BIBLIOTEKA ONLINE Watchtower
Watchtower
BIBLIOTEKA ONLINE
Papiamentu (Kòrsou)
  • BEIBEL
  • PUBLIKASHON
  • REUNION
  • w07 15/2 pág. 30-31
  • Pregunta di Lektor

No tin vidio disponibel pa esaki.

Despensa, tin un problema pa habri e vidio.

  • Pregunta di Lektor
  • E Toren di Vigilansia Anunsiando e Reino di Yehova Dios—2007
  • Informashon Similar
  • Gesto i Ekspreshon di Kara
    Benefisiá di e Skol di Ministerio Teokrátiko
  • Selebrashonnan Ku No Ta Agradá Dios
    “Keda den e Amor di Dios”
  • Bebementu di Mas Ta Realmente Asina Malu?
    Spièrta!—2004
E Toren di Vigilansia Anunsiando e Reino di Yehova Dios—2007
w07 15/2 pág. 30-31

Pregunta di Lektor

Dikon Testigunan di Yehova ta evitá di partisipá den un bríndis siendo ku Beibel no ta menshoná esei?

Dal un bríndis ku un glas di biña (òf kualke otro bebida alkohóliko) ta un kustumber bieu ku ta ser praktiká hopi kaminda, apesar ku e métodonan di brinda kisas ta varia di un lugá pa otro. Tin biaha hende ku ta brinda òf hasi un ‘toost’ ta dal nan glas huntu. E persona ku ta ofresé e bríndis por lo general ta deseá òf pidi pa felisidat, bon salú, bida largu òf algu por estilo pa un otro hende. E otro personanan ku ta tumando parti den e bríndis kisas ta ekspresá ku nan ta di akuerdo òf nan ta hisa nan glas i bebe poko biña. Pa hopi hende, esaki ta parse un kustumber inofensivo òf un akto di kortesia, pero tin motibunan válido pakiko Testigunan di Yehova no ta partisipá den un bríndis.

Esei no ta pasobra kristiannan no ta deseá pa un hende haña felisidat i disfrutá di bon salú. Por ehèmpel, den un karta na e kongregashonnan, e kuerpo gobernante di promé siglo a konkluí ku un palabra ku por ser tradusí komo “bon salú pa boso,” “kuida kurpa” òf “pasa bon.” (Echonan 15:29, NW) Ademas, algun adoradó berdadero a bisa reinan humano: “Ku mi señor . . . biba pa semper” òf: “Ku rei biba pa semper.”—1 Reinan 1:31; Nehemias 2:3.

Pero for di kiko e kustumber di brinda a originá? E Toren di Vigilansia na spañó di 1 di mart 1968 (na ingles, 1 di yanüari 1968), a sita The Encyclopædia Britannica (1910), Volúmen 13, página 121: “E kustumber di dal un ‘salú’ na fabor di hende bibu muy probablemente a bin di e rito religioso di antigwedat di bebe algu komo ofrenda na e diosnan i na e mortonan. Na ora di kome, e griego- i romanonan tabata basha un bebida abou komo ofrenda na nan diosnan, i na banketenan seremonial nan a dal un bríndis pa e diosnan i pa e mortonan.” E ensiklopedia a agregá: “Estrechamente ligá ku e kustumbernan aki di bebe komo un tipo di ofrenda, lo mester tabatin e dalmentu di bríndis na fabor di e salú di hende bibu.”

Ainda e kustumber ei ta válido? E buki International Handbook on Alcohol and Culture (Manual Internashonal di Alkohòl i Kultura) publiká na 1995 ta bisa: “[Brindamentu] probablemente ta un aspekto no-religioso ku a resta di e ofrendanan di bebida di antigwedat kaminda nan a ofresé un líkido sagrado na e diosnan: sea sanger òf biña a kambio di un deseo, un orashon resumí den e palabranan ‘bida largu!’ òf ‘na bo salú!’”

Ta bèrdat ku no ta tur biaha ta asina ku pasobra un opheto, un diseño òf un práktika tin rais òf similaridat den religion falsu di antigwedat, un adoradó berdadero ta prohibí di tin e kos ei òf di hasi uso di dje. Tuma por ehèmpel granatapel. Un ensiklopedia bíbliko renombrá ta informá: “Granatapel aparentemente a ser usá tambe komo un símbolo sagrado den religionnan pagano.” Sin embargo, Dios a laga bòrda diseño di granatapel riba zòm di paña di e sumo saserdote, i e pilánan di koper di e tèmpel di Salomon tabata dòrná ku granatapel. (Eksodo 28:33; 2 Reinan 25:17) Asina tambe, renchi di kasamentu un tempu tabatin nifikashon religioso. Sin embargo, mayoria di hende awe no sa esei i ta konsiderá un renchi di kasamentu simplemente komo prueba ku un hende ta kasá.

Kiko di usa biña en konekshon ku aktonan religioso? Por ehèmpel, un biaha e hòmbernan di Sikem ku tabata adorá Baal “a bai den kas di nan dios i a kome i bebe, i a maldishoná Abimelek,” yu hòmber di Gideon. (Huesnan 9:22-28) Bo ta kere ku un persona leal na Yehova lo a partisipá den e bebementu ei, podisé invokando e poder di un dios kontra Abimelek? Ora Amos tabata deskribí un periodo ku hopi hende den Israel a rebeldiá kontra Yehova, el a bisa: “Nan ta drumi banda di kada altar; i den kas di nan dios nan ta bebe biña di esnan ku a haña but.” (Amos 2:8) Akaso adoradónan berdadero lo a partisipá den okashonnan asina, sea ku nan a basha biña abou komo ofrenda na e diosnan òf a djis beb’é den e sirkunstansia ei? (Jeremias 7:18) Òf un adoradó berdadero lo a hisa un glas di biña i pidi un dios influensiá òf bendishoná e futuro di un hende?

Ta interesante pa nota ku tabatin biaha ku adoradónan di Yehova a hisa nan mannan i pidi pa un bon resultado. Pero nan a hisa nan mannan na e Dios berdadero. Nos ta lesa: “Salomon a bai para dilanti di e altar di SEÑOR . . . i a habri su mannan na shelu. I el a bisa: ‘O Yehova, e Dios di Israel, no tin ningun Dios manera bo . . . tende abo den shelu, bo lugá di biba; tende i pordoná.’” (1 Reinan 8:22, 23, 30) Asina tambe “Esdras a bendishoná [Yehova] . . . I henter e pueblo a kontestá: ‘Amèn, Amèn!’ miéntras ku nan tabata hisa nan mannan na laira; despues nan a bùig ku nan kara te na suela i a adorá SEÑOR.” (Nehemias 8:6; 1 Timoteo 2:8) Pues ta bisto anto ku e personanan ei no a hisa nan mannan na shelu pa pidi bendishon for di un òf otro dios di fortuna òf suerte.—Isaias 65:11.

Hopi hende awe ku ta partisipá den un bríndis kisas no ta pensa ku nan ta pidiendo un reakshon òf bendishon for di un dios, pero tampoko nan no por splika dikon nan ta hisa nan glas di biña na laira den direkshon di shelu. Sin embargo, e echo ku nan no ta analisá e asuntu kuidadosamente no ta un motibu pa kristiannan berdadero sinti nan mes obligá na imitá nan gestonan.

Ta bon konosí ku den otro asuntunan tambe Testigunan di Yehova ta apstené di hasi gestonan ku mayoria di hende ta hasi. Por ehèmpel, hopi hende ta hasi sierto gestonan pa ku emblemanan nashonal òf bandera; nan no ta konsiderá e gestonan ei komo akto di adorashon. Kristiannan berdadero no ta interferí ku e gestonan ei, pero nan personalmente no ta partisipá den nan. Hopi Testigu ora ku nan tabata sa ku lo bai tin un seremonia asina, a aktua diskretamente pa asina nan no ofendé otro hende. En todo kaso, nan ta determiná pa no hasi gestonan patriótiko, ya ku e gestonan ei no ta na armonia ku Beibel. (Eksodo 20:4, 5; 1 Juan 5:21) Hopi hende awe kisas no ta konsiderá partisipashon den un bríndis komo un gesto religioso. Pero tin motibunan válido pakiko kristiannan no ta partisipá den dje, ya ku e tin un background religioso i te awe por ser mirá komo un petishon na ‘shelu’ pa haña bendishon, komo si fuera pidiendo yudansa di un forsa sobrehumano.—Eksodo 23:2.

    Publikashonnan na Papiamentu (Curaçao) (1986-2025)
    Log Out
    Log In
    • Papiamentu (Kòrsou)
    • Kompartí
    • Preferensia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Kondishonnan di Uso
    • Maneho di Privasidat
    • Konfigurashon di Privasidat
    • JW.ORG
    • Log In
    Kompartí