Piny Manyien Kaka Singruok Nyasaye Obet
Muma, ma en Wach Nyasaye, miyowa geno mogundho kowacho: “To kaka singruokne obet, warito polo manyien, gi piny manyien, ka ma wach makare odakie.”—2 Petro 3:13.
“Polo manyien” en ang’o? Muma wuoyo kuom polo kaka loch. (Tich Joote 7:49) “Polo manyien” en sirkal mabiro locho e wi piny. En loch manyien nikech obiro kawo kar loje masani; bende en chenro manyien ma Nyasaye biro chopo godo dwache. En e Pinyruoth ma Yesu ne opuonjowa mondo wakwa e lamo. (Mathayo 6:10) Nikech Nyasaye manochako pinyruodhno odak e polo, iluongo pinyruodhno ni “pinyruodh polo.”—Mathayo 7:21.
“Piny manyien” en ang’o? Ok en ni ibiro chweyo piny machielo manyien, nikech Muma wacho maler ni pinyni ibiro dagie nyaka chieng’. “Piny manyien” en oganda manyien mar dhano. Enobed oganda manyien nikech noyud ka osegol oko jogo maricho. (Ngeche 2:21, 22) Jogo duto manobed ka ngima nomi Jachwech luor kendo ginidag kaluwore gi dwaro mage. (Zaburi 22:27) Ji mowuok kuom ogendini duto irwako mondo opuonjre dwaro mag Nyasaye kendo gidag kaluwore gi dwarogo e ngimagi sani. Be itimo mano?
E piny manyien mar Nyasaye, ji duto nomi loch Nyasaye luor. Be hera ma in go kuom Nyasaye miyo imako chikene? (1 Johana 5:3) Be mano nenre e odi? kar tichni kata e skul? kaka itiyo gi ngimani?
E piny manyienno, oganda dhano nobed e achiel ka gilamo Nyasaye madier. Be ilamo Jachwech mar polo gi piny? Be lamo mari miyo ibedo e achiel kod Jokristo weteni mayudore e pinje duto, dhoudi duto, gi dhok duto?—Zaburi 86:9, 10; Isaiah 2:2-4; Zefania 3:9.
[Sanduk manie ite mar 17]
Nyasaye Ma Osingo Gigi
En e Jachwech mar gik manie kor polo koda piny ma wadakieni. En e jal ma Yesu Kristo ne oluongo ni “Nyasaye makende mar adier.”—Johana 17:3.
Dhano mang’eny lamo nyiseche ma gin ema giloso. Tara gi tara kuom ji kulore ne kido ma onge ngima e igi. Jomoko lamo riwruok mag dhano, puonj mag yudo mwandu, kata gombo maggi giwegi. Kata mana joma wacho ni tiyo gi Muma, ok ni giduto gichiwo luor ne nying’ jal ma Muma wacho ni “e Nyasaye” madier.—Rapar mar chik 4:35.
Ka owuoyo kuome owuon, Jachwech wacho niya: “An Jehova; ma e nyinga.” (Isaiah 42:5, 8) Nying’no yudore ndalo ma dirom 7,000 ei Muma e dhok ma ne okwong ndikego. Yesu Kristo ne opuonjo jolupne mondo olem ni: “Wuonwa manie polo, nyingi mondo obed maler.”—Mathayo 6:9.
Nyasaye mar adier en ng’at machalo nade? Oluongore owuon ni en ng’at ma nigi “kech kod ng’wono, ma ok tim mirima piyo, mogundho gi hera gadieri,” kendo ng’at ma ok we kumo joma ketho chikene kayiem. (Wuok 34:6, 7) Kaka osebedo ka otimo ne dhano chakre chon, nyiso ni wachno en adier.
Nying’ kaachiel gi ng’at ma oting’o nyingno onego omi luor, kata ketogi maler. Kaka Jachwech mar polo gi piny kendo kaka Jaloch e wi gik moko duto e polo gi piny, owinjore oyud luor kaachiel gi lamo duto mawuok kuomwa. Be in iwuon ilame kendo imiye duong’?
[Sanduk/Picha manie ite mar 18]
“Polo Manyien gi Piny Manyien” Biro Kelo Lokruok Mage?
Piny noloki mondo obed Paradis Luka 23:43
Ji mowuok e ogendini duto, Johana 13:35;
dhoudi duto, gi dhok duto Fweny 7:9, 10
sani ni e achiel kuom hera
Kuwe nobedi e piny mangima, ji duto Zaburi 37:10, 11;
nodag ma onge luoro kata matin Mika 4:3, 4
Tich makelo ne ji mor, koda chiemo mogundho Isaiah 25:6; 65:17, 21-23
Nogol tuoche, kuyo, kod tho Isaiah 25:8;
Piny moriwore e achiel kuom Fweny 15:3, 4
lamo Nyasaye madier
[Sanduk/Piche manie ite mar 19]
Be Iniyud Gweth?
Nyasaye ok nyal riambo!—Tito 1:2.
Nyasaye wacho kama: “Wachna . . . ok enoduog ira nono, to notim gi mahero, kendo nonwang’ hawi [nochop ote, Luo 1976] kuom tich ma naore mondo otim.”—Isaiah 55:11.
Jehova sani chweyo “polo manyien gi piny manyien.” Sirkal manie polo sani dhi nyime kod tich. Mise mar “piny manyien” oseketi.
Bang’ nyiso moko kuom gik mabeyo miwuoro ma “polo manyien gi piny manyien” biro kelo ne dhano, Nyasaye owuon ma en Jaloch e wi Polo gi Piny wacho kama ei buk mar Fweny: “Neuru! Achueyo gik moko duto obed manyien.” Kendo, owacho ni: “Ndik wachno, nikech wechegi gin migeno, kendo gin adier.”—Fweny 21:1, 5.
Penjo maduong’ en niya, Be watimo lokruok madwarore mondo omi obi okwanwa kaka joma owinjore bedo e “piny manyien” e bwo “polo manyien”?