Chiw Luor ne “Gima Nyasaye Oseriwo”
“Gima Nyasaye oseriwo, dhano moro amora kik opog.”—MAR. 10:9.
1, 2. Jo-Hibrania 13:4 chikowa mondo watim ang’o?
BE IMIYOGA Jehova luor? Nyaka bed ni itimo kamano. Kuom adier, owinjore imi Jehova luor kod duong’. Osingo ni kimiye duong’, en be obiro miyi duong’. (1 Sa. 2:30; Nge. 3:9; Fwe. 4:11) Bende, Jehova dwaro ni ichiw luor ne ji duto moriwo nyaka jotich sirkal. (Rumi 12:10; 13:7) To nitie gimoro makende monego imi luor kod duong’. Gino en kend.
2 Jaote Paulo nondiko niya: “Kend mondo obed gima ji duto miyo luor, kendo otanda mar kend kik dwany.” (Hib. 13:4) Paulo ne ok wuo e wi kend mana mar kamano. Kar mano, weche ma ne owachogo ne chiko Jakristo ka Jakristo mondo omi kend luor kendo nene kaka gima kende ahinya. Be mano e kaka ineno kend, to ahinya-ahinya ka po ni isekendo kata osekendi?
3. En wach mane ma Yesu nowacho e wi kend? (Ne picha manie chak sulani.)
3 Yesu noketo ranyisi maber ma in be inyalo luwo. Nomiyo kend luor. Ka ne Jo-Farisai openje wach ketho kend chuth, nonwoyonegi weche ma Nyasaye nowacho ka ne oriwo Adam gi Hawa. Nowacho niya: “Nikech mano, dichwo nowe wuon mare gi min mare, kendo ji ariyogo nobed ringruok achiel.” Kae to nomedo niya: “Gima Nyasaye oseriwo, dhano moro amora kik opog.”—Som Mariko 10:2-12; Cha. 2:24.
4. Jehova dwaro ni kend obed ma chalo nade?
4 Yesu nowacho ni kend en chenro maler ma Nyasaye e ma nochako kendo nojiwo ni ji ariyo mokendore onego osik e kend margi. Nyasaye ne ok onyiso Adam gi Hawa ni ne ginyalo ketho kend chuth. Kend ma ne ochak e Edenno nonyiso maler ni Nyasaye dwaro ni dichwo obed gi dhako achiel kende to dhako bende obed gi dichwo achiel kende, kendo gisik e kend margi.
GIK MA NOMIYO KEND OBEDO GI LOKRUOK MOKO KUOM KINDE
5. Tho kelo lokruok mane e kend?
5 Richo ma Adam notimo nokelo lokruok moko. Achiel kuomgi ne en tho ma bende ne dhi donjo nyaka e kend. Wanyalo neno mano e weche ma jaote Paulo nondiko sama ne olero ni Jokristo ok ni e bwo Chike Musa. Nowacho ni kend rumo sama ng’ato otho, kendo ng’ama odong’ ni thuolo donjo e kend gi ng’at machielo.—Rumi 7:1-3.
6. Chike Musa konyowa ng’eyo nade paro ma Jehova nigo e wi kend?
6 Chike ma Nyasaye nomiyo Jo-Israel nowacho weche moko e wi kend. Chikego noyie ne Jo-Israel bedo jodoho, ma en tim ma nochakore chon kata ka ne Nyasaye pok omiyo Jo-Israel chikego. Kata kamano, doho ne oketne tong’ moko mondo kik omi ji thuolo mar timo gik ma ok owinjore. Kuom ranyisi, ka Ja-Israel nokendo misumba kae to bang’e omedo dhako machielo, ne nyaka one ni odhi nyime siro chiege mokwongo e weche kaka chiemo, lewni, kod nindruok. Nyasaye ne dwaro ni orit dhako mokwongono maber. (Wuok 21:9, 10) Kata obedo ni ok wan e bwo Chike Musa, chikego konyowa ng’eyo ni Jehova okawo kend mapek. Donge mano konyi mondo in bende ikaw kend mapek?
7, 8. (a) Ka luwore gi Rapar mar Chik 24:1, Chike Musa ne wacho ang’o e wi wach ketho kend chuth? (b) Jehova nigi paro mane e wi ketho kend chuth?
7 Chike Musa ne wacho ang’o e wi wach ketho kend chuth? Kata obedo ni Nyasaye ne ok dwar ni ng’ato otug gi kend, ne ochiwo thuolo mar ketho kend. (Som Rapar mar Chik 24:1.) Ja-Israel ne nyalo ketho kend ka po ni chiege ‘otimo tim moro ma kuodo wich.’ Chike Musa ne ok ler ni ‘tim ma kuodo wichno’ ne en tim mane. Nyaka bed ni ne en tim marach ahinya to ok mana ketho moko matindo tindo. (Rap. 23:14) Gima lit en ni e kinde Yesu, chwo ma Jo-Yahudi ne ketho kend “nikech wach moro amora.” (Mat. 19:3) Ok dwaher bedo gi paro marach ma ne gin-gono.
8 Janabi Malaki nowacho paro ma Jehova nigo e wi wach ketho kend chuth. E kindego, chwo ne nigi tim mar ketho kend chuth gi mondegi mondo giyud thuolo mar kendo mon matindo ma ne ok lam Jehova. Malaki nowacho ni Jehova ‘osin gi wach ketho kend chuth.’ (Mal. 2:14-16, NW) Mano winjore maber gi gima Wach Nyasaye nyisowa e wi kend ma nokwongo betie: “[Dichwo] nopadre gi chiege: mi ginibedi ringruok achiel.” (Cha. 2:24) Yesu noriwo pach Jehova lwedo ka nowacho kama: “Gima Nyasaye oseriwo, dhano moro amora kik opog.”—Mat. 19:6.
GIMORO ACHIEL KENDE MA NYALO MIYO KETH KEND CHUTH
9. Onego wawinj nade weche ma Yesu nowacho e Mariko 10:11, 12?
9 Ng’ato nyalo penjore kama: ‘Be nitie gima nyalo miyo Jakristo oketh kendne chuth ma okendre gi ng’at machielo?’ Yesu nowacho paro ma ne en-go e wi ketho kend chuth ka noluwo niya: “Ng’ato ang’ata ma ketho kend gi chiege chuth, mi okendo machielo, ochodo, kendo otimone richo, to kapo ni bang’ ketho kend chuth gi chwore, dhako okendore gi ng’at machielo, dhakono ochodo.” (Mar. 10:11, 12; Luka 16:18) Nenore maler ni Yesu nomiyo kend luor kendo nodwaro ni jomamoko bende otim kamano. Ng’at ma ketho kend gi jaode mana nikech weche moko matindo tindo kae to okendore gi ng’at machielo, ochodo. En kamano nikech ketho aketha kend ma onge gimomiyo ok nyis ni kendno koro orumo. E wang’ Nyasaye, ji ariyogo pod gin “ringruok achiel.” E wi mano, Yesu nowacho ni ng’at ma ketho kend chuth gi chiege to chiegeno ok oterore nyalo miyo chiege odonj e chode. E yo mane? E kindeno, dhako ma chwore noweyo chuth e yo ma kamano ne nyalo neno ni ber ka okende kendo, mondo oyud ng’ama konye e weche mag yuto. Kend ma kamano ne en aena terruok.
10. En ang’o kende ma nyalo miyo Jakristo oketh kendne chuth mi obed thuolo kendore gi ng’at machielo?
10 Yesu nowacho ni gimoro achiel kende e ma nyalo miyo keth kend chuth. Nowacho niya: “Awachonu ni, ng’ato ang’ata ma ketho kend gi chiege chuth mak mana nikech wach terruok [Grik, por·neiʹa], mi okendo machielo, ochodo.” (Mat. 19:9) Nosewacho kamano bende e twak ma nogolo e wi got. (Mat. 5:31, 32) E kindego duto, Yesu nowuoyo kuom “terruok.” Wachno oriwo kit nindruok mang’eny ma itimo oko mar kend, kaka chode, nindruok e kind joma ok okendore, nindruok e kind chwo gi chwo kata mon gi mon, kod nindruok gi le. Kuom ranyisi, ka dichwo mosekendo oterore gi ng’at machielo, chiege nyalo yiero mondo oketh kendno chuth kata ooyo. Ka oyiero ketho kendno, to mano e ma bedo giko mar kendno e wang’ Nyasaye.
11. Ang’o momiyo Jakristo nyalo yiero dhi nyime dak gi jaode moterore kata ka en gi ratiro mar ketho kend?
11 Yesu ne ok owacho ni ka ng’at ma ni e kend odonjo e terruok (por·neiʹa) to ochuno ni kendno nyaka koro keth chuth. Kuom ranyisi, dhako nyalo yiero mondo odhi nyime dak gi chwore kata ka chwore oseterore. Nyalo bedo ni pod ohero chworeno, kendo onyalo dwaro ni gilos weche mondo kend margi omed bedo maber. Kuom adier, koketho kend margi chuth to ok okende kendo, obiro romo gi pek moko mang’eny. Ng’a ma biro miye gik monyalo konyorego e ngima? Ng’a ma biro loyone gombo mag nindruok? To nade sama okuyo, ng’a ma biro hoye? To ka gin gi nyithindo, ngimagi biro bedo nade ka koro baba onge? Be biro bedo mayot mondo nyithindogo odong e adiera? (1 Kor. 7:14) Nenore maler ni ng’at moyiero ketho kend chuth biro kalo e weche mapek.
12, 13. (a) Ang’o ma notimore e kend mar Hosea? (b) Ang’o momiyo Hosea noomo Gomer ka nosedhi, to mano puonjowa ang’o e ndalowagi?
12 Gik ma notimore e ngima janabi Hosea nyalo puonjowa weche moko. Nyasaye nonyiso Hosea mondo okend Gomer, ma bang’e ne dhi bedo jachode kendo ma chwo mamoko be ne dhi nyuolgo. Gomer nomako ich ma onyuolo ne Hosea nyathi ma wuoyi. (Hos. 1:2, 3) Bang’e Gomer nonyuolo nyako kod wuoyi machielo ma duto nenore ni ne onyuolo bang’ terore gi chwo mamoko. Kata obedo ni Gomer ne jachode, Hosea ne ok oweye. Gikone en e ma noweyo Hosea modhi obedo misumba. To e ma pod Hosea nochulo pesa mondo okawe kendo. (Hos. 3:1, 2) Jehova notiyo gi Hosea e nyiso kaka en owuon ne ong’wono ne Jo-Israel nyadinwoya kata obedo ni ne gisiko ka giriwore gi ogendni mamoko e lamo mar miriambo, ma en gima Nyasaye neno kaka terruok. Mano puonjowa ang’o?
13 Ka po ni Jakristo moro oterore, jaode nigi yiero ma nyaka otim. Yesu nowacho ni Ndiko miyo jaodeno thuolo mar ketho kendno chuth mi okendre gi ng’at machielo. To komachielo, onyalo yiero mar ng’wono ne jaode moteroreno. Mano ok rach. Hosea bende ne odhi ma oomo Gomer. Bang’ ka Gomer noseduogo ir Hosea, ne ok onego ochak onind gi dichwo machielo kendo. Hosea ne ok onindo gi Gomer kuom kinde. (Hos. 3:3) Nenore ni bang’e, Hosea nochako nindo kode kendo, ma nyiso ni nong’wonone mana kaka Jehova nong’wono ne Jo-Israel mi orwakogi kendo kaka joge. (Hos. 1:11; 3:3-5) Mano puonjowa ang’o e wi kend e ndalowagi? Ka Jakristo ma jaode oterore onindo kendo gi jaode moteroreno, mano nyiso ni ong’wonone kendo oikore dhi nyime dak kode. (1 Kor. 7:3, 5) Timo mano maye ratiro mar ketho kendno chuth. Bang’ mano, giduto onego gitem matek mondo girie weche kendo gibed gi paro ma Nyasaye nigo e wi kend.
CHIW LUOR NE KEND KATA BED NI KEND MARU NIGI TUNGNI
14. Ka luwore gi 1 Jo-Korintho 7:10, 11, en ang’o ma nyalo timore e kend?
14 Jokristo duto onego otem matek mondo gichiw luor ne kend mana kaka Yesu gi Jehova timo. Kata kamano, nitie jomoko ma yudo ka timo kamano teknegi nikech wan dhano morem. (Rumi 7:18-23) Omiyo, ok kawwa gi wuoro ni kata mana e kinde Jokristo mokwongo nitie joma kend maggi ne nigi tungni mang’eny. Paulo nondiko ni “dhako kik pog dak gi chwore”; to e ma pod jomoko ne timo kamano.—Som 1 Jo-Korintho 7:10, 11.
Ang’o minyalo tim mondo ores kend ma nigi tungni? (Ne paragraf mar 15)
15, 16. (a) Sama tungni ni e kend, ang’o ma dichwo gi dhako onego otim, to nikech ang’o? (b) To nade ka achiel kuomgi ok en Jakristo?
15 Paulo ne ok olero gimomiyo dhako ne nyalo pogo dak gi chwore. Kata kamano, wang’eyo ni ok nyal bedo ni chwore noterore nikech mano ne nyalo miyo dhakono ratiro mar ketho kend chuth. Paulo nondiko ni dhako mopogo dak gi chwore “osik ma ok okende, ka ok kamano to odog olos winjruok gi chwore.” Omiyo, e wang’ Nyasaye, ji ariyogo ne pod gin joma okendore. Paulo ne wacho ni dichwo gi dhako nonego otem matek mondo gilos winjruok e kindgi ka po ni gima ne kelo tungni e kend margi ne ok en wach terruok. Ji ariyogo ne nyalo dhi ir jodongo mondo okonygi gi paro mowuok e Ndiko. Jodongo nyalo konyogi ma ok giriwo lwedo konchiel.
16 Weche nyalo bedo matek moloyo ka po ni achiel kuom joma okendorego en Jakristo kendo otemo dak koluwo puonj mag Muma. E chal ma kamano, dibed ni pogo dak nyalo konyo? Mana kaka ne waseneno, Muma wacho ni terruok kende e ma nyalo miyo keth kend chuth, to ok owach gik ma nyalo miyo joma okendore opog dak. Paulo nondiko niya: “Ka nitie dhako ma nigi chwore ma ok ni e yie, to chworeno oyie dak kode, kik oweye.” (1 Kor. 7:12, 13) Puonjno pod tiyo nyaka e ndalowagi.
17, 18. Ang’o momiyo Jokristo moko ma kend maggi nigi tungni nano e kend ma kamago?
17 Nitie kinde ma dichwo “ma ok ni e yie” nyalo timo gik ma nyiso maler ni ok “oyie dak [gi chiege].” Kuom ranyisi, onyalo bedo mager kosiko ogoyo chiege sa ka sa ma chop kama chiege neno ni onyalo hinyo ngimane kata nege. Kata, onyalo tamore pidho chiege gi nyithindo kata timo ne chiege gik ma miyo lamo Jehova bedone matek. Sama gik ma kamago timore, dhako ma Jakristo nyalo ng’ado ni jaode ok “oyie dak kode” kendo neno ni owinjore gipog dak, kata bed ni jaodeno wacho ang’o. Moko bende ma ni e kend matek kamago nyalo ng’ado ni gidhi adhiya nyime nano ka gitemo loso weche. Nikech ang’o?
18 En nikech ka ji ariyogo opogo dak, pod ikwanogi kaka joma okendore, kendo ng’ato ka ng’ato kuomgi biro romo gi pek ma ne wasewuoyoe motelo. Jaote Paulo nowacho gimachielo momiyo ji ok onego opog dak. Nondiko kama: “Dichwo ma ok ni e yie ikwano ni oler nikech chiege, kendo dhako ma ok ni e yie ikwano ni oler nikech owadwa ma en chworeno; ka da ok kamano, to nyithindu dine obedo ma ok ler, to koro giler e wang’ Nyasaye.” (1 Kor. 7:14) Jokristo mang’eny osenano gi joutegi ma ok nie yie kata sama weche tek. Thothgi wacho ni timo kamano nokelonegi gueth makende nimar gikone joutegi nochako lamo Jehova.—Som 1 Jo-Korintho 7:16; 1 Pet. 3:1, 2.
19. Ang’o momiyo kanyakla mag Jokristo opong’ gi joma kend maggi dhi maber?
19 Yesu nowuoyo kuom ketho kend chuth, to Paulo to nowuoyo kuom pogo dak. Giduto ne gidwaro ni jotich Jehova duto omi kend luor. E ndalowagi, kanyakla mag Jokristo e piny ngima opong’ gi joma kend maggi dhi maber. Nyaka bed ni kanyaklau bende nigi joma kamago. Owete ohero mondegi to mondegi bende oherogi, kendo kit ngimagi nyiso ni adier kend inyalo mi luor. Wamor ni wan gi ji tara gi tara ma kend maggi nyiso ni weche ma ne Nyasaye owachogi tiyo adier: “Dichwo nowe wuon mare gi min mare, mi nopadre gi chiege, kendo ji ariyogo nobed ringruok achiel.”—Efe. 5:31, 33.