KƐ̄ KPOOGE pio Watchtower ONLINE
Watchtower
KƐ̄ KPOOGE PIO KPA ONLINE
Khana
  • BAIBOL
  • KPA
  • MEETINGS
  • mwbr24 Lop le Eziī Enɔɔ̄ naɛsī 1-9
  • Kɛ̄ Pya Ue A Le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

No video available for this selection.

Sorry, there was an error loading the video.

  • Kɛ̄ Pya Ue A Le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa
  • Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2024
  • Gbagbara ekobee ue
  • 4-10 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄
  • 11-17 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄
  • 18-24 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄
  • 25 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄–1 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄
  • Yii-bɔma-dum lo elu Nɛɛ Ewɔp doodoo Melkizedek. Lu ekɔ nu akiiloo yii-bɔma-dum ama bu Le-yɔɔ 110:4, e nɛɛ a bee ɛm kpa Pya Hibru kɔ yii-bɔma-dum ama kiiloo Kraist bu Pya Hibru 7:1-3, 15-17. Ɛɛ yii-bɔma-dum Jɛhova bee doo, lo a le yɛɛ aba Jizɔs Kraist le ɛɛ. Jizɔs bee kɔ nu akiiloo yii-bɔma-dum ama sɔ̄ a gaa bee nyɔɔnɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ doo yii-buma-dum loo buɛ̄-mɛnɛ. (Luk 22:29) Nu yii Jɛhova bee yira ama kura na kɔ Jizɔs Kraist, ye Nwiīnɛɛdam a le li bunyɔɔ elu nɛɛ ewɔp doodoo Melkizedek. Melkizedek bee le mɛnɛ-buɛ̄ le nɛɛ ewɔp Bari a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Jizɔs Kraist elu Mɛnɛ le Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī-ewɔp, naale a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, mɛ li bunyɔɔ. A bee lu enɛ ye dɔtam ama sɔ̄ a bee obia kii bunyɔɔ. (Hib 6:20; 7:26, 28; 8:1) Yii-bɔma-dum ama ele mmɛ dee a naatah, nyɔnɛbee Jizɔs elu Mɛnɛ le Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī-ewɔp Jɛhova mmɛ deedee.—Hib 7:3.
  • 9-15 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄
  • 16-22 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄
  • 23-29 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄
  • 30 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄–5 TUA ENƆƆ̄
Kɛ̄ Pya Ue Ale Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Lu Esu Aā—2024
mwbr24 Lop le Eziī Enɔɔ̄ naɛsī 1-9

Kɛ̄ Pya Ue A Le Bu Kpa Enɔānu I Tɔɔ̄dum Pya Nɛɛ Kraist Le I Tam Zue Ue Aa

© 2024 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania

4-10 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 105

“Jɛhova Kɛɛrɛbu Loo Ye Yii-bɔma-dum Ina Deedee”

w23.04 28 ¶11-12

Ena I Dap Doo Lo E’agɛrɛtɛ̄ Yira I Ɛrɛ Bu Yii Jɛhova Yira Loo Aā Nyɔuwe A?

11 Naa ɛp pio nu Jɛhova bee yira nɛ pya Izrɛl a dee kere, lo a bee bee kɔ a naale edap sira ama. A bee kɔ nɛ Abreham le Sera kɔ ba e’ɛrɛ nwiī kere ba e’ana. (Jɛn 17:15-17) A bee kɔnage nɛ Abreham kɔ pya ye manamana e’ɛrɛ buɛ̄ Kenan. Bee bee kɔ yii ama naale edooa sɔ̄ pya Izrɛl alu manamana Abreham bee tɔɔ̄ kɛ̄bah zooro bu nyɔɔ nyɔɔ sɔ̄ li Ijipt. Mɛ lo yii bee dooa. Sɔ̄ sɔ̄ etɛ̄na, Jɛhova bee kɔ Elizabet emaɛ̄ nwiī kere e’ana. A bee kɔnage nɛ Meri a sii si nɛɛ kɔ emaɛ̄ ziī Nwiīnɛɛdam lo Jɛhova ebee yira yii loo gbɛnɛ-edo zua akii adumɛ bie bu gɔh Idɛn, e lo ama bee dooanage gbɔ̄mɛɛ!—Jɛn 3:15.

12 Tɛ̄maloo ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya yii Jɛhova bee yira sa a doo, edoo kɔ i yira bu ekpo Jɛhova ɛrɛ lo edoo kɔ nyɔuwe alu aā a agatɛ̄. (Buū Joshua 23:14; Aisaia 55:10, 11.) Lo ama doo kɔ i dap yerebah nɛ pya dɔɔ̄na kɔ ba a muɛ kɔ yii akiiloo aā nyɔuwe naa lu kunɛ zagara, e a naalenage kunɛ looge. Sɔ̄ Jɛhova aa kɔ nu akiiloo aā bunyɔɔ le aā nyɔuwe a kɔ: “Ue ama bɔloo eture nyiɛ loo sa lu kaka.”—Mum 21:1, 5.

it-2 1201 ¶2

Bee Ue

Jɛhova su pya nu a dɛm lo dum le bu le lo dum naa le bu daā pya ye ekɛɛrɛ gbɔ̄mɛɛ. (Yɔɔ 103:20; 148:8) Ye muɛ̄ ue lu nu i dɛɛa nyɔɔ; e a naa wee ibere lo edoo gbɔ̄mɛɛ pya ye yii. (Deut 9:5; Yɔɔ 105:42-45) E dookɛ̄ a bee kɔ doo, ye muɛ̄ ue “gaa le yira agɛrɛ ina deedee”; a naale e’obia ye lu loo lo a sii doo gbɔ̄mɛɛ ye ekɛɛrɛ.—Ais 40:8; 55:10, 11; 1 Pit 1:25.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w86 11/1 19 ¶15

Pya Zege—Bui Ɛrɛ Dɔ Bu Butɔ A Ɛrɛ Ɛɛbu Sa Gbaaloo Ziī

15 “Ba bee yere muū loo baɛ tɔ [Josɛf] tɛ̄maloo kpɔgɔrɔ tɔ, mmɛ sɔ̄ nu a bee kɔ bee sira, ue Jɛhova bee ye doā-ɛp.” (Le-yɔɔ 105:17-19) Josɛf bee tɔga bu 13 zua doodoo zooro le nɛɛ kpɔgɔrɔ mmɛ sɔ̄ yii Jɛhova bee dooa gbɔ̄mɛɛ. Pya nu a bee ye siraloo ama bee ye yerebah nɛ kɔ a ɛrɛ le elap. Kere adoo pya ye taāŋa naa bee aabah Jɛhova, Jɛhova bee lɛɛbahloo kɔ pya ye ekɛɛrɛ a dooa gbɔ̄mɛɛ. Ekɔ Josɛf ekiigesī lo e’ɛrɛ bɛābu bu pya “ue Jɛhova” kaɛlɛɛ dɛ̄dɛɛ̄ pya pɔrɔ nu a ye siraloo ama ni? Ekɔ Josɛf edooge kɔ pya ye lele elap dogo a le doodoo egerebu, kumalookɛ̄, mɛm bu edɔɔ̄, le biaɛfii lo esi pya tam a aga a sirapie ni? Josɛf bee aabu ye taāŋa doodoo gold alu elɛɛ bu bā miā gold, sa ɔ̄ŋia sa lu nu a si gbɛnɛ du kɛ̄ sī Bari lo a bee ye sikɛ̄ su siātam bu nyɛŋia sīdee.—Jɛnɛsis 41:14, 38-41, 46; 42:6, 9.

11-17 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 106

“Ba Bee Ibere Bari Wa Nɛɛ Kpɔā”

w18.07 20 ¶13

“Ba Mɛɛ Na A Le Loo Jɛhova A?”

13 Sɔ̄ pya Izrɛl bee muɛ dɛ̄dɛɛ̄ biira-bunyɔɔ, ɛ̄nɛm-dee le naa-nyɔɔ a aabah Bari, le pya dɔɔ̄na edobah nu a yere bɔɔ, bɔɔ bee wa aa. Sɔ̄ ba bee bara Mozis, a bee yiga kɔ elue nɛɛ Jɛhova ewee kɔ ue tɛ̄maloo wa nɛ bie nyɔɔ Kpokɛ̄ Sinai. (A’aa 20:18-21) Mozis bee tɔɔ̄ nyɔɔ Kpokɛ̄ Sinai bu nyɔɔnyɔɔ sɔ̄. Ekɔ Pya Izrɛl bee biage bu kposagara-wii nyɔnɛbee ba naa ɛrɛ nɛɛ zaāsī ba dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ ni? A sirapie leere kɔ yira pya Izrɛl bee agaloo sɔ̄ Mozis wa le kpaɛ̄. Ba bee ɛrɛ gbɛnɛ ekɛɛrɛ sa kɔ nɛ Eron kɔ: “Aakɛ̄, kwa pio bari i nɛ, pya a gaa le kii i mmsī, nyɔnɛbee kɛ̄ Mozis ama le doo, nɛɛ a bee i su aā bu buɛ̄ Ijipt, ii suā nu a ye doo a.”—A’aa 32:1, 2.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w06 7/15 13 ¶9

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Lo Taa Le Nia Kpa Le-yɔɔ

106:36, 37. Pya dɔ kpa kaɛ ama tɔgɛ kɔ lɔgɔ kee naa le yɛɛ taāŋabah nwīnɛɛpie le waara zɔɔ nɛ pya pɔrɔ edɔɔ̄. Lo ama tɔgɛ kɔ ɛrɛgebah nɛɛ a taāŋabah nwīnɛɛpie aa taāŋabah yɔ. Baibol zuura i bahtɔ̄ kɔ: “Kpegaa loo i lɛɛloo doo yɔ.”—1 Jɔn 5:21.

18-24 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 107-108

“Dooraa Yaa Jɛhova, Nyɔnɛbee A Lee”

w07 4/15 20 ¶2

Doolo Bɔŋanaloo Leera Jɛhova

2 Bɔŋanaloo naale doodoo ziī eku pya nɛɛ a nyinia gbo. Taāwo, bɔŋanaloo bee lu enɔɔ lokwa alu etaāŋabah Jɛhova Bari. Kɛ̄ a bee le doolo aa dee dookɛ̄ kpa Le-yɔɔ kɔ doo. Bu Le-yɔɔ 35:18, i buū: “Lo sɔ̄ na m doo a yaa bu gbɛnɛ bɔŋanaloo; yɛɛ ziī eku a ɛrɛ mɛm na m leera a.” Bu aba lo sīdee, Le-yɔɔ 107:31, 32 yere i mɛmloo kɔ: “Doolo ba doo yaa Jɛhova nyɔɔ ye wereloo a naa wee nyaa, le dɛ̄dɛɛ̄ ye nyɛŋiatam nɛ pya miɔŋɔ nɛɛ! Doolo ba ye dana nɛ nyɔɔ bu bɔŋanaloo pya nɛɛ.”

w15 1/15 9 ¶4

Doo Yaa Jɛhova Sa Ɛrɛ Leelee

4 Lo i gbī elu nɛɛ a tɔgɛ nia, i ɛrɛ esuā sa ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya leelee i ɛrɛ aābah Jɛhova sa kɛɛrɛbuloo ye wereloo a naa wee nyaa. Sɔ̄ nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee doo wo, pya nyɛŋiatam lo Jɛhova edoora bee doo kɔ a ɛrɛ bɔɔ.—Buū Le-yɔɔ 40:5; 107:43.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w23 10 18 ¶20

Bu Mɛ Sīdee Na ‘Jɛhova Edoo Kɔ O Ɛrɛ E’aga Loo’ A?

20 ‘Tɛ̄maloo Bari . . . i gaa le ɛrɛ e’aga loo’ kere sɔ̄ loo i ɔ. (Yɔɔ 108:13) Jɛhova enɛa a pya nu a a bɛɛ̄ lokwa o ɛrɛ e’aga loo ye aābah. Nyɔɔwo, sɔ̄ o gbī yerebah lo esi ziī tam alu enɛ a, lo e’egerebu bu doā-ɛp, ale lo ekiisī lo e’ɛrɛ ɛɛbu, yere kara nɛ Jɛhova ye bara kɔ a yerebah a nɛ sa gbī ye leredeebah tɛ̄maloo enɔ nu nyɔɔ oloo. Su yere mɛm loo a aabah pya o wuga nɛɛdam le nɛɛwa bu bɔŋanaloo. Kiisī lo ewee sere ekɛɛrɛ nyɔɔ bɛābu o ɛrɛ li deesī. Lo sɔ̄ o “ɛrɛ e’agaloo bu dɛ̄dɛɛ̄ ekpo, dookɛ̄ . . . nyɛŋia ekpo [Bari] le doo, ina loo dɛ̄dɛɛ̄ nyɔɔnyɔɔ egerebu le efɛɛ beenyiɛ gbaāloo ɛɛŋa.”—Kɔl 1:11.

25 LOP LE EZIĪ ENƆƆ̄–1 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 109-112

Yerekpotɛ̄ I Mɛnɛ, Jizɔs!

w06 9/1 13 ¶6

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Lo O’oo Kpa Le-yɔɔ

110:1, 2—Ena “Nɛɛ-a-ɛrɛ [Devid],” lo a le Jizɔs Kraist bee doo sɔ̄ a bee ɛŋɛtɛ̄ bara bahle Bari a? Sɔ̄ Jizɔs bee aakɛ̄ bu luh sa kii bunyɔɔ, a bee ɛŋɛtɛ̄ bara bahle Bari mmɛ bu zua 1914 sɔ̄ a bee bɔātɛ̄ ebɛɛ doodoo Mɛnɛ. Jizɔs bee bɛɛ pya a bee lu etɔ̄ nɔɔ̄ bee, sa wa baɛ loo bu wa tam zue leyere ue le doo kɔ pya nɛɛ alu pya a ye nyɔɔnɛ dumɛ, sa wa kpɛ̄naloo leere lokwa ba dap ye nyɔɔnɛ bɛɛ bu ye Buɛ̄-mɛnɛ.—Matiu 24:14; 28:18-20; Luk 22:28-30.

w00 4/1 18 ¶3

Pya A Be Bari Naale Edap Eebah!

3 Aāge bu zua 1901 aa lu ebebe loo pya nɛɛ Jɛhova. Bu gbɛnɛ-edo buɛ̄, pya pɔrɔ nɛɛ ekirasī lo e’ɔbɛ tam zue leyere ue loo Buɛ̄-mɛnɛ Bari. Wee lu ezaā wa sī tɛ̄mabah i nɛɛ baa lo a le pɔrɔ-edɔɔ̄, lo a i “kiā tɛɛ̄ ɛŋɛnɛ doodoo sasa-ekpo a gaa pɔm, sa gbī nɛɛ eba.” (1 Pita 5:8) Sɔ̄sɔ̄ ‘pya dɔɔ̄na buɛ̄ bee ina kuma’ bu zua 1914, Bari bee su ye Nwiī nua aā Mɛnɛ lo ebɛɛ lo nyɔuwe ama, sa ye kɔ nɛ kɔ: “Bɛɛ taɛ yɛɛ pya o dam baara.” (Luk 21:24; Le-yɔɔ 110:2) Tɛ̄maloo ye ekpo, Jizɔs Kraist bee taābah Setan aā bunyɔɔ tɛrɛ a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Kuma sɔ̄ Setan suā kɔ ye sɔ̄ lu nwī ekpuru a, a egara ye saŋ nyɔɔ pya Nɛɛ Kraist alu etɔ̄ nɔɔ̄ bee le pya a wa gbaaloo. (Mumuuna 12:9, 17) Pya ena esira aabu be alu ebe pima Bari ama?

Iff 55 ¶1

Yerekpotɛ̄ O Bɔŋanaloo

Dɛ̄dɛɛ̄ ii ɛrɛ nu i dap doo bu bɔŋanaloo. Bu edoba, ekɔ pya nama nɛɛ ale pya a ɛrɛ boh le bu o bɔŋanaloo ni? O dapge wa yerebah nɛ kɔ ba a si enɔānu ni? Ale o dapge yerebah bu pio pya dɔɔ̄na sīdee doodoo si kɛ̄du wa nɛ ale yerebah loo tam tɔ wa nɛ ni? (Buū Jemes 1:27) I dapnage su loo nɛ lo ekwaloo i Tɔ Nɔnu Buɛ̄-mɛnɛ sa doo kɔ a bia ɛɛ. Lɔgɔ nɛɛ naa wee i su bah ekpo aā kɔ i doo pya nu ama. Wereloo i ɛrɛ loo Bari le loo pya i wuga nɛɛdam le nɛɛwa zū i kɔ i “su loo [i] nɛ bu yɔrɔ.”—Yɔɔ 110:3.

A ɛrɛ pya dɔɔ̄na sīdee lo Pya Ekeebee ba eliamaā dap yerekpotɛ̄ wa bɔŋanaloo. Pya wuga nɛɛdam a nyim tura dap si tam doodoo pya yerebahtam ale pya kanɛɛ. Pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa dap su mɛm yeākpotɛ̄ tam zue le yereue tɛ̄maloo eyii bu tam sɛmdee. Pio Pya Ekeebee dapnage yerebah lo ewu pya tɔ etɔɔ̄ taāŋabah Bari, ale tɛ̄maloo ekii bɔŋanaloo ebɛɛ̄ le lo eyerebah wa nɛ.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

it-1 524 ¶2

Yii-bɔma-dum

Yii-bɔma-dum lo elu Nɛɛ Ewɔp doodoo Melkizedek. Lu ekɔ nu akiiloo yii-bɔma-dum ama bu Le-yɔɔ 110:4, e nɛɛ a bee ɛm kpa Pya Hibru kɔ yii-bɔma-dum ama kiiloo Kraist bu Pya Hibru 7:1-3, 15-17. Ɛɛ yii-bɔma-dum Jɛhova bee doo, lo a le yɛɛ aba Jizɔs Kraist le ɛɛ. Jizɔs bee kɔ nu akiiloo yii-bɔma-dum ama sɔ̄ a gaa bee nyɔɔnɛ pya a wee ye nyɔɔnɛ dumɛ doo yii-buma-dum loo buɛ̄-mɛnɛ. (Luk 22:29) Nu yii Jɛhova bee yira ama kura na kɔ Jizɔs Kraist, ye Nwiīnɛɛdam a le li bunyɔɔ elu nɛɛ ewɔp doodoo Melkizedek. Melkizedek bee le mɛnɛ-buɛ̄ le nɛɛ ewɔp Bari a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄. Jizɔs Kraist elu Mɛnɛ le Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī-ewɔp, naale a nyɔɔ kɛnɛkɛ̄, mɛ li bunyɔɔ. A bee lu enɛ ye dɔtam ama sɔ̄ a bee obia kii bunyɔɔ. (Hib 6:20; 7:26, 28; 8:1) Yii-bɔma-dum ama ele mmɛ dee a naatah, nyɔnɛbee Jizɔs elu Mɛnɛ le Gbɛnɛ Nɛɛ Tɛsī-ewɔp Jɛhova mmɛ deedee.—Hib 7:3.

2-8 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 113-118

Ena I Dap Obara Nɛ Jɛhova A?

w01 1/1 11 ¶13

Doo Kɔ O Wereloo A Nyim Yiiloo

13 Aāloo pya ue Jizɔs, i muɛ kɔ alu nu a kuī kaāna kɔ i wereloo Jɛhova. Naa ɛrɛ lɔgɔ nɛɛ a wee wereloo Jɛhova aā bu ye ka. Wereloo Jɛhova wee lu nu nɛɛ ɛrɛ enɔ. Tua nu a bee i zuura waɛmaloo Jɛhova na pya nu i bee dā a ye kiiloo. Sa kina kina, i bɔātɛ̄ enɔ sa suā kɛ̄ a bee dɛm a kɛnɛkɛ̄ nɛ pya miɔŋɔ nɛɛ doo. (Jɛnɛsis 2:5-23) I bee nɔnage kɛ̄ a bee nyɔɔnɛ pya miɔŋɔ nɛɛ danianu doo sa a naa top i bie sɔ̄ pɔrɔ bee yii bu nyɔuwe ama, taāwo, a ɛrɛ pya nu a doo lo e’agara i. (Jɛnɛsis 3:1-5, 15) A bee lu fɛgɛ loo pya a bɔ ture nyiɛloo, e bu kpɛdumɛ, a bee nɛ aba ye Nwiīnɛɛdam lokwa alu e’aaloo i pɔrɔ i nɛ. (Jɔn 3:16, 36) Pya nu i suā akiiloo Jɛhova ama doo kɔ wereloo i ɛrɛ kiikɛ̄ a le a nyim. (Aisaia 25:1) Mɛnɛ Devid bee kɔ a wereeloo Jɛhova nyɔɔ kɛ̄ a ye kuūedɛɛ̄loo bu wereloo doo. (Le-yɔɔ 116:1-9) Nii’ee, Jɛhova kuū i dɛɛ̄loo, i baɛloo, i yere mɛmloo, sa i agɛrɛloo. Kumasɔ̄ i kiisī lo enɔ nu a ye kiiloo, kɛ̄ wereloo i ɛrɛ kiikɛ̄ a le etoganage doolo.—Le-yɔɔ 31:23; Zefania 3:17; Pya Rom 8:28.

w09 7/15 29 ¶4-5

Tɔgɛ Dooyaa—Sa Dɔɔ̄nu Aābu Dɛ̄dɛɛ̄ O Beenyiɛ

Nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee kɔ: “Ena m obara nɛ Jɛhova nyɔɔ dɛ̄dɛɛ̄ ye le nu mɛ kumaloo a?” (Yɔɔ 116:12) Pya ena Jɛhova bee ye doo nɛ a? Jɛhova bee ye yerebah nɛ sɔ̄ a bee le bu “ebɛaloo le tɔga.” Lo a kuī gbɛnɛ na kɔ Jɛhova bee “kpɔā [ye] dum.” Nyaawo, Devid bee gbī ‘e obara nu’ nɛ Jɛhova. Mɛ ena e obara nɛ Jɛhova a? Alɛ bee kɔ: “M gaa le kpɛ dɛ̄dɛɛ̄ na yii m bee yira nɛ Jɛhova.” (Yɔɔ 116:3, 4, 8, 10-14) Devid bee biaɛfii lo ekpɛ dɛ̄dɛɛ̄ yii a bee yira nɛ Jɛhova, le lo edoo dɛ̄dɛɛ̄ nu Jɛhova ye ɛmadɛɛ̄ aābah.

Olo dapnage doo wo. Mɛ bu mɛ sīdee? Ɛɛ na tɛ̄maloo egbaɛ̄tɔ̄loo pya lok Jɛhova le pya ye daakuu. Nyɔɔwo, doo kɔ taāŋabah Jɛhova alu tuatua bu o dum, sa lɛɛbahloo kɔ kaɛ edɔɔ̄ Bari a baɛ a loo bu dɛ̄dɛɛ̄ nu o doo. (Eklis 12:13; Gal 5:16-18) Kaka ue a le na kɔ lɔgɔ nu o dap obara nɛ Jɛhova sa a tura dɛɛ̄ dɛ̄dɛɛ̄ nu a edoora a nɛ naale. Kerewo, ‘a ɛɛrɛbu Jɛhova’ sɔ̄ a muɛ kɔ o gaa su dɛ̄dɛɛ̄ o beenyiɛ ye siā tam nɛ. (Kam 27:11) Alu kaāna dee a i kpaānɛ lo edoo kɔ bu Jɛhova a ɛɛ!

w19.11 22-23 ¶9-11

Nu I Dap Nɔ Aābu Kpa Levitikɔs

9 Baɛ nu enɔ: I si tam nɛ Jɛhova nyɔɔbee i tɔgɛ nia loo pya lele nu edora i nɛ. Lo edābeeloo lo ama, i gaa le kɛɛrɛbu zɔɔ pya Izrɛl a dee kere wee wɔp lo a lu dɔɔ̄na gah a kuī loo kaka taāŋabah. Bu kpa Levitikɔs, i nɔ kɔ pya Izrɛl wee wɔp zɔɔ lo etɔgɛ “doo yaa.” (Lev 7:11-13, 16-18) A wɔp zɔɔ ama naale nyɔɔbee alu nu a ɛrɛ edoo, mɛ alu nu a gbī edoo. Nyɔɔwo, wɔp zɔɔ ama lu nu ziī nɛɛ doo aābu ye beenyiɛ nyɔɔbee a wereloo ye Bari Jɛhova. Nɛɛ a gaa wɔp zɔɔ a, pya ye butɔ, le pya ewɔp eba nam a gaa lu esu wɔma zɔɔ a. Mɛ pio kɛ̄ a le loo lo nam wee lu esu wɔma zɔɔ nɛ aba Jɛhova. Mɛ kɛ̄ a le loo ni?

10 Taa nu enɔ: I si tam nɛ Jɛhova kuma kɛ̄ i dap doo nyɔɔ wereloo i ye ɛrɛ kumaloo. Jɛhova wee ɛp lɛk nam nua kɛ̄ a lee eera a le loo nam. Mɛ a kɔnage nu akiiloo pya dɔɔ̄na kɛ̄ a le loo nam, gbaāloo ye kiɔnɔ sa kɔ a wee dɔnage biī. (Buū Levitikɔs 3:6, 12, 14-16.) Nyɔɔwo, bu Jɛhova wee ɛɛ sɔ̄ pya Izrɛl su pya kɛ̄ a kuī a le loo ama le ye lɛk ye su waana zɔɔ nɛ. Pya Izrɛl ba wɔp dua zɔɔ ama wee tɔgɛ kɔ ba gbī enɛe Bari nu a lee eera. Bu aba lo sīdee, Jizɔs bee kpɛ̄naloo enɛ Jɛhova nu a lee eera tɛ̄maloo esitam ye nɛ aābu dɛ̄dɛɛ̄ ye beenyiɛ le tɛ̄maloo wereloo a ye ɛrɛ loo. (Jɔn 14:31) A bee ɛɛrɛbu Jizɔs lo edoo nu a nia Bari; a wereloo doo nu lok Bari kɔ. (Yɔɔ 40:8) Naa ɛp kɛ̄ a bee nia Jɛhova doo lo emuɛ kɔ Jizɔs doo nu a ye nia doo a!

11 Doodoo pya lo waara zɔɔ, i esiatam nɛ Jɛhova tɔgɛ kɛ̄ i ye ɛp doo. I nɛ Jɛhova nu a lee eera, e i doo wo nyɔɔbee i were ye loo aābu dɛ̄dɛɛ̄ i beenyiɛ. Naa ɛp kɛ̄ bu Jɛhova ɛɛ doo sɔ̄ a muɛ pya ye nɛɛ ba ye taāŋabah tɛ̄maloo wereloo ba ye ɛrɛ kumaloo le loo ye tɔgɛnu! I ɛrɛ egbɔ̄nyiɛ sɔ̄ i nyɛŋiabu kɔ a naale aba nu i doo na Jɛhova tɔgɛ nia loo a, mɛ nu anua i doo lo nu. Bu edoba, lo a le o e’ana sa oo dapna doo nu dookɛ̄ o wee doo sɔ̄ o bee lege zege, suā leere kɔ Jɛhova dābeeloo o kɛ̄tɔɔ̄. I dap kɛɛrɛ kɔ nu i nɛe Jɛhova tera, mɛ Jɛhova muɛ wereloo o ye ɛrɛ kumaloo lo a doo kɔ o dap doo kuma kɛ̄ o doo. A nia ye lo esu ɛrɛgebah lo o dap doo.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w22 06/15 ¶3

Kɛ̄ Wereloo I Yerebah Nɛ Kɔ I Be Eebah Bɔɔ Doo

3 Lo i yiga kaāna kɔ Jɛhova were i loo sa i le loo, i dap be eebah ɛrɛgebah nu Setan gbī esu i yeā bɔɔ bu. (Yɔɔ 118:6) Bu edoba, nɛɛ a bee ɛm Le-yɔɔ 118 bee kpesī pya kɛ̄tɔɔ̄ a ye nɛ taāŋa. A bee ɛrɛ gbɛnɛ-edo pya a ye baaloo, lo pio aba bee legara gbɛnɛ gbɛnɛ dɔ (9, 10 barakpaɛ̄). Pio sɔ̄, a bee le kɛ̄bah gbɛnɛ biīnɛ nɛkɛ̄ (13 barakpaɛ̄). E Jɛhova bee ye kāmɛnɛ bu e’agabah (18 barakpaɛ̄). Kerewo, lo nɛɛ ɛm le-yɔɔ bee uɛ kɔ: “Mm le ɛrɛ bɔɔ.” Ena a bee doo kɔ loo ye a sukɛ̄ sa naa ɛrɛ bɔɔ ani? Kere Jɛhova bee ye kāmɛnɛ, a bee suā kɔ ye Tɛ a le li bunyɔɔ ama were ye loo kaāna. Lo nɛɛ ɛm le-yɔɔ bee suā kɔ kaɛlɛɛ ɛrɛgebah kɛ̄tɔɔ̄ a kpesī, Bari a ye wereloo ama ekiisī lo eyerebah ye nɛ.—Le-yɔɔ 118:29.

9-15 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 119:1-56

“Nwiī Zuguru Edap Sere Ye Dee Ɛɛrɛ” Doodoo Wa?

w87 11/1 18 ¶10

O Gaa Biage Ɛɛ Bu Dɛ̄dɛɛ̄ Nu O Doo Ni?

10 Pɔɔl zuura i bahtɔ̄ bu Pya Ɛfɛsɔs 5:5 kɔ: “Bui suā lo ba ama, kɔ mɛ lɔgɔ nɛɛ a kue-wa, ale nɛɛ a naa ɛɛ, ale nɛɛ a mah-nyiɛ (lo a le nɛɛ doo yɔ), ɛrɛ kɛ̄tɔɔ̄ bu buɛ̄-mɛnɛ Kraist le Bari.” Kaɛlɛɛ pya zuurabahtɔ̄ ama, ziī ziī zua, aa lu ekāmɛnɛ gbɛnɛ-edo nɛɛ, ale lɛɛ wa bu bɔŋanaloo nyɔɔbee dogo maniakɛ̄ a naa ɛɛ, lo a le ‘si pɔrɔ pima wa ekpaloo.’ (1 Pya Kɔrint 6:18) Booboo sɔ̄, nu anua pya nɛɛ doo pya dogo ama na kɔ ba ɔbɛ ‘ekpega wa loo dookɛ̄ Muɛ̄ Ue Bari’ kɔ doo. (Le-yɔɔ 119:9) Bu edobah, gbɛnɛ-edo pya wuga tɛrɛ loo wa kɛ̄ sɔ̄ ba kii uwe seseea. Ba lɛɛbahloo esi enɔānu sa su loo wa gbaloo pya nyɔuwe. Sa kɛɛrɛ kɔ pya lo nɛɛ lu pya ‘le nɛɛ’, e pio Pya Nɛɛ Kraist enyɔɔnɛ wa doo pya doonu lo a naa bɔloo. Bu aba lo sīdee, pya dɔɔ̄na enyɔɔnɛ pya wa gbo kɛ̄tam bira bii yeekɛ̄. Ziī nɛɛ kanɛɛ bu bɔŋanaloo bee yii gbo ziī nɛɛwa le ɛɛ aa bee gbaa siniātam mmɛ kɛ̄ a teera aaloo pya ye butɔ wee tɔɔ̄ kpaɛ̄ lo nwiīnɛɛwa. E nu a bee sira nyɔɔnɛ na kɔ a bee lu elɛɛ ye bu bɔŋanaloo. Ɛp kɛ̄ ue Baibol kɔ sɔ̄ a kɔ, “Pɔrɔ dogo wee gbee le dogo” lu kaka doo a!—1 Pya Kɔrint 15:33.

w06 6/15 25 ¶1

“Pya O Ue Nyɛŋiabu Ɛɛrɛ Mɛ Bu”

JƐHOVA wee nɛ pya ye nɛɛ pya ue nyɛŋiabu lokwa a wa yerebah nɛ kɔ ba a dap tāma pya e’aga kɛ̄tɔɔ̄ ba gaa tɛɛ̄ bu. I wee ɛrɛ pio pya ue nyɛŋiabu ama sɔ̄ i gaa buū Baibol nyɔɔ i loo, e i wee ɛrɛ pio ɛɛ sɔ̄ alu e agara ebip ale pya ekɔaue i dā sɔ̄ i le enɔānu. Kerewo, gbɛnɛ-edo nu i wee buū ale dā bie enɔānu naale aā nu. Dap lu kɔ i ebee dā ale buū pya yereue ama tua sɔ̄. Mɛ kumasɔ̄ nu wee i ibere a, alu ebɛɛ̄ kɔ aā ziī sɔ̄ yii ziī alu enyɛŋia i bu pya nu akiiloo ekɛɛrɛ Jɛhova, pya ye lok, le pya ye zuurabahtɔ̄. A bɔloo kɔ i tɔgɛ nialoo pya nyɛŋiabu Jɛhova ama. Ba wee yere mɛmloo i edɔɔ̄ tɛ̄maloo eyerebah i nɛ kɔ i muɛ pya nu a i zū kɔ i tɔɔ̄dum bu sīdee a nia Bari. Nu anua lo nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee uɛ nɛ Jɛhova kɔ: “Dɛ̄dɛɛ̄ o ue nyɛŋiabu lu nu a mɛ ɛɛrɛ bu.”—Le-yɔɔ 119:24.

w10 4/15 20 ¶2

Kiira O Baɛ Dɛɛ̄ Lɛɛloo E’ɛp Yɔrɔ Nu!

2 Pio nu i ɛp dap i yere ue loo. Nu i ɛp le nu i kɛɛrɛ ɛrɛ ekpo mmɛ lo dɔ lo a le i ɛp ziī nu, a dap doo kɔ i bɔātɛ̄ ɛrɛ taɛ akiiloo lo nu bu i beenyiɛ. E nyɔɔbee i tɔɔ̄ bu nyɔuwe a bee piya yeekɛ̄ lo Setan gaa bɛɛ a, pya foto a naa lee le pya ue esah tɛɛ̄ i ɛŋɛnɛ, lo adap doo kɔ i ɔbɛ etaāŋabah Jɛhova kere adoo i ɛp aba ziī sɔ̄. (1 Jɔn 5:19) Nyɔɔwo, a naa lu i nyɛŋia loo kɔ nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee bara Jɛhova kɔ: “Kiira na baɛ dɛɛ̄ lɛɛloo e’ɛp yɔrɔ nu; sa mɛ nɛ dum bu dɛ̄dɛɛ̄ o dee.”—Yɔɔ 119:37.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w00 10/1 14-15 ¶8

Nɔnu Kpeloo Sa Dɔbiī

2 Wereloo i ɛrɛ kumaloo Muɛ̄ Ue Bari ɛrɛ e’aa taɛ bu i beenyiɛ. A kpe i loo esu sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pio dɔ Baibol i buū. I ɛrɛ ewee kiisī lo e’ɛrɛ ekɛɛrɛ nyɔɔ pya ue a aga edābeeloo a le bu Baibol. Lo ama gbī kɔ i su sɔ̄ ɛā ekɛɛrɛ nyɔɔ pya nu i buū sa yere kara. Doodoo Ezra, alu ebɛɛ̄ kɔ i dasī kpɛ̄naloo i beenyiɛ lɛɛ i gaa lee buū sa nɔ Muɛ̄ Ue Bari. Alu ekɔ kumaloo Ezra kɔ: “Nyɔnɛbee Ezra bee sere beenyiɛ ye lo enɔ lok Jɛhova, sa ye doo, sa tɔgɛ dɛ̄dɛɛ̄ ye lok le ye etɔānu bu Izrɛl.” (Ezra 7:10) Ɛp taa nu anua Ezra bee kpɛ̄naloo ye beenyiɛ ama: lo enɔ, lo esu pya nu a nɔ yere bu dogo, le lo etɔgɛ pya dɔɔ̄na. Ili ɛrɛ enɔnage ye edobah ama.

16-22 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 119:57-120

Pya Nu O Dap Doo Lo E’egerebu Sɔ O Le Bu Taāŋa

w06 6/15 20 ¶2

“Ɛp Kɛ̄ M Wereloo O Lok Doo!”

2 O dap bip kɔ, “Mɛ sīdee na lok Bari bee gbɔ̄nyiɛ sa yere mɛmloo nɛɛ uɛ le-yɔɔ ani?” Nu a bee ye nɛ e’agaloo na sɔ̄ a bee suā kɔ Jɛhova ɛrɛe ye taɛ bu. Nyɔɔbee nɛɛ uɛ le-yɔɔ bee suā lok Jɛhova kaāna a, a bee ɛrɛ ɛɛbu kaɛlɛɛ e’aga kɛ̄tɔɔ̄ pya a ye gbānasī bee ye su nua nyɔɔ. A bee muɛ kɔ Jɛhova e’aarae ye bu le sīdee. Lo a kuī eera, sɔ̄ nɛɛ uɛ le-yɔɔ su pya lok Jɛhova yere bu dogo bee doo kɔ a suā nu ee pya ye nɛɛ baa, e wo bee kpɔānage ye dum. Gbaɛ̄tɔ̄loo lok Bari bee doo kɔ a ɛrɛ efɛɛloo le le ekɛɛrɛ beenyiɛ.—Le-yɔɔ 119:1, 9, 65, 93, 98, 165.

w00 12/1 14 ¶3

O Weregeloo Pya Ue Nyɛŋiabu Jɛhova Kaāna Ni?

3 Pya ue nyɛŋiabu Jɛhova bee kuīloo nɛɛ uɛ le-yɔɔ lo a bee uɛ kɔ: “M nwaābah sa mm pee sɔ̄ lo esere dɛ̄dɛɛ̄ o lok. Kere dɛ̄dɛɛ̄ eziī pya bag dogo epigia mɛ loo, mm le ibere o lok.” (Le-yɔɔ 119:60, 61) Pya ue nyɛŋiabu Jɛhova yerebah i nɛ kɔ i egerebu kɛ̄bah tɛ̄ŋaloo, nyɔnɛbee i suā leere kɔ i Tɛ a le li bunyɔɔ efii eziī pya i nɛɛ baa bee i bɔma i lɛɛloo. Taɛ sɔ̄ a bɔloo, Jɛhova doo kɔ i lu puɛ aabah pya lo gbānasī lokwa i dap kiisī bu i tam zue leyere ue.—Maak 13:10.

w06 9/1 14 ¶4

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Lo O’oo Kpa Le-yɔɔ

119:71—Ekɔ a ɛrɛge le nu a dap sira aabu sɔ̄ i le bu taāŋa ni? E’aga kɛ̄tɔɔ̄ dap doo kɔ i dɛɛa nyɔɔ Jɛhova kaāna, biibahkɛ̄ ye yere kara nɛ, sa biibahkɛ̄ bu enɔ Baibol, le su pya nu Baibol kɔ yere bu i dum. Gbaāloo wo, kɛ̄ i doo dogo doo sɔ i le bu e’aga kɛ̄tɔɔ̄ dap i tɔgɛ pya kɛ̄ alu ebɛɛ̄ kɔ i kwabahloo bu i dum. Mɔna taāŋa naale edoo kɔ nyiɛ i a biira yeekɛ̄ lo a le i nɔ nu aāloo lo kɛ̄tɔɔ̄.

w17.07 13 ¶3, 5

“Nyɔɔnɛa Pya A Gaa To Sa To”

3 Aba nɛɛ a dap i nɛ egbɔ̄nyiɛ a i bɛɛ̄ na Jɛhova, i Bari toesaɛ̄ a le li bunyɔɔ. (Buū 2 Pya Kɔrint 1:3, 4.) Jɛhova na gbɛnɛ nɛɛ nɛ egbɔ̄nyiɛ nɛɛ a, e a bee yira yii nɛ pya ye nɛɛ kɔ: “Mda, mdaa loo na nɛɛ a i agɛrɛ beenyiɛ a.”—Ais 51:12; Yɔɔ 119:50, 52, 76.

5 I ɛrɛ kaāna bɛābu kɔ Jɛhova eyerebah i nɛ. Nyɔɔwo, lɔgɔ nu aa i kpaɛ̄ lɛɛloo eyere kara nɛ Jɛhova, sa ye kɔ nɛ dɛ̄dɛɛ̄ kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo. Alu nu a i nɛ egbɔ̄nyiɛ lo esuā kɔ Jɛhova dābeeloo kɛ̄ nu i tɔɔ̄loo doo, sa i nɛ egbɔ̄nyiɛ a i bɛɛ̄!

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w06 9/1 14 ¶5

Tɛɛ̄nyɔɔ Nu A Le Bu Lo O’oo Kpa Le-yɔɔ

119:96—Ena “kuma a le loo dɛ̄dɛɛ̄ m’mma” a? Nɛɛ uɛ le-yɔɔ ama gaa kɔ nu akiiloo m’mma aāloo kɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ɛp nu doo. Naadabah, nu a bee ɛrɛ bu nyiɛ ye na kɔ kɛ̄ miɔŋɔ nɛɛ ɛp m’mma doo lu ekpuru. Bu kiiyasī, pya lok Bari naa ɛrɛ kɛ̄ a ina yira. Pya lok Bari baɛloo dɛ̄dɛɛ̄ gah bu i tɔɔ̄dum. Baibol a kura New International Version buū kɔ: “M muɛ kɔ dɛ̄dɛɛ̄ m’mma lu ekpuru, mɛ oloo lok naa ɛrɛ kuma.”

23-29 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 119:121-176

Pya Nu I Doo Lokwa Ii Su I Loo Yerebu Taāŋa

w18.06 17 ¶5-6

Lɛɛbahloo Kɔ Lok Bari Le Pya Ye Daakuu A Kpɔā O Ekɛɛrɛ Beenyiɛ

5 Lo i gbī kɔ lok Bari a yerebah i nɛ, naale aba nu i doo na ebuū ale suā nu a kɔ. Alu ebɛɛ̄ kɔ i wereloo sa nwādɛɛ̄ pya lo lok. Baibol kɔ i nɛ kɔ: “Baaraloo pɔrɔ, sa wereloo doo le.” (Amos 5:15) Mɛ sīdee na i dap doo wo a? Ziī sīdee a kuī i dap doo wo na lo enɔ e’ɛp nu dookɛ̄ Jɛhova doo. I naa su edobah ama baātɛ̄ lo ama: Naa su kɔ oo wee daa leere, e o si wee muɛ dɔktɔ, sa dɔktɔ kɔ a nɛ kɔ o wee de le nuede, bira bii laɛgɛloo, sa kwabahloo pio nu bu o dum. Sɔ̄ o nyɔɔnɛ pya lo zuurabahtɔ̄ a lee a loo. Bu kaka, bu a e’ɛɛ loo kɛ̄ o dɔktɔ a yerebah nɛ doo kɔ o le bu nwanaloo.

6 Bu aba lo sīdee, i Nɛɛ Dɛmnu enɛa i pya lok lo a i kpega lɛɛloo esi pɔrɔ sa doonage kɔ i dum a lee. Bu edobah, Baibol kɔ i nɛ kɔ yaa kɔ esah, ziā nɛɛ, yip biu, kunagā, doo dogo lumiī, ale taāŋabah yɔ. (Buū Kam 6:16-19; Mum 21:8) Sɔ̄ i muɛ pya le nu a sira aabu gbaɛ̄tɔ̄loo Jɛhova doo kɔ i agɛrɛbah wereloo Jɛhova sa werenageloo pya ye lok.

w93 4/15 17 ¶12

Pya Zege—Ena Bui Gaa Kponia A?

12 A kuī kaāna kɔ o nɔ ebaaloo sa kiī nu a bee piya. (Le-yɔɔ 97:10) Mɛ sīdee na o dap baaloo nu a bee kɔ a kpeloo a? Ɛɛ na tɛ̄maloo edasī kɛɛrɛ nu esira aabu! Baibol kɔ “Bui aa doo kɔ alu edag i, Bari naale nɛɛ ebɔbɛɛ kɛɛ, nyɔnɛbee ɛrɛgebah nu nɛɛ egara, lo nu ama na a efiinage a. Nyɔnɛbee nɛɛ a egara nɛ ye namloo aāloo ye namloo efiinage nu a bɛm.” (Pya Galetia 6:7, 8) Sɔ̄ alu edoā a ɛp lo eyii bu dogo a naa ɛɛ, dasī kɛɛrɛ tuatua nu esira aabu, lo a le kɛ̄ ebiire bu Jɛhova Bari doo. (Dooreloo Le-yɔɔ 78:41.) Kɛɛrɛnage pya dɔɔ̄na nu esira aabu, doodoo kɔ, bu dap a yii loo, ale o ɛrɛ dumɛloo a le doodoo AIDS. Kɛɛrɛnage nu akiiloo kɛ̄ o ekɛɛrɛ beenyiɛ ele gaa a bege ue doo, le kɛ̄ o su kɛɛ nua nyɔɔ aba ɔɔ doo. A ɛrɛnage pya dɔɔ̄na pɔrɔ nu esira aabu dogo o bee doo ama, lo ye pah naale etah a loo. Ziī wuga nɛɛwa alu Nɛɛ Kraist kɔ: “Na dam le mm wee maloo ziī lɛɛ i gae iya ziī, kere adoo baɛ ii lu pya Nɛɛ Kraist anii’ee, pɔrɔ i bee si tua sɔ̄ ama doo kɔ wiibu le kana kana a le bu i iya dam le wa.” Aa i iberenage kɔ dua pɔrɔ ama dap doo kɔ i peere i dɔtam bu bɔŋanaloo, ale elu elɛɛ i bu bɔŋanaloo! (1 Pya Kɔrint 5:9-13) Ekɔ a bɔgeloo kɔ dɛ̄dɛɛ̄ nu ama a sira i loo nyɔɔbee ekpeloo bu nwī kere sɔ̄ ni?

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w23 01/1 ¶2

Suā Leere Kɔ “Ue [Bari] Lu Kaka”

2 Kuma sɔ̄ i lu pya zooro Jɛhova a, i suā leere kɔ alɛ na Bari a “bɔloo eture nyiɛ loo” a, sa a wee gbī nu elee i loo dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄. (Yɔɔ 31:5; Ais 48:17) I suā kɔ i dabe dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ nu a le bu Baibol lo a kɔ, “buā . . . ue [Bari] lu kaka.” (Buū Le-yɔɔ 119:160) I yiga nu ziī nɛɛ enɔā gbɛnɛkpa a wee nɔ Baibol bee ɛm, lo a kɔ: “Lɔgɔ nu Bari kɔ naa lu esah, e a ɛrɛge edooa. Pya nɛɛ Bari dap dɛrɛ nyiɛ nyɔɔ pya nu a kɔ, nyɔnɛbee ba ture ye nyiɛ loo.”

30 LOP LE BAƐ ENƆƆ̄–5 TUA ENƆƆ̄

PYA ZƆ A AABU MUƐ̄ UE BARI LE-YƆƆ 120-126

Ba Bee Foh Nu Bu Maā-to, Sa Bugara Bu Ɛɛbu

w04 6/1 16 ¶10

Leelee A Le Nɛ Pya A Nɛ Ka Bari

10 Aba sɔ̄ i bɔāgetɛ̄ elu nɛɛ a nyɔɔnɛ dumɛ Kraist, i gaa bebe pima Setan. Jemes 4:7 kɔ “Gbanasī pɔrɔ edɔɔ̄ e a eteera i aaloo.” Lo ama naa kura kɔ be ama waɛ e. Taāŋabah Jɛhova gbī pio epiaga. (Luk 13:24) Mɛ Baibol yira yii i nɛ bu Le-yɔɔ 126:5 kɔ: “Doolo pya a egara eyuu bu maā-to gbī nu aā wii tɛ̄maloo wiikpā ɛɛbu!” Ii gaa taāŋabah Bari a naa tɔgɛ nia loo pya nu i doo. Jɛhova lu “nɛɛ a nɛ ekpɛanu pya a ye gbī,” e a nɛ leelee pya a ye nɛ ka.—Pya Hibru 11:6.

w21.11 24 ¶17

O Yira E’agageloo Kaāna Ni?

17 Ekɔ o le bu gbɛnɛ ekiɛ̄nu nyɔɔbee ziī nɛɛ o wereloo u ni? Yere mɛm loo o yira bu aakɛ̄ bu luh tɛ̄maloo ebuū pya ue a le bu Baibol akiiloo pya a bee lu elɛɛ kɛ̄ bu luh. Ekɔ o le bu gbɛnɛ ekiɛ̄nu nyɔɔbee alu ekpo ziī nɛɛ a nuūna o butɔ ni? Nɔ nu nyɔɔ oloo lokwa o dap suā leere kɔ Bari wee nɛ zuurabahtɔ̄ bu sīdee a lee eera. Kaɛlɛɛ ɛrɛgebah taāŋa o gaa kpesī, su lo taāŋa nua dee a a kpaā nɛ lo ewu o yira. Kɔ taɛ kɛ̄ nu a tɔɔ̄loo doo nɛ Jɛhova. O aa kpoora oloo lɛɛ loo pya wuga nɛɛdam le nɛɛwa, taāwo tɔɔ̄ wa dabahloo. (Kam 18:1) Doo pya nu edoo kɔ o dap egerebu, kere alu kɔ sɔ̄ o nyɛŋiabu nu a bee a siraloo, a doo kɔ o to. (Yɔɔ 126:5, 6) Kiisī lo ebuū Baibol, si enɔānu le uwe zue ue. Sa o wee kɛɛrɛ nu akiiloo pya leelee lo Jɛhova eyira yii kɔ enɛe a li deesī. Kuma kɛ̄ o muɛ kɛ̄ Jɛhova aa a yerebah nɛ doo, kɛ̄ yira o ye ɛrɛ bu e’aganage loo doolo.

w01 7/15 18-19 ¶13-14

Kiisī Bu Tam Gbī Nu!

13 Pya ue a le bu Le-yɔɔ 126:5, 6 lu kaāna ue egbɔ̄nyiɛ nɛ pya zooro Bari, gbaānageloo pya alu etɛ̄ŋanloo. Lo dɔ kɔ: “Doolo pya a egara eyuu bu maā-to gbī nu aā wii tɛ̄maloo wiikpā ɛɛbu! Nɛɛ a kii ee gaa toto, aara eyuu lo e’egara, gaa le obia ina be tɛ̄maloo wiikpā ɛɛbu, aara dɛ̄dɛɛ̄ ye bɔp kpakpaa gbaāloo ye.” Pya ue nɛɛ uɛ le-yɔɔ akiiloo foh nu le bugara nu tɔgɛ kɛ̄ Jɛhova bee kuūdɛɛ̄loo sa nɛ leelee pya a bee siga, lo ba bee obia aabah aa bu buɛ̄ Babilɔn doo. Bu wa bee ɛɛ kaāna sɔ̄ a bee lu elɛa wa bah. Mɛ ba bee dap to sɔ̄ ba bee le gaa foh nu nyɔɔ wa kɛnɛkɛ̄ lo ebee tɔɔ̄ ekobu bu nu alu 70 zua sɔ̄ ba bee le bah aa. Kerewo, pya a bee kiisī bu wa tam wu be le foh nu bee bugara nu ba bee foh, sa bee ɛrɛ kaāna iīnaloo aāloo wa epiaga.

14 Maā-to dap i aa dɛɛ̄ sɔ̄ i le bu taāŋa, ale sɔ̄ pya i wuga bu yira gaa tɔga nyɔɔbee kaāna dogo. (1 Pita 3:14) Tua sɔ̄ loo i dap ɔ bu i tam gbī nu nyɔɔbee ii muɛ pya le nu a gaa sira aabu i epiaga. Mɛ lo i kiisī lo efoh sa tɔ̄ maā tɛ̄, Bari edoo kɔ a nyim bu sīdee lo ii bee ɛmadɛɛ̄. (1 Pya Kɔrint 3:6) Lo ama sira pie leere aāloo pya nu a sira aabu epiaga i doo lo edɔɔ̄ i Baibol le pya i kpa a baatɛ̄ Baibol.

Pya Nu A Kuī A Le Bu Baibol

w18.07 12-13 ¶2

Mɛ Kɛ̄ Na O Baɛ Dɛɛ̄ Gaa Ɛp A?

2 Ena a kura lo e’ɛp Jɛhova a? E mɛ sīdee na i dap tɔgɛ kɔ i gaa kiisī lo e’ɛp Jɛhova sɔ̄ i le bu taāŋa a? Nyɔɔnyɔɔ sɔ̄ akii adumɛ, ziī nɛɛ a ɛm Baibol bee baatɛ̄ kɛ̄ a kuī doo lo e’ɛp Jɛhova sɔ i gbī yerebah. (Buū Le-yɔɔ 123:1-4) A bee kɔ sɔ̄ i ɛp Jɛhova, i le doodoo zooro lo a ɛp ye tɛ ɛrɛ. Bu mɛ sīdee? Zooro wee ɛp sa dɛɛa nyɔɔ ye tɛ ɛrɛ lokwa ye tɛ ɛrɛ ye nɛ nuede sa ye kpega. Mɛ lo zooro ɛrɛ e’ɛpnage ye tɛ ɛrɛ dɛ̄dɛɛ̄ sɔ̄ lo esuā nu ye tɛ ɛrɛ gbī kɔ a doo, sa a ɛrɛ edoo nu ye tɛ ɛrɛ ye ɛmadɛɛ̄ aābah. Bu aba lo sīdee, i ɛrɛ enɔ Muɛ̄ Ue Bari dɛ̄dɛɛ̄ dee lo esuā nu Jɛhova gbī kɔ i doo, sa i ɛrɛ edoo nu a i ɛmadɛɛ̄ aābah. E wo edoo kɔ i yiga leere kɔ Jɛhova eyerebah i nɛ sɔ̄ i gbī yerebah.—Pya Ɛfɛsɔs 5:17.

    Pya Kpa alu E’ɛm bu Khana (1987-2025)
    Log Out
    Log In
    • Khana
    • Share
    • Kɛ̄ enia a doo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kɛ̄ elu Esu Daānu Doo
    • Lok Pya a Ɛrɛ Nɛ
    • Privacy Settings
    • JW.ORG
    • Log In
    Share