Tich Ariyo, Septemba 30
Nyasaye en ja adiera, kendo ok obi weyo mondo otemu mokalo ma unyalo nanoe, to kaachiel gi temno obiro losonu yo mar wuok mondo ubed gi nyalo mar nano.—1 Kor. 10:13.
Kiparo matut kuom chiwruokni ne Jehova, mano biro miyi teko mar kwedo tem moro amora. Kuom ranyisi, be inyalo chako mila mag kisera gi chwor ng’ato kata chi ng’ato? Ooyo! Temno biro yudo kiseng’ado e chunyi ni ok inyal timo gima kamano. Mano biro konyi mondo kik ichak bedo gi gombo ma biro hinyi bang’e. Ibiro ‘weri gi yor joricho.’ (Nge. 4:14, 15) Kiparo kaka Yesu nong’ado e chunye ni ne nyaka omor mana Wuon-gi, in bende ibiro kwedo mapiyo gimoro amora ma nyalo chwanyo Nyasaye. (Mat. 4:10; Joh. 8:29) Tembe miyi thuolo mar nyiso okang’ miseng’adogo e chunyi ni ibiro dhi nyime luwo Yesu. Sama itimo kamano, inyalo bedo gadier ni Jehova biro konyi. w24.03 9-10 ¶8-10
Tich Adek, Oktoba 1
Rieko moa malo . . . oikore luwo kaka ichike.—Jak. 3:17.
Be iyudoga ka seche moko ok yotni luwo kaka ichiki? Gima kamano notimore ne Ruoth Daudi, omiyo, nokwayo Jehova kama e lamo: “Konya abed gi chuny moikore luwo chikeni.” (Zab. 51:12) Daudi nohero Jehova. Kata kamano, nitie kinde ma ne ok yotne luwo kaka ne ichike, to mano be e gima timorenwaga. Ang’o momiyo? Mokwongo, en nikech ok nyuolwaga gi kido mar luwo kaka ichikowa. Mar ariyo, Satan siko ka thung’owa mondo wang’any ne Nyasaye mana kaka notimo e puodho mar Eden. (2 Kor. 11:3) Mar adek, olworwa gi joma nigi chuny mar pinyni, “ma en chuny ma nyithind ketho chik nyiso sani.” (Efe. 2:2) Kuom mano, ok waked mana gi nyawowa mar timo richo, to wakedo bende gi Satan kod piny ma thung’owa mondo kik waluw kaka ichikowa. Nyaka watim kinda mondo waluw kaka Jehova chikowa kendo wawinj jogo moketo mondo otawa. w23.10 6 ¶1
Tich Ang’wen, Oktoba 2
Ikano divai maber moloyo nyaka sani.—Joh. 2:10.
Ang’o ma wanyalo puonjore kuom hono ma Yesu notimo mar loko pi obed divai? Wapuonjore kido mar bolruok. Yesu ne ok opakore nikech hono ma notimono, to bende onge kamoro amora ma nopakoree nikech gik ma nosetimo. Kar mano, nobolore kendo nomiyo Wuon-gi duong’ nikech gik ma nosetimo. (Joh. 5:19, 30; 8:28) Ka waluwo ranyisi mar Yesu mar bolruok, ok wabi pakore nikech gik ma wasetimo. Ok onego wasungre nikech gik ma wasetimogo, kar mano, onego wasungre nikech wan gi thuolo makende mar tiyo ne Jehova. (Jer. 9:23, 24) Onego wamiye duong’ kod pak mowinjore yudo. Kuom adier, en ang’o ma wanyalo timo ma Jehova ok okonyowa? (1 Kor. 1:26-31) Ka wan joma obolore, ok wabi pakore nikech gik mabeyo ma watimo ne jomamoko. Gima wadichgo en ng’eyo ni Jehova neno gik ma watimo, kendo ni omor kodgi. (Pim gi Mathayo 6:2-4; Hib. 13:16) Kuom adier, wamiyo chuny Jehova mor sama waluwo ranyisi mar Yesu mar bolruok.—1 Pet. 5:6. w23.04 4 ¶9; 5 ¶11-12