Watchtower LAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Watchtower
ILAIBRARI ỌRẸ ITANẸTI
Okpe
  • BAIBOL
  • ẸBE
  • IYONO
  • es22 aruọbe 67-77
  • July

Oborẹ wu hiẹnren na o vwo ividio-o.

Wu vwa ghwọ-ọ, ividio na o kwe kporo-o.

  • July
  • Ni Eyaya Ọfuanfon na so Kẹdẹkẹdẹ—2022
  • Ẹrhuẹmro
  • Fraide, July 1
  • Satọde, July 2
  • Sọnde, July 3
  • Mọnde, July 4
  • Tiusde, July 5
  • Wẹnẹsde, July 6
  • Tọsde, July 7
  • Fraide, July 8
  • Satọde, July 9
  • Sọnde, July 10
  • Mọnde, July 11
  • Tiusde, July 12
  • Wẹnẹsde, July 13
  • Tọsde, July 14
  • Fraide, July 15
  • Satọde, July 16
  • Sọnde, July 17
  • Mọnde, July 18
  • Tiusde, July 19
  • Wẹnẹsde, July 20
  • Tọsde, July 21
  • Fraide, July 22
  • Satọde, July 23
  • Sọnde, July 24
  • Mọnde, July 25
  • Tiusde, July 26
  • Wẹnẹsde, July 27
  • Tọsde, July 28
  • Fraide, July 29
  • Satọde, July 30
  • Sọnde, July 31
Ni Eyaya Ọfuanfon na so Kẹdẹkẹdẹ—2022
es22 aruọbe 67-77

July

Fraide, July 1

A yẹre mẹ omẹgbanhon ephian obẹ odjuwu ọrhẹ uvuẹn otọrakpọ na ne.—Matt. 28:18.

Ene vi vwo onyerẹnkugbe rhẹ Jesu na ki sabu kpahenrhọ ẹrhomo ọwan. Ọnana ọ vrẹn ọrẹ ana ghwai ta, “nyoma odẹ i Jesu” uvuẹn obẹta ẹrhomo ọwan. Ene vi rhe oborẹ i Jehova ọ nyoma i Jesu kpahanrhọ ẹrhomo ọwan lele. Jesu nọ ta rẹn inyikọ ye: “Kemru kemru are i nekpẹn yen nyoma odẹ mẹ, mi ne ruie.” (John 14:13) Dedevwo, Jehova yo rhon ji kpahanrhọ ẹrhomo ọwan, ọ yẹ Jesu omẹgbanhon ro no ru orhienbro enẹyen phia. Bọmọke i Jehova ọnọ ki kpahenrhọ ẹrhomo ọwan, o kiki nie sua sẹ a nyalele urhebro i Jesu ne. Jerẹ udje, Jesu nọ tare: “Are i rha ha edandan awọrọ rhomu aye, Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọnọ ji harhomu are; ọrẹn, are arha ha edandan awọrọ rhomu aye-e, Ọsẹ are rọ ha obẹ odjuwu ọ jeghwai ha edandan are rhomu are-e.” (Matt. 6:14, 15) Ọ ghini ghanren omamọ ne ruẹ awọrọ lele oborẹ i Jehova ọrhẹ i Jesu e ruẹ ọwan! w20.04 22 ¶6

Satọde, July 2

Ame e ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn are, nẹ are i tiobọnẹ ekwakwa ifefe enana, nẹ are i bru Osolobrugwẹ ro nyerẹn na.—Acts 14:15.

Ọnyikọ Paul o rhe oborẹ ihworho ra kerhọ ye i vwo ọdamẹ kpahen, omarana nọ bọn uyono yi kpahen ọnana. Jerẹ udje, ihworho ri ha Lystra a ghwai rhe kpahen Eyaya Ọfuanfon na-a. Omarana, no yonirin aye izede aye ina sabu vwẹruọ ye. Ọ tẹmro kpahen ọke ewawọ a mọ emamọ ọrhẹ ojemẹ ra na riakpọ. Ọ ha ẹmro ọrhẹ idje rẹ ihworho na ina dabu vwẹruọ ye ruiruo. Ha ọmẹrẹnvwrurhe guọlọ oborẹ ihworho i vwo ọdamẹ kpahen, ji bọn aghwoghwo ọnọ kpahen ọnana. Marhẹ wu ne ru rhe oborẹ ohworho o vwo omamerhomẹ kpahen ọke wa nya riẹ oghwa ye? Vwo uruemru re ni emru sua. Ọkezẹko ọ gbẹn ogba ye, o se ọbe, kwaphiẹ imoto yanghene ruẹ emru ọrọrọ. Orho serhọ, tuẹn aghwoghwo na rhọ nyoma wu na ta kpahen oborẹ o ruẹ na. (John 4:7) Ewun rẹ ohworho ọ tobọ kurhọ ọnọ sabu dje aruẹ ohworho rọ havwọ phia, jerẹ ekete ro nurhe, aruẹ owian rọ wian, yanghene aruẹ iruẹn rọ mai je yi. w20.04 11 ¶11-12

Sọnde, July 3

Are i ha ọfiamu are ephian dọn [Osolobrugwẹ], fọkime ọ hẹrote are.—1 Pet. 5:7.

Fọkiẹ ọfiamu ọgbogbanhon, imizu ezẹko ina sabu rhe brudu kpahen okugbe aye ọrhẹ awọrọ. Ọnọ sabu bẹn rẹn aye nẹ aye i kwomakugbe ẹko ihworho buebun, ọrẹn aye e ji riẹ iyono ukoko, emẹvwa okinhariẹ ọrhẹ emẹvwa eduado. Ọ bẹn aye ina tẹmro rẹn epha, ọrẹn aye e lele awọrọ tẹmro uvuẹn owian aghwoghwo na. Ọrana ọrhọ phia wẹn, jenẹ o mwuo ẹro taghene awọrọ e ji rhiẹromẹrẹn aruẹ erhirhiẹ wu havwọ na. Awọrọ i ji vwo aruẹ iroro ọnọ. Karorhọ taghene oma ọ merhen i Jehova kpahen omẹdamu ọnọ. Ra mẹriẹn taghene we ji fiobọrhotọre na-a, ọnana o djephia taghene ọ ha ebrurhọ wẹn ji yọ omẹgbanhon wu guọlọre. (Phil. 4:6, 7) Orhianẹ wa ga i Jehova udabọ emiamo, jenẹ o mwuo ẹro taghene wa lẹrhẹ oma merhen i Jehova. Ọwan buebun i vwo emiamo sansan, udabọ ọrana ọwan e zinrẹn nyarhẹn. (2 Cor. 4:16) Nyoma userhumu i Jehova, ọwan ephian ina sabu zorhẹ na ye tobẹta! w20.04 31 ¶20-21

Mọnde, July 4

Iruemru enẹyen ra vwa mẹrẹn, a dabu mẹrẹn aye fiotọre . . . nyoma ekwakwa ra maren.—Rom. 1:20.

Ọwan a mẹrẹn ẹghwanren Osolobrugwẹ vwrurhe nyoma oborẹ ọ ma akpọ na lele. (Heb. 3:4) Akpọ na ọrẹ oghẹnrensan fọkime ọye ọvo yo vwo ekwakwa ri na sabu sẹrorẹ arhọ ituakpọ. Uvuẹn erhirhiẹ ezẹko, akpọ na ọ họhọ owọ rọ ha oberun ame uvuẹn urhie ọduado. Ọrẹn, o vwo ovẹnẹ kirighwo sansan uvwre owọ rẹ ituakpọ i bọnren rẹ ihworho i vuọnren ọrhẹ akpọ ọwan na. Jerẹ udje, marhẹ ihworho re rhirhiẹ uvuẹn owọ ina tọ te, orhianẹ aye ọvo yi ruẹ aphẹrẹ aye e mwuẹ ha, emaren ọrhẹ ame rẹ aye a ha ruiruo? Marhẹ aye ina tọ te orhianẹ aye e vwa sabu donron ekwakwa aye i vwa guọlọ nẹ uvuẹn owọ na-a? O jirẹ-ẹ, ihworho ri ha uvuẹn owọ na ine hwuo. Ọrẹ ovẹnẹ, akpọ na yẹ iduduru ihworho ọrhẹ eranmo buebun e rhirhiẹ. Akpọ na ọ yẹ ọwan aphẹrẹ re mwuẹ ha, emaren kugbe ame ra guọlọre, ekwakwa eghoghanren enana i vwe hiẹ-ẹn. Dedevwo ekwakwa ra vwa guọlọ i ji ha akpọ na; ọrẹn, akpọ na o ji vwo erhumu ji fo ekete re ne rhirhiẹ. Marhẹ ọrana o ru phia? Jehova ọ ma akpọ na rhẹ omẹgbanhon rọ rharhumu ruẹ ekwakwa ra vwa guọlọ rhiẹ ekwakwa ri rhomurun ra na sabu ha ruiruo. w20.05 20 ¶3-4

Tiusde, July 5

Itiọrurhomẹmro, are i hwuẹ-ẹ.—Gen. 3:4.

Echu nọ ta rẹn Eve taghene Jehova ọmọronfian. Echu no mo rhiẹ i Dẹbolo yanghene ọro rhaphiawan. A vi phiẹ Eve rhọ; no vwo imwẹro kpahen oborẹ Echu ọ tare. (1 Tim. 2:14) Nọ hẹrosuẹ Echu vrẹn i Jehova. Ọnana nọ lẹrheriẹ lọhọ rẹn Eve nọ djẹ odjẹ rọ sọre. No brorhiẹn rọ nọ tiẹn uvwele i Jehova. Omarana nọ riẹ omamọ ri Jehova ọ tare taghene aye i vwa re nu na-a. Ọke oru, nọ ji yẹ Adam. (Gen. 3:6) Roro kpahen oborẹ Eve ọnọ sabu ta rẹn Echu bi. Gbe rorie taghene Eve nọ ta aruẹ ẹmro enana: “Mie rho-o, ọrẹn mi rhe Ọsẹ mẹ, Jehova, mi ji vwo ẹguọlọ kpahiẹn ji hẹrosuiẹ. Ọye ọ yẹre mẹ ọrhẹ Adam kemru kemru ame i guọlọre. Wu vwa damiẹ ta orharhere ẹmro kpahiẹ-ẹn. Nẹ aran!” Oma ọnọ merhen i Jehova omamọ ro no rhon aruẹ ẹmro enana ri dje atamwu Eve phia! (Prov. 27:11) Ọrẹn, Eve o vwo ẹguọlọ atamwu kpahen i Jehova-a; omaran ji te Adam. Fọkime Adam ọrhẹ Eve e vwo ẹguọlọ kpahen Ọsẹ aye-e, aye arha sabu chochọn odẹ ye-e. w20.06 4 ¶10-11

Wẹnẹsde, July 6

Emẹse re ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na i bunrun omamọ.—Ps. 68:11.

O fori ne jiri imizu emẹse fọkiẹ oborẹ aye e ruẹ uvuẹn ogame i Jehova. Imizu emẹse e vwobọrhọ owian ebanbọn ọrhẹ ẹruete, aye a hobọtua ẹko ra djẹ edjadjẹ erọrọ, aye a ji homakpahontọre wian uvuẹn Oghọn Ukoko. Aye a ha userhumu phia rẹn imizu rẹ oghwọghọ kpregede ọ phia rẹn aye, aye a ha userhumu phia rhian ẹbe ukoko, aye a ji ga ẹrhẹ ekobaro ọrhẹ imishọnari. Habaye, imizu emẹse ri rọnmọ ne a ha userhumu rẹn esa aye kpare ohwan ọghwaghwa rọ ha ukoko na. Orhianẹ ane aye a hobọtua aye-e, imizu ehworhare enana i sabu kpare ohwan aye-e. (Eph. 4:8) Ekpako ukoko ri vwo ẹghwanren i rheri taghene imizu emẹse a wian gbangbanhon, aye i ji rhe taghene aye ya mai vwobọrhọ owian aghwoghwo na. Habaye, ekpako ukoko i rheri taghene imizu emẹse ri te edje ne ya sabu ha userhumu rẹn imizu emẹse ri rhiẹ iphuphẹn, nẹ aye i sabu nyerẹn ghele ebẹnbẹn. (Titus 2:3-5) Itiọrurhomẹmro, o fori ne dje ọdaremẹro phia rẹn imizu emẹse! w20.09 23-24 ¶13-14

Tọsde, July 7

Ọsẹ mẹ rọ ha obẹ odjuwu ọ guọlọ nẹ owu usuẹn ekokamu enana i ghwọghọ-ọ.—Matt. 18:14.

Ihworho ri ha ẹga rẹn Jehova bi ne, i vwa sẹriẹ ẹro-o; ewian aye i wianren uvuẹn ogame ye, i vwa ji sẹriẹ ẹro-o. (Heb. 6:10) Ọmẹraro Isaiah ọ ha udje orhorhomu dje oborẹ i Jehova ọ hẹrote ihworho yi lele. Nọ tare, “Jerẹ osuingegede, ọye ọnọ hẹrote isurhe yi. Ọnọ ha abọ ye koko emọ igegede na, ọnọ kpare aye rhẹ udu ọnẹyen.” (Isa. 40:11) Marhẹ Osuingegede Rode na o roro orhianẹ owu usuẹn igegede yi o vruru? Jesu o dje iroro i Jehova phia ọke rọ nọ idibo yi: “Me are i rorori? Orhianẹ ọhworhare owu o vwo igegede 100, owu no begheri, ọ nyajẹ 99 na vwo uvuẹn oberun igbenu na jeghwai ya guọlọ owu ro begheri na? Ọrhọ mẹriẹn, itiọrurhomẹmro mia ta rẹn are, ọnọ ghọghọ omamọ fọkiẹ ọrana vrẹn 99 ere hẹrhẹre ri vwe ji beghe.”—Matt. 18:12, 13. w20.06 19-20 ¶8-9

Fraide, July 8

Orhianẹ ọhworhare o ruẹ riaro ro no rhiẹ oniruo, omamọ owian yo vwo ẹhẹn kpahen.—1 Tim. 3:1.

Ọwan e nie rhẹ uphẹn ọduado ra na ga i Jehova uvuẹn kizede kizede ephian. (Ps. 27:4; 84:10) Orhianẹ omizu ọ homakpahontọre rọ nọ ga ẹrhẹ oghẹnrensan, o fori ne jirie. Ọrẹn, orho vwo uphẹn ẹga, o fo no roro taghene ọ do ghwẹ awọrọ-ọ. (Luke 17:7-10) Ẹkẹ ye ọrẹ ọye ọnọ ga awọrọ rhẹ omeriotọre. (2 Cor. 12:15) Baibol na o vwo udje orhetio ihworho ri rorori taghene aye i do ghwẹ awọrọ. Diotrephes ọ guọlọ “ekete ọrukaro” uvwre imizu uvuẹn ukoko na. (3 John 9) Fọkiẹ omẹkpare Uzziah nọ damoma rọ nọ wian owian ri Jehova o vwo dje yi. (2 Chron. 26:16-21) Absalom ọ ha ona damoma riẹriẹ ihworho na nẹ aye i hobọtua ye nọ sabu rhiẹ orodje. (2 Sam. 15:2-6) Jerẹ oborẹ iyẹnrẹn i Baibol erana i djephia, oma ọ merhen i Jehova kpahen ihworho erana ri guọlọ odidi omobọ aye-e. (Prov. 25:27) Orho ru, omẹkpare ọrhẹ ufiuvwele nọ suẹ oghwọghọ.—Prov. 16:18. w20.07 4 ¶7-8

Satọde, July 9

Owuowọnwan yọ nọ kpare ohwan ọnẹyen.—Gal. 6:5.

Ekrun Ilele Kristi ezẹko i kwa riẹ ẹkwotọre ọrọrọ ya guọlọ iruo yanghene ekete ro vwo omefuon. Uvuẹn erhirhiẹ ọnana, aye ine yono emọ aye edjadjẹ ra djẹ uvuẹn ẹkwotọre ọrana. Eri vwiẹre aye ine ji yono edjadjẹ na neneyo aye i sabu mẹrẹn iruo. Ọrẹn, orhianẹ o vwo ukoko yanghene ẹko ra djẹ edjadjẹ aye vwo-o? Ukoko ọgo yẹ ekrun na ina homaba? Aye ina homaba ukoko ra djẹ edjadjẹ ẹkwotọre na yanghene edjadjẹ rẹ ekrun na a djẹ? Urhomu ekrun na yo no vi brorhiẹn ukoko ekrun ọnẹyen ọnọ homaba. Fọkime ẹmro ọnana o sekpahen ekrun na, ọye ono vi roro kpahen edamẹ ekrun na. O fori na họghọ rẹn orhienbro urhomu ekrun na. Oborẹ orhienbro na ọ havwọ ephian, jene rhiabọ dedie jeghwai dede ekrun na rhiẹ ukoko ọwan.—Rom. 15:7. w20.08 30 ¶17-18

Sọnde, July 10

Osolobrugwẹ ọ djẹ ekwakwa ri vwiẹlẹre ọrẹ akpọ na.—1 Cor. 1:27.

Orhianẹ a guọlọre ni Jehova ọ yẹ ọwan omẹgbanhon, o fo ne roro taghene omẹgbanhon re vwori, irherhe ọwan, ekete re nurhe, yanghene ekwakwa ugboma re vwori yọ nọ lẹrhẹ ọwan ghanren uvuẹn ukẹro i Jehova-a. Rhẹ ekwakwa enana yi na lẹrhẹ i Jehova ha ọwan ruiruo-o. Itiọrurhomẹmro, orhiẹ ihworho Osolobrugwẹ buebun yi “ghwanranren uvuẹn izede ugboma-a, orhiẹ ihworho buebun yi gbanhonma-a, orhiẹ aye ephian yi nẹ uvwioghwa ri titiri rhe-e.” (1 Cor. 1:26) Omarana, wu na ji sabu ga i Jehova orhianẹ wa dẹrughwaroghwẹ ebẹnbẹn. Ni aye taghene aye uphẹn ri Jehova ọnọ ha owẹwẹ wian. Jerẹ udje, orhianẹ ofẹn o mwuo wu na chochọn oborẹ wu vwo imwẹro kpahen, nẹrhomo ni Jehova ọ yọ ohinmi wu na ha chochọn esegburhomẹmro ọnọ. (Eph. 6:19, 20) Orhianẹ wa dẹrughwaroghwẹ emiamo ọgbogbanhon, rẹ i Jehova nọ ha omẹgbanhon wẹn neneyo wu sabu fiomarhọ ogame ye. Wu rha mẹrẹnvwrurhe taghene Jehova ọ ha userhumu wẹn ọke ephian, esegburhomẹmro ọnọ nọ nọ rhọ gbanhanrhọ. w20.07 16 ¶9

Mọnde, July 11

Are i gba rha guọlọ Uvie na vwẹre.—Matt. 6:33.

Ọwan i rha ha Uvie Osolobrugwẹ karo uvuẹn akpenyerẹn ọwan, na na họhọ Abraham, ro ze izobo nọ sabu lẹrhẹ oma merhen Osolobrugwẹ. (Mark 10:28-30; Heb. 11:8-10) E vwe fiẹrorhọ taghene a mẹrẹn ebẹnbẹn owuorowu uvuẹn akpenyerẹn ọwa-an. Ihworho ri tobọ ha ọsoso akpenyerẹn aye ga i Jehova, ina ji dẹrughwaroghwu ebẹnbẹn. (Jas. 1:2; 1 Pet. 5:9) Inyenana, e vwo iroro buebun ri na lẹrhẹ ọwan tẹnrovi obaro na. Irueruo ra homaphia uvuẹn akpọ na, i djephia taghene ọwan e nyerẹn uvuẹn oba ẹdẹ ri koba na. Usuẹn ebrurhọ re ne rhiẹromẹrẹn uvuẹn otọre Usun i Jehova yẹ, ẹrhọmọnuhwu ihworho re vwo ẹguọlọ kpahen. Uvwre ọke ọrana, Jehova ọnọ ha ebrurhọ rẹn Abraham fọkiẹ esegburhomẹmro ọrhẹ erhionrin ro vwori, nyoma rọ nọ rhọmiẹ ọrhẹ ekrun ọnẹyen rhiẹ akpọ ọkpokpọ uvuẹn otọrakpọ na. Wu ne rhirhiẹ ye ọke ọrana ne wu sabu dede aye? Wu na sabu dede aye orhianẹ wu hẹrokele Abraham ze izobo fọkiẹ Uvie Osolobrugwẹ, sẹrorẹ esegburhomẹmro ọnọ udabọ ebẹnbẹn, ji vwo uruemru re vwo erhionrin hẹrhẹ i Jehova.—Mic. 7:7. w20.08 5-6 ¶13-14; 7 ¶17

Tiusde, July 12

Are i sẹrorẹ atamwu are tobọ te erhirhiẹ uhwu, ni mi na yẹ are erhu ọrẹ arhọ na.—Rev. 2:10.

E rheri taghene evwreghrẹn ọwan i rhe kpe ọwan hwu, Jehova ọnọ rhọmọ ọwan. E vwo imwẹro taghene o vwo oborẹ aye i ruru rọ nọ lẹrhẹ ọwan ja ga i Jehova-a. (Rom. 8:35-39) Ẹrhọmọnuhwu na o ghini dje ẹghwanren i Jehova phia! Nyoma ọnana, a vwa rha zofẹn ọke ihworho Echu a djofẹn uhwu mwu ọwa-an, habaye ọ ji lẹrhẹ ọwan vwo uduefigbere re ne vwo atamwu kpahen Jehova. Orhianẹ evwreghrẹn i Jehova i djofẹn uhwu mwuo, wu na hẹrosuiẹ taghene ọnọ rhọmuọ nuhwu? Marhẹ wu ne ru hẹroso i Jehova? Izede owu yẹ ọrẹ wu na nọ oma, ‘Orhienbro ekokamu mie bruẹ kẹdẹkẹdẹ e djephia taghene mi hẹroso i Jehova?’ (Luke 16:10) Onọ ọrọrọ ra na ji sabu nọ yẹ, ‘Irueruo akpenyerẹn mẹ o djephia taghene mi hẹroso ive i Jehova taghene ọnọ hẹrote edamẹ enẹmẹ, mi rha ha Uvie yi karo?’ (Matt. 6:31-33) Orhianẹ ẹkpahenrhọ rẹn enọ erana, ee, nọyẹ wu mwuegbe wu ne din ebẹnbẹn ephian wu ne rhiẹromẹrẹn.—Prov. 3:5, 6. w20.08 17-18 ¶15-16

Wẹnẹsde, July 13

Damoma ne wu ru oma rhiẹ ohworho rẹ Osolobrugwẹ ono vwo ekwerhọ kpahen, ọwena ro vwo vwo oborẹ ọnọ lẹrhẹ ofa ruiẹ, rọ dabu ha ẹmro ọrẹ urhomẹmro na ruiruo gbagba.—2 Tim. 2:15.

O fori na ten ona oborẹ a ha i Baibol na ruiruo lele. Ana sabu yono ena enana ezẹko uvuẹn uyono ukoko. Ọrẹn, orhianẹ a guọlọ ha userhumu rẹn awọrọ vwo imwẹro taghene urhomẹmro i Baibol na ọ ghini ghanren, o fori ne yonie ọke ephian. O fori na ha i Baibol na bọn esegburhomẹmro ọwan gbanhon. Ọnana ọ ghwẹ ọrẹ ene se i Baibol na ọvo. O fori ne roro kodo kpahen oborẹ e seri, ji guọlọ riarorhọ uvuẹn ẹbe ukoko na, na dabu vwẹruọ i Baibol na ji haye ruiruo. (1 Tim. 4:13-15) Ọke ọrana, na na sabu ha i Baibol na yono awọrọ. Ọgbọrọrọ, ọnana ọ ghwẹ ọrẹ ana ghwai se ikerẹmro i Baibol na ọvo. A guọlọ ha userhumu rẹn ihworho ra vware vwẹruọ oghwẹmro i Baibol na, ọrhẹ oborẹ ọ ru sekpahen aye. Nyoma re ne vwo ẹkwaphiẹrhotọre uyono i Baibol omobọ ọke ephian, ana sabu ru rhomurhọ uvuẹn oborẹ a ha i Baibol na yono awọrọ lele.—2 Tim. 3:16, 17. w20.09 28 ¶12

Tọsde, July 14

Are i dabu roro kpahen [Jesu] . . . , neneyo ọ jọ rhọ bẹn are, nẹ are i je rhe fiobọrhotọre.—Heb. 12:3.

Ana sabu fiomarhọ owian aghwoghwo na nyoma re ne roro kpahen oborẹ i Jehova o ruẹ nọ ha userhumu rẹn ọwan. Jerẹ udje, ọ yẹ ọwan emaren ẹhẹn buebun nyoma ẹbe re fomu phia ọrhẹ eri ha uvuẹn itanẹti, ikpekporo ọrhẹ ividio sansan, ọrhẹ erọrọ ra na sabu ni uvuẹn itanẹti. Roro kpahiẹn: Uvuẹn iwẹbsaiti ọwan, ana sabu mẹrẹn iyẹnrẹn sansan ri ha uvuẹn edjadjẹ ri vrẹn 1,000! (Matt. 24:45-47) Izede ọrọrọ ene ru sabu tẹnrovi owian aghwoghwo na, yẹ ọrẹ ana nyalele udje i Jesu. Ọ ha uphẹn rẹn emru owuorowu nọ lẹrhiẹ je se oseri kpahen urhomẹmro na-a. (John 18:37) Ọ ha uphẹn rẹn Echu nọ riẹriẹ ye ọke rọ yẹ ye ‘ọsoso ivie ọrẹ akpọ na ọrhẹ odidi aye-e’; yanghene o se rhẹ ufi na ọke ra guọlọ haye mwu ẹrhẹ orodje-e. (Matt. 4:8, 9; John 6:15) Ọ hatua efe-e; yanghene ha uphẹn rẹn ẹkparehaso ọgbogbanhon nọ lẹrhiẹ fiobọrhotọre-e. (Luke 9:58; John 8:59) Arha dẹrughwaroghwu edamuni, ana sabu tẹnrovi ogame i Jehova orhianẹ a karorhọ urhebro ọnyikọ Paul rọ ha ẹmro isese i kẹdẹkẹdẹ inyenana. w20.09 9-10 ¶6-7

Fraide, July 15

Are i hẹrokele mẹ jerẹ oborẹ mia hẹrokele i Kristi.—1 Cor. 11:1.

Oma ọ merhen ọwan re vwo imizu emẹse buebun ra wian gbanhan uvuẹn ukoko na! Aye e vwobọrhọ uyono ukoko ọrhẹ owian aghwoghwo na. Ezẹko e vwobọrhọ ẹruete Aghwẹlẹ Uvie na, jeghwai dje ọdamẹ phia rẹn Ilele Kristi erọrọ. Itiọrurhomẹmro, aye a dẹrughwaroghwu ebẹnbẹn. Imizu emẹse ezẹko ya hẹrote eri vwiẹre aye ri ho ne. Erọrọ e din ẹkparehaso nẹ abọ ekrun aye. Habaye ezẹko ri vwe vwo esa ya hẹrote emọ aye. Mesoriẹ o fo na hobọtua imizu emẹse? Fọkime ihworho akpọ na e ruẹ emẹse gbalogbalo, aye i vwe ji brọghọ rhẹ aye oma-a. Habaye, Baibol na ọ ta rẹn ọwan na hobọtua aye. Jerẹ udje, ọnyikọ Paul ọ ta rẹn ukoko rọ ha Rome no rhiabọ dede Phoebe, ji “ha userhumu ro fori riẹn.” (Rom. 16:1, 2) Paul o rhirhiẹ uvwre ihworho ri vwo uruemru re ni emẹse sakamu. Ọrẹn, ro rhiẹ Olele Kristi ne na, nọ hẹrokele i Jesu brọghọ rhẹ emẹse oma, ji dje uruemru esiri rẹn aye. w20.09 20 ¶1-2

Satọde, July 16

Are i ye ruẹ idibo . . . , are i rhe yono aye nẹ aye i ru lele ọsoso oborẹ mi je ekama ye harẹn are.—Matt. 28:19, 20.

Na sabu ha userhumu rẹn ihworho re yono no vwo oruru ro no ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na rẹn awọrọ, ana sabu nọ aye enọ enana: “Marhẹ enyerakpọ ọnọ o ru rhomurhọ ne fọkime wa ha oborẹ wu yonorin ruiruo? Wu rorori taghene o fori nẹ awọrọ i rhon iyẹnrẹn esiri na? Me wu na sabu ru ne wu ha userhumu rẹn aye?” (Prov. 3:27; Matt. 9:37, 38) Karorhọ taghene Jesu o jurhi rẹn ọwan ne ‘ru lele ọsoso oborẹ ro je ekama’ yen. Ọrana o surhobọmwu ekama eva ri maido, re ne vwo ẹguọlọ Osolobrugwẹ ọrhẹ ereva ọwan, ri surhobọmwu owian aghwoghwo na ọrhẹ ọrẹ ene ruẹ idibo. (Matt. 22:37-39) Itiọrurhomẹmro, ẹguọlọ yo no mwu aye vwobọrhọ owian aghwoghwo na. Ihworho ra ha i Baibol yono ina sabu rha zofẹn aye ine vwobọrhọ owian aghwoghwo na ọkezẹko. Ọrẹn, o fori na yẹ aye imwẹro taghene Jehova ọnọ ha userhumu rẹn aye fi ofẹnzẹ ituakpọ kparobọ.—Ps. 18:1-3; Prov. 29:25. w20.11 3 ¶6-8

Sọnde, July 17

Ame na nẹrhomo fọkiẹ are ọke ephian.—Col. 1:9.

We rhe mwuegbe hẹrhẹ uyono i Baibol, nẹrhomo vwe i Jehova kpahen ohworho we yono na ọrhẹ edamẹ enẹyen. Rẹ i Jehova nọ ha userhumu wẹn ha i Baibol na yono izede ro no te ọmudu ohworho na. Vwo rhẹ ẹhẹn taghene ẹkẹ ọnọ ọrẹ wu na ha userhumu riẹn mwuovwan omebrurhame. O fori nọ ji nẹrhomo vwe i Jehova. Izede ọgo? Nyoma rọ kerhọ ji tẹmro rẹn Jehova. Ọnọ sabu kerhọ i Jehova nyoma ro no se i Baibol na kẹdẹkẹdẹ. (Josh. 1:8; Ps. 1:1-3) Ọnọ sabu nẹrhomo kẹdẹkẹdẹ vwe i Jehova. Omarana, ha ẹrhomo ro nẹ ẹhẹn rhe tuẹn uyono na rhọ ji haye fuen uyono owuowu, hunute yi uvuẹn ẹrhomo enana. Ọke ọrhọ kerhọ wa nẹrhomo, no no yono oborẹ ono ru nẹrhomo nẹ ẹhẹn rhe vwe i Jehova nyoma odẹ i Jesu Kristi. (Matt. 6:9; John 15:16) Roro kpahen oborẹ isese i Baibol kẹdẹkẹdẹ (ra kerhọ i Jehova) ọrhẹ ẹrhomo (ra tẹmro rẹn Jehova) ono ru ha userhumu rẹn ohworho we yono tikẹrẹ i Jehova rhọ!—Jas. 4:8. w20.10 8 ¶8; 9 ¶10-11

Mọnde, July 18

Sẹrorẹ okugbe owu ọrẹ ẹhẹn na, uvuẹn erhirhiẹ ufuoma.—Eph. 4:3.

Oruru sekpahen okugbe ọrhẹ ufuoma rẹ Ilele Kristi erukaro i vwori, yẹ ukoko i Jehova o ji vwo inyenana. (Acts 16:4, 5) Jerẹ udje: Orhianẹ wu ruẹ uyono Oghwa Odẹrẹ na uvuẹn ukoko ọrọrọ—tobọ te uvuẹn ẹkwotọre ọrọrọ—wu na mẹriẹn taghene uyono na owu. Ogege, ẹhọn ono te otọre! Ẹhẹn ọfuanfon i Jehova ọvo yọ nọ sabu lẹrhẹ aruẹ okugbe ọnana rhirhiẹ ye! (Zeph. 3:9) Me wu na sabu ru? Gba nọ oma: ‘Mie toroba okugbe ọrhẹ ufuoma uvuẹn ukoko na? Mia huvwele imizu ra kobaro uvuẹn ukoko na? Awọrọ ina sabu hẹroso mẹ, maido sekpahen ewian uvuẹn ukoko na? Mia nyamwu ọke, ji vwo omwemẹ mi na ha userhumu rẹn awọrọ?’ (Jas. 3:17) Orhianẹ o vwo ekete wu na sabu ru rhomurhọ, nekpẹn userhumu ẹhẹn ọfuanfon na. Wu rha ha uphẹn riẹn no sun iruemru ọrhẹ irueruo enọ, imizu ukoko na ni ne vwo ẹguọlọ kpahuọn rhọ, aye ni na ji ha ukẹro ọghoghanren nuo. w20.10 23 ¶12-13

Tiusde, July 19

Are i rhiẹ ihworho re ruẹ lele ẹmro na, orhiẹ ere rhon yi ọvo-o.—Jas. 1:22.

Ana sabu ha i Baibol na ruẹ ujegbe. (Jas. 1:23-25) Buebun ọwan e ni ujegbe kurhiọke kurhiọke e ki nẹ oghwa. Izede ọrana, na sabu mẹrẹnvwrurhe sẹ o fori ne ruẹ ọkpọvi bọmọke awọrọ ina ki kpọ ọwan vi. Ọrẹ ohọhọme, erhe se i Baibol na kẹdẹkẹdẹ ana sabu mẹrẹn izede ene ru kpọ iroro ọrhẹ uruemru ọwan vi. Buebun a mẹrẹn erere aye i rhe se ọbe isese i kẹdẹkẹdẹ na, aye e ki nẹ oghwa urhiọke. Aye na ha uphẹn rẹn oborẹ aye i seri na no sun iroro aye. Uvuẹn ọsoso ẹdẹ na, aye na guọlọ uphẹn aye ina ha urhebro i Baibol na ruiruo. Habaye, o fori ne vwo ẹkwaphiẹrhotọre re ne se jeghwai roro kodo kpahen i Baibol na kẹdẹkẹdẹ. Ana sabu nie lọlọhọ, ọrẹn ọnana emru owu re ne vi ru na sabu daji izede arhọ na. Ọrẹ ohọhọme, Baibol na ọ họhọ imashini rẹ idọkitọ a ha ni oborẹ ugboma na ọ havwọ. Ọrẹn, o fori na homariotọre orhianẹ a guọlọ mẹrẹn erere nẹ urhebro ri ha i Baibol na, yanghene nyoma imizu ri ha ukoko na. w20.11 18 ¶3; 20 ¶8

Wẹnẹsde, July 20

Aye ne ru esegburhomẹmro ihworho ri ha uvuẹn ikoko na gbanhan, ikoko na ne buẹnrhọ kẹdẹkẹdẹ.—Acts 16:5.

Dedevwo a kparehaso Ilele Kristi erukaro na ọgbọ buebun, ọrẹn aye i ji riamerhen ọke ufuoma uvwre ọke ezẹko. Marhẹ Ilele Kristi enana i ha ọke ufuoma ruiruo lele? Idibo enana ri fuevwan na, i dabu ha uphẹn ọrana ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na, aye e fiobọrhotọre-e. Iyẹnrẹn rọ ha ọbe i Acts, ọ tare taghene aye i nyaren “uvuẹn ofẹnzẹ ọrẹ i Jehova.” Aye i dabu ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na, omarana aye ne “buẹnrhọ buẹnrhọ.” Itiọrurhomẹmro, Jehova ọ dabu ha ebrurhọ rẹn oruru aye i vwo kpahen owian aghwoghwo na uvuẹn ọke ufuoma. (Acts 9:26-31) Ilele Kristi erukaro i ha kuphẹn kuphẹn ghwoghwo iyẹnrẹn esiri na. Jerẹ udje, ọke ọnyikọ Paul ọ mẹrẹnvwrurhe taghene ighwe ọduado o rhie firhọ riẹn uvuẹn Ephesus, nọ ha uphẹn ọrana ghwoghwo ji ruẹ idibo uvuẹn amwa ọrana. (1 Cor. 16:8, 9) Idibo na ni damoma ghwoghwo “iyẹnrẹn esiri ọrẹ ẹmro i Jehova.” (Acts 15:30-35) Me yo nerhumie rhe? Ẹmro isese i kẹdẹkẹdẹ inyenana o djerie phia. w20.09 16 ¶6-8

Tọsde, July 21

Uhwu ọ nyoma onyakpọ rhe.—1 Cor. 15:21.

Ọke Adam o ruẹ ọdandan, nọ rhua uhwu vwe omayen ọrhẹ emọyen. Ọwan a ji rioja oborẹ o nerhumu ọdandan na. Ọrẹn, fọkime Jehova ọ rhọmọ i Jesu, ọwan ni na sabu vwo obọdẹn akpọ! “Ẹrhọmọnuhwu ihworho ri hwuru ọ ji nyoma onyakpọ rhe,” nọyẹ Jesu. Ọnyikọ Paul nọ tare, “Jerẹ oborẹ ihworho ephian e hwuẹ fọkiẹ Adam, omaran ihworho ephian ine ji nyerẹn fọkiẹ Kristi.” (1 Cor. 15:22) Me yi Paul ọ haye ta ọke rọ ta taghene “ihworho ephian e hwuẹ fọkiẹ Adam”? Paul ọ ta kpahen emọ Adam, ri ha ọdandan ọrhẹ ijẹgba riuku mie Adam, omarana aye ne hwuẹ. (Rom. 5:12) Adam ọ ha usuẹn ihworho ri ne “nyerẹn” na-a. Adam ọ mẹrẹn erere nẹ izobo otan i Kristi-i, fọkime Adam ohworho rọ gbare rọ ha arudo tiẹn uvwele i Jehova. Oborẹ ọ phia rẹn Adam yẹ oborẹ ọnọ ji phia rẹn ihworho rẹ “Ọmọ onyakpọ na” o seri “ẹvwe,” nọyẹ “oghwọghọ i bẹmẹdẹ.”—Matt. 25:31-33, 46; Heb. 5:9. w20.12 5 ¶13-14

Fraide, July 22

Jehova . . . o se ihworho ri homariotọre gbemru.—Ps. 138:6.

Orhianẹ a yẹ ọwan uphẹn ẹga ezẹko-o, roro kpahen udje emakashe ri fuevwan. Uvwre ọke usun Orodje Ahab, Jehova nọ ha use rẹn emakashe na nẹ aye i ha irorẹdjẹ phia kpahen oborẹ ene ru phiẹ orodje Ahab rhọ. Emakashe ezẹko ni ha irorẹdjẹ aye phia. Ọrẹn, irorẹdjẹ ọmakashe owu yi Jehova ọ djẹre, ji ta taghene ono vwo efikparobọ. (1 Ki. 22:19-22) Ẹhẹn emakashe ere hẹrhẹre na no seriotọre, rọ lẹrherẹ aye roro, ‘Mesoriẹ mie kpọke tẹmro dede’? Ẹjo, aye e ruẹ omara-an. Emakashe na i ghini vwo omeriotọre, aye i ji guọlọ họghọ rẹn Jehova. (Judg. 13:16-18; Rev. 19:10) Karorhọ uphẹn re vwori re ne ghwoghwo odẹ Osolobrugwẹ ọrhẹ Uvie yi. Ana sabu wene ewian ọwan, ọrẹn orhiẹ erana yi lẹrherẹ ọwan ghanren rẹn Jehova-a. Omeriotọre ọrhẹ uruemru dẹndẹn, yi na lẹrhẹ ọwan ghanren rẹn Jehova ọrhẹ imizu ukoko na. Omarana, nẹrhomo vwe i Jehova nọ ha userhumu wẹn sẹrorẹ uruemru dẹndẹn ọrhẹ omeriotọre. Roro kpahen omamọ idje ihworho ri vwo omeriotọre ọrhẹ uruemru dẹndẹn uvuẹn i Baibol na. Vwo ẹhẹn wu na ha userhumu rẹn imizu ukoko na ọrẹ kizede kizede.—1 Pet. 5:5. w20.12 26 ¶16-17

Satọde, July 23

Are i ha erhu ọrẹ usimirhọ na, ọrhẹ odan ọlọkọ ọrẹ ẹhẹn na, nọyẹ ẹmro Osolobrugwẹ.—Eph. 6:17.

Erhu ọrẹ usimirhọ na yẹ ifiẹrorhọ ri Jehova ọ yẹre ọwan—ifiẹrorhọ na taghene ono simi ọwan nẹ abọ uhwu ji kwosa rẹn eri ruẹ ọhọriẹ. (1 Thess. 5:8; 1 Tim. 4:10; Titus 1:1, 2) Ifiẹrorhọ ọrẹ usimirhọ re vwori, ọ sẹrorẹ omẹgbanhon iroro ọwan. Ọ lẹrhẹ ọwan tẹnroviẹ ive Osolobrugwẹ, ji ha userhumu rẹn ọwan ha ukẹro ro serhọ ni ebẹnbẹn ọwan. Ọwan e kuẹ erhu ọnana rhọ lele nyoma ra dabu sẹrorẹ iroro ọwan no serhọ rhẹ ọrẹ Osolobrugwẹ. Jerẹ udje, ọwan a hẹroso Osolobrugwẹ ukperẹ ono rhiẹ efe. (Ps. 26:2; 104:34; 1 Tim. 6:17) Odan ọlọkọ ọrẹ ẹhẹn na yẹ i Baibol na. Odan ọlọkọ ọrana o vwo omẹgbanhon ro ghwolo ọphiẹrhọ phia, ọ ji ha userhumu rẹn ihworho vabọ iyono efian ọrhẹ iruemru esọsọ. (2 Cor. 10:4, 5; 2 Tim. 3:16, 17; Heb. 4:12) A ha odan ọlọkọ ọnana ruiruo izede ro serhọ nyoma uyono i Baibol omobọ ọrhẹ iyono rẹ ukoko i Jehova o tiobọnẹ.—2 Tim. 2:15. w21.03 27 ¶4; 29 ¶10-11

Sọnde, July 24

A . . . kparere mẹ riẹ otọre rẹ ame o kinhariẹ re se i Patmos fọkime mie ghwoghwo ẹmro Osolobrugwẹ jeghwai se oseri kpahen Jesu.—Rev. 1:9.

Dedevwo ọ ha ekanron fọkime o ghwoghwo kpahen Jesu, ọnyikọ John o djephia taghene o vwo ẹguọlọ kpahen awọrọ. Jerẹ udje, ọ ya ọbe i Revelation jeghwai dje yi vwe ikoko na, nẹ aye i rhe ekwakwa “ri na vi phia phẹrẹkpẹ.” (Rev. 1:1) Ọkezẹko ọke re tiobọnu i John nẹ i Patmos, yọ ya kpahen akpenyerẹn ọrhẹ owian aghwoghwo i Jesu. Ọ ji ya ileta esa neneyo ọ sabu ha urhebro rẹn imizu na, jeghwai ruẹ aye gbanhon. Wu na sabu hẹrokele udje i John, jeghwai djephia taghene wu vwo ẹguọlọ kpahen ihworho nyoma oborẹ wa ha akpenyerẹn ọnọ ruẹ. Akpọ Echu ọ guọlọre taghene wu ghwọghọ ọsoso ọke ọrhẹ omẹgbanhon ọnọ rha guọlọ igho, yanghene ne wu haye titi. Ukpomaran, Ilele Kristi ephian uvuẹn akpọ na, a dabu vwobọrhọ owian aghwoghwo na jeghwai ha userhumu rẹn ihworho tikẹrẹ i Jehova. w21.01 10 ¶9-10

Mọnde, July 25

Jonathan no vwo ẹguọlọ kpahiẹn jerẹ omayen.—1 Sam. 18:1.

Manẹ Jonathan ọ sabu rioma kpahen i David. Ro rhiẹ ọmọ Orodje Saul, manẹ Jonathan ọ sabu ta taghene ọye yo no vi rhiẹ orodje, ọke ọsẹ ye orho hwu hin. (1 Sam. 20:31) Ọrẹn, Jonathan o vwo omeriotọre ọrhẹ atamwu kpahen Jehova. Omarana, nọ dabu hobọtua i David ri Jehova ọ djẹha no rhie orodje. Jonathan o ji vwo atamwu kpahen i David, dedevwo ọnana ọ lẹrhẹ evwan biomu i Saul. (1 Sam. 20:32-34) Jonathan o vwo ẹguọlọ okokodo kpahen i David, omarana ọrhọ rioma kpahiẹ-ẹn. Jonathan o vwo uduefigbere jeghwai fiuvweri buebun ne, fọkime ọ dabu rhe oborẹ a ha ikpitanbọ ọrhẹ ibigẹn ruiruo. E rhe i Jonathan ọrhẹ ọsẹ ye, Saul, rhẹ ihworho ri “dan phẹrẹ ghwẹ egodi,” jeghwai “gbanhon ghwẹ ikporokpo.” (2 Sam. 1:22, 23) Omarana, manẹ i Jonathan ọ sabu wọnma kpahen ekwakwa ro fiudugbere ru ne. Ọrẹn, Jonathan o simoma rhẹ i David yanghene rioma kpahiẹ-ẹn. Ukpomaran, Jonathan o jiri David fọkiẹ uduefigbere ọrhẹ ẹruẹhaso ro vwo kpahen Jehova. Itiọrurhomẹmro, ọke i David o kpe i Goliath hin, yi Jonathan o vwo ẹguọlọ kpahen i David jerẹ omayen. w21.01 21 ¶6; 22 ¶8-9

Tiusde, July 26

Urhomu harẹn ọmase ọyẹ ọhworhare.—1 Cor. 11:3.

Ilele Kristi ephian i ha otọre usun i Jesu Kristi. Ọrẹn, omizu ọmase ọrhọ rọnmọ, ọye no rhirhiẹ obotọre omẹgbanhon usun ọhworhare rọ vwọ gba. Ọrana ọnọ sabu rhiẹ obẹnbẹn. Omarana, ọke omizu ọmase orho roro kpahen ohworho ọnọ rọnmọ, ọnọ sabu nọ omayen enọ enana: ‘Me yo djerie phia taghene ọhworhare ọnana ono rhiẹ omamọ urhomu ekrun? Ọ ha ga ogame i Jehova karo uvuẹn akpenyerẹn yen? Orhiomara-an, marhẹ ono ru ha userhumu mẹ ga i Jehova mi rha rọnmiẹ?’ Itiọrurhomẹmro, ọmase na ọnọ ji sabu nọ omayen: ‘Omamọ iruemru ego mi vwori ri na sabu rhua erere rhiẹ orọnmo na? Mi vwo erhionrin ọrhẹ uruemru ghwologhwolo? Mi vwo omamọ onyerẹnkugbe rhẹ i Jehova?’ (Eccl. 4:9, 12) Oborẹ omamerhomẹ rẹ ane ọnọ mẹrẹn uvuẹn orọnmo ono bun te, o sekpahen orhienbro yi ọ ki rọnmọ. Iduduru imizu emẹse e dje omamọ udje phia nyoma aye a huvwele esa aye. O fori ne jiri aye! w21.02 8 ¶1-2

Wẹnẹsde, July 27

Rhiẹ i Macedonia ma ha userhumu rẹn ame.—Acts 16:9.

Uvwre ẹgbukpe ezẹko rhe na, ighwoghwẹmro buebun i bru ẹkẹ aye ine yono edjadjẹ ọrọrọ neneyo aye i sabu kerabọ owian Uvie na, aye ni ya ga uvuẹn ekete ra guọlọ ighwoghwẹmro Uvie na. Ọnana orhienbro omobọ rẹ Ilele Kristi enana i bruru, nẹ aye i sabu hobọtua ewian Uvie na. Dedevwo ọnọ sabu ha ẹgbukpe buebun nẹ aye i ki sabu djẹ edjadjẹ na fiotọre, ọrẹn aye a ha userhumu ọduado phia. Iruemru irhorhomu enana ọrhẹ ena aye, a bọn ukoko na gbanhan. Ọwan a ha ukẹro ọghoghanren ni imizu enana! Ugboma ekpako ukoko o vwo brorhiẹn taghene omizu ọhworhare o ji te ọrọ nọ ga ẹrhẹ ọkpako yanghene odibo owian, fọkime ọ vwọ dabu djẹ edjadjẹ ukoko na-a. Ekpako ukoko na ine ni omizu na so sẹ o mwuovwan sekpahen oborẹ i Baibol na ọ tare taghene ekpako ọrhẹ idibo owian i ru, orhiẹ sekpahen oborẹ ọye ọ djẹ edjadjẹ ukoko ọye ọ havwọ fiotọre te-e.—1 Tim. 3:1-10, 12, 13; Titus 1:5-9. w20.08 30 ¶15-16

Tọsde, July 28

Jenẹ o rhiẹ emru aghọghọ imizu mẹ, are i rha dẹrughwaroghwu edamuni sansan.—Jas. 1:2.

Ihworho e roro taghene ọke aye i rhe vwo omọkpokpọ, igho ọrhẹ ekrun ro vwo omamerhomẹ, yẹ aye ine vwo aghọghọ. Ọrẹn, aghọghọ ri James ọ ya kpahen na ọ ha usuẹn omamọ ẹhẹn ọfuanfon Osolobrugwẹ, a bọn yen kpahen erhirhiẹ onyakpọ-ọ. (Gal. 5:22) Olele Kristi ọ mẹrẹn aghọghọ yanghene omamerhomẹ, orhianẹ ọ mẹrẹnvwrurhe taghene o ruẹ ọhọre i Jehova, ji nyalele udje i Jesu. (Luke 6:22, 23; Col. 1:10, 11) Jerẹ erhanren rọ bara uvuẹn ukpẹ obọ, aruẹ aghọghọ ọnana ọ bara uvuẹn ọmudu Olele Kristi. O vwo fuen ọke ohworho orho kpomẹ yanghene fọkime igho ọ kanranre-en. O vwo ji fuen orhianẹ ekrun yanghene awọrọ a ha ọwan djechẹẹ yanghene kparehaso ọwa-an. Ukperẹ ono seriotọre, ukpẹ na nọ bara rhọ ọke evwreghrẹn a damoma aye ine fuien. Edamuni ra dẹrughwaroghwẹ fọkiẹ esegburhomẹmro ọwan, e djephia taghene ọwan ghini Ilele Kristi urhomẹmro na. (Matt. 10:22; 24:9; John 15:20) Fọkiẹ iroro ọnana, James nọ ya ẹmro isese i kẹdẹkẹdẹ inyenana. w21.02 28 ¶6

Fraide, July 29

Omamọ ẹmro ọ lẹrhẹ [ọmudu na] ghọghọ.—Prov. 12:25.

Ọke we se eghwẹmro i Baibol ri djephia taghene e vwo omẹgbanhon ọke erhe vwo ẹhẹn ọfọfọ ji hẹroso i Jehova, o fori na damoma fiẹ eghwẹmro enana rhẹ urhomu. Ne wu sabu ruie, wu na sabu se oghwẹmro na phia gorigori yanghene ya aye rhẹ ọbe, ne wu rha vwanriẹn aye se ọke ephian. Jehova ọ ta rẹn Joshua no se ọbe Urhi na ọke ephian izede ro no roro kodo kpahiẹn, neneyo ọ sabu ha ẹghwanren ruiruo. Aruẹ okarorhọ erana, ina ha userhumu riẹn fiẹ ofẹn rọ nọ sabu vwo uvuẹn erhirhiẹ rọ havwọ na kparobọ. (Josh. 1:8, 9) Eghwẹmro buebun uvuẹn i Baibol na, ina sabu yẹ ọwan ufuoma uvuẹn erhirhiẹ ri na lẹrhẹ ọwan vwo ọfiamu yanghene zofẹn. (Ps. 27:1-3; Prov. 3:25, 26) Uvuẹn uyono ukoko, ọwan a mẹrẹn erere nẹ ọkpọvi ra haphia, ẹkpahenrhọ imizu na ọrhẹ ẹmro urhebro re lele imizu na ta kugbe. (Heb. 10:24, 25) Ana ji sabu mẹrẹn urhebro ọduado ọke arha ta ebẹnbẹn ọwan rẹn igbehian ra hẹroso uvuẹn ukoko na. w21.01 6 ¶15-16

Satọde, July 30

Rhiẹ omamọ udje rẹn ihworho ri fuevwan.—1 Tim. 4:12.

Ọke we bromarhame, wu dje esegburhomẹmro ọgbogbanhon phia jeghwai hẹroso i Jehova. Ọrẹ omamerhomẹ, Jehova nọ yẹruọ uphẹn wu ne rhiẹ owuọwan usuẹn ekrun ọnẹyen. Oborẹ o fori ne wu ru vwana yẹ ọrẹ wu na hẹroso i Jehova ọke ephian. Ọnọ sabu họhọ taghene ọ lọhọre ra na hẹroso i Jehova ọke wu rha guọlọ brorhiẹn eghoghanren, ọrẹn nẹ ọke erọrọ vwo? Ọ ghanranren omamọ ne wu hẹroso i Jehova ọke we brorhiẹn, tobọ te eri sekpahen iruẹn ọrhẹ ughe, aruẹ iruo re ne fiomarhọ, ọrhẹ ẹkẹ re bru te oma! Wu vwa hẹroso ẹghwanren ọnọ-ọ. Ukpomaran, guọlọ iruemru-urhi Baibol ri sekpahen erhirhiẹ wu havwọ, ne wu ji nyalele ọkpọvi ọrana. (Prov. 3:5, 6) Wu rhe ruẹ omaran, wu na lẹrhẹ oma merhen i Jehova, ji rhiẹ ohworho ra hẹrosua uvuẹn ukoko na. Itiọrurhomẹmro, jerẹ ọwan ephian, are ihworho ri vwa gba, are ine ji rusọ ọkezẹko. Ọrẹn, o fo nẹ ọrana ọ lẹrhẹ are je ruẹ oborẹ are ina sabu ru ephian uvuẹn ogame i Jehova-a. w21.03 6 ¶14-15

Sọnde, July 31

E simirin mẹ nẹ unu okporokpo na.—2 Tim. 4:17.

Ihworho ekrun ọnọ a kparahasuọ fọkime wa ga i Jehova? Yanghene we rhirhiẹ ẹkwotọre re fiẹ ughwru yanghene ra dobọ owian ihworho i Jehova ji? Orhiomaran, wu na sabu mẹrẹn urhebro nẹ isese 2 Timothy 1:12-16 ọrhẹ 4:6-11, 17-22. Ọnyikọ Paul ọ ya ekete i Baibol ọnana ọke rọ ha ekanron. Bọmọke wu ne ki se eghwẹmro erana, nẹrhomo vwe i Jehova kpahen obẹnbẹn na ọrhẹ oborẹ ọ hobọte owẹwẹ lele. Hunute oborẹ ọ daruọ te. Orho ru, nẹrhomo vwe i Jehova nọ ha userhumu wẹn mẹrẹn iruemru-urhi ri ha iyẹnrẹn ri sekpahen edamuni Paul, ri na ha userhumu wẹn rhe oborẹ wu ne ruo kpahen obẹnbẹn na. Jehova ọ ha orhetio rẹn i Paul taghene ana kparehasuiẹ fọkime ọye Olele Kristi. (Acts 21:11-13) Marhẹ i Jehova o ru ha userhumu rẹn Paul? Ọ kpahenrhọ ẹrhomo i Paul, jeghwai yẹ ye omẹgbanhon. A yẹ Paul imwẹro taghene ọnọ mẹrẹn osẹkwa fọkiẹ owian ọgbogbanhon rọ wian ne. Jehova ọ ji ha igbehian i Paul ri vwo atamwu ha userhumu riẹn. w21.03 17-18 ¶14-15, 19

    Okpe Ẹbe Ukoko na Ephian (2011-2025)
    Log Out
    Log In
    • Okpe
    • Dje yi
    • Oborẹ o jeruo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Oborẹ Ana Haye Ruiruo Lele
    • Urhi ro Suien
    • Ruẹ Ewene Rhẹ Urhi ro Suien
    • JW.ORG
    • Log In
    Dje yi Vwe Ohworho