NXA̱DI 37
Nuʼä Biblia manhyu̱ nʼtsofo nangeʼä ra ʼbe̱fi ʼne nangeʼä mbe̱ti
¿Ha jaʼbu̱ ʼnandi emme xi dü ni mu̱i nangeʼä ge hinyu̱ ni mbe̱ti o ni ʼbe̱fi? Jaʼbu̱ xi nhëi gä o̱rpähu̱ na pa̱ha̱ Ojä pe̱ kextä ge gä mpe̱hmu̱ pa gä ta̱nhmu̱ʼä di honhmu̱. Pe̱ nuʼä Biblia di ʼrakju̱ yu̱ nʼtsofo ge dä ze̱kju̱.
1. ¿ʼBe̱ʼä ma nʼtsofo di ünʼä Biblia nangeʼä ra ʼbe̱fi?
Nuʼä Jeoba ne ge gä njohyahu̱ nangeʼä ʼbe̱fi di o̱thu̱. Asta nuʼä Biblia ëna ge emme di johya ʼna ra nʼyohu̱ nuʼbu̱ handi ge emme bi bo̱manhoʼä ra ʼbe̱fi bi ʼyo̱ʼte (Eclesiastés 2:24). Nuʼä Jeoba emme di ho di mpe̱fi. Njabu̱, nuʼbu̱ emme di ho gä pe̱hmu̱ emme di johyahu̱ geʼtho di häkpähu̱ na nʼto̱ʼteʼä Jeoba.
Emme jaʼtse̱di gä mpe̱hmu̱, pe̱ hingi ja gä he̱hmu̱ ge gä o̱rpähu̱ na ʼbe̱fiʼä Jeoba (Juan 6:27). Nuʼä Jeoba ma ge nuʼbu̱ njämʼbu̱ gä he̱hmu̱ ge gä o̱rpähu̱ na ʼbe̱fi, nuʼä, dä ʼrakju̱ nuʼä di honhmu̱.
2. ¿ʼBe̱ʼä ma nʼtsofo di ünʼä Biblia ge nangeʼä ra mbe̱ti?
Madägeʼä nuʼä Biblia ma ge nuʼä ra mbe̱ti sa̱ di ze̱kju̱, pe̱ kextä xikju̱ ge ja gä njamansühu̱ geʼtho hingä geʼä di ʼrakju̱ ra njohyaʼä (Eclesiastés 7:12). Nuʼä Biblia ma ge hingä ne gä membe̱tihu̱, ʼne di ʼrakju̱ nuna ra nʼtsofo, ge “gä njohyahu̱ nange hangü ʼtsu̱ i jahu̱” (dä mi nu Hebreos 13:5). Nuʼbu̱ di johyahu̱ nange hangü di tähmu̱ o di pe̱su̱, ya hingä emme dä dü ma mu̱ihu̱ ge gä ne gä tähmu̱ xi ngü mbe̱ti. Kextä hindi nhyo̱thu̱ yu̱ gue̱nda ge hingä jaʼtse̱di (Proverbios 22:7). ʼNe hingä nʼyënhmu̱ ge gä hüxu̱ mbe̱ti o ho̱nʼtä go ʼbe̱ʼä gä o̱thu̱ pa ʼnahmantho di nja ma mbe̱tihu̱.
3. ¿ʼBe̱pu̱ dä za̱ gä honhmu̱ ma mbe̱tihu̱ pa nangeʼu̱ miʼra?
Nuʼä Jeoba emme di ho di ünnu̱ yu̱ jäʼi nuʼä ga̱ʼtho honi, ʼne di häkpähu̱ na nʼto̱ʼte nuʼbu̱ ko mpa̱ha̱thoho di ünhnu̱ʼu̱ miʼra nuʼä hangü ʼtsu̱ di pe̱su̱ (1 Timoteo 6:18). Kextä nuʼbu̱ ko mpa̱ha̱thoho di ünhmu̱ ma mbe̱tihu̱ pa ge dä njüʼti o dä tha̱i nuʼä di honhmu̱bu̱ yu̱ ngümpe̱ti, ʼne kextä nuʼbu̱ di ze̱hmu̱ʼu̱ honʼä mfa̱ʼtsi tengüʼu̱ ma kühu̱. Nuʼä Jeoba hingi u̱rpä gue̱nda hangü mbe̱ti di ünhmu̱, manʼna numanho nuʼbu̱ ko mpa̱ha̱tho di ünhmu̱ nuʼä hangüʼtsu̱ di pe̱su̱. ʼNe nuʼbu̱ di o̱thu̱ ngübu̱ manʼna di johyahu̱ ʼne di o̱thu̱ di njohya na mu̱iʼä Jeoba (dä mi nu Hechos 20:35).
GÄ PÄHMU̱ MANʼNA NANGEHNA
Gä pähmu̱ ndaʼu̱ yu̱ njäpi gä hänhmu̱ nuʼbu̱ hingä ʼbe̱ʼthobähu̱ʼä ma ʼbe̱fihu̱ ʼne nuʼbu̱ gä njohyahu̱ nangeʼä di pe̱su̱.
4. Gä o̱thu̱ xi nho ma ʼbe̱fihu̱ pa gä ëspähu̱ʼä Jeoba
Nangeʼä ge di ëspähu̱ʼä Jeoba ja gä o̱thu̱ xi nho ma ʼbe̱fihu̱. Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä manʼna gi numanho nangeʼä ra nʼto̱ʼteʼä Jason nubu̱ ja na ʼbe̱fi?
¿ʼBe̱ʼä bi ʼyo̱ʼte pa ge hingä ho̱nʼtä na ʼbe̱fi dä hyäpä dümu̱i?
Dä mi nuui Colosenses 3:23, 24 ʼne manhmi nangehna:
¿Hanja emme jaʼtse̱di gä o̱thu̱ xi nho ma ʼbe̱fihu̱?
Emme jaʼtse̱di gä mpe̱hmu̱, pe̱ hingi ja gä he̱hmu̱ ge nuʼä ra ʼbe̱fi dä zängbähu̱ gä o̱rpähu̱ na ʼbe̱fiʼä Jeoba.
5. Nuʼu̱ yu̱ njäpi gä nuhu̱ nuʼbu̱ gä njohyahu̱ nangeʼä di pe̱su̱
Xi ngü yu̱ jäʼi emme di mpe̱fi pa di membe̱ti, pe̱ nuʼä Biblia hingi ma ge ngübu̱ ja gä o̱thu̱. Dä mi nuui 1 Timoteo 6:6-8 ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä ma nʼtsofo di ʼrakju̱ʼä Biblia?
Dä za̱ gä njohyahu̱ madägeʼä hingi gü di pe̱su̱. Dä mi nuui ä BIDEO ʼne manhmi nangehna:
¿Hanja di johyaʼu̱ yu̱ familia mambu̱ ja bideo madägeʼä hingi gü pe̱ʼtsu̱?
Xiʼbu̱ ya ja ma mbe̱tihu̱, pe̱ di nehu̱ ge manʼna xtä ngü, ¿ʼbe̱ʼä ja gä o̱thu̱? Nuʼä Jesús bi manʼä ʼna ejemplo ge hanja hingi ho gä mbënhmu̱ ngübu̱. Dä mi nuui Lucas 12:15-21 ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä gi mbëni nangeʼä bi manʼä Jesús? (Dä mi nuui ä bersikulo 15).
Dä mi nuui Proverbios 10:22 ʼne dä mi hyandi ʼbe̱pu̱ di nthe̱ui 1 Timoteo 6:10. ʼNe mʼbe̱fa manhmi nangehna:
¿Ndaʼä gi mbëni ge manʼna jaʼtse̱di: ge gi ʼyo̱tni amigoʼä Jeoba o ge emme xtä ngü mbe̱ti gi pe̱ʼtsi? ¿Hanja ngübu̱ gi mbëni?
¿ʼBe̱ʼä ma nʼu̱mbi gi nu geʼbu̱ ho̱nʼtä ra mbe̱ti dä ʼyo ni mu̱i?
6. Nuʼä Jeoba di ʼrakju̱ nuʼä di honhmu̱
Nuʼu̱ yu̱ hëi ge di thohmu̱ nangeʼä ra mbe̱ti ʼne ra ʼbe̱fi, geʼä di ze̱kju̱ gä pähmu̱ geʼbu̱ di ka̱mfënihu̱ʼä Jeoba o hinna. Dä mi nuui ä BIDEO pa gi pädi ʼbe̱ʼä dä za̱ gi ʼyo̱ʼte nuʼbu̱ gä thohyu̱ hëi nangeʼä ra mbe̱ti ʼne mʼbe̱fa manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä ma hëi bi thoʼä kü üpu̱ ja bideo?
¿ʼBe̱ʼä bi ʼyo̱ʼte pa hingä emme dä dü na mu̱i?
Dä mi nuui Mateo 6:25-34 ʼne manhmi nangehna:
¿ʼBe̱ʼä manʼä Jeoba ge dä ʼyo̱ʼte pa nangeʼu̱ toʼo di ʼbe̱ʼtobäʼä na ʼbe̱fi?
NUʼÄ ʼBE̱ʼÄ MANʼU̱ ʼRA YU̱ JÄʼI: “Emme ja gä mpe̱fi ga̱ʼtho yu̱ pa, njabu̱ hingi sa̱ gä mba ga̱ʼtho yu̱ mpe̱ti”.
¿ʼBe̱ʼä ma texto bä ʼyëpu̱ ja Biblia di ze̱ʼi gi ka̱mfëni ge manʼna po̱manho gi ʼbe̱ʼtobi na ʼbe̱fi Ojä?
NUʼÄ MANʼNA JAʼTSE̱DI
Nuʼä mbe̱ti ʼne nuʼä ra ʼbe̱fi emme mahyoniʼu̱ pe̱ njämʼbu̱ ja gä he̱hmu̱ ge dä zängbähu̱ ge gä o̱rpähu̱ na ʼbe̱fiʼä Jeoba.
Nuʼä dä pähmu̱
¿ʼBe̱ʼä dä ze̱ʼi ge hingä ho̱nʼtä ra ʼbe̱fi gi mbëni?
¿ʼBe̱pu̱ di ze̱kju̱ ge gä njohyahu̱ nangeʼä di pe̱su̱?
Nuʼä Jeoba ma ge dä ünni nuʼä dä hyonʼu̱ yu̱ me̱fi, xiʼe ¿ʼbe̱pu̱ dä za̱ gi ʼyüdi ge gi ka̱mfëniʼä Jeoba?
DÄ MI PÄDI MANʼNA
¿Ha manʼä Biblia ge xi nʼtsoʼä mbe̱ti? Dä mi pädi ʼbe̱ʼä mambu̱.
“¿Ha geʼä ra mbe̱ti na ʼtsoki ge emme ja yu̱ hëi?” (Bä ʼyëpu̱ jw.org)
Dä mi pädi ʼbe̱pu̱ ja gi ünʼä gi pe̱ʼtsi pa dä numanho Jeoba nuʼä gi o̱ʼte.
“¿ʼBe̱ʼä manʼä Biblia nuʼbu̱ jaʼä di ünhmu̱?” (Bä ʼyëpu̱ jw.org)
¿Ha xi nʼtso gä nʼyënhmu̱ pa gä tähmu̱ mbe̱ti?
“Nuʼä manʼä Biblia nange: Gä nʼyënhmu̱ pa gä tähmu̱ mbe̱ti” (¡Despertad!, marso ge 2015)
Dä mi pädi ʼbe̱ʼä bi ze̱ʼä ʼna nʼyohu̱ pa bi pa̱hna mʼbu̱i ʼne himbi thoki bi mpë ʼne di nʼyëni pa dä däʼä mbe̱ti.
“Emme mi ho gä mbabu̱ mi ntähä ge di ntiʼu̱ yu̱ fani” (La Atalaya, 1 nobiembre ge 2011)