LAHATSORATSY FIANARA 22
Fahendrean’ia ro Afaky Mitariky ty Fiainantsika?
“Jehovah mihintsy ro manome fahendrea.”—OHAB. 2:6.
HIRA 89 Izay Mihaino sy Mankatò dia Hotahina Tokoa
HO HITANAO ATOa
1. Manino tsika iaby ro mila ty fahendrea baka amy Ndranahary? (Ohabolana 4:7)
FA NISY fotoa va iha tsy maintsy nandramby fanapahan-kevitsy bevata? Azo antoky hoe nangataky fahendrea tamy Jehovah iha satria hainao fa ilànao raha zay. (Jak. 1:5) Hoy Solomona Mpanjaka: “Ty fahendrea ro vatan-draha marè.” (Vakio Ohabolana 4:7.) Tsy ze fahendrea iaby nihitany niresahini-Solomona io, fa ty fahendrea baka amy Jehovah Ndranahary avao. (Ohab. 2:6) Afaky manampy antsika hiatriky ty raha manahira mahazo antsika henanizao va ty fahendrea baka amy Ndranahary? Eka. Zay mihintsy ty ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato.
2. Ino ty fomba raiky afaky manampy antsika ho tena hendry?
2 Ino ty hanampy antsika ho tena hendry? Misy fomba raiky toy: Mila mianatsy noho manoriky ty torohevitsy nameani-lahilahy roe tena hendry rey tsika. Hodinihintsika voalohany Solomona. Mivola ty Baiboly hoe “namea-Ndranahary fahendrea noho fahihira tsy nisy nanahaky azy Solomona.” (1 Mpanj. 4:29) Bakeo tsika handiniky ani-Jesosy, azy lahilahy farani-ze nihendry iny. (Mat. 12:42) Ho zao ty faminania mikasiky ani-Jesosy: “Ho feno ty fanahini-Jehovah ie, le fanahy mahavy azy ho hendry noho hahihitsy.”—Isaia 11:2.
3. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?
3 Namea-Ndranahary fahendrea Solomona noho Jesosy, ka afaky nanoro hevitsy antsika hoe ino ty raha tokony ho vatan-draha amintsika. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato ty telo amy torohevitsy namean-drozy: Fahaiza mandanjalanja amy resaky drala, asa, noho ty fomba fahitantsika ty vatantsika.
MAHAIZA MANDANJALANJA AMY RESAKY DRALA
4. Ino ty tsy nampitovy ani-Solomona noho Jesosy laha resaky fanana ro hentea?
4 Tena nimpanarivo Solomona sady nipetraky tamy trano soasoa. (1 Mpanj. 10:7, 14, 15) Tsy nanahaky ani-zay Jesosy. Kelikely avao ty raha nananany sady tsy nana trano ie. (Mat. 8:20) Fe samby nahay nandanjalanja amy resaky drala noho hanana lahilahy roe reo, satria nameani-Jehovah Ndranahary fahendrea.
5. Nanao akory ty fahitani-Solomona ty drala?
5 Nivola Solomona hoe “fiarova” ty drala. (Mpito. 7:12) Afaky mahazo ze raha ilantsika noho ze raha teantsika tsika lafa manan-drala. Marina fa nimpanarivo Solomona, fe nihitany hoe mbo misy raha bevata mandilatsy drala. Nivola, ohatsy, ie hoe: “Aleo laza soa tozay mahazo hananam-be.” (Ohab. 22:1) Nivola koa Solomona fa tsy ho afa-po amy ze raha ananany ty olo tea drala. (Mpito. 5:10, 12) Mbo nivola koa ie fa tsy tokony hieritseritsy tsika hoe ty drala ro tena vatan-draha, satria ndre manan-drala aza tsika le mety ho tsiela rava raha rey.—Ohab. 23:4, 5.
Lasa sarotsy amintsika va ty manao voaloha lista ani-Fanjakà iny satria tsika mifantoky amy drala noho hanana? (Fehintsoratsy 6-7)d
6. Nanao akory ty fahitani-Jesosy ty drala noho hanana? (Matio 6:31-33)
6 Nahay nandanjalanja amy resaky drala noho hanana Jesosy. Nihina noho nino divay ie. (Lioka 19:2, 6, 7) Nisy fotoa aza ie nanao divay tena soa. Io ty fahagagà voalohany nataony. (Jaona 2:10, 11) Nisiky akanjo soa sady lafo koa ie tamy andro nahafaty azy iny. (Jaona 19:23, 24) Fe tsy reo ro tena nifantohani-Jesosy. Nivola tamy mpanori-dia azy rey ie hoe: “Tsy misy mahavita manompo tompo roe ... Tsy mahavita manompo a Ndranahary noho ty Hanana nareo.” (Mat. 6:24) Nampianatsy Jesosy hoe laha Fanjakà iny ro ataontsika voaloha lista amy fiainantsika, le tsy maintsy hameani-Jehovah antsika ze raha ilantsika.—Vakio Matio 6:31-33.
7. Ino ty soa niazoni-rahalahy raiky toy lafa nahay nandanjalanja amy resaky drala ie?
7 Maro ty rahalahy noho anabavintsika nandramby soa satria nanoriky ty torohevitsini-Jehovah mikasiky drala. Diniho ty ohatsini-Daniel, rahalahy tsy manambaly toy. Hoy ty asany: “Nanapa-kevitsy aho tamy zaho mbo nimpamaraky hoe ty fanompoa ani-Jehovah ro hataoko vatan-draha amy ty fiainako.” Niezaky nana fiaina tsotra avao Daniel ka afaky nandramby anjara tamy fanampea tra-boina noho nanompo amy Betela. Hoy ty asany: “Tsy nanenenako mihintsy fanapahan-kevitsiko iny. Tena afaky ho nahazo drala be aho laha zay ro tena nifantohako. Fe tsy ho nahazo nama maro manahaky henanizao aho. Laha filan-drala ro nifantohako, le tsy ho nisambatsy manahaky ani-zao aho. Sambatsy aho satria mifantoky amy fanompoa ani-Jehovah. Nameani-Jehovah raha soa maro mandilatsy ty drala aho.” Hitantsika baka amy zay hoe mandramby soa tsika laha tsy mifantoky amy drala, fa amy fanompoa ani-Jehovah.
MAHAIZA MANDANJALANJA AMY RESAKY ASA
8. Akory ty ahaizantsika fa nahay nandanjalanja amy resaky asa Solomona? (Mpitoriteny 5:18, 19)
8 Nivola Solomona fa mahavy ty olo ho falifaly ty asa mafy. “Fanomeza baka amy Ndranahary” hoasany raha zay. (Vakio Mpitoriteny 5:18, 19.) Hoy ty asany: “Ahazoa tombony avao ty asa mafy iaby.” (Ohab. 14:23) Haini-Solomona soa raha nivolaniny reo. Olo niasa mafy ie! Namboatsy trano maro, ohatsy, ie, nanao tanimboaloboky maro, nanao zaridein noho pisìny maro. Namboatsy tanà maro koa ie. (1 Mpanj. 9:19; Mpito. 2:4-6) Tena asa mafy raha zay, ka azo antoky hoe nahavy azy ho falifaly. Fe haini-Solomona hoe mbo misy raha hafa mila ataony laha teany ty ho sambatsy. Nanao raha maro ho ani-Jehovah koa ie. Nataony azo antoky, ohatsy, hoe vita soa ty fanamboara ani-tempolini-Jehovah soasoa iny. Fito tao ty nahavità ani-asa io! (1 Mpanj. 6:38; 9:1) Lafa baka nanao ani-raha maro reo Solomona, le nieky hoe ty fanompoa ani-Jehovah ro tokony ho vatan-draha amy ty olo raiky. Hoy ty asany: “Zao ty safà farany lafa re raha iaby rezay: Matahora ani-Ndranahary marina iny ka oriho ty didiny.”—Mpito. 12:13.
9. Akory ty nampisehoani-Jesosy hoe nahay nandanjalanja amy resaky asa ie?
9 Niasa mafy Jesosy. Tamy ie mbo nitanora, le nandrafitsy ty asany. (Mar. 6:3) Azo antoky fa nankasitraky azy babany noho reniny satria nanampy an-drozy ie tamy fameloma ty fianakavian-drozy. Lavorary Jesosy ka tsy maintsy nisoa ty raha namboariny. Azo antoky fa nimaro ty olo nikomandy raha aminy. Tena niteani-Jesosy ty asany. Marina fa nazoto niasa ie, fe ndre zay, nanoka fotoa hanompoa ani-Jehovah avao ie. (Jaona 7:15) Nitory tamy fotoa iaby ie tafara atoy, le nanoro hevitsy ty mpijanjy azy hoe: “Miasà, fe tsy hoe mba hahazoa hany mety simba, fa mba hahazoa hany maharitsy hahazoa fiaina zisiky farany.” (Jaona 6:27) Hoy koa ty asany tamy Toriteny nataony Tam-bohitsy teny iny: “Mamoria hanana ho anareo an-danitsy any.”—Mat. 6:20.
Ino ty azontsika atao mba hahavy antsika hahay handanjalanja amy resaky asa noho fanompoa ani-Jehovah? (Fehintsoratsy 10-11)e
10. Ino ty raha sarotsy mety hatrehintsika lafa tsika miezaky manao soa ty asantsika?
10 Hahay handanjalanja amy resaky asa tsika laha manoriky ty torohevitsy feno fahendrea baka amy Jehovah. Kristiana tsika ka haintsika hoe “tokony hiasa mafy” tsika sady ‘hanao asa soa.’ (Efes. 4:28) Hitan’olo mampiasa antsika rey matetiky fa manao ty marina noho miasa mafy tsika, ka mety hivola amintsika rozy hoe tena teany ty fomba fiasantsika. Mety hiasa anatini-lera maro amy zay tsika, satria teantsika laha mieritseritsy raha soa mikasiky ty Vavolombeloni-Jehovah avao olo mampiasa antsika rey. Fe laha manao ani-zay tsika, le mety tsy hanam-potoa hiaraha amy ty fianakaviantsika noho hanaova raha ho ani-Jehovah. Mila manao fanovà tsika, amy zay hanam-potoa hanaova ze vatan-draha marè.
11. Akory ty nahaizani-rahalahy raiky toy hoe ilà ty mahay mandanjalanja amy resaky asa?
11 Misy rahalahy tanora mana anara William nahita hoe tena ilà ty mahay mandanjalanja amy resaky asa. Hoy ty asany lafa nandiniky ani-anti-panahy raiky niasàny zay: “Tena modely [rahalahy io] satria tsy tandrena loatsy amy asa. Miasa mafy ie sady manao soa ty asany, ka tean’olo. Fe lafa rava niasa ie amy hariva iny, le tsy mieritseritsy asa sasy, fa mifantoky amy valy amin’anany noho ty fanompoa ani-Jehovah. Laha misy aloha olo sambatsy, le anisany ie!”b
MAHAIZA MANDANJALANJA LAFA MANENTY TY VATANAO
12. Akory ty nampisehoani-Solomona hoe niambany ie? Fe nanino ie ro lasa niova?
12 Niambany Solomona tamy ie mbo tsy nivaliky tamy Jehovah. Nieky, ohatsy, ie tamy ie mbo nitanora hoe voafetra avao ty raha vitany ka nangataky tari-dala tamy Jehovah ie. Vo nivoatendry ho mpanjaka ie tamy zay. (1 Mpanj. 3:7-9) Haini-Solomona hoe loza ty vokany lafa manambony tena ty olo raiky. Hoy ty asany: “Ho lavo ze mirengirengy, le hiravoky ze manambony tena.” (Ohab. 16:18) Fe mampalahelo fa tsy nanoriky ani-raha nivolaniny io Solomona tafara atoy. Lasa nanambony tena ie lafa nimpanjaka, ka nanomboky tsy nanoriky ty didi-Ndranahary. Nivola, ohatsy, ty lalàna fa “tsy tokony hanambaly maro” ty mpanjaka hebreo “tsy no ho voafitaky ty fony.” (Deot. 17:17) Tsy nanoriky ani-lalàna io Solomona ka nana valy 700 noho valy masay 300. Mpanompo sampy ty ankamaroani-valiny reo! (1 Mpanj. 11:1-3) Mety nieritseritsy vasa Solomona hoe tsy hisy vokany raty aminy raha zay. Fe nibaby ty vokatsini-tsy fanoriha ty safàni-Jehovah Solomona tafara atoy.—1 Mpanj. 11:9-13.
13. Ino ty azontsika ianara lafa tsika mandiniky hoe niambany Jesosy?
13 Nahay nandanjalanja noho niambany avao Jesosy. Taloha ty niaviany tan-tany etoy le fa nahavita raha maro miavaky ie amy fanompoa ani-Jehovah. Tamy alalani-Jesosy ro ‘namorona ty raha hafa iaby an-danitsy any noho an-tany etoy.’ (Kol. 1:16) Tamy ie natao batisa, le azo antoky hoe nitiarony ty raha nivitany tamy ie mbo niaraky tamy Babany. (Mat. 3:16; Jaona 17:5) Fe tsy nirengirengy Jesosy lafa nahatiaro ani-raha reo. Tsy nataony ze hahavy ty olo hieritseritsy hoe ambony mandilatsy an-drozy ie. Nivola tamy mpianatsiny rey ie fa tsy “hotompoe” ty antony niaviany an-tany etoy fa “mba hanompo, ka hanome ty ainy ho vilim-panavota ho takalo ty olo maro.” (Mat. 20:28) Nivola koa ie hoe tsy ze netinety taminy avao ro nataony. (Jaona 5:19) Tena niambany vatany Jesosy! Nanome modely soa ho antsika ie.
14. Ino ty azontsika ianara baka amy Jesosy lafa tsika mieritseritsy ty vatantsika?
14 Nampianatsy ty mpanoridi-dia azy Jesosy mba hieritseritsy ty vatany araky ty antonony. Nanome toky an-drozy ie ndraiky zay hoe: ‘Voaisaky iaby ty volon-dohanareo.’ (Mat. 10:30) Tena mampahery safà io, sirtò laha mahatsapa tsika hoe tsy misy dikany. Mampiseho raha io fa tena tea antsika Babantsika an-danitsy any iny sady lafovily aminy tsika. Engàny hanompo azy tsika, sady teany hamea fiaina zisiky farany amy tontolo vaovao ao. Tsy tokony hieritseritsy mihintsy tsika hoe tsy maeva ani-reo.
Hanao akory tsika laha tsy mieritseritsy ty vatantsika araky ty antonony? (Fehintsoratsy 15)f
15. a) Manao akory hoasani-Tilikambo Fiambena io ty tokony ho fahitantsika ty vatantsika? b) Laha hentea sary amy pejy 24 io, ino iaby ty raha hafointsika laha mifantoky marè amy ty vatantsika tsika?
15 Nivola ty Tilikambo Fiambena, 15 tao lasa zay hoe tokony hieritseritsy ty vatantsika araky ty antonony tsika. Ho zao ty nivolaniny: “Mazava ho azy fa tsy teantsika ty hieritseritsy ty vatantsika ho anabo marè, ka hanjary hiavonavo. Fe ndre zay, le tsy hieritseritsy ty vatantsika ho tsy misy dikany koa tsika. Hiezaky tsika hahay handanjalanja, ka hitiaro ty toetsy soa ananantsika noho ty fetrani-raha vitantsika. Zao ty nivolanini-ampela kristiana raiky zay lafa nanazava ani-raha zay: ‘Tsy devoly aho, fe tsy anjely koa. Mana toetsy soa noho toetsy raty aho, manahaky ty olo iaby avao.’ ”c Hitantsika baka amy zay hoe manino tsika ro tokony hieritseritsy ty vatantsika araky ty antonony.
16. Manino Jehovah ro manome torohevitsy feno fahendrea antsika?
16 Manome antsika torohevitsy feno fahendrea Jehovah amy alalani-Safàny. Tea antsika ie sady teany ho sambatsy tsika. (Isaia 48:17, 18) Ho sambatsy tsika laha manao raha mahafalifaly ani-Jehovah. Zay ty fomba fiaina tokony hofilintsika satria zay avao ro hahasambatsy antsika. Laha manao ani-zay tsika, le tsy hahazo antsika ty problemo mahazo ty olo mifantoky marè amy drala, asa, noho ty vatany. Loniky lahy tsika ho tapa-kevitsy ho hendry avao sady hanao raha mahafalifaly ty foni-Jehovah!—Ohab. 23:15.
HIRA 94 Jehovah ô, Misaotra Noho ny Teninao!
a Tena nanam-pahendrea Solomona noho Jesosy. Jehovah Ndranahary ro nanome an-drozy ani-fahendrea zay. Nanoro hevitsy antsika Solomona noho Jesosy mba hahay mandanjalanja amy resaky drala, asa, noho ty fomba fahitantsika ty vatantsika. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato hoe ino ty azontsika ianara baka amy torohevitsy namean-drozy reo. Ho hitantsika ato koa hoe manino ro nahasoa ty rahalahy noho anabavintsika sisany ty fanoriha ani-torohevitsy feno fahendrea baka amy Baiboly ao reo.
b Henteo ty lahatsoratsy hoe “Te ho Faly ve Ianao Rehefa Miasa?” amy Tilikambo Fiambena 1 Fevriè 2015.
c Henteo ty lahatsoratsy hoe “Manampy Anao Hahita Fifaliana ny Baiboly” amy Tilikambo Fiambena 1 Oòh 2005.
d SARY: Rahalahy tanora John noho Tom sady fiangona raiky. Mandany fotoa maro John mba hikarakarà ty tomobiliny. Ampiasani-Tom handaisa olo hafa hanompo noho hivory ty tomobiliny.
e SARY: Miasa avao John ndre fa hariva. Tsy ta hampalahelo ani-sefony ie. Farany saky mivola amy John sefony iny mba hiasa amy lera tsy fiasà, le maneky avao ie. Fe tsy ho zay Tom. Mpikarakara fiangona ie ka miaraky amy anti-panahy mamangy mpiara-manompo amy hariva io. Fa nivola tamy sefony Tom hoe manao fanompoa ie saky hariva, ka tsy afaky miasa amy fotoa rey.
f SARY: Ty vatany avao ro ifantohani-John. Fa Tom, manao ani-Jehovah ho vatan-draha marè amy ty fiainany. Lasa mahazo nama vaovao maro ie saky mandramby anjara amy fanavaoza Efitrano Fivoriambe.