FANAJARIA BOKY ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
FANAJARIA BOKY
ahi-ty Vavolombeloni-Jehovah
Vezo
  • BAIBOLY
  • BOKY
  • FIVORIA
  • w23 Ziè p. 20-25
  • Tahafo Jehovah ka Mahaiza Mandanjalanja

Tsy misy video mikasiky an'io ty atoa.

Miala tsiny, misy tsy mety amy fandefasa video io.

  • Tahafo Jehovah ka Mahaiza Mandanjalanja
  • Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
  • Lohatenikely
  • Mitovitovy Aminy
  • MAHAY MANDANJALANJA JEHOVAH NOHO JESOSY
  • MAHAIZA MANDANJALANJA LAFA MIOVA TY RAHA IAINANAO
  • HAJAO TY HEVITSIN’OLO HAFA
  • HAHAZO FITAHIA MARO TSIKA LAHA MAHAY MANDANJALANJA
  • Miezaha ho Afa-po amy ze Fandrosoa Vitanao!
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah Tilikambo Fiambena 2021
  • Manino ro Vatan-draha ty Sikintsika Noho ty Pozintsika?
    Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany!—Natao Hianara Baiboly
  • Nareo Anti-panahy, Miezaha Hanahaky ani-Apostoly Paoly Avao
    Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2022
Tilikambo Fiambena Manambara ty Fanjakàni-Jehovah (Fianara)—2023
w23 Ziè p. 20-25

LAHATSORATSY FIANARA 32

Tahafo Jehovah ka Mahaiza Mandanjalanja

“Anovo hain’olo iaby hoe mahay mandanjalanja nareo.”​—FIL. 4:5.

HIRA 89 Izay Mihaino sy Mankatò dia Hotahina Tokoa

HO HITANAO ATOa

Hazo roe tsy mitovy amy fotoani-tsioky be. Mahatanty tsioky ty raiky amin-drozy ka tsy miravoky mihintsy, fa ty raiky mahery ka avy le nitampaky lafa nisy tsioky be.

Aia amy hazo reo ro mitovy aminao? (Fehintsoratsy 1)

1. Amy raha manao akory ty Kristiana ro tokony hanahaky voanio io? (Henteo koa sary io.)

FA NISY fotoa va iha nahita voanio amy tsioky be? Le mihozonkozo ie fe tsy tapaky mihintsy. Tokony hanao manahaky ani-zay koa tsika lafa miatriky raha sarotsy, amy zay hahafalifaly antsika avao ty manompo ani-Jehovah. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Tokony hahay handanjalanja tsika ka hiezaky hizatsy ze fanovà miseho amy fiainantsika noho hanaja ty hevitsin’olo hafa na ty fanapahan-kevitsiny.

2. Ino ty toetsy hanampy antsika hahavita hiatriky fanovà, le ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato?

2 Mpanomponi-Jehovah tsika ka teantsika laha mahay mandanjalanja tsika. Teantsika koa laha miambany noho soa fanahy tsika. Ho hitantsika amy lahatsoratsy toy ato hoe manino toetsy reo ro nanampy ty Kristiana sisany hahavita hiatriky fanovà. Ho hitantsika ato koa hoe manino toetsy reo ro afaky manampy antsika. Fe ndao tse tsika hianatsy mikasiky ani-Jehovah noho Jesosy. Tena modely soa rozy satria nahay nandanjalanja.

MAHAY MANDANJALANJA JEHOVAH NOHO JESOSY

3. Akory ty ahaizantsika fa mahay mandanjalanja Jehovah?

3 Kaihy hoe “Vatolampy” Jehovah satria tsy voahozonkozo sady tsy miovaova mihintsy. (Deot. 32:4) Fe ndre zay, le mahay mandanjalanja koa ie. Lafa miova ty raha amy tontolo toy eto, le haini-Jehovah avao ty manao raha mba hahatanteraky ty raha iaby nampitamaniny. Niforoniny hanahaky ty toetsiny ty olombelo, ka nataony koa zany ze hahavy antsika hahavita hiay mifanaraky amy ze fanovà miseho amy ty fiainantsika. Misy torolala manampy antsika hahay hanapa-kevitsy amy Baiboly ao, ndre ino ino raha sarotsy mety hatrehintsika. Hitantsika baka amy ty modelini-Jehovah noho torolala ameany antsika rey fa ndre “Vatolampy” aza ie, le mbo mahay mandanjalanja koa.

4. Akory ty nampisehoani-Jehovah hoe mahay mandanjalanja ie? Manomeza ohatsy. (Levitikosy 5:7, 11)

4 Mety soa iaby ze raha ataoni-Jehovah sady voalanjalanja soa. Tsy henja marè ie lafa mifandramby amy ty olombelo. Diniho, ohatsy, ty nataoni-Jehovah tamy Israelita rey mba hampisehoany hoe mahay mandanjalanja ie. Tsy nandidy ie hoe tsy maintsy mitovy ty soro ataon-drozy, ndre mpanarivo zay ndre mahantra. Amy raha sisany, le nengany ty olo kiraidraiky hanome fanatitsy mifanaraky amy ty raha iainany.​—Vakio Levitikosy 5:7, 11.

5. Akory ty nampisehoani-Jehovah hoe miambany noho mahay miferinay olo ie? Manomeza ohatsy.

5 Miambany noho mahay miferinay Jehovah le zay ro manosiky azy hahay handanjalanja. Niambany, ohatsy, Jehovah lafa ho nandripaky ty olo raty ta Sodoma ao. Naniraky ty anjeliny Jehovah hiresaky tamy Lota olo marina mba hilay amy faritsy be vohitsy any. Navaka handeha amy faritsy io Lota. Farany nisoloho ie mba hengà hitsofoky amy tanà kelikely kaihy hoe Zoara zay tao ie noho ty fianakaviany, kanefa ho naripakini-Jehovah koa tanà io. Azoni-Jehovah natao ty nivola tamy Lota hoe tsy maintsy ataonao raha ampanaoviko anao io. Fe tsy zay ty nataony. Nengany handeha ta Zoara ao Lota, le tsy naripakiny tanà io. (Gen. 19:18-22) Taonjato maro tafara atoy, le nasehoni-Jehovah hoe niferinesany olo nipetraky ta Ninive ao rey. Naniraky ani-Jona mpaminany ie mba hivola tamin’olo raty fanahy reo hoe haripaky rozy miaraky amy tanàn-drozy iny. Fe lafa nibebaky Ninivita rey, le niferinesani-Jehovah rozy ka tsy naripakiny ndraiky.​—Jona 3:1, 10; 4:10, 11.

6. Miresaha ohatsy vitsivitsy mampiseho hoe nahay nandanjalanja manahaky ani-Jehovah Jesosy.

6 Nahay nandanjalanja manahaky ani-Jehovah Jesosy. Nirahy tan-tany etoy ie mba hitory “amy aondry trobo amy taranakin’Israely” eo. Fe nasehony hoe nahay nandanjalanja ie lafa nitory. Nisy fotoa, ohatsy, nisy ampela tsy israelita zay nisoloho taminy mba hitaha ani-anakampelany nampijalini-demonia zay. Niferinesani-Jesosy ampela iny ka nitahany anany iny. (Mat. 15:21-28) Diniho koa ohatsy raiky toy. Nivola Jesosy tamy ie vo nanomboky ty fanompoany tan-tany etoy hoe: ‘Ze tsy maneky amason’olo hoe mpianatsiko le tsy hekeko koa.’ (Mat. 10:33) Fe tsy nanao ani-zay ie ndre nandà azy intelo aza Petera. Haini-Jesosy fa tena naneny tamy raha nataony iny Petera sady tsy nivaliky. Lafa nivelomy tamy maty amy zay Jesosy le niseho tamy Petera. Nameany toky Petera hoe fa nengàny ty hadisoany sady mbo teany avao ie.​—Lioka 24:33, 34.

7. Laha hentea ty Filipianina 4:5, olo manao akory ty teantsika hahaizan’olo antsika?

7 Nihitantsika teo fa mahay mandanjalanja Jehovah noho Jesosy. Ka manao akory tsika? Teani-Jehovah laha mahay mandanjalanja koa tsika. (Vakio Filipianina 4:5.) Afaky mieritseritsy tsika hoe: ‘Olo mahay mandanjalanja, mandefitsy, noho azo ifanaraha va ty fahitan’olo ahy? Sa olo sarotiny, masiaky, na tsy azo ifampiresaha? Tsy vitavita va zaho laha tsy mifanaraky amy raha nieritseretiko iny mihintsy ty raha ataon’olo hafa? Sa mijanjy ty hevitsiny aho le miezaky manaraky ani-raha iny laha mbo azoko atao?’ Laha miezaky hahay handanjalanja tsika, le vomaiky hanahaky ani-Jehovah noho Jesosy. Ndao tsika handiniky raha roe tena ilà fahaiza mandanjalanja retoa: Lafa miova ty raha iainantsika, le lafa tsy mitovy amy ty ahintsika ty hevitsin’olo hafa na ty fanapahan-kevitsiny.

MAHAIZA MANDANJALANJA LAFA MIOVA TY RAHA IAINANAO

8. Ino ty hanampy antsika hahay handanjalanja lafa miova ty raha iainantsika? (Henteo koa ty fanamariha ambany pejy.)

8 Mila mahay mandanjalanja tsika lafa miova ty raha iainantsika. Mety hiteraky problemo tsy nieritseretintsika mihintsy ty fiovà manahaky ani-zay. Mety harary mafy tampoky, ohatsy, tsika. Na mety vomaiky hanasarotsy ty fiainantsika ty problemo ara-toe-karena na ara-politiky amy tany misy antsika eo. (Mpito. 9:11; 1 Kor. 7:31) Mety ho sarotsy amintsika mihintsy aza laha misy raha vaovao ampanaovini-fandamina na miova ty fanendrea antsika. Fe ndre ino ino raha sarotsy hiseho, le ho vitantsika ty hiay mifanaraky amy raha zay laha manao ani-raha efatsy retoa tsika: 1) Ekeo ty raha misy, 2) mifantoha amy ze azonao atao fa ka mieritseritsy ty lasa, 3) mahaiza manenty lafy soan-draha, le 4) manaova raha ho an’olo hafa.b Ndao hodinihintsika hoe manino raha efatsy reo ro nanampy ty rahalahy noho anabavintsika sisany.

9. Akory ty nahavitani-mpivaly misionera retoa hiatriky ty raha sarotsy nahazo an-drozy?

9 Ekeo ty raha misy. Nivoatendry misionera tamy tany hafa any Emanuele noho Francesca. Vo niavy tany kelikely rozy, le nanomboky ty arety mandripaky COVID-19, kanefa rozy amin’io vo nanomboky nianatsy ty fivolana tany sady vo nahay tsikelikely ty rahalahy noho anabavy tamy fiangonan-drozy vaovao iny. Lasa tsy afaky nifandramby tamin’olo amy zay rozy. Bakeo nimaty tampoky mamani-Francesca. Nalahelo biby ie ka ta hiaraky amy ty fianakaviany, fe tsy afaky nandeha tany ie vokatsini-arety iny. Ino ty nanampy azy hahavita hiatriky ani-raha sarotsy iaby reo? Voalohany, niaraky nivavaky Emanuele noho Francesca, le nangataky fahendrea tamy Jehovah rozy mba hahavitan-drozy hiatriky ty andro kiraidraiky noho mba tsy ho resini-hakivia. Namaly ty vavakin-drozy Jehovah. Nampiasa ty fandaminany ie mba hanomeza an-drozy hany ara-panahy tamy fotoa nilan-drozy azy. Nampahery an-drozy, ohatsy, ty raha nivolanini-rahalahy tamy video raiky zay hoe: “Laha tsika miezaky mizatsy ani-raha miseho iny, le tsielatsiela avao koa le himpoly ty hafaleantsika. Tsy vitani-zay fa ho vitantsika ty hanararaotsy ani-raha iny mba hanompoa ani-Jehovah noho hanampea ty hafa.”c Faharoe, niezaky rozy mba hahay hitory an-telefony, sady nitariky fampianara Baiboly mihintsy aza. Fahatelo, naneky rozy lafa nanampy an-drozy ty mpiara-manompo sady nankasitrahan-drozy ty fitiava naseho an-drozy. Nisy ranabavy raiky soa fanahy zay, ohatsy, nandefa mesazy kelikely tamin-drozy avao sanandro, le nanao ani-zay avao ie tanatini-tao raiky. Laha miezaky maneky ty raha misy koa tsika, le afaky ho falifaly amy ze raha azontsika atao.

10. Niova tanteraky ty fiainani-ranabavy raiky toy, fe ino ty nataony mba hahavy azy ho zatsy ani-raha zay?

10 Mifantoha amy ze azonao atao fa ka mieritseritsy ty lasa, sady mahaiza manenty lafy soan-draha. Nalahelo, ohatsy, Christina, ranabavy baka a Romanỳ mipetraky a Japon any zay, lafa nifoana fiangona amy safà anglè nisy azy zay. Fe tsy nieritseritsy ani-raha nahakivy azy zay avao ie. Nifindra tamy fiangona mampiasa fivolana japonè ie, sady nanao ze fara heriny ie mba hitoria amin’olo tany. Nangatahiny ampela mpiaraky miasa aminy zay mba hanampy azy hahay hivola japonè. Naneky ampela iny, le nampiasa Baiboly noho ty bokikely Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany! ie mba hampianara ani-Christina. Lasa nahay nivola japonè amy zay Christina, fe ty tena vatan-draha, lasa ta hianatsy Baiboly ampela iny. Laha tsy mifantoky marè amy ty lasa tsika sady mahay manenty lafy soan-draha, le tsy hampoizintsika fa mety hivaliky raha soa raha niseho iny.

11. Ino ty nanampy ani-mpivaly raiky nana problemo amy resaky drala toy?

11 Manaova raha ho an’olo hafa. Lasa tsy nanan-drala mpivaly mipetraky amy tany andrarà ty asantsika any rezay satria tsy nanan-drala tany misy an-drozy iny. Akory ty nahavitan-drozy niatriky ani-zay? Voalohany, niezaky nana fiaina tsotra rozy. Bakeo, tsy nifantoky tamy raha sarotsy nahazo an-drozy iny rozy, fa naleon-drozy nifantoky tamy fanampea olo ka nanoka fotoa maro hitoria. (Asa. 20:35) Ho zao ty nivolanini-rahalahy iny: “Lasa tsy de nifantoky marè tamy raha sarotsy nahazo anay rey zahay satria nifantoky tanteraky tamy fitoria. Lasa nanam-potoa maro hanaova ze raha tea-Ndranahary hataonay koa zahay.” Lafa miova ty raha iainantsika, le tokony hotiarovintsika fa tena vatan-draha ty miezaky manampy olo avao. Anisani-fomba soa azo anaova ani-zay ty fitoria.

12. Manino ty modelini-apostoly Paoly ro afaky hanampy antsika hahay handanjalanja lafa mitory?

12 Mila mahay mandanjalanja tsika lafa manompo. Samby mana ty hevitsiny mikasiky a Ndranahary ty olo itoriantsika sady mana ty tany niaviany noho ty fomba mahazatsy azy. Nahay nandanjalanja apostoly Paoly ka azontsika tahafy. Nitendreni-Jesosy ho “apostoly ho ani-hafa firenena” ie. (Rom. 11:13) Nitory tamin’olo sankarazany zany Paoly. Tao, ohatsy, ty Jiosy, Grika, olo nianatsy, olo nipetraky ambanivohitsy any, manam-pahefà, noho mpanjaka. Mba hahafahany midosiky ty fon’olo reo, le “nanjary kila raha iaby tamy karazan’olo iaby” ie. (1 Kor. 9:19-23) Nidinihiny soa ty tany niavian’olo niresahany rey noho ty raha ninoan-drozy. Nanampy azy hahay handanjalanja raha zay sady lasa nihainy koa ty niresaky amin’olo kiraidraiky mba hahavy an’olo iny hino a Ndranahary. Afaky hanasoa ty fahaizantsika mitory koa tsika laha mahay mandanjalanja sady ataontsika mifanaraky amy ty raha ilàn’olo mijanjy antsika iny ty raha resahintsika.

HAJAO TY HEVITSIN’OLO HAFA

Hazo mahatanty tsioky be naseho taloha teny iny. Sary anaty boribory io mampiseho rahalahy raiky tseriky mahita rahalahy hafa mitanjaky vera misy labiera.

Hanaja ty hevitsin’olo hafa tsika laha mahay mandanjalanja (Fehintsoratsy 13)

13. Laha hentea ty 1 Korintianina 8:9, ino ty loza azontsika halaviry laha manaja ty hevitsin’olo hafa tsika?

13 Manampy antsika hanaja ty hevitsin’olo hafa koa ty fahaiza mandanjalanja. Misy amy ranabavintsika reo, ohatsy, tea manao makiazy, le ty sisany tsy tea. Tea misotrosotro arakini-antonony koa ty Kristiana sisany, fa ty sisany manapa-kevitsy hoe tsy hitolotolo toaky mihintsy. Samby ta ho salama iaby tsika fe samby mana ty karaza fitsaboa teany. Fe ino ty ho vokany laha mieritseritsy tsika hoe ty ahintsika ro mety le forosevantsika hanaraky ani-hevitsintsika iny mpiara-manompo amintsika reo? Azo antoky fa hanao raha hanimba an-drozy tsika sady hiteraky fisaratsaraha raha zay. Tsy teantsika mihintsy ty hanao raha manahaky ani-zay! (Vakio 1 Korintianina 8:9; 10:23, 24) Ndao tsika handiniky ohatsy roe mampiseho hoe afaky hanampy antsika hahay handanjalanja noho hampisy filongoa avao ty fanoriha ty torolala baka amy Soratsy Masy ao.

Hazo mahatanty tsioky be. Sary anaty boribory io mampiseho rahalahy noho anabavy maromaro baka amy tany samby hafa, miaraky mangalaky sary amy fivoriambe. Samby mana ty fomba fisikinan-drozy rozy fe samby mety amy Kristiana akanjon-drozy reo.

Hanaja ty hevitsin’olo hafa tsika laha mahay mandanjalanja (Fehintsoratsy 14)

14. Ino ty torolalani-Baiboly tokony hotiarovintsika lafa tsika mifily akanjo noho pozim-bolo?

14 Akanjo noho pozim-bolo. Tsy nivolanini-Jehovah tamintsika hoe akanjo manao akory ro tokony hanaovantsika. Fe nanome torolala azontsika orihy ie. Mila manao akanjo manome voninahitsy a Ndranahary, voalanjalanja soa, noho maotina tsika, sady tokony “handiniky soa.” (1 Tim. 2:9, 10; 1 Pet. 3:3) Tsy teantsika zany laha manao akanjo mety hahavy ty olo hifantoky amintsika tsika. Hanampy ty anti-panahy tsy hametraky fitsipiky mikasiky fisikina noho pozim-bolo koa ty torolalani-Baiboly. Ta hanampy ty rahalahy tanora sisany tamy fiangonan-drozy ao, ohatsy, ty anti-panahy tamy fiangona raiky zay satria lasa nanahaky ty hetini-tanora nanodidy an-drozy rozy. Boribory ty volon-drozy fe tena misavoritaky. Akory ty azoni-anti-panahy anampea an-drozy fe tsy hamoro lalàna? Ho zao ty torohevitsy nameani-mpiandraikitsini-faritsy ani-anti-panahy rey mba hanampea ani-rahalahy rey: “Lafa iha amy lampihazo eny ka mifantoky marè amy ty pozinao ty mpanatriky fa tsy amy ty raha volaninao, le misy tsy mety zay ty fisikinanao noho ty pozini-volonao.” Tsotra torohevitsy io fe nanampy ani-rahalahy tanora rey hahay ty raha tokony hataon-drozy, sady nanampy ani-anti-panahy rey tsy nametraky fitsipiky.d

 Hazo mahatanty tsioky be. Sary anaty boribory io mampiseho tanan’olo roe samby mana ty fomba fitsaboa arahiny, ty raiky mitanjaky fanafody baka amy dokotera fa ty raiky mitanjaky tavoangy misy ranom-panafody baka amy raha mitiry.

Hanaja ty hevitsin’olo hafa tsika laha mahay mandanjalanja (Fehintsoratsy 15)

15. Ino ty lalàna noho torolala amy Baiboly manampy antsika lafa tsika hifily fitsaboa? (Romanina 14:5)

15 Fikarakarà fahasalamà. Ty Kristiana kiraidraiky ro tokony hanapa-kevitsy amy ty fomba hikarakarany ty fahasalamany. (Gal. 6:5) Mila manoriky ty torolalani-Baiboly ty Kristiana lafa mifily fitsaboa, ka hanalavitsy ty fitsaboa mampiasa lio noho misy ifandrambesany amy fanahy raty. (Asa. 15:20; Gal. 5:19, 20) Fe amy raha sisany, le anjarani-kiraidraiky ro mifily ty fitsaboa mety aminy. Misy kristiana sisany, ohatsy, tsy maintsy mamonjy dokotera lafa marary fa ty sisany mila fitsaboa hafa. Fe ndre tena resy lahatsy aza tsika hoe mahasoa ty fitsaboa nataontsika, le mila manaja ty zoni-rahalahy noho anabavintsika reo tsika ka engantsika rozy ro hifily ze fitsaboa mety amin-drozy. Soa zany laha tiarovintsika avao raha efatsy retoa: 1) Ty Fanjakà-Ndranahary raiky avao ro hanafaky tanteraky ty arety. (Isaia 33:24) 2) Ty Kristiana kiraidraiky ro tsy maintsy “resy lahatsy” hoe karaza fitsaboa manao akory ro mety aminy. (Vakio Romanina 14:5.) 3) Tsy mitsaratsara ty olo hafa tsika amy ze fomba ikarakarany ty fahasalamany sady tsy manao raha mety hampalahelo an-drozy. (Rom. 14:13) 4) Mampiseho fitiava ty Kristiana sady hainy hoe ty fiharoa raiky misy amy fiangona eo ro tena vatan-draha mandilatsy ty hevitsiny. (Rom. 14:15, 19, 20) Laha tiarovintsika avao raha efatsy reo, le hifandramby soa amy rahalahy noho anabavintsika reo avao tsika sady hampisy filamina amy fiangona eo.

Hazo mahatanty tsioky be. Sary anaty boribory io mampiseho anti-panahy maromaro miaraky mivory. Mivola anti-panahy tanora io le mijanjy anti-panahy namany rey.

Hanaja ty hevitsin’olo hafa tsika laha mahay mandanjalanja (Fehintsoratsy 16)

16. Akory ty ampisehoani-anti-panahy raiky hoe mahay mandanjalanja ie lafa mifandramby amy anti-panahy hafa? (Henteo koa sary reo.)

16 Ty anti-panahy mihintsy ro tokony ho modely amy resaky fahaiza mandanjalanja. (1 Tim. 3:2, 3) Tsy tokony hitamà, ohatsy, ty anti-panahy raiky hoe tsy maintsy hekè ze raha volaniny satria hoe ie ro zoky laha ampitovizy amy ty anti-panahy hafa. Mieky ie fa afaky manampy ty anti-panahy kiraidraiky ty fanahini-Jehovah mba hahafahan-drozy handramby fanapahan-kevitsy soa. Ka lafa tsy misy torolalani-Baiboly voadika zany, le parè hanoha ty fanapahan-kevitsy ataoni-anti-panahy iaby ty anti-panahy mahay mandanjalanja, ndre tsy iny aza ro mety aminy.

HAHAZO FITAHIA MARO TSIKA LAHA MAHAY MANDANJALANJA

17. Ino ty fitahia ho azontsika laha mahay mandanjalanja tsika?

17 Maro ty fitahia ho azontsika laha mahay mandanjalanja tsika. Lasa hifandramby soa amy rahalahy noho anabavintsika reo tsika sady hilamy soa ty fiangona. Lasa teateantsika ty miaraky amy mpanomponi-Jehovah ndre samby mana ty toetsiny noho ty fomba mahazatsy azy aza rozy. Fa ty tena vatan-draha, ho falifaly tsika satria haintsika hoe manahaky ani-Jehovah, azy Ndranaharintsika mahay mandanjalanja iny tsika.

AKORY TY HAMALEANAO ANI-RETOA?

  • Ino ty ianarantsika baka amy Jehovah noho Jesosy mikasiky fahaiza mandanjalanja?

  • Manino ty fahaiza mandanjalanja ro hanampy antsika laha miova ty raha iainantsika?

  • Manino ro hilamy soa ty fiangona laha mahay mandanjalanja tsika?

HIRA 90 Andao Isika Hifampahery

a Mahay mandanjalanja Jehovah noho Jesosy, ka tean-drozy hiezaky hana ani-toetsy io koa tsika. Laha mahay mandanjalanja tsika, le ho mora amintsika ty hizatsy ze fanovà miseho amy fiainantsika, ohatsy hoe resaky fahasalamà na tsy fisian-drala. Lasa hilongo soa noho hiharo raiky koa ty olo amy fiangona eo laha mahay mandanjalanja tsika.

b Henteo ty lahatsoratsy hoe “Ahoana no Hiatrehana Fiovana?”, amy Mifohaza! No. 4 2016.

c Henteo ty video hoe Fanadikadìna ani-Rahalahy Dmitriy Mikhaylov, amy lahatsoratsy hoe “Haini-Jehovah ty Mamaliky ty Fanenjeha ho Lasa Fitoria”, amy Kahiem-pivoria amy Fiaina Noho Fanompoa Kristiana, Marsa-Avrily 2021.

d Henteo ty fianara 52 amy boky Ho Azonao Tavy ty Fiaina Zisiky Farany!, laha mila fanazavà misimisy mikasiky fisikina noho pozim-bolo.

    Fanajaria Boky Vezo (2001-2025)
    Hiboaky
    Hilitsy
    • Vezo
    • Hizara
    • Hamboamboatsy
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Fifanekea
    • Fifanekea Mikasiky Sekirè
    • Hanova Fifanekea
    • JW.ORG
    • Hilitsy
    Hizara