Kɛ̄ Pya Ue a le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
2-8 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 79-81
Wereloo Bee Jɛhova A Le Kaɛ
w17.02 9 ¶5
Waara Zɔɔ A’agara Lu “Dɔɔ̄nu A Mma A Aabah I Tɛ”
5 Mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kɔ i wereeloo bee Jɛhova a? I dap tɔgɛ tɛ̄maloo i elap dogo. Jɛhova gbī kɔ i le kaɛ. (Buū 1 Pita 1:15, 16.) Lo ama kura kɔ i taāŋabah aba Jɛhova sa ye gbaɛ̄tɔ̄loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ. Kere sɔ̄ pya nɛɛ i tɛ̄ŋaloo, i piiga kumakɛ̄ i ekpo toora doo lo egbaɛ̄tɔ̄loo ye lok. I doo kɔ i ɛɛdee a mɔ sɔ̄ i gbaɛ̄tɔ̄loo pya lok Jɛhova, e lo ama su ka ye nua loo. (Mat 5:14-16) Doodoo pya nɛɛ a le kaɛ i tɔgɛ kɔ pya lok Jɛhova i nɛ lee, le kɔ Setan ɛɛ nɛɛ esah. Nyɔɔbee ii mmana i wee tɛɛ̄ ekwɔ, e sɔ̄ i tɛɛ̄ ekwɔ i kiiya aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ sa ɔbɛ lo edoo nu egbee bee Jɛhova.—Yɔɔ 79:9.
ijwbv 3 ¶4-5
Pya Rom 10:13—“Kue Bee Nɛɛ-a-i-ɛrɛ”
Ue a kɔ “kue bee Nɛɛ-a-i-ɛrɛ” sɔ̄ alu esu kɔāue bu Baibol naale aba nu a kura na esuā bee Bari sa kue sɔ̄ i yaa ye taāŋabah. (Le-yɔɔ 116:12-14) Mɛ a kuranage kɔ i ture nyiɛloo Bari sa ye dɛɛa nyɔɔ sɔ̄ i gbī yerebah.—Le-yɔɔ 20:7; 99:6.
Bee Bari bee kuīloo Jizɔs Kraist. Tua ue a bee kɔ bu kara Nɛɛ-a-i-ɛrɛ na: “Ilii Tɛ a le li bunyɔɔ, doolo o bee le kaɛ.” (Matiu 6:9) Jizɔs bee tɔgɛnage kɔ lo i gbī e’ɛrɛ dum a naatah, i ɛrɛ esuā loo Jɛhova, ye wereloo, sa ye gbaɛ̄tɔ̄loo.—Jɔn 17:3, 6, 26.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-2 111
Josɛf
Josɛf Bee Siābee. Gbɛnɛ dɔ Josɛf bee ɛrɛ yɛɛ pya miɔŋɔ Jekɔb bee doo kɔ alu ekue ye bee pio sɔ̄ aa lu ekɔ nu akiiloo pya gā Izrɛl. (Yɔɔ 80:1) E ye bee siranage sɔ̄ alu ekɔ nu akiiloo buɛ̄-mɛnɛ a le dee mmnyɔɔ. (Yɔɔ 78:67; Amos 5:6, 15; 6:6) Ye bee siranage bu mɔmanudɛɛ̄ a le bu Baibol. Bu mɔmanudɛɛ̄ Ezekiel bee muɛ, Josɛf bee ɛrɛ baɛ epoonu (Ezek 47:13), ziī nudee lo buɛ̄ kura “Jɛhova Le Lo Kɛ̄” e a aara bee Josɛf (Ezek 48:32, 35), sɔ̄ aa lu ekɔ nu akiiloo obia su pya nɛɛ Jɛhova gbaloo ziī, alu ekue bee Josɛf kɔ alu nɛɛbee loo ziī edonyɔɔ, e Juda lu nɛɛbee loo dɔɔ̄na edonyɔɔ. (Ezek 37:15-26) Mɔmanudɛɛ̄ Obadia tɔgɛ kɔ “tɔ Josɛf” e’ɛrɛ bah bu gbeerasī a elu nyɔɔ “tɔ Isɔɔ” (Obad 18), e mɔmanudɛɛ̄ Zekaria bee kɔ Jɛhova ekpɔā “tɔ Josɛf.” (Zek 10:6) Sɔ̄ aa lu ekɔ nu akiiloo pya Izrɛl bu edɔɔ̄, alu ekue bee Josɛf e a naale Ephraim, e alu ekue bee gā Josɛf yɛɛ pya Izrɛl bu edɔɔ̄, mɛ naalu ekue bee Ephraim.—Mum 7:8.
Kuma sɔ̄ alu ekue bee Josɛf bu Mumuuna 7:8 tɔgɛ kɔ mɔmanudɛɛ̄ Jekɔb bee muɛ sɔ̄ esaa e’u a ɛrɛ nu edoo kiiloo pya Izrɛl bu edɔɔ̄. Nyɔɔwo, Nɛɛ Ekpo Jekɔb lo a le Jɛhova Bari, bee yere Jizɔs Kraist alu Le Nɛɛ Tɔɔ̄loo Naana Pee kɔ a su ye dum nɛ nyɔɔbee pya ye “naana pee.” (Jɔn 10:11-16) Tɛ̄maloo Jizɔs Kraist na alu e’ɛrɛ pya Izrɛl bu edɔɔ̄ a. (Ɛfɛs 2:20-22; 1 Pit 2:4-6) E Nɛɛ Tɔɔ̄loo Naana Pee ama le kpaɛ̄ Bari A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu.—Jɔn 1:1-3; Doonu 7:56; Hib 10:12; dooreloo Jɛn 49:24, 25.
9-15 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 82-84
Tɔgɛ Nia Loo Pya Dɔtam O Ɛrɛ Bu Bɔŋanaloo Jɛhova
wp16.6 8 ¶2-3
Pya Nu I Dap Nɔ Aāloo Enuɛ̄
Pya a tɔɔ̄ Jerusalɛm bee suāloo nwīkpɛɛ̄, nyɔɔbee ba wee top wa tɔ kɛɛ̄ kɔgɔrɔ. Siga lo enuɛ̄ bee top wa tɔ bu tɔkaɛ Solomɔn bee wu. Dap lu kɔ gbo nwīkpɛɛ̄ muɛ kɔ tɔkaɛ na le kɛ̄ ba e’ɛrɛ kpoogaloo a. Nyɔɔwo, bu ziī ziī zua ba wee lu wee top wa tɔ sa kpɔā pya wa miɔŋɔ bie lo kɛ̄.
Ziī nwiīnɛɛdam Kora lo a bee ɛm Le-yɔɔ 84, lo a wee sitam bu tɔkaɛ ziī kaɛ bu dɛ̄dɛɛ̄ ini’ī enɔɔ̄, bee muɛ pya esaɛ tɔ enuɛ̄ bie tɔkaɛ. E a bee ye taɛ lo etɔɔ̄ tɔkaɛ Jɛhova dookɛ̄ pya lo enuɛ̄ doo, nyɔɔwo a bee ɛm kɔ: “O kɛ̄ etɔɔ̄ lu le doodoo wa, Aa Jɛhova, loo gbɛnɛ gbo nɔ̄! Mdaa piogi gbī, iī, a gbaa loo dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄-ee loo tɔ Jɛhova . . . Kunɛ nwīkpɛɛ̄ gbīnage tɔ muɛ, le gakɔɔ̄ gbīnage esaɛtɔ nɛ ye loo, kɛ̄ a esere pya ye miɔŋɔ, lo dɛ̄dɛɛ̄ o kɛ̄ wɔp zɔɔ, Aa Jɛhova, loo gbɛnɛ gbo nɔ̄, na mɛnɛ le na Bari.” (Le-yɔɔ 84:1-3) Ekɔ olo le pya o miɔŋɔ ɛrɛge dua taɛ ama lo egbaaloo pya nɛɛ Bari bu taāŋabah ni?—Le-yɔɔ 26:8, 12.
w08 7/15 30 ¶3-4
Ɛmadɛɛ̄ Nu Bu Sīdee Suānu Le Loo, Sa O Ɛrɛ Ɛɛbu
Ana le dumɛloo dap doo kɔ i aa dapna doo pio nu bu i esiatam nɛ Jɛhova. E lo o lu tɛ le ka, a dap a tɔɔ̄loo kɔ oo waa ɛrɛnae gbɛnɛ-edo biī aāloo nɔ nu nyɔɔ oloo ale sɔ̄ o si enɔānu bu bɔŋanaloo nyɔɔbee o su gbɛnɛkpo sɔ̄ kuādɛɛ̄loo pya o miɔŋɔ. Mɛ ekɔ bie ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu oo dap doo aa doo kɔ oa muɛna pya nu o waa dapge doo ni?
Gbɛnɛ-edo zua akii a dumɛ, ziī nɛɛ Livai bee kɔ nu a bee ye taɛ edoo, kerewo a naa bee ye waɛ bah lo edoo. A bee ɛrɛ dee a ye kpaānɛ lo esitam tɔkaɛ baɛ kaɛ bu ziī ziī zua. Kerewo, a bee kɔ kɛ̄ a ye taɛ doo lo etɔɔ̄ kɛ̄ wɔp zɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ dee bu ye dum. (Yɔɔ 84:1-3) Ena a bee yerebah nɛ gbara a bɔloo ture nyiɛloo ama kɔ a tɔgɛ nialoo ye dɔ esiatam a? A bee suā kɔ alu kaāna dee a ye kpaānɛ lo esitam kere alu aba ziī dee bu tɔkaɛ Jɛhova. (Yɔɔ 84:4, 5, 10) Kɛ̄ a lenage doolo kiiloo ili anii’ee, taā i bie ekɛɛrɛ nyɔɔ nu ii le edap doo, alu ebɛɛ̄ kɔ i suā pya nu i dap doo sa tɔgɛ nialoo pya dee esiatam a i kpaānɛ.
O Kuī Loo Jɛhova O Bari!
12 Lo o le bu dumɛloo, suā leere kɔ Jɛhova muɛ o kɛ̄tɔɔ̄. Bara kɔ a yerebah a nɛ kɔ o dap ɛp aba ɔɔ bu sīdee a bɔloo. Lɛɛ o ɛp pya lele yereue a le bu Baibol lo Jɛhova a ɛrɛ nɛ. Ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya dɔ kpa kaɛ a tɔgɛ kɛ̄ pya zooro Jɛhova ye kuī loo doo. Kuma sɔ̄ o gaa doo wo, o muɛ kɔ Jɛhova lee loo dɛ̄dɛɛ̄ pya a ye yira agɛrɛ nɛ.—Yɔɔ 84:11.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-1 816
Nwiī Ye Tɛ E’ua
Sɔ̄ Jɛhova aa kɔ nu akiiloo kaāna dogo pya Izrɛl ale sɔ̄ ba ɔbɛ edoo nu a kaāna, a wee su bee ue “nwiī ye tɛ e’ua” su kɔā ue kuma sɔ̄ a wee waɛ e’ibere pya a le doo wo a. Sɔ̄ edonyɔɔ Izrɛl bee le aa nyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ le gbānialoo ba bee kuūdɛɛ̄loo nwiī ye tɛ e’ua. Mɛ sɔ̄ ba bee ɔbɛ ebiaɛ kaāna biaɛ bee lu e’ɛp nwiī ye tɛ e’ua tɛrɛ, e lo ama bee tɔgɛ kɔ lo edonyɔɔ ebeera piya yeekɛ̄. (Yɔɔ 82:3; 94:6; Ais 1:17, 23; Jer 7:5-7; 22:3; Ezek 22:7; Zek 7:9-11; Mal 3:5) Kaɛnu Jɛhova bee le nyɔɔ pya a bii nwiī ye tɛ e’ua kumakɛ̄. (Deut 27:19; Ais 10:1, 2) Jɛhova kɔ a lue Nɛɛ agara, (Kam 23:10, 11), Nɛɛ yerebah (Yɔɔ 10:14), le Tɛ pya miɔŋɔ wa tɛ e’ua (Yɔɔ 68:5) alu ebii kumakɛ̄. Jɛhova wee biaɛ kaāna biaɛ wa nɛ (Deut 10:17, 18), wa tɔgɛ toesaɛ̄ loo (Hos 14:3), wa nɛ iīnaloo (Yɔɔ 146:9), sa wa sere dum.—Jer 49:11.
Ziī nu a yere nukuādɛɛ̄loo pya kaka Nɛɛ Kraist na kɔ ba wee kuūdɛɛ̄loo pya wa dam e’ua ale pya wa tɛ le ka e’ua. Nɛɛ lɛɛratam Jems bee ɛm ma pya nɛɛ Kraist kɔ: “Aabɔɔ loo Bari lo a ɛɛ e lɔgɔ biaɛ naale loo kɛ̄sī Bari lo Tɛ na ama: lo e’ɛp pya tɛ le ka e’ua aaloo, le pya wa wa dam e’ua bu wa etɛɛrɛloo, le lo esere loo wa lɛɛ lo nu a eyere wa kpu loo a aa bu nyɔuwe.”—Jem 1:27.
16-22 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 85-87
Kara Yerebah I Nɛ Kɔ I Egerebu
w12 5/15 25 ¶10
Ekɔ O Waa Tɔgɛge Ka Jɛhova Siā Ni?
10 Lokwa i dap tɔgɛ ka Jehova siā i ɛrɛ e “agɛrɛloo bialoo yere kara.” (Rom 12:12) I dap yere kara bara kɔ Jɛhova a yerebah i nɛ lokwa i dap ye taāŋabah bu sīdee a ye nia. I dap ye bara kɔ a yerebah i nɛ kɔ i ɛrɛ e’agatɛ̄ yira, kɔ a nɛ i ye kaɛ edɔɔ̄, le kɔ a nɛ i mɛm lo ebe eebah doā-ɛp. I dapnage ye bara kɔ a yerebah i nɛ kɔ i lu nɛɛ a ‘para etɔgɛ Baibol’ pya dɔɔ̄na. (2 Tim 2:15; Mat 6:13; Luk 11:13; 17:5) Dookɛ̄ nwiī wee dɛɛa nyɔɔ ye tɛ doo, kɛ̄ alunage ebɛɛ̄ kɔ i dɛɛa nyɔɔ Jɛhova i Tɛ a le li bunyɔɔ doolo. Lo i bara Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ kɔ i dap ye taāŋabah leere, i suā leere kɔ a gaa le yerebah i nɛ. Naalee kɔ i kɛɛrɛ kɔ i kara ebiirebu Jɛhova. Nyɔɔwo, sɔ̄ i gaa yere kara, dooraa i leera ye, ye doo yaa, sa ye bara kɔ a baɛ i loo sɔ̄ i le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄. I dapnage bara Jɛhova kɔ a yerebah i nɛ lokwa i dap ye nɛ ka bu i esiatam.—Yɔɔ 86:12; Jem 1:5-7.
Pya Sīdee Jɛhova Agara I Kara
17 Buū Le-yɔɔ 86:6, 7. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ Devid bee suā leere kɔ Jɛhova wee dā sa agara ye kara. O dapnage ye dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ doo wo. Pya edoba i ekɔnia bu ekobee ue ama edora kɔ i suā leere kɔ Jɛhova enɛ i suānu le ekpo lokwa i dap egerebu. A dap su pya a gaa ye taāŋabah ale pya a naa gaa ye taāŋabah i yeābah nɛ bu pio sīdee.
18 I suā kɔ Jɛhova e’agara pya i kara, kere a naa agara taɛ kɛ̄ i bee ɛmadɛɛ̄ doo gbɛnɛ-edo sɔ̄. E nɛ i nu a i bɛɛ̄ le taɛ sɔ̄ a i bɛɛ̄. Nyɔɔwo, wee yere kara sa ɛrɛ yira kɔ Jɛhova ekuū a dɛɛ̄loo a nyaawo le kɔ enɛ “dɛ̄dɛɛ̄ nu a le dum nu a wa taɛ” bu aā nyɔuwe a gaa lu.—Yɔɔ 145:16.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
it-1 1058 ¶5
Beenyiɛ
Sisi Tam Tɛ̄maloo ‘Dɛ̄dɛɛ̄ I Beenyiɛ.’ Kasī epanyiɛ nɛɛ ɛrɛ e’eraloo lokwa a dap sitam leere, mɛ beenyiɛ a tɔɔ̄dɔ nu dap pooa lu baɛ sa lo nɛɛ lenage dum. Devid bee yere kara kɔ: “Gba na beenyiɛ nua ziī lo e’ɛrɛ bɔɔ loo oloo bee,” lo a kura kɔ a waɛ kɔ beenyiɛ ziī nɛɛ dap pooa. (Yɔɔ 86:11) Dua nɛɛ a le doo wo dap ɛrɛ “baɛ ekɛɛrɛ” lo a kura kɔ ye taāŋabah Bari ebɔātɛ̄ edɔ kiikɛ̄. (Yɔɔ 119:113; Mum 3:16) Ziī nɛɛ dap ɛrɛnage “baɛ beenyiɛ”, sa piiga lo esitam nɛ baɛ tɛtɔ ale su kiaŋana kɔā ziī nu, sɔ̄ nu a gaa kɛɛrɛ lu kee loo nu aa kɔ. (1 Edoo 12:33; Yɔɔ 12:2) Jizɔs bee kɔ dua dogo baɛ sī ama bee piya.—Mat 15:7, 8.
23-29 ƐRƐNIA ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 88-89
Bɛbɛɛ Jɛhova Na A Lee Eera A
w17.06 28 ¶5
Yerekpotɛ̄ Bɛbɛɛ Jɛhova!
5 Ziī nu anua Jɛhova lu nɛɛ a bɔloo kɔ a bɛɛ na bee sɔ̄ aa su ye ekpo daānu a wee doo bu kaāna biaɛ. Jɛhova kɔ i nɛ kɔ: “Mda na Jɛhova lo a doo fɛgɛ, kaāna biaɛ, le kaāna dogo bu nyɔuwe; nyɔnɛbee bu pya lo nu ama m ɛrɛ ɛɛbu.” (Jer 9:24) Jɛhova naa dɛɛa nyɔɔ lok a aabah miɔŋɔ nɛɛ lo ebiaɛfii nu a lee. Taāwo, a nɛ alɛɛ daakuu nyɔɔ nu a lee, sa nɛ lok pya miɔŋɔ nɛɛ dɛɛa nyɔɔ alɛɛ daakuu a mma. Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kɔ: “Kaāna dogo le kaāna biaɛ na ekatɛ̄ [ye] kasi mɛnɛ a,” Nyɔɔwo, lo ama kura kɔ dɛ̄dɛɛ̄ lok, etɔānu, le daakuu a aabah Jɛhova lu lo a kaāna. (Yɔɔ 89:14; 119:128) Setan kɔ Jɛhova naa para ebɛɛ, kerewo Setan alɛɛ loo naa dap doo kɔ kaāna biaɛ a le bu nyɔuwe.
w17.06 29 ¶10-11
Yerekpotɛ̄ Bɛbɛɛ Jɛhova!
10 Bɛbɛɛ Jɛhova naa agabah, pya a ye gbaɛ̄tɔ̄loo ɛrɛ wa loo sa le bu ɛɛbu. (2 Kɔr 3:17) Devid bee kɔ kiiloo Jɛhova kɔ: “Nyɛŋia le gogoro le kɛ̄sī [Bari]; ekpo le ɛɛbu le bu ye kɛ̄ etɔɔ̄.” (1 Edoo 16:7, 27) Etan nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee ɛmnage kɔ: “Leelee a le nɛ pya a suā wiikpā loo doonu, pya a kiā, Aa Jɛhova, bu ɛɛdee o kɛ̄sī, pya a ɛɛŋa bu o bee yube loo dee, sa dana o kaāna dogo nɛ nyɔɔ.”—Yɔɔ 89:15, 16.
11 Sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ le dogo Jɛhova aā ziī sɔ̄ yii ziī, eyere i mɛmloo kɔ i yiga leere kɔ ye bɛbɛɛ na a lee eera a. Lo sɔ̄ etɔɔ̄ i loo dookɛ̄ a bee tɔɔ̄loo nɛɛ uɛ le-yɔɔ doo sɔ̄ a bee kɔ nɛ Bari kɔ: “Ziī dee bu kɛ̄-ee loo o tɔ lee eenyɔɔ baɛ boo le lop tup a le dɔɔ̄na kɛ̄!” (Yɔɔ 84:10) Jɛhova na a bee i dɛm a, nyɔɔwo, a suā taɛ nu edoo kɔ i ɛrɛ ɛɛbu, a nɛ i dɛ̄dɛɛ̄ nu a i bɛɛ̄ kɔ i ɛrɛ ɛɛbu. Ɛrɛgebah nu Jɛhova kɔ i doo ɛɛ nyɔɔ ilii lee loo, kereadoo a ɛrɛ pio nu i lɛɛbahloo bie dumɛ, mɛ lo i gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova i kiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu.—Buū Aisaia 48:17.
w14 10/15 10 ¶14
Ɛrɛ E’agatɛ̄ Yira Bu Buɛ̄-Mɛnɛ Bari
14 Jɛhova bee yira yii nɛ Mɛnɛ Devid a dee kere. Alu ekure lo yii, yii bɔmadum Devid. (Buū 2 Samuel 7:12, 16.) Jɛhova bee yira yii kɔ Mɛsaia elu ziī manamana Devid. (Luk 1:30-33) Tɛ̄maloo yii ama, Jɛhova aa bee kɔ taɛ butɔ Mɛsaia e’aa. Jɛhova bee kɔ nɛɛ kasi mɛnɛ Mɛsaia “kuu” etɛɛ̄ aaloo manamana Devid. (Ezek 21:25-27) Bɛbɛɛ Devid ele mmɛ deedee nyɔnɛbee Jizɔs nɛɛ alu manamana Devid “gaa le tɔɔ̄ ina deedee, ye kasi-mɛnɛ ina kuma sɔ̄ due mɛ le kɛ̄sī.” (Yɔɔ 89:34-37) I ɛrɛ kaāna dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ kɔ bɛbɛɛ Mɛsaia naale egbe, e pya leelee a aaloo ye bɛbɛɛ etɔɔ̄ ina deedee!
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
cl 281 ¶4-5
“Aba Olo Na O Tɔɔ̄ Agara A”
4 Sɔ̄ alu esu bee ue “tɔɔ̄ agara” ale tɔɔ̄nɛ kɔā ue bu naɛsī Kpa Kaɛ a bee lu esu muɛ̄ ue Hibru ɛma, nu a kura na sɔ̄ nɛɛ ɛrɛ wereloo fɛgɛ dogo kumaloo ziī nɛɛ lo a ye zū kɔ a dabah ye bialoo mmɛ sɔ̄ nu a bee ɛrɛ bu ye ekɛɛrɛ edooa. Mɛ bɔ ture nyiɛloo naale doo wo. Nɛɛ dap bɔ ture nyiɛloo nɛ ziī nɛɛ nyɔɔbee alu nu alu e’ɛmadɛɛ̄ ye aābah. Nu a wee zū nɛɛ kɔ a tɔɔ̄ agara na wereloo. Bee ue ‘bɔ ture nyiɛloo’ dap lu esu kɔā ue kumaloo nu dum naale bu. Bu edobah, nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kue enɔɔ̄ ‘nɛɛ ekeebee a bɔloo eture nyiɛloo a le bunyɔɔ’ nyɔɔ kɛ̄ a wee mɔ dɛ̄dɛɛ̄ uunɛ sɔ̄ elua ye sɔ̄ sa a naa lɔɛ doo. (Le-yɔɔ 89:37) Mɛ naale edap lu esu bee ue tɔɔ̄ agara kɔāue kumaloo enɔɔ̄. Nɛɛ wee tɔɔ̄ agara nyɔɔbee wereloo a ɛrɛ, e pya nu a naale dum naa dap tɔgɛ wereloo.
5 Bu Kpa Kaɛ, tɔɔ̄ agara wee ɛrɛ nu edoo kiiloo wereloo. E pya kɛ̄ a sira tɔgɛ kɔ le gbanialoo le yɛɛ nɛɛ a tɔɔ̄ agara le nɛɛ alu etɔɔ̄ agara nɛ. Dua tɔɔ̄ agara a le doo wo naa wee nyaa, a naale doodoo paga maā lo efɔp wee toobi kumasī-kuma dumɛ. Taāwo tɔɔ̄ agara ale wereloo a naa wee nyaa ɛrɛ ekpo lo edap be eebah pya gbānasī a agabah yeekɛ̄.
ƐRƐNIA ENƆƆ̄–6 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 90-91
Ture Nyiɛloo Jɛhova Lokwa O Tɔɔ̄ Nyɔɔnyɔɔ Dee Dum
wp19.3 5 ¶3-5
Nu Pya Nɛɛ Edoora Lo Etɔɔ̄ Nyɔɔnyɔɔ Dee Dum
Naale dɛ̄dɛɛ̄ pya saɛns na a yiga kɔ a ɛrɛ pie a dap lu edoo loo nɛɛ sa nɛɛ biɛ̄ dum ee kɛ̄ nɛɛ gaa biɛ̄ dum anii’ee doo a. Kɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ɛmadɛɛ̄ ebiɛ̄ dum doo bee yiiloo aā nu aluge 223 zua akii a dumɛ. Nu anua ba bee kɛɛrɛ doo wo na kɔ aā lo sɔ̄ pya nɛɛ bee bɔātɛ̄ esuā nu ba edoo sa ba tɔɔ̄ ɛɛ bu namloo, sa bee bɔātɛ̄ ɛrɛ pya pie lo a dap bo dumɛloo, le pya pie nɛɛ e mma sa dumɛloo naa yii ye loo. Pio pya a wee nɔ nu a le bu ekpaloo nɛɛ yiga kɔ dum nɛɛ ɛrɛ kɛ̄ a ina yira.
Nu a eeloo 3,500 zua akii a dumɛ, Mozis bee ɛm bu Baibol kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ dua i dum lu taa tup le lop dua, ale tɛ̄maloo ekpo nia tup dua; mɛ wa ɛɛŋa lu epiaga le etɛɛrɛloo; nyɔɔnɛbee ba nwaabah aa e ili i epɛɛra aa.” (Le-yɔɔ 90:10) Kaɛlɛɛ epiaga pya nɛɛ doo lo enyimɛ i dee dum yereloo, i dee dum lege taɛ kɛ̄ Mozis bee kɔ doo.
Mɛ pya dɛmnu a le doodoo red sea urchin, le ekoro dap tɔɔ̄dum nu a eeloo 200 zua. E te a le doodoo sequoia dap tɔɔ̄dum gbɛnɛ-edo sɔ̄ baɛ boo le lop tup zua. Sɔ̄ i su kuma zua ili tɔɔ̄dum dooreloo lo pya dɔɔ̄na dɔɔ̄na nu a le dum, doo kɔ i kɛɛrɛ kɔ ‘ekɔ aba 70 ale 80 zua na alu kuma zua ili dap tɔɔ̄dum mmɛ ani?’
wp19.1 5, ekpo
Bee Bari Kura Wa?
Gbɛnɛ-edo nɛɛ ekɛɛrɛ nu akiiloo ebip ama, naadabah olo ekɛɛrɛnage. I naa bip kɔ: Lo a le a ɛrɛ nɛɛ a dɛm nyɔuwe le dɛ̄dɛɛ̄ nu a le bu, mɛ kɛ̄ na Bari aa a?
Pya saɛns yiga kɔ nyɔuwe ɛrɛ bɔātɛ̄, e nu ba yiga ama gbaaloo kaka ue a le bu kpa Jɛnɛsis lo a kɔ: “Bu bɔātɛ̄ Bari bee dɛm bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄.”—Jɛnɛsis 1:1.
Nyɔuwe ama naale ebee dap dɛm aba ɛɛ, e a naale ebee dap lu aāloo ekokɛ̄. Nu a naale, naale edap doo kɔ nu a le. Lo a le lɔgɔ nu naa bee le lɛɛ nyɔuwe gae bɔātɛ̄, nyɔuwe ama naale ebee le anii’ee. Kereadoo a aga i bah lo edābeeloo leere, a ɛrɛ tua tua nɛɛ a bee dasī le. E Jɛhova Bari a ɛrɛ ekpo sa le bu edɔɔ̄ na lo Tua Tua Nɛɛ a.—Jɔn 4:24.
Baibol kɔ kumaloo Bari kɔ: “Lɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ kpokɛ̄ gae bee mɛā, ale o gaa bee dɛm kɛnɛkɛ̄ le nyɔuwe aā deedee mmɛ deedee, olo bee le Bari.” (Le-yɔɔ 90:2) Nyɔɔwo Bari bee le aā dee. Lɛɛ “bu bɔātɛ̄” a dɛm nyɔuwe ama.—Mumuuna 4:11.
Kɛ̄ Wereloo I Yerebah Nɛ Kɔ I Be Eebah Bɔɔ Doo
16 Setan suā kɔ i dum kuī i loo kaāna. Nyɔɔwo, a kɔ i kpɛ̄naloo epeere ɛrɛgeba nu kere gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova, lo ekpɔā i dum anyaawo. (Job 2:4, 5) Ɛp kɛ̄ Setan tɛɛ̄ ekwɔ doo a! Kerewo, nyɔɔbee Setan na “nɛɛ a . . . ɛrɛ ekpo luh” a, a gbī kɔ bɔɔ i ɛrɛ loo luh a agabah lokwa i lɛɛbaloo etaāŋabah Jɛhova. (Hib 2:14, 15) Pio sɔ̄, pya a yerekpotɛ̄ Setan wee yere bɔɔ bu pya a gaa taāŋabah Jɛhova kɔ ba efɛe wa lo ba naa ana wa yira. E siga sɔ̄, sɔ̄ Setan muɛ kɔ i le bu e’agabah dumɛloo a gbī elɛɛ i dum, a wee gbī esu lo kɛ̄tɔɔ̄ daā kɔ i nyaana egā. Pya dɔktɔ ale pya i butɔ lo ba naa yira dap i zū kɔ i yaa miī loo, lo alu gbee lok Bari. Ale dɔɔ̄na nɛɛ dap i zū kɔ i dooa pie loo bu sīdee a be pya daakuu Kpa Kaɛ.
17 Kereadoo ii gbī e’u, i suā kɔ Jɛhova naale e’ɔbɛ ewere i loo kere i u. (Buū Pya Rom 8:37-39.) Sɔ̄ pya alu gbo Jɛhova u, a naa wee wa ibere, e a ɛp wa doodoo bee ba lege dum. (Luk 20:37, 38) A taɛ ye kaāna lo e’obara wa sere dum. (Job 14:15) Jɛhova ekpɛa nu a si gbɛnɛ du “lokwa . . . [i] ɛrɛ dum a naa tah.” (Jɔn 3:16) I suā kɛ̄ Jɛhova i wereloo sa i kuūdɛɛ̄loo doo. Taā alu kɔ i lɛɛbaloo Jɛhova sɔ̄ i dɔ bu eyɔloo ale sɔ̄ i kpesī luh, i gbī yerebah, suānu, le mɛm ye aābah. Taɛ nu Valérie le ye dam bee doo lo.—Yɔɔ 41:3.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
wp17.5 5
Ekɔ Ziī Ziī Ii Ɛrɛ Ziī Ziī Ka Ɛnjɛl A Gaa I Baɛloo Ni?
Baibol naa tɔgɛ kɔ ziī ziī nɛɛ ɛrɛ ziī ziī ka ɛnjɛl a gaa ye baɛloo. Alu kaka kɔ Jizɔs bee kɔ: “Mɔnaa kɔ buii ɛp ziī yɛɛ pya lo nwī gbagbara ama kuma kɛ̄; [pya a wee nyɔɔnɛ Kraist], nyɔɔnɛbee m kɔ i nɛ kɔ mɛ dɛ̄dɛɛ̄ dee pya wa ɛnjɛl li bunyɔɔ wee ɛp sī na Tɛ li bunyɔɔ.” (Matiu 18:10) Naale nu Jizɔs gaa kɔ bu dɔ ama na kɔ ziī ziī nɛɛ ɛrɛ ziī ziī ka ɛnjɛl a gaa ye baɛloo. Mɛ nu aa kɔ na kɔ pya ɛnjɛl ɛrɛ taɛ bu ziī ziī pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ. Nyɔɔwo, pya a gaa taāŋabah Bari bu kaka sīdee naa wee su wa loo yere bu kɛ̄tɔɔ̄ elɛɛ wa dum sa ɛmadɛɛ̄ kɔ pya ɛnjɛl Bari ekpegae wa.
Lo ama kurage kɔ pya ɛnjɛl naa wee yerebah nɛ miɔŋɔ nɛɛ ni? Ye ture na eeye. (Le-yɔɔ 91:11) Pio nɛɛ yiga kaāna kɔ Bari eyere pya ɛnjɛl kɔ a kpegae wa sa wa baɛloo. Kenneth i bee kɔ nu akiiloo bu tua ekobee ue bu kpa ama lu ziī nɛɛ a yiga doo wo. Ili ii dap kɔ a le doo wo ale a naale doo wo. Pya Ekeebee Jɛhova wee muɛ pya nu a tɔgɛ kɔ pya ɛnjɛl aa wa yereebah nɛ sɔ̄ ba le uwe zue ue. Kumasɔ̄ ii dap muɛ pya ɛnjɛl a, ii le edap kɔ taɛ kɛ̄ Bari aa wa su siātam lo eyerebah nɛ ziī ziī ii bu keekee kɛ̄tɔɔ̄ doo. Mɛ ii si lɔgɔ pɔrɔ lo a le i doo yaa Bari A Eenyɔɔ Dɛ̄dɛɛ̄ Nu loo ɛrɛgebah yerebah pya ɛnjɛl aa i yere nɛ. —Pya Kɔlɔsi 3:15; Jemes 1:17, 18.
7-13 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 92-95
Lɔgɔ Nu A Lee Ee Taāŋabah Jɛhova Naale!
w18.04 26 ¶5
Pya Zege, Ekɔ Bui Ɛrɛge Nu Bui Seeasī Bu Edɔɔ̄ Ni?
5 Nu anua a kuī kaāna lo e’ɛrɛ nu i seeasī bu edɔɔ̄ na lo edoo yaa Jɛhova nyɔɔ ye wereloo le pya nu edoora i nɛ. Ziī nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kɔ: “Lu le nu edoo yaa Jɛhova . . . Nyɔɔnɛbee olo, Aa Jɛhova, edoora kɔ m ɛrɛ ɛɛbu loo o tam; nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ o tam bah na m uɛ yɔɔ ɛɛbu a.” (Yɔɔ 92:1, 4) Doodoo nɛɛ a le zege, naa kɛɛrɛbu loo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova enɛa a, a nɛ a dum, yira, Baibol, bɔŋanaloo, le bɛābu lo etɔɔ̄ bu Paradais mmɛ deedee. O waa tɔgɛ Jɛhova kɔ o dooe ye yaa loo dɛ̄dɛɛ̄ nu ama sɔ̄ o ɛrɛ pya nu o seeasī bu edɔɔ̄, e wo doo kɔ o tɔɔ̄ ye waɛloo.
w18.11 20 ¶8
Mɛɛ Na A Gaa Baɛloo Kɛ̄ O Kɛɛrɛ Nu Doo A?
8 Dookɛ̄ ziī le tɛ le ka wee doo, Jɛhova gbī kɔ pya ye miɔŋɔ a tɔɔ̄dum edɔ biī wa nɛ. (Ais 48:17, 18) Jɛhova nɛ i pya daakuu nyɔɔ dogo a ɛɛ le kɛ̄ i dap aara pya dɔɔ̄na doo. Jɛhova gbī kɔ i kɛɛrɛ nu dookɛ̄ alɛ doo sa tɔɔ̄dum bu sīdee a gbaaloo ye daakuu. Pya daakuu Jɛhova ama naa aga etɔɔ̄ kɛɛ̄, taāwo, a doo kɔ i ɛrɛ suānu sa i yerebah nɛ kɔ i dap biaɛ nu fii leere. Pya daakuu Jɛhova yerebah i nɛ kɔ i sagɛ pya nu a i nia edoo. (Yɔɔ 92:5; Kam 2:1-5; Ais 55:9) Lo edoo kɔ i kiisī leere sa le bu ɛɛbu. (Yɔɔ 1:2, 3) Bu kaka, sɔ̄ i kɛɛrɛ nu dookɛ̄ Jɛhova doo dɔbiī i nɛ!
O Kuī Loo Jɛhova O Bari!
18 Kere i e’ina gaa ana, i suā leere kɔ a ɛrɛ tam i dap le gaa si nɛ Jɛhova. (Yɔɔ 92:12-15) Jizɔs bee i tɔgɛ kɔ kaɛlɛɛ kɔ ii dapna doo kɛ̄ i wee doo sɔ̄ akii adumɛ, Jɛhova tɔgɛ nia loo ɛrɛgeba nu i dap doo bu ye esiatam. (Luk 21:2-4) Nyɔɔwo, sere ekɛɛrɛ nyɔɔ nu o dap doo. Bu edoba, o dap kɔ nu akiiloo Jɛhova nɛ pya dɔɔ̄na, yere kara bee pya o wuga, sa yere mɛm loo pya dɔɔ̄na kɔ ba a yira agɛrɛ. Naale nyɔɔ pya nu o para na anua Jɛhova su a nua ye nɛɛ tam a, mɛ nyɔɔbee o gbaɛ̄ ye tɔ loo.—1 Kɔr 3:5-9.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
cl 176 ¶18
‘Ɛp Kɛ̄ Suānu Bari Toga Doo A!’
18 Naa ɛp kɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee baatɛ̄ kɛ̄ suānu Jɛhova lu keebee doo sɔ̄ a kɔ: “A bee doo wa ekatɛ̄ zɔ suānu Bari toga doo wo! Ii dap lap ye biaɛ mmɛ kuma! Ii dap niŋɛnɛloo dɛ̄dɛɛ̄ ye dee!” (Pya Rom 11:33) Sɔ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bɔātɛ̄ dɔ kpa kaɛ ama tɛ̄maloo ue a kɔ “A bee doo wa,” Pɔɔl aa bee tɔgɛ kɛ̄ suānu Bari lu nyɛŋia sa yere bɔɔ doo. Bee ue Grik Pɔɔl sagɛ lo esu kɔā ue bu dɔ ama lo a le “toga” waɛloo nu “abyss” kura. Nu baɛ bee ue ama kura bee ziī, nyɔɔwo pya bee ue Pɔɔl su kɔā ue bu dɔ ama doo kɔ a bee kɔ o gaa su o dɛɛ̄ mɔma nu o gaa buū. Sɔ̄ i ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ suānu Jɛhova, a bee kɔ i gaa ɛp bu ziī gbɛnɛ ka bana a toga kaāna sa naa ɛrɛ ekatɛ̄. Suānu Jɛhova kuī mmɛ lo dɔ ii dap suā dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo, e ii dap dābeeloo dɛ̄dɛɛ̄ nu akiiloo. (Le-yɔɔ 92:5) Naa ɛp kɛ̄ lo ama tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova i eenyɔɔ doo a!
14-20 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ UE BARI LE-YƆƆ 96-99
‘Zueraa Le Yereue Yaari’!
w11 3/1 6 ¶1-2
Ena Le Yereue A?
ALU EBƐƐ̄ kɔ Pya Nɛɛ Kraist a zue “le yereue akiiloo buɛ̄-mɛnɛ” sa doo kɔ pya nɛɛ a suā kɔ ɛɛ aba Buɛ̄-mɛnɛ Bari na ebɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ nyɔuwe bu kaāna dogo a. Kerewo, bu Baibol lu esu bee ue “le yereue” kɔā ue bu keekee sīdee. Bu edobah, lu ekɔ nu akiiloo ‘le yereue kpɔā’ (Le-yɔɔ 96:2); “le yereue Bari” (Pya Rom 15:16); le “le yereue akiiloo Jizɔs Kriast.”—Maak 1:1.
Nyɔɔwo, le yereue na dɛ̄dɛɛ̄ nu Jizɔs bee kɔ sa pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ bee ɛm. Lɛɛ Jizɔs gae kii bunyɔɔ, a bee kɔ nɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ kɔ: “Kiiraa sa doo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ edonyɔɔ alu pya a mɛ nyɔɔnɛ dumɛ, sa wa doo baptism nyima bu bee Tɛ le Nwiīnɛɛdam, le kaɛ edɔɔ̄. Wa tɔgɛ kɔ ba a sere dɛ̄dɛɛ̄ nu m bee i nɛ bu lok.” (Matiu 28:19, 20) Nyɔɔwo tam pya kaka Nɛɛ Kraist naale aba ezue nu akiiloo Buɛ̄-mɛnɛ nɛ pya dɔɔ̄na, mɛ ba epiiga nage lo edoo kɔ ba a nyɔɔnɛ dumɛ Jizɔs Kriast.
w12 9/1 16 ¶1
Ena Esira Dee Biaɛ A?
Dookɛ̄ foto a le bara bahle bu Watchtower alu esu ekobee ue ama aā tɔgɛ doo, gbɛnɛ-edo nɛɛ yiga kɔ Dee Biaɛ na sɔ̄ elu esu gbɛnɛ-edo biliɔn pya nɛɛ nua kɛ̄sī kasi mɛnɛ Bari, sa alu ebiaɛ wa dɛɛa nyɔɔ nu ba bee doo tua sɔ̄. Pya a bee doo le nu ekii bunyɔɔ, e pya a bee doo pɔrɔ nu ekii bu bana miā wee tɔga. Kerewo, dookɛ̄ Baibol tɔgɛ doo, nu anua Dee Biaɛ le na lo ekpɔā pya nɛɛ lɛɛ kɛ̄ bah pɔrɔ biaɛ. (Le-yɔɔ 96:13) Bari etubobahloo Jizɔs kɔ a lu Nɛɛ Biaɛ lokwa a obara kaāna biaɛ sere bu nyɔuwe.—Buū Aisaia 11:1-5; Doonu pya Nɛɛ-lɛɛratam 17:31.
w12 9/15 12 ¶18-19
Efɛɛloo Ele Aā Bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua Mmɛ Deedee!
18 Kaāna gbanialoo a bee le yɛɛ miɔŋɔ nɛɛ le Jɛhova bee lu egbee sɔ̄ Setan bee zū miɔŋɔ nɛɛ kɔ ba a lɛɛbeekɛɛ̄ bɛbɛɛ Bari. Mɛ aā bu zua 1914, Buɛ̄-mɛnɛ Mɛsaia aa kiisī lo edoo nu e’obara efɛɛloo le gbaaloo nua. (Ɛfɛs 1:9, 10) Bu ye Bɛbɛɛ Baɛ Boo Le Lop Tup Zua, elu edoo kɔ i muɛ pya nyɛŋia “nu ii dap muɛ” anii’ee. Lo sɔ̄ na “kuma” elu a, lo a le kuma Baɛ Boo Le Lop Tup Zua Bɛbɛɛ Kraist. Ena esira lo sɔ̄ a? Kereadoo ebee lu esu “dɛ̄dɛɛ̄ ekpo a le bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄” nɛ Jizɔs, a naa gbī elu kuna kuna loo ye tɛ. Taāwo, Jizɔs ekumalookɛ̄ sa su “Buɛ̄-mɛnɛ nɛ Bari.” A gaa le su ye keebee dɔ le ekpo nɛā “ka Bari a le Tɛ.”—Mat 28:18; Fil 2:9-11.
19 Lo sɔ̄, dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ a le kɛɛ̄ bɛbɛɛ Mɛsaia elu pya a mma. Ba gaa le nyɔɔnɛ edobah Jizɔs. Nyɔɔbee ba kumalookɛ̄ a, bu wa e’ɛɛ lo eyiga kɔ aba Jɛhova na a ɛrɛ ekpo ebɛɛ a. Ba etɛɛ̄ yeebah kpɛdumɛ doā-ɛp lo a le ba tɔgɛ kɔ ba gbīe kɔ Jɛhova a bɛɛe wa. (Mum 20:7-10) Sɔ̄ lo sɔ̄ etɛ̄na, elu egbeesī dɛ̄dɛɛ̄ pya a lɛɛbeekɛɛ̄ kere ba lu pya ɛnjɛl ale pya miɔŋɔ nɛɛ. Gbɛnɛ ɛɛbu ele lo sɔ̄ sɛh! Dɛ̄dɛɛ̄ pya nɛɛ a nuūna butɔ Jɛhova a le li bunyɔɔ le kɛnɛkɛ̄ eleera ye, e Jɛhova elu “dɛ̄dɛɛ̄ nu loo dɛ̄dɛɛ̄ nɛɛ.”—Buū Le-yɔɔ 99:1-3.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w23 11 4 ¶9
Kɛ̄ Jɛhova Doo Kɔ I Suā Kɔ Edoo Gbɔ̄mɛɛ Ye Yii Akiiloo Paradais Doo
9 Doraa i naa ɛp ue a sikɛ lu ekɔ bu kpa Mumuuna 21:5 lo a kɔ: “Doo dɛ̄dɛɛ̄ nu kɔ ba alu aā.” Bu 21 ekobee loo kpa Mumuuna lo etaā ue gaa kɔ nu akiiloo baɛ nu Jɛhova edoo. Tuatua, Jɛhova egbeesī lo pɔrɔ sɔ̄ eku ama. Lo eree baɛ, Jɛhova enua ziī aā sɔ̄ eku. Kpa Mumuuna 21:1 buū kɔ: “Tuatua bunyɔɔ le lo tua nyɔuwe ebee tɛɛ̄ aa.” “Lo tuatua bunyɔɔ” tɔɔ̄dɔ bɛbɛɛ miɔŋɔ nɛɛ lo Setan le pya gbo yɔ gaa baɛbee. (Mat 4:8, 9, 1 Jɔn 5:19) Pya nɛɛ a le bu nyɔuwe na Baibol kure “nyɔuwe” a. (Jɛn 11:1, Yɔɔ 96:1) Nyɔɔwo, “tuatua nyɔuwe” na pya bag dogo a le anii’ee. Jɛhova naale e’aadee kwa kina baloo lo “bunyɔɔ” le “nyɔuwe” a le anyaawo, taāwo, a gaa le gbee wa sī lɛɛ sa yere lo dɔɔ̄na wa dɔ. A gaa le su “aā bunyɔɔ” le “aā nyɔuwe,” lo a le aā bɛbɛɛ le aā eku miɔŋɔ nɛɛ sere dɔ lo bunyɔɔ le nyɔuwe a le anii’ee.
21-27 LOP ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 100-102
Tɔgɛ Nia Loo Wereloo Jɛhova A Naa Wee Nyaa
Kɛ̄ Ekpɛ̄naloo Lo Eliamaā Doo
18 Wereloo o ɛrɛ kumaloo Jɛhova kuī ee dɛ̄dɛɛ̄ nu. (Buū Kam 3:3-6.) Gbɛnɛ wereloo o ɛrɛ loo Bari eyerebah a nɛ kɔ o be eebah pya taāŋa o kpesī. Gbɛnɛ-edo sɔ̄, Baibol kɔ nu akiiloo wereloo a naa wee nyaa lo Jɛhova ɛrɛ loo pya ye zooro. Wereloo a naa wee nyaa kura kɔ a naale elɛɛbahloo pya ye zooro ale e’ɔbɛ ewere wa loo. (Yɔɔ 100:5) Lu edɛm a bu bera Bari. (Jɛn 1:26) O dap tɔgɛ dua wereloo ama doodoo wa ni?
19 Bɔātɛ̄ tɛ̄maloo tɔgɛ nia. (1 Tɛs 5:18) Bip aba ɔɔ ziī ziī biradee kɔ: ‘Mɛ sīdee na Jɛhova etɔgɛ wereloo mɛ kumaloo a?’ Lɛɛ o muɛ kɔ o doo yaa Jɛhova tɛ̄maloo yere kara, sa kue bee taɛ nu edoora a nɛ. Ɛp kɔ a tɔgɛ wereloo kumaloo taɛ olo dookɛ̄ nɛɛ lɛɛratam Pɔɔl bee kɔ Jɛhova doo ye kumaloo doo. (Buū Pya Galatia 2:20.) Bip aba ɔɔ kɔ: ‘M wee gbīge etɔgɛ wereloo kumaloo Jɛhova nyɔɔ wereloo a mɛ ɛrɛ loo ni?’ Wereloo o ɛrɛ loo Jɛhova eyerebah a nɛ kɔ o kiisī lo ebe eebah doā-ɛp le pya finiabah o kpesī. Edoo kɔ o wee doo pya nu eyerebah a nɛ kɔ o taāŋabah Jɛhova, sa doo kɔ o kiisī lo etɔgɛ wereloo kumaloo o Tɛ aā ziī dee mmɛ ziī.
“Nwanaadɛɛ̄, Tɔɔ̄naa Baɛ”
10 Siga nu a bee piya i ɛrɛ ekpooraloo lɛɛloo na nyɔɔnɛ nɛɛ a naale o dam ale o wa bira bii a naa bɔloo, ɔ̄ gbɛnɛ mii, gbɛnɛ de, kɔ pɔrɔ pɔrɔ muɛ̄ ue, ɛ’ɛp pya nu a tɔgɛ dogo lumiī, ɛp ekotɛ̄ nɛɛ, le pya nu a le doo wo. (Yɔɔ 101:3) I nɛɛ baa lo a le Pɔrɔ-edɔɔ̄ aa gbī pya sīdee esu gbeā gbanialoo i ɛrɛ kumaloo Jɛhova. (1 Pit 5:8) Lo a le ii nwaɛ̄dɛɛ̄, Setan dap doo kɔ i manyiɛ pya dɔɔ̄na, kɔ esah, wiibu, baaloo pya nɛɛ, eeloo nɛ nyɔɔ, sa ɛrɛ saŋ. (Gal 5:19-21) Tua sɔ̄, taɛ lo edoo pya nu ama naa dap agatɛ̄. Mɛ lo ii nwaabah doo dogo lo elɛa wa bu, ba dap nwaabah nyim doodoo pɔrɔ ebie sa i yere taāŋa loo.—Jem 1:14, 15.
w11 7/15 16 ¶7-8
O Gbaɛ̄getɔ̄loo Zuurabahtɔ̄ Jɛhova Ni?
7 Ena i doo lo ekiī pya ana yira a? Ii le enyɔɔnɛ wa kɔnia sɔh ale kue wa nyima i be. Gbaāloo wo, ii le ebuū wa kpa, ɛp wa nyɔɔ Tɛlɛvisɔn, buū nu ba yere nyɔɔ intanɛt, ale kɔ ue kumaloo nu ba ɛm yere nyɔɔ intanɛt. Ena anua i biaɛfii lo ekiī wa a? Ɛɛ na nyɔɔbee i wereloo “Bari kaka.” Nyɔɔwo, ii gbī egbaɛ̄tɔ̄loo pya ekwɔ tɔgɛnu a be kaka ue a le bu Baibol. (Yɔɔ 31:5; Jɔn 17:17) I werenageloo bɔŋanaloo Jɛhova aa tɛ̄maloo i tɔgɛ pya kaka ue ama. Ɛɛ bɔŋanaloo Jɛhova na a i tɔgɛ nu akiiloo bee Jɛhova le nu a kura a, ye ekɛɛrɛ a ɛrɛ kiiloo kɛnɛkɛ̄, nu a i siraloo sɔ̄ i u, le bɛābu aakɛ̄ bu luh a. O nyɛŋiagebu kɛ̄ bu a bee ɛɛ doo tua sɔ̄ o bee suā pya kaka ue ama le pya lo dɔɔ̄na a le bu Baibol ni? Lo a le wo, waa yiga kɔ ekwɔ tɔgɛnu a aabah pya ana yira a doo kɔ o be bɔŋanaloo a bee a tɔgɛ pya kaka ue ama.—Jɔn 6:66-69.
8 Kaɛlɛɛ nu pya ana yira kɔ, ii le nyɔɔnɛ wa. Naalee kɔ i gbaɛ̄tɔ̄loo pya a le doodoo bana maā naale bu. Elu elɔgara pya a wa gbaɛ̄tɔ̄loo! I ebiaɛrafii kɔ i tɔɔ̄e agara nɛ Jɛhova le ye bɔŋanaloo. Bɔŋanaloo Jɛhova sii i lɔgara lɔgɔ sɔ̄, e oo i naa kaga. Taāwo, a kiisī lo enɛ i kaāna maā, lo a le kaka ue a aabu Muɛ̄ Ue Bari.—Ais 55:1-3; Mat 24:45-47.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
w14.15/03 ¶20
Nu I Dap Doo Lo E’ɛp Nu Bu Sīdee A Lee
20 Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kiisī lo esu ye dum leera Jɛhova. (Buū Le-yɔɔ 102:19-21) Ue a le bu Le-yɔɔ 102 tɔgɛ kɔ kere pya nɛɛ “a le bu yira” dapnage le bu ezialoo mmɛ lo kɛ̄ ba naale edap kɛɛrɛna nu akiiloo lɔgɔ dɔɔ̄na nu, sa le doodoo “enuɛ̄ aba ɛɛ le nyɔɔ tɔ.” (Le-yɔɔ 102:7) Lo a le o le bu dua kɛ̄tɔɔ̄ a le doo wo, kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu a a le nyiɛ nɛ Jɛhova bu kara dookɛ̄ nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee doo. Yere kara dap a yerebah nɛ kɔ o be eebah pɔrɔ ekɛɛrɛ. Jɛhova yira yii kɔ a “gaa le ɛp kara pya a naa ɛrɛ lɔgɔ nu, e a naa ɛp wa bara kumakɛ̄.” (Le-yɔɔ 102:17) Ture nyiɛ loo ye yii ama.
28 LOP ENƆƆ̄–3 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄
PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 103-104
Jɛhova Suā “Kɔ I Lu Kunɛ Tɔ̄”
Su Suānu Daānu Dookɛ̄ Jɛhova Doo
5 Kɛ̄ Jɛhova kumalookɛ̄ sa lu fɛgɛ doo zū ye kɔ a su suānu daānu. Bu edoba, Jɛhova bee tɔgɛ kɛ̄ a kumalookɛ̄ doo sɔ̄ a bee gbeesī pya bag dogo a bee le Sɔdɔm. Tɛ̄maloo pya ye ɛnjɛl, Jɛhova bee kɔ nɛ Lɔt a bee le nɛɛ kaāna dogo kɔ a teera kii nyɔɔ kpokɛ̄. Bɔɔ bee aa Lɔt lo ekii lo kɛ̄. Nyɔɔwo a bee bara kɔ alɛ le pya ye butɔ ekiie Zoar, alu nwīgbagbara buɛ̄ Jɛhova ebee nɔɔ lo egbeesī. Jɛhova ebee dap kɔ Lɔt ɛrɛ enyɔɔnɛ ye zuurabahtɔ̄ sa doo taɛ nu a kɔ. Taāwo, a bee gbaɛ̄tɔ̄loo bara Lɔt, kere a bee kura kɔ e’aaloo egbeesī buɛ̄ Zoar. (Jɛn 19:18-22) Sɔ̄ gbɛnɛkpo zua etɛ̄na, Jɛhova bee ɛrɛ toesaɛ̄ loo pya a bee tɔɔ̄ bu buɛ̄ Nineve. A bee yere ye nɛɛ mɔmanudɛɛ̄ Jona kɔ a kɔ siā kɔ elu egbeesī lo buɛ̄ le pya bag dogo a le bu. Mɛ sɔ̄ pya Nineve bee kiiya, Jɛhova bee wa ɛrɛ toesaɛ̄ loo sa naa bee gbeenasī lo buɛ̄.—Jona 3:1, 10; 4:10, 11.
Dɛɛa Nyɔɔ Jɛhova Dookɛ̄ Samson Bee Doo
16 Kere pɔrɔ nu bee siraloo Samson nyɔɔ ekwɔ a bee tɛɛ̄, a naa bee ɔbɛ edoo nu Jɛhova gbī. Lo alu kɔ i tɛɛ̄ ekwɔ ale i peere ziī dɔtam, ii ɛrɛ e’ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova. Nyɛŋiabu kɔ Jɛhova kpɛ̄naloo e’aaloo i nɛ. (Yɔɔ 103:8-10) Kaɛlɛɛ i tɛɛ̄ ekwɔ, Jɛhova dap i su siātam dookɛ̄ a bee su Samson siā doo.
17 Naa kɛɛrɛbu edoba ziī wuga nɛɛdam a kura Michael. A gaa bee piiga bu esiatam bu bɔŋanaloo doodoo nɛɛ yerebahtam le nɛɛ sɛmdee. Kerewo, alu ekiɛ̄nu kɔ a bee tɛɛ̄ ekwɔ sa peere pya dɔtam a bee ɛrɛ bu bɔŋanaloo. A kɔ: “Lɛɛ a gae lu lo sɔ̄, m gaa bee lu kirikiri bu na esiatam nɛ Jɛhova. Lɛɛ bu bugia, a aadee bee kɔ lɔgɔ nu m dap sikɛ̄ doo bu tam Bari naa lena. Mm bee kɛɛrɛ kɔ Jɛhova elɛɛ mɛ baloo, mɛ m bee kɛɛrɛ lo a le m sigekɛ̄ ɛrɛ le gbanialoo ye kumaloo ale sikɛ̄ si tam bu mmɛɛ sīdee bu bɔŋanaloo naa e.”
18 A lee kɔ Michael naa bee lɛɛbaloo etaāŋabah Jɛhova. A bee kɔ gbaāloo kɔ: “M bee piiga lo esikɛ̄ nyɔɔnɛ Jɛhova ɛrɛ le gbanialoo, tɛ̄maloo nɔ nu, ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ, sa kɔ kɛ̄ nu mɛ tɔɔ̄loo doo ye nɛ bu kara dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄.” Sɔ̄ esaa, Michael bee sikɛ̄ ɛrɛ dee lo esitam bu bɔŋanaloo. Nyaawo a gaa si tam doodoo nɛɛ kanɛɛ le nɛɛ sɛmdee. A kɔ: “Kɛ̄ a bee lu eyere mɛ kpotɛ̄ sa mɛ yere mɛm loo doo, eetɔɔ̄ na tɛ̄mabah pya kanɛɛ bee doo kɔ m suā kɔ Jɛhova lege aa mɛ wereloo. Nyaawo, m gaa su le ekɛɛrɛ beenyiɛ siātam bu bɔŋanaloo. Nu a sira ama doo kɔ m suā kɔ Jɛhova e’aaloo nɛ ɛrɛgeba nɛɛ a kiiya kaāna.” I dap suā leere kɔ Jɛhova esu i siātam sa i nɛ leelee kere i ebee tɛɛ̄ ekwɔ lo i piiga lo ekiiya kaāna sa kiisī lo edɛɛa ye nyɔɔ.—Yɔɔ 86:5; Kam 28:13.
O Dap Doo Pya Nu O Bee Seeasī Bu Edɔɔ̄
2 Lo a ɛrɛ nu o seeasī sa o sii dap doo, loo a aa ɔ. Kere ewɛp-bah nu nɛɛ seeasī wee su sɔ̄ le epiaga lo edoo. Nyɔɔbee o lege aa gbī edoo nu o bee seeasī a, tɔgɛ kɔ o su gbanialoo o ɛrɛ kiikɛ̄ Jɛhova le nua gbɛnɛ sa gbī esitam ye nɛ kumakɛ̄ o ekpo toora doo. Jɛhova tɔgɛ nialoo o epiaga. Kɛādoo, a naa ɛmadɛɛ̄ nu oo le edap doo a aābah. (Yɔɔ 103:14; Maika 6:8) Nyɔɔwo, pya nu o seeasī alu lo ba o dap doo, dɛɛa nyɔɔ kɛ̄ o kɛ̄tɔɔ̄ a nɛ dee doo. Sɔ̄ o esagɛ nu o seeasī sah, ena o dap doo lokwa o doo nu o bee seeasī a? I naa kɔ pio nu o dap doo.
Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol
cl 55 ¶18
Ekpo Dɛmnu “Nɛɛ A Bee Doo Bunyɔɔ Le Kɛnɛkɛ̄”
18 Ena kɛ̄ Jɛhova su ye ekpo dɛma keekee nu doo i tɔgɛ a? Alu i nyɛŋialoo sɔ̄ i muɛ keekee nu Jɛhova dɛm. Ziī nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee uɛ kɔ: “Aa Jɛhova, dɛ̄dɛɛ̄ o nyɛŋia tam lu keekee doodoo wa! . . . Nyɔuwe mma loo dɛ̄dɛɛ̄ nu o bee dɛm.” (Le-yɔɔ 104:24) Naa ɛp kɛ̄ lo ama lu kaka doo a! Pya a nɔ nu akiiloo nu a le dum emɔna kɔ gbɛnɛ-edo miliɔn keekee bee nu a tɔɔ̄dum le a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Kerewo, pio aba kɔ a ɛrɛ gbɛnɛ-edo miliɔn pya lo a le lo i sii suāloo. A ɛrɛ kɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ a wee tɔ̄nu wee tɔ̄nu mmɛ sa a naa suāna nu etɔ̄. Mɛ a naale doo wo kiikɛ̄ Jɛhova le, Jɛhova ɛrɛ ekpo edɛma keekee aā aā nu.