KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr23 Tua Enɔɔ̄ naɛsī 1-9
  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2023
  • Gbagbara ekobee ue
  • 2-8 TUA ENƆƆ̄
  • 9-15 TUA ENƆƆ̄
  • 16-22 TUA ENƆƆ̄
  • 23-29 TUA ENƆƆ̄
  • 30 TUA ENƆƆ̄–5 BAƐ ENƆƆ̄
  • 6-12 BAƐ ENƆƆ̄
  • 13-19 BAƐ ENƆƆ̄
  • 20-26 BAƐ ENƆƆ̄
  • 27 BAƐ ENƆƆ̄–5 TAA ENƆƆ̄
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2023
mwbr23 Tua Enɔɔ̄ naɛsī 1-9

Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

© 2022 Christian Congregation of Jehovah’s Witnesses

2-8 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 PYA MƐNƐ-BUƐ̄ 22-23

“Ena Anua I Lu Pya A Kumalookɛ̄ A?”

w00 9/15 29-30

Josaia A Bee Kumalookɛ̄ Bee Ɛrɛ Ewonu Aābah Jɛhova

Aā bagara lɔɔrɛ, pya a bee sikɛ̄ wu tɔkaɛ bee le aa si e’aga tam. Bu kaka, Josaia bee doo yaa Jɛhova kɔ pya nɛɛ tam ama aa bee sikɛ̄ kwa tɔ Bari lo pya wa nama tɛ alu bag bee gbee. Kuma sɔ̄ lo tam aa bee kiisī a, Shafan bee su ziī kpɛa ue nua. Mɛ amunu kpɛa ue na a bee su nua a? A bee aara ziī ui kpa bah ye! A bee kɔ Nɛɛ Tɛsī Ewɔp Hilkia emɔna “kpa lok Jɛhova lo a bee lu enɛ tɛmabah Mozis.” (2 Nu a bee lu edoo 34:12-18) Kaāna gbītɛ̄nu sɛh—naadabah kpa ama bee le taɛ kpa Lok, lo Mozis bee su alɛɛ bah ɛma!

A bee taɛ Josaia kaāna lo edā dɛ̄dɛɛ̄ ue a le bu lo kpa. E kuma sɔ̄ Shafan aa bee buū lo kpa a, Mɛnɛ Josaia bee piiga lo emuɛ kɛ̄ ziī ziī lo lok ɛrɛ nu edoo kiikɛ̄ alɛ le pya ye nɛɛ le doo. A bee ye nia kɛ̄ lo kpa kɔ siībahdɛɛ̄ kaka taāŋabah le kɛ̄ a kɔ serekɛ̄ kɔ elu esu dumɛnu a wee nua luh wa nua nyɔɔ sa wa aa kuma dɔɔ̄na buɛ̄ lo ba su dɔ bu ekwɔ taāŋabah lo. Sɔ̄ a bee muɛ leere kɔ a naale dɛ̄dɛɛ̄ lok Bari na ba aa bee sere a, Josaia bee baa ye bɛloo sa nɛ lok Hilkia, Shafan, le pya dɔɔ̄na kɔ: ‘Siaa, bip aā nu Jɛhova dɛ̄dɛɛ̄ ue a le bu lo kpa ama lo a bee lu egbī muɛ, nyɔnɛbee gbɛnɛ saŋ Jɛhova elua e’egara i nyɔɔ, nyɔnɛbee pya i tɛ naa bee sere ue Jɛhova, lo edoo dookɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm bu kpa ama le doo.’—2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 22:11-13; 2 Nu a bee lu edoo 34:19-21.

w00 9/15 30 ¶2

Josaia A Bee Kumalookɛ̄ Bee Ɛrɛ Ewonu Aābah Jɛhova

Pya nɛɛ Josaia bee lɛɛratam bee siloo Hulda alu waa mɔmanudɛɛ̄ a le Jerusalɛm, e ba bee obara kpɛa nua. Hulda bee kɔ pya ue Jɛhova wa nɛ, a bee wa kɔ nɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ taāŋa alu e’ɛm bu aā kpa a bee lu egbī muɛ ama elu nyɔɔ edonyɔɔ a kiiya aaloo yira ama. Nyɔɔbee Josaia bee kumalookɛ̄ bu baɛ dɛɛ̄ Jɛhova a, dɛ̄dɛɛ̄ pya pɔrɔ siranu ama naale esira sɔ̄ a le dum. A gaa le e’u sa alu eli ye bu efɛɛloo.—2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 22:14-20; 2 Nu a bee lu edoo 34:22-28.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w01 4/15 26 ¶3-4

O Dap Kiisī Leere Kaɛlɛɛ Kɛ̄ A Bee Lu Ekpɔā A Aākɛ̄ Doo

Kaɛlɛɛ keekee taāŋa Josaia bee tɛɛ̄bu sɔ̄ a bee lege nwiī, a bee kiisī lo edoo nu a lee bu baɛ dɛɛ̄ Jɛhova. Ye bɛbɛɛ bee kiisī leere mmɛ lo dɔ Baibol kɔ: “Lɛɛ alɛ gaa elu lɔgɔ mɛnɛ-buɛ̄ a ye bee naale, nɛɛ a bee kiiya pii Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ ye beenyiɛ, le dɛ̄dɛɛ̄ ye piogi, le dɛ̄dɛɛ̄ ye ekpo, le dɛ̄dɛɛ̄ lok Mozis le doo, e lɔgɔ nɛɛ a ye sikɛ̄ bee naa aakɛ̄ sɔ̄ a e’ua sah.”—2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 23:19-25.

Naa ɛp kɛ̄ edoba Josaia lu kaāna nu yere mɛmloo nɛ pya ba e’egerebu bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ aā sɔ̄ ba bee le nwiī doo a! Ena i dap nɔ aāloo edoba Josaia a? Ena a bee ye yerebah nɛ kɔ a sagɛ kaāna sīdee tɔɔ̄dum sa tɔɔ̄ bia nyɔɔ a?

9-15 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 PYA MƐNƐ-BUƐ̄ 24-25

“Kiisī Lo Etɔɔ̄ Yeere Bu Sɔ̄ Kpɛdumɛ Ama”

w01 2/15 12 ¶2

Dee Biaɛ Jɛhova Ewaralookɛ̄!

2 Baɛbaɛ beenyiɛ naale loo kɔ mɔmanudɛɛ̄ Zefania bee yere mɛmloo zege Josaia kɔ a muɛ ebɛɛ̄ a le lo elɛɛ ekwɔ taāŋabah bu buɛ̄ Juda. Kerewo, epiaga lo mɛnɛ bee doo lo elɛɛ ekwɔ sīdee taāŋabah naa bee dap lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ bee bag dogo yɛɛ pya lo nɛɛ, ale uu pɔrɔ tɛ ye tɛ lo a le Mɛnɛ Manasɛ bee si, nɛɛ lo a bee “mmɛ Jerusalɛm tɛ̄maloo miī ue naa bee.” (2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 24:3, 4; 2 Nu a bee lu edoo 34:3) Nyɔɔwo bu kaka, dee biaɛ Jɛhova bee ɛrɛge elu.

w07 3/15 11 ¶10

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Jeremia

Mɛnɛ Nebukadneza loo buɛ̄ Babilɔn bee su pya ye nɔ̄ tɛ̄ma ɛŋɛnɛ Jerusalɛm bu nu a eeloo 18 enɔɔ̄ lɛɛ a gae lu zua 607 B.C.E., lo a bee le lo eree 11 zua loo bɛbɛɛ Zedekia. Nyɔɔ ɛrɛba biradee bu o’oo enɔɔ̄ bu lo eree 19 zua bɛbɛɛ Nebukadneza, Nebuzaradan nɛɛbee pya baɛloo ‘bee lu’ ale bee ina Jerusalɛm. (2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 25:8) Naadaba aā kɛ̄ a bee tɔɔ̄ a le kɛ̄ ee loo ekpadaɛ̄ Jerusalɛm, na Nebuzaradan bee ɛp sa nɔɔ kɛ̄ ebe lo be doo a. Sɔ̄ taa biradee etɛ̄na, nyɔɔ lop biradee bu lo enɔɔ̄, Nebuzaradan ‘bee yii’ buɛ̄ Jerusalɛm, sa bee su miā ɔma lo gbɛnɛ buɛ̄.—Jeremia 52:12, 13.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w05 8/1 12 ¶1

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Baɛ Pya Mɛnɛ-Buɛ̄

24:3, 4. Nyɔɔbee pya miī Manasɛ e’egara, Jɛhova “naa bee yira e’aaloo” nɛ Juda. Miī pya a naa doo lɔgɔ nu sa alu efɛ wa kuī loo Bari. I suā leere kɔ Jɛhova e’obara kpɛ pya a bee fɛ pya a naa doo lɔgɔ nu tɛ̄maloo efɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya a bee egara wa miī.—Le-yɔɔ 37:9-11; 145:20.

16-22 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 1-3

“Baibol—Kpa A Kɔ Kaka, E A Naale Kunɛ Loo”

w09 9/1 14 ¶1

Adam le Iv—Ekɔ Ba Bee Lege Kasī Pya A Bee Tɔɔ̄dum Ni?

Bu edoba, naa kɛɛrɛ nu akiiloo etaā manamana pya Juu alu e’ɛm bu 1 ekobee mmɛ 9 ekobee loo Tua kpa Nu a bee lu edoo, le bu 3 ekobee loo Kpa Leyere Ue Luk. Tua Nu a bee lu edoo 1 ekobee mmɛ 9 ekobee kɔ nu akiiloo 48 keekee sɔ̄ eku pya nɛɛ, e kpa Luk 3 ekobee kɔ nu akiiloo 75 keekee sɔ̄ eku pya nɛɛ. Luk ɛm nu akiiloo etaā manamana Jizɔs, sɔ̄ kpa Nu a bee lu edoo kɔ nu akiiloo pya a lu gā mɛnɛ le pya ewɔp bu buɛ̄ Izrɛl. Baɛ e’ɛma ama aara bee pya nɛɛ a bee lu esuāloo leere doodoo Solomɔn, Devid, Jekɔb, Aizik, Abreham, Noa, le Adam. Dɛ̄dɛɛ̄ bee a sira bu e’ɛma ama lu bee kasī pya nɛɛ a bee tɔɔ̄dum, e Adam lu kasī nɛɛ a bee tɔɔ̄dum lo ye bee sira bu baɛ e’ɛma ama.

w08 6/1 3 ¶4

Noa le Yii Maā—Lu Kaka, E A Naale Kunɛ Loo

Baɛ e’ɛma alu e’ɛm bu Baibol akiiloo etaā mɛmɛā tɔgɛ kɔ Noa bee le kasī nɛɛ a bee tɔɔ̄dum. (1 Nu a bee lu edoo 1:4; Luk 3:36) Ezra le Luk a bee ɛm baɛ e’ɛma ama bee le pya a bee gbītɛ̄ nu kaāna. Luk bee gbītɛ̄ etaā manamana Jizɔs Kraist, sa muɛ kɔ a tɛɛ̄ aaloo Noa.

w09 9/1 14-15

Adam le Iv—Ekɔ Ba Bee Lege Kasī Pya A Bee Tɔɔ̄dum Ni?

Bu edoba, naa kɛɛrɛ nu akiiloo ziī tɔgɛnu Baibol a wee nia gbɛnɛ-edo pya a wee si tɔbari—ɛɛ na waara zɔɔ a’agara. Lo tɔgɛnu tɔgɛ kɔ Jizɔs Kraist bee nɛ ye dum a mmana, nua nu a su aŋana pya nɛɛ lɛɛ bu wa pɔrɔ. (Matiu 20:28; Jɔn 3:16) E dookɛ̄ i suā doo, nu alu esu aŋana ziī nu wee le nu a dɔ zɔ̄ŋia dɛɛ̄, lo alu ekpɛ lo e obia yaɛ ale agara ziī nu lo ebee pe. Ɛɛna anua Baibol kɔ nu akiiloo Jizɔs kɔ ɛɛ nɛɛ a bee su ye loo nɛ “doodoo a’agara.” (1 Timɔti 2:6) Mɛ i dap bip kɔ, ena lo a’agara dɔ zɔ̄ŋia dɛɛ̄ a? Baibol agara kɔ: “Nyɔnɛbee dookɛ̄ bu Adam dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ u doo, kɛ̄ a elunage doolo bu Kraist loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a tɔɔ̄ dum.” (1 Pya Kɔrint 15:22) Dum Jizɔs a mmana, lo a bee su waāna zɔɔ lo e’agara pya miɔŋɔ nɛɛ a gbaɛ̄tɔ̄, dɔ zɔ̄ŋia dɛɛ̄ dum Adam a bee mmana lo a bee pee nyɔɔ pɔrɔ a bee si bu gɔh Idɛn. (Pya Rom 5:12) Bu kaka, i muɛ leere kɔ lo Adam naa bee le kasī nɛɛ a bee tɔɔ̄dum, waara zɔɔ a’agara Jizɔs bee nɛ naale ebee dɔ lɔgɔ biī.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-1 911 ¶3-4

Etaā Mɛmɛā

Bee Pya Nɛɛwa. A ɛrɛ pio sɔ̄ a wee lu e’ɛm bee pya nɛɛwa bu kpa a aara etaā mɛmɛā sɔ̄ a ɛrɛ nu anua elu edoo wo bu eloh kere. Bu kpa Jɛnɛsis 11:29, 30, lu ekue bee Serai (Sera), e nu anua na kɔ Eyuu a bee lu eyira yii loo e’aaloo alɛ, e a naale dɔɔ̄na wa Abreham. Bee lunage e’ɛm bee Milka bu lo dɔ kpa kaɛ nyɔnɛbee a bee le kaāma Rebeka wa Aizik, lo a tɔgɛ kɔ Rebeka tɛɛ̄ aaloo manamana Abreham, nyɔɔbee a bee lu ekɔ nɛ Aizik kɔ aa ii wa aā yɛɛ pya dɔɔ̄na edo-nyɔɔ. (Jɛn 22:20-23; 24:2-4) Bu Jɛnɛsis 25:1, lu ekue bee dɔɔ̄na wa Abreham bee sikɛ̄ ii lo a kura Ketura. Lo ama tɔgɛ kɔ Abreham bee obia ii wa sɔ̄ Sera e’ua sah, e a bee lege aa dap buɛ̄-nwiī nu a eeloo 40 zua aā sɔ̄ Jɛhova bee wa doo nyɛŋiatam nɛ sah. (Rom 4:19; Jɛn 24:67; 25:20) Gbaāloo wo, a tɔgɛ gbanialoo pya Midia le pya dɔɔ̄na gā Arabia bee ɛrɛ loo Izrɛl.

Lu ekue bee Lia, Rachel, le pya gā Jekɔb gbaāloo bee pya wa miɔŋɔ nɛɛdam. (Jɛn 35:21-26) Lo ama yerebah i nɛ kɔ i dābeeloo kɛ̄ Bari bee nyɔɔnɛ pya lo miɔŋɔ nɛɛdam danianu doo sɔ̄ esaa. Nyɔɔ pya nu a bee wo ama, na anua i muɛ bee pya dɔɔ̄na nɛɛwa bu kpa a aara etaā mɛmɛā a. Wee dapnage lu e’ɛm bee pya nɛɛwa bu kpa a aara etaā mɛmɛā sɔ̄ alu enɛ wa epoo nu a wa kuu. (Buā 26:33) Kerewo, nu akiiloo Tama, Rahab, le Rut lu keebee sa bɔloo eyere nukuādɛɛ̄loo. Kɛ̄ ziī ziī aba tɛɛ̄ doo le yɛɛ pya nɛɛwa Jizɔs Kraist lo a le Mɛsaia tɛɛ̄ aaloo lu keebee. (Jɛn 38; Rut 1:3-5; 4:13-15; Mat 1:1-5) Pya dɔɔ̄na dɔ alu ekue bee pya nɛɛwa bu wa etaā mɛmɛā na 1 Nu a bee lu edoo 2:35, 48, 49; 3:1-3, 5.

23-29 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 4-6

“Ena Pya Na Kara Tɔgɛ A Mɛ Kiiloo A?”

w10 10/1 23 ¶3-7

“Nɛɛ A Dā Kara”

Jabez bee le nɛɛ a wee bialoo yere kara. A bee bɔātɛ̄ ye kara tɛ̄maloo ebara leelee a aabah Bari. A bee bara taa nu a tɔgɛ dua e’agatɛ̄ yira a ɛrɛ.

Tuatua, Jabez bee bara Bari kɔ: “Doo kɔ na kuma kɛnɛkɛ̄ a bɛɛasī.” (10 barakpaɛ̄) Nɛɛ a bee lu enɛ enwadɛɛ̄ ama naa bee le nɛɛ a wee su bah ekpo suā kɛnɛkɛ̄ pya dɔɔ̄na, ale manyiɛ nu dɔɔ̄na nɛɛ. Ye bara ama bee ɛrɛ nu edoo kiiloo pya nɛɛ, e a naale kɛnɛkɛ̄. A bee dap le aa bara kɔ efɛɛloo a yɛg mma dɛ̄dɛɛ̄ ye barasī lokwa gbɛnɛ-edo nɛɛ dap tɔɔ̄ taāŋabah lo kaka Bari.

Lo eree baɛ, Jabez bee bara kɔ “bah” Bari a le ye loo. Bah Bari a tɔɔ̄dɔ nu na ye ekpo lo a wee su daānu lo eyerebah nɛ pya ye zooro. (1 Nu a bee lu edoo 29:12) Lo e’ɛrɛ nu a bee bara aābu beenyiɛ ama, Jabez bee ture nyiɛloo Bari, nɛɛ ye bah naa kpuria kiikɛ̄ pya a ye ɛrɛ yira bu le.—Aisaia 59:1.

Eree taa, Jabez bee yere kara kɔ: “Sere mɛ lɛɛloo pɔrɔ nu, lokwa a naa yɔ mɛ!” Etaā ue a kɔ “lokwa a naa yɔ mɛ” dap kura kɔ Jabez naa aa bee yere kara lo esibah taāŋa, mɛ lo etɔɔ̄ aaloo ɛrɛgeba nu esu ekiɛ̄nu ye nua nyɔɔ ale pah a aaloo pɔrɔ.

Kara Jabez muūna nu alu ye ekɛɛrɛ kumaloo kaka taāŋabah, le ye yira le ture nyiɛloo bu Nɛɛ a dā kara. Mɛ sīdee na Jɛhova bee agara ye kara a? E’ɛma alu ekpuru ama kɔ kpaɛ̄ tɛ̄maloo pya ue a kɔ: “E Bari bee ye nɛ nu a bee bara.”

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w05 10/1 9 ¶7

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Tua Nu A Bee Lu Edoo

5:10, 18-22. Bu dee Mɛnɛ Sɔɔl, pya gā a wee tɔɔ̄ kɛ̄ enaāni wee sira aa loo Jɔdan bee be eebah pya Haga, kereadoo pya Haga bee kuīkpo sa wa buā bee lu nu a eeloo 2 sɔ̄ buā pya lo gā. Nu anua lo ama bee sira na kɔ pya nɛɛdam ba aa lo gā bee ɛrɛ e’agaloo sa naa bee ɛrɛ bɔɔ, ba bee ture nyiɛloo Jɛhova sa gbī yerebah ye aābah. Dooraa i ture nyiɛ loo Jɛhova kaāna kuma sɔ̄ i gaa bebe bu edɔɔ̄ a aga ama.—Pya Ɛfɛsɔs 6:10-17.

30 TUA ENƆƆ̄–5 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 7-9

“Tɛ̄maloo Yerebah Jɛhova, O Dap Si Pya Tam A Aga”

w05 10/1 9 ¶8

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Tua Nu A Bee Lu Edoo

9:26, 27. Tam baɛloo nudee lo pio pya Livai wee si, bee le tam a gbī kɔ o lu nɛɛ a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. Alaba na ba wee aara igara bū loo kɛ̄ tɛ̄ma nyima pya kɛ̄ a le kaɛ loo tɔkaɛ a. Ba bee tɔgɛ kɔ ba lue pya a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ tɛ̄maloo ewee kpaāna pya lo bū ziī ziī biradee. Elua enɛ i tam lo ezue ue nɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ a le i kɛ̄ zue ue, sa wa yerebah nɛ kɔ ba a lu wee taāŋabah Jɛhova. Ekɔ a naa bɔloo kɔ i lu pya a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ sa lu pya a bɔ ture nyiɛloo, dookɛ̄ pya Livai a wee baɛloo nudee wee doo ni?

w11 9/15 32 ¶7

O Dapge Bee Finehas Sɔ̄ O Kpesī Finiabah Ni?

Finehas bee si tam a aga bu Izrɛl a dee kere, kerewo a bee dap kiisī leere sa be eebah pya ye nu finiabah, nyɔnɛbee a bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova, sa ɛrɛ e’agaloo le suānu. E kɛ̄ Finehas bee kuūdɛɛ̄loo bɔŋanaloo Bari doo bee doo kɔ Jɛhova a nɛ ye leelee. Sɔ̄ nu alu 1,000 zua etɛ̄na, tɛ̄maloo yerebah a aaloo kaɛ edɔɔ̄, Ezra bee ɛm kɔ: “Finehas nwiī Eleaza bee le nɛɛ a bee wa bɛɛ dee a tɛɛ̄ kii a dumɛ, Jɛhova bee ye le loo.” (1 Edoo 9:20) Naa lege bee lo ama lu kaka kiiloo dɛ̄dɛɛ̄ pya a gaa su zaāsī bu bɔŋanaloo anii’ee, le dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist a gaa sitam nɛ Bari bu tɔɔ̄ agara.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w10 12/15 21 ¶6

Uɛ Yɔɔ Nɛ Jɛhova!

6 Bu kaka, tɛ̄maloo pya mɔmanudɛɛ̄, Jɛhova bee kɔ nɛ pya ye zooro kɔ ba a leerae ye tɛ̄maloo uɛ yɔɔ. Nyɔɔwo, naa wee lu elɛɛbahloo kɔ pya uɛ yɔɔ a aabu gā pya ewɔp a si tam dɔɔ̄na pya Livai aa bee si, lokwa ba dap ɛrɛ sɔ̄ nɛ ɛm yɔɔ, le lo enɔ kɛ̄ e’uɛ doo.—1 Edoo 9:33.

6-12 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 10-12

“Agɛrɛtɛ̄ O Taɛ Lo Edoo Nu Alu Ekɛɛrɛ Bari”

w12 11/15 6 ¶12-13

“Tɔgɛ Mɛ Lo Edoo Nu O Gbī”

12 Kɛ̄ Devid bee tɔgɛ nialoo pya daakuu le Lok Jɛhova sa gbaɛ̄tɔ̄loo doo bɔnageloo kɔ i nɔ ye edoba. Naa kɛɛrɛ nu a bee sira sɔ̄ Devid bee kɔ a taɛe ye lo e’ɔ̄ maā “aāloo bana maā Betlehem.” Taa pya nɛɛ Devid bee yere, bee su bah ekpo nyima bu lo gbɛnɛ buɛ̄, kɛ̄ pya Filistia bee le etɔɔ̄ lo sɔ̄, e ba bee ibi maā aā lo kɛ̄ nua. Mɛ “Devid naa yira e’ɔ̄ ye, a bee ye egara kɛ̄ nɛ Jɛhova.” Ena anua a? Devid bee kɔ: “A binia loo kɛ̄ m le kɛ̄sī na Bari kɔ m doo nu ama. M gaa le ɔ̄ge miī dum pya lo nɛɛ ama? Nyɔnɛbee tɛ̄maloo pee wa dum na ba bee ye su nua a.”—1 Edoo 11:15-19.

13 Devid bee suā kɔ Lok kɔ alu e’egara miī kɛ̄ nɛ Jɛhova, e aalu e’ɔ̄ ye. A bee suānage nu anua a ɛrɛ elu edoo wo. Devid bee suā kɔ “dum namloo le bu miī.” Mɛ lo ama bee le maā, e a naale miī a. Lo a le wo, ena anua Devid naa bee yiga e’ɔ̄ a? Nyɔɔbee a bee suā daakuu a le dumɛ nu lok gbī kɔ alu edoo. Kiikɛ̄ Devid le, lo maā bee lu nu a si gbɛnɛ du doodoo miī taa pya lo nɛɛ. Nyɔɔbee wo, a bee agaloo Devid e’ɔ̄ lo maā. Taā a ɔ̄, a bee su egara kɛnɛkɛ̄.—Lev 17:11; Deut 12:23, 24.

w18.06 17 ¶5-6

Lɛɛbaloo Kɔ Pya Lok Bari Le Ye Daakuu A Kpɔā O Ekɛɛrɛ Beenyiɛ

5 Lokwa i ɛrɛ biī aāloo pya lok Bari, i ɛrɛ edoo nu a eenyɔɔ aba ebuū ale suā pya nu lo lok kɔ. I ɛrɛ ewereloo sa nwadɛɛ̄ pya lo lok. Muɛ̄ Ue Bari kɔ: “Baaraloo pɔrɔ, sa werealoo doo le.” (Amos 5:15) Mɛ i doo lo ama doodoo wa? Ziī nu a kuī a dap i yerebah nɛ na lo enɔ kɛ̄ e’ɛp nu dookɛ̄ Jɛhova ɛp doo. Lo ebaatɛ̄ lo ama, i naa su edoba kɔ: Oo dapna daa leere dookɛ̄ o wee doo. O dɔktɔ kɔ pya nu o doo a nɛ, lo a ɛrɛ nu edoo kiiloo pya nu o de, pya sīdee laɛgɛloo o doo, le kɔ o kwabaloo pio nu o wee doo. Sɔ̄ o edoora pya nu a bee a kɔ nɛ, o muɛ leere kɔ a lee a loo! Bu kaka o doo ye yaa, nyɔɔ kɛ̄ a a yerebah nɛ kɔ o dum a sikɛ̄ lee doo.

6 Bu aba lo sīdee, i Nɛɛ Dɛmnu enɛa i pya lok a i kpega lɛɛloo pah a aaloo pɔrɔ sa doo kɔ i tɔɔ̄ dum a lee. Naa kɛɛrɛ biī i ɛrɛ aāloo sɔ̄ i gbaɛ̄tɔ̄loo pya lok Baibol akiiloo kɔ esah, nɔɔ lo edoo pɔrɔ, yip biu, gbānialoo yɛɛ nɛɛdam le nɛɛwa a naa ɛɛ, dogo lumiī le doo yɔ. (Buū Kam 6:16-19; Mum 21:8) Sɔ̄ i muɛ leelee a aabu doo nu bu sīdee Jɛhova gbī, i beenyiɛ wee mma tɛ̄maloo wereloo le doo yaa kiikɛ̄ Jɛhova le pya ye lok le.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-1 1058 ¶5-6

Beenyiɛ

Sisi Tam Tɛ̄maloo ‘Dɛ̄dɛɛ̄ I Beenyiɛ.’ Kasī epanyiɛ nɛɛ ɛrɛ e’eraloo lokwa a dap sitam leere, mɛ i beenyiɛ a tɔɔ̄dɔ nu dap pooa lu baɛ sa lo nɛɛ lenage dum. Devid bee yere kara kɔ: “Gba na beenyiɛ nua ziī lo e’ɛrɛ bɔɔ loo oloo bee,” lo a kura kɔ a waɛ kɔ beenyiɛ ziī nɛɛ dap pooa. (Yɔɔ 86:11) Dua nɛɛ a le doo wo dap ɛrɛ “baɛ ekɛɛrɛ” lo a kura kɔ ye taāŋabah Bari ebɔātɛ̄ edɔ kiikɛ̄. (Yɔɔ 119:113; Mum 3:16) Ziī nɛɛ dap ɛrɛnage “baɛ beenyiɛ”, sa piiga lo esitam nɛ baɛ tɛtɔ ale su kiaŋana kɔā ziī nu, sɔ̄ nu a gaa kɛɛrɛ lu kee loo nu aa kɔ. (1 Edoo 12:33; Yɔɔ 12:2) Jizɔs bee kɔ dua dogo baɛ sī ama bee piya.—Mat 15:7, 8.

Nɛɛ a gbī edoo nu a nia Bari naa ɛrɛ e’ɛrɛ baɛ beenyiɛ, taāwo a ɛrɛ esitam nɛ Bari aābu dɛ̄dɛɛ̄ ye beenyiɛ. (1 Edoo 28:9) Lo ama gbī kaāna epiaga kuma sɔ̄ i beenyiɛ lu nu dag sa gbī edoo nu a naa lee a. (Jer 17:9, 10; Jɛn 8:21) Pya nu edap i yerebah nɛ kɔ i dap su dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ siātam nɛ Jɛhova na: yere kara aābu i beenyiɛ (Yɔɔ 119:145; Yɔɔ-To 3:41), nɔnɔ Muɛ̄ Ue Bari dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ (Ezra 7:10; Kam 15:28), biibahkɛ̄ bu tam zue leyere ue (dooreloo Jer 20:9), le gbaaloo pya nɛɛ ba gaa su dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ siātam nɛ Jɛhova.—Dooreloo 2 Mɛnɛ 10:15, 16.

13-19 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 13-16

“Gbaɛ̄tɔ̄loo Zuurabahtɔ̄ Wee Nua Leelee”

w03 5/1 10-11

O Wee Bipge Kɔ, “Mɛ Kɛ̄ Na Jɛhova Le A?”

12 Sɔ̄ a bee lu esu ekpo yii bɔmadum kuma Izrɛl sa etɔɔ̄na Kiriat-jearim loo gbɛnɛ-edo zua, a bee taɛ Mɛnɛ Devid lo esu kuma Jerusalɛm. A bee kɔ nɛ pya nɛɛbee yɛɛ pya Izrɛl kɔ elu esu Ekpo Yii Bɔmadum lɛɛ kɛ̄ a le ama ‘lo ba muɛ kɔ a lee, sa nia Jɛhova doo wo.’ Mɛ a bee ɛp tɛrɛ lo ebip ue aānu Jɛhova kiiloo taɛ kɛ̄ enia ye kɔ alu esere bahloo doo. Lo a bee doo wo, naale ebee lu edana Ekpo Yii Bɔmadum yere nyɔɔ fah kɛnɛkɛ̄. Pya Kohat alu gā Livai na ba ebee dana nyɔɔ gāŋana wa a, dookɛ̄ Bari ebee wa nɛ lok doo. Kereadoo Devid wee bip ue aānu Jɛhova gbɛnɛ-edo sɔ̄, mɛ bu kɛ̄tɔɔ̄ ama, a naa bee doo wo bu sīdee a bɔloo. E pɔrɔ nu bee sira aabu. Ɛɛna anua Devid bee kɔ: “Jɛhova i Bari bee baaloo edoo i . . . , nyɔnɛbee ii bee ye baɛ loo bu sīdee dookɛ̄ ye lok le doo.”—1 Nu a bee lu edoo 13:1-3; 15:11-13; Buā 4:4-6, 15; 7:1-9.

w03 5/1 11 ¶13

O Wee Bipge Kɔ, “Mɛ Kɛ̄ Na Jɛhova Le A?”

13 Bu kpɛdumɛ, sɔ̄ a bee lu edāna Ekpo lɛɛ tɔ Obed-edom tɛ̄mabah pya Livai kuma Jerusalɛm, bee lu e’uɛ ziī yɔɔ a bee lu e’ɛm tɛ̄mabah Devid. Lo yɔɔ bee ɛrɛ pya ue nyɛŋiabu a kɔ: “Gbiaā Jɛhova le ye ekpo, gbiaā ye sī dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄! Kɛɛrɛaabu loo dɛ̄dɛɛ̄ nyɛŋia tam loo a edoora, dɛ̄dɛɛ̄ ye nyɛŋia nu, le dɛ̄dɛɛ̄ ye fii bee ue a bee fii.”—1 Nu a bee lu edoo 16:11, 12.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w14 1/15 10 ¶14

Taāŋabah Jɛhova, Mɛnɛ A Tɔɔ̄ Ina Deedee

14 Devid bee su ekpo yii bɔmadum a le kaɛ kuma Jerusalɛm. Bu sɔ̄ ɛɛbu ama, pya Livai bee uɛ ziī yɔɔ leera a aara pya ue a bɔloo eyere nukuādɛɛ̄loo alu e’ɛm bu 1 Nu a bee lu edoo 16:31: “Doolo ba kɔ yɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ edo-nyɔɔ, ‘Jɛhova elua Mɛnɛ!’ ” NWT. Ziī nɛɛ dap bip kɔ, ‘Kuma sɔ̄ Jɛhova na Mɛnɛ a tɔɔ̄ ina deedee a, a tɛɛ̄ doodoo wa na ba bee kɔ Jɛhova elua Mɛnɛ a?’ Jɛhova lu Mɛnɛ sɔ̄ a tɔgɛ ye ekpo bɛbɛɛ ale sɔ̄ a tubobahloo ziī nɛɛ a ye tɔɔ̄ dɔ a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄ bu ziī nwī sɔ̄. Kɛ̄ Jɛhova bɛɛ doo ama dɔ kaāna biī eekɛ̄ i kɛɛrɛ doo. Lɛɛ Devid gae u, Jɛhova bee ye yira yii nɛ kɔ ye bɛbɛɛ etɔɔ̄ ina deedee, sɔ̄ a kɔ: “Mda gaa le dana o nwiīnɛɛdam bu o dɔ, nɛɛ a gaa le aa bu o namloo, e m gaa le wu ye buɛ̄-mɛnɛ agɛrɛ.” (2 Sam 7:12, 13) Bu ye kpɛdumɛ dooa gbɔ̄mɛɛ, “nwiīnɛɛdam” Devid ama bee sira sɔ̄ nu a eeloo 1,000 zua etɛ̄na. Alɛ bee le mɛɛ, e mɛ sɔ̄ na elu Mɛnɛ a?

20-26 BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 17-19

“Kiisī Lo E’ɛrɛ Ɛɛbu Kere Sɔ̄ Nu Naa Sira Dookɛ̄ O Bee Ɛmadɛɛ̄ Doo”

w06 7/15 19 ¶1

Sere Ekɛɛrɛ Nyɔɔ Kɛ̄ Bɔŋanaloo Jɛhova Lee Doo

DEVID bee le ziī nɛɛ alu ekɔ nu kumaloo kaāna bu Kpa Kaɛ a bee lu esu muɛ̄ ue Hibru ɛma. Nɛɛ a bee le nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee, nɛɛ uɛ yɔɔ, nɛɛ mɔmanudɛɛ̄, le nɛɛ a bee lu mɛnɛ-buɛ̄ ama bee ɛrɛ mmɛɛ dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ bu Jɛhova Bari. Kaāna gbanialoo Devid bee nyɔɔnɛ Jɛhova ɛnia bee ye zū lo ewu ziī tɔ nɛ Bari. Dua tɔ a le doo wo, ale tɔkaɛ elu ewu ama, elu taɛ kɛ̄ elu eyira ɛrɛ logaloga taāŋabah bu buɛ̄ Izrɛl. Devid bee suā kɔ tam wuwu lo tɔkaɛ esu ɛɛbu le leelee nua loo pya nɛɛ Bari. Nyɔɔwo, Devid bee uɛ kɔ: “Leelee le nɛ nɛɛ olo [Jɛhova] gaa sagɛ sa doonage kɔ a lu a waɛloo, lokwa a tɔɔ̄ bu dɛ̄dɛɛ̄ o kɛ̄ ee bu be! Lokwa le nu loo o tɔ i mma bu, lo a le o gbɛnɛ tɔkaɛ!”—Le-yɔɔ 65:4.

w21.08 22-23 ¶11

Ɛrɛ Ɛɛbu Bu Tam O Gaa Si Nɛ Jɛhova

11 Bu aba lo sīdee, i dap nyimɛ i ɛɛbu tɛ̄maloo epiiga kaāna bu ɛrɛgeba nu alu enɛ i kɔ i doo bu esiatam Jɛhova. ‘Piiga kaāna’ bu esiatam zue ue sa ɛrɛ bah bu ɛrɛgeba tam a le bu bɔŋanaloo. (Doonu 18:5; Hib 10:24, 25) Kpɛ̄naloo kaāna loo nu elu enɔ bie enɔānu lokwa o dap agara ebip eyere mɛm loo pya nɛɛ. Ɛp nu edoo alu enɛ a bie enɔānu taɛyɛɛ kaɛ nua nu a a kuī loo. Lo alu ekɔ o yerebah lo esi ziī tam bu bɔŋanaloo, doo nyɔɔ sɔ̄ sa lu nɛɛ a dap lu edɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. O aa kɛɛrɛ kɔ tam alu enɛ a kiikɛ̄ sa ɛp kɔ a naa lu ebɛɛ̄ kɔ o pee o sɔ̄ lo esi lo tam. Piiga lo enyimɛ o kari bu esiatam. (Kam 22:29) Kumakɛ̄ o piiga lo esu loo nɛ esiatam Jɛhova doo, kɛ̄ o nwaanagebah nyim kiisī sa ɛrɛ kaāna ɛɛbu doolo. (Gal 6:4) Ewaɛnage a bah enyɔɔnɛ pya dɔɔ̄na ɛrɛ ɛɛbu sɔ̄ alu enɛ wa ziī dɔtam a gaa bee a taɛ e’ɛrɛ.—Rom 12:15; Gal 5:26.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w20.02 12, ekpo

I Wereloo I Tɛ Jɛhova Kaāna

Jɛhova Suāge Mɛ Loo Leere Ni?

O ebee bipge aba ɔɔ kɔ, ‘Yɛɛ gbɛnɛ-edo biliɔn pya a le bu nyɔuwe, e na anua Jɛhova esuāloo taɛ mda a?’ Lo a le doowo, oo tɛɛ̄ ekwɔ, gbɛnɛ-edo nɛɛ wee bipnage doo wo. Mɛnɛ Devid bee ɛm kɔ: “Aa Jɛhova, ena nɛɛ a kɔ o yere ye bu ekɛɛrɛ a, ale nwiī nɛɛ kɔ o kɛɛrɛ ekɛɛrɛ ye kumaloo a?” (Yɔɔ 144:3) Devid bee suā kɔ Jɛhova suāe ye loo leere.(1 Edoo 17:16-18) E tɛ̄maloo ye bɔŋanaloo le ye Muɛ̄ Ue, Jɛhova doo kɔ o suā kɔ a yeree nukuādɛɛ̄loo wereloo o ye tɔgɛ kumaloo. Naa kɛɛrɛbu pya ue a le bu Muɛ̄ Ue Bari alu e’ɛm kɛɛ̄ ama lo eyerebah a nɛ kɔ o suā kɔ ue ama lu kaka:

• Jɛhova bee a suāloo aā sɔ̄ o le bu ka.—Yɔɔ 139:16.

• Jɛhova suā nu a a le bu beenyiɛ, le nu o gaa kɛɛrɛ.—1 Edoo 28:9.

• Jɛhova gbaɛ̄tɔ̄loo ziī ziī o kara.—Yɔɔ 65:2.

• O dogo dap ɛɛrɛbu ale biirebu Jɛhova.—Kam 27:11.

• Jɛhova ezuura a waɛma loo ye.—Jɔn 6:44.

• E kere o u, Jɛhova dap a lɛɛ kɛ̄ bu luh, nyɔnɛbee a suā a loo leere. A enɛ a aā ekpaloo, sa a obara o suānu yere bee le pya o lele elap dogo.—Jɔn 11:21-26, 39-44; Doonu 24:15.

27 BAƐ ENƆƆ̄–5 TAA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 20-22

“Yerebah Nɛ Pya Zege Kɔ Ba A Kiisī Leere”

w17.01 29 ¶8

“Sunage Yere Kɛ̄bah Pya Nɛɛ A Bɔloo Eture Nyiɛloo”

8 Buū 1 Nu a bee lu edoo 22:5. Devid ebee dap kɔ kpaɛ̄ kɔ Solomɔn naa nyim tura lo ekuūdɛɛ̄loo tam a kuī ama. Nyɔɔbee lo tɔkaɛ bee “ɛrɛ elu le ereloo,” e taɛ sɔ̄ ama Solomɔn bee le “[zege] sa sii ɛrɛ buā-bee.” Kerewo, Devid bee suā kɔ Jɛhova eyerebah nɛ Solomɔn lo esitam elua enɛ ye ama. Nyɔɔwo, Devid bee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu a dap doo lo eyerekpotɛ̄, sa kpoogeloo gbɛnɛ-edo nu elu esu siā lo tam serekɛ̄.

w17.01 29 ¶7

“Sunage Yere Kɛ̄bah Pya Nɛɛ A Bɔloo Eture Nyiɛloo”

7 Devid naa bee ɔbɛ eyerekpotɛ̄ lo tam, e a naa bee ɛrɛ biirabu kɔ ka a aaloo wuwu lo tɔkaɛ naale elue lo alɛ. Bu kaka a bee lu esuāloo lo tɔkaɛ nua lo Solomɔn, e a naale lo Devid. Kereadoo a naa bee dap ɛɛrɛbu Devid kɔ a naale alɛe na a gaa wu lo tɔ a, a bee yerekpotɛ̄ lo tam kaāna. A bee nɔɔ ziī ziī eku pya tam sa bɔŋɛnɛloo kpe, nwīkpɔrɔ, silver, le gold, gbaāloo gbɛnɛ-edo epate cedar. Bu kpɛdumɛ, Devid bee yere mɛmloo Solomɔn sa ye kɔ nɛ kɔ: “Nyaawo, na nwiī, Jɛhova a tɔɔ̄ a loo, lokwa o dap kiisī sa wu tɔ Jɛhova o Bari, dookɛ̄ a bee kɔ ue a kumaloo doo.”—1 Edoo 22:11, 14-16.

w18.03 11-12 ¶14-15

Ka Le Tɛ, Bui Aa Yeregebah Nɛ Pya Bui Miɔŋɔ Kɔ Ba A Nyim Inaloo Liamaā Ni?

14 Doodoo pya tɔɔ̄loo naana pee bu edɔɔ̄, pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo dap yere mɛmloo epiaga tɛ le ka tɛ̄maloo ekɔ lele nu akiiloo pya nu seeasī bu edɔɔ̄. Ziī wuga nɛɛwa a bee sitam sɛmdee bu nu a eeloo 70 zua nyɛŋiabu kɔniasɔh a bee nyɔɔnɛ Wuga Nɛɛdam Charles T. Russell kɔnia sɔ̄ a bee le aba ini’īi zua. Lo wuga nɛɛwa bee kɔ, “A bee su 15 minit mɛ nyɔɔnɛ kɔnia nu akiiloo pya nu m seeasī bu edɔɔ̄.” Bu kaka, ue yere mɛmloo le kaāna ue i kɔ dap ɛrɛ biakɛ̄ pah nyɔɔ nɛɛ. (Kam 25:11) Pya kanɛɛ dapnage nɛ tam ka le tɛ le pya wa miɔŋɔ sɔ̄ aa lu ekwaloo i Tɔ Nɔnɔ Buɛ̄-mɛnɛ, sa nɛ tam pya zege dɛɛa nyɔɔ wa zua le nu ba dap doo.

15 Pya a le bu bɔŋanaloo dap yerebah tɛ̄maloo etɔgɛ nia a bɔloo bu pya zege. Lo ama kura kɔ ba enwaabah yere nukuādɛɛ̄loo kɛ̄ pya zege aa nyim kiisī leere bu edɔɔ̄ doo. Ekɔ ziī nwiī zege bee agara ziī ebip a bee kpɛ̄naloo leere, sɛh a bee ɛrɛ nu edoo bu i enɔānu taɛyɛɛ kaɛ ni? Ekɔ ziī nwiī zege ebea eebah ziī doā-ɛp ale su dee a bee ye kpaānɛ zuema ue bie tɔkpa ni? Waa pee sɔ̄ lo ekaɛgɛ ye. O dapge su nua nu o seeasī lo etɔgɛ kaāna nia bu ziī nwiī zege, tɛ̄maloo enɔɔ lo enyɔɔnɛ ye kɔniaue lɛɛ enɔānu gae bɔātɛ̄ ale sɔ̄ e’ina kuma ni? Lo i tɔgɛ nia bu pya zege bu pya sīdee ama le pya dɔɔ̄na sīdee, edoo kɔ ba a muɛ leere kɔ ba nuūnae “gbɛnɛ bɔŋanaloo.”—Yɔɔ 35:18.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w05 10/1 11 ¶6

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Tua Nu A Bee Lu Edoo

21:13-15. Jɛhova bee nɛ lok lo ɛnjɛl kɔ a ɔbɛ lo dumɛnu a wee nua luh nyɔnɛbee tɔga pya ye nɛɛ aa bee tɛɛ̄bu bee ye tɔaloo. Bu kaka, “ye toesaɛ̄ lu gbɛnɛ.”

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share