Ohinga mar Jarito LAIBRARI E INTANET
ohinga mar jarito
LAIBRARI E INTANET
Dholuo
  • MUMA
  • BUGE
  • MIKUTANO
  • w14 7/15 ite mar 23-27
  • “Un Jonenona”

Hakuna video yoyote kwa sasa.

Samahani, haikuwezekana kupakia video.

  • “Un Jonenona”
  • Ohinga mar Jarito Malando Pinyruodh Jehova—2014
  • Vichwa vidogo
  • Habari Zinazolingana
  • JONENO MAG NYASAYE E KINDE MACHON
  • ‘NEURU! ANATIM GIMORO MANYIEN’
  • TIEND NYING NYASAYE
  • KAKA WANYISO NI WADWOKO EROKAMANO
  • Mi Nying Jehova Duong’
    Ohinga mar Jarito Malando Pinyruodh Jehova-2013
  • Jehova Noting’o Nyinge Malo
    Pinyruodh Nyasaye Locho!
  • Gimomiyo Wageno Nying Jehova
    Ohinga mar Jarito ma Lando Wach Pinyruoth (Mar Puonjruok)—2025
  • Ang’o Momiyo Iluongowa ni Joneno mag Jehova?
    Gin Jomage Matimo Dwaro Mar Jehova e Kindegi?
Pata Habari Zaidi
Ohinga mar Jarito Malando Pinyruodh Jehova—2014
w14 7/15 ite mar 23-27
Chokruok mar Jopuonjre mag Muma e higa 1931, kama ne gichako luongore ni Joneno mag Jehova

“Un Jonenona”

“Un jonenona, Jehova owacho.”—ISA. 43:10.

BE INYALO DWOKO?

  • Jo-Israel nobedo joneno mag Jehova e yore mage?

  • Tiend nying Nyasaye en ang’o?

  • Wanyalo nyiso nade ni wamor kod thuolo momiwa mar bedo joma iluongo gi nying Nyasaye?

1, 2. (a) Bedo janeno tiende en ang’o, to jofwamb weche ok osebedo katimo ang’o? (b) Ang’o momiyo Jehova ok ti gi gige fwambo weche mag pinyni e lando dwache?

BEDO janeno tiende en ang’o? Diksonari moro wacho ni janeno en “ng’at moneno ka gimoro timore kendo ochiwo ripot mar gima otimoreno.” Kuom ranyisi, e taon miluongo ni Pietermaritzburg, man e piny South Africa, osebed kigoyo gaset moro miluongo ni The Witness kuom higini mokalo 160. Nying gasedno owinjore ndi nikech gimaduong’ ma gaset onego otim en wacho adimba gik matimore e piny mangima. Ng’ama nochako ndiko gasedno nosingore ni gasedno biro wacho “adiera, adiera duto, kendo ok nowach gima opogore gi adiera.”

2 Gimalit en ni jofwamb weche manyien ok osebedo kawacho adiera duto madwarore e wi Nyasaye kod gik mosetimo. Mano e gimomiyo Nyasaye nowacho kama kokalo kuom janabi Ezekiel: “Ogendini nong’e ni an ie Jehova.” (Eze. 39:7) Kata kamano, Jaloch mar piny gi polo ok ti gi joland weche mag pinyni ni ema mondo oland dwaro mage e pinyka. En gi Joneno madirom milion aboro mayudore e piny mangima mawuoyo gi ji kuome kendo malando ne ji gik ma nosetimo ne dhano chon koda motimo e kindegi. Oganda maduong’ mar Jonenogi bende lando gik mabeyo ma Nyasaye osingo ni obiro timo ne dhano e kinde mabiro. Kuom keto tij chiwo neno obed mokwongo e ngimawa, wanyiso gadier ni wadak kaluwore gi nying ma Nyasaye nomiyowa mayudore e Isaiah 43:10 niya: “Un jonenona, Jehova owacho, jatichna maseyiedho.”

3, 4. (a) Jopuonjre mag Muma nochako tiyo gi nying manyien karang’o, to ne giwinjo nade? (Ne picha manie chak sulani.) (b) Gin penjo mage ma wabiro nono?

3 Bedo joma iluongo gi nying Jehova en thuolo makende nimar en “Ruoth mochwere,” ma wachonwa niya: “Ma e nyinga nyaka chieng’, kendo ma e raparna nyaka tienge duto”! (1 Tim. 1:17; Wuok 3:15; pim gi Eklesiastes 2:16.) E higa mar 1931, Jopuonjre mag Muma nochako luongore ni Joneno mag Jehova. Bang’e, thothgi nondiko barupe ka gigoyogo erokamano kuom lokruok ma notimno. Kanyakla moro e piny Kanada nondiko kama: “Bedo ni iluongowa ni ‘Joneno mag Jehova’ en gima omorowa ahinya, kendo ojiwowa mondo wadag kaluwore gi nyingno.”

4 Inyalo nyiso nade ni imor bedo ng’at miluongo gi nying Nyasaye? E wi mano, be inyalo lero gimomiyo Jehova luongowa ni Jonenone kaluwore gi bug Isaiah?

JONENO MAG NYASAYE E KINDE MACHON

5, 6. (a) Jonyuol ma Jo-Israel nobedo joneno mag Jehova e yore mage? (b) En ang’o kendo ma nochik jonyuol ma Jo-Israel mondo otim, to ang’o momiyo jonyuol ma Jokristo e kindegi bende onego otim kamano?

5 Ng’ato ang’ata ma ne en Ja-Israel e kinde Isaya ne iluongo ni ‘janeno’ mar Jehova, to ogandano duto ne iluongo ni ‘jatich’ Nyasaye. (Isa. 43:10) Yo achiel ma jonyuol ma Jo-Israel ne chiwogo neno ne en kuom puonjo nyithindgi gik ma Nyasaye nosetimo ne kweregi. Kuom ranyisi, ka ne imiyogi chik mar timo Pasaka higa ka higa, ne onyisgi niya: “Ka nyithindu nowachnu ni, Tiend timni to ang’o kuomu? Eka unuwachi, Ma e misango mar pasaka mar Jehova, ma nokadho kuom ut nyithind Israel e Misri, ka nogoyo Jo-Misri, ka nowaro utewa.” (Wuok 12:26, 27) Nyaka bed ni jonyuolgo ne nyiso nyithindgi ni kane Musa okwongo dhi ir ruodh Misri kokwaye thuolo mondo owe Jo-Israel odhi olam Jehova e thim, Farao nodwoko niya: “Jehova to ng’a, ma dawinj dwonde kendo awe Jo-Israel gidhi?” (Wuok 5:2) Bende ne ginyalo pimo ne nyithindgi ni bang’ masiche apar ma ne ogogo piny Misri, kendo bang’ Jo-Israel yombo jolweny mag Misri e Nam Makwar, dwoko mar penjo ma Farao nopenjo nonenore ayanga. Jehova nonyiso ni en e Nyasaye Manyalo Duto. Bende, oganda Israel duto noneno adier ni Jehova en Nyasaye madier kendo ma chopo gik mosingo.

6 Onge kiawa ni Jo-Israel ma ne mor bedo joma iluongo gi nying Jehova nonyiso nyithindgi kod jodak ma nobiro tiyo e utegi kaka wasumbni, gik madongo kendo miwuoro ma Jehova notimo. Gima chielo maduong’ ma Jehova nochikogi en ni gitieg nyithindgi oluw chike ma noketo motudore gi bedo maler. Jehova nowacho kama: “Beduru maler: nikech an Jehova Nyasachu Aler.” (Lawi 19:2; Rapar 6:6, 7) To mano doko ranyisi maber ne jonyuol ma Jokristo e kindegi ma bende nyaka tieg nyithindgi obed joma ler e yore duto mondo gimigo nying Nyasaye duong’!—Som Ngeche 1:8; Jo Efeso 6:4.

Jonyuol ma Jo-Israel puonjo nyithindgi mondo orit chike Nyasaye motudore gi ler

Puonjo nyithindwa e wi Jehova miyo nyinge duong’ (Ne paragraf mar 5 kod 6)

7. (a) E kinde ma Jo-Israel nomakore gi chike Jehova, ogendini ma nolworogi ne nenogi nade? (b) En ting’ mane ma joma iluongo gi nying Nyasaye nigo?

7 Omiyo kuom kinde duto ma Jo-Israel ne luwo chike Nyasaye, ne gichiwo neno maber e wi nying Nyasaye. Nonyisgi kama: “Ogendini duto mag piny none kaka oluongi gi nying Jehova; kendo giniluori.” (Rapar 28:10) Kata kamano, gima lit en ni kinde mang’eny oganda Jo-Israel ne ok luw chike Nyasaye. Kinde ka kinde ne gilamo nyiseche manono molos gi luet dhano. E wi mano, mana kaka nyiseche mag Jo-Kanaan ma ne gilamo, ne gibedo joma ger machiwo nyithindgi kaka misango kendo ma sando joma odhier. Mano doko puonj maduong’ ahinya ma jiwowa mondo kinde duto wabed joma ler ka waluwo ranyisi mar Nyasachwa Maler Chutho ma iluongowa gi nyinge!

‘NEURU! ANATIM GIMORO MANYIEN’

8. En ote mane ma Jehova nomiyo Isaya, to Isaya nokawo wachno nade?

8 Jehova nokoro kaka ne odhi reso Jo-Israel owuog e bwo tuech, kendo mano ne en gima Jo-Israel duto ne dhi neno. (Isa. 43:19) Sula auchiel mokwongo e bug Isaiah wuoyo ahinya e wi siem e wi masiche ma ne dhi yudo Jerusalem kod mier ma nolwore. Jehova, manyalo nono chuny ji, nonyiso Isaya mondo odhi nyime chiwo siemno kata obedo ni Jo-Israel ne ok dhi rwako siemno. Isaya nobwok ahinya kendo nodwaro ng’eyo ni oganda Nyasaye ne dhi bedo gi chuny matek kuom kinde maromo nade. Nyasaye nodwoke nade? Nodwoke kama: “Nyaka mier obedi mowe, maonge jo modakie, kod udi maonge dhano, kendo piny obedi mowe chuth.”—Som Isaiah 6:8-11.

9. (a) Weche ma Isaya nokoro e wi Jerusalem notimore karang’o? (b) En ang’o machiegni timore e kindegi madwarore ni wang’e?

9 Isaya noyudo oteno e higa mogik ka Ruoth Uzzia locho, ma ne en chiegni higa mar 778 Ka Ndalowa Podi. Nodhi nyime bedo janabi kuom higni 46 nyaka bang’ higa mar 732 K.N.P., e kinde loch Ruoth Hezekia. Mago ne gin higni 125 kapok noketh Jerusalem e higa mar 607 K.N.P. Omiyo, ne onyis Jo-Israel gima ne dhi yudo pinygi higni mang’eny kapok mano otimore. Kindegi bende, Jehova osechiko jotichne mondo onyis ji chon-chon gik mabiro timore e kinde mabiro. Kuom higni 135 chakre go gaset mokwongo mar The Watchtower, gasedni osebedo ka nyiso joma some obed kong’eyo ni loch marach mar Satan chiegni rumo, kendo ibiro kaw kare gi Loch mar Higni Gana Achiel mar Yesu Kristo.—Fwe. 20:1-3, 6.

10, 11. Gin weche mage ma Isaya nokoro ma Jo-Israel ma ne ni Babulon noneno ka timore?

10 Jo-Yahudi mang’eny ma ne winjo wach noyie bedo e bwo loch mar Jo-Babulon kendo mano nomiyo gitony kane iketho Jerusalem mi otergi e tuech. (Yer. 27:11, 12) Bang’ tieko higni 70 kuno, jotich Nyasaye noneno kaka weche mabeyo ma nokorgi nochopo: ‘Jehova, mawarou, Ng’a Maler mar Israel, owacho kama: “Aseoro joga Babulon, nikech un; nagolgi giduto e duong’gi.”’—Isa. 43:14.

11 Kaluwore gi weche ma nokorgo, gimoro miwuoro notimore e otieno moro e chak dwe mar Oktoba 539 K.N.P. Ka ruodh Babulon gi jodonge moko ne pako nyiseche molos gi luet dhano ka gimadho divai e okombe ma ne gigolo e hekalu man Jerusalem, jolweny mag Media gi Persia nomonjo Babulon mi giloye. E higa mar 538 kata 537 K.N.P., ruoth Kuros ma notelo ne jolweny ma noketho Babulon, nogolo chik mondo Jo-Yahudi odog thurgi mondo gidhi giger hekalu mar Nyasaye ma ne ni Jerusalem. Isaya ne okoro wechegi duto moriwo koda singo Jehova ni ne odhi rito joge ma noloko chunygi ka gidok Jerusalem kendo ni nodhi miyogi gik ma dwarore. Nyasaye nowacho ni ne gin ‘joma nochueyo obedi mage owuon, mondo giland weche ma gipakego.’ (Isa. 43:21; 44:26-28) Bang’ Jo-Yahudigo duogo Jerusalem ma gigero ne Jehova hekalu kendo, ne gibedo joneno ni Jehova kende e Nyasaye madier ma kinde duto chopo gik mosingo.

12, 13. (a) Gin jomage ma bende ne odhi gi Jo-Israel Jerusalem kane gidok gero hekalu? (b) ‘Rombe mamoko’ onego otim ang’o sama giriwo lwedo “Israel mar Nyasaye,” to gin gi geno mane?

12 Ji gana gi gana maok Jo-Israel noriwore kodgi kane gidok Jerusalem, kendo bang’e ogendini mamoko bende noriwore kodgi e lamo Jehova. (Ezra 2:58, 64, 65; Est. 8:17) Kindegi, “oganda mang’ongo” ma gin ‘rombe mamoko’ mag Yesu, riwo lwedo Jokristo mowal ma gin “Israel mar Nyasaye.” (Fwe. 7:9, 10; Joh. 10:16; Gal. 6:16) Oganda mang’ongo bende iluongo ni Joneno mag Jehova, ma en nying ma Jehova luongogo jotichne duto.

13 E kinde Loch mar Higini Gana Achiel mar Kristo, oganda mang’ongo biro bedo mamor lero ne joma ochier kaka ne en thuolo makende bedo Joneno mag Jehova e ndalo mag giko. To mondo wabi wayud thuolo mar timo kamano, nyaka wadag kaluwore gi nyingwa e kindegi kendo watem matek mondo wasik ka wan joma ler e wang’ Nyasaye. E wi mano, kata watem matek machalo nade, pod nyaka wakwa ng’wono pile ka pile nikech wan joketho kendo ting’o nying maler mar Nyasaye en ting’ maduong’ ma odhialwago.—Som 1 Johana 1:8, 9.

TIEND NYING NYASAYE

14. Nying Jehova tiende en ang’o?

14 Mondo wamed kawo mapek thuolo makende momiwa mar ting’o nying Nyasaye, ber mondo wapar matut tiend nyingno. Nying Nyasaye ma kinde mang’eny iloko ni “Jehova,” ogol e wach mayudore e dho-Hibrania makelo paro mar timo gimoro kendo inyalo loke ni “bedo gimoro.” Omiyo, wanyalo wacho ni nying ma Nyasaye luongorego ni Jehova tiende en ni “Omiyo Gima Odwaro Timore.” Tiend nyingni owinjore gi migawo ma Jehova nigo kaka Jachwech mar polo gi piny, kendo kaka Jal machopo dwaro mage. Kaka kinde medo kalo, Nyasaye medo miyo dwache otimre, kendo onge ng’ato ang’ata kata mana Satan manyalo geng’o dwache mondo kik timre.

15. Jehova nonyiso nade kido moro ma en-go motudore gi tiend nyinge? (Ne sanduku mawacho ni “Jehova en Nying Makende.”)

15 Kane Jehova ochiko Musa mondo ogol ogandane Misri, noelo kido moro ma en-go kotiyo gi wach malero tiend nyinge. Muma nyisowa kama: “Nyasaye nowacho ne Musa niya: ‘Anabed Gima Anayier Bedo [kata, “Anabed Gima Anabed”]. Kendo nomedo ni: ‘Ma e gima iniwach ne Jo-Israel, “Anabed oseora iru.”’” (Wuok 3:14; New World Translation) Omiyo, Jehova biro bedo gimoro amora modwaro e chal moro amora mondo ochop dwache. Kuom Jo-Israel ma ne gin wasumbni e piny Misri, Jehova nobedonegi Jares, Jarit, Jatach, koda Jachiwo ma ne miyogi gik moko duto ma konyogi e yor ringruok koda e yor chuny.

KAKA WANYISO NI WADWOKO EROKAMANO

16, 17. (a) Ere kaka wanyalo dwoko erokamano kuom thuolo momiwa mar bedo joma iluongo gi nying Nyasaye? (b) Wabiro nono ang’o e sula maluwo mae?

16 Jehova pok olokore. Nyinge pod paronwa ni obiro bedo gimoro amora madwarore mondo orit joge e yor ringruok kendo omigi chiemb chuny. Kata kamano, tiend nying Nyasaye ok en mana ni oyiero gima doher bedo. Tiend nyingno oriwo gima omiyo timore mondo tich momiyo Jonenone ochop dwache. Paro wechegi e yo matut biro jiwowa mondo wadhi nyime dak kaluwore gi nyinge. Owadwa moro miluongo ni Kåre ma jahigini 84 mawuok Norway, kendo mosebedo Janeno ma nigi kinda kuom higini 70 mosekalo, wacho niya: “Tiyo ne Jehova ma en Ruoth mochwere kendo bedo achiel kuom jogo miluongo gi nyinge maler, en thuolo makende ahinya kuoma. Kinde duto, nyiso ji adiera manie Muma kendo neno kaka gibedo mamor sama adierago donjo e chunygi, en gima moro chunya sidang’. Kuom ranyisi, awinjoga ka amor ahinya sama apuonjogi kaka rawar ma Kristo nochiwo konyo, kendo kaka kokalo kuom rawarno, ginyalo yudo ngima ma nyaka chieng’ e piny manyien kendo makare.”

17 En adier ni nitiere alwora moko maok yot yudo jogo magombo puonjore wach Nyasaye. Kata kamano, mana kaka Kåre, donge ijawinjo ka imor sama iyudo ng’at moyie chikoni ite kipuonje tiend nying Jehova? To ere kaka wanyalo bedo Joneno mag Jehova to komachielo bende wabedo joneno mag Yesu? Penjono ibiro non e yo matut e sula maluwo mae.

Jehova En Nying Makende

Tiend nyingno

  • “Omiyo Gima Odwaro Timore”

Gimomiyo nyingno owinjore kode

  • Nochweyo gik moko duto

  • Odhi nyime miyo dwache otimre

Gima nyingno elonwa

  • Obiro bedo gimoro amora modwaro mondo singoge duto ochop kare

  • Omiyo chuechne otim gimoro amora madwarore mondo ochop dwache

  • Onge gimoro amora manyalo tame timo kata manyalo geng’o dwache kik chop

    Buge mag Dholuo (1993-2025)
    Toka
    Ingia
    • Dholuo
    • Shiriki
    • Kaka Daher
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Chikewa
    • Rito Weche
    • Mpangilio wa Faragha
    • JW.ORG
    • Ingia
    Shiriki