Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
FEBRUAR 4-10
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 1-3
“Dhi Nyime Tiego Chunyi mar Pogo Ber gi Rach”
Ere Kaka Inyalo Siko ka In gi Chuny Maler?
6 Be chuny ma nigi nyalo mar pogo ber gi rach en mich ma jotich Jehova kende ema nigo? Ne weche ma ne okudhi gi much Nyasaye ma jaote Paulo ne ondiko: “Ka Ogendinigo ma onge Chik timo weche mag Chik kendgi, ginyiso ni chik tiyo e chunygi, kata gionge gi Chik; nikech ginyiso ni gi ma Chik dwaro ondik e igi. Chunygi doko joneno kodgi, kendo parogi ketonigi bura kata miyogi tony e bura.” (Jo-Rumi 2:14, 15) Kata jogo ma ok ong’eyo chik Jehova chutho kinde moko janenoni ma iye nyalo miyo gitim gik mowinjore gi puonj mag Nyasaye.
Ere Kaka Inyalo Siko ka In gi Chuny Maler?
8 Ere kaka inyalo ng’ado paro mowinjore gi chuny? Nenore ni jomoko nonre giwegi, ginono kaka giwinjo kuom wach moro kae to ging’ado paro kuom gima gibiro timo. Bang’e ginyalo wacho ni, “Wachno ok chand chunya.” Gombowa nyalo bedo motegno ahinya machiko chuny. Muma wacho kama: “Chuny dhano otimo wuond motamore nono, en gi tuwoche mang’eny: ng’ano manyalo ng’eye?” (Yeremia 17:9) Kuom mano, gima wagombo ok ema onego obed gima duong’ ahinya e paro ma wang’ado. Kar mano, wadwaro paro mokwongo gima biro moro Jehova Nyasaye.
9 Kuom adier paro ma wang’ado tenore kuom chuny motieg, mano biro nyiso ni waluoro Nyasaye, ma ok gombowa wawegi. We wane ane ranyisi mowinjoreni. Nehemia jatelo makare ne nigi ratiro mar kwayo osuru gi thuon kuom joma ne nie Jerusalem. To ema podi ne ok otimo kamano. Nikech ang’o? Paro apara ni Jehova nyalo bedo mosin kode nikech osando oganda Nyasaye ne ok berne. Ne owacho kama: “To an ok natimo kamano, nikech aluoro Nyasaye.” (Nehemia 5:15) Luoro Nyasaye gadier, tiende ni nyiso gi chunywa duto ni ok wadwar ni Wuonwa manie polo osin kodwa, en gima dwarore. Nyiso luor ma kamano biro miyo wamany yo ma Wach Nyasaye nyalo tayowago e seche madwarore ni wang’ad paro.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Puonj Mayudore e Barua ne Jo Rumi
3:4. Sama wach dhano opogore gi gima Nyasaye wacho ei Wachne, waweyo “Nyasaye mondo obed adier” kwageno wach manie Muma, kendo timo kaluwore gi dwaro mar Nyasaye. Kuom bedo gi kinda e lando wach Pinyruoth, kendo e tij timo ji jopuonjre, wanyalo konyo jomoko yudo ni Nyasaye ema en jadier.
Puonj Mayudore e Barua ne Jo Rumi
3:24, 25—Ere kaka rawar mar ‘misango Kristo Yesu’ ne nyalo miyo ‘we richo ma ne otim chon’ kata kane pok ochul rawarno? Weche ma ne okwong koro e wi Mesia, mondiki e Chakruok 3:15, nochopo e higa 33 E Ndalowa, kane oneg Yesu e yadh-sand. (Gala. 3:13, 16) Kata kamano, e sama Jehova nowacho weche mokorgo, kaluwore kode, ne chalo ka gima rawarno ne osechul, nimar onge gima nyalo mono Nyasaye chopo dwaro mage. Omiyo, kokalo kuom misango Yesu Kristo ma ne dhi bedoe bang’e, Jehova ne nyalo weyo richo ne koth Adam maketo yie e wach ma nokorno. Rawarno bende miyo ibiro chier jogo ma ne otho ka kinde Jokristo ne podi.—Tich 24:15.
FEBRUAR 11-17
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 4-6
“Nyasaye Nyiso Hera Moherowago”
Nyasaye Nyisowa Hera Moherowago
5 Paulo nyiso kaka mano ne otimore, kochako gi wachni: “Kaka richo nobiro e piny kuom ng’at achiel, kendo tho nobiro e piny kuom richo, kamano bende tho nobiro ni ji duto, nikech ji duto ne otimo richo.” (Rumi 5:12) Wang’eyo wachno nimar Nyasaye ne omiyo ondik weche manyiso kaka ngima dhano ne ochakore. Jehova ne ochweyo dhano ariyo, Adam gi Hawa. Jachwech en ng’at makare chuth, kendo dhano mokwongo ma gin jonyuolwa, bende ne ni kamano. Nyasaye ne ochikogi ni kik gitim gimoro achiel kende, kendo ne onyisogi ni ketho chikno ne dhi kelo kum mar tho. (Chak. 2:17) Kata kamano, ne giyiero kelo kethruok kuomgi giwegi, kuom ketho chik Nyasaye ma ne yot luwo, omiyo, ne gitamore mondo Nyasaye obed Jaketnegi chik kendo Jalochgi.—Rapar 32:4, 5.
Nyasaye Nyisowa Hera Moherowago
6 Ne en mana bang’ Adam bedo jaricho, eka ne onyuolo nyithindo, mano ne omiyo oketo richo kuomgi kaachiel gi chandruoge mabiro nikech richo. En adier ni gin ne ok giketho chik Nyasaye kaka Adam, omiyo, ne ting’ kuom ketho mar Adam; to bende podi ne onge chike ma ne osemi nyithind Adam. (Chak. 2:17) Kata kamano, podi nyithind Adam ne oyudo richo koa kuome. Omiyo, richo gi tho nolocho chakre kindeno nyaka e kinde ma ne Nyasaye omiyo Jo-Israel chike, kendo chikego nonyiso ayanga ni ne gin joricho. (Som Jo Rumi 5:13, 14.) Wanyalo tiyo gi ranyisi mar tuoche moko minyuologo ji kaka Mediterranean anemia kata hemophilia mondo walergo kaka richo nodonjo kuom dhano. Nyalo bedo ni isesomo sigand Alexis, wuod ruodh Russia miluongo ni Nicholas mar Ariyo kod Alexandra, ma ne onyuol gi tuwo marach mar chwero remo miluongo ni hemophilia. En adier ni, kata mana kuom joot ma tuono nitie, tuono ok mak nyithindo moko, to ginyalo mana ting’e e rembgi. Mano opogore gi richo. Tuwo ma richo mar Adam nokelo ne ok nyal geng’. Ne omako dhano duto. Kinde duto okelo masira. Kendo inyuolo kode nyithindo te. Be masira kaka mano ne inyalo tiek?
Nyasaye Nyisowa Hera Moherowago
9 Tiend weche molok koa e dho Grik ni, ‘keto ji kare’ kod “keto ji duto kare” en ang’o? Jasomo moro maloko Muma nondiko e wi wechego kama: “Gin kaka ngero minyalo tigo kiwuoyo kuom weche motudore gi chike. Ginyiso lokruok mabedoe kuom kaka Nyasaye neno ng’ato, to ok lokruok kuom kit ng’ato ma iye . . . Ngerono nyiso ni Nyasaye en jang’ad-bura ma oseng’ado bura maber kuom jal modonjne e nyim kom-bura mar Nyasaye, ka odonjne kuom wach moro maok kare. Kata kamano, Nyasaye keto ng’atno kare.”
10 En ang’o ma ne dwarore mondo omi “Ja-ng’ad bura mar piny duto” owe ne dhano richo? (Chak. 18:25) Nyasaye noketo mise mar timo kamano kuom oro Wuode ma miderma e piny. Yesu notimo dwaro mar Wuon mare e yo makare chuth kata obedo ni ne en e bwo tembe, jaro mager, koda ayany. Ne ochung’ motegno chuth nyaka tho e yadh sand. (Hib. 2:10) Kuom chiwo ngimane makare chuth kaka dhano obed misango, Yesu nogolo rawar ma ne dhi gonyo dhano, kata waro nyithind Adam ae richo kod tho.—Math. 20:28; Rumi 5:6-8.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Puonj Mayudore e Barua ne Jo Rumi
6:3-5—Tiend batiso e Kristo Yesu, koda batiso e thone en ang’o? Sama Jehova walo jolup Kristo kuom roho maler, iriwogi kanyachiel gi Yesu, kendo gibedo jokanyo mag kanyakla ma en ringruok mar Kristo, ka Kristo bende e Wich. (1 Kor. 12:12, 13, 27; Kolo. 1:18) Mani e tiend batisogi e Kristo Yesu. Jokristo mowal kuom roho bende ‘ibatiso e tho’ Kristo, tiende ni gichiwo ngimagi kaka misango, ka giyie weyo geno moro amora mar ngima ma nyaka chieng’ e piny. Kuom mano, thogi en mar misango, mana kaka tho Yesu, kata obedo ni thogino ok nyal chulo nengo mar rawar. Batiso mitimo e tho Kristo, chopo e gikone sama githo, mi ochiergi e ngima mar polo.
Be Kwerewa Mosetho Chieng’ Nochier?
Ka chieng’ ochier jo ma ok kare, be ibiro ng’adnegi bura ka luwore gi timbegi machon? Ooyo. Jo Rumi 6:7 wacho niya: “Nikech ng’at mosetho osegonye oa e richo.” Jo ma ok karego ne ochulo richo ka ne githo. Omiyo, ibiro yalgi ka luwore gi gik ma gibiro timo bang’ chier, to ok ka luwore gi gik ma ne gitimo e i kia kinde machon ka pok githo. Gibiro yudo gueth mage?
FEBRUAR 18-24
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 7-8
“Be ‘Irito gi Siso’?”
We Jehova Otayi Mondo Ibed Thuolo Gadier
17 Kowuoyo kuom thuolo ma Jehova biro miyo jotichne manie piny, Paulo nondiko kama: “Chuech duto rito, kogeno ahinya, elruok mar yawuot Nyasaye.” Kae to nomedo niya: “Chuech duto nogony oa e tuech mar top, mondo oyud thuolo gi duong’ mar nyithind Nyasaye.” (Rumi 8:19-21) “Chuech duto” ochung’ne dhano ma nigi geno mar dak e piny, kendo mabiro yudo ber mar “elruok,” tiende ni fwenyruok mar yawuot Nyasaye mowal gi roho. Fwenyruokno biro chakore ka ‘yawuowigi,’ ma osechier modhi e polo, riwore gi Kristo e tieko richo duto e piny kendo tero “oganda mang’ongo” e piny manyien.—Fwe. 7:9, 14.
Wamoruru Kuom Geno Marwa
11 Jehova ema nochiwo gino mamiyo dhano bedo gi ‘geno’ kane okoro ni kokalo kuom ‘kodhi’ manosingi, ne odhi reso dhano kuom ‘thuol machon,’ ma en Satan Jachien. (Fwe. 12:9; Chak. 3:15) Bat-maduong’ mar ‘kodhino’ ne en Yesu Kristo. (Gal. 3:16) Kokalo kuom tho koda chier mare, Yesu noyawo yo ma ne dhi miyo dhano obed gi geno, mondo obi ogonygi a e twech mar richo koda tho. Genono biro chopo e kinde “elruok mar yawuot Nyasaye.” Jogo mowal moseyudo duong’ margi e polo gin bat-matin mar ‘kodhino.’ “Elruok” margi biro timore e kinde ma gibiro tiyo kanyachiel gi Kristo e ketho chenro marach mar Satan. (Fwe. 2:26, 27) Mano biro kelo warruok ne rombe mamoko, mabiro wuok e sand maduong’no.—Fwe. 7:9, 10, 14.
Wamoruru Kuom Geno Marwa
12 Mano kaka “chuech” mar dhano biro yudo yweyo e kinde Loch Kristo mar Higini Gana Achiel! E kindeno, “elruok” mar “yawuot Nyasaye” moseyudo duong’ e polo, biro medore e ndalo ma gibiro tiyo kaka jodolo kanyachiel gi Kristo, ka gichiwo ne dhano gweth mag misango mar rawar Yesu. Kaka joma biro bedo e bwo loch Pinyruodh polo, “chuech” mar dhano biro chako yudo warruok kuom chandruoge mabiro ne dhano nikech richo kod tho. Mosmos, dhano mawinjo Nyasaye ibiro ‘gony a e tuech mar top.’ Ka gisiko ka gimakore gi Jehova kuom Higini Gana Achielgo koda e kinde mar tem mogik mabiro bedoe e giko higinigo, nyingegi ibiro ndiki mochwere e “kitap ngima.” Gibiro donjo e “thuolo gi duong’ mar nyithind Nyasaye.” (Fwe. 20:7, 8, 11, 12) Mano kaka en geno ma nigi duong’ ndi!
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Be Inyalo Paro?
En pogruok mane mantie e kind “keto paro kuom ringruok” kod “keto paro kuom roho”? (Rumi 8:6)
Ng’at ma keto pache kuom ringruok weyo gombone maricho e ma mondo ochik ngimane, kendo osiko owuoyo mana e wi gombogo. Ng’at ma keto pache kuom roho weyo mondo roho maler e ma ochik pache kendo otimo gik moko kaluwore gi dwach Nyasaye. Keto paro kuom ringruok kelo tho, to keto paro kuom roho kelo ngima kod kuwe.—w16.12, ite mar 15-17.
Lamo Magi Nyiso Ang’o Kuom Winjruokni gi Jehova?
20 Nitie seche maok wanyal ng’eyo weche monego wati godo e lamo mwatimo kendwa wawegi. Paulo nondiko niya: ‘Nikech ok wang’eyo lemo kaka owinjore; to roho owuon kwayonwa kochur ahinya matamore wacho. Kendo Nyasaye ma ema nono chuny ong’eyo paro mar roho.’ (Rumi 8:26, 27) Jehova nomiyo ondik lamo mang’eny e Ndiko. Sama watiyo gi lamogo, Jehova yie kodgi kendo okawogi kaka kwayo ma wan wawegi wachiwo, omiyo ochopogi. Nyasaye ong’eyowa kaachiel gi weche ma nomiyo jondiko mag Muma ondiko kokalo kuom muche. Jehova dwoko lamowa seche ma roho “kwayonwa.” Kata kamano, kaka wamedo ng’eyo Wach Nyasaye e yo maber, e kaka weche monego wati godo e lamo biro bironwa e paro e yo mayot.
FEBRUAR 25–MACH 3
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | JO-RUMI 9-11
“Ranyisi mar Yadh Zeituni”
‘Yaye Rieko mar Nyasaye Tut Manadi!’
13 Jaote Paulo poro jogo ma ne dhi bedo jokanyo mag koth Ibrahim gi bede yadh zeituni mar ranyisi. (Rumi 11:21) Yadh zeituni mopidhno ochung’ne chopo dwaro mar Nyasaye kuom wach singruok mar Ibrahim. Mise yadhno ler kendo ochung’ne Jehova kaka jal machiwo ngima ne Israel mar roho. (Isa. 10:20; Rumi 11:16) Kor yadhno ochung’ne Yesu ma en bat-maduong’ mar koth Ibrahim. Bede yadhno ochung’ne “kar kwan mogik” mar jogo madhi bedo jokanyo mag bat-matin mar koth Ibrahim.
‘Yaye Rieko mar Nyasaye Tut Manadi!’
15 Kare ang’o ma Jehova notimo mondo mi ochop dwarone? Paulo lero ni ne okaw bede yadh zeituni mar thim, mi ochomgi e yadh zeituni mopidhi, ka gikawo kar bede ma ne ong’ad oko. (Som Jo Rumi 11:17, 18.) Kuom mano, Jokristo mowal kuom roho moa e ogendini, kaka mago ma ne nie kanyakla man Rumi, nobedo kaka bede mochom e yadh zeituni mar ranyisino. Mano nomiyo gibedo jokanyo mag koth Ibrahim. Chon, ne gin kaka bede mag zeituni mar thim, nimar ne gionge gi thuolo moro amora mar bedo e singruok makendeno. Kata kamano, Jehova ne oyawonegi thuolo mar bedo Jo-Yahudi kuom roho.—Rumi 2:28, 29.
‘Yaye Rieko mar Nyasaye Tut Manadi!’
19 Ee, dwaro mar Jehova e wi “Israel mar Nyasaye” sani chopo e yo maduong’ ahinya. (Gal. 6:16) Mana kaka Paulo nowacho, “Israel duto noresi.” (Rumi 11:26) E kinde mowinjore ma Jehova oketo, “Israel duto”—tiende ni kwan duto mar Jo-Israel mar roho—biro locho kaka ruodhi kendo jodolo e polo. Onge gima nyalo mono dwaro mar Jehova chopo!
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
We Mondo Siem Koda Kum mag Jehova Orieyi
5 Nade ka dhano otamore ni kik Jachwechgi oriegi? To kare ere kaka Jehova biro tiyo gi ratiro mare? Par ane gima jatimore ka lowo ok nyal golo gima jachwe agulini dwaro. Donge onyalo yiero chweyo gimachielo kata onyalo wito lobno! Kapo ni lowo rach, thothne jachwe agulini ema ok oiko lowo e yo maber. Kata kamano Jehova to opogore. (Rapar 32:4) Sama ng’ato ok dwar rwako puonj ma Jehova rieyego, kinde duto ng’atno ema bedo jaketho. Jehova tiyo gi ratiro mare kaka jachwe agulini e wi ngima dhano kaluwore gi kaka dhano rwako puonj marieyogi. Jogo marwako puonj marieyogi yudo konyruok. Mana kaka jaote Paulo nowacho e wi Jokristo mowal ni, gibedo ‘agulini ne tich mogen,’ matiende ni, ‘agulini motimnegi miwafu.’ To koma chielo, jogo ma tokgi tek, bedo “agulini mag mirima moket ni keth.”—Rumi 9:19-23.
it-1-E 1260 ¶2
Kinda
Kinda ma Kayiem. Ng’ato nyalo timo kinda ne gimoro kowuok e chunye, to kare gima otimone kindano ok mor Nyasaye. Mano e gima Jo-Yahudi mang’eny ne timo e kinde Jokristo mokwongo. Ne giparo ni ne ginyalo bedo joma kare e wang’ Nyasaye mana nikech makruok gi Chike Musa. Kata kamano, Paulo nowacho ni kindagino ne en kayiem nono nikech ne ok ging’eyo Nyasaye e yo malong’o. Omiyo, ne ok gibedo joma kare e wang’ Nyasaye. Ne dwarore ni gifweny gik maricho ma ne gitimo kendo gilokre gidog ir Nyasaye kokalo kuom Kristo, e ka gibed joma kare mondo ketgi thuolo kigologi e tuech mar Chik. (Rum 10:1-10) Achiel kuom joma ne nigi kinda ma kamano ne en Saulo ma Ja-Tarso. Ne en gi kinda mokalo tong’ e luwo din mar Jo-Yahudi, mochopo kama ne ‘osando kanyakla mar Nyasaye mondo otieke.’ Noketo chunye ahinya e rito Chike Musa koparo ni mano ne dhi miyo obed ng’at ma ‘ler ma onge ketho.’ (Gal 1:13, 14; Fil 3:6) Kata kamano, kinda ma notimo e din mar Jo-Yahudi ne en kayiem nono. To nikech notimo gigo e kia, Jehova nonyise ng’wono mogundho kokalo kuom Kristo ka nokonye mondo odonj e lamo madier.—1Ti 1:12, 13.