Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
© 2022 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
6-12 TAA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 23-26
“Taāŋabah Bu Tɔkaɛ Bee Lu Enɔɔ Leere”
it-2 241
Pya Livai
Tam pya Livai bee lu enɔɔ leere tɛ̄mabah Devid, nɛɛ a bee tubobahloo pya e’ɛp tam, pya nɛɛbee, pya biaɛ, pya baɛloo nudee, le pya kpoogeloo nu. Gbaānageloo gbɛnɛ-edo pya nɛɛ eyerebah nɛ pya ewɔp bie bu tɔkaɛ, kɛ̄ ee loo tɔkaɛ, le pya kɛ̄ etɔɔ̄ denu. E pya dɔɔ̄na tam ba wee si na dɔɔ̄nu, waara zɔɔ, tam doo kɔ nu a le ɛɛ, tam do pya nu alu esu nua tɔkaɛ, le pya dɔɔ̄na dɔɔ̄na tam. Bee lu enɔɔ pya Livai a wee uɛ yɔɔ yerebu 24 keekee eku, dookɛ̄ a bee lu enɔɔ eku pya ewɔp doo, lo ba wee nyaanagi wa tam. Wee lu esuā tam ziī ziī nɛɛ esi tɛ̄maloo do-nam. Wee lunage edo-nam lo esuā taɛ nudee ziī ziī eku pya baɛloo nudee etɔɔ̄.—1 Edoo 23, 25, 26; 2 Edoo 35:3-5, 10.
it-2 686
Nɛɛ Ewɔp
Ziī ziī nɛɛbee wee le bee ziī ziī eku pya ewɔp a wee sitam tɔkaɛ. Wee lu edo-nam lo esuā tam ziī ziī eku a esi. Ziī ziī lo 24 eku wee sitam loo aba ziī kaɛ, le aba baɛ sɔ̄ bu ziī zua. A sirapie kɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya ewɔp wee gbaa sitam bu sɔ̄ doonu, lo a le sɔ̄ gbɛnɛ-edo waara zɔɔ wee lu edoo, dookɛ̄ ba bee doo sɔ̄ a bee lu ekiī tɔkaɛ nɛ Jɛhova. (1 Edoo 24:1-18, 31; 2 Edoo 5:11; dooreloo 2 Edoo 29:31-35; 30:23-25; 35:10-19.) Ziī nɛɛ ewɔp dap sitam pya dɔɔ̄na sɔ̄, kumasɔ̄ ye sɔ̄ naa yii bu sɔ̄ nɛɛ ewɔp a le nyɔɔ tam taɛ lo sɔ̄. Dookɛ̄ doonu pya Juu le doo, sɔ̄ Jizɔs bee le a kɛnɛkɛ̄, pya ewɔp ebee kuīkpo mmɛ kɛ̄ esiatam ziī ziī kaɛ bee lu esikɛ̄ dɔɔ̄ yɛɛ ziī ziī butɔ, lokwa ziī ziī butɔ dap sitam ziī biradee ale eewo dookɛ̄ wa buā le doo.
it-2 451-452
Yɔɔ
Sɔ̄ aa bee lu enɔɔ tɔkaɛ Jɛhova, Devid bee sere pya Livai wa buā lu 4,000 nua kee nɛ aba uɛ yɔɔ le pya nu akiiloo yɔɔ. (1 Edoo 23:4, 5) E yɛɛ buā ama, “bee lu etɔgɛ uɛ yɔɔ [288] nɛ Jɛhova, dɛ̄dɛɛ̄ pya a para edoo” bee le (1 Edoo 25:7) Dɛ̄dɛɛ̄ nɔɔnu ama bee le kɛɛ̄ taa pya nɛɛ a para uɛ yɔɔ kaāna, lo a le, Asaf, Heman, le Jedutun (naadaba ye bee kuranage Etan). Kumasɔ̄ ziī ziī pya nɛɛ ama bee lu manamana ziī yɛɛ taa pya miɔŋɔ Livai a, lo a le, Geashom, Kohat, le Merari, taa pya nɛɛbee uɛ yɔɔ alu gā Livai ama bee yira dɔ pya a wee nɔɔ kɛ̄ e’uɛ yɔɔ doo bu tɔkaɛ. (1 Edoo 6:16, 31-33, 39-44; 25:1-6) Buā dɛ̄dɛɛ̄ wa miɔŋɔ nɛɛdam bee lu 24, lo dɛ̄dɛɛ̄ aba lenage yɛɛ 288 pya a para uɛ yɔɔ a bee lu ekɔ nu kumaloo a. Wee le tɛ̄maloo do-nam na a wee lu etubobahloo ziī ziī pya lo miɔŋɔ nɛɛdam kɔ ba a le bee ziī eku pya uɛ yɔɔ a. Kɛɛ̄ ye leredeebah, bee lu esagɛ dɔɔ̄na 11 “pya a para edoo,” aā yɛɛ pya ye miɔŋɔ nɛɛdam le dɔɔ̄na pya Livai. E lo ama bee doo kɔ 288 ([1 + 11] × 24 = 288) pya Livai a para uɛ yɔɔ alu epoo wa yerebu 24 keekee eku dookɛ̄ a bee lu edoo pya ewɔp doo a. Lo a bee lu epoo pya ‘nɔ yɔɔ’ wa buā lu 3,712, lo ama ekura kɔ 155 dɔɔ̄na pya nɛɛ elu ebɛɛ̄ lo etɔgɛ lo 24 eku a, e a ekura kɔ 13 pya nɛɛ Livai ele ziī ziī kɛ̄ lo etɔgɛ yɔɔ pya lo nɛɛ. (1 Edoo 25:1-31) Kumasɔ̄ pya fuuri dɔɔ̄nī bee le pya ewɔp a, elu esu wa gbaloo pya uɛ yɔɔ ba lu pya Livai.—2 Edoo 5:12; dooreloo Buā 10:8.
it-1 898
Nɛɛ Baɛloo Nudee
Bu Tɔkaɛ. Nwīgbagbara sɔ̄ lɛɛ Mɛnɛ Devid gae u, a bee sueloo kɛ̄ nɔɔ pya Livai le pya sitam tɔkaɛ, gbaānageloo pya baɛloo nudee lo wa buā bee lu 4,000. Bu ziī ziī wa eku, ba wee sitam ɛrɛba biradee. Wa tam na lo ebaɛloo tɔ Jɛhova sa muɛ kɔ alu ekpaāna sa kpaɛ̄ pya ye bū taɛ sɔ̄ a bɔloo. (1 Edoo 9:23-27; 23:1-6) Gbaāloo tam baɛloo, pio aba wee kuūdɛɛ̄loo pya nu alu etura tɛ̄mabah pya nɛɛ lo a wee lu esu daānu bie bu tɔkaɛ. (2 Mɛnɛ 12:9; 22:4) Sɔ̄ nɛɛ tɛsī ewɔp Jehoiada bee tɔ̄ nɔɔ̄ bee Joash nua mɛnɛ, a bee lu etubobahloo keebee pya baɛloo kɔ ba a baɛloo nudee tɔkaɛ lo ekpega zege Joash lɛɛbah Waa mɛnɛ Atalia. (2 Mɛnɛ 11:4-8) Sɔ̄ Mɛnɛ Josaia bee gbeesī dɛ̄dɛɛ̄ ekwɔ bari, pya a wee baɛloo nudee bee yerebah lo esu pya nu a wee lu esu taāŋabah Beel lɛɛbu tɔkaɛ. E a bee lu e’ɔp pya nu ama bie kɛ̄ ee loo gbɛnɛ buɛ̄.—2 Mɛnɛ 23:4.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
Kaka Taāŋabah Edoo Kɔ O Ɛɛbu A Yiiloo
10 I taāŋabah Jɛhova sɔ̄ i gbaaloo pya i wuga uɛ yɔɔ. (Yɔɔ 28:7) Pya Izrɛl wee ɛp uɛ yɔɔ nua gbɛnɛ gah loo wa taāŋabah. Mɛnɛ Devid bee nɔɔ kɔ 288 pya Livai a uɛ yɔɔ bie bu tɔkaɛ. (1 Edoo 25:1, 6-8) Nii’ee, i dap tɔgɛ kɛ̄ i wereloo Bari doo sɔ̄ i uɛ yɔɔ leera. Naale kɛ̄ i ɛrɛ le muɛ̄ yɔɔ doo na alu gbɛnɛ a. Naa kɛɛrɛbu lo ama: ‘I wee tɛɛ̄ ekwɔ booboo sɔ̄’ bu i ekɔaue, kerewo, lo ama naa ɔbɛ i lɛɛloo ekɔ ue bie enɔānu le uwe zue ue. (Jem 3:2) Bu aba lo sīdee, naa lee kɔ i lɛɛbaloo e’uɛ yɔɔ leera nɛ Jɛhova nyɔɔbee i muɛ̄ naa kpetɔ̄.
13-19 TAA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 1 NU A BEE LU EDOO 27-29
“Zuurabahtɔ̄ A Tɔgɛ Wereloo Lo Ziī Tɛ Bee Nɛ Ye Nwiīnɛɛdam”
w05 2/15 19 ¶9
Babaɛloo I Nukuādɛɛ̄ Doodoo Pya Nɛɛ Kraist
9 Doo kɔ kaka ue Baibol alu kaka kiikɛ̄ o le. Nu a i yere nukuādɛɛ̄loo nua pya zooro Jɛhova dap ɔloo, lo a naa dɛɛanyɔɔ suānu a le bu Baibol. (Pya Filipai 1:9, 10) Lu ebɛɛ̄ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ Pya Nɛɛ Kraist a le zege ale e’ana a yiga leere kɔ pya ue a le bu Baibol lu kaka. Pɔɔl bee yere mɛmloo Pya Nɛɛ Kraist kɔ: “Doā ɛp dɛ̄dɛɛ̄ nu; aaraa nu a lee biibaloo.” (1 Pya Tɛsalɔnaika 5:21) Pya Nɛɛ Kraist a le zege lo wa tɛ le ka ɛrɛ bɔɔloo Bari naale e’ɛmadɛɛ̄ kɔ yira wa tɛ le ka na ekpɔāe wa a. Tɛ Solomɔn lo a le Devid bee ye yere mɛmloo kɔ “suāloo Bari o tɛ, sa ye si tam nɛ tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ.” (1 Nu a bee lu edoo 28:9) Naale aba nu zege Solomɔn edoo na e’ɛp kɛ̄ ye tɛ ɛrɛ yira bu Jɛhova doo. Solomɔn ɛrɛ esuāloo Jɛhova nyɔɔ alɛɛ loo, e taɛ nu a bee doo lo. A bee bara Bari kɔ: “Nɛ mɛ suānu le buā-bee anyaawo lo esiā ee sa yii bu kɛ̄ sī pya nɛɛ ama.”—2 Nu a bee lu edoo 1:10.
w12 4/15 16 ¶13
Su Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ Siātam Nɛ Jɛhova
13 Alu nu a lee kaāna lo a le i bialoo wee su dɔ bu pya tam a lee sa i nɛ iīnaloo, doodoo si enɔānu le si uwe zue ue. Mɛ sitam nɛ Jɛhova aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ eenyɔɔ aba edoo pya nu ama. (2 Edoo 25:1, 2, 27) Lo a le ziī Nɛɛ Kraist kiisī lo ewereloo ‘pya nu a bee lɛɛbahloo bie dumɛ’ lo a le, pio sīdee tɔɔ̄dum lo nyɔuwe ama, lo ba ama edoo kɔ a peere ye le gbanialoo a nyɔɔnɛ Bari ɛnia. (Luk 17:32) Aba nu edoo kɔ i “bɔloo Buɛ̄-mɛnɛ Bari” na sɔ̄ i “kpoora loo aaloo nu a lu pɔrɔ [sa] biibaloo nu a lee.” (Rom 12:9; Luk 9:62) Nyɔɔwo, ii le eyiga kɔ lɔgɔ nu a le bu nyɔuwe Setan ama, kaɛlɛɛ kɛ̄ a kpedɛɛ̄ sa bee kɔ a dɔbiī doo a kpaɛ̄ i lɛɛloo esu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ siātam Buɛ̄-mɛnɛ.—2 Kɔr 11:14; buū Pya Filipai 3:13, 14.
w17.09 32 ¶20-21
“Ɛrɛ Ekpo . . . Sa Ye Doo”
20 Mɛnɛ Devid bee kɔ nɛ Solomɔn kɔ Jɛhova ele ye loo mmɛ sɔ̄ elua ewu lo tɔkaɛ sah. (1 Edoo 28:20) Solomɔn bee su pya ue ye tɛ bee ye kɔ nɛ ama seea bu beenyiɛ ye, e a naa bee lɛɛbahloo kɔ ye zua le kɔ a sii ɛrɛ gbɛnɛ-edo buā-bee a kpaɛ̄e ye lɛɛloo esi lo tam. A bee tɔgɛ e’agaloo sa si lo tam, e tɛ̄maloo yerebah Jɛhova, a bee dap su ɛrɛba zua le siga wuā lo gbɛnɛ tɔkaɛ lɛɛ.
21 Dookɛ̄ Jɛhova bee yerebah nɛ Solomɔn doo, a dapnage yerebah nɛ ili kɔ i ɛrɛ e’agaloo sa doo gbɔ̄mɛɛ tam elua enɛ i bu bɔŋanaloo le i butɔ. (Ais 41:10, 13) I dap ɛrɛ kaāna dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ Jɛhova enɛ i ye leelee anyaawo le deesī li, lo i tɔgɛ e’agaloo bu ye taāŋabah lo. Nyɔɔbee wo, “ɛrɛ ekpo . . . sa ye doo.”
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w17.03 29 ¶6-7
Lu Gbo Bu Sɔ̄ Etɛɛrɛloo
Devid bee ɛrɛ dɔɔ̄na pya ye gbo a bee ye tɔɔ̄ agara nɛ bu sɔ̄ taāŋa. Ziī aba na Hushai, nɛɛ Baibol kue “gbo Devid.” (2 Sam 16:16; 1 Edoo 27:33) A bee dap lu nɛɛ a wee si tam tɔ mɛnɛ, lo a bee nyɔɔnɛ Devid ɛnia kaāna le gbanialoo sa Devid wee ye kɔ pya ue gɔā nɛ.
Gbɛnɛ-edo pya Izrɛl bee yerekpotɛ̄ nwiīnɛɛdam Devid a kura Absalom sɔ̄ a bee su bah-ekpo suā kasi mɛnɛ, mɛ Hushai naa bee doo wo. Sɔ̄ Devid aa bee teera, Hushai bee ye nyɔɔnɛ. A bee kiɛ̄ Devid kaāna sɔ̄ a bee lu etɛ̄ŋa ye loo tɛ̄mabah alɛɛ nwiīnɛɛdam le pio pya ye gbo a bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ. Kerewo, Hushai bee ye tɔɔ̄ agara nɛ, sa bee kpɛ̄naloo epee ye dum lokwa a dap lap bira bira a gaa bee kiisī. Hushai naa bee doo lo ama doodoo bee alu tam alu e’ɛmadɛɛ̄ ye aābah doodoo nɛɛ a wee si tam tɔ mɛnɛ. Taāwo, a bee tɔgɛ kɔ alue gbo a tɔɔ̄ agara nɛ Devid.—2 Sam 15:13-17, 32-37; 16:15–17:16.
20-26 TAA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 1-4
“Mɛnɛ Solomɔn Bee Biaɛ Nu Fii Bu Sīdee Suānu Naale Loo”
it-1 174 ¶5
Gbo Nɔ̄
Sɔ̄ Solomɔn gaa bee bɛɛ, a bee ɛrɛ aā kpa ba bee ɛm nu akiiloo pya gbo nɔ̄ Izrɛl bu. Kɛɛ̄ ye bɛbɛɛ, kina efɛɛloo bee le, kerewo a bee yaɛ gbɛnɛ-edo fah-kɛnɛkɛ̄ le enyanya. (Buū CHARIOT.) E gbɛnɛ-edo pya enyanya ama bee lu eyaɛ aā Ijipt. A bee lu ebɛɛ̄ kɔ alu ewu pya gbɛnɛ gbɛnɛ buɛ̄ lokwa pya aā gbo nɔ̄ ama dap tɔɔ̄. (1 Mɛnɛ 4:26; 9:19; 10:26, 29; 2 Edoo 1:14-17) Kɛādoo, Jɛhova naa bee nɛ leelee nu Solomɔn bee doo ama, nyɔɔbee sɔ̄ a bee u sah, le sɔ̄ a bee lu epoo ye bɛbɛɛ, gbo nɔ̄ pya Izrɛl bee dɔ kiikɛ̄. E sɔ̄ sɔ̄ etɛ̄na, Aisaia bee ɛm kɔ: “Ekiɛnu a le nɛ pya a sira kɛ̄ kii Ijipt loo yerebah sa ture nyiɛloo enyanya, pya a ture nyiɛloo fah-kɛnɛkɛ̄ nyɔnɛbee ba lu booboo le bu pya a teera nyɔɔ enyanya nyɔnɛbee ba ɛrɛ gbɛnɛ ekpo; mɛ ba naa ɛp Nɛɛ kaɛ Izrɛl ale nyinyima bira loo Jɛhova.”—Ais 31:1.
it-1 427
Fah-kɛnɛkɛ̄
Bu buɛ̄ Izrɛl, fah-kɛnɛkɛ̄ naa wee aadee bokɛ̄ mmɛ sɔ̄ Solomɔn bee bɔātɛ̄ ye bɛbɛɛ. Nu anua lo ama bee le doo wo na nyɔɔ zuurabahtɔ̄ Bari bee nɛ pya mɛnɛ kɔ ba aa buge enyanya nɛ wa loo, lokwa ba naa ɛmadɛɛ̄ kɔ alaba na ba gaa kpega lo edonyɔɔ a. Lok ama bee doo kɔ aa lu e’ɛrɛ gbɛnɛ-edo fah-kɛnɛkɛ̄, kumasɔ̄ a wee lu esu enyanya ɔ̄ma fah-kɛnɛkɛ̄ a. (Deut 17:16) Sɔ̄ Samuɛl bee zuurabahtɔ̄ pya nɛɛ kumaloo dua dumɛtoh pya mɛnɛ-buɛ̄ esu wa nua nyɔɔ, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “A gaa le su pya bui miɔŋɔ nɛɛdam sa gaa le tube wa baloo lo dɛ̄dɛɛ̄ ye fah-kɛnɛkɛ̄.” (1 Sam 8:11) Sɔ̄ Absalɔm le Adonija aa bee gbī esu bah ekpo suā kasi mɛnɛ, ziī ziī aba bee ɛrɛ fah-kɛnɛkɛ̄ nɛ wa loo, sa doo kɔ 50 pya nɛɛ a teera wa mmsī. (2 Sam 15:1; 1 Mɛnɛ 1:5) Sɔ̄ Devid bee be eeba mɛnɛ Zoba, a naa bee gbeesī 100 fah-kɛnɛkɛ̄.—2 Sam 8:3, 4; 10:18.
Sɔ̄ Mɛnɛ Solomɔn gaa bee nɔɔ gbo nɔ̄ edonyɔɔ Izrɛl, a bee sikɛ̄ doo kɔ wa buā alu 1,400. (1 Mɛnɛ 10:26, 29; 2 Edoo 1:14, 17) Gbaāloo buɛ̄ Jerusalɛm, a ɛrɛ pya dɔɔ̄na buɛ̄ lo a wee lu esuāloo nua buɛ̄ fah-kɛnɛkɛ̄, kɛ̄ a wee lu etɔɔ̄ kuūdɛɛ̄loo pya nu beā nɔ̄ ama.—1 Mɛnɛ 9:19, 22; 2 Edoo 8:6, 9; 9:25.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w05 12/1 19 ¶6
Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Baɛ Nu A Bee Lu Edoo
1:11, 12. Bara Solomɔn tɔgɛ Jɛhova kɔ ɛrɛ suānu le buā-bee lu nu a kuī loo lo mɛnɛ. Pya kara i yere nɛ Bari muūna taɛ nu a i le bu beenyiɛ. I tɔgɛ kɔ i ɛrɛ suānu sɔ̄ i dasī kɛɛrɛ pya nu i kɔ bu i kara.
27 TAA ENƆƆ̄–2 NIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 5-7
“Na Beenyiɛ Ele Lo Kɛ̄ Dɛ̄dɛɛ̄ Sɔ̄”
w02 11/15 5 ¶1
Bui Aa Ɔbɛ Esu I Loo Bɔŋɛnɛloo Ziī
Sɔ̄ Devid bee lu mɛnɛ li Jerusalɛm, a bee ɛrɛ taɛ lo ewu tɔ etɔɔ̄ ina deedee lo esu ka nua loo Jɛhova. Mɛ kumasɔ̄ Devid lu nɛɛ ebea gbɛnɛ-edo nɔ̄ a, Jɛhova bee ye kɔ nɛ kɔ: “Oo le ewu tɔ loo na bee.” Taāwo, Jɛhova bee sagɛ nwiīnɛɛdam Devid lo a le Solomɔn kɔ a wu lo tɔkaɛ. (1 Nu a bee lu edoo 22:6-10) Solomɔn bee kiī lo tɔkaɛ nɛ Jɛhova bu zua 1026 B.C.E., sɔ̄ a esua nu aluge ɛrɛba zua le siga wuā lo tɔ lɛɛ. Jɛhova bee su tɔ ama sɔ̄ a bee kɔ: “M e bee sere tɔ ama kee nua kaɛ lo o bee wu, sa bee su na bee sere lo kɛ̄ mmɛ deedee; baɛ na dɛɛ̄ le na beenyiɛ gaa le tɔɔ̄ lo kɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.” (1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 9:3) Ewonu Jɛhova ekiisī lo ele nyɔɔ lo tɔ, lo a le pya Izrɛl kiisī lo ebia bu bɔ ture nyiɛloo ye nɛ. Mɛ lo ba kiiya aaloo edoo nu a lee, Jɛhova esu ye ewonu lɛɛ nyɔɔ lo tɔ, e a elu ‘egbee lo tɔ lɛɛ.’—1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 9:4-9; 2 Nu a bee lu edoo 7:16, 19, 20.
it-2 1077-1078
Tɔkaɛ
Eloh Kere. Tɔkaɛ ama bee lege mmɛ bu zua 607 B.C.E., sɔ̄ a bee lu egbeesī tɛ̄mabah pya nɔ̄ Babilɔn kɛɛ̄ bɛbɛɛ Mɛnɛ Nebukadneza. (2 Mɛnɛ 25:9; 2 Edoo 36:19; Jer 52:13) Nyɔɔbee pya Izrɛl bee kiiya nyɔɔnɛ ekwɔ taāŋabah, Bari bee lɛɛbahloo kɔ alu ebii Juda le Jerusalɛm kuma kɛ̄, sa pio sɔ̄ a wee lu esu pya zɔ a bee le bu tɔkaɛ kuma. A ɛrɛnage pya sɔ̄ a bee lu eyib nu lɛɛ bu tɔkaɛ sa doo kɔ a tɔɔ̄ ekobu. Mɛnɛ Shishak loo buɛ̄ Ijipt bee yib pya zɔ a bee le bu tɔkaɛ (993 B.C.E.) sɔ̄ nwiīnɛɛdam Solomɔn a kura Rehoboam aa bee bɛɛ, e lo ama bee sira aba 33 zua aā sɔ̄ a bee lu ekiī tɔkaɛ nɛ Jɛhova. (1 Mɛnɛ 14:25, 26; 2 Edoo 12:9) Mɛnɛ Asa (977-937 B.C.E.) bee ɛrɛ enwadɛɛ̄ loo tɔ Jɛhova, mɛ lo ekpega Jerusalɛm, a bee doo ziī nu alu ezu tɛ̄maloo ekpɛ dumɛ nɛ Mɛnɛ Ben-hadad I loo buɛ̄ Siria, sa bee ye nɛ silva le gold aā kɛ̄ kpooge nu loo tɔkaɛ, lokwa Mɛnɛ Ben-hadad I gbee yii a bee nyɔɔnɛ mɛnɛ-buɛ̄ Izrɛl a kura Baasha ɛnia.—1 Mɛnɛ 15:18, 19; 2 Edoo 15:17, 18; 16:2, 3.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w10 12/1 11 ¶7
A Suā “Beenyiɛ Dɛ̄dɛɛ̄ Pya Miɔŋɔ Nɛɛ”
I dap ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ aāloo kara Solomɔn. Lɔgɔ miɔŋɔ nɛɛ naale edap dābeeloo taɛ nu a i le bu beenyiɛ kaāna, lo a le ilii “ekiɛ̄nu” le ilii “ezialoo.” (Kam 14:10) Mɛ Jɛhova suā taɛ nu a i le bu beenyiɛ, e a kuū i dɛɛ̄loo. Sɔ̄ i kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a i le beenyiɛ nɛ Jɛhova bu kara dap doo kɔ i dumɛtoh a waɛ etoora. Baibol kɔ: “Toobaa dɛ̄dɛɛ̄ bui ekɛɛrɛ ebɛɛ̄ ye tɛrɛ nyɔɔ, nyɔnɛbee alɛ e’ɛp i.”—1 Pita 5:7.
10-16 NIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 8-9
“Suānu Bee Kuī Loo Lo Wa”
w99 11/1 20 ¶4
Sɔ̄ Alu Edɔɔ̄nu Bu Yaaribah
A bee su gbɛnɛ epiaga aābah Waa mɛnɛ Sheba lo esi wee zɔ̄ŋia Solomɔn. Dap sira kɔ kɛ̄ buɛ̄ a kura Republic of Yemen le anii’ee na buɛ̄ Sheba bee le a, nyɔɔwo lo waa mɛnɛ le pya ye gbo camel bee kiāge nu a eeloo 1,000 maɛl [1,600 km] ina Jerusalɛm. E dookɛ̄ Jizɔs bee kɔ doo, “a aa kuma nyɔuwe.” Ena anua waa mɛnɛ Sheba bee doo dɛ̄dɛɛ̄ epiaga ama? Ɛɛna “lo edā suānu Solomɔn.”—Luk 11:31.
w99 7/1 30 ¶4-5
Ziī Zɔ̄zɔ̄ŋia Lo Le Nu Bee Sira Aabu
Waa mɛnɛ Sheba bee lu ina Jerusalɛm, “alɛ le gbɛnɛkpo nɛɛ a bee ye le loo, gbaāloo gbo camel a wee toora nu a wee si lele nuloo, le gbɛnɛ-edo gold, le booboo dɛm a si gbɛnɛ du.” (1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 10:2a) Pio nɛɛ kɔ “gbɛnɛkpo nɛɛ a bee ye le loo” na pya nɔ̄ a bee ye ture. Lo ba ama dap lu kaka, nyɔnɛbee waa mɛnɛ ama bee le nɛɛ ka le loo, sa a bee aara pya zɔ a dap luge booboo miliɔn kpugi dollar.
Yere nukuādɛɛ̄loo kɔ lo waa mɛnɛ bee dā nu akiiloo dua nɛɛ Solomɔn lu “kumaloo bee Jɛhova.” Nyɔɔwo, a naa bee le nyɔɔ kiā gbora. Lo waa mɛnɛ bee lu wee dā suānu Solomɔn—naadaba lo enɔ nu akiiloo ye Bari Jɛhova. Siga sɔ̄ a bee dap lu ziī nɛɛ a mana aaloo Shem ale Ham, pya a bee taāŋabah Jɛhova, nyɔɔwo a bee ye dap taɛ lo enɔ nu akiiloo yigabari pya ye nama tɛ ama.
w99 7/1 30-31
Ziī Zɔ̄zɔ̄ŋia Lo Le Nu Bee Sira Aabu
Suānu Solomɔn le kɛ̄ ye buɛ̄-mɛnɛ gaa bee kiisī leere doo bee nia waa mɛnɛ Sheba mmɛ kɛ̄ “lɔgɔ edɔɔ̄ naa siga ye bu.” (1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 10:4, 5) Pio nɛɛ ɛp kɔ nu ue ama kura na kɔ waa mɛnɛ Sheba “naa bee dap sere kunɛ piogi.” Ziī nɛɛ enɔā gbɛnɛ kpa kɔ dap lu kɔ a bee gbaaa! A bee sira kɔ, nu waa mɛnɛ Sheba bee dā sa muɛ bee ye lu nyɛŋia loo. A bee kɔ leelee a le nɛ pya zooro Solomɔn nyɔɔbee ba dā ye ue suānu, sa a bee leera Jɛhova nyɔɔbee a su Solomɔn nua mɛnɛ. Lɛɛ a nɛ pya dɔɔ̄nu a si gbɛnɛ du Solomɔn, sɔ̄ alu ebuū buā gold a bee ye nɛ ture bu kpugi ilii dee ama, alu nu aluge $40,000,000. Solomɔn bee dɔɔ̄nage nu nɛ waa mɛnɛ Sheba, a bee ye nɛ “dɛ̄dɛɛ̄ nu a bee gbī.”—1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 10:6-13.
it-2 990-991
Solomɔn
Sɔ̄ lo waa mɛnɛ emɔna dua ka a le loo tɔkaɛ le tɔ Solomɔn, gbaāloo ye kasi denu nyɔɔ le pya a dana ye nu e’ɔ̄, le bɛloo pya ye nɛɛtam yaa, le dɛ̄dɛɛ̄ ye ewɔp ɔ’ɔp lo a wee wɔp bu tɔkaɛ, “lɔgɔ edɔɔ̄ naa siga ye bu,” nyɔɔwo a bee kɔ, “Ɛp, naa bee lu ekɔ siga loo mɛ nɛ; oloo suānu, kɛ̄ o kiisī leere doo, eenyɔɔ ekpɛa m bee dā.” Nyɔɔwo a bee kɔ leelee a le nɛ pya zooro a si tam nɛ dua mɛnɛ a le doo wo. E dɛ̄dɛɛ̄ lo ama bee doo kɔ a leera Jɛhova Bari, sa ye nɛ ka nyɔɔ wereloo a tɔgɛ kumaloo pya Izrɛl tɛ̄maloo etubobahloo Solomɔn nua wa mɛnɛ lo ebiaɛ kaāna biaɛ.—1 Mɛnɛ 10:4-9; 2 Edoo 9:3-8.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-2 1097
Kasi Mɛnɛ
Aba kasi mɛnɛ pya mɛnɛ-buɛ̄ Izrɛl wee ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ alu ekɔ nu kumaloo kaāna na aba lo Solomɔn bee kwa. (1 Mɛnɛ 10:18-20; 2 Edoo 9:17-19) E naadaba, a bee lu esu sere “Tɔ Kasi Mɛnɛ,” ziī tɔ a bee lu ewu nyɔɔ Kpokɛ̄ Moria li Jerusalɛm. (1 Mɛnɛ 7:7) A bee le ‘kasi mɛnɛ koo ni, e a bee su gold a lee eenyɔɔ ye dabɛloo, e ekobee nwī nam bee le kpaɛ, e a bee ɛrɛ baɛ nu dɛrɛ bah nyɔɔ.’ Kereadoo koo ni bee le ziī nu a kuī a bee lu esu kwaā lo kasi mɛnɛ a, mɛ a sirapie kɔ sɔ̄ alu e’ɛp kɛ̄ a bee lu ekwa pya nu a le bu tɔkaɛ doo, i muɛ kɔ a naa bee le aba koo ni na a bee lu esu kwaā lo kasi mɛnɛ a, mɛ te le gold bee lenageloo. Aba nu pya nɛɛ a bee muɛ lo kasi mɛnɛ bee kɛɛrɛ kɔ a bee lu esu ye kwaā na koo ni le gold. Sɔ̄ lo e’ɛma ekɔa nu akiiloo ini’ī nu o dɛɛ̄ lɛɛ o ina loo lo kasi, a kiisī lo ekɔ: “E baɛ sasa-ekpo le yira nyɔɔ kpaɛ̄ nu dɛrɛ bah nyɔɔ a, sɔ̄ lop le baɛ sasa-ekpo bee le yira lo kɛ̄, ziī ziī aba loo kuma ini’ī nwī kpo kpari a.” (2 Edoo 9:17-19) A bɔloo sɔ̄ alu esu sasa-ekpo kɔā nu akiiloo ekpo bɛbɛɛ. (Jɛn 49:9, 10; Mum 5:5) A sirapie kɔ lo 12 sasa-ekpo a bee tɔɔ̄dɔ 12 gā Izrɛl, lo a tɔgɛ kɔ ba le kɛɛ̄ sa gaa yerekpotɛ̄ nɛɛ a le ɛŋɛtɛ̄ nyɔɔ lo kasi mɛnɛ. Bee lu esu gold kwaā nu dɛrɛ tɔ nyɔɔ loo lo kasi mɛnɛ. Kɛ̄ alu ebaatɛ̄ kasi mɛnɛ alu esu koo ni le gold kwaā doo, lo a kii nyɔɔ sa sasa-ekpo le mmsī, tɔgɛ kɔ a kuī ee ɛrɛgeba kasi mɛnɛ a bee le lo sɔ̄, a eenage ɛrɛgeba lo pya gbītɛ̄nu bee gbī muɛ, le lo alu etɔ̄ sere ziī kɛ̄, le lo alu ekɔ nu akiiloo bu pya e’ɛmanu. Lo ama gbaaloo nu nɛɛ a bee ɛm nu a bee lu edoo kɔ, sɔ̄ a kɔ: “Nu a ye bee sii bee lu edoo bu ɛrɛgeba buɛ̄-mɛnɛ.”—2 Edoo 9:19.
17-23 NIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 10-12
“Ɛrɛ Biī Aāloo Zuurabahtɔ̄ Suānu Le Loo”
w18.06 13 ¶3
E Bee Dap Ɛrɛ Ewonu Bari
A bee bee kɔ lɔgɔ nu Rehoboam edoo naale na! Nyɔɔbee lo a le a doo nu pya lo nɛɛ bip, alɛ, pya ye butɔ, le pya a wee sitam tɔ mɛnɛ edɔɔ̄bah lɛɛloo pio ekpeloo ba wee ɛrɛ sa naale ebipna gbɛnɛ-edo nu aābah pya nɛɛ. E lo a le a naa doo wo, pya lo nɛɛ elɛɛbeekɛɛ̄. Ena a gaa le doo a? Lo aā mɛnɛ bee dasī siloo pya kanɛɛ, lo ba bee le pya nɛɛ zuurabahtɔ̄ Solomɔn. Kerewo, Rehoboam bee bipnage zuurabahtɔ̄ aābah pya zege, pya a bee lu ye sīkoh. Rehoboam bee gbaɛ̄tɔ̄loo wa zuurabahtɔ̄, sa bee biaɛfii lo e’aara pya nɛɛ bu e’agabah. A bee ture nɛ pya nɛɛ kɔ: “Mdaa tɛ bee doo kɔ bui yoke a dɔnia, mɛ mda gaa le yere nu loo; mdaa tɛ bee su etari i zuura-bah-tɔ̄, mɛ mda gaa le su peere i zuura-bah-tɔ̄.”—2 Edoo 10:6-14.
w01 9/1 28-29
Pya Sīdee O Dap Biaɛ Nu Fii Leere
Jɛhova enɛa i pya wuga a nyim tura a le bu bɔŋanaloo, lokwa i dap wa nyɔɔnɛ kɔnia nu a kiiloo pya i biaɛfii. (Pya Ɛfɛsɔs 4:11, 12) Sɔ̄ i gaa bip ue aānu pya dɔɔ̄na, ii le ebee pya nɛɛ a wee bip ue aānu keekee nɛɛ, mmɛ sɔ̄ ba emɔna taɛ nɛɛ a kɔ taɛ nu ba bee gbī edā. E taɛ lo zuurabahtɔ̄ na ba wee nyɔɔnɛ a. A bɔloo kɔ i nyɛŋiabu nu a bee sira loo Rehoboam. Sɔ̄ a bee gbī edoo ziī biaɛfii a kuī, a bee ɛrɛ kaāna zuurabahtɔ̄ aābah pya kanɛɛ ba wee sitam nɛ ye tɛ. Kerewo, taā a su pya wa zuurabahtɔ̄, a bee siloo pya zege nɛɛ ba lu ye sīkoh. Nyɔɔbee a bee su wa zuurabahtɔ̄ a, a bee biaɛ nu fii bu pɔrɔ sīdee, e lo ama bee doo kɔ a peere lop buɛ̄-mɛnɛ bu ye bɛbɛɛ.—1 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 12:1-17.
Sɔ̄ i gaa gbī zuurabahtɔ̄, a lee kɔ i doo wo aābah pya ba e’ɛrɛ gbɛnɛ-edo suānu bu dum, sa edaābeeloo Kpa Kaɛ leere, le pya a tɔgɛ enwadɛɛ̄ loo pya daakuu Baibol. (Kam 1:5; 11:14; 13:20) Su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pya daakuu Baibol kiiloo dɛ̄dɛɛ̄ yereue o e’ɛrɛ. E o biaɛfii gaa le lu lo a lee, kumasɔ̄ a dɛɛanyɔɔ Baibol a.—Pya Filipai 4:6, 7.
it-2 768 ¶1
Rehoboam
Elap dogo eeloo nɛ nyɔɔ lo Rehoboam bee ɛrɛ ama bee kpoora booboo nɛɛ ye lɛɛloo. Aba pya gā a bee kiisī lo eyerekpotɛ̄ tɔ Devid na gā Juda le Benjamin, e pya ewɔp le Pya Livai a aa baɛ buɛ̄-mɛnɛ a, le pio nɛɛ a aa lop gā loo lo buɛ̄-mɛnɛ bee ye yerenage kpotɛ̄.—1 Mɛnɛ 12:16, 17; 2 Edoo 10:16, 17; 11:13, 14, 16.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-1 966-967
Nwīnɛɛpie Alu Ekwa Bu Bera Ekpɛɛ Pee
Pya ue Joshua kɔ bu kpa Joshua 24:14 tɔgɛ kɔ ekwɔ sīdee taāŋabah pya Ijipt ebee ɛrɛge pah nyɔɔ pya Izrɛl sɔ̄ ba bee le lo kɛ̄, e Ezekiɛl doo kɔ i suā kɔ dua taāŋabah yɔ ama bee lege aa kiisī. (Ezek 23:8, 21) Pio pya enɔā gbɛnɛ kpa kɔ a ɛrɛ taāŋabah nwīnɛɛpie alu ekwa bu bera ekpɛɛ pee a gaa bee kiisī yɛɛ pya Izrɛl, e nu anua a lo Jɛhova bee nɛ lok pya Izrɛl bie bu kposagara-wii kɔ ba aa wɔp zɔɔ nɛ ‘nwīnɛɛpie alu ekwa bu bera ekpɛɛ pee,’ (Lev 17:1-7) le sɔ̄ Jeroboam bee nɔɔ pya ewɔp sa wu “dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ a kii nyɔɔ le loo dɛ̄dɛɛ̄ ekpɛɛ pee, le loo miɔŋɔ nam a bee doo,” (2 Edoo 11:15) dookɛ̄ a bee le bu gbɛnɛ buɛ̄ Ijipt doo, eetɔɔ̄ na kɛ̄ a kura Lower Egypt. Herodotus (II, 46) kɔ aāloo taāŋabah pya Ijipt ama na pya Grik ɛrɛ wa yira bu nwībari Pan le bu pya nu alu etɔ̄ a, lo a le pya nwībari a wee doo kɔ pya nu alu efoh a mum bee, lo alu etɔ̄ wa kɔ ba ɛrɛ koo, zū ekpɛɛ pee, le ekpotɔ pee. Pio nɛɛ kɔ nyɔɔ kɛ̄ a bee lu etɔ̄ pya nwībari ama doo na anua alu etɔ̄ Setan kɔ a ɛrɛ zū, koo, le ekpotɔ, lo alu dooanu a bee le yɛɛ booboo pya a kɔ ba lue Pya Nɛɛ Kraist bu pya zua 500-1000 C.E.
Naa lu ekɔ taɛ nu “zia le loo” (seʽi·rimʹ) lu. Pio nɛɛ kɔ ba dap lu kasī ekpɛɛ pee ale nwīnɛɛpie alu ekwa bu bera ekpɛɛ pee, mɛ a naalu esuā lo ama leere, e pya dɔɔ̄na dɔ kpa kaɛ naa yerekpotɛ̄ lo ama. Sɔ̄ alu esu bee ue a kura nu zia le loo kɔā ue, nu a dap yii nyiɛ pya a gaa taāŋabah lo nwīnɛɛpie na kɔ a bee bera ekpɛɛ pee ale a bee mɛā pya dɔɔ̄na nu zia le loo. Ale sɔ̄ alu esu bee ue a kura “ekpɛɛ pee” daānu bu pya dɔ ama dap tɔgɛ kɛ̄ alu ebaaloo dɛ̄dɛɛ̄ dogo taāŋabah yɔ le pya nu alu esu wa taāŋabah doo, kereadoo bu booboo e’ɛma wee lu esu bee ue a kura nwīnɛɛpie aāloo ue a kura “bi nam,” mɛ lo ama naa kura kɔ alu esu bi nam kwaā nwīnɛɛpie.—Lev 26:30; Deut 29:17.
24-30 NIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 13-16
“Mɛ Sɔ̄ Na O Dɛɛa Nyɔɔ Jɛhova A?”
Pya Zuguru, Ena Bui Doo Lokwa Pya Dɔɔ̄na I Dɛrɛ Nyiɛ Nyɔɔ A?
12 Mɛnɛ Asa bee kumalookɛ̄ sa ɛrɛ mɛm sɔ̄ a bee le zege. Bu edoba, sɔ̄ a bee lu mɛnɛ sɔ̄ ye tɛ Abija u sah, a bee lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ taāŋabah yɔ a bee le bu lo buɛ̄. A bee “nɛ lok Juda lo egbī Jɛhova, Bari pya wa tɛ, sa sere lok le etɔānu.” (2 Edoo 14:1-7) E sɔ̄ Zera nɛɛ Etiopia bee su 1,000,000 gbo nɔ̄ beā be loo Juda, Asa bee gbī yerebah aābah Jɛhova sɔ̄ a kɔ: “Aa Jɛhova, lɔgɔ nɛɛ yerebah a a bee naale, yɛɛ nɛɛ a ɛrɛ ekpo le nɛɛ loo ɔ. Yerebah i nɛ, Aa Jɛhova ilii Bari, nyɔnɛbee olo na i ture nyiɛ loo a.” Gbɛnɛ le ue ama tɔgɛ dua kɛ̄ Asa bee dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ ekpo Jɛhova ɛrɛ lo ekpɔā ye le pya ye nɛɛ doo. Asa bee ture nyiɛ loo ye Tɛ a le li bunyɔɔ, sa “Jɛhova bee eeba pya Etiopia.”—2 Edoo 14:8-12.
Pya Zuguru, Ena Bui Doo Lokwa Pya Dɔɔ̄na I Dɛrɛ Nyiɛ Nyɔɔ A?
13 O dap yiga kɔ bebe loo 1,000,000 gbo nɔ̄ lu gbɛnɛ nu finiabah, mɛ Asa bee be eebah. Kerewo, alu ekiɛ̄nu kɔ sɔ̄ lo nwīgbagbara nu finiabah bee ye kpesī, Asa naa bee barana yerebah aābah Jɛhova. Sɔ̄ a bee kpesī mɛnɛ Izrɛl a bee erabee a kura Baasha, Asa bee bara yerebah aābah mɛnɛ Siria. Pɔrɔ nu bee sira aabu lo biaɛfii! Jɛhova bee kɔ nɛ Asa tɛ̄manu nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Hanani kɔ: “Nyɔnɛbee o bee ture nyiɛ loo mɛnɛ-buɛ̄ Siria, sa oo bee ture nyiɛ loo Jɛhova o Bari, gbɛnɛ gbo nɔ̄ mɛnɛ-buɛ̄ Siria eteera a aaloo.” Alu kaka kɔ aā lo sɔ̄ kiisī, Asa bee kpesī ebea nɔ̄ aā ziī sɔ̄ yii ziī. (2 Edoo 16:7, 9; 1 Mɛnɛ 15:32) Ena i nɔ aāloo ani?
Pya Zuguru, Ena Bui Doo Lokwa Pya Dɔɔ̄na I Dɛrɛ Nyiɛ Nyɔɔ A?
14 Kiisī lo ekumalookɛ̄ sa dɛɛa nyɔɔ Jɛhova. Sɔ̄ o bee liamaā, o bee tɔgɛ kɔ o ɛrɛ e’agatɛ̄ yira sa ture nyiɛ loo Jɛhova. E Jɛhova bee su ɛɛbu a suā kɔ o lu ziī yɛɛ pya ye butɔ. Nu a bɔloo edoo anyaawo na kiisī lo edɛɛa nyɔɔ Jɛhova. Dap lu kɔ a wee a waɛbah edɛɛa nyɔɔ Jɛhova sɔ̄ o gbī ebiaɛfii nu alu gbɛnɛ, mɛ lo alu biaɛfii a naa lu gbɛnɛ ni a? Naa ɛp kɛ̄ alu nu a kuī doo kɔ i ture nyiɛ loo Jɛhova sɔ̄ i gaa biaɛ nu fii kiiloo ɛrɛ ekpeloo, tam esi, le nu i seeasī bu dum a! O aa dɛɛa nyɔɔ oloo suānu. Taāwo, gbī pya biakɛ̄ lok Baibol a gbaaloo o kɛ̄tɔɔ̄, sa doo dogo a gbaaloo lo zuurabahtɔ̄. (Kam 3:5, 6) Lo o doo wo, o doo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ sa pya a le bu o bɔŋanaloo enwā a dɛɛ̄.—Buū 1 Timɔti 4:12.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w17.03 19 ¶7
Sitam Nɛ Jɛhova Aābu Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ!
7 Ziī ziī ii dap ɛma ɛp i beenyiɛ lo a le i gaa suge dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ siātam nɛ Bari naa e. Bip oloo kɔ, ‘M ebiaɛrage fii lo edoo nu a nia Jɛhova, yerekpotɛ̄ kaka taāŋabah, sa kpega pya ye nɛɛ lɛɛloo ɛrɛgeba nu a dap wa gbee ni?’ Naa kɛɛrɛ dua e’agaloo Asa bee ɛrɛ lo eyira sī Maaka, wa a bee le “ka mɛnɛ-buɛ̄” bu lo buɛ̄! Dap lu kɔ o sii suāloo lɔgɔ nɛɛ a doo dogo bee lo wa, mɛ a ɛrɛ kɛ̄tɔɔ̄ o dap nɔ nu aāloo e’agaloo Asa bee ɛrɛ. Bu edoba, lo a le ziī nɛɛ a le bu o tɔ ale o gbo si pɔrɔ sa naa yiga ekiiya, sa alu ekpo ye lɛɛ bu bɔŋanaloo a? Ekɔ o biaɛge fii lo e’ɔbɛ enyɔɔnɛ ye danianu ni? Ena o beenyiɛ ezū a kɔ o doo a?