Watchtower OMBIMBILIYOTEKA
Omutala Womulavi
OMBIMBILIYOTEKA ONLNE
Nyaneka
  • OMBIMBILIYA
  • OMIKANDA
  • OMALIONGIYO
  • w08 9/1 pp. 9-13
  • Jeova Wali “Omuyovoli” Wovanthu Vae Kohale

Naike ovindiu iyeemba ku otyo

Tala mukwe pena etyi tyahaendele movindiu

  • Jeova Wali “Omuyovoli” Wovanthu Vae Kohale
  • Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2008
  • Onthele-kati
  • Tyelifwa
  • “Ove . . . Omuyovoli Wange”
  • Wayovolelue Konondyale
  • Wapamekelue Etyi Avela
  • Wapelue Eteku
  • “Jeova Utyii Oñgeni Mayovola Ovanthu”
  • “Ndongese Okulinga Ehando Liove”
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2012
  • Okuyumba Onthumbi Aiho Mu Jeova Tyitupameka
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2011
  • “Vana Vaovola Siovaa Kamavakambe Natyike Otyiwa”
    Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova (Wokulilongesua)—2022
  • 2 Samuwele, Etyi Upopia
    Ombimbiliya Ikola Yaava Ekevelelo Liouye Omupe
Tala vali
Omutala Womulavi Wivisa Ouhamba Wa Jeova—2008
w08 9/1 pp. 9-13

Jeova Wali “Omuyovoli” Wovanthu Vae Kohale

“Huku yange, kanyaukako okunkhuatesako. Ove mbatelo yange, omuyovoli wange.”—SALMO 70:5.

1, 2. (a) Onalupi ovafendi va Huku vaovola ombatelo kwe? (b) Otyo tyikatula omapulo patyi? Iya opi tupondola okuvasa omakumbululo?

OVOHE yomuhikuena umue womanima 23 wanepua, ankho vakapila, iya aveivi okuti omona wavo kamoneka. Avasoko okuti watyindua no makongombanda. Moluotyo, vapola ovipuka viavo avakondoka keumbo, otyo vaenda nokulikuambela unene, opo Jeova evekuateseko. Ombangi umue wokuna omanima 20, onondotolo vati una ouvela umue maumulemaneka. Moluotyo, ahimbika okulikuambela ku Jeova. Omukai umue wahanepelue, ankho wovola ovilinga no nonkhono. Ankho utupu onombongo mbokulanda okulia kuavo nomona wae omukainthu una omanima 12. Moluotyo, ahimbika okuita ku Jeova nomutima auho. Enga, tyina ovafendi va Huku vavasiwa novitateka ine ononkhumbi ononene, vahatekela kwe okuita ombatelo. Okuti ove nthiki imue waitile ku Jeova ombatelo momuvo wovitateka ovinene?

2 Otyo tyikatula epulo liakolela liati: Tupondola okuyumba onthumbi okuti Jeova makumbululula tyina tumuita etuvatela? O Salmo 70 yava ekumbululo lipameka ekolelo. O Salmu oyo yahonekwa na David, omufendi wekolelo wa Jeova, wapitile movitateka ovinyingi mo muenyo wae. Otyo, tyahindila omuhoneki oo, okupopia konthele ya Jeova okuti: “Huku . . . ove mbatelo yange, Omuyovoli wange.” (Salmo 70:5) Okunoñgonoka nawa o Salmo 70, matyituvatela okuimbuka okuti nonthue tuesukisila okuyumba onthumbi yokuti Jeova ‘Omuyovoli’ wetu.

“Ove . . . Omuyovoli Wange”

3. (a) Ombatelo patyi yaitwa mo Salmo 70? (b) Onthumbi patyi David apopia mo Salmo 70?

3 O Salmo 70 ihimbika aimanuhuka neliyavelo liomunthu wiita opo Huku ahasete okumuvatela. (Tanga Salmo 70:1-5.) David waita unene opo Jeova “emuamene” no “kuhasete okutyilinga” opo emuyovole. Mono versikulu 2 alo 4 David waita ovikando vitano konthele ya vana ankho vahanda okumuipaa. David waita opo Jeova afinde onondyale ombo, nokuvekundisa mokonda yovivi viavo. Iya mo versikulu 2 alo 4, waita konthele yovanthu va Huku. David welikuambela opo vana vaovola Jeova, vakale nondundo yokumupanda nokumuhivilika. Pokumanuhula o salmu yae, David wapopila Jeova ati: “Ove mbatelo yange, omuyovoli wange.” Tala okuti David walekesa okuti una onthumbi, etyi ati Jeova memukuatesako.

4, 5. Oityi tulilongesa konthele ya David mo Salmo 70? Iya onthumbi patyi onthue tuna?

4 Oityi o Salmo 70 ilekesa konthele ya David? Etyi atumbukilwa no nondyale ankho mbuhanda okumuipaa, David kasokele okulwa kononkhono mbae muene. Anthi, wayumba onthumbi yokuti Jeova malwisa onondyale ombo pomuvo wae no monkhalelo ahanda. (1 Samuel 26:10) David watuaileko nonthumbi yokuti Jeova uvatela vana vemuovola. (Hebreus 11:6) David ankho utavela okuti ovafendeli ovo votyotyili, vena ehunga enene liokuhambukwa nokunkhimaneka Jeova, mokupopila vakuavo konthele younene wae.—Salmo 5:11; 35:27.

5 Nga David, onthue Vakristau votyotyili tupondola okukala nonthumbi onene yokuti Jeova Omuvateli wetu “Nomuyovoli” wetu. Moluotyo, tyina tuamavasiwa novitateka ine tulitehelela okuti tutupu ombatelo, tupondola okulikuambela ku Jeova opo etuvatele liwa-liwa. (Salmo 71:12) Oñgeni Jeova makumbulula omalikuambelo etu tyina tuita ombatelo? Tyina nkhele tuhenepopie oñgeni Jeova etuvatela, nkhele tutalei ononkhalelo ononthatu avatelele David pomivo viepuiya enene.

Wayovolelue Konondyale

6. Oityi tyakuatesako David okunoñgonoka okuti Jeova uyovola ovaviuki?

6 Omikanda vio Mbimbiliya ankho David ena pomuvo oo, viemuvatelele okuimbuka okuti ovaviuki vapondola okukevelela ombatelo ya Jeova. Etyi Jeova aeta Ombila onene konondingavivi, wayovolele Noe nombunga yae ankho vena onthilo na Huku. (Gênesis 7:23) Puetyi Jeova alokesa otupia no ixofele konondingavivi ankho vakala mo Sodoma no Gomora, wakuatesileko Lote novana vae vevali ovahikuena opo vahupe.(Gênesis 19:12-26) Etyi Jeova aipaa Farao no matolopa ae Melunga Enkhuhu, wahupisile ovanthu vae, okuveamena konondyale mbavo vahandele okuveipaa. (Êxodo 14:19-28) Mo salmu onkhuavo David unkhimaneka Jeova okuti “o Huku yeyovo.” Okuti otyo tyihuvisa?—Salmo 68:20.

7-9. (a) Omokonda yatyi David ayumbilile onthumbi mo nonkhono mba Huku mbokuyovola? (b) David ankho utyii okuti omuyovoli wae olie?

7 Tupu, David ankho una ehunga liokukala nonthumbi yokuti Jeova una epondolo liokuyovola. David ankho wetyimona nawa okuti “ounene wahapu” wa Jeova upondola okuyovola vana Vemuumbila. (Deuteronômio 33:27, American Standard Version.) Otyikando tyimue vali, Jeova wayovolele David okuipawa no “nondyale mbanumana.” (Salmo 18:17-19, 48) Tala ongeleka imue.

8 Etyi ovakai ova Isilayeli vahimbika okuhivilika David, mokonda younongo wae movita, tyaetelele Ohamba Saulu onkhi. Moluotyo, aponyo tuvali David neonga. (1 Samuel 18:6-9) Mahi, David ovikando ovio aviho ayepe. Okuti wetyivilile okuyepa mokonda younongo wae nokualunguka? Au. Ombimbiliya ipopia okuti “Jeova ankho ukahi nae.” (Tanga 1 Samuel 18:11-14.) Konyima, etyi Saulu ankho ahandele ova Filisteu vaipae David, tupu ketyivilile. “Saulu aimbuka okuti Jeova ukahi na David.”—1 Samuel 18:17-28.

9 David ankho utyii okuti kuna omunthu wemuyovola. Ankho olie? Osapi yo Salmo 18, ipopia okuti David “wapopia onondaka mbotyiimbo etyi, monthiki Jeova emuyovola . . . pomavoko a Saulu.” David wapopia motyiimbo otyo oñgeni ankho eliivite, ati: “Jeova onkhanda yange, no tyiholamo tyange, Una undyovola. Huku yange onkhanda yange, mandyiholama mwe.” (Salmo 18:2) Okunoñgonoka okuti Jeova una epondolo liokuyovola ovanthu vae, katyipameka ekolelo?—Salmo 35:10.

Wapamekelue Etyi Avela

10, 11. Oityi matyituvatela okunoñgonoka onalupi David avasilwe nouvela wapopiua mo Salmo 41?

10 Ohamba David wavasilue nouvela umue omunene, wapopiua mo Salmo 41. David wakalele ononthiki moula nokuavela, iya vamue ponondyale mbae avasoko okuti “kamaveluka vali.” (Oversikulu 7, no 8) Onalupi avasilwe nouvela watyo oo omunene? Onondaka mbo salmu ei, ngoti mbupopia omuvo wononkhumbi momuenyo wa David, etyi omona wae Absalau ankho ahanda okumutambula ouhamba.—2 Samuel 15:6, 13, 14.

11 David wapopia konthele yepanga liae ankho alia nalio ayumba onthumbi, mahi pahe liemupilukilapo. (Oversikulu 9) Otyo, tyituhinangelesa etyi tyaendele momuenyo wa David. Etyi Absalau atyitukilapo he, Aitofele omuviyuli wa David, welipakele kumue na Absalau okupilukilapo ohamba. (2 Samuel 15:31; 16:15) Pahe soka kohamba yaponwa ikahi moula nokuvela, ihena ononkhono mbokupindukapo. Mahi utyii okuti kuna ovanthu vahanda okumuipaa, opo valinge ehando liavo liovivi.—Oversikulu 5.

12, 13. (a) David wapopile okuti ankho una onthumbi yatyi? (b) Oñgeni Huku apamekele David?

12 Onthumbi ya David mo “Muyovoli” kayatepulukile. David wapopia konthele yomunthu una ekolelo mahi uvela, ati: “Jeova memuyovola monthiki yononkhumbi Jeova memupameka tyina ekahi nokuvela. Tyotyili ove mopilulula onkhalelo yae aiho tyina avela.” (Salmo 41:1, 3) Tupu apa, onthumbi ya David imoneka puetyi ati, ‘Jeova memupameka.’ David ankho una onthumbi yokuti Jeova memuamena. Ñgeni?

13 David ankho kakevelela Jeova emuvelule komahuviso. Anthi, ankho una onthumbi yokuti Jeova “memupameka,” mokumuvatela nokumupa ononkhono. David ankho wesukisa unene ombatelo oyo. Mokonda ankho uvela, tupu onondyale veliseta nae otyo vemupopia omapita. (Versikulu 5, no 6) Jeova wapamekele David, mokumuvatela okuhinangela omalusoke apameka. Moluotyo, David ati: “Mokonda yekolelo liange.” (Oversikulu 12) Tupu, tyemupamekele okusoka okuti namphila ankho avela, no nondyale mbae vemupopia ovipuka ovivi, mahi Jeova ankho wemupanda okuti omunthu wekolelo. Konyima David aveluka. Katyipameka okuiwa okuti Jeova uvatela vana vavela? —2 Coríntios 1:3.

Wapelue Eteku

14, 15. Oñgeni David novanthu vae veya okukala tyihena okulia nomeva? Iya ombatelo patyi vapelwe?

14 Etyi David akala ohamba yo Isilayeli, ankho una okulia nokunwa okuwa. Tupu, ankho ukonga vakuavo aveya okulia nae. (2 Samuel 9:10) Mahi, David ankho tupu utyii oityi tyihangununa okukala nondyala nohunga. Etyi Absalau aonganeka onongangala opo apole David koutumini, David novanthu vamue ovaviuki, vemukuatesileko okutila mo Jelusalei. Avakaholama potyilongo tyo Gileade, metunda ankho likahi koutundilo Wenyana lio Jordau. (2 Samuel 17:22, 24) Mokonda ankho vakala mohika okutila vana veveovola, avakala tyihena okulia nomeva na apa mavalala. Opi mavavasi okulia nomeva mokati ketunda?

15 Konthyulilo, David novanthu vae avehiki pepundaumbo lio Maanaim. Iya avavasipo ovalume vetatu vokuakola omutima vatiwa o Sobi na Makir na Barsilai. Ovalume ovo, ankho vatokola okukuatesako ohamba yakoyua na Huku. Ankho vetyii okuti omienyo viavo vikahi motyiponga, mokonda inkha Absalau afinda akala ohamba, aveho vavatela David meveipaa. Mahi, ovalume ovo vetatu, vaimbuka okuti David novanthu vae vekahi omapita, iya aveveetela okulia okunyingi novipuka ovikuavo vesukisa. Omaula, no tiliku, no sevata, no nonkhange, nohinde, nonombi, nowiki, nomulela, no nongi. (Tanga 2 Samuel 17:27-29.) Ekolelo enene notyali tyovalume ovo vetatu, viahikile unene komutima wa David. Okuti David malimbwa etyi vemulingila?

16. Olie tyilityili waavelele David novanthu vae onkhuta?

16 Tyilityili olie waavelele David novanthu vae onkhuta? David ankho utyii nawa okuti Jeova uyunga ovanthu vae. Jeova upondola okulunda ovaumbili vae ovakuavo, opo avatele vana vesukisa ombatelo. Ngotyo, etyi David asokololola nawa kuetyi tyapita navo metunda, waimbuka okuti Jeova moluembia luae, walunda ovalume ovo vetatu opo vevevatele. Konthyulilo yomuenyo wae, David wahoneka okuti: “Ame nali omukuendye, tupu nakala omukulu, mahi hinemone omuviuki [nae] wasiwapo, ine ovana vae vaita okulia.” (Salmo 37:25) Katyitupameka okunoñgonoka okuti, Jeova maavela ovaumbili vae etyi vesukisa?—Provérbios 10:3.

“Jeova Utyii Oñgeni Mayovola Ovanthu”

17. Ovikando ovinyingi Jeova walekesa tyi?

17 David o umue povaumbili ovanyingi vana Jeova ayovolele kohale. Tunde kononthiki mba David, Huku walekesa ovikando ovinyingi okuti onondaka mbo apostolu Petulu ombotyotyili. Mbati: “Jeova utyii oñgeni mayovola mononkhumbi ovanthu vokuna onthilo na Huku.” (2 Pedro 2:9) Nkhele tala vali onongeleka onombali.

18. Oñgeni Jeova ayovolele ovanthu vae kononthiki mba Ezekia?

18 Etyi omatolopa o Asiria anyingila mo Judaa avahande okuteyapo o Jelusalei motyita 8 P.K.E., Ohamba Ezekia welikuambelele okuti: “Jeova Huku yetu, tuyovolevo . . . opo omautumini aeho kombanda yoohi, etyinoñgonoke okuti ove Jeova, ove vala Huku.” (Isaías 37:20) Ezekia ankho wasukalala unene nenyina lia Huku nomunkhima wae. Jeova akumbulula elikuambelo olio lialingwa nomutima auho. Motyinthiki tyike, oandyu ike yaipaa omatolopa 185.000 oko Asiria, aiyovola ovaumbili va Jeova vekolelo.—Isaías 37:32, 36.

19. Ovakristau votete vahupile kononkhumbi, mokonda vetavelele elondolo patyi?

19 Mononthiki mbahulilila etyi Jesus eheneipawe, waavelele omalondolo ovalongwa vae mo Judeia. (Tanga Lucas 21:20-22.) Papita omakwi omanima, mahi menima 66, P.K., oumphuki wo va Judeu wahindilile ova Roma okuluisa o Jelusalei. Omatolopa ankho atuminwa na Céstio Galo ahimbika okuheya onthele yotyimato tyondyuo ya Huku. Mahi, kapakalele ehimbwe avakondoka kotyilongo tyavo. Etyi Ovakristau vekolelo vaimbuka enyingilikilo Jesus apopile, avatundumo okutilila konomphunda. Menima 70 P.K., ova Roma aveya otyivali, mahi otyikando otyo, o Jelusalei aveiteyepo aiho. Ovakristau vokuetavelele elondolo lia Jesus, vahupile kononkhumbi ononene.—Lucas 19:41-44.

20. Omokonda yatyi tuyumbila onthumbi yokuti Jeova “Omuyovoli” wetu?

20 Okusoka oñgeni Jeova akuatesileko ovanthu vae kohale, tyipameka ekolelo lietu. Etyi alingile kohale tyipameka onthumbi yetu mwe. Tyilinge tukahi nokupita movitateka hono, ine matuvivasi komutue, nonthue tupondola okuyumba onthumbi mu Jeova “Omuyovoli” wetu. Oñgeni Jeova metuyovola? Iya vana vapopiwa konthyimbi, oñgeni vavatelelwe? Tutalei monthele mailandulako.

• O Salmo 70 itukuatesako okukala nonthumbi yatyi?

• Oñgeni David apamekelwe puetyi ankho avela?

• Onongeleka patyi mbulekesa okuti Jeova upondola okuyovola ovanthu vae konondyale?

[Omapuko Elongeso]

[Olutalatu pefo 12]

Jeova wakumbululile elikuambelo lia Ezekia

    Nyaneka Publications (1998-2026)
    Lupukamo
    Nyingila
    • Nyaneka
    • Tuma
    • Likoyela
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • Etyi Munyingilwa
    • Etyi Tyilingwa Pokunyingilamo
    • JW.ORG
    • Nyingila
    Okutuma