4, 10; 86:2) O buŋgɛi hei niŋ, ŋ cho yaasiaa tamasi Deeve wo, a wanaa cheleŋ wa o boondii keŋ niŋnde. Ŋ cho pɛɛku mɛɛ naŋ looku miŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo mbo hiou wana o wana cheleŋ yɛ. Nduyɛ ŋ cho pɛɛku a suiliŋnda cheleŋ okɔɔ la mala naa miŋ tosa keŋ ndo.
A CHO PA LOLECHOO WO CHƆM O CHƐHOWA LO?
5. Yɛɛ naŋ pɛɛku yɛ o biondɔŋ Abisiaa tosa wo?
5 Mɛɛ Abisiaa yeema le Sɔɔl diyɔɔ, mbo kindiŋ le lolechoo wo chɔmndo o Deeve lo. Kɛ Deeve sinaa maa o cho suɛi wɔɔŋ le “wana Mɛlɛka Yaawɛɛ pila hɛli le waa masaa wo” suɛi wɔɔŋnde tosallo, o chɛl mi Abisiaa dii Sɔɔl te. (Saamiɛɛ Tasoo 26:8-11) Suɛi sɔvɛi pila hei cho naa pɛɛkoo ni. Te ŋ yeema pɛ kɛɛsiaa tosaa le wana tase naŋ cho chɔm lolechoo wo o ndu lo wo, ŋ nɔ miŋ yiyaŋ a sawala mandaala Baabuiyo okɔɔ le naa malaa miŋ tosa hei.
I cho suɛi sɔvɛ le lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo mbo hiau wana o wana fee
6. Mi che bɛɛ tonya i cho ni maa ŋ nɔ miŋ chɔm lolechoo wo o yuŋgu naa lo vɛlɛ a chaaŋaa naa, le yɛɛ naŋ nɔ yɛ miŋ wa yekeŋ?
6 Tonya i cho ni maa miŋ chɔm lolechoo wo o wana naŋ kaala wo lo, mɛɛ chaaŋ naa ɔɔ waŋndo o yuŋgu naa niŋ cho naa yɛ. Kɛ le mɛɛ naŋ cho wanaa lahakiaa yɛ, mi yiyaŋnda naalaŋ la hui naa. (Chɛluimaya 17:9) Lelaŋ, te wana naŋ kaala wo wa pɛ suɛi wɔɔŋnde tosaa nduyɛ mbo mal tonyaa, ŋ nɔ miŋ loonuŋ maa lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo hiou wa nyɛ sɔvɛ mbo hiau wana o wana cheleŋ.—Nuawɔ Maatiu 22:37.
7. Vɛɛ ndepilɛnɔ pilɛ chɔm yɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo o boondii kala kalɛi bɛŋgu?
7 Te waŋndo o yuŋgu numndo niŋ sɔla pɛ solioo o kundaa niŋ, a nɔla ma chɔm Chɛhowa maa a cho wana luaa lechoo. Le tamaseliiyo, An, mi kala ndɔ sɔla solioo. Paale pilɛ, mi kala ndɔ soliaa hoo veelu ndu o foŋndo choo maa o yeema mbo huŋ yil ndu.[1] (Tofa diomnda chɔɔlaalaŋ.) Mi kalaa An dimi maa o ve a kɔl kɛndɛ kposoŋ te kanifuule yuŋgu ndɔɔ kɛɛ le suukaŋndo a ndu. Mi hei tɛɛmbuu An kɔllo okoŋ, mbo dimi maa o cho ndu miŋgul yauwo poonyial. Tuupa mi An poonyiaa yauwo, o yiyaŋ fɛɛŋ o sawala mandaala Baabuiyo choo latiŋ. (Kɔliŋtiaŋ Tasoo 5:11; Chɔŋ Diiŋ Ndɔɔ 9-11) Okoŋ, mɛɛ o wa yauwo poonyiaa, mbo tɛɛsiaa o nɛi lebɛɛ niŋ maa kala ndɔ kɛɛ nda o yuŋgoo niŋ ni, mɛɛ o tosa hakioo mbo kɛɛ le siŋgaŋndo. Mi An dimul kala ndɔ maa nyɛ tosa kinɛi mbo wa vɛlɛ a nyaale wo cho miiŋgoo naa Chɛhowa cha ni.—Chemisi 4:8.
8. Suiliŋnda yɛɛ mala yɛ naa le lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo?
8 Buɛiyaa lolechoo waa Mɛlɛkaa o palɛi Deevei niŋ ndaa tuisiŋ, ndaa nɔ kɛndɛi, vɛlɛ a kɔl sikpaa. Ŋ yaasiaŋndɔ mɛɛ suiliŋndaŋ la mala naa le lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo yɛ.
Ŋ NƆ MIŊ TUISIŊ
9. Le yɛɛ Abina ndoo kindiŋ yɛ le Deeve diyɔɔ?
9 Po Sɔɔllo Chonataŋ nda masa puaa chɔuwa Isɔluɛi Abina, ma cha mi Deeve huŋ a bolle Koolaya leŋ naa Masaa Sɔɔl cha. Mi Chonataŋ simnuŋ chaaŋ o Deeve nduyɛ mbo chɔm lolechoo wo o ndu lo. (Saamiɛɛ Tasoo 17:57–18:3) Kɛ Abina chɔm lolechoo wo le. O mɛɛlulaŋ, mbo mala Sɔɔl, o ndoo yeema Deeve diyɔɔ wo. (Saamiɛɛ Tasoo 26:1-5; Sam 54:3) Chonataŋ nda Abina ndaa sina maa Deeve cho masa cheleŋ Mɛlɛka ndoo yeema le Isɔluɛi wo ni. Kɛ mɛɛ Sɔɔl vi, Abina sim Deeve kɔɔli le. O hei niŋ, mbo kindiŋ le mbo siiŋguu po Sɔɔllo Isibosiɛti, masaa. O mɛɛlulaŋ, naapum Abina pila ndoo yeema waa masa ni. Kɛlɛŋgaa keŋ nyindu ndu ni mbo hini a Masaa Sɔɔl laandaa nduaa opilɛ. (Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 2:8-10; 3:6-11) Le yɛɛ yiyaŋ Chonataŋ ndo a o Abina wo wa yɛ teŋgeŋ a Deeve okɔɔ? Kanifuule mi Chonataŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo nduyɛ mbo tuisiŋ, kɛ Abina ndu ve lende le.
10. Le yɛɛ Abisalɔm chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo le?
10 Abisalɔm, po Masaa Deevioo, chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo le kanifuule ndoo tuisiŋ te. Ndoo yeema mbo wa masa. Le hei, mbo chua “nyɛ nyaanaŋ suaa a naŋ ndo a suaa a tiŋ le ndu pila. Mbo nuuwa puaa ŋwaŋ bele-ŋuɛɛnu (50) le ndu waa kiltaŋ lachi.” (Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 15:1) Mbo tosa vɛlɛ mi Isɔluɛiyaa bɔɔbɔɔ chɔm lolechoo wo o ndu lo. Mbo kindiŋ vɛlɛ le finya ndɔ diyɔɔ, mi che bɛɛ mbo sina kɛsɛ maa Deeve Chɛhowa siiŋguu masaa le Isɔluɛi ni.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 15:13, 14; 17:1-4.
11. Vɛɛ naŋ sɔla yɛ tɔnɔ o nyɛ Baabuiyo dimi a Abina, Abisalɔm, vɛlɛ a Baluki okɔɔ wo?
11 Te waŋndo ve wana tuisiaŋ te nduyɛ mbo yeema chɔɔloo kpaayaa sɔlaa, o wa i kala le mbo chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo. A tonya, ŋ kaala Chɛhowa, nduyɛ ŋ yeema miŋ nɔ kaayei vɛlɛ a dɛnɛwɔɔŋndo maa Abina nda Abisalɔm te. Kɛ ŋ nɔ miŋ wa yekeŋ yɔŋii yeemɛi le kaniei sɔlaa tau kandu naa luɛiyɔɔ o kɔl ɔɔ wallo o tosa miŋ yiyaŋ maa ŋ cho wanaa sɔvɛ wo. Hei tɛɛmbuu chaŋyɛi nɛi a Chɛhowa. O teleŋ pum niŋ, mi Baluki, wana poonyiaa le Chɛluimaya, yeema nyɛ o nɔla sɔla kposoŋ te wo. Mi hei tosa o ve lɛ Chɛhowa piɛi a kɔl kɛndɛ le. Okoŋ, mi Chɛhowa dimul Baluki aa, “Lɛŋnde ya pila, I taŋgul leŋ ndeŋ, I cho leŋ vɛlɛ tɛɛmbuu. Nyɛ ya I tɔllo, I cho ndu vɛlɛ suŋgɔɔ. Baluki, baa dɛnɛ kɛndɔɔ ŋ yeema teleŋndo hoo ni? Saŋgaŋ te.” (Chɛluimaya 45:4, 5) Mi Baluki yaŋ Chɛhowa nilaŋ. Naa bɛɛ nɔ miŋ yaŋ ndu nilaŋ kanifuule, o cho suŋ suŋ chieeŋ dɛnɛwɔɔŋndo hoo tɛɛmbuu.
12. Chɔmndɔ mɛɛ naŋ kɛɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo yɛ te ŋ nɔ pɛ kaayei?
12 Daaniɛɛ, puaapilɛnɔɔ Mɛsiko, ndoo nɔ mbo kɛɛsiaa le wana o cho lolechoo wo chɔmndo. Ndoo yeema chuaambɔ laandu cho Chɛhowa piɛi le wo kɛsioo o nɔɔ niŋ. Mi Daaniɛɛ dimi aa, “I wa wɔ tuŋ chuaambɔɔ hoo poonyiallo mi che bɛɛ yaa luɛi niŋ o wali lekɔɔfaa niŋ.” Kɛ mbo yiyaŋ maa kaayei nyɛ o yeema le tosaa wo cho ni. O ve lolechoo wo chɔm o Chɛhowa lo le, nduyɛ ndoo nɔ mbo tuisiŋ. Okoŋ mbo dimul bɛndu kunda nɔ taasioo wo a chuaambɔ kalaa okɔɔ. Mi Daaniɛɛ dimi aa, “Mi bɛndu kundaa mala ya maa te I yeema pɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo, mɛɛ mi pɛŋgi chuaambɔɔ hoo poonyiallo. Mɛɛ ya piɛi tau nduyɛ mi mɛmiaŋ ma tual la, mi tosa lende. Haupa mi hiau lachi a nyaaloo sɔlaa o wali pollo niŋ.” Daaniɛɛ nɔ niŋ lanɔɔ o kaala Chɛhowa wo, nduyɛ buɛi ibuŋgaa o cho niŋ ni.
LOLECHOO WO O MƐLƐKA LO MALA NAA LE KƐNDƐI CHƆMŊDO
Te a sina pɛ maa chaaŋ num tosa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo, a cho pa isɔɔ o wana koŋ lo nduyɛ ma tosa a sabu le mi bɛnduaa mala ndu? (Tofa pɛl 14)
13. Vɛɛ Netaŋ chɔm yɛ lolechoo wo o Mɛlɛka lo vɛlɛ a Deeve teleŋ Deeve tosa hakioo wo?
13 Te ŋ chɔm pɛ lolechoo wo o Chɛhowa lo, ŋ nɔla vɛlɛ miŋ chɔm lolechoo wo o acheleŋnda lo nduyɛ miŋ mala nda o nɛi kɛndɔɔ choo. Mi wana ndoo suaa le Mɛlɛka wo Netaŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo a Deeve. Mɛɛ Deeve chua lanɔ pilaa okoŋ mbo dii pɔnɔ ndɔ, mi Chɛhowa viam Netaŋ o Deeve lo le mbo sila ndu. Netaŋ ndoo nɔ kɔl sikpaa nduyɛ mbo diikuŋ Chɛhowa. Kɛ mbo tosa vɛlɛ taasioo nduyɛ mbo suaa naa Deeve cha o nɛi lebɛɛ niŋ. Ndoo yeema Deeve malaa mbo sina maa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo o tosa ni. Le hei, mbo dimul ndu bundɛi a po sulaa kɔ bii saa fɔŋndɔ pilɛ kpe po tambɛiyo ndoo nɔ wo. Mɛɛ Deeve tuei hei, mbo duaunuŋ tumbe tau le nyɛ po sulaa tosa koŋndo. Mi Netaŋ dimul ndu aa, “Num kpeekpei cho wana koŋ ni!” Mi Deeve sina maa o tosa hakioo a Chɛhowa.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 12:1-7, 13.
14. Vɛɛ ŋ chɔm yɛ lolechoo wo o Chɛhowa lo, chaaŋ num, ɔɔ wanayɛi numnde?
14 Num bɛɛ, o Chɛhowa lo fɛŋ ŋ nɔ ma chɔm lolechoo wo vɛlɛ a acheleŋnda a mɛɛ ŋ wa wana kɛndɛ yɛ. Le tamaseliiyo, naapum ma sina maa puaapilɛnɔɔ tosa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo. A yeema le lolechoo wo chɔmndo o ndu lo, o biimakala fau wana nya cho o chaŋyɛi niŋ kpɛɛluŋndo ɔɔ waŋndo o yuŋgu numndo niŋ. Kɛ a sina vɛlɛ maa lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo cho nyɛ sɔvɛ hiou kpou wo ni. Lelaŋ maa Netaŋ, diikuŋ Chɛhowa nduyɛ ma wa wana kɛndɛ o puaapilɛnɔ numndo lo. Dimul ndu maa o nyuna bɛnduaa kundaa le ma mala ndu nduyɛ o keleŋa nda dimul. Te o dimul nda le, numpila kɔ dimul nda. Hei tosaa chɔm maa a chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo. Nduyɛ a chɔm vɛlɛ maa a cho wana kɛndɛ le puaapilɛnɔ numndo kanifuule bɛnduaa cho ndu mala mbo miiŋgu vɛlɛ o chaŋyɛi kɛndɛi niŋ nda Chɛhowa. Bɛnduaa cho ndu sila o nɛi lebɛɛ kɛndɛ kɛndɔɔ niŋ.—Nuawɔ Lɛvitikɔɔ 5:1; Kaleesiaŋnda 6:1.
KƆL SIKPAA YEEMAŊ LE LOLECHOO NAA CHƆMNDO O MƐLƐKA LO
15, 16. Le yɛɛ Husai ndoo yeema yɛ kɔl sikpaa le mbo chɔm lolechoo wo o Mɛlɛka lo?
15 Husai wa waŋndo opilɛ o chaaŋaa Masaa Deeviaa chɔm lolechoo wo wa tɛɛŋ. Mɛɛ waŋnda yeema le Abisalɔm siiŋgoo masa, Husai ndoo yeema kɔl sikpaa le mbo chɔm lolechoo wo o Deeve lo a Chɛhowa. Mbo sina maa Abisalɔm hiŋ Chulusalɛm a puaa nduaa chɔuwa ni okoŋ mi Deeve nyaanuŋ. (Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 15:13; 16:15) Kɛ yɛɛ Husai tosa yɛ? Ndoo faŋaŋ pa Deeve kɔɔli mbo sim Abisalɔm kɔɔli? Sako. Mi che bɛɛ naa Deeve ndoo yuwa niŋ nduyɛ wanaa bɔɔbɔɔ ndaa yeema le ndu diyɔɔ, kɛ mi Husai ndu lo ndu kɔɔli kanifuule Chɛhowa hɛli Deeve ni le mbo wa masa. Lelaŋ mi Husai kua o Pembii Ɔlifiive o Deeve lo.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 15:30, 32.
16 Mi Deeve dimul Husai le mbo miiŋgu Chulusalɛm pila mbo tosa maa chaaŋ o Abisalɔm o cho ni, le halikpeŋ mbo tiu Abisalɔm ba o yaŋ Ahitofɛl nilaŋ te, kɛ mbo yaŋ sila Husai cho ndu ke wo nilaŋ. Mi Husai chɔm kɔl sikpaa nduyɛ mbo luei yoomu ndɔɔ o kpundɔɔ niŋ le mbo lo Deeve kɔɔli a Chɛhowa. Mi Deeve piɛi o Chɛhowa lo le mbo mala Husai, nduyɛ keŋ kɛsɛ yɔŋnuŋ ni. Abisalɔm yeŋ Ahitofɛl lani le, kɛ mbo yaŋ Husai nilaŋ.—Saamiɛɛ Diiŋ Ndɔɔ 15:31; 17:14.
17. Le yɛɛ naŋ yeema yɛ kɔl sikpaa le lolechoo wo chɔmndo?
17 Ŋ yeema kɔl sikpaa le miŋ chɔm lolechoo wo o Chɛhowa lo nduyɛ miŋ diikuŋ ndu, o cho le miŋ tosa nyɛ wanaa naŋ cho o yuŋgoo niŋnda, wanaa naŋ tosa wallo diompilɛ wa, ɔɔ masaa chieeŋnda yeema naa miŋ tosa wo le. Le tamaseliiyo, teleŋ Taalo o Chepaŋ niŋ wa wɔ poombɔ pɔmbɔ wo bɛɛ, mi ndoo tosa nyɛ o nyɛ o nɔla le mi wanaa velu ndu wa wa a nyaale. Mi ndoo diikuŋ nda nduyɛ mbo chɔm lolechoo wo o nda lo. O cho le mɛɛ i cho ndu kuee yɛ le, kɛ le mɛɛ o kaala nda yɛ. Kɛ mɛɛ o kandu pɛɛkoo a Seiyaa Chɛhowaa, mi wanaa velu ndu wa yeema le ndu kuunaa. Mi hei tɛɛmbuu ndu kɔllo. Nduyɛ i wa ikala le mbo dimul nda maa o kɛɛsiaa niŋ le mbo wa kɔlaŋ o bɔŋaŋndaŋ. Mi Taalo dimi aa, “Le mɛɛ kɔllo ndoo hiou ba a nda tuuloo yɛ, le wɔsila bɔɔbɔɔ yaa kue o bɛɛ le nda yilɔɔ le. Mi piɛi o Mɛlɛka lo le mbo ke ya kɔl sikpaa mi lo o kɛɛsiaa nuu choo. Suŋ suŋ niŋ, a mal kɔl ndaa o peelo, nduyɛ mi kuɛ nda niŋ yilɔɔ daandi daandi.—Nuawɔ Pulɔwaa 29:25.
18. Tɔnɔ yɛɛ ŋ sɔla yɛ o pɛɛkoo hoo niŋ?
18 Maa Deeve, Chonataŋ, Netaŋ, a Husai, maa naa bɛɛ sɔla kɔl hiniaa le lolechoo wo chɔmndo o Chɛhowa lo fɔ! Ŋ yeema miŋ wa maa Abina nda Abisalɔm te, a chɔm lolechoo le wa. Tonya i cho ni maa wanaa lahakiaa naŋ cho ni miŋ tosa biondɔŋndaŋ. Kɛ ŋ chɔmnuŋ Chɛhowa maa lolechoo wo chɔmndo o ndu lo cho nyɛ sɔvɛ hiou kpou o yoomu naa niŋndo ni.
^ [1] (Pɛl 7) Diolaŋ lapum la siŋgaŋ niŋ.
Te a sina pɛ maa chaaŋ num tosa haki wɔɔŋ wɔɔŋndo, a cho pa isɔɔ o wana koŋ lo nduyɛ ma tosa a sabu le mi bɛnduaa mala ndu?