Kɛ̄ pya ue ale bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue lu esu aā
INI’Ī ENƆƆ̄ 3-9
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | PYA GALETIA 4-6
“ ‘Nu Edoba’ A Ɛrɛ Nu A I Kura Nɛ”
(Pya Galetia 4:24, 25) Lo nu ama lu nu edoba; pya lo gbobia ama lu baɛ yii. Ziī aba aā nyɔɔ gbɛnɛ kpokɛ̄ Sinai, maɛ̄ pya gbomiɔŋɔ bu zooro; lo a le Haga. 25 Nyɔnɛbee Haga lu gbɛnɛ kpokɛ̄ Sinai bu Arebia; e a le doodoo Jerusalɛm ama, nyɔnɛbee alɛ le bu zooro gbaāloo ye miɔŋɔ.
it-1 1018 ¶2
Haga
Dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ doo, Haga bee le bu ziī edoba nu, lo a bee yira dɔ edoba nu akiiloo pya ekpɔkɛ̄ Izrɛl lo a bee lu egba wa loo Jɛhova tɛ̄maloo lok yii bɔmadum a bee lu ekɔ ue kumaloo bie nyɔɔ kpokɛ̄ Sinai, lo yii bɔmadum a bee su edoba nu “Gbomiɔŋɔ bu zooro.” Nyɔɔbee pya lo edonyɔɔ lu pya pɔrɔ a ba naa bee dap sere lo yii bɔmadum. Kɛɛ̄ lo, yii bɔmadum ama, bee lu ebuū pya Izrɛl nua pya pɔrɔ sa bɔloo luh; nyɔɔwo ba bee lu zooro. (Jɔn 8:34; Rom 8:1-3) Jerusalɛm a bee le bu dee Pɔɔl bee lu esu doloo Haga, nyɔɔbee Jerusalɛm a bee le bee kɛ̄, lo a tɔɔ̄dɔ pya ekpɔkɛ̄ Izrɛl bee muɛ̄ kɔ pya ye miɔŋɔ le ɛɛ le bu bɔp. Kerewo, pya Nɛɛ Kraist a lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee, nuuna” Jerusalɛm a le nyɔɔ” lo a le wa Bari a yira dɔ nu. Jerusalɛm ama, lo a le doodoo Sera wa a ɛrɛ ye loo, sii lu zooro lɔgɔ sɔ̄. Mɛ dookɛ̄ Aizik bee tɛ̄ŋaloo Ishmɛl doo, kɛ̄ miɔŋɔ a nuuna “Jerusalɛm a le nyɔɔ,” lo a elua e iye tɛ̄mabah Nwiī nɛɛdam, gaa kpenage sī tɛ̄ŋaloo a aābah pya a le bu zooro bie Jerusalɛm doolo. Kɛādoo, bee lu ekpo Haga le ye nwiī, lo a tɔɔ̄dɔ kɛ̄ Jɛhova kpo pya ekpɔkɛ̄ Izrɛl lɛɛ wa buɛ̄ doo.—Gal 4:21-31; buū nage Jɔn 8:31-40.
(Pya Galetia 4:26, 27) Mɛ Jerusalɛm a le nyɔɔ lu yɔrɔ, e alɛ na ilii ka a. 27 Nyɔnɛbee a bee lu e’ɛm, “Ɛrɛ ɛɛbu, Aa ziinah wa a naa maɛ̄ nwī; wiikpā ɛrɛ ɛɛbu, wiinage kpā, olo a naa ɛrɛ dam-nwī a; nyɔnɛbee gbomiɔŋɔ lo wa a tɔɔ̄ alɛɛ loo, eenyɔɔ gbomiɔŋɔ lo wa a ɛrɛ dam.”
w14 10/15 10 ¶11
Ɛrɛ E’agatɛ̄ Yira Bu Lo Buɛ̄-mɛnɛ
11 Kere yii bɔmadum a bee le yɛɛ Abreham le Jɛhova bee dooa gbɔ̄mɛɛ̄ loo pya miɔŋɔ Abreham sɔ̄ a bee lu enɛ wa buɛ̄ a bee lu eyira yii loo, Baibol tɔgɛ nage kɔ pya nu a bee le bu lo yii bɔmadum ɛrɛ nage ye dooa gbɔ̄mɛɛ̄ bu edɔɔ̄. (Gal 4:22-25) Bu gbɛnɛ dooa gbɔ̄mɛɛ̄ ama, tua gah loo eyuu Abreham na Kraist, e lo eree baɛ gah kiiloo 144,000 pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee, dookɛ̄ Pɔɔl bee ɛm doo tɛ̄maloo kaɛ edɔɔ̄. (Gal 3:16, 29; Mum 5:9, 10; 14:1, 4) Wa a maɛ̄ pya miɔŋɔ ama na “Jerusalɛm a le nyɔɔ” lo a le bɔŋanaloo Bari li bunyɔɔ, lo pya nɛɛ a le bu edɔɔ̄ ba tɔɔ̄ agara lenage bu. (Gal 4:26, 31) Dookɛ̄ a bee lu ekɔ doo bu yii bɔmadum a bee le yɛɛ Abreham le Jɛhova, nwiī lo wa ama gaa le su leelee nua loo pya nɛɛ.
(Pya Galetia 4:28-31) Mɛ ili, pya na wuga, doodoo kɛ̄ Aizik bee le doo, lu miɔŋɔ yii. 29 Mɛ dookɛ̄ a bee le doo lo sɔ̄, nɛɛ a bee mɛā tɛ̄maloo namloo bee tɛ̄ŋaloo nɛɛ a bee mɛā tɛ̄maloo Edɔɔ̄, kɛ̄ a lenage doolo anyaawo. 30 Mɛ kpa kaɛ kɔ doodoo wa ni? “Kpo zooro le ye nwiī nɛɛdam bie ee, nyɔnɛbee nwiī-nɛɛdam zooro naale yɔ nwiī nɛɛdam wa a lu be ɛrɛ nu.” 31 Nyɔɔwo, pya na wuga, ii le pya miɔŋɔ zooro mɛ lo wa a lu be.
Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Pya Galetia 4:6) E nyɔnɛbee bui lu miɔŋɔ nɛɛdam, Bari bee yere Edɔɔ̄ ye Nwiīnɛɛdam bu ilii beenyiɛ, wiikpā, “Abba! Tɛ!”
w09 4/1 13
O Suāge Ni?
E na anua Jizɔs bee kɔ nɛ Jɛhova kɔ “Abba, Tɛ” a?
Bee ue Aramaic a kura ab·baʼʹ dap kiiloo “Tɛ” ale “Aa Tɛ.” Bu ziī ziī dɔ yɛɛ taa kɛ̄ bee ue ama sira bu Kpa Kaɛ, a lu kara sa a lunage ekɔā ue kumaloo Jɛhova ilii Tɛ a le bunyɔɔ. Bee ue ama kuī doodoo wa ni?
Kpa a kura International Standard Bible Encyclopedia kɔ: “Bee ue ʼabbāʼ Jizɔs su kɔā ue wee lu esu daānu sɔ̄ nwiī gaa kɔ ue nɛ ye tɛ ale nɛɛ a nɛ enwadɛɛ̄ kaāna.” A wee le yɛɛ ziī nu a tɔgɛ kɔ bu nɛɛ ɛɛ loo nɛɛ sa lunage tua nu pya miɔŋɔ wee para ekɔ sɔ̄ ba gaa nɔ kɔ ue. Jizɔs bee kɔ ue ama sɔ̄ a gaa bara ye Tɛ. Bu gɔh Gɛtsɛmɛnɛ, pio awa lɛɛ Jizɔs gae u, a bee yere kara nɛ Jɛhova lɛɛ a kɔ “Abba, Tɛ.”—Maak 14:36.
Lo kpa kiisī lo ekɔ: “ʼAbbāʼ lu ziī bee a wee lu ekure Bari lo a naa aadee lu eyere bu kpa pya Juu, bu sɔ̄ pya Grik le Rom; dap lu nu anua na bee ba ɛmadɛɛ̄ kɔ a naa bɔloo esu bee a naa tɔgɛ enwadɛɛ̄ ama kure Bari. Kerewo, “Sɔ̄ Jizɔs . . . bee kɔ ue ama sɔ̄ a gaa yere kara tɔgɛ kɛ̄ Bari le ɛɛ tɔɔ̄ waɛloo ziī doo.” Baɛ dɔɔ̄na kɛ̄ a le bu Kpa Kaɛ bee ue “Abba” sira—le bu e’ɛma nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl—lo a tɔgɛ kɔ pya Nɛɛ Kraist bu tua sɔ̄ o’oo tup zua bee kue nage bee ama bu wa kara.—Pya Rom 8:15; Pya Galetia 4:6.
(Pya Galetia 6:17) Aā ama anyaawo doolo lɔgɔ nɛɛ naa tɛɛrɛ mɛ; nyɔnɛbee m toora nyɔɔ na ekpaloo keekee pah lo Jizɔs.
w10 11/1 15
O Suāge Ni?
E na nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl gaa bee kɔ sɔ̄ a kɔ a “toora keekee pah lo Jizɔs” nyɔɔ ye ekpaloo ani?—Pya Galetia 6:17.
▪ Ue Pɔɔl ama bee dap doo kɔ pya nɛɛ a gaa bee kɔ ue nɛ bu tua sɔ̄ o’oo tup zua a a ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ. Bu edoba, wee lu esu kpe yeā kuu loo pya nɛɛ a dee kere lokwa ba dap suāloo pya nɛɛ a bee lu e’aa aā uwe nɔ̄, pya a wee yib biu bie tɔkaɛ, le pya zooro. Sɔ̄ a lu esu kɔā ue kumaloo pya nɛɛ bu sīdee ama, wee lu e ɛp kuu ama nua nu a naa le dɛɛ̄ lɔgɔ nu.
Kerewo, a naa wee lu e’ɛp kuu ama nua pɔrɔ. Gbɛnɛ-edo pya nɛɛ a bee le a dee kere wee yere kuu loo nɛɛ lokwa ba dap suāloo pya nɛɛ a aa ziī naɛsī ale pya a le ziī sīdee yigabari. Bu edoba, dookɛ̄ kpa a kura Theological Dictionary of the New Testament, kɔ doo, pya Asiria wee yere kuu mɛɛ̄bah wa ale mɛɛ̄ wa nɛ wa nwī-bari Hadad le Atargatis . . . Sa a lu nage esu epanya ivy yeā kuu loo pya a su nɛ Dionysus.”
Bu ilii dee ama, gbɛnɛ-edo pya a kɔ ue nyɔɔ nu a bee sira kɔ Pɔɔl gaa bee kɔ nu akiiloo gbɛnɛ-edo pah a bee ye bialoo sɔ̄ a bee lu ezip ye nyɔɔbee esiatam zue ue. (2 Pya Kɔrint 11:23-27) Naa daba, Pɔɔl naa gaa bee kɔ nu akiiloo kunɛ pah a wee yii ekpaloo nɛɛ, mɛ a gaa bee kɔ nu akiiloo ye sīdee tɔɔ̄dum, doodoo Nɛɛ Kraist.
Buū Baibol
(Pya Galetia 4:1-20) Mɛ m kɔ nɛɛ a e’ɛrɛ, kuma sɔ̄ a lege nwīgbagbara nwiī naale ee zooro, kere sɔ̄ a lu nɛɛ a ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ nu; 2 mɛ a ele kɛɛ̄ pya tɛ-ɛrɛ le pya tɔɔ̄loo nu mmɛ taɛ sɔ̄ ye tɛ bee tubobaloo. 3 Kɛ̄ a lenage doo sɔ̄ i bee le gbomiɔŋɔ, i bee lu zooro kɛɛ̄ tuatua tɔgɛ nu lo nyɔuwe ama. 4 Mɛ sɔ̄ kaāna sɔ̄ e’era Bari bee yere ye Nwiī nɛɛdam, lo a bee mɛā tɛ̄maloo gbobia, mɛā kɛɛ̄ lok, 5 lo e agara pya a bee le kɛɛ̄ lok, lokwa i su dɔ pya miɔŋɔ nɛɛdam. 6 E nyɔnɛbee bui lu miɔŋɔ nɛɛdam, Bari bee yere Edɔɔ̄ ye Nwiī nɛɛdam bu ilii beenyiɛ, wiikpā, “Abba! Tɛ!” 7 Nyɔɔwo tɛ̄maloo Bari oo sinakɛ̄ lu zooro mɛ nwiī nɛɛdam, e lo a le nwiī nɛɛdam lo sɔ̄ ama nɛɛ a ɛrɛ epoo tɛ̄maloo Bari. 8 Tua sɔ̄, sɔ̄ buii bee suāloo Bari, bui bee le bu zooro lo pya a naale bari dookɛ̄ dookɛ̄ ba aa bu nyɔuwe doo. 9 Mɛ nyaawo sɔ̄ bui elua sa suāloo Bari, bui tɛɛ̄ doodoo wa kiira dumɛ lo e’ɔaloo le barabara tuatua tɔgɛ nu, lo pya zooro bui sikɛ̄ lu? 10 Bui sere bira dee, le enɔɔ̄, le sɔ̄, le zua! 11 Bɔɔ aa mɛ kɔ m bee i si tam nɛ bu yɔrɔ. 12 M bara i bah, pya na wuga, leaa dookɛ̄ mda le doo, nyɔnɛbee mda lenage dookɛ̄ bɔɔlo le doo. Buii bee mɛ doo lɔgɔ pɔrɔ nu loo. 13 Bui suā kɔmɛ tɛ̄maloo e’ɔaloo namloo m bee zue le yere ue i nɛ tua sɔ̄; 14 E kere mdaa kɛ̄tɔɔ̄ namloo bee le nu ɛma ɛp i nɛ, buii bee mɛ kiī ale ɛp mɛ kuma kɛ̄, mɛ bui bee mɛ su doodoo ɛnjɛl Bari, doodoo Kraist Jizɔs. 15 E na a bee sira loo nu a bee i nia a? Nyɔnɛbee m yira ekeebee i nɛ kɔmɛ lo a le bui bee dap doo bui bee togara bui dɛɛ̄ sa mɛ sa nɛ. 16 M bee luge bui nɛɛ-baa, nyɔnɛbee m bee i kɔ kaka ue nɛ ni? 17 Ba su emaanyiɛ i su gbiā sīdee a naa lee; ba gbī e kpo i bie ee, lokwa bui wa gbī bu emaanyiɛ. 18 Mɛ a lu le nu emaanyiɛ lo egbī le nu dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ e a naale aba sɔ̄ mda i le loo bɔɔlo, 19 Pya na gbo-miɔŋɔ, bɔɔlo pya bui ga mɛ sikɛ̄ dam doodoo nwī mmɛ sɔ̄ Kraist emɛā i bu. 20 M dapge gbī etɔɔ̄ i loo anyaawo sa nyaana mdaa muɛ̄ ue, nyɔnɛbee m ɛrɛ baɛbaɛ ekɛɛrɛ i loo.
INI’Ī ENƆƆ̄ 10-16
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | PYA ƐFƐSƆS 1-3
“Kɛ̄ Pya Nu Jɛhova Gbaloo Ziī Si tam Doo”
(Pya Ɛfɛsɔs 1:8, 9) Lo a bee doo kɔ a mma egia i nyɔɔ 9 nyɔnɛbee a bee doo kɔ i suā bu dɛ̄dɛɛ̄ suānu le yira nu a bee le bu gɔā dookɛ̄ a ye nia doo, doodoo kɛ̄ a bee gbī, lo a bee tɔgɛ siā bu Kraist.
it-2 837 ¶4
Nu A Le Kaɛ
Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia. Pya ue Pɔɔl bee ɛm muuna gbɛnɛ-edo nu a le kaɛ a kiiloo Kraist. Bu kpa Pya Ɛfɛsɔs 1:9-11 a kɔ ue kumaloo Bari kɔ a doo kɔ i “suā nu a le bu gɔā” loo nu a ye nia, sa kɔ: “Doodoo kɛ̄ a gbī doo, lo a bee tɔgɛ siā bu Kraist, doodoo kɛ̄ a bee nɔɔ̄ doo sɔ̄ a e’era, lo egbaaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu ye bu, nu a le bunyɔɔ le nu a le bu nyɔuwe. Bu ye, doodoo kɛ̄ a nia nɛɛ a wee doo dɛ̄dɛɛ̄ nu, doodoo kɛ̄ ye ekɛɛrɛ gbī doo.” Lo “nu gɔā” kiiloo ziī bɛbɛɛ, lo a le Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia. “Nu a le bunyɔɔ,” lo Pɔɔl gaa bee kɔ ue kumaloo na pya nɛɛ enyɔɔnɛ Kraist bɛɛ bu Buɛ̄-mɛnɛ Bari. “Nu a le bu nyɔuwe” na pya nɛɛ ele kɛɛ̄ lo bɛbɛɛ ama. Jizɔs bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ lo nu gɔā ɛrɛ nu edoo kiiloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari sɔ̄ a bee wa kɔ nɛ kɔ: Bɔɔlo na a bee lu enɛ lo esuā nu gɔā lo Buɛ̄-mɛnɛ Bari.”—Maak 4:11.
(Pya Ɛfɛsɔs 1:10) doodoo kɛ̄ a bee nɔɔ̄ doo sɔ̄ a e’era, lo egbaaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu ye bu, nu a le bunyɔɔ le nu a le bu nyɔuwe.
w12 7/15 27-28 ¶3-4
“Ziī Jɛhova” Bɔŋanaloo Ye Butɔ
3 Mozis bee kɔ nɛ pya Izrɛl kɔ: “Jɛhova ilii Bari lu ziī Jɛhova.” (Deut 6:4) Pya dogo Jɛhova le ye ekɛɛrɛ gbaaloo ziī. Kɛādoo, “doodoo kɛ̄ a bee nɔɔ̄ doo sɔ̄ a e’era,” Bari bee “nɔɔ̄”—lo a le, nɔɔ̄nɔɔ̄nu lo edoo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ye dɛmnu a le bu gbaaloo. (Buū Pya Ɛfɛsɔs 1:8-10.) Lo nɔɔ̄nɔɔ̄nu ama gaa le sudɔ bu baɛ sīdee. Lo tuatua sīdee doo kɔ pya a lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee a kpɛ̄naloo loo dum li bunyɔɔ kɛ̄bah Jizɔs Kraist wa nɛɛ zaāsī. Lo ama bee bɔātɛ̄ bie Pɛntikɔst 33 C.E. sɔ̄ Jɛhova bee bɔātɛ̄ ebɔŋɛnɛloo pya enyɔɔnɛ Kraist bɛɛ li bunyɔɔ. (Doonu pya Nɛɛ lɛɛratam 2:1-4) Kuma sɔ̄ pya a lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee elua ekɔ ba bɔloo etɔɔ̄ dum li bunyɔɔ nyɔɔ waara zɔɔ a’agara Jizɔs a, ba suā leere kɔ elua e ɛp e wa nua “miɔŋɔ Bari.”—Rom 3:23, 24; 5:1; 8:15-17.
4 Lo eree baɛ gah kiiloo pya a gaa le tɔɔ̄ bu Paradais a kɛnɛkɛ̄ kɛɛ̄ bɛbɛɛ Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia. Pya “gbɛnɛ eku” nuuna tua gah loo pya eku nɛɛ ama. (Mum 7:9, 13-17; 21:1-5) Bu bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua, elu esu gbɛnɛ-edo biliɔn pya a lu elɛɛ kɛ̄ bu luh wa gbaloo. (Mum 20:12, 13) Naa ɛp kɛ̄ aakɛ̄ bu luh etɔgɛ̄ gbaaloo a i le yɛɛ doo a! Sɔ̄ baɛ boo le lop tup zua etɛ̄na, pya “nu a le bu nyɔuwe” ekpesī kpɛdumɛ doā-ɛp. Pya a yira agɛrɛ elu esere a kɛnɛkɛ̄ doodoo “miɔŋɔ Bari.”—Rom 8:21; Mum 20:7, 8.
Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Pya Ɛfɛsɔs 3:13) Nyɔɔbee wo m bara i bah bui aa pee beenyiɛ i nyɔɔ nu m gaa i muɛ̄ pɔrɔ nyɔɔ, lo a le bui ka.
w13 2/15 28 ¶15
Lɔgɔ Nu Aa A Kpeg Lɛɛloo E’ɛrɛ Ka
15 Kiisī lo edoo nu Bari gbī eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a ɛrɛ ka. Pɔɔl bee ɛm ma bɔŋanaloo a le Ɛfɛsɔs kɔ: “Nyɔɔbee wo m bara i bah bui aa pee beenyiɛ i nyɔɔ nu m gaa i muɛ̄ pɔrɔ nyɔɔ, lo a le bui ka.” (Ɛfɛs 3:13) Bu mɛ sīdee na etɛɛrɛloo Pɔɔl bee lu “ka” a? Kɛ̄ Pɔɔl bee zue ue doo kaɛlɛɛ tɛ̄ŋaloo tɔgɛ pya wuga a bee le Ɛfɛsɔs kɔ pya nu ba dap doo doodoo Nɛɛ Kraist lu gbɛnɛ toh sa lu nu a dɔbiī. Lo a le Pɔɔl bee pee beenyiɛ ye kɛ̄bah tɛ̄ŋaloo, naale ebee tɔgɛ kɔ gbanialoo ba ɛrɛ kumaloo Jɛhova, wa esiatam, le wa bɛābu naa dɔ lɔgɔ biī ni? Egerebu Pɔɔl yere mɛm loo pya Nɛɛ Kraist sa tɔgɛ kɔ lu nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs lee ee ɛrɛgeba biaɛfii nɛɛ dap doo.
(Pya Ɛfɛsɔs 3:19) e lo esuā wereloo Kraist lo a eenyɔɔ suānu gbɛnɛ ereloo, lokwa a lu e’mmɛ i mmɛ lo dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ Bari mma doo.
cl 299 ¶21
“Lo E Suāloo Wereloo Kraist”
21 Bee ue Grik a lu etap nua “lo esuāloo” kura kɔ i suā “tɛ̄maloo pya nu i emɔna.” Sɔ̄ i tɔgɛ wereloo dookɛ̄ Jizɔs bee doo, i kpɛ̄naloo eyerebah nɛ pya dɔɔ̄na, wa lu fɛgɛ loo sɔ̄ ba le bu ebɛɛ̄, wa aaloo nɛ aābu i beenyiɛ, lo sɔ̄ i dap tɔgɛ nia loo ye wereloo. Bu lo sīdee i dap “Suāloo wereloo Kraist lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu.” E a lee enyɛŋiabu kɔ kuma kɛ̄ i kiisī lo ebee Kraist doo, kɛ̄ i tɔɔ̄ nage waɛloo nɛɛ Jizɔs nɔ nu aāloo lo a le Jɛhova Bari a ɛrɛ wereloo doolo.
Buū Baibol
(Pya Ɛfɛsɔs 1:1-14) Pɔɔl, nɛɛ lɛɛratam Kraist Jizɔs tɛ̄maloo kɛ̄ a nia Bari doo, ma pya kaɛ a le Ɛfɛsɔs, le pya a yira bu Kraist Jizɔs: 2 Ewonu le i nɛ le efɛɛloo aā bah Bari ilii Tɛ le lo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Jizɔs Kraist. 3 Leelee a le nɛ Bari lo a le nɛ Bari lo a le Tɛ Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Jizɔs Kraist, le dɛ̄dɛɛ̄ ɛrɛgeba leelee lo edɔɔ̄ kɛ̄ a le bunyɔɔ, 4 dookɛ̄ a bee i sagɛ doo ye bu, lɛɛ ekatɛ̄ nyɔuwe gae bɔātɛ̄, lokwa i lu kaɛ sa ii ɛrɛ lɔgɔ beebee ye kɛ̄ sī. 5 Kɛ̄ a bee i dasī su bu wereloo kɔ i lu pya ye miɔŋɔ nɛɛdam tɛ̄maloo Jizɔs Kraist, dookɛ̄ le nu a gbī ye nia doo, 6 Lokwa a lu eka nyɛŋia ye ewonu lo a bee i nɛ yɔrɔ bu Nɛɛ a wereloo. 7 Bu ye na i ɛrɛ agara tɛ̄ma bu ye miī, lo lɛɛbaloo ilii doo gbee, dookɛ̄ ye ewonu kuīkpo doo. 8 Lo a bee doo kɔ a mma egia i nyɔɔ. 9 nyɔnɛbee a bee doo kɔ i suā bu dɛ̄dɛɛ̄ suānu le yira nu a bee le bu gɔā dookɛ̄ a bee ye nia doo, doodoo kɛ̄ a bee gbī, lo a bee tɔgɛ siā bu Kraist 10 Doodoo kɛ̄ a bee nɔɔ̄ doo sɔ̄ a e’era, lo egbaaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu ye bu, nu a le bunyɔɔ le nu a le bu nyɔuwe. 11 Bu ye, doodoo kɛ̄ a nia nɛɛ a wee doo dɛ̄dɛɛ̄ nu, doodoo kɛ̄ ye ekɛɛrɛ gbī doo. 12 Ili ilii loo bee dasī bɛābu bu Kraist e a bee lu etubo i baloo sa i sere lo etɔɔ̄ dum lo enɛ ka ye nyɛŋia. 13 E bu ye nage na bui bee dā ue a lu kaka a, lo yereue bui kpɔā, e bu ye na bui yii nage a, e bui bee ɛrɛ nukuādɛɛ̄ lo a le Kaɛ Edɔɔ̄ lo a bee lu yii, 14 Lo a lu nu aa-bah i gaa le ɛrɛ mmɛ sɔ̄ a elu e’ina i kɛ̄bah, lo eka ye nyɛŋia.
INI’Ī ENƆƆ̄ 17-23
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | PYA ƐFƐSƆS 4-6
“Yaaraa Dɛ̄dɛɛ̄ Nu Nɔ̄ Bari”
(Pya Ɛfɛsɔs 6:11-13) Yaaraa dɛ̄dɛɛ̄ nu nɔ̄ Bari, lokwa bui dap yira agɛrɛ lo dɛ̄dɛɛ̄ kiaŋana pɔrɔ edɔɔ̄; 12 Nyɔnɛbee ilii bebe naale loo namloo le miī, mɛ lo pya bɛbɛɛ, lo pya ekpo, lo pya etɔānu nyɔuwe lo bu zii ama, lo pya edɔɔ̄ a doo pɔrɔ li keekee kɛ̄tɔɔ̄ li bunyɔɔ. 13 Nyɔɔbee wo su dɛ̄dɛɛ̄ nu nɔ̄ Bari, lokwa bui dap yira agɛrɛ bu lo pɔrɔ dee e sɔ̄ bui edoora dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ sah, lo eyira.
w18.05 27 ¶1
Pya Zege—Gbanaasī Pɔrɔ Edɔɔ̄
Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl su i tɔɔ̄dum doodoo pya Nɛɛ Kraist dooreloo pya nɔ̄ a gaa be kpurube. Kɛādoo, ilii be ɛɛ lo bu edɔɔ̄, naale lo bu namloo. Kerewo, i ɛrɛ pya nɛɛ baa. Setan le pya ye gbo yɔ lu pya gbo nɔ̄ a ɛrɛ keekee kari beā nɔ̄. Tua sɔ̄ dap i bee loo kɔ ii ɛrɛ lɔgɔ bɛābu. Eetɔɔ̄ na kɔ, a dap bee kɔ a waɛ ebe eebah pya zege. Ba edap doodoo wa be eebah keebee ekpo pya edɔɔ̄ a doo pɔrɔ ni? Kaka ue a le kɛ̄ na bee, pya zege dap eebah, e ba gaa eebah! E na anua a? Nu anua na bee ba “agaloo bu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ le bu e’agaloo ye ekpo.” Mɛ a naale aba su ekpo aābah Bari na ba doo a. Ba yaanu sa kpɛ̄naloo benɔ̄. Doodoo nɛɛ nɔ̄ a e lua ekpɔā, ba eyaara “dɛ̄dɛɛ̄ nu nɔ̄ Bari.”—Buū Pya Ɛfɛsɔs 6:10-12.
(Pya Ɛfɛsɔs 6:14, 15) Nyɔɔbee wo, yira, kɛ̄ bui su kaka ue bɔba tɛ̄ i doo, sa sunage nu nɔ̄ kpɛɛra beenyiɛ i lo kaāna dogo. 15 kɛ̄ bui bee yaa kpatɔ lo a le kpoogaloo le yereue efɛɛloo.
w18.05 28-29 ¶4, 7, 10
Pya Zege—Gbanaasī Pɔrɔ Edɔɔ̄
4 Bu aba lo sīdee, kaka ue i e nɔā aābu Muɛ̄ Ue Bari kpega i lɛɛloo ekwɔ tɔgɛnu lo e bee gbee i gbanialoo kii kɛ̄ Bari le. (Jɔn 8:31, 32; 1 Jɔn 4:1) E kɛ̄ i wereloo kaka ue a aabah Bari doo, kɛ̄ ewaɛ nage i bah lo esu “nu-nɔ̄ kpɛɛra beenyiɛ i” doolo, lo a le tɔɔ̄dum sueeloo daakuū kaāna dogo Bari. (Yɔɔ 111:7, 8; 1 Jɔn 5:3) Gbaānage loo wo, sɔ̄ i dābeeloo kaka ue a le bu Muɛ̄ Ue Bari kaāna, i dap ɛrɛ e’agaloo sa kɔ ue bee kaka ue kɛ̄sī pya a i gbānasī.—1 Pit 3:15.
7 Mɛ dua le sīdee a bɔloo esu kɔā nu a kiiloo kaāna dogo Jɛhova lo a kpega i beenyiɛ a tɔɔ̄dɔ nu sɛh! (Kam 4:23) Dookɛ̄ nɛɛ nɔ̄ naale egbī esu nu-nɔ̄ kpɛɛra beenyiɛ a lu esu kpe daā nyaana loo lo alu esu eba elala daā doo, ii le egbī esu nu a i nia nyaana loo daakuu kaāna dogo Jɛhova. Kɛ̄ i kɛɛrɛ nu doo naale edap i nɛ kpega i gbī. (Kam 3:5, 6) Taāwo, i kiisī lo e wee ɛp aba ii sa muɛ̄ kɔ i gaa sue ‘kpega kpe’ Jɛhova enɛa i kpɛɛra beenyiɛ i dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.
10 Kpatɔ pya nɔ̄ Rom wee yaa wee wa yerebah nɛ kɔ ba a kii wee be, kpatɔ a tɔɔ̄dɔ nu lo pya Nɛɛ Kraist yaa yerebah wa nɛ lo esu yereue efɛɛloo mmɛ loo pya nɛɛ. (Ais 52:7; Rom 10:15) Kerewo, a gbī e’agaloo sɔ̄ i ɛrɛ dee lo ekɔ ue. Bo a elua 20 zua bee kɔ: “bɔɔ bee mɛ aa lo ezue ue nɛ pya na gbo tɔkpa.” “Bee bee kɔ kɛɛ bɔp mɛ. Sɔ̄ i sikɛ̄ kɛɛrɛbu, mm suā nu anua sa kɛɛ bɔp mɛ. Nyaawo, bu mɛ ɛɛ lo ezue ue nɛ pya na gbo.”
(Pya Ɛfɛsɔs 6:16, 17) Eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu bui suaa kpega yira, lo bui dap zimɛ dɛ̄dɛɛ̄ ekpā lo a bɛ miā loo pɔrɔ edɔɔ̄. 17 Sa sunage pɛgɛrɛ nɔ̄ kpɔā, le gɛ̄ nɔ̄ lo edɔɔ̄, lo a le bee ue Bari,
w18.05 29-31 ¶13, 16, 20
Pya Zege—Gbanaasī Pɔrɔ Edɔɔ̄
13 Pio “ekpā lo a gaa bɛ” Setan a dap tā pima na kɔ esah kumaloo Jɛhova—kɔ a naa kuū a dɛɛ̄loo e a naa were a loo. Ida elua Lop le ɛrɛnia zua bee le gaa be beloo ekɛɛrɛ kɔ a naa bɔe loo. Lo nwiī gbobia bee kɔ, “M wee bialoo kɛɛrɛ kɔ Jɛhova naa tɔɔ̄ mɛ waɛ loo sa a naa gbī elu na Gbo.” A bee aabaloo kɛ̄tɔɔ̄ ama doodoo wa ni? Ida bee sikɛ̄ kɔ, “Enɔānu bee nyimɛ na yira.” “M wee aadee ɛŋɛtɛ̄kɛ̄ bie enɔānu sa mm wee agara ebip, kɛɛrɛ kɔ lɔgɔ nɛɛ naa gbī edā nu m gbī ekɔ. Nyaawo, m kpɛ̄naloo kaāna lɛɛ m gae kii enɔānu sa agara ebip baɛ ale taa sɔ̄. A aga edoo, mɛ loo mɛ sukɛ̄ kaāna sɔ̄ m doo wo. Pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa bee mɛ yere mɛm loo kaāna. Bu mɛ ɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee m aa enɔānu nyɔɔbee m suā kɔ Jɛhova were mɛ loo.”
16 Dookɛ̄ pɛgɛrɛ wee kpega ekobee nɛɛ nɔ̄ doo, kɛ̄ i “bɛābu kpɔā” kpega i ekɛɛrɛ le i beenyiɛ doolo. (1 Tɛs 5:8; Kam 3:21) Bɛābu doo kɔ i bie dɛɛ̄ nyɔɔ pya yii Bari e yira sa aabaloo taāŋa i tɛɛ̄ bu bu sīdee a bɔloo. (Yɔɔ 27:1, 14; Doonu 24:15) Mɛ lo i gbī kɔ i “pɛgɛrɛ” a dɔbiī, i yaa bee i, ii le esu aara bah.
20 Pɔɔl su Muɛ̄ Ue Bari doloo gɛ̄nɔ̄ lo Jɛhova enɛa i. Mɛ i ɛrɛ esu daānu bu kari sɔ̄ i gaa kɔ ue bee i yira—ale sɔ̄ i gaa kwa baloo kɛ̄ i kɛɛrɛ nu doo. (2 Kɔr 10:4, 5; 2 Tim 2:15) Bu mɛ sīdee na o dap nyimɛ o kari ani? Sebastian elua 21 zua kɔ: “Sɔ̄ m gaa buū Baibol m wee ɛm ziī dɔ aābu ɛrɛgeba ekobee m buū. M su pya dɔ a mɛ nia kaāna ɛm sere kɛ̄ bu ziī ekpo kpa. Sɔ̄ m doo wo, kɛ̄ m kɛɛrɛ nu doo gbaaloo kɛ̄ Jɛhova kɛɛrɛ nu doo.” Daniel, a bee lu ekɔ nu akiiloo tua sɔ̄ a bee kɔ: “Sɔ̄ m gaa buū Baibol, m wee ɛm pya dɔ m suā kɔ eyerebah nɛ pya nɛɛ m muɛ̄ bie uwe zue ue. M muɛ̄ kɔ pya nɛɛ gbaɛ̄tɔ̄ le yereue kaāna sɔ̄ ba muɛ̄ kɛ̄ o ɛrɛ taɛ bu Baibol sa gbī eyerebah wa nɛ doo.”
Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Pya Ɛfɛsɔs 4:30) Bui aa biirebu Kaɛ edɔɔ̄ Bari, bu nɛɛ bui ɛrɛ nukuādɛɛ̄ mmɛ dee a e’agara i.
it-1 1128 ¶3
Le kaɛ
Kaɛ edɔɔ̄. Ekpo Jɛhova wee siātam, ale edɔɔ̄, lu nu a ɛrɛ ekpo loo sa a wee doo gbɔ̄mɛɛ̄ nu a gbī. Le ɛɛ, loga, le kaɛ sa aba Bari na a wee su daānu a. Nyɔɔwo, alu ekue ye “kaɛ edɔɔ̄.” le “edɔɔ̄ a le kaɛ.” (Yɔɔ 51:11; Luk 11:13; Rom 1:4; Ɛfɛs 1:13) Kaɛ edɔɔ̄ a sitam bu ziī nɛɛ lu ekpo a le kaɛ ale a le ɛɛ. Ɛrɛgeba dogo a naa ɛɛ lu kīkiī ale “biirebu” kaɛ edɔɔ̄. (Ɛfɛs 4:30) Kere adoo a naa lu nu a tɔɔ̄ nyɔɔ ye loo, lu nu a tɔgɛ elap dogo Bari a le kaɛ, nyɔɔwo bu ye dap ‘biira.’ Sɔ̄ nɛɛ doo ɛrɛgeba bee pɔrɔ dogo a gaa “zimɛ Edɔɔ̄.” (1 Tɛs 5:19) Lo dogo a le doo wo kiisī, lo sɔ̄ a “kiɛ̄” kaɛ edɔɔ̄ Bari sa lo ama dap doo kɔ Bari a kiiya sa lu nɛɛ baa lo nɛɛ a kiisī lo elɛɛbee kɛɛ̄ a. (Ais 63:10) Nɛɛ a biirebu kaɛ edɔɔ̄ dap le gaa kiisī lo edoo wo mmɛ kɛ̄ ekɔ kaɛ edɔɔ̄ gbee, lo a lu pɔrɔ Jizɔs Kraist kɔ a naale lu e’aaloo bu lo sɔ̄ eku ama ale lo a gaa lu.—Mat 12:31, 32; Maak 3:28-30; buū SPIRIT.
(Pya Ɛfɛsɔs 5:5) Bui suā lo ba ama, kɔmɛ lɔgɔ nɛɛ a kue wa, ale nɛɛ a naa ɛɛ, ale nɛɛ a manyiɛ (lo a le nɛɛ a doo yɔ), ɛrɛ kɛ̄tɔɔ̄ bu buɛ̄-mɛnɛ Kraist le Bari.
it-1 1006 ¶2
Emaanyiɛ
Sira Bu Dogo. Manyiɛ sira pie leere bu dogo pio nɛɛ doo lo a tɔgɛ pɔrɔ taɛ a wa le bu. Ziī nɛɛ a bee ɛm Baibol a kura Jems kɔ i nɛ kɔ, sɔ̄ pɔrɔ taɛ esua bu, a maɛ̄ pɔrɔ. (Jem 1:14, 15) Dap lu esuāloo nɛɛ emaanyiɛ tɛ̄maloo ye dogo. Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl ɛm kɔ nɛɛ emaanyiɛ lu nɛɛ a doo yɔ. (Ɛfɛs 5:5) Bu ye taɛ emaanyiɛ nɛɛ a le doo wo su nu a ye taɛ nua ye bari, sa su emanyɔɔ tam le taāŋabah a nɛ Nɛɛ Dɛmnu.—Rom 1:24, 25.
Buū Baibol
(Pya Ɛfɛsɔs 4:17-32) Kɛ̄ a le doo, m kɔ lo ba ama sa yira ekeebee bu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ, kɔmɛ bui aa sinakɛ̄ kiā doodoo kɛ̄ pya dɔɔ̄na buɛ̄ wee kiā doo, bu wa ezu ekɛɛrɛ; 18 Wa suānu le bu zii doodoo pya saanɛɛ aāloo dum Bari nyɔɔ ezu a wa le bu, tɛ̄maloo wa e’aga beenyiɛ. 19 Ba aga doodoo dɛɛ̄-kpa-kop, ba enɛa loo wa nyɔɔ saaŋa dogo, ɛrɛ’oo lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ sīdee nu a naa ɛɛ. 20 Buii bee nɔ Kraist doowo, 21 lo a le bui bee ye dā e a bee lu etɔgɛ i nu ye bu dookɛ̄ kaka ue le Jizɔs doo. 22 Lɛaa bui nama dee dum loo i lo a le lo bui tuatua dee tama dum, sa gbe tɛ̄maloo taɛ dag. 23 Sa bui sikɛ̄ lu aā bu edɔɔ̄ bui ekɛɛrɛ, 24 sa yaa bui aā dee dum, lo a bee lu edɛm aāloo bera Bari bu kaāna le dogo le kaɛ. 25 Nyɔɔbee wo, suaa ekɔa esah lɛaloo i, doolo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ kɔ kaka ue nɛ nɛɛ yɛrɛ le, nyɔnɛbee ili lu kɛ̄tɔɔ̄ ekpaloo loo ɛnia ii. 26 Bui ɛrɛaa saŋ mɛ bui aa doo pɔrɔ; bui aa iye kɔ due a kii kɛ̄ nyɔɔ bui saŋ; 27 e bui aa nɛ lɔgɔ dee pɔrɔ edɔɔ̄. 28 Doolo nɛɛ biu aa yimana biu, mɛ doo kɔ a su bah ye siā kaāna tam, lokwa a dap nɛ pya a gbī. 29 Doolo lɔgɔ pɔrɔ muɛ̄ ue aa i aa bu egā sira, mɛ aba lo a wu agɛrɛ, dookɛ̄ a bɔloo sɔ̄ doo, lokwa a nɛ ewonu pya a dā. 30 Bui aa biirebu Kaɛ edɔɔ̄ Bari, bu nɛɛ bui ɛrɛ nukuādɛɛ̄ mmɛ dee a e’agara i. 31 Doolo dɛ̄dɛɛ̄ biira nyiɛ le biirabu, le saŋ le yere kɔma, le gbee bee a kpooa i aaloo ele dɛ̄dɛɛ̄ baaloo. 32 Bui luaa fɛgɛ loo ɛnia bui, ɛɛ beenyiɛ, lo aaloo nɛ ziī, dookɛ̄ Bari bee i aanageloo nɛ bu Kraist doo.
INI’Ī ENƆƆ̄ 24-30
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | PYA FILIPAI 1-4
“Bui Aa Ɛrɛ Etɛɛrɛloo Bu Ɛrɛgeba Nu”
(Pya Filipai 4:6) Bui aa ɛrɛ etɛɛrɛloo bu ɛrɛgeba nu, mɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ nu tɛ̄maloo yere kara le barabara gbaāloo doo yaa doolo Bari suā dɛ̄dɛɛ̄ nu bui bara;
w17.08 10 ¶10
“Efɛɛloo Bari . . . Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Suānu”
10 E na edap i yerebah nɛ kɔ i aa ɛrɛ etɛɛrɛloo bu ɛrɛgeba nu sa i ɛrɛ “efɛɛloo Bari” ani? Ue Pɔɔl bee ɛm ma pya a bee le Filipai tɔgɛ i kɔ nu edoo kɔ i aa ɛrɛ etɛɛrɛloo na yere kara. Nyɔɔwo, sɔ̄ i le bu etɛɛrɛloo, bɔloo kɔ i su lo kɛ̄tɔɔ̄ yere bu kara. (Buū 1 Pita 5:6, 7.) Ɛrɛ e’agatɛ̄ yira bu Jɛhova, sa suā kɔ a kuū a dɛɛ̄loo. Yere kara ye nɛ tɛ̄maloo doo “yaa,” sa nyɛŋiabu pya leelee a enɛā a. Dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ i ye ɛrɛ bu e’agaloo sɔ̄ i kiisī lo enyɛŋiabu kɔ a gaa le “doo emanyɔɔ gbɛnɛ eenyɔɔ kɛ̄ i dap bara ale kɛkɛɛrɛ doo.”—Ɛfɛs 3:20.
(Pya Filipai 4:7) E efɛɛloo Bari, lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu esere bui beenyiɛ le bui ekɛɛrɛ bu Kraist Jizɔs.
w17.08 10 ¶7
“Efɛɛloo Bari . . . Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Suānu”
7 Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo, sɔ̄ pya wuga a le Filipai bee buū kpa Pɔɔl bee wa ɛm ma, ba bee nyɛŋiabu nu a bee ye siraloo le kɛ̄ lɔgɔ aba naa bee ɛmadɛɛ̄ kɔ Jɛhova gaa le doo dogo kumaloo lo kɛ̄tɔɔ̄ bu sīdee a bee dooa doo. Amunu nu enɔ na Pɔɔl gaa bee wa tɔgɛ a? Taɛ nu o doo na: O aa nɛ etɛɛrɛ loo a. Yere kara, mɛ o ɛrɛ efɛɛloo Bari. Yere nukuādɛɛ̄ loo kɔ “efɛɛloo Bari . . . eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu.” E na lo ama kura ani? Pio pya tap ue tap nua “eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu i kɛɛrɛ” ale “eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu miɔŋɔ nɛɛ nɔɔ.” Sɔ̄ Pɔɔl kɔ doo wo, nu a gaa bee kɔ na bee “efɛɛloo Bari” lu nyɛŋia ee kɛ̄ i dap kɛɛrɛ doo. Nyɔɔwo, kere adoo aāloo kɛ̄ nɛɛ ɛp doo, dap bee kɔ ii muɛ̄ kɛ̄ edoo aabu pya i taāŋa, Jɛhova muɛ̄, sa a dap doo nu ii bee ɛmadɛɛ̄.—Buū 2 Pita 2:9.
w17.08 12 ¶16
“Efɛɛloo Bari . . . Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Suānu”
16 E na a wee sira aabu sɔ̄ i ɛrɛ “efɛɛloo Bari lo a eenyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ suānu” ani? Kpa Kaɛ ture sa kɔ ‘e baɛloo bui beenyiɛ le bui ekɛɛrɛ bu Kraist Jisus.’ (Fil 4:7) Pya nɔ̄ na a bee bɔātɛ̄ esu bee ue “baɛloo” kɔā ue a. A kiiloo eku pya nɔ̄ a wee lu eyere kɔ ba a baɛloo gbɛnɛ buɛ̄ bu dee kere a. Buɛ̄ Filipai bee le yɛɛ ziī lo buɛ̄. Pya nɛɛ a bee tɔɔ̄ Filipai wee daa sueloo kɛ̄ uunɛ nyɔɔbee ba suā kɔ pya nɔ̄ gaa baɛloo nudee wa buɛ̄. Bu aba lo sīdee, sɔ̄ i ɛrɛ “efɛɛloo Bari,” i nyiɛ le i ekɛɛrɛ sukɛ̄. I suā kɔ Jɛhova kuū i dɛɛ̄loo sa gbī kɔ i kiisī leere. (1 Pit 5:10) Lo suānu baɛ i loo doo kɔ i aa su gbɛnɛ ekɛɛrɛ yɔā loo i ale pee beenyiɛ i.
Gbitɛ̄ Suā Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
(Pya Filipai 2:17) ) Kere lo a le a lu e’egara mɛ kɛ̄, doodoo mii egara kɛ̄ nyɔɔ wɔma zɔɔ, le esiatam lo bui yira, m ɛɛŋa sa i yɔ dɛ̄dɛɛ̄ bui ɛɛŋa.
it-2 528 ¶5
E’egara
Mii egara kɛ̄. Wee lu esu mii egara kɛ̄ yere yɛɛ pya dɔɔ̄na nu e’egara kɛ̄, eetɔɔ̄ na sɔ̄ pya miɔŋɔ Izrɛl e’ina Buɛ̄ A Bee Lu E Yira Yii Loo. (Buā 15:2, 5, 8-10) (“Mii a bumɛ nɛɛ”) wee lenage yɛɛ sa a wee lu esu egara nyɔɔ dah wɔp zɔɔ. (Buā 28:7, 14; dooreeloo A’aa 30:9; Buā 15:10.) Nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee ɛm ma pya Nɛɛ Kraist a le Filipai kɔ: “Kere lo a le a lu e’egara mɛ kɛ̄, doodoo mii egara kɛ̄ nyɔɔ wɔma zɔɔ, le esiatam lo bui yira, m ɛɛŋa.” A su bee ue mii egara kɛ̄ kɔā ue akɛāma lo etɔgɛ kɛ̄ a kpɛ̄naloo esu ye loo nɛ nyɔɔ pya Nɛɛ Kraist doo. (Fil 2:17) Nwī gbagbara sɔ̄ lɛɛ aa u, a bee ɛm ma Timoti kɔ: “A lu e’egara mɛ doodoo zɔɔ ɔ̄’ɔ̄, na sɔ̄ ekii e’ina.”—2 Tim 4:6.
(Pya Filipai 3:11) Lo a le bu ɛrɛgeba sīdee m dapge ina loo e’aakɛ̄ bu luh.
w07 1/1 26-27 ¶5
“Tua Aakɛ̄ Bu Luh”—Esaa Esudɔ!
5 Dɔɔ̄na, pya a nuuna “Izrɛl lo Bari” a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee ɛrɛ egbaaloo Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Jizɔs Kraist bu ka li bunyɔɔ kɛ̄ ba e le kpaɛ̄ “Nɛɛ-a-i-ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee” (Pya Galetia 6:16; 1 Pya Tɛsalɔnaika 4:17) Lo siranu ama lu ekure ‘bagara aakɛ̄ bu luh’ ale ‘tua aakɛ̄ bu luh.” (Pya Filipai 3:10, 11; Mumuuna 20:6) Sɔ̄ elua elɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya lo eku ama kɛ̄ bu luh sah, a gaa le lu elɛɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya nɛɛ kɛ̄ bu luh sere dum a kɛnɛkɛ̄ lokwa ba ɛrɛ dum bu Paradais mmɛ deedee. Nyɔɔwo, kere i ɛrɛ bɛābu lo etɔɔ̄dum li bunyɔɔ ale nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, i ɛrɛ kaāna taɛ bu ‘tua aakɛ̄ bu luh.’ Mɛ dua aakɛ̄ bu luh na lo ama lu a? Mɛ sɔ̄ na lo ama bɔātɛ̄ a?
Buū Baibol
(Pya Filipai 4:10-23) Mɛ m ɛɛŋa gbɛnɛ bu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ kɔmɛ nyaawo lo nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ bɔɔlo bee dana bɔɔlo ekɛɛrɛ mɛ nɛ; lu kaka bui bee mɛ kɛɛrɛ bu, mɛ buii bee ɛrɛ lɔgɔ dee. 11 Naale bee m kɔ ue akiiloo naɛ bah a; nyɔnɛbee m bee nɔ bu ɛrɛgeba dɔ m le, lo edoo kɔ a gbɔɛ̄ mɛ loo. 12 M suā kɛ̄ esu loo kuma kɛ̄ doo, e m sumɛnɛge nu edoo sɔ̄ nu ekuīkkpo; bu ɛrɛgeba nu le bu dɛ̄dɛɛ̄ nu m ebee nɔ nu gɔā lo e’mma le lo lɛɛraloo, lo kuīkpo le naɛbah. 13 M dap doo dɛ̄dɛɛ̄ nu bu nɛɛ a mɛ nɛ e’agaloo. 14 Kerewo bui doo leere kɔmɛ bɔɔlo bee mɛ yɔ ponia na etɛɛrɛloo. 15 E bɔɔlo bɔɔloo loo pya Filipaɛ sumɛnɛge kɔmɛ bu bɔātɛ̄ le yereue, sɔ̄ m bee aa Masɛdonia, lɔgɔ bɔŋanaloo Kraist naa bee mɛ yɔ ɛnia kumaloolo ziī bu nɛnɛ le susu mɛ aba bɔɔlo; 16 Nyɔnɛbee kere bu Tɛsalɔnaika bui bee mɛ yere yerebah ma, lo ziī sɔ̄ ale baɛ sɔ̄, lo nu m gbī. 17 Naale bee m gbī dɔɔ̄nu, mɛ m gbī bee a kuīkpo lo bui būanu. 18 M ebee obia su būanu, le lo a eenyɔɔ, mma mɛ bu, kɛ̄ m bee su aā bah Ɛpafrɔdaitɔs lo dɔɔ̄nu bui bee yere, le ekpe nuloo nu, lo nu wɔma zɔɔ Bari dap su sa a nia ye. 19 Mɛ mdaa Bari enɛ i ɛrɛgeba nu bui gbī doodoo kɛ̄ ye zɔ le doo bu nyɛŋia bu Kraist Jizɔs. 20 Mɛ lo ilii Bari a le Tɛ na nyɛŋia a le mmɛ dee a naa tah, Amɛn. 21 Kanaa muɛ̄ ɛrɛgeba nɛɛ kaɛ bu Kraist Jizɔs. Pya wuga a mɛ le loo kana i muɛ̄ bɔɔlo. 22 Dɛ̄dɛɛ̄ pya kaɛ kana i muɛ̄, lo a eega na pya a le tɔ Siza. 23 Ewonu Nɛɛ-a-i-ɛrɛ Jizɔs Kraist a tɔɔ̄loo bu edɔɔ̄.