ARTÍKULO DI ESTUDIO 21
KANTIKA 107 E Ehèmpel Divino di Amor
Kon Bo Por Haña un Kasá Ku Ta Bon pa Abo?
“No ta fásil pa haña un bon esposa; un bon esposa ta bal muchu mas ku koral.”—PRO. 31:10.
LOKE NOS LO SIÑA
Prinsipionan di Beibel ku lo yuda bo haña un ruman ku por ta un bon kasá pa abo i kon otro rumannan den kongregashon por yuda esnan ku tin gana di kasa.
1-2. (a) Ki tres kos un ruman mester tene kuenta kuné promé ku e kuminsá un namorashon? (b) Kiko nos ke men ku “namorashon”? (Wak “Splikashon.”)
ABO ke kasa? Ta bèrdat ku pa ta felis bo no mester ta kasá. Pero asina mes, hopi ruman soltero, sea yòn òf nò, ke kasa. Pero promé ku bo kuminsá namorá un ruman, bo mester tin un amistat será ku Yehova, konosé bo mes bon i ta finansieramente responsabel.a (1 Kor. 7:36) Anto ora esei ta e kaso, chèns ta mas grandi ku lo bo tin un matrimonio felis.
2 Pero, no semper ta fásil pa haña un ruman ku lo ta un bon kasá pa abo. (Pro. 31:10) Anto asta ora bo haña un ruman ku lo bo tin gana di konosé mihó, kisas no ta fásil pa kuminsá un namorashon.b Den e artíkulo akí, nos lo trata kiko lo yuda un ruman soltero ku esei. I tambe nos lo mira kiko otro ruman den kongregashon por hasi pa yuda rumannan ku ke kasa.
YUDANSA PA HAÑA UN BON KASÁ
3. Kiko un ruman soltero tin ku tene kuenta kuné ora e ta buska un kasá?
3 Promé ku bo kuminsá ku namorashon, ta bon pa bo pensa kiko bo ta buska den e persona ku lo bo ke kasa kuné. Pasó sino, bo por laga un ruman ku ta bon pa bo pasa bo forbei òf bo por kuminsá namorá un ruman ku no ta bon pa bo. Di mes, kualke hende ku bo tin pensá di namorá, mester ta un Testigu batisá. (1 Kor. 7:39) Pero, djis pasó e ta batisá no ta nifiká ku lo e ta un bon kasá pa abo. Pues, ta hopi importante pa bo puntra bo mes: ‘Kiko ta mi metanan? Kiko ta algun kualidat ku mi ta haña ta importante pa mi futuro kasá tin? Loke mi ta buskando den un futuro kasá ta realístiko?’
4. Kiko algun ruman soltero ta pidi den orashon?
4 Klaru ku bo a papia ku Yehova kaba tokante bo deseo di kasa. (Flp. 4:6) Aunke ta bèrdat ku Yehova no a primintí su sirbidónan un kasá, loke sí e por hasi ta yuda bo den e proseso di buska un kasá. E ta hasi esei pasobra e stima bo i sa kiko bo mester. P’esei, sigui papia kuné i sigui kont’é loke bo ta sinti. (Sal. 62:8) Pidié duna bo pasenshi i sabiduria. (Sant. 1:5) John,c un ruman soltero na Merka, a splika kiko ta e kosnan ku e ta bisa Yehova den orashon: “Mi ta bisa Yehova kiko ta e kualidatnan ku mi ta deseá den un kasá. Mi ta pidié yuda mi haña oportunidat di topa un ruman ku ta bon pa mi. Mi ta pidi Yehova tambe pa yuda mi desaroyá kualidatnan pa ta un bon esposo.” Tanya, un ruman muhé di Sri Lanka, a bisa: “Turesten ku mi ta sigui buska, mi ta pidi Yehova pa yuda mi keda positivo, felis i fiel na dje.” Asta si bo tin ku warda mas di loke bo a ferwagt, Yehova ta primintí ku lo e pèrkurá pa bo i duna bo e amor i atenshon ku bo mester.—Sal. 55:22.
5. Kiko un ruman soltero tin ku hasi pa e por sera konosí ku otro hende ku tambe stima Yehova? (1 Korintionan 15:58) (Wak e plachi.)
5 Beibel ta animá nos pa nos tin “hopi di hasi den e trabou di Señor.” (Lesa 1 Korintionan 15:58.) Si bo hasi esei, lo bo pasa tempu ku un variedat di ruman i forma bunita amistatnan. I no esei so, lo bo haña chèns di topa mas ruman soltero ku tambe ta hasiendo hopi pa Yehova. Anto segun ku bo ta hasi tur loke bo por pa hasi Yehova kontentu, abo tambe lo ta felis.
Si bo sigui hasi hopi pa Yehova i pasa tempu ku diferente ruman, den nan bo por sera konosí ku algun ku ke kasa (Wak paragraf 5)
6. Kiko un ruman soltero tin ku hasi miéntras e ta buska un kasá?
6 Pero, tin algu sí ku bo mester tene kuidou kuné: No laga buskamentu di un kasá bira e kos di mas importante den bo bida. (Flp. 1:10) Kòrda ku berdadero felisidat no ta dependé si bo ta kasá òf nò. Mas bien, e ta dependé di bo amistat ku Yehova. (Mat. 5:3) Ademas, ora bo ta soltero bo tin hopi mas libertat pa hasi loke bo ke pa Yehova. (1 Kor. 7:32, 33) P’esei probechá bon di bo tempu komo soltero. Jessica, un ruman di Merka ku a kasa ku kasi 40 aña, a bisa: “Aunke mi tabatin deseo di kasa, m’a hasi tur loke mi tabata por pa Yehova i esei ta loke a yuda mi keda trankil i no desesperá.”
TUMA TEMPU PA BO OPSERVÁ
7. Dikon ta sabí pa tuma tempu pa opservá un persona ku bo ta interesá den dje? (Proverbionan 13:16)
7 Kiko bo tin ku hasi si bo a haña un hende ku ta parse di por bira un bon kasá pa bo? Akaso bo tin ku sali bis’é mesora ku bo ta interesá den dje? Beibel ta bisa ku un hende sabí ta haña konosementu promé ku e aktua. (Lesa Proverbionan 13:16.) Pues, lo ta sabí pa promé ku bo bis’é algu, bo opserv’é pa un tempu sin ku e ta ripará esei. Aschwin di Hulanda a bisa: “Masha lihé mes bo por haña sintimentu pa un hende, pero mesun lihé esei por disparsé. Pues, ora bo tuma tempu pa opservá un hende, lo bo no kore kuminsá namorá e persona.” Ademas, kisas ora bo ta opservá e persona bo por ripará ku e no ta e persona ideal pa bo.
8. Kon un ruman soltero por opservá un hende ku e ta interesá den dje? (Wak e plachi.)
8 Pero kon bo por opservá un hende sin ku e ripará esei? Wèl bo por hasi esei na reunion òf na un get-together. Purba di wak kiko bo ta nota di su personalidat, su amistat ku Yehova i e manera ku e ta komportá su mes. Ken ta su amigunan, i tokante kiko e ta papia? (Luk. 6:45) Bo ta mira ku e tin mesun meta ku bo? Lo ta bon tambe pa papia ku e ansianonan di su kongregashon òf otro rumannan madurá ku konos’é bon. (Pro. 20:18) Bo por puntra nan tokante su reputashon i kualidatnan. (Rut 2:11) Pero un kos sí, segun ku bo ta opserv’é, hasi sigur ku bo no ta lag’é sinti inkómodo. Respetá su sintimentunan, i no invadí su privasidat.
Promé ku bo bisa un ruman ku bo ta interesá den dje, tuma tempu pa opserv’é sin lag’é ripará esei (Wak paragraf 7-8)
9. Di kiko bo mester ta konvensí promé ku bo bisa un hende ku bo ta interesá den dje?
9 Pero kisas bo ta puntra bo mes: ‘Pa kuantu tempu mi tin ku opservá e ruman promé ku mi bis’é ku mi ta interesá den dje?’ Si bo bis’é muchu lihé, e por haña e idea ku bo no ta tuma tempu pa pensa promé ku bo tuma un desishon. (Pro. 29:20) Di otro banda, si e ripará ku bo ta interesá den dje anto bo tarda muchu pa bis’é, e por pensa ku bo ta indesiso. (Ekl. 11:4) Bo no mester warda te ora bo ta konvensí ku ta e bo ta bai kasa kuné, pa e ora ei bo aserk’é. Pero sí bo mester ta konvensí ku abo ta prepará pa matrimonio i ku e hende ei por bira un bon kasá pa abo.
10. Kiko bo tin ku hasi si bo ripará ku un hende ta interesá den bo pero abo sí nò?
10 Awor kiko si abo ripará ku un hende ta interesá den bo? Si abo no ta interesá den dje, hasi sigur ku e ta komprondé esei for di bo akshonnan. Lo no ta niun tiki leuk pa lag’é karga speransa siendo ku bo sa bon bon ku bo no tin niun interes den dje.—1 Kor. 10:24; Efe. 4:25.
11. Kiko bo tin ku tene kuenta kuné si bo ta enkargá pa skohe un kasa pa un hende òf buska un kandidato p’e?
11 Den algun pais, ta kustumber ku e mayornan òf un hende adulto ta skohe un kasá pa nan famia ku ta soltero. Pero den otro pais, famia òf amigu di un hende soltero ta buska un kandidato p’e i djei ta plania pa nan dos topa otro i pa nan wak si nan ta bon pa otro. Si abo ta esun enkargá pa skohe un kasá pa un hende òf buska un kandidato p’e, hasi sigur di tene kuenta ku preferensia i nesesidat di tur dos banda. Si ta parse ku bo a haña un persona ideal pa bo famia òf amigu, siña konosé e persona bon. Buska pa sa ken e ta, ki kualidatnan e tin i mas importante ainda si e tin un bon amistat ku Yehova. No lubidá ku un bon amistat ku Yehova ta hopi mas importante ku plaka, edukashon, posishon sosial òf di ki famia e ta. Kòrda sí ku e desishon final di kasa òf nò ta den man di e ruman hòmber soltero i e ruman muhé soltero.—Gal. 6:5.
KON PA LAGA SA KU BO INTERESÁ
12. Kon bo por laga un hende sa ku bo ke kuminsá konos’é mihó?
12 Si bo ke kuminsá konosé e hende mihó, kon bo por lag’é sa esei?d Kisas bo por purba kòmbersá kuné na un lugá públiko òf via yamada. Bis’é bon kla kiko ta bo intenshon. (1 Kor. 14:9) Si e bisa bo ku e mester di tempu pa pensa, dun’é chèns pa hasi esei. (Pro. 15:28) Anto si e bisa bo ku e no ta interesá, respetá su desishon.
13. Kiko bo tin ku hasi si un hende ta interesá den bo? (Kolosensenan 4:6)
13 Awor, kiko si un hende ta interesá den bo? Tene kuenta ku e hende mester a tuma hopi kurashi pa bisa bo loke e ta sinti pa bo. Pues tene konsiderashon kon bo ta kontest’é. (Lesa Kolosensenan 4:6.) Si bo mester di tempu pa pensa, bis’é esei. Pero purba di kontest’é mas pronto posibel. (Pro. 13:12) Anto si bo no ta interesá, bis’é esei bon kla pero na un manera amabel. Hans, un ruman na Austria, a splika loke el a hasi ora un ruman muhé a bis’é ku e kier a konos’é mihó. El a bisa: “M’a bis’é bon kla, pero na un manera amabel, ku mi no ta interesá. M’a bis’é esei mesora pa mi no dun’é speransa falsu. Anto, for di e momento ei m’a paga bon tinu kon mi ta trat’é pa mi no pon’é pensa ku m’a kambia di idea.” Di otro banda, si bo tambe ta interesá den konosé e persona mihó, bis’é esei i kuminsá palabrá kon boso ke pa boso namorashon bai. Kòrda sí ku dependiendo di kultura i otro faktor, e manera ku abo ta ferwagt pa e namorashon bai por ta diferente for di loke e otro persona ta ferwagt.
KON NOS POR YUDA RUMANNAN SOLTERO?
14. Kon nos por animá rumannan soltero ku loke nos ta bisa?
14 Kiko nos tur por hasi pa animá i yuda rumannan soltero ku ke kasa? Pa di promé, nos tin ku tene kuenta ku loke nos ta bisa. (Efe. 4:29) Nos por puntra nos mes: ‘Mi sa hasi chansa òf mal wega ku por laga un ruman soltero sinti inkómodo? Ora mi mira un ruman hòmber soltero i un ruman muhé soltero ta papia, mi ta kla pa asumí ku nan tin algu ku otro?’ (1 Tim. 5:13) Ademas, hamas nos mester laga rumannan soltero sinti ku nan falta algu pasobra nan no ta kasá. Hans, menshoná anteriormente, a bisa: “Algun ruman ta puntra, ‘Dikon bo no ta kasa? Kòrda ku no ta yòn bo ta bira.’ Remarkenan asina ta pone rumannan soltero sinti nan malu i mas preshoná pa kasa.” Lo ta hopi mas mihó pa nos buska oportunidat di elogiá nan.—1 Tes. 5:11.
15. (a) Kiko nos tin ku tene kuenta kuné promé ku nos yuda un ruman haña un hende? (Romanonan 15:2) (Wak e plachi.) (b) Ki lès importante bo a siña den e vidio? (Wak nota.)
15 Awor kiko ta pasa si bo ta haña ku un sierto ruman ta bon pa un otro ruman? Beibel ta bisa nos pa tene kuenta ku sintimentu di otro. (Lesa Romanonan 15:2.) Hopi biaha, rumannan soltero no ke pa otro hende buska un kasá pa nan, anto nos tin ku respetá esei. (2 Tes. 3:11) Di otro banda, tin ruman ku lo apresiá un tiki yudansa, pero nos no mester hasi esei nunka sin ku nan mes pidi nos.e (Pro. 3:27) Algun ruman ta preferá pa e yudansa ta ménos dirèkt. Lydia, un ruman soltero di Alemania, a bisa: “Bo por invitá un ruman hòmber i un ruman muhé den un grupo grandi. Djis krea e oportunidat pa nan pasa tempu huntu i laga sobrá den nan mes man.”
Den grupo grandi, rumannan soltero ta haña chèns di pasa tempu huntu (Wak paragraf 15)
16. Kiko rumannan soltero mester kòrda?
16 Nos tur—sea soltero òf kasá—por tin un bida felis i satisfecho. (Sal. 128:1) Pues, si bo ke kasa pero ainda bo no a haña un hende adekuá, sigui focus riba hasi mas pa Yehova. Un ruman muhé soltero di Macao ku yama Sin Yi a bisa: “Si bo kompará e tempu ku lo bo por pasa ku bo kasá den Paradeis, e tempu ku bo ta soltero awor ta relativamente kòrtiku. Pues disfrutá i hasi bon uso di dje.” Pero kiko si ya bo haña un hende i boso a kuminsá namorá otro? Den e siguiente artíkulo nos lo analisá kon namorashon lo yuda bo tuma bon desishon.
KANTIKA 137 Nos Fiel Ruman Muhénan
a Pa yuda bo mira si bo ta kla, lesa e artíkulo riba jw.org, “Verkering — Deel 1: Ben ik al aan verkering toe?”
b SPLIKASHON: Den e artíkulo akí i esun siguiente, “namorashon” ta referí na e tempu ku un hende hòmber i un hende muhé ta sera un amistat ku otro pa wak si nan lo ta bon kasá pa otro. Den algun pais, sa yama esei date, sali ku otro, papia ku otro, konosé otro òf ku ta frei di otro. Namorashon ta kuminsá ora nan bisa otro ku nan ta interesá den otro, i ta sigui te ora sea nan duna man òf para e namorashon.
c A kambia algun nòmber.
d Den algun kultura, generalmente ta un ruman hòmber ta aserka un ruman muhé pa bisa ku e ta interesá den dje. Pero, no tin nada malu pa un ruman muhé hasi esei. (Rut 3:1-13) Pa mas informashon, wak e artíkulo “Loke Hóben Sa Puntra . . . Kon Mi Por Bis’é Loke Mi Ta Sinti P’e?” den Spièrta! di 8 di novèmber 2004.
e Wak e vidio Ruman Ku Ta Lucha pa Nan Fe ku Éksito—Ruman Soltero riba jw.org.