Január

Krajskí dozorcovia na celom svete si všimli, že starší by mali venovať viac času a pozornosti školeniu mladých i vekovo starších bratov, ktorí by sa mohli starať o zbor. To však môže byť náročné. Prečo? Ak si zborový starší, určite si uvedomuješ, že školenie druhých je veľmi dôležité. Aby mohli zbory zostať duchovne silné a aby mohli vznikať ďalšie, je potrebných viac bratov. (Iz. 60:22) Aj Božie Slovo ťa nabáda, aby si „vyučoval iných“. Ale môže sa ti to zdať ťažké. Musíš sa starať o rodinu, chodiť do zamestnania, vykonávať povinnosti v zbore a mnohé iné naliehavé veci. A tak máš možno pocit, že na školenie bratov ti už nezostáva čas. No bratia potrebujú školenie, aby mohli pomáhať s povinnosťami v zbore. Každý vyškolený brat prináša zboru úžitok. w15 15/4 1:2, 3

Brat, ktorý bol vymenovaný za staršieho, by si nemal myslieť, že keď mu bola zverená autorita v zbore, všetko sa bude robiť inak. K zmenám nedochádza preto, lebo si to ktosi želá, ale preto, lebo si to vyžadujú potreby zboru, a preto, že prichádzajú pokyny od Jehovovej organizácie. Teda keď si bol vymenovaný, riaď sa rovnakými biblickými postupmi, ktoré si sa naučil od skúsených starších. Tak im prejavíš úctu a získaš si dôveru členov zboru. Po čase, keď nadobudneš viac skúseností, budeš môcť pomáhať zboru prijímať všetky tie úpravy, ktoré ešte prídu. Vďaka tomu bude zbor držať krok s Jehovovou napredujúcou organizáciou. A Jehova ťa môže použiť, aby si vykonal ešte väčšie skutky ako bratia, ktorí ťa školili. (Ján 14:12) w15 15/4 2:17

Keď prechádzaš ťažkou skúškou, možno sa cítiš ako Pavol — že si v „tlame leva“ alebo aspoň veľmi blízko nej. (2. Tim. 4:17) Dôverovať Jehovovi v takých chvíľach je to najdôležitejšie. Ale môže to byť veľmi ťažké. Predstav si napríklad, že sa staráš o blízkeho člena rodiny, ktorý je vážne chorý. Modlíš sa k Jehovovi o schopnosť múdro sa rozhodovať a o silu. Zároveň sa snažíš robiť všetko, čo môžeš. Potom cítiš vnútorný pokoj, lebo vieš, že Jehova má oči upreté na teba. Pomôže ti vytrvať a zostať mu verný. Niekedy sa ti však môže zdať, že Jehovovu pomoc necítiš. Možno ti každý lekár radí niečo iné. Alebo si dúfal, že ti pomôžu príbuzní, ale tí celú situáciu iba zhoršujú. No ani v takých chvíľach neprestávaj prosiť Jehovu o silu. Stále sa k nemu približuj. (1. Sam. 30:3, 6) Keď si neskôr uvedomíš, ako Jehova po celý čas stál pri tebe, tvoj vzťah k nemu bude ešte pevnejší. w15 15/4 4:10, 11

Nás, Jehovových služobníkov, Satan neoklamal tvrdením, že neexistuje. Vieme, že existuje. Bol to práve on, kto v záhrade Eden prostredníctvom hada hovoril s Evou. (1. Mojž. 3:1–5) Bol to on, kto sa rozprával s Jehovom a spochybňoval Jóbove pohnútky. (Jób 1:9–12) Bol to opäť on, kto pokúšal Ježiša. (Mat. 4:1–10) A po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914 to bol znovu Satan, kto začal „viesť vojnu“ so zostávajúcimi pomazanými. (Zjav. 12:17) Táto vojna sa ešte neskončila, lebo Satan sa až doteraz snaží zničiť vieru pomazaných a iných oviec. Ak v nej chceme zvíťaziť, musíme sa mu vzoprieť a zostať pevní vo viere. V Satanovi niet ani stopy po pokore. Spochybnil Jehovovo právo vládnuť a ustanovil sa za boha. Nie je to prejav obrovskej opovážlivosti? Satan je priam stelesnením pýchy a arogancie. Ak sa mu teda chceme vzoprieť, musíme si okrem iného dávať pozor na pýchu a súčasne pracovať na pokore. (1. Petra 5:5) w15 15/5 2:3, 4

My kresťania sme povzbudzovaní, aby sme premýšľali o svojej nádeji, či už o živote v nebi, alebo na zemi. Vidíš sa, ako zažívaš splnenie Božích sľubov? Keď si predstavuješ, čo všetko budeš môcť potom robiť, tvoje srdce určite radostne plesá. Ak máš nádej na večný život na zemi, možno sa už vidíš, ako pracuješ po boku svojich priateľov a pretváraš s nimi túto planétu na krásnu záhradu. Tí, ktorí dohliadajú na tieto práce, ti neznepríjemňujú život, ale úprimne sa o teba zaujímajú. Všetci okolo teba milujú Jehovu. Si zdravý, plný energie a nič ťa netrápi. S radosťou využívaš svoj talent a zručnosti, lebo všetko, čo robíš, je na úžitok druhých a na Božiu chválu. Možno pomáhaš vzkrieseným, aby spoznali Jehovu. (Ján 17:3; Sk. 24:15) Nie, toto nie je rozprávka. Toto všetko sa splní, lebo to sľubuje Boh vo svojom Slove. (Iz. 11:9; 33:24; 35:5–7; 65:22) w15 15/5 3:15

Ježiš sa zázračne postaral o to, aby bolo dosť kvalitného vína pre všetkých. (Ján 2:6–11) Je zaujímavé, že keď Diabol pokúšal Ježiša, aby premenil kamene na chlieb, Ježiš to odmietol. Nikdy nepoužil svoju zázračnú moc na uspokojenie vlastných túžob. (Mat. 4:2–4) Ale keď potrebovali pomoc druhí, ochotne im ju poskytol. Ako môžeme napodobňovať jeho nesebecký záujem o iných? Ježiš nás povzbudzuje k štedrosti, keď hovorí: „Dávajte.“ ​(Luk. 6:38) Čo keby sme túto príťažlivú vlastnosť prejavili tak, že pozveme druhých k sebe domov na nejaké jedlo a spojíme to s duchovným povzbudením? Mohli by sme po zhromaždení venovať čas niekomu, kto to potrebuje, napríklad bratovi, ktorý si chce precvičiť úlohu? Mohli by sme niektorému spolukresťanovi pomôcť, aby sa zlepšil vo zvestovateľskej službe? Keď ochotne pomáhame druhým v hmotnom i v duchovnom ohľade, napodobňujeme Ježišovu štedrosť. w15 15/6 1:3, 4, 6

Ak zostaneme verní Bohu, môžeme byť svedkami jedného z najväčších zázrakov všetkých čias — prežijeme veľké súženie. Krátko po Armagedone budeme vidieť ďalšie zázraky spojené s tým, že ľudia budú získavať dokonalé zdravie. (Iz. 35:5, 6; Zjav. 21:4) Len si predstav, ako ľudia zahadzujú okuliare, barly, palice, invalidné vozíky, načúvacie prístroje a podobné veci. Tých, ktorí prežijú Armagedon, bude čakať veľa práce — budú s radosťou premieňať celú zem, dar od Boha, na nádherný raj. (Žalm 115:16) Vďaka správam o tom, ako Ježiš v minulosti uzdravoval chorých, sa môže aj „veľký zástup“ tešiť, že zažije niečo podobné. (Zjav. 7:9) Z týchto zázrakov vidíme, ako veľmi Boží prvorodený Syn miluje ľudí. (Ján 10:11; 15:12, 13) Jeho súcit vykresľuje príťažlivý obraz toho, ako sa Jehova zaujíma o každého svojho služobníka. (Ján 5:19) w15 15/6 2:16, 17

V roku 1914 sa v Európe začala vojna, ktorá čoskoro zachvátila celý svet. Do konca vojny v roku 1918 vypukol aj hrozný nedostatok potravín. Na chrípkovú epidémiu zomrelo viac ľudí, než ich padlo vo vojne. Tieto udalosti boli súčasťou „znamenia“, o ktorom hovoril Ježiš. Boli dôkazom jeho neviditeľnej prítomnosti v úlohe nového Kráľa zeme. (Mat. 24:3–8; Luk. 21:10, 11) Jasne poukazovali na to, že v roku 1914 nastal čas, keď Pánovi Ježišovi Kristovi „bola daná koruna a vyšiel víťaziac a aby dovŕšil svoje víťazstvo“. (Zjav. 6:2) Očistil nebesia od Satana a jeho démonov a zvrhol ich do blízkosti zeme. Odvtedy ľudstvo zažíva spĺňanie slov z dnešného denného textu. w15 15/6 4:13

Po necelom storočí od vytvorenia kresťanského zboru sa začalo šíriť predpovedané odpadlíctvo. (Sk. 20:28–30; 2. Tes. 2:3, 4) Odvtedy bolo čoraz ťažšie zistiť, kto slúži Bohu v jeho duchovnom chráme. Jehova to objasnil až o stáročia neskôr prostredníctvom Kráľa, ktorého dosadil na trón, Ježiša Krista. V roku 1919 boli tí, ktorých Jehova schválil a ktorí slúžili v jeho duchovnom chráme, už jasne rozoznateľní. Museli byť duchovne prečistení, aby ich služba bola Bohu prijateľnejšia. (Iz. 4:2, 3; Mal. 3:1–4) Vtedy sa začalo v určitej miere spĺňať videnie, ktoré mal pred niekoľkými storočiami apoštol Pavol. Toto videnie je zapísané v 2. Korinťanom 12:2–4. To, čo Pavol videl, označil ako zjavenie. Videl v ňom niečo, čo v jeho dňoch ešte neexistovalo, ale čo malo existovať v budúcnosti. w15 15/7 1:6 – 8

Niektoré cirkvi učia, že kresťania budú vzatí do neba v hmotnom tele a že Kristov návrat bude viditeľný. Avšak Biblia jasne ukazuje, že Ježišov príchod bude neviditeľný. Vyplýva to zo slov, že „znamenie Syna človeka“ sa zjaví „na nebi“ a že Ježiš príde „na nebeských oblakoch“. (Mat. 24:30) Aj „nebo“, aj „nebeské oblaky“ symbolizujú neviditeľnosť. Biblia tiež hovorí, že „telo a krv nemôžu zdediť Božie kráľovstvo“. Preto tí, ktorí budú vzatí do neba, musia byť najprv „premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky“. (1. Kor. 15:50–53) Z týchto slov vyplýva, že zostávajúci z pomazaných budú zhromaždení do neba naraz v jednom okamihu. w15 15/7 2:14, 15

Sála Kráľovstva je centrum čistého uctievania pre ľudí, ktorí bývajú v jej okolí. Každý týždeň sa v nej konajú zhromaždenia, na ktorých nás Jehova duchovne sýti. Dostávame tam duchovné povzbudenie a pokyny od Božej organizácie. Hoci pozvanie sýtiť sa pri „Jehovovom stole“ platí stále, nemali by sme ho považovať za samozrejmosť. (1. Kor. 10:21) Jehova chce, aby sme tieto príležitosti na uctievanie a vzájomné povzbudenie pokladali za veľmi dôležité. Z čoho to vieme? Inšpiroval apoštola Pavla k napísaniu slov, aby sme neopúšťali svoje zhromaždenia. (Hebr. 10:24, 25) Dávali by sme najavo úctu Jehovovi, keby sme vynechávali zhromaždenia a nemali na to vážne dôvody? No keď sa na zhromaždenia pripravujeme a s radosťou sa na nich zúčastňujeme, Jehova vidí, že sme za ne vďační. w15 15/7 4:3, 4

Toto Ježišovo nabádanie je už samo osebe pádny dôvod, prečo stále očakávať koniec. V tom nám dáva dobrý príklad Jehovova organizácia. Vydáva publikácie, v ktorých nás ustavične nabáda, aby sme „očakávali a pevne zachovávali v mysli prítomnosť Jehovovho dňa“ a zameriavali sa na Boží sľúbený nový svet. (2. Petra 3:11–13) Ak kresťania mali už pred stáročiami stále očakávať koniec, o čo dôležitejšie je to pre nás dnes. Prečo? Lebo žijeme v období Kristovej prítomnosti. Znamenie jeho prítomnosti sa spĺňa od roku 1914. A toto zložené znamenie, ku ktorému patria zhoršujúce sa pomery vo svete a celosvetové zvestovanie o Kráľovstve, poukazuje na to, že žijeme v „závere systému vecí“. (Mat. 24:3, 7–14) Keďže Ježiš nepovedal, ako dlho potrvá toto obdobie, kým príde koniec, musíme byť zvlášť bdelí a pripravení. w15 15/8 2:4, 5

V novom svete budeme mať najväčšiu radosť z toho, že budú uspokojené naše duchovné potreby. (Mat. 5:3) Duchovné činnosti budú pre nás prvoradé a „najväčšie potešenie“ budeme mať v Jehovovi. Keď už teraz dávame duchovné veci na prvé miesto, pripravujeme sa na skutočný život v budúcnosti. (Mat. 6:19–21) Ako môžeme mať z duchovných činností väčšiu radosť? Napríklad tak, že si dávame duchovné ciele. Ak si mladý, premýšľal si už niekedy o tom, že by si urobil službu Jehovovi svojou životnou dráhou? Čo keby si si prečítal články v našich publikáciách o službe celým časom a dal si niektorú z foriem tejto služby za svoj cieľ? Môžeš sa aj porozprávať s niekým, kto slúži celým časom už dlhé roky. Ak urobíš službu náplňou svojho života, získaš cenné školenie pre život v novom svete. Tam sa ti skúsenosti zo služby Jehovovi veľmi zídu. w15 15/8 3:13, 14

Nemenej dôležité sú aj ďalšie stránky ovocia ducha, ako je miernosť, sebaovládanie a trpezlivosť. (Gal. 5:23) Vďaka týmto vlastnostiam si zrelý kresťan dokáže v náročných situáciách zachovať vnútorný pokoj a napriek bolestným sklamaniam nestratí nádej. Pri osobnom štúdiu neustále hľadá biblické zásady, ktoré mu pomáhajú rozlišovať, čo je správne a čo nesprávne. Tým si školí svedomie a keď sa ním riadi, dokáže robiť múdre rozhodnutia. To je dôkaz, že je duchovne zrelý. Zrelý kresťan je aj pokorný, lebo Jehovove rady a normy vždy považuje za lepšie ako svoje vlastné. Okrem toho horlivo zvestuje dobré posolstvo o Kráľovstve a prispieva k jednote v zbore. Bez ohľadu na to, ako dlho slúžime Jehovovi, môžeme si položiť otázku: Mohol by som v niektorom ohľade ešte lepšie napodobňovať Ježiša a urobiť duchovný pokrok? w15 15/9 1:6, 7

Učeníci vidia Ježiša, ako kráča po rozbúrenom Galilejskom mori. Peter sa ho pýta, či môže ísť po vode za ním. Ježiš súhlasí, a tak Peter vystupuje z člna a ide smerom k nemu. Zrazu však začne klesať do hlbín. Čo sa stalo? Peter sa začal pozerať na búrku a dostal strach. Volá na Ježiša, ktorý mu okamžite podáva ruku a povie mu to, čo čítame v dnešnom dennom texte. (Mat. 14:24–32) Keď Peter vystúpil z člna, urobil to preto, lebo mal vieru. Zavolal ho Ježiš a Peter dôveroval, že to dokáže vďaka Božej moci, tak ako to dokázal Ježiš. Podobne aj my, keď sme oddali svoj život Jehovovi a dali sa pokrstiť, urobili sme to preto, lebo sme mali vieru. Zavolal nás Ježiš, aby sme sa stali jeho nasledovníkmi a kráčali v jeho šľapajach. Museli sme prejavovať vieru v Ježiša i v Jehovu a dôverovať, že nám budú v každom ohľade pomáhať. (Ján 14:1; 1. Petra 2:21) w15 15/9 3:1, 3

Medzi priority každého milujúceho otca určite patrí to, že chráni svoju rodinu pred akoukoľvek ujmou alebo vážnym nebezpečenstvom. Jehova, náš nebeský Otec, robí to isté. Zamyslime sa, ako vysoko si ceníme svoj zrak. Keď je ohrozený, okamžite reagujeme. Aj Jehova koná bez zaváhania, keď je jeho ľud v nebezpečenstve. (Zech. 2:8) Svoj ľud si nesmierne cení! Jehova občas pripustí, že nepriatelia pripravia niektorého jeho verného služobníka o život, ako to bolo v prípade Štefana. No ako celok nás chráni tým, že nám poskytuje aktuálne varovanie pred Satanovými nástrahami. (Ef. 6:10–12) Prostredníctvom svojho Slova a publikácií od svojej organizácie nás vystríha pred láskou k peniazom, nemravnou a násilníckou zábavou, nesprávnym používaním internetu a podobne. Je očividné, že Jehova sa ako milujúci Otec stará, aby sme boli v bezpečí a aby sa nám dobre darilo. w15 15/9 4:15, 17

Skutočnosť, že Jehovovi svedkovia dosahujú úspechy v „obhajobe a zákonnom upevňovaní dobrého posolstva“, je dôkazom podpory Jehovovej mocnej ruky. (Fil. 1:7) Niektoré vlády sa pokúšali úplne zastaviť činnosť Božieho ľudu. No len od roku 2000 sme získali najmenej 268 víťazstiev na najvyšších súdoch, z toho 24 na Európskom súde pre ľudské práva. Je zjavné, že nikto nemôže zadržať Božiu ruku. (Iz. 54:17) To, že dobré posolstvo sa zvestuje po celej zemi, je možné jedine vďaka Jehovovej pomoci. (Mat. 24:14; Sk. 1:8) Okrem toho Jehovov ľud tvorí zjednotené mnohonárodnostné bratstvo — niečo, čo vo svete nemá obdobu. Nie je ťažké pochopiť, prečo mnohí ľudia, ktorí nepatria do našej organizácie, uznávajú: „Boh je skutočne medzi vami.“ ​(1. Kor. 14:25) Existuje naozaj množstvo dôkazov, že Jehova koná v prospech svojho ľudu. (Iz. 66:14) w15 15/10 1:13, 14

Je nebezpečné príliš využívať to, čo svet ponúka. (1. Kor. 7:29–31) Kresťan môže ľahko stratiť veľa času, keď sa nadmieru venuje veciam, ktoré samy osebe nie sú zlé. Môžu to byť koníčky, čítanie kníh, pozeranie televízie, navštevovanie pamiatok, chodenie po obchodoch a zháňanie najnovšej elektroniky či rôznych luxusných vecí. Komunikácia cez sociálne siete, esemeskovanie, čítanie a posielanie e-mailov, časté sledovanie najnovších správ a športových výsledkov nás môže takisto pripraviť o množstvo času, dokonca to môže prerásť v závislosť. (Kaz. 3:1, 6) Ak si neustrážime čas, ktorý trávime nepodstatnými vecami, môže sa stať, že začneme zanedbávať tú najdôležitejšiu činnosť — uctievanie Jehovu. (Ef. 5:15–17) Satan nastavil svoj svet tak, aby nás priťahoval a rozptyľoval. Bolo to tak už v prvom storočí a ešte viac to platí dnes. (2. Tim. 4:10) Preto musíme poslúchať radu z dnešného denného textu. w15 15/10 3:7, 8

Manoachovi a jeho manželke sa zanedlho narodí syn! Vieš si predstaviť Manoachovo nadšenie? Tento muž si však zároveň uvedomuje, že byť rodičom je veľká zodpovednosť. Ako majú svojho syna vychovávať a viesť k tomu, aby slúžil Bohu, keď žijú medzi ľuďmi, ktorí robia toľko zlých vecí? Manoach „začal úpenlivo prosiť Jehovu a hovoril: ‚Nech ten muž pravého Boha, ktorého si poslal, príde k nám znovu a poučí nás, čo máme robiť s dieťaťom, ktoré sa narodí.‘“ ​(Sud. 13:1–8) Ak si rodič, vieš sa vžiť do Manoachových pocitov. Aj tebe bola zverená veľká zodpovednosť, aby si pomáhal svojmu dieťaťu spoznať Jehovu a zamilovať si ho. (Prísl. 1:8) Výbornú príležitosť ti na to poskytuje rodinné uctievanie. No aby si tvoje dieťa osvojilo pravdu, je potrebné niečo viac než len každý týždeň s ním študovať Bibliu. (5. Mojž. 6:6–9) Snažíš sa, aby sa pravda zakorenila v srdci tvojho dieťaťa? w15 15/11 1:1, 2

Na rozdiel od Ježiša ty nedokážeš čítať v ľudskom srdci, ale s Jehovovou pomocou môžeš vidieť pod povrch a rozoznať dobré vlastnosti svojho dieťaťa. Nikomu z nás by sa nepáčilo, keby nás označovali za problematického človeka. Preto si nikdy nemysli ani nehovor, že tvoj syn alebo dcéra je rebel alebo problémové dieťa. Aj keď ťa niekedy sklame, uisťuj ho, že vidíš jeho kladné stránky a túžbu robiť to, čo je správne. Pochváľ ho za každý pokrok. Ak je to možné, prejav mu viac dôvery a tým mu pomôžeš rozvíjať si dobré vlastnosti. Rovnako zaobchádzal so svojimi učeníkmi aj Ježiš. Asi jeden a pol roka po stretnutí s Natanaelom si ho Ježiš vybral za apoštola. A Natanael horlivo vykonával úlohy, ktorými ho poveril. (Luk. 6:13, 14; Sk. 1:13, 14) Namiesto toho, aby si vo svojom dieťati vyvolával pocit nedostatočnosti, úprimne ho chváľ a povzbudzuj. Pomáhaj mu, aby cítilo, že je užitočným členom kresťanského zboru, ktorý môže pre Jehovu veľa urobiť. w15 15/11 2:15, 16

Keď sa v roku 1914 začali posledné dni, na celom svete bolo iba niekoľko tisíc Jehovových služobníkov. Malý ostatok pomazaných kresťanov však vytrvalo zvestoval posolstvo o Kráľovstve. Viedla ich k tomu láska k blížnemu a podporoval ich Boží duch. Aký je výsledok ich činnosti? Prebieha zhromažďovanie veľkého zástupu ľudí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Tento zástup tvorí už osem miliónov svedkov, ktorí patria do viac ako 115 400 zborov na celom svete. A naše rady sa neustále rozširujú. Napríklad v služobnom roku 2014 sa dalo pokrstiť vyše 275 500 nových svedkov. To je priemerne asi 5 300 týždenne. Výnimočný vzrast, ktorého sme dnes svedkami, je výsledkom toho, že prejavujeme vieru v Boha a prijímame Bibliu ako jeho inšpirované Slovo. (1. Tes. 2:13) Napriek tomu, že Satan, „boh tohto systému vecí“, nás nenávidí a odporuje nám, Jehovovmu ľudu sa duchovne darí. (2. Kor. 4:4) w15 15/11 4:12, 14, 16

Biblickí učenci veľmi starostlivo preskúmali a porovnali tisícky rukopisov, ich fragmentov a starovekých prekladov. Tento výskum potvrdil, že drvivá väčšina biblických veršov sa zachovala v pôvodnej podobe. Tých niekoľko veršov, pri ktorých vzniká určitá neistota, však nemá vplyv na celkové posolstvo Biblie. Výsledky štúdia starovekých rukopisov uistili úprimných ľudí, že Biblia sa zachovala presne tak, ako ju Jehova dal zapísať. Jehova sa postaral o to, aby sa jeho Slovo napriek silnému odporu stalo najprekladanejšou knihou v dejinách. Aj dnes, keď veľa ľudí neverí v Boha, je Biblia stále bestsellerom a je k dispozícii, buď celá, alebo jej časti vo vyše 2 800 jazykoch. Hoci niektoré preklady Biblie nie sú úplne zrozumiteľné alebo presné, takmer zo všetkých sa ľudia môžu dozvedieť o nádeji, ktorú im Boh poskytuje. w15 15/12 1:13, 14

Slová majú moc uzdravovať, ale aj ubližovať. V Satanovom svete je zraňujúca reč bežnou realitou. Zábavný priemysel prostredníctvom filmov a televíznych relácií navádza ľudí, aby „naostrili svoj jazyk ako meč“ a „namierili svoj šíp, trpkú reč“. (Žalm 64:3) No kresťania sa musia takému spôsobu vyjadrovania vyhýbať. Príkladom „trpkej reči“ je sarkazmus — uštipačné poznámky, ktorých cieľom je niekoho vysmiať, strápniť alebo uraziť. Často sa považuje za druh humoru, ale môže sa rýchlo zvrtnúť na neúctivú a hanlivú reč. Ostrý sarkazmus je súčasťou „utŕhačnej reči“, ktorá nemá v slovníku kresťana čo hľadať. Humor môže naše vyjadrovanie okoreniť, ale musíme si dávať pozor, aby sme si z druhých neuťahovali škodoradostnými žartíkmi, ktoré ich zraňujú alebo ponižujú. Biblia nás nabáda: „Nech z vašich úst nevychádza žiadna skazená reč, ale každá reč, ktorá je dobrá na budovanie podľa potreby, aby odovzdala poslucháčom to, čo je užitočné.“ ​(Ef. 4:29, 31) w15 15/12 3:10

Slová „buďte zdraví“ tvoria záver listu, ktorý poslal kresťanom vedúci zbor v prvom storočí, a možno ich preložiť aj ako „buďte silní“. Určite si všetci želáme, aby sme boli zdraví a silní, a tak mohli ďalej slúžiť Jehovovi. Pretože sme nedokonalí a žijeme v tomto systéme vecí, musíme počítať s chorobami. Nemôžeme očakávať, že už teraz budeme zázračne uzdravení. Ale v Zjavení 22:1, 2 čítame o čase, keď sa budeme tešiť z dokonalého zdravia. Apoštol Ján videl vo videní „rieku vody života“ a „stromy života“, ktorých lístie „bolo na liečenie národov“. To nie je narážka na nejaké prípravky z liečivých rastlín. Toto videnie znázorňuje Jehovovo opatrenie prostredníctvom Ježiša, na základe ktorého poslušné ľudstvo získa večný život. Určite sa na to veľmi tešíme! (Iz. 35:5, 6) w15 15/12 4:17, 18

O čase, v ktorom žijeme, Jehova predpovedal: „V tých dňoch sa desať mužov zo všetkých jazykov národov chopí, áno, naozaj sa chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ ​(Zech. 8:23) „Žid“ symbolizuje tých, ktorých Boh pomazal svätým duchom. Sú nazvaní aj ako „Boží Izrael“. (Gal. 6:16) „Desať mužov“ predstavuje ľudí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Pevne sa držia „sukne muža Žida“ a považujú za veľkú česť podporovať pomazaných, lebo vidia, ako ich Jehova žehná. Tak ako prorok Zechariáš, aj Ježiš vyzdvihol jednotu medzi Božím ľudom, ktorá je v dnešnom svete niečím vzácnym. Povedal, že jeho nasledovníci budú tvoriť dve skupiny — „malé stádo“ a „iné ovce“. No napriek tomu majú byť „jedným stádom jedného pastiera“. (Luk. 12:32; Ján 10:16) w16.01 4:1, 2

Vzťah k Jehovovi si musíme chrániť. Keďže sme nedokonalí a žijeme vo svete, ktorému vládne Satan Diabol, ľahko by sme mohli začať premýšľať a konať ako ľudia vo svete. Duch sveta je ako riečny prúd, ktorý by nás mohol unášať zlým smerom. Aby nás nestrhol, musíme zo všetkých síl plávať proti prúdu. Podobne musíme tvrdo pracovať na tom, aby sme sa nenechali ovplyvniť Satanovým svetom. Ochranou je pre nás zvestovateľská služba. Počas nej sa zameriavame na dôležité a užitočné duchovné veci, nie na to, čo by mohlo oslabiť našu vieru. Službou si posilňujeme vieru, lebo si pripomíname Božie sľuby a láskavé normy. Zároveň si udržiavame duchovnú výzbroj v neporušenom stave. (Ef. 6:14–17) Ak sme plne zamestnaní duchovnými činnosťami, jednoducho nemáme čas príliš sa zaoberať vlastnými problémami. A to nás chráni. w16.01 5:12, 13

Všimni si, akú lásku mala Rút k Jehovovi. Boáz ju neskôr pochválil za to, že prišla hľadať útočisko pod Jehovove krídla. (Rút 2:12) Toto vyjadrenie v nás vyvoláva predstavu vtáčatka, ktoré hľadá ochranu pod krídlami svojho silného rodiča. (Žalm 36:7; 91:1–4) Práve takým rodičom sa pre Rút stal Jehova. Odmenil ju za jej vieru a ona nikdy nemusela oľutovať svoje rozhodnutie. Dnes je mnoho ľudí, ktorí sa učia o Jehovovi, ale zatiaľ sa nerozhodli hľadať uňho útočisko. Váhajú mu zasvätiť život a dať sa pokrstiť. Ak sa to týka aj teba, položil si si niekedy otázku, prečo je to tak? V podstate sa dá povedať, že každý človek slúži nejakému bohu. (Joz. 24:15) Prečo teda nehľadať útočisko u pravého Boha, ktorý si zaslúži tvoju oddanosť? Keď oddáš svoj život Jehovovi, prejavíš vieru, že ti poskytne ochranu. Jehova ti pomôže, aby si žil v súlade so svojou oddanosťou a aby si dokázal zvládnuť všetky náročné situácie, do ktorých sa možno dostaneš. Presne to zažila Rút. w16.02 2:6, 7

Keď sa Abišaj prikradol do tábora a chcel Saula zabiť, robil to z vernosti Dávidovi. No Dávid mu v tom zabránil, lebo vedel, že je nesprávne „vystrieť ruku proti Jehovovmu pomazanému“. (1. Sam. 26:9–11) Z tejto príhody plynie dôležité poučenie: Keď stojíme pred rozhodnutím, komu byť v prvom rade verní, musíme premýšľať, ktoré biblické zásady sa vzťahujú na našu situáciu. Je prirodzené, že sme verní tomu, koho máme radi, napríklad priateľovi alebo členovi rodiny. Ale keďže sme nedokonalí, city nás môžu zradiť. (Jer. 17:9) Preto ak niekto, koho milujeme, urobí niečo zlé a opustí pravdu, musíme pamätať na to, že naša vernosť patrí v prvom rade Jehovovi. (Mat. 22:37) w16.02 4:5, 6

Prečo sa mali kresťania v Ríme presvedčiť o niečom, čo už prijali? Pozrime sa na jeden biblický príklad. Timotej dobre poznal Písmo. „Od útleho detstva“ ho učila jeho matka a stará matka. Napriek tomu ho Pavol nabádal: „Pokračuj v tom, čo si sa naučil a bol presvedčený, aby si uveril.“ ​(2. Tim. 3:14, 15) Podľa istého odborného diela pôvodné slovo prekladané ako „presvedčený“ znamená „byť si istý pravdivosťou niečoho“. Timotej prijal pravdu za svoju. Neurobil to preto, lebo mu to povedala matka a stará matka, ale preto, že o tom sám uvažoval a presvedčil sa, že je to pravda. (Rim. 12:1) Keď aj ty dôkladne študuješ Bibliu, nájdeš odpovede na rôzne otázky, rozptýliš svoje pochybnosti a posilníš si vieru. (Sk. 17:11) w16.03 2:3, 4, 7

Predstav si Izraelitov, ktorí v biblických časoch cestovali do Jeruzalema na výročné sviatky. Spoločne sa pripravovali, počas cesty jeden druhému pomáhali a potom v chráme jednotne uctievali Jehovu. To všetko si vyžadovalo spoluprácu. My sme dnes na ceste do nového sveta, a preto musíme byť jednotní a ochotní spolupracovať. Určite máme veľkú radosť, že už nie sme časťou tohto sveta, v ktorom vládne chaos a nejednota. Vidíme, ako sa spĺňa Izaiášovo a Micheášovo proroctvo a Boží ľud zjednotene vystupuje na „Jehovov vrch“. (Iz. 2:2–4; Mich. 4:2–4) Pravé uctievanie je v tejto „konečnej časti dní“ skutočne vyvýšené. Môžeme sa však tešiť na niečo ešte veľkolepejšie — na čas, keď budú všetci ľudia zjednotení a budú spoločne uctievať Jehovu! w16.03 3:16, 17

Niektorí starší považujú za ťažké vyhradiť si čas na školenie ďalších. Možno uvažujú takto: Školenie druhých je síce dôležité, ale nie je až také naliehavé ako iné zborové povinnosti, ktoré jednoducho neznesú odklad. Ak ho nateraz odložím, zbor bude fungovať ďalej. Samozrejme, mnohé veci si vyžadujú neodkladnú pozornosť. Keby však starší odkladal školenie, mohlo by to mať škodlivé účinky na duchovné blaho zboru. Je pravda, že starší musia vybaviť veľa dôležitých vecí, ktoré sa nedajú odložiť na neskôr. No ak neustále odkladajú školenie druhých, skôr alebo neskôr sa to negatívne odrazí na duchovnom stave zboru. Bude v ňom málo bratov, ktorí by sa postarali o všetko, čo je potrebné. Nikdy by sme si nemali myslieť, že školiť ďalších nie je až také dôležité. Starší, ktorí myslia na budúcnosť zboru a neváhajú investovať čas, aby školili menej skúsených bratov, si počínajú ako múdri správcovia. Sú požehnaním pre celý zbor. (1. Petra 4:10) w15 15/4 1:4, 6, 7