KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr23 O’oo Enɔɔ̄ naɛsī 1-11
  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2023
  • Gbagbara ekobee ue
  • 1-7 O’OO ENƆƆ̄
  • 8-14 O’OO ENƆƆ̄
  • 15-21 O’OO ENƆƆ̄
  • 22-28 O’OO ENƆƆ̄
  • 29 O’OO ENƆƆ̄–4 INI’Ī ENƆƆ̄
  • 5-11 INI’Ī ENƆƆ̄
  • Hezekaia
  • 12-18 INI’Ī ENƆƆ̄
  • 19-25 INI’Ī ENƆƆ̄
  • 26 INI’Ī ENƆƆ̄–2 ƐRƐBA ENƆƆ̄
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2023
mwbr23 O’oo Enɔɔ̄ naɛsī 1-11

Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

© 2023 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

1-7 O’OO ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 17-19

“Ɛp Pya Dɔɔ̄na Dookɛ̄ Jɛhova Wa Ɛp Doo”

w17.03 24 ¶7

O Suge Pya Nu A Bee Lu E’ɛm Seea Bu Beenyiɛ Ni?

7 Ena a bee siraloo nwiīnɛɛdam Asa a kura Jehoshafat a? A bee ɛrɛ booboo le elap dogo. Sɔ̄ Jehoshafat bee dɛɛa nyɔɔ Bari, a bee doo gbɛnɛ-edo le nu. Kerewo, a bee biaɛnage nu fii bu sīdee suānu naale loo. Bu edoba, a bee ii wa aābah Mɛnɛ Ahab a bee lu bag lo a gaa bee bɛɛ buɛ̄-mɛnɛ dee mmnyɔɔ. E kaɛlɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ zuurabahtɔ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Maikaia bee ye nɛ, Jehoshafat bee nyɔɔnɛ Ahab lo ebebe loo pya Siria. Bia kina, pya Siria e bee fɛ Jehoshafat bie uwe lo nɔ̄. Lɛɛ a obia kii Jerusalɛm. (2 Edoo 18:1-32) E lo sɔ̄ nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jehu bee ye bip kɔ: “Bɔgeloo kɔ o yerebah nɛ nɛɛ bag dogo sa wereloo pya a baaloo Jɛhova?”—Buū 2 Nu a bee lu edoo 19:1-3.

w15 8/15 11-12 ¶8-9

Ɛrɛ Ekɛɛrɛ Nyɔɔ Wereloo Jɛhova A Tɔɔ̄ Ina Deedee

8 Jɛhova gbī kɔ i suā ye loo doodoo nɛɛ a i wereloo, a ɛp le a i le bu, e a naale i kɛ̄tɔɔ̄ a naa mmana. A gbī pya le a i le bu. (2 Edoo 16:9) Bu edoba, a bee doo wo kumaloo Mɛnɛ Jehoshafat a bee bɛɛ Juda. A ɛrɛ ziī sɔ̄ Jehoshafat bee biaɛ nu fii bu sīdee suānu naale loo tɛ̄maloo enyɔɔnɛ Mɛnɛ Ahab kii uwe nɔ̄ lokwa ba su Ramot-gilead lɛɛbah pya Siria. Kereadoo 400 pya esah mɔmanudɛɛ̄ bee kɔ nɛ Ahab alu bag kɔ a gaa le eebah lo be, lo kaka nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jɛhova a kura Maikaia bee ye kɔ nɛ kɔ ba gaa le be ye eebah. Ahab bee u bie sī nɔ̄, e bia kina Jehoshafat aa ua nage. Sɔ̄ a bee obia ina Jerusalɛm, a bee lu ekāmɛnɛ ye kɔ a bee gbaaloo Ahab. Kerewo, Jehu, nwiīnɛɛdam Hanani alu nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ bee ye kɔ nɛ kɔ: “Pio le nu elua egbī a muɛ loo.”—2 Edoo 18:4, 5, 18-22, 33, 34; 19:1-3.

9 Bu bɔātɛ̄ ye bɛɛbɛɛ, Jehoshafat bee nɛ lok pya nɛɛbee, pya Livai, le pya wɔp zɔɔ kɔ ba a kiā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ dɛ̄dɛɛ̄ buɛ̄ Juda sa tɔgɛ Lok Jɛhova pya nɛɛ. Nɔɔnu ama bee kiisī leere mmɛ kɛ̄ pya edonyɔɔ a wa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ bee bɔātɛ̄ e’ɛrɛ bɔɔ loo Jɛhova. (2 Edoo 17:3-10) A ɛrɛ sɔ̄ Jehoshafat bee doo nu alu ezu, kerewo Jɛhova naa bee ibere pya le nu a bee doo sɔ̄ akii adumɛ. E’ɛma a le bu Baibol ama nyɛŋia i bu kɔ kaɛlɛɛ kɔ ii mmana, Jɛhova ekiisī lo ewere i loo, aba lo a le i piiga aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ lo edoo nu a ye nia.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w17.03 20 ¶10-11

Sitam Nɛ Jɛhova Aābu Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ!

10 Nwiīnɛɛdam Asa lo a le Jehoshafat bee “kiā bu dee Asa ye tɛ.” (2 Edoo 20:31, 32) A bee doo lo ama doodoo wa? Doodoo ye tɛ, Jehoshafat bee yere mɛmloo pya nɛɛ kɔ ba a gbī Jɛhova. A bee doo wo tɛ̄maloo enɔɔ kɛ̄ elu etɔgɛ “kpa Lok Jɛhova” pya nɛɛ doo. (2 Edoo 17:7-10) A bee kiinage buɛ̄-mɛnɛ Izrɛl a le dee mmnyɔɔ loo kpokɛ̄ Efraim, “sa doolo ba obia pii Jɛhova.” (2 Edoo 19:4) Jehoshafat bee le mɛnɛ a bee “gbī Jɛhova tɛ̄maloo dɛ̄dɛɛ̄ ye beenyiɛ.”—2 Edoo 22:9.

11 Dɛ̄dɛɛ̄ ii dap ɛrɛ bah bu gbɛnɛ tam tɔgɛnu lo Jɛhova aa doo anii’ee. Lege nu o seeasī na lo etɔgɛ Muɛ Ue Bari pya nɛɛ ziī ziī enɔɔ̄, sa piiga lo ezū wa kɔ ba a sitam nɛ Jɛhova ni? Tɛ̄maloo leelee Bari le pya epiaga o doo, o dap ɛrɛ nɛɛ o bɔātɛ̄ nyɔɔnɛ nɔ Baibol. Lege lo ama na nu seeasī o yere kara kumaloo ani? O kpɛ̄nageloo esu baɛbah suā finiabah ama, le lo elɛɛbahloo pio nu pya nɛɛ ɛp nua nu o bee su ɛā ekpeloo ni? E dookɛ̄ Jehoshafat bee kii barasī Efraim wee yerebah nɛ pya nɛɛ kɔ ba a obia lu loo kaka taāŋabah doo, ili dapnage yerebah nɛ pya loo ɔ. Gbaaloo lo ama, pya kanɛɛ bu bɔŋanaloo wee nɔɔ lo esi loo pya a bee lu ekpo lɛɛ bu bɔŋanaloo a tɔɔ̄ wa kɛ̄ zue ue, lo ba ekiiya aaloo pɔrɔ ba bee si sɔ̄ akii adumɛ sa wa yerebah nɛ.

8-14 O’OO ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 20-21

“Ɛrɛ Yira Bu Jɛhova O Bari”

w14 12/15 23 ¶8

I Gbaa Kpesī Kuma Lo Pɔrɔ Nyɔuwe Ama

8 Bu dee Mɛnɛ Jehoshafat, pya baa a wa tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ sa lu “gbɛnɛ” [kpo] bee wa bebe loo. (2 Edoo 20:1, 2) Bu i ɛɛ lo esuā kɔ, pya nɛɛ Bari ama naa bee piiga lo ebe eebah pya wa baa nyɔɔ wa loo. Taāwo, ba bee dɛɛa nyɔɔ Jɛhova. (Buū 2 Nu a bee lu edoo 20:3, 4.) E kaɛlɛɛ kɛ̄ ba bee kuī gbara doo, ba naa bee doo wo nyɔɔ wa loo, e’ɛma a le bu Baibol kɔ i nɛ kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ pya Juda, le pya wa esɔgɔ miɔŋɔ, pya wa wa, le wa miɔŋɔ bee yira kɛ̄ sī Jɛhova.” (2 Edoo 20:13) Kere ba le zege ale ba e’ana, ba bee gbaa piiga sa ɛrɛ yira lo enyɔɔnɛ leredee a aabah Jɛhova, e Jɛhova bee wa kpega lɛɛ ba pya wa baa. (2 Edoo 20:20-27) E kɔ lo ama naale le edobah nɛ pya nɛɛ Bari anii’ee kiiloo kɛ̄ e kpesī taāŋa doo ni?

w21.11 16 ¶7

Pya A Iya Ziī Aā—Suaa Taāŋabah Jɛhova Nua Nu A I Kuī Loo Bu Dum

7 Jɛhova bee kɔ ue nɛ Jehoshafat tɛ̄maloo ziī nɛɛ Livai a kura Jahaziel. Jɛhova bee kɔ: “Suaa bui dɔ, yiraa ya, sa muɛ eeba Jɛhova nyɔɔ bɔɔlo.” (2 Edoo 20:13-17) Naale kɛ̄ a wee lu ebe nɔ̄ doolo! Kerewo, pya lo zuurabahtɔ̄ naa bee aabah nɛɛ, a bee aabah Jɛhova. Nyɔnɛbee Jehoshafat bee ture nyiɛ loo ye Bari a, a bee doo taɛ nu a bee ye kɔ nɛ kɔ a doo. Sɔ̄ alɛ le pya ye nɛɛ bee si wee zɔ̄ŋia pya wa baa ama, a bee su pya uɛ yɔɔ a naa aara kunɛ ziī nu nɔ̄ sere mmsī pya ye gbo nɔ̄, taā a su pya nɔ̄ a para be sere mmsī. Jɛhova bee doo yii a bee yira nɛ Jehoshafat; a bee be eebah pya ye baa.—2 Edoo 20:18-23.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-1 1271 ¶1-2

Jehoram

Nyɔɔ pɔrɔ ezū a aabah ye wa a kura Atalia, Jehoram naa bee nyɔɔnɛ dee kaāna dogo ye tɛ Jehoshafat. (2 Mɛnɛ 8:18) Naale aba kɔ Jehoram bee fɛ ini’ī pya ye wuga nɛɛdam le siga pya nɛɛ-bee loo buɛ̄ Juda, mɛ a bee kiira ye loo lɛɛ loo Jɛhova sa nyɔɔnɛ pya ekwɔ bari. (2 Edoo 21:1-6, 11-14) Bu yube sɔ̄ a bee bɛɛ, taāŋa a aa dɔɔ̄na buɛ̄ le lo a le ye buɛ̄ bee yiiloo. Tuatua, Edom bee lɛɛbeekɛɛ̄; sa Libna bee lɛɛnage beekɛɛ̄ tɛ̄maloo enɔɔ pɔrɔ pima buɛ̄ Juda. (2 Mɛnɛ 8:20-22) Bu kpa a bee lu e’ɛm ma Jehoram, nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Elaija bee ye zuurabahtɔ̄ kɔ: “Ɛp! Jɛhova gaa le nua gbɛnɛ dumɛnu awee nua luh nyɔɔ pya o nɛɛ, pya o miɔŋɔ, pya o wa, le dɛ̄dɛɛ̄ nu o ɛrɛ.” Sa olo, Mɛnɛ Jehoram, “gaa le ɛrɛ gbɛnɛ dumɛnu tɛ̄maloo dumɛnu a a le bu, mmɛ sɔ̄ fa a esira ee tɛ̄maloo dumɛnu a, ziī ziī dee.”—2 Edoo 21:12-15.

Dɛ̄dɛɛ̄ ɛɛ bee sira doo wo. Jɛhova bee lɛɛbaloo pya Arebia le pya Filistia kɔ ba a yii bu lo buɛ̄ sa aa pya ye miɔŋɔ nɛɛdam le pya ye wa. Bari bee doo kɔ aba ye gbagbara nwiīnɛɛdam a kura Jehoahaz (lo a lunage ekure Ahazia), a tɛɛ̄ yeebah, nyɔɔbee yii-bɔmadum Buɛ̄-mɛnɛ a bee lu enyɔɔnɛ Devid ɛnia. “Sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu ama etɛ̄na, Jɛhova bee zip [Jehoram] bu ye fa tɛ̄maloo dumɛnu ba naa dap bo.” Sɔ̄ baɛ zua etɛ̄na “ye fa bee sira ee “ e a bee u. Kɛ̄ dum lo mɛnɛ alu bag a bee ina kuma doolo, “e a bee kii, e lɔgɔ nɛɛ naa ɛrɛ ekiɛnu.” Ba bee ye li bu gbɛnɛ buɛ̄ Devid, “mɛ a naa bee le bu kɛ̄ li nɛɛ lo pya mɛnɛ-buɛ.” Ahazia ye nwiīnɛɛdam bee lu mɛnɛ bu ye dɔ.—2 Edoo 21:7, 16-20; 22:1; 1 Edoo 3:10, 11.

15-21 O’OO ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 22-24

“Jɛhova Wee Nɛ Leelee Pya A Ɛrɛ E’agaloo”

w09 4/1 24 ¶1-2

Joash Bee Kiiya Aaloo Jɛhova Nyɔɔ Pɔrɔ Gbo

GBƐNƐ nu bɔɔ bee sira buɛ̄ Jerusalɛm, buɛ̄ a bee lu ewu tɔkaɛ Bari. Elua efɛ Mɛnɛ Ahazia. E nu ka Ahazia a kura Atalia bee doo sɔ̄ edaā kɔ elua efɛ Ahazia lu nu a yere bɔɔ. A bee fɛ pya miɔŋɔ nɛɛdam Ahazia alu pya miɔŋɔ alɛɛ nwiī! O suāge nu anua ni? Ɛɛ lokwa alɛ bɛɛ, taā a doo ziī yɛɛ pya miɔŋɔ ye nwiī bɛɛ.

Kerewo, ziī nwiī ye nwiī a kura Joash bee lu ekpɔā, e ye kaāma akura Atalia naa bee suā doo pippip. O gbīge esuā kɛ̄ a bee sira doo ni? Lo gbagbara nwiī bee ɛrɛ ziī wuga ye ka a kura Jehosheba, lo a bee ye gɔ̄ bu tɔkaɛ Bari. Lo wa bee dap doo wo nyɔɔnɛbee ye dam bee le Nɛɛ-tɛsī Ewɔp a kura Jehoiada. Nyɔɔwo baɛ aba bee piiga kaāna lo ekpɔā Joash.

w09 4/1 24 ¶3-5

Joash Bee Kiiya Aaloo Jɛhova Nyɔɔ Pɔrɔ Gbo

Bee lu egɔ̄ Joash bu tɔkaɛ loo ini’ī zua. Lo kɛ̄ na a bee lu etɔgɛ ye nu akiiloo Jɛhova pya ye lok a. Bu kpɛdumɛ, sɔ̄ Joash elua ɛrɛba zua Jehoiada bee doo kɔ Joash alu mɛnɛ. O gbīge edā kɛ̄ Jehoiada bee doo lo ama doo, le nu a bee sira loo kaāma Joash a kura Waa mɛnɛ Atalia alu bag ni?

Jehoiada bee gɔā taɛ lo sɔ̄ sa kue dɛ̄dɛɛ̄ pya a wee baɛloo pya mɛnɛ li Jerusalɛm bɔŋɛnɛloo. A bee wa kɔ nɛ kɛ̄ alɛ le ye wa bee gɔ̄ lo gbagbara nwiīnɛɛdam Mɛnɛ Ahazia ama doo. E Jehoiada bee su Joash tɔgɛ pya lo nɛɛ baɛloo, nyɔɔbee Jehoiada bee suā kɔ taɛ Joash na a bɔloo kɔ a bɛɛ a. Sa ba bee nɔɔ lo ewu ye nua mɛnɛ.

Jehoiada bee su Joash wuyah, e a bee ye yere pɛgɛrɛ mɛnɛ bee sa ye wu nua mɛnɛ. Aba lo sɔ̄ a, pya lo nɛɛ “bee maŋ bah wa, sa kɔ: ‘Doolo mɛnɛ-buɛ̄ tɔɔ̄ dum!’” Pya lo nɛɛ baɛloo bee tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ Joash lo e baɛ ye loo. Mɛ sɔ̄ Atalia edaā muɛ kpā ɛɛbu, a bee teera wee gbāna wa sī. Mɛ Jehoiada bee kɔ nɛ pya lo nɛɛ baɛloo kɔ ba a fɛ Atalia, e ba bee doo wo.—2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 11:1-16.

it-1 379 ¶5

Li Nɛɛ, Pya Kɛ̄ Li Nɛɛ

Bee lu eyere ka loo nɛɛ kaāna dogo a kura Jehoiada alu Nɛɛ-tɛsī Ewɔp tɛ̄maloo eli ye bu “gbɛnɛ buɛ̄ Devid yɛɛ pya mɛnɛ-buɛ̄,” aba alɛ na a naa bee nuūna tɔ mɛnɛ a bee lu ekue bee kɔ a bee ɛrɛ dua keebee dee ama a.—2 Edoo 24:15, 16.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-2 1223 ¶13

Zekaria

12. Zekaria bee le nwiīnɛɛdam Nɛɛ-tɛsī Ewɔp a kura Jehoiada. Sɔ̄ Jehoiada e’ua, Mɛnɛ Joash bee kiiya aaloo kaka taāŋabah sa gbaɛ̄tɔ̄loo pɔrɔ zuurabahtɔ̄ taā a gbaɛ̄tɔ̄loo pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jɛhova. Zekaria alu nwiī wuga ka Joash (2 Edoo 22:11), bee nɛ zuurabahtɔ̄ pya lo nɛɛ bu e’agabah nyɔɔ pɔrɔ nu ba gaa bee doo, mɛ taā ba kiiya ba bee ye tia dɛm bie kɛ̄ ee loo tɔ Jɛhova. E yira sɔ̄ Zekaria gaa bee u, a bee kɔ: “Doolo Jɛhova muɛ sa obia kpɛ.” E a bee lu e’agara bara Zekaria nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ ama, naale aba kɔ gbɛnɛ gbo nɔ̄ pya Siria bee gbeesī buɛ̄ Juda mɛ a bee lunage efɛ Joash tɛ̄mabah baɛ pya ye zooro “nyɔɔbee miī nwiīnɛɛdam Jehoiada nɛɛ wɔp zɔɔ.” Kpa Grik a kura Septuagint le lo Latin akura Vulgate kɔ a bee lu efɛ Joash nyɔɔbee a bee fɛ “nwiīnɛɛdam” Jehoiada. Sɔ̄ kpa a kura Masoretic le kpa a kura Syriac Peshitta, su bee ue a kura “pya miɔŋɔ nɛɛdam” kɔāue, nu a tɔgɛ na kɛ̄ nwiīnɛɛdam Jehoiada a kura Zekaria bee kuī loo ye tɛ doo.—2 Edoo 24:17-22, 25.

22-28 O’OO ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 25-27

“Jɛhova Dap A Nɛ Nu A Eenyɔɔ Lo Ba Ama”

it-1 1266 ¶6

Joash

Joash bee su o’oo tup sɔ̄ baɛ boo le lop tup pya ye gbo nɔ̄ nɛ mɛnɛ Juda, kɔ a su wa beā be loo pya Edom. Kerewo, nyɔɔ zuurabahtɔ̄ a aabah “nɛɛ Bari,” mɛnɛ Juda bee kɔ ba a obia kii, kereadoo e bee wa wa kpɛ o’oo tup talent silver nɛ ($660,600), bu wa bee biira kɔ a bee lu e’obara wa ture be, naadabah ɛɛ nyɔɔbee ba bee peere pya zɔ ba bee ɛmadɛɛ̄ lo eyib. Nyɔɔwo aba sɔ̄ ba gaa obia kii a, ba bee yib nu a le bu pya buɛ̄ loo buɛ̄-mɛnɛ a le dee mmnyɔɔ aā Samaria (naadabah taɛ kɛ̄ ba bee bɔātɛ̄ aā lo) mmɛ kuma buɛ̄ Bet-horon.—2 Edoo 25:6-10, 13.

w21.08 30 ¶16

Bu Mɛ Sīdee Na I Dap ‘Daara Edɛm Loo’ Ledogo Jɛhova a?

16 Lɛɛbaloo pio nu nyɔɔ esiatam Jɛhova. Naa lu ebɛɛ̄ kɔ i dasī lɛɛbaloo dɛ̄dɛɛ̄ nu a wee i kpeloo edoo lokwa i dap doo nu a nia Jɛhova. (Eklis 5:19, 20) Kerewo, lo i ɔbɛ edoo kuma kɛ̄ i dap doo nɛ Jɛhova nyɔɔbee ii gbī elɛɛbaloo pio nu a wee i nia, i tɛɛ̄ dua ekwɔ gbara a le bu kam Jizɔs bee tɛɛ̄, lo a bee piiga lo e’ɛrɛ gbɛnɛ-edo lenu nɛ ye loo sa ɛp doo nu Bari gbī tɛrɛ. (Buū Luk 12:16-21.) Ziī wuga a kura Christian lo a bee tɔɔ̄ France kɔ: “Mm gaa bee su sɔ̄ le mɛm a bɔloo siātam nɛ Jɛhova sa kuādɛɛ̄loo pya na butɔ.” Ye wa le ɛɛ bee biaɛfii lo esitam sɛmdee. Mɛ lokwa ba dap doo nu ba seeasī ama, elu ebɛɛ̄ kɔ ba a ɔbɛ esitam ba gaa bee si. Lokwa ba dap kuūdɛɛ̄loo aba aba, ba bee bɔātɛ̄ ziī nwīgbagbara tam kwakɛ̄, e ba bee nɔ lo edoo kɔ nu ba ɛrɛ a gbɔɛ̄ wa loo kere a tera. Ba bee ɛrɛge biī nyɔɔbee ba bee lɛɛbaloo pio nu nyɔɔ tam sɛmdee ni? Christian kɔ, “Tam zue ue kpe i loo kaāna anyaawo, e bu i ɛɛ sɔ̄ i muɛ pya i wee nɔɛ̄ Baibol le pya i wee obia si loo ba gaa nɔ nu akiiloo Jɛhova.”

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w07 12/15 10 ¶1-2

O Ɛrɛge Ziī Wuga Nɛɛdam Ale Nɛɛwa A Wee A Yerebah Nɛ Bu Edɔɔ̄ Ni?

SƆ̄ Uzia elua 16 zua, a bee lu mɛnɛ dee kerekɛ̄ loo buɛ̄-mɛnɛ Juda. A bee bɛɛ nu a eeloo 50 zua, aā kpɛdumɛ ɛrɛnia sɔ̄ o’oo tup zua mmɛ ɛrɛtaa sɔ̄ o’oo tup zua B.C.E. Aā sɔ̄ Uzia bee le zege, “a bee doo nu a kaāna bu baɛ dɛɛ̄ Jɛhova.” Ena a bee ye zū kɔ a doo nu a kaāna a? E’ɛma a bee lu e’ɛm sere kɛ̄ kɔ: “[Uzia] bee sere ye loo lo egbī Bari bu gbo dee Zekaria, nɛɛ a bee ye tɔgɛ nu bu bɔɔ Bari, e kumasɔ̄ a bee gbī Jɛhova, Bari bee doo kɔ a kiisī leere.”—2 Nu a bee lu edoo 26:1, 4, 5.

Naalu esuā gbɛnɛ-edo nu akiiloo Zekaria nɛɛ a wee nɛ zuurabahtɔ̄ mɛnɛ, kaɛlɛɛ nu alu ekɔ a ye kiiloo bu e’ɛma ama. Kerewo, doodoo “nɛɛ a bee ye tɔgɛ nu bu bɔɔ Bari,” Zekaria bee zū lo zege mɛnɛ kɔ a doo nu a lee. Kpa a kura The Expositor’s Bible kɔ Zekaria bee le “nɛɛ a bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo suānu kiiloo nɔ pya nu a le kaɛ, suā gbɛnɛ-edo nu bu edɔɔ̄, sa bee dap tɔgɛ ye suānu pya dɔɔ̄na.” Ziī nɛɛ enɔā gbɛnɛkpa a wee nɔ Baibol kɔ Zekaria: “bee suā gbɛnɛ-edo nu akiiloo mɔmanudɛɛ̄ sa . . . lu nɛɛ a suānu, nɛɛ a su loo nɛ aābu ye beenyiɛ, le nɛɛ a kaāna, e a sirapie leere kɔ ye dogo bee ɛrɛ kaāna ezū nyɔɔ Uzia.”

29 O’OO ENƆƆ̄–4 INI’Ī ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 28-29

“O Dap Taāŋabah Jɛhova Kere O Tɛ Le O Ka Naa Sere Le Edoba”

w16.02 14 ¶8

Nɔ Nu Aāloo Pya A Bee Yii Gbo Jɛhova

8 Kɛ̄tɔɔ̄ Hezekaia naa bee le doodoo lo Rut, nyɔɔbee zege Hezekaia bee mɛā bie buɛ̄ a bee lu ekiī nɛ Jɛhova. Mɛ a naale dɛ̄dɛɛ̄ pya Izrɛl na a bee tɔɔ̄nɛ lo kiīloo nɛ ama a. Ziī edoba na Mɛnɛ Ahaz alu tɛ Hezekaia. Gbara alu bag ama bee doo kɔ pya nɛɛ a tɔɔ̄ buɛ-mɛnɛ Juda a taāŋabah yɔ, sa su bɔp kɛɛ nua nyɔɔ tɔkaɛ Jɛhova li Jerusalɛm. A aga lo ekɛɛrɛ nu Hezekaia bee tɛɛ̄bu sɔ̄ a gaa be nyim aakɛ̄, nyɔɔnɛbee siga pya ye wuga bee u ezialoo luh, sɔ̄ a bee lu e’ɔp wa bu miā nua ewɔp nɛ ekwɔ bari!—2 Mɛnɛ 16:2-4, 10-17; 2 Edoo 28:1-3.

w16.02 14 ¶9-11

Nɔ Nu Aāloo Pya A Bee Yii Gbo Jɛhova

9 Hezekaia e bee dap lu nɛɛ a ɛrɛ gbɛnɛ biirabu sa kiiya aaloo Bari. Pya ba etɛ̄na bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ a kiikɛ̄ ee dua lo a bee siraloo Hezekaia ekɛɛrɛ kɔ ba ɛrɛe nu enua ba “ɛrɛ ebɛa miā saŋ pima Jɛhova” ale pima ye bɔŋɔnaloo. (Kam 19:3) E pio nɛɛ yiga kɔ kɛ̄ dum pya wa butɔ bee mɛā doo na anua ba yiie bu pɔrɔ dogo a, sa tɛɛ̄nage dua ekwɔ wa tɛ le ka bee tɛɛ̄ a. (Ezek 18:2, 3) Ekɔ dua ekɛɛrɛ ama leege ni?

10 E’ɛma akiiloo dum Hezekaia doo kɔ i suā ye ture: Lo a le kɔ a naa lee doo pippip! Naa lee kɔ i ɛrɛ ebɛa miā saŋ pima Jɛhova, nyɔɔnɛbee pya taāŋa a le bu lo pɔrɔ nyɔuwe ama naa aa ye bah (Job 34:10) Kaka ue a le na kɔ, dogo ka le tɛ dap ɛrɛ le pah ale pɔrɔ pah nyɔɔ pya wa miɔŋɔ. (Kam 22:6; Kɔl 3:21) Mɛ lo ba ama naa kura kɔ kɛ̄ dum pya ye butɔ mɛā doo na ekura dua nɛɛ elu bu dum a. Bu sīdee alu kee, Jɛhova enɛa dɛ̄dɛɛ̄ ii ziī dɔɔ̄nu a sidu lo a le ekpo esɛgɛ nu i doo le dua nɛɛ i lu. (Deut 30:19) Hezekaia bee su dɔɔ̄nu ama daānu doodoo wa?

11 Kereadoo Hezekaia bee lu nwiīnɛɛdam ziī mɛnɛ Juda a bee bee piya gbɛnɛ, Hezekaia bee nyim aakɛ̄ sa lu kaāna nɛɛ. (Buū 2 Pya Mɛnɛ-Buɛ̄ 18:5, 6.) Kereadoo ye tɛ naa bee sere le edoba, Hezekaia bee ɛrɛ pya dɔɔ̄na nɛɛ a dap nɔ nu aāloo. Aisaia bee sitam doodoo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ bu pya lo gbo dee dookɛ̄ Maika le Hosea bee doonage. I dap kɛɛrɛ nu akiiloo kɛ̄ Mɛnɛ Hezekaia bee nɔ nu kpa kaɛ kɔ akiiloo pya nɛɛ a bɔ ture nyiɛ loo ama doo, le kɛ̄ a bee lɛɛbaloo kɔ zuurabahtɔ̄ Jɛhova le ye tɔgɛdee a baɛ ye loo doo. Nyɔɔwo, Hezekaia bee kwa tɛɛ̄ ekwɔ lo ye tɛ e bee tɛɛ̄. A bee doo lo ama tɛ̄maloo edoo kɔ tɔkaɛ a ɛɛ, le bara aaloo pɔrɔ nyɔɔ bee pya lo nɛɛ, sa bee su e’agaloo le mɛm gbemasī dɛ̄dɛɛ̄ nwīnɛɛpie. (2 Edoo 29:1-11, 18-24; 31:1) Sɔ̄ a bee kpesī pya nu finiabah, doodoo sɔ̄ Mɛnɛ Asiria a kura Senakerib bee nɔɔ lo ebebe loo Jerusalɛm, Hezekaia bee tɔgɛ gbɛnɛ e’agaloo le yira. A bee dɛɛa nyɔɔ kpɔā a aabah Bari sa bee yere mɛmloo pya ye nɛɛ tɛ̄maloo nu a kɔ sa doo. (2 Edoo 32:7, 8) E sɔ̄ a bee lu ebɛɛ̄ kɔ alu ezuurabahtɔ̄ Hezekaia nyɔɔ ye elap dogo eeloo nɛ nyɔɔ, a bee kumalookɛ̄ sa kiiya. (2 Edoo 32:24-26) Bu kaka, Hezekaia naa bee lɛɛbaloo kɔ nu a bee tɛɛ̄bu sɔ̄ akii adumɛ a ɛrɛ pah nyɔɔ ye deesī. Taāwo, a bee tɔgɛ kɔ a lue gbo Jɛhova sa sere le edoba a dap lu enɔ nu aāloo.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w12 2/15 24-25

Natan—Nɛɛ A Bee Yerekpotɛ̄ Logaloga Taāŋabah

Natan bee le nɛɛ a bee taāŋabah Jɛhova bu bɔ ture nyiɛ loo, e a bee yerekpotɛ̄ Devid sɔ̄ aa bee nɔɔ lo ewu kɛ̄ etɔɔ̄ taāŋabah Jɛhova. Mɛ taɛ sɔ̄ ama, taā Natan kɔ ue bu bee Jɛhova a bee kɔ kɛ̄ nu tɔɔ̄loo alɛ doo. Taɛ lo uunɛ, Bari bee nɛ lok Natan kɔ a su yereue alu kee ma lo mɛnɛ: Kɔ Devid naale ewu tɔkaɛ Jɛhova. Mɛ nɛɛ ewu lo tɔkaɛ na ziī yɛɛ pya miɔŋɔ Devid. Mɛ Natan bee kɔ nɛ Devid kɔ Bari enyɔɔnɛ ye doo ziī yii-bɔmadum le kɔ ye kasi mɛnɛ “elu ewu agɛrɛ mmɛ deedee.”—2 Sam 7:4-16.

Ekɛɛrɛ Bari naa bee gbaaloo nu Natan bee kɛɛrɛ kumaloo wuwu lo tɔkaɛ. Lo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ a kumalookɛ̄ ama bee yiga nu alu ekɛɛrɛ Bari sa doo nu Bari bee ye lɛɛra sɔ̄ a naa nuumi num. Mɛ dua le edoba enyɔɔnɛ lo a le Bari zuura i bahtɔ̄ bu pio sīdee sɛh! Pya dɔɔ̄na nu Natan bee doo doodoo nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ tɔgɛ kɔ a naa bee peere ewonu a aabah Bari. A sirapie kɔ Jɛhova bee nɛ kaɛ edɔɔ̄ Natan le Gad nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ kɔ ba a leredeebah Devid nyɔɔ kɛ̄ enɔɔ 4,000 pya uɛ yɔɔ bu tɔkaɛ doo.—1 Edoo 23:1-5; 2 Edoo 29:25.

5-11 INI’Ī ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 30-31

“Gbaa Bɔŋana Lee I Loo”

it-1 1103 ¶2

Hezekaia

Mɛm A Ɛrɛ Kumaloo Kaka Taāŋabah. Hezekaia bee tɔgɛ mɛm a ɛrɛ kumaloo taāŋabah Jɛhova aba sɔ̄ a bee bɔātɛ̄ ebɛɛ sɔ̄ a bee lege aba 25 zua. Tua nu a bee doo na lo ekpaāna tɔkaɛ sa ye sikɛ̄ kwa. E sɔ̄ a bee kue pya ewɔp le pya Livai bɔŋɛnɛloo, a bee wa kɔ nɛ kɔ: “Nyaawo a le bu na beenyiɛ kɔ ili le Jɛhova, Bari Izrɛl, edoo yii-bɔmadum.” Ba bee doo yii-bɔmadum ama kɔ ba etɔɔ̄e agara nɛ Jɛhova, dookɛ̄ yii-bɔmadum Lok bee le doo, kereadoo a bee lu e’ɛp tɛrɛ, mɛ nyaawo bee lu esikɛ̄ doo kɔ alu aā bu buɛ̄ Juda. A bee su gbɛnɛ mɛm nɔɔma keekee tam pya Livai esi, sa bee sikɛ̄ nɔɔ pya nu uɛma yɔɔ le uɛ yɔɔ leera. A bee le bu enɔɔ̄ Nisan sɔ̄ a wee lu edoo Doonu Tɛɛ̄yee, kerewo, tɔkaɛ, pya ewɔp le pya Livai naa bee le ɛɛ. Nyɔɔ 16 biradee bu enɔɔ̄ Nisan, lo tɔkaɛ bee lu edoo kɔ a le ɛɛ, sa dɛ̄dɛɛ̄ ye nutam bee lu e’obara sere wa dɔ. Lɛɛ ziī keebee doonu uu pɔrɔ bee lu edoo nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ pya Izrɛl. Tuatua, pya nɛɛbee bee su wa waara zɔɔ nua, waara zɔɔ uu pɔrɔ loo buɛ̄-mɛnɛ, kɛ̄ kaɛ, le lo pya nɛɛ, lɛɛ gbɛnɛ-edo waara zɔɔ ɔ’ɔp a aabah pya nɛɛ bee nyɔɔnɛ.—2 Edoo 29:1-36.

it-1 1103 ¶3

Hezekaia

Kuma sɔ̄ a bee lu ekɔ pya a naa ɛɛ aa doo Doonu Tɛɛ̄yee sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ wee doo a, Hezekaia bee su lok a kɔ pya a naa ɛɛ dap doo Doonu Tɛɛ̄yee sɔ̄ ziī enɔɔ̄ etɛ̄na aā sɔ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ wee doo daānu leere. A naale aba Juda na a bee kue a, mɛ a bee kuenage Izrɛl tɛ̄maloo eyere lɛta tɛ̄mabah pya nɛɛ a wee teera tee sa kue dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ aā Bia-sheba mmɛ Dan. Gbɛnɛ-edo nɛɛ bee kɛgɛ pya nɛɛ teera tee ama; mɛ pio pya nɛɛ a aa gā Asha, Manasɛ, le Zebulun, bee kumalookɛ̄ sa si, e pio nɛɛ a bee aa Efraim le Isaka bee sinage. Dɔɔ̄na pya a bee sinage wee taāŋabah Jɛhova na gbɛnɛ-edo pya a naa lu Izrɛl. Naadaba a bee agabah pya a bee tɔɔ̄nɛ logaloga taāŋabah ba bee le buɛ̄-mɛnɛ dee mmnyɔɔ lo esi. Ba ekpenagesī egbɛa le gbānasī dookɛ̄ pya nɛɛ teera tee a bee doo, kumasɔ̄ lo lop buɛ̄-mɛnɛ a bee le edɛp yii bu ekwɔ taāŋabah sa le bu aa bɔɔ nyɔɔ biinɛkɛ̄ a aabah pya Asiria.—2 Edoo 30:1-20; Buā 9:10-13.

it-1 1103 ¶4-5

Hezekaia

Sɔ̄ lo Doonu Tɛɛ̄yee e’ina kuma, bee lu edoo Doonu Ekiā A Naa Wee Muu loo ɛrɛba biradee, e lo ama bee su gbɛnɛ ɛɛbu nua loo dɛ̄dɛɛ̄ pya a le bu bɔŋanaloo mmɛ kɛ̄ ba bee sikɛ̄ su dɔɔ̄na ɛrɛba biradee yereloo. Kere bu pya e’aga sɔ̄ ama, leelee Jɛhova bee kiisī mmɛ kɛ̄ “gbɛnɛ ɛɛbu bee le bu Jerusalɛm, nyɔɔnɛbee aā dee Solomɔn nwiī Devid mɛnɛ-buɛ̄ Izrɛl lɔgɔ nu a bee alɛ ama naa bee le bu Jerusalɛm.”—2 Edoo 30:21-27.

Lo ba ama bee lu kaāna obara kaka taāŋabah sere ye dɔ, e a naa bee le kunɛ ekɛɛrɛ lo egbaa bɔŋia dookɛ̄ nu a sikɛ̄ sira nyɔɔnɛ tɔgɛ doo. Lɛɛ ba gae obia kii be, pya a bee lu lo doonu bee obia kii wee gbee dɛ̄dɛɛ̄ bā-be, fee dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ akii nyɔɔ le nu wɔp zɔɔ nyɔɔ sa kugara dɛ̄dɛɛ̄ bā-be tɛ̄ma ɛŋɛnɛ buɛ̄ Juda le Benjamin mmɛnage loo Efraim le Manasɛ. (2 Edoo 31:1) Hezekaia bee sere ziī le edoba kɛ̄ tɛ̄maloo etɔŋ yɔɔ nwīkpɔrɔ lo Mozis bee kwa nua epɛɛ epɛɛ, nyɔɔnɛbee pya nɛɛ bee su nua nwīnɛɛpie sa pya nɛɛ bee wɔp zɔɔ ɔ’ɔp a wee sī lele nu loo ye nɛ. (2 Mɛnɛ 18:4) Sɔ̄ lo gbɛnɛ doonu etɛ̄na, Hezekaia bee doo kɔ kaka taāŋabah a kiisī tɛ̄maloo enɔɔ pya ewɔp nua eku eku sa nɔɔnage lo eyerekpotɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ esiatam bu tɔkaɛ, a bee nɛ zuurabahtɔ̄ nyɔɔ kɛ̄ elu egbaɛ̄tɔ̄loo Lok akiiloo kpɛ ziī nyɔɔ lop le tua bee nu a aakɛ̄ uwe ma pya Livai le pya Ewɔp doo, e dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ bee gbaɛ̄tɔ̄loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ wa beenyiɛ.—2 Edoo 31:2-12.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w18.09 6 ¶14-15

“Lo Ale Bui Suā Dɛ̄dɛɛ̄ Pya Lo Nu Ama, Leelee A Le I Nɛ Lo A Le Bui Doo Wa”

14 Dɔɔ̄na nu a tɔgɛ kɔ i lu nɛɛ a kumalookɛ̄ na kɛ̄ i kpɛ̄naloo egbaɛ̄tɔ̄ pya dɔɔ̄na doo. Jemes 1:19 kɔ i “nwaabah dā nu.” Jɛhova alɛɛ loo sere gbɛnɛ le edoba kɛ̄ i nɛ kiiloo lo ba ama. (Jɛn 18:32; Josh 10:14) Kɛɛrɛbu nu i dap nɔ aāloo kɔniasɔh alu e’ɛm bu kpa A’aa 32:11-14. (Buū.) Kereadoo a naa bee lu ebɛɛ̄ kɔ Jɛhova a dasī dā ue aānu Mozis, a bee nɛ dee Mozis kɔ a kɔ kɛ̄ nu ye tɔɔ̄loo doo. Amunu miɔŋɔ nɛɛ na edap su nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ gbaɛ̄matɔ̄ ekwɔ ekɛɛrɛ ziī nɛɛ ɛrɛ lɛɛ a doo nu lo nɛɛ bee kɔ a? Kerewo Jɛhova su egerebu gbaɛ̄matɔ̄ loo miɔŋɔ nɛɛ a ye ɛrɛ yira bu sɔ̄ ba ye kue.

15 E lee kɔ ziī ziī ii i bip iloo kɔ: ‘Lo Jɛhova dap su loo ye kumakɛ̄ lo e aara pya dɔɔ̄na a le doodoo Abreham, Rachel, Mozis, Joshua, Manoa, Elaija le Hezekaia leere sa wa gbaɛ̄tɔ̄loo kaāna, ekɔ a naa bɔloo kɔ m nɛ enwadɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ pya na wuga nɛɛdam le nɛɛwa, gbaɛ̄tɔ̄loo nu ba kɛɛrɛ, sa doo dogo kumaloo pya nu ba kɛɛrɛ ni? Ekɔ ziī nɛɛ a le na butɔ ale bu bɔŋanaloo gbī na sɔ̄ taɛ anyaawo ni? Ena m doo kumaloo lo ba ama a?’—Jɛn 30:6; Biaɛ 13:9; 1 Mɛnɛ 17:22; 2 Edoo 30:20.

12-18 INI’Ī ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 32-33

“Agɛrɛloo Pya O Wuga Sɔ̄ Ba Le Bu Etɛɛrɛloo”

it-1 204 ¶5

Asiria

Senakerib. Senakerib, nwiīnɛɛdam Sargon II, bee bebe loo buɛ̄-mɛnɛ Juda bu lo eree 14 zua lo bɛbɛɛ Hezekaia (732 B.C.E.). (2 Mɛnɛ 18:13; Ais 36:1) Nyɔɔ nu Ahaz alu tɛ Hezekaia bee doo na anua pya Asiria bee wa bii kumakɛ̄ a, mɛ Hezekaia bee lɛɛbeekɛɛ̄ sa naa bee yira esitam nɛ mɛnɛ-buɛ̄ Asiria. (2 Mɛnɛ 18:7) Senakerib bee ɛrɛ saŋ sa bebe loo Juda, e a bee lu enɛ kpɛa kɔ e bea eebah 46 buɛ̄ (dooreloo Ais 36:1, 2), e aākɛ̄ a wee tɔɔ̄ li buɛ̄ Lakish a bee yere muɛ ma Hezekaia kɔ a kpɛ 30 talɛnt gold (c. $11,560,000) le 300 talɛnt silver (c. $1,982,000). (2 Mɛnɛ18:14-16; 2 Edoo 32:1; dooreloo Ais 8:5-8.) Kereadoo a bee kpɛ lo kpugi, Senakerib bee yere pya a wee kɔ ue tɛ̄manu kɔ ba a kɔ nɛ Hezekaia kɔ dɛ̄dɛɛ̄ Jerusalɛm a gbae ye bee bah. (2 Mɛnɛ 18:17–19:34; 2 Edoo 32:2-20) E nu a bee sikɛ̄ sira na kɔ bu aba ziī uunɛ, Jɛhova bee fɛ 185,000 pya gbo nɔ̄ Asiria, e lo ama bee doo kɔ Senakerib a bee eeloo nɛ nyɔɔ a, a teera kii Nineve. (2 Mɛnɛ 19:35, 36) Lo kɛ̄ na baɛ pya ye miɔŋɔ nɛɛdam bee ye fɛ bie a, sa a bee lu esu dɔɔ̄na ye nwiīnɛɛdam a kura Esar-haddon sere ye dɔ mɛnɛ. (2 Mɛnɛ 19:37; 2 Edoo 32:21, 22; Ais 37:36-38) Pya siranu ama bee lunage e’ɛm nyɔɔ prism lo Senakerib le lo Esar-haddon, mɛ aba lo a naa bee lu e’ɛm na kɛ̄ a bee lu egbeesī gbo nɔ̄ pya Asiria doo.—PICTURES, Vol. 1, p. 957.

w13 11/15 19 ¶12

Nu Ɛrɛba Pya Tɔɔ̄loo Naana Pee, Le Ɛrɛtaa Nɛɛbee Kura Nɛ Ili Anii’ee

12 Nu ii le edap doo nɛ aba ii na Jɛhova le ekpɛ̄naloo edoo i nɛ a, kerewo, a ɛmadɛɛ̄ kɔ i doo lo i dap doo. Hezekaia bee bip ue aānu “pya ye nɛɛ baɛloo le pya ye nɛɛ a ɛrɛ ekpo,” e ba bee gbaa biaɛfii lo “e’ɔbɛ maa lo dɛ̄dɛɛ̄ ezi-maa a le kɛ̄ ee loo gbɛnɛ buɛ̄ a . . . Nyɔɔwo [Hezekaia] bee agɛrɛloo sitam sa wu dɛ̄dɛɛ̄ ekpadaɛ̄ a bee lu efee tɛrɛ kɛ̄ sa wu pio be-nyɔɔ ye nyɔɔ, e a bee wunage dɔɔ̄na ekpadaɛ̄ ye kɛ̄ ee, . . . a bee kwanage gbɛnɛ-edo nu nɔ̄ le kpega.” (2 Edoo 32:3-5) Jɛhova bee su pya nɛɛ a agaloo bu edɔɔ̄ doodoo Hezekaia, pya nɛɛ bee, le pya nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ kpeŋa sa baɛmaloo pya Ye nɛɛ taɛ lo sɔ̄.

w13 11/15 19 ¶13

Nu Ɛrɛba Pya Tɔɔ̄loo Naana Pee, Le Ɛrɛtaa Nɛɛbee Kura Nɛ Ili Anii’ee

13 Nu Hezekaia bee sikɛ̄ doo bee kuī kaāna eenyɔɔ kpaɛ̄ maā ale wu ekpadaɛ̄ a tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ lo buɛ̄ agɛrɛ. Hezekaia bee lu nɛɛ tɔɔ̄loo naana pee a bura nu akiiloo pya ye nɛɛ, e a bee kue dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ bɔŋɛnɛloo sa wa yere mɛmloo bu edɔɔ̄ tɛ̄maloo pya ue a kɔ: “Bɔɔ aa i aa ale ɛrɛ mma dɛɛ̄ kɛ̄sī mɛnɛ-buɛ̄ Asiria . . . , nyɔɔnɛbee ziī nɛɛ le i loo lo a lu gbɛnɛ eenyɔɔ lo a ye le loo. Alɛ ɛrɛ ekpo bah loo namloo; mɛ ili ɛrɛ Jɛhova ilii Bari; lo eyerebah i nɛ sa be dɛ̄dɛɛ̄ ilii nɔ̄.” Mɛ dua ue a agɛrɛtɛ̄ i yira kɔ Jɛhova ebebe bee pya ye nɛɛ sɛh! Aba sɔ̄ ba bee dā pya ue ama, pya Juu “bee ɛrɛ ture nyiɛloo aāloo dɛ̄dɛɛ̄ ue Hezekaia mɛnɛ-buɛ̄ Juda.” Yere nukuādɛɛ̄loo kɔ a bee le “dɛ̄dɛɛ̄ ue Hezekaia” na a bee doo kɔ pya lo nɛɛ a ɛrɛ e’aga beenyiɛ a. Hezekaia, pya ye nɛɛbee, le pya ye nɛɛ a ɛrɛ ekpo bee lu kaāna pya tɔɔ̄loo naana-pee dookɛ̄ Jɛhova ebee kɔ serekɛ̄ tɛ̄manu ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ doo.—2 Edoo 32:7, 8; buū Maika 5:5, 6.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w21.10 4-5 ¶11-12

Ena Alu Kaāna Kikiiya A?

11 Sɔ̄ sɔ̄ aa kiisī, Jɛhova bee agara kara Manasɛ. A bee muɛ kɔ lo nɛɛ kiiya kaāna aābu ye beenyiɛ aāloo pya nu a kɔ bu ye kara. Jɛhova bee gbaɛ̄tɔ̄loo bara Manasɛ sa ye sikɛ̄ su nua mɛnɛ-buɛ̄. Manasɛ bee su dee a ye kpaānɛ daānu lo etɔgɛ dua kɛ̄ a kiiya doo. A bee doo nu Ahab naa bee doo. A bee nyaana ye elap dogo. A bee su mɛm beā ekwɔ sīdee taāŋabah sa yerekpotɛ̄ kaka taāŋabah. (Buū 2 Nu a bee lu edoo 33:15, 16.) Bu kaka, lo ama gbī mɛm le yira, nyɔnɛbee Manasɛ ebee ɛrɛ pɔrɔ pah nyɔɔ pya ye butɔ, pya kabaari, le dɛ̄dɛɛ̄ pya ye nɛɛ bu gbɛnɛ-edo zua. Mɛ nyaawo, sɔ̄ Manasɛ e’ana ama, a bee piiga lo ekwabaloo pio pɔrɔ pɔrɔ nu a bee doo. Naadaba, ye dogo bee ɛrɛ kaāna pah nyɔɔ nwiī ye nwiī a kura Josaia lo a bee lu mɛnɛ a lee sɔ̄ a bee bɛɛ.—2 Mɛnɛ 22:1, 2.

12 Ena i dap nɔ aāloo edoba Manasɛ a? A bee kumalookɛ̄ sa doonage nu a eewo. A bee yere kara bara toesaɛ̄. Sa a bee nyaana ye elap dogo. A bee piiga lo ekwabaloo pya pɔrɔ nu a bee doo, sa piiganage lo etaāŋabah Jɛhova sa yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a doonage wo. Edoba Manasɛ doo kɔ kunɛ pya esia gbɛnɛ pɔrɔ a ɛrɛnage bɛābu. I muɛ pya nu a tɔgɛ kɔ Jɛhova Bari “lu le sa aaloo pɔrɔ.” (Yɔɔ 86:5) Jɛhova e’aaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ a kiiya kaāna.

19-25 INI’Ī ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | 2 NU A BEE LU EDOO 34-36

“Ekɔ O Gaa Ɛrɛge Mmɛɛ Biī Aāloo Muɛ̄ Ue Bari Ni?”

it-1 1157 ¶4

Hulda

Sɔ̄ Josaia dā sɔ̄ alu ebuū “kpa lok” a bee lu egbī muɛ tɛ̄mabah nɛɛ-tɛsī ewɔp Hilkia sɔ̄ aa bee lu esikɛ̄ kwa tɔkaɛ, Josaia bee yere pya nɛɛ kɔ ba a si wee bip ue aānu Jɛhova. Ba bee siloo Hulda, lo a bee wa kɔ dɛ̄dɛɛ̄ ue Jɛhova nɛ, sa kɔ pɔrɔ nu a gaa le siraloo lo edonyɔɔ wa nɛ, nyɔɔbee ba bee lɛɛbeekɛɛ̄ nu a bee lu e’ɛm bu “kpa” lok. Hulda bee kɔ gbaāloo kɔ nyɔɔbee Josaia bee kumalookɛ̄ bu baɛ dɛɛ̄ Jɛhova a, dɛ̄dɛɛ̄ pya pɔrɔ siranu ama naale esira sɔ̄ a le dum, mɛ a gaa le e’u sa alu eli ye bu efɛɛloo.—2 Mɛnɛ 22:8-20; 2 Edoo 34:14-28.

w09 6/15 10 ¶20

Ɛrɛ Mɛm Loo Tɔ Jɛhova!

20 Sɔ̄ tam sikɛ̄ kwa tɔkaɛ lo Mɛnɛ Josaia bee nɔɔ aa bee kiisī, Nɛɛ-tɛsī Ewɔp Hilkia “bee gbī kpa lok Jɛhova lo a bee lu enɛ tɛ̄mabah Mozis muɛ.” A bee su lo kpa nɛ Shafan nɛɛ ɛm kpa, e a bee buū nu a le bu lo kpa nɛ Josaia. (Buū 2 Nu a bee lu edoo 34:14-18.) Ena a bee sira aabu a? Aba lo sɔ̄ mɛnɛ Josaia bee ɛrɛ ekiɛ̄nu sa baa ye bɛloo, lɛɛ a lɛɛra pya nɛɛ kɔ ba a si wee bip ue aānu Jɛhova. Tɛ̄maloo Hulda waa mɔmanudɛɛ̄, Bari bee kɔ nu a tɔgɛ kɔ nu edonyɔɔ Juda aa bee doo naa lee. Kerewo, bee lu eyere nukuādɛɛ̄loo kaāna epiaga Josaia bee doo lo elɛɛ taāŋabah yɔ bu lo buɛ̄, e Jɛhova bee tɔgɛ toesaɛ̄ kumaloo Josaia kaɛlɛɛ pɔrɔ siranu Jɛhova bee kɔ serekɛ̄ kɔ elu nyɔɔ lo edonyɔɔ. (2 Edoo 34:19-28) Ena i dap nɔ aāloo lo ba ama a? Bu kaka, dua taɛ Josaia bee ɛrɛ ama na ili ɛrɛnage a. I gbī enwaābah gbaɛ̄tɔ̄loo pya zuurabahtɔ̄ Jɛhova i nɛ, sa su seea nyiɛ nu esira i loo lo a le i lɛɛbahloo pya ana yira le pya a naa bɔ ture nyiɛloo kɔ ba a gbee i taāŋabah. I suā leere kɔ Jɛhova yere nukuādɛɛ̄loo mɛm i ɛrɛ kiiloo kaka taāŋabah dookɛ̄ a bee doo kumaloo Josaia.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w17.03 27 ¶15-17

O Suge O Beenyiɛ Gbaɛ̄matɔ̄loo Pya Nu Alu E’ɛm Ni?

15 Amunu zuurabahtɔ̄ na i dap nɔ aāloo nu a bee siraloo Josaia a bee le le mɛnɛ a? Naa ɛp nu anua a bee lu ebe ye eebah le nu anua a bee u. (Buū 2 Nu a bee lu edoo 35:20-22.) Josaia “bee kii ee lo edoo” Neko mɛnɛ-buɛ̄ Ijipt, kereadoo lo mɛnɛ bee kɔ nɛ Josaia kɔ a naa ɛrɛe lɔgɔ nu ye pima. Baibol kɔ muɛ̄ ue a aanu Neko “bee aanu Bari.” Mɛ lo a le wo, ena anua Josaia bee kii ee wee bebe ye pima a? Baibol naa kɔ i nɛ.

16 Mɛ Josaia etɛɛ̄ doodoo wa suā kɔ pya ue Neko bee kɔ aanu Jɛhova? Kɛādoo, e bee dap bip aānu nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jeremaia a bɔ ture nyiɛloo. (2 Edoo 35:23, 25) Mɛ lɔgɔ nu a tɔgɛ kɔ a bee doo wo naale. Lo dɔɔ̄na, Neko aa bee kii Kakemish ‘wee be nɔ̄ pima dɔɔ̄na tɔ,’ e a naale lo ebe nɔ̄ pima Jerusalɛm. Lo a eenyɔɔ na kɔ bee Bari naa bee ɛrɛ lɔgɔ nu edoo kiiloo ue ama, nyɔnɛbee Neko naa bee gbɛ Jɛhova ale pya ye nɛɛ. Nyɔɔwo Josaia naa bee doo leere sɔ̄ a bee be nɔ̄ pima Neko. Ekɔ a ɛrɛge nu i dap nɔ aāloo nu a bee sira ama ni? Sɔ̄ i kpesī taāŋa, a lee kɔ i dasī gbī lo esuā nu alu ekɛɛrɛ Jɛhova bu lo kɛ̄tɔɔ̄.

17 Sɔ̄ taāŋa aakɛ̄, elee i gbī pya daakuu Baibol a bɔloo lo kɛ̄tɔɔ̄, sa i su yerebu dogo. Bu pio kɛ̄tɔɔ̄ i dap gbī yerebah aābah pya kanɛɛ. Dap sira kɔ i ebee ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu i suā akiiloo lo kɛ̄tɔɔ̄, e naadaba i egbiātɛ̄ nu aābu pya i kpa. Kerewo, a ɛrɛnage pya dɔɔ̄na daakuu Baibol i dap su yerebu ekɛɛrɛ, lo ziī nɛɛ kanɛɛ dap i yerebah nɛ kɔ i muɛ. Bu edoba, ziī wuga nɛɛwa suā kɔ alu toh a ye le e bee lo ezue le yereue. (Doonu 4:20) Mɛ naa su kɔ lo wuga nɛɛwa ebee nɔɔ kɔ ekiie uwe zue ue ye nyɔɔ ee, mɛ ye dam a naale nɛɛ Ekeebee gbī kɔ a tɔɔ̄ tɔ lo dee. Ye dam kɔ ebinia ba bee gbaa ɛrɛe sɔ̄ tɔ̄ma kpaɛ̄ ziī, e a gbīe kɔ ba a gbaa dooe ziī nu doodoo dam le wa. Lo wuga nɛɛwa dap kɛɛrɛbu pio dɔ kpa kaɛ, doodoo gbaɛ̄tɔ̄loo Bari le lok alu enɛ i kɔ i zue ue. (Mat 28:19, 20; Doonu 5:29) Mɛ alunage ebɛɛ̄ kɔ a suā kɔ alu toh a ye le bee kɔ a tɔɔ̄ kɛɛ̄ ye dam sa lu nɛɛ a kuūnadɛɛ̄. (Ɛfɛs 5:22-24; Fil 4:5) Ekɔ ye dam aa ye gbanasī kɔ aa zue na ue doo pippip, sɛh aba lo bira dee na a gbī kɔ a obia sa doo nu a? I ɛrɛ elu pya a kuūnadɛɛ̄ sɔ̄ i gaa gbī edoo nu Bari gbī sa piiga lo e’ɛrɛ le ekɛɛrɛ beenyiɛ.

26 INI’Ī ENƆƆ̄–2 ƐRƐBA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI | EZRA 1-3

“Lɛɛbahloo Kɔ Jɛhova A Su A Siātam”

w22.03 14 ¶1

O Muɛge Nu Zekaraia Bee Muɛ Ni?

DƐ̄DƐƐ̄ nɛɛ bee le bu gbɛnɛ ɛɛbu. Jɛhova Bari “doo kɔ edɔɔ̄ Sairus Mɛnɛ-buɛ̄ Peasia a aakɛ̄” lo e’iye pya Izrɛl, lo ba bee wa aa kuma Babilɔn sa ba etɔ̄na kɛ̄bah aa li Babilɔn bu gbɛnɛ-edo zua. Lo mɛnɛ bee kɔ siā kɔ pya Juu a obia kii wa buɛ̄ “sa sikɛ̄ wu tɔ Jɛhova, Bari Izrɛl.” (Ezra 1:1, 3) Gbɛnɛ yereue ɛɛbu sɛh! A kura kɔ elu esikɛ̄ obara kaka taāŋabah sere ye dɔ bu buɛ̄ a bee nɛ pya ye nɛɛ.

w17.10 26 ¶2

Fah-kɛnɛkɛ̄ Le Pɛgɛrɛ Eeba Ekpega A

2 Zekaria bee suā leere kɔ pya Juu a bee kii Jerusalɛm bee le pya nɛɛ a ɛrɛ yira. Ba bee le pya “Bari bee doo kɔ [wa] edɔɔ̄ a aakɛ̄” sa bee lɛɛbahloo wa tɔ le wa kpora bie dumɛ. (Ezra 1:2, 3, 5) Ba bee aa buɛ̄ a bee wa suloo kaāna sa kii buɛ̄ gbɛnɛ-edo aba sii mɔmadɛɛ̄. Lo wu tɔkaɛ Jɛhova naa bee wa kuī loo bu dum, ba naale ebee dap kiā nyɔɔnyɔɔ dɛɛ̄ kiā aluge 1,000 maɛl (1,600 km) sa tɛɛ̄bu e’aga buɛ̄.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w06 1/15 19 ¶1

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A le Bu Kpa Ezra

1:3-6. Dookɛ̄ siga pya Izrɛl bee tɔɔ̄ bia bu buɛ̄ Babilɔn doo, kɛ̄ gbɛnɛ-edo pya Ekeebee Jɛhova lo ba naa dap yiibu tam sɛmdee ale kii kɛ̄ ebɛɛ̄ pya zue ue le, kiinagesī lo eyere mɛmloo pya a dap doo wo sa turanage nu aābu wa nyiɛ lo eyeākpotɛ̄ tam zue leyere ue doolo.

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share