Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
MACH 4-10
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 12-14
“Tiend Nyiso Hera mar Jokristo”
it-1-E 55
Hera
Hera ma ni e kind owete (e dho Grik en phi·la·del·phiʹa, miloko aching’ ni “hero owadu”) en gima onego onenre e kind ji duto ma ni e kanyakla mar Jokristo. (Rum 12:10; Hib 13:1; ne bende 1Pe 3:8.) Kuom mano, hera ma ni e kanyakla onego obed maber kendo motegno mana kaka ma ni e kind joot. Kata obedo ni owete gi nyimine ma ni e kanyakla osebedo ka oherore, ijiwogi ni gimed timo kamano e okang’ ma malo.—1Th 4:9, 10.
Wach motigo e dho Grik ni phi·loʹstor·gos ma tiende en “kunyisoru hera,” itiyogo kiwuoyo kuom ng’at ma ohero nyawadgi ahinya. Sterʹgo ma en achiel kuom weche ma olosgo wach mar phi·loʹstor·gos, kinde mang’eny itiyogo kiwuoyo kuom hera ma pile ma ji oherorego, kuom ranyisi, hera ma ni e kind joot. Jaote Paulo nojiwo Jokristo ni gibed gi hera ma kamano. (Rum 12:10) Paulo nowacho bende ni e ndalo mag giko, ji ne dhi bedo ma onge “hera ma bedo e kind wede, kata ma dhano onego obedgo e kindgi” (e dho Grik, aʹstor·goi) kendo ni joma kamago owinjore gi tho.—2Ti 3:3, weche moler piny; Rum 1:31, 32.
“Beduru gi Kuwe kod Ji Duto”
3 Som Jo Rumi 12:17. Paulo nolero ni ka wan e bwo akwede, ok onego wadok mager. Luwo puonjno nyalo konyo, to moloyo, e udi mago ma nigi jomoko maok lam Jehova. Jakristo manie odno temo ahinya mondo kik ochul kuor gi dhoge kata gi tim. Onge ber mawuok kuom ‘chulo ng’ato richo kar richo.’ Mopogore gi mano, bedo gi chuny ma kamano nyalo mana medo ketho weche moloyo.
w07-SW 7/1 24-25 ¶12-13
“Kik Uchul Richo Kar Richo ne Ng’ato Ang’ata”
12 Bang’e, Paulo nyiso Jokristo gima onego gitim ne Jokristo wetegi kod joma ok Jokristo konyisogi kama: “Kik uchul richo kar richo ne ng’ato ang’ata.” Mano en gima nyalore mana ka ng’ato oluwo gima Paulo nowacho motelo ni: “Sinuru gi gik maricho.” Ka gadier, ere kaka ng’ato nyalo wacho ni osin gi gik maricho ka koni to otimo gik maricho ne jomamoko mondo ochulgo kuor? Ka ng’ato otimo kamano, onge kaka onyalo wacho ni en gi hera “ma onge wuondruok.” Kae to Paulo wacho niya: “Temuru timo gik ma ji duto neno ni beyo.” (Jo-Rumi 12:9, 17) Ere kaka wanyalo tiyo gi wachno e ngimawa?
13 E barua ma ne ondiko ne Jokristo ma ne ni Korintho, nowuoyo e wi sand ma joote ne yudo. Nowacho kama: “Wasebedo kaka joma ing’iyo e paw tuke e wang’ piny, gi malaike, kod dhano. . . . Sama ji yanyowa, waguedhogi; sama isandowa, wanano; sama ji ketho nyingwa, wadwoko gi muolo.” (1 Jo-Korintho 4:9-13) E kindegi bende, jopiny rango ahinya gik ma Jokristo madier timo. Sama ji neno gik mabeyo ma watimo kata obedo ni itimonwa gik maricho, mano nyalo jiwogi mondo giwinj ote ma walando.—1 Petro 2:12.
Ng’ato Ka Ng’ato Owene Nyawadgi Kethone
13 Seche moko ng’at maok en Jakristo nyalo chwanyi to inyalo dwaro ni inyise puonj mag Muma. Jaote Paulo nondiko kama: “‘Ka kech kayo jasiki, miye chiemo; ka riyo omake, miye gi ma domadhi; nikech kitimo kamano, nimiye neno wich kuot maduong’.’ Kik richo oloyi, to lo richo gi gi maber.” (Rumi 12:20, 21) Kinyiso muolo sama jomoko ger kodi, ginyalo loko chunygi ma gibed mang’won. Kapo ni inyalo bedo mamuol kendo ikecho ng’atno ma timoni gik maricho, inyalo miyo ogomb ng’eyo puonj mag Muma. Kata bed ni ok odew ng’wono mitimone, muolo mari kod timbeni mabeyo biro miyo odwar ng’eyo gimomiyo in ipogori gi jomoko.—1 Pet. 2:12; 3:16.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Kaka Wanyalo Yiero Yore mag Mor Mowinjore
5 Gik moko duto mitimo e ngimani otudore gi lamo michiwo ne Jehova. E barua ma ne ondiko ne Jo-Rumi, Paulo ne otiyo gi wach motegno e jiwo adierani. Ne ojiwogi kama: “Uchiw ringreu obed misango mangima, maler, malong’o ni Nyasaye; mano e tich lemou mowinjore.” (Jo Rumi 12:1) Dendi oriwo pachi, chunyi, kod tekoni. Itiyo gi magi duto e tiyo ne Nyasaye. (Mariko 12:30) Paulo wuoyo kuom tich ma kamano mitimo gi chuny duto kaka misango. Wacho ni “misango” oting’o siem ma ok owach moriere. E Chik Musa, Nyasaye ne kwedo misango ma ne nigi mbala. (Tim Jo-Lawi 22:18-20) Kamano bende, ka misango mar tiyo ne Nyasaye ma Jakristo chiwo nigi mbala moro amora, Nyasaye biro kwedo misangono. Kata kamano, mano nyalo timore nade?
6 Paulo ne ojiwo Jokristo mani Rumi kama: “Weuru keto fuondeu [“fuonde ringreu,” Luo, 2003] e lwet richo.” Paulo bende ne onyisogi ni ‘gineg timbe ringruok.’ (Jo Rumi 6:12-14; 8:13) Ne oyudo osekwano ranyisi moko mag “timbe ringruok” e barupeno. Kuom dhano ma jaricho, wasomo kama: ‘Dhogi opong’ gi kuong’.’ ‘Tiendegi ringo matek mondo gichuer remo.’ ‘Onge luoro Nyasaye e wang’gi.’ (Jo Rumi 3:13-18) Jakristo nyalo keto mbala e dende ka otiyo gi ‘fuondene’ e timbe marichogi. Kuom ranyisi, ka Jakristo ndalogi ng’iyo kong’eyo gik moting’o anjawo kaka gik manyiso timbe terruok, kata gik manyiso timbe gero ‘oketo fuondene [tiendeni wengene] e lwet richo’ kendo omiyo dende duto bedo gi mbala. Lamo moro amora motimo nobed misango ma ok ler kendo ma Nyasaye ok yiego. (Rapar mar Chik 15:21; 1 Petro 1:14-16; 2 Petro 3:11) Mano kaka ohinyore kuom yiero yor mor ma ok owinjore!
Puonj Mayudore e Barua ne Jo Rumi
13:1—Joma nigi teko mar loch ‘oketgi gi Nyasaye’ e yo mane? Tiend wacho ni sirkande ‘oketi gi Nyasaye’ en ni, sirkandego locho nikech Nyasaye oweyonegi thuolo mar timo kamano, to nitie mamoko kuomgi ma Nyasaye nokoro wachgi chon. Mano en gima nenre kuom wach joloch moko ma Muma nokoro chon.
MACH 11-17
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 15-16
“Gen Kuom Jehova Mondo Ohoyi Kendo Okonyi Nano”
“Ywaguru Kanyachiel gi Joma Ywak”
11 Weche ma nyiso kaka Yesu nowinjo malit ka ne Lazaro otho, gin moko kuom weche mathoth ma hoyowa ma yudore e Muma. Mano e momiyo Muma wacho ni “weche duto ma ne ondik chon, ne ondikgi mondo gipuonjwa, mondo kokalo kuom nano ma wanyiso, kendo kokalo kuom hoch moa e Ndiko, wabed gi geno.” (Rumi 15:4) Ka dipo ni ng’at ma igeno otho, kare ndiko maluwogi nyalo hoyi:
▪ ‘Jehova chiegni gi jo ma chunygi onyosore chuth, kendo oreso jogo ma chunygi lokore kuom richogi.’—Zab. 34:18, 19.
▪ “Ka an gi parruok, kendo kihondko omaka, to ikueyo chunya, kendo imiya bedo mamor.”—Zab. 94:19, Luo, 1976.
▪ “Ruodhwa Yesu Kristo owuon kod Nyasaye Wuonwa ma noherowa kendo nochiwonwa hoch ma nyaka chieng’ kod geno ma jaber kokalo kuom ng’wono mogundho, mondo oho chunyu kendo otegu.”—2 The. 2:16, 17.
“Weuru Mondo Kido mar Sinani Ochop Tichne Chuth”
5 Kwa Jehova mondo omiyi teko. Jehova en “Nyasaye ma konyowa nano kendo ma chiwonwa hoch.” (Rumi 15:5) En kende e ma ong’eyo chuth chandruoge ma wan-go, gik ma yudowa, kaka wawinjo e chunywa, kod kaka ne wapon. Omiyo, en e ma owinjore omiwa teko mar nano. Muma wacho niya: “Enomi jogo ma luore gi ma gidwaro; nowinj ywakgi bende, mi noresgi.” (Zab. 145:19) Kata kamano, ere kaka Nyasaye biro dwoko lamo ma wakwayego ni omiwa teko mar nano?
Nyaka ‘Iher Jehova Nyasachi’
11 Jehova ‘omiyowa geno mapong’owa gi mor kod kuwe.’ (Rumi 15:13) Geno ma Nyasaye omiyowa konyowa mondo wanan e kinde ma waromo gi gik matemo yiewa. Jokristo mowal momakore gi Jehova ‘nyaka e tho, ibiro mi osimbo mar ngima’ e polo. (Fwe. 2:10) Jokristo mamoko maluwo tim makare kendo ma nigi geno mar dak e piny nyaka chieng’ biro yudo gueth mogundho e Paradiso. (Luka 23:43) Iwinjo nade kuom singo ma Nyasaye omiyowago? Donge wabedo mamor, wabedo gi kuwe, kendo wamedo hero Jehova mamiyowa “mich mabeyo duto, gi chiwo malong’o duto”?—Jak. 1:17.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w89-E 12/1 24 ¶3
Temo “Herau Kabe En Hera Madier”
Onge kiawa ni Jokristo ma ne wuok e ogendni mamoko nonego okony Jokristo wetegi ma ne ni Jerusalem. Ne gichalo joma ne nigi gowi moro makende ma nonego gichul Jokristogo. Donge Jokristo ma ne ni Jerusalem e ma nolando wach maber ne joma ne ok gin Jo-Yahudi? Paulo nowacho niya: “Ka ogendni mamoko oseyudo ber motudore gi weche Nyasaye koa kuom joma lergo, gin bende dwarore ni gikony joma lergo gi gigegi mag ringruok.”—Jo-Rumi 15:27.
it-1-E 858 ¶5
Ng’eyo Gik ma Pok Otimore, Chano Gik ma Biro Timore
Mesia, kata Kristo, e ma ne dhi bedo Kodhi ma nosingi ma joma kare duto e piny mangima ne dhi yudo gueth kokalo kuome. (Gal 3:8, 14) Ne ohang wuo e wi ‘kodhino’ bang’ ka Adam gi Hawa noseng’anyo e puodho mar Eden, kata kamano, ne pok onyuol Abel. (Cha 3:15) Mano notimore higni 4,000 motelo ka ne pok oel ‘wach maler ma nosebedo ka oum’ ni Mesia e ma ne en ‘kodhino.’ Omiyo, en adier ni “wachno nosebedo ka oum kuom kinde malach ahinya.”—Rum 16:25-27; Ef 1:8-10; 3:4-11.
MACH 18-24
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 JO-KORINTHO 1-3
“In Dhand Ringruok Koso Dhano ma Roho Tayo?”
Bedo Ng’at ma Nigi Winjruok Maber gi Nyasaye Tiende En Ang’o?
4 Wane ane paro ma dhand ringruok nigo. Piny opong’ gi joma nigi chuny marach ma miyo giketo pachgi kod ngimagi duto kuom gik ringruok. Paulo wacho ni chunyno en “chuny ma nyithind ketho chik nyiso sani.” (Efe. 2:2) Chunyno miyo ji mang’eny bedo gi tim mar luwo aluwa gima jomoko timo. Giketo pachgi duto kuom gige ringruok. Mano miyo gitimo gik ma gineno ni bernegi giwegi kendo ok gidew luwo chike Nyasaye e ngimagi. Dhand ringruok keto pache ahinya kuom gik ma miyo obedo gi huma kod mwandu mang’eny, kata osiko okedo ne gima oparo ni en ratiche.
5 Gin ang’o kendo ma konyowa fwenyo dhand ringruok? Ng’ato ang’ata ma timo “timbe mag ringruok” en dhand ringruok. (Gal. 5:19-21) Barua mokwongo ma Paulo nondiko ne kanyakla ma Korintho kwano gik mopogore opogore ma dhand ringruok timo. Timbego oriwo kelo pogruok e kind ji, riwo lwedo konchiel e ywaruok mag jomoko, kelo ywaruok, tero ng’ato e kot, chayo chenro mar wich, kod chiemo gi metho mokalo tong’. Sama tem obiro, dhand ringruok donjo e temno mayot ahinya. (Nge. 7:21, 22) Juda nowuoyo e wi joma timbegi ne dhi bedo maricho ahinya ma chop kama ‘roho mar Nyasaye ok tagi.’—Juda 18, 19.
Bedo Ng’at ma Nigi Winjruok Maber gi Nyasaye Tiende En Ang’o?
6 “Dhano ma roho tayo” en ng’at ma chal nade? Ng’at ma roho tayo en ng’at ma nigi winjruok maber gi Nyasaye kendo opogore ahinya gi dhand ringruok. Joma nigi winjruok maber gi Nyasaye temo matek mondo ‘giluw tim Nyasaye.’ (Efe. 5:1) Tiende ni gitimo kinda mondo gibed gi paro kaka mar Jehova kendo gine weche kaka Jehova nenogi. Gineno Nyasaye kaka ng’at mantie gadier. Mopogore gi dhand ringruok, joma nigi winjruok maber gi Nyasaye temo mondo gidag ka giluwo chike Jehova e gik moko duto ma gitimo. (Zab. 119:33; 143:10) Gitimo kinda mondo gibed gi “olembe ma roho nyago” kar keto pachgi kuom timbe mag ringruok. (Gal. 5:22, 23) Mana kaka ja ohala keto pache duto e weche mag ohala, e kaka ng’at ma roho tayo keto pache duto e weche Nyasaye.
Bedo Ng’at ma Nigi Winjruok Maber gi Nyasaye Tiende En Ang’o?
15 Wan wawegi wanyalo luwo nade ranyisi mar Kristo? Ndiko mar 1 Jo-Korintho 2:16 wuoyo e wi bedo gi “pach Kristo.” To Jo-Rumi 15:5 wuoyo e wi bedo gi “paro ma chal gi ma Kristo ne nigo.” Kuom mano, mondo wabed kaka Kristo, nyaka wang’e kaka Kristo ne paro kod kaka notimo gik moko kae to waluw ranyisine. Yesu noketo pache duto e winjruokne gi Nyasaye. Ka wabedo kaka Yesu, wabedo kaka Jehova. Nikech weche ma wasenenogo, nenore maler ni kare onego wapuonjre paro kaka Yesu paro.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 1193 ¶1
Rieko
Rieko ma jopinyni paro ni gin-go nomiyo gineno mich ma Nyasaye nochiwo kokalo kuom Kristo kaka fuwo lilo. Kata obedo ni joloch ma ndalo Yesu ne nigi teko kendo ne ging’eyo weche chik, pod ne “ginego Ruodhwa ma nigi duong’.” (1Ko 1:18; 2:7, 8) Nyasaye koro ne nyiso ni rieko mag pinyni gin mana fuwo kendo nokuodo wi jorieko mag pinyni kuom chopo dwache kotiyo gi gima ne gineno kaka “gima ofuwo mar Nyasaye” kaachiel gi joma ne gineno kaka ‘joma ofuwo, ma nyap, kendo mocha.’ (1Ko 1:19-28) Paulo noparo ne Jokristo ma ne ni Korintho ni “rieko mar ndaloni [kod] rieko mar jotelo mag ndaloni,” kargi ne dhi bedo ma onge; omiyo, rieko ma kamago ok e ma Paulo ne wuoyee. (1Ko 2:6, 13) Nosiemo Jokristo ma ne ni Kolosai ni gitang’ mondo ‘kik ketgi e tuech kokalo kuom riekni mag piny [phi·lo·so·phiʹas, ma kolok aching’ to tiende en hero rieko] kod wuond manono ma wuok kuom chike kod timbe mag dhano.’—Kol 2:8; pim gi kwan matindo 20-23.
Puonj Mayudore e Barupe ne Jo Korintho
2:3-5. Kane olendo e Korintho, kama ne en dag puonj rieko mag Jo-Grik, nyalo bedo ni Paulo ne parore ahinya kabe nonyalo mulo chuny jowinjone gi wach. Kata kamano, ok noweyo nyawo kata luoro moro amora ma ne onyalo bedogo, mondo omone tiyo tij lendo ma Nyasaye ne omiye. Wan bende, ok onego wawe gik ma korgi tek mondo omonwa lando wach maber mar Pinyruodh Nyasaye. Wanyalo keto genowa kuom Jehova mondo okonywa mana kaka Paulo ne otimo.
MACH 25-31
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | 1 JO-KORINTHO 4-6
“Thowi Manok e ma Yienyo Mogo Duto Midwalo”
it-2-E 230
Thowi
Jaote Paulo notiyo gi ranyisi mar thowi ka ne ochiko Jokristo ma ne Korintho ni gigol ng’at ma ne timbene richo e kanyakla ka ne owacho niya: “Koso ok ung’eyo ni thowi manok e ma yienyo mogo duto midwalo? Goluru thowi machon oko, mondo ubed mogo modwal manyien, ka ubedo ma onge thowi e iu mana kaka un adier. Nikech kuom adier, nyarombo mar Pasaka marwa ma en Kristo osechiw kaka misango.” Bang’ mano, nonyiso maler tiend thowi ma ne owuoyoe ka ne owacho kama: “Omiyo, kare watimuru sawo, ok gi thowi machon, bende ok gi thowi mochung’ ne richo kod timbe maricho, to watime gi makate ma ok oketie thowi mochung’ ne chuny matir kod adiera.” (1Ko 5:6-8) E ndikono, Paulo notiyo gi ranyisi mar Sap Makati Maok Oketie Thowi ma Jo-Yahudi ne timoga mapiyo bang’ Pasaka. Mana kaka thowi matin koket e i mogo to olandore e i mogo duto, e kaka ka ok ogol ng’at ma timbene richo e kanyakla, timbenego nyalo landore e kanyakla duto mi kanyaklano bed ma ok ler e wang’ Jehova. Nyaka gigol thowi e kindgi mana kaka Jo-Israel bende ne golo thowi e utegi e ndalo sawono.
it-2-E 869-870
Satan
‘Chiwo ng’ato e lwet Satan mondo oketh chuny marach mar ringruokne’ tiende en ang’o?
Ka ne jaote Paulo nyiso kanyakla ma Korintho okang’ ma ne onego gikaw ne jaricho ma ne osebedo ka terore gi chi wuon-gi, nonyisogi kama: “Uchiw ng’at ma kamano e lwet Satan mondo oketh chuny marach mar ringruokno.” (1Ko 5:5) Mano nyiso ni nonego gigole e kanyakla kendo kik gitudre kode kata matin. (1Ko 5:13) Chiwo ng’atno e lwet Satan ne nyiso ni ne odhi bedo oko mar kanyakla kendo e piny ma Satan e ma lochee. Mana kaka “thowi manok” kuodo “mogo duto midwalo,” ng’atno ne kelo ‘chuny marach mar ringruok’ e i kanyakla; omiyo, gole oko ne dhi miyo kanyakla osik ka nigi chuny maber. (1Ko 5:6, 7) E yo ma kamano, Paulo bende nochiwo Himenayo kod Aleksanda e lwet Satan nikech ne gisekwedo yie madier kod chuny maler ma ne gin-go mi yiegi okethore chuth.—1Ti 1:20.
Heruru Joma Nyasaye Ohero
Seche moko, ikwayowa mondo wang’ad osiep kod jal mosebedo achiel kuom jokanyo mag kanyakla. Ma en gima timore sama ogol achiel kuom owetewa moketho chik Nyasaye ma ok oyie lokre e kanyakla, kata ka okwedo yie kopuonjo puonj mag miriambo kata ka oweyo kanyakla. Wach Nyasaye nyisowa maler ni ‘kik wawuothi’ gi joma kamago. (1 Jo Korintho 5:11-13; 2 Johana 9-11) Nyalo bedo matek ahinya werruok gi ng’ato ma samoro ne en osiepwa kata ma samoro en watwa. Bende wabiro chung’ motegno, kwanyiso ni hero Jehova kod chikene makare e gima duong’ maloyo gimoro amora? Ng’e ni Jehova kawo here kod winje kaka gik madongo ahinya.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Malaike Tiyo “Tich mar Konyo” Ji
16 Jokristo manie bwo tem gin ‘gir ng’icho ne malaika.’ (1 Kor. 4:9) Malaike winjo maber sama gineno ka wachung’ motegno, kendo gibedo mamor sama jaricho achiel olokore. (Luka 15:10) Malaike neno timbe mag luoro Nyasaye mitimo gi mon ma Jokristo. Muma nyiso ni “dhako onego oum wiye, ma en ranyis ni en e bwo loch, nikech malaika.” (1 Kor. 11:3, 10) Ee, malaike bedo mamor neno ka mon ma Jokristo kaachiel gi jotich Nyasaye duto manie piny, luwo chenro ma Nyasaye oketo mar wich. Luwo chenro makamano en gima bedo kaka rapar ne yawuot Nyasaye manie pologi.
it-2-E 211
Chik
Chik Moket ne Malaike. Malaike ma gin chuech ma ni e rang’iny ma malo moloyo dhano bende luwo chike mag Nyasaye. (Hib 1:7, 14; Za 104:4) Jehova noketo chik nyaka ne Satan kendo nitie gik ma ne ogeng’one mondo kik otim. (Ayu 1:12; 2:6) Mikael ma en malaika maduong’ nonyiso ni nong’eyo ni Jehova e Jang’ad-bura Maduong’ kendo nomiye luor makende sama nonyiso Jachien niya: “Jehova mondo okweri matek.” (Juda 9; pim gi Zek 3:2.) Jehova Nyasaye oketo malaike duto e bwo teko Yesu Kristo ma osemi duong’ e polo. (Hib 1:6; 1Pe 3:22; Mat 13:41; 25:31; Fil 2:9-11) Omiyo, Yesu e ma nochiko malaika moro mondo odhi ochiw ne Johana fweny. (Fwe 1:1) To e ma e ndiko mar 1 Jo-Korintho 6:3, jaote Paulo nowacho ni owete Kristo biro yalo malaike e bura. Nenore ni mano en nikech gin bende gibiro konyo e ng’ado ne malaike maricho bura.