Sudcovia
5 V ten deň Debora+ spolu s Abinoámovým synom Barákom+ spievali túto pieseň:+
3 Počúvajte, králi! Počúvajte, vládcovia!
Budem spievať Jehovovi.
Budem spievať chvály* Jehovovi,+ Bohu Izraela.+
4 Jehova, keď si vyšiel zo Seiru,+
keď si vykročil z územia Edomu,
zem sa otriasala a z neba padal dážď,
z oblakov sa liala voda.
7 Ľudia z izraelských dedín vymizli,
nebolo ich, kým som nepovstala ja, Debora,+
kým som nepovstala ako matka v Izraeli.+
Nebolo vidieť štít ani kopiju
medzi štyridsiatimi tisícami v Izraeli.
Chváľte Jehovu!
10 Vy, ktorí jazdíte na zlatohnedých osliciach,
vy, ktorí sedíte na prepychových kobercoch,
a vy, ktorí kráčate po ceste,
uvažujte!
11 Pri napájadlách bolo počuť hlasy čerpačov vody.
Rozprávali o Jehovových spravodlivých skutkoch,
o spravodlivých skutkoch jeho ľudu z izraelských dedín.
Vtedy Jehovov ľud zišiel k bránam.
12 Prebuď sa, prebuď sa, Debora!+
Prebuď sa, prebuď sa, zaspievaj pieseň!+
Povstaň, Barák!+ Odveď svojich zajatcov, syn Abinoámov!
13 Vtedy tí, ktorí zostali, zišli k urodzeným,
Jehovov ľud zostúpil ku mne, aby bojoval proti mocným.
14 Z Efraima pochádzajú tí, čo prišli do údolia,
nasledujú ťa, Benjamín, s tvojimi oddielmi.
15 Kniežatá z Isachara boli s Deborou,
ako Isachar, tak aj Barák.+
Do údolia bol poslaný peši.+
A srdcia ľudí z Rúbenových rodov boli nerozhodné.
16 Prečo si sa posadil medzi dva sedlové vaky
a počúval pastierov, ako hrajú na píšťalách?+
Srdcia ľudí z Rúbenových rodov boli nerozhodné.
Ašer sedel nečinne na morskom brehu
a zostal pri svojich prístavoch.+
19 Prišli králi, bojovali,
vtedy bojovali kanaánski králi+
v Tánachu, pri megiddských vodách,+
ale žiadne striebro neukoristili.+
20 Z neba bojovali hviezdy,
zo svojich dráh bojovali proti Siserovi.
Pošliapala si mocných, moja duša.*
22 Vtedy dupotali konské kopytá,
jeho žrebce divo cválali.+
23 ‚Preklínajte Meróz,‘ povedal Jehovov anjel,
‚preklínajte jeho obyvateľov,
lebo neprišli na pomoc Jehovovi,
na pomoc Jehovovi so svojimi mocnými bojovníkmi.‘
24 Najpožehnanejšia medzi ženami je Jáel,+
manželka Kenitu Chébera,+
je najpožehnanejšia medzi ženami, ktoré bývajú v stanoch.
26 Siahla po stanovom kolíku,
pravicou vzala ťažké kladivo.
Udrela ním Siseru, rozdrvila mu hlavu,
prebodla mu spánky, prerazila ich.+
27 Zrútil sa jej k nohám, padol a už nevstal,
k nohám sa jej zrútil a padol,
kde sa zrútil, tam zostal ležať mŕtvy.
28 Z okna sa dívala žena,
Siserova matka vyhliadala spoza okennej mreže:
‚Prečo sa jeho bojový voz tak zdržal?
Prečo sa dupot jeho záprahu tak oneskoruje?‘+
29 Najmúdrejšie z jej urodzených dám jej odpovedali,
aj ona si stále opakuje:
30 ‚Určite si rozdeľujú korisť,
dievča,* dve dievčatá* pre každého bojovníka,
ukoristené pestré látky pre Siseru, ukoristené pestré látky,
vyšívané rúcho, pestré látky, dve vyšívané rúcha
na krk nájazdníkov.‘
31 Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia,+ Jehova.
Ale nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako slnko, keď vychádza vo svojej sláve.“
A v krajine nastal na 40 rokov pokoj.+