Február

Si pokrstený Jehovov svedok? Ak áno, vlastníš niečo veľmi cenné — osobný vzťah k Bohu. No tento vzťah je vystavený neustálym útokom Satanovho sveta a navyše ho môže oslabovať tvoja vlastná nedokonalosť. To sa týka každého z nás. Preto sa musíme snažiť, aby bol náš vzťah k Jehovovi čo najsilnejší. Nakoľko skutočný je pre teba Jehova? Je tvojím blízkym priateľom? Chceš, aby bol tvoj vzťah k nemu ešte bližší? V dnešnom dennom texte z Jakuba 4:8 sa píše, čo pre to môže každý z nás urobiť. Všimni si, že je to obojstranný proces. Keď urobíme určité kroky, aby sme sa k Bohu priblížili, aj on sa priblíži k nám. A čím častejšie to robíme, tým je Jehova pre nás skutočnejší a tým bližší vzťah k nemu máme. Potom budeme mať rovnakú istotu ako Ježiš, ktorý povedal: „Ten, ktorý ma poslal, skutočne jestvuje... Ja ho poznám.“ ​(Ján 7:28, 29) w15 15/4 3:1, 2

Predstav si, že niekto z tvojej rodiny je vylúčený. Zo štúdia Biblie vieš, ako sa správať k vylúčeným. (1. Kor. 5:11; 2. Jána 10) No keďže ide o človeka, ktorého máš veľmi rád, poslúchať tento príkaz môže byť pre teba priťažké alebo až nemožné. Budeš dôverovať svojmu nebeskému Otcovi, že ti dá silu pevne sa držať tohto biblického pokynu? Vidíš v tom príležitosť posilniť si svoj vzťah k Jehovovi a ešte viac sa k nemu primknúť? Znamená to, že by sme nemali milovať svojich príbuzných? To určite nie! Ale viac ako kohokoľvek iného by sme mali milovať Jehovu. (Mat. 22:37, 38) To je zároveň v najlepšom záujme našich príbuzných, či už momentálne slúžia Jehovovi, alebo nie. Ak sa trápiš, že niekto z tvojich blízkych je vylúčený, zdôver sa s tým Jehovovi. (Fil. 4:6, 7) w15 15/4 4:14, 16

Mať dobrý pocit z toho, čo dokázali druhí, a dokonca byť do určitej miery hrdý sám na seba je správne. Nemusíme sa hanbiť za to, z akej rodiny, kultúry či krajiny pochádzame. (Sk. 21:39) Existuje však pýcha, ktorá môže poškodiť naše vzťahy s druhými a zničiť naše priateľstvo s Jehovom. Môže spôsobiť, že keď nám niekto dá radu, máme mu to za zlé a namiesto toho, aby sme ju pokorne prijali, odmietneme ju. (Žalm 141:5) Tento druh pýchy sa definuje ako „prílišné sebavedomie“ alebo „povýšenecký postoj ľudí, ktorí si myslia, že sú lepší ako druhí, a to často bez oprávneného dôvodu“. Jehova takú pýchu nenávidí. (Ezech. 33:28; Ámos 6:8) Ale Satan sa vyžíva v tom, keď vidí, že ľudia sú pyšní a vystatovační ako on. Určite si mädlil ruky, keď pozoroval, ako domýšľavo sa vyvyšuje Nimród, faraón alebo Abšalóm. Všetci padli za obeť pýche. (1. Mojž. 10:8, 9; 2. Mojž. 5:1, 2; 2. Sam. 15:4–6) w15 15/5 2:5, 6

Kristus, „Božia moc“, v tom svojho Otca napodobňoval, lebo aj on často otváral svoju ruku a uspokojoval túžby svojich nasledovníkov. (1. Kor. 1:24) A nerobil to iba preto, aby ukázal svoju moc. Úprimne sa o ľudí zaujímal. Zamerajme sa na správu zapísanú v Matúšovi 14:14–21. Ježiša nasledovali zástupy ľudí z rôznych miest. (Mat. 14:13) Večer za ním prišli jeho učeníci, lebo videli, že ľudia sú unavení a hladní, a robili si o nich starosti. Preto ho poprosili, aby poslal zástup preč, nech si môžu kúpiť niečo na jedenie. Čo urobil Ježiš? Použil svoju zázračnú moc a piatimi chlebmi a dvoma rybami nasýtil asi 5 000 mužov a mnoho žien a detí. Správa hovorí, že zástupy „jedli a nasýtili sa“. Z toho vyplýva, že jedla bolo dosť. Ježiš im nedal iba kúsok chleba, ale toľko jedla, aby zvládli aj dlhú cestu domov. (Luk. 9:10–17) Dokonca sa zvýšilo ešte 12 košov! w15 15/6 1:8, 9

Nemravnosť je taká rozšírená, že si možno položíš otázku: Je vôbec možné zostať cudný? S Jehovovou pomocou to možné je. Ak chceme byť cudní, je nutné zavrhovať nesprávne túžby. Keďže sme nedokonalí, nemravnosť nás môže priťahovať podobne ako návnada rybu. Preto keď nám prídu na myseľ nemravné myšlienky, musíme ich ihneď zavrhnúť. Keby sme to neurobili, začala by v nás rásť nemravná túžba. Tá by časom mohla tak zosilnieť, že by stačila nejaká príležitosť a dopustili by sme sa hriechu. Je to tak, ako hovorí Biblia: „Keď sa žiadosť stane plodnou, porodí hriech.“ ​(Jak. 1:14, 15) Je až prekvapujúce, ako ľahko môže chvíľková túžba prerásť do vážneho hriechu. Preto si musíme dať pozor, aby sa nečisté túžby v našej mysli nezakorenili. Tak sa vyhneme nemravnosti a unikneme jej bolestným následkom. (Gal. 5:16) w15 15/6 3:1 – 3

Asi pred 6 000 rokmi sa na zemi diala Božia vôľa v plnom rozsahu. Takže keď sa Jehova pozrel na dokonalý začiatok, ktorý dal ľudstvu, mohol vyhlásiť: „Bolo to veľmi dobré.“ ​(1. Mojž. 1:31) Potom sa však vzbúril Satan a odvtedy len málo ľudí koná Božiu vôľu. Ale dnes sme svedkami toho, že Jehovovi slúži už asi osem miliónov ľudí. Nielenže prosia, aby sa na zemi diala Božia vôľa, ale ju aj konajú. Snažia sa o to svojím spôsobom života a tým, že sa horlivo zapájajú do diela robenia učeníkov. O to, aby sa diala Božia vôľa, budeme prosiť dovtedy, kým nebudú zo zeme odstránení všetci nepriatelia Božieho Kráľovstva. V budúcnosti, keď budú vzkriesené miliardy ľudí a dostanú príležitosť žiť v raji na zemi, sa bude Božia vôľa diať v ešte väčšom rozsahu. (Ján 5:28, 29) Nebude nádherné žiť v tom čase a vítať našich drahých, ktorí budú vzkriesení? w15 15/6 4:15, 17

Výraz „duchovný raj“ sa stal bežnou súčasťou nášho teokratického slovníka. Opisuje jedinečné prostredie, v ktorom sa tešíme z množstva duchovných vecí a ktoré nám umožňuje mať pokojný vzťah s Bohom a s našimi bratmi. Výrazy „duchovný raj“ a „duchovný chrám“ však neznamenajú to isté. Duchovný chrám je Božie opatrenie pre pravé uctievanie. A duchovný raj je stav, na základe ktorého možno určiť tých, ktorí majú Božie schválenie a slúžia Bohu v jeho duchovnom chráme. (Mal. 3:18) Je úžasné, že od roku 1919 Jehova umožňuje nedokonalým ľuďom, aby s ním spolupracovali na skrášľovaní a zveľaďovaní duchovného raja na zemi. Si aj ty zapojený do tejto výnimočnej práce? Túžiš spolupracovať s Jehovom a oslavovať ho na „mieste jeho nôh“? w15 15/7 1:10, 11

Krátko pred tým, ako bude ostatok pomazaných vzatý do neba, Góg zaútočí na Boží ľud. Bude sa zdať, že tento ľud je bezbranný. Ako na útok zareaguje? Poslúchne pokyn, ktorý bol daný v dňoch kráľa Jehošafata: „Nebudete musieť bojovať. Zaujmite svoje postavenie, stojte a viďte Jehovovu záchranu pre vás. Ó, Júda a Jeruzalem, nebojte sa, ani sa nedeste.“ ​(2. Par. 20:17) Ale akú reakciu Gógov útok vyvolá v nebi? Odpoveď sa dozvedáme zo Zjavenia 17:14. Hovorí sa tam o čase, keď už všetkých 144 000 bude v nebi. Najprv je opísané, že nepriatelia Božieho ľudu „budú bojovať s Baránkom“. A aký bude výsledok? „Baránok nad nimi zvíťazí, lebo je Pán pánov a Kráľ kráľov. Aj tí povolaní a vyvolení a verní s ním.“ Teda Ježiš a jeho 144 000 spoluvládcov prídu na pomoc Božiemu ľudu na zemi a zachránia ho. w15 15/7 2:16

Úctu voči Bohu, ktorý nás pozýva na zhromaždenia, by sme mali dávať najavo aj správaním, oblečením a úpravou zovňajšku. Chceme sa tiež vyhýbať extrémom. Jehova si želá, aby sme sa my i naši hostia cítili v sále Kráľovstva príjemne. Preto nechceme znižovať hodnotu zhromaždení tým, že by sme boli ležérne oblečení alebo by sme počas programu esemeskovali, rozprávali sa, jedli a podobne. Rodičia by mali svoje deti učiť, že sála Kráľovstva nie je miesto na hranie a behanie. Keď Ježiš uvidel v Božom chráme tých, ktorí tam obchodovali, rozhorčil sa a vyhnal ich odtiaľ. (Ján 2:13–17) Podobne ako kedysi chrám, aj naše sály Kráľovstva slúžia na čisté uctievanie a duchovné vyučovanie. Preto by sme tam nemali vybavovať žiadne obchodné záležitosti. (Porovnaj Nehemiáša 13:7, 8.) w15 15/7 4:7, 8

Z Biblie vieme, že „v posledných dňoch“ mimoriadne vzrastie skazenosť. (2. Tim. 3:13; Mat. 24:21; Zjav. 12:12) Môžeme teda očakávať, že pomery vo svete sa budú ďalej zhoršovať. Ale čo myslíš, nakoľko sa zhorší situácia vo svete, skôr ako vypukne „veľké súženie“? (Zjav. 7:14) Predpokladáš, že v každej krajine bude vojna, každý pocíti nedostatok jedla a v každej rodine bude niekto chorý? Za takých podmienok by aj tí najväčší pochybovači museli uznať, že sa spĺňajú biblické proroctvá. No Ježiš povedal, že väčšina ľudí si jeho prítomnosť ani nevšimne. Budú sa ďalej venovať svojim každodenným činnostiam, až kým nebude neskoro. (Mat. 24:37–39) Z Písma teda vyplýva, že pomery vo svete v posledných dňoch nebudú až také katastrofálne, aby boli ľudia nútení pripustiť, že koniec je blízko. (Luk. 17:20; 2. Petra 3:3, 4) w15 15/8 2:6, 7

Keď sa už teraz pripravuješ na Boží nový svet, znamená to, že ti život v tomto svete uniká pomedzi prsty? Určite nie! Služba Jehovovi je vždy ten najlepší spôsob života. Neslúžime Bohu preto, že by nás k tomu niekto nútil, alebo len preto, aby sme prežili veľké súženie. Je to spôsob života, pre ktorý sme boli stvorení a ktorý nám prináša tú najväčšiu radosť. Cítiť Jehovovu lásku a mať úžitok z jeho rád je lepšie než čokoľvek iné. (Žalm 63:1, 2) Samozrejme, nemusíme čakať až do nového sveta, kým dostaneme duchovné požehnania, ktoré prináša služba Jehovovi. Môžeme ich získať už dnes! Niektorí z nás ich zažívajú už celé desaťročia. A všetci z vlastnej skúsenosti vieme, že služba Bohu prináša to najväčšie uspokojenie. (Žalm 1:1–3; Iz. 58:13, 14) w15 15/8 3:16

Viera nám umožňuje robiť veci, ktoré sa z ľudského hľadiska môžu zdať nemožné. (Mat. 21:21, 22) Napríklad mnohí z nás natoľko zmenili svoje správanie a postoje, že ľudia z nášho okolia nás takmer nespoznávajú. Jehova nám pomohol urobiť tieto zmeny, lebo nás k tomu podnecovala viera. (Kol. 3:5–10) Viera nás podnietila aj k tomu, aby sme sa zasvätili Jehovovi a stali sa jeho priateľmi. To by sme nikdy nedokázali bez jeho pomoci. Viera nám tiež dodáva silu. S vierou dokážeme čeliť útokom nášho neviditeľného nepriateľa Diabla. (Ef. 6:16) Keď dôverujeme Jehovovi, v ťažkých chvíľach nás neochromí úzkosť. Jehova nám sľubuje, že keď s vierou dávame záujmy Kráľovstva na prvé miesto, postará sa o to, čo potrebujeme. (Mat. 6:30–34) A napokon, ak máme vieru, dostaneme dar, ktorý by sme vlastnou snahou nikdy nezískali — večný život. (Ján 3:16) w15 15/9 3:4, 5

V akom zmysle Boh „prvý miloval nás“? Apoštol Pavol to vysvetlil takto: „Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ ​(Rim. 5:8) Láska je Jehovova najvýznačnejšia vlastnosť. To je dôvod, prečo Ježiš spojil najväčšie Božie prikázanie s láskou. Povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou.“ ​(Mar. 12:30) Z Ježišových slov vidíme, že láska k Bohu v prvom rade súvisí so srdcom. Jehovu by bolelo, keby videl, že mu nepatrí celé naše srdce. Ale Boha by sme mali milovať aj celou dušou, mysľou a silou. To znamená, že pravá láska k Bohu nie je len citová záležitosť. Úprimnosť sama osebe nestačí. Láska k Bohu musí zahŕňať všetky naše duševné i telesné schopnosti. Jehova to od nás očakáva a nechal to zapísať prostredníctvom proroka Micheáša. (Mich. 6:8) w15 15/9 5:1 – 3

Prečo môže byť pre nás niekedy ťažké jasne vidieť v našom živote Jehovovu ruku? Náročné životné situácie nás môžu niekedy tak zamestnať, že nedokážeme myslieť na nič iné. Vtedy sa nám môže ľahko stať, že zabudneme, ako nám Jehova v minulosti pomáhal. Keď sa kráľovná Jezábel vyhrážala prorokovi Eliášovi, že ho zabije, aj on na chvíľu zabudol, ako Boh konal v jeho prospech. O Eliášovi sa v Biblii píše: „Začal prosiť, aby jeho duša zomrela.“ ​(1. Kráľ. 19:1–4) Čo mu mohlo v tejto situácii pomôcť? Spoľahnúť sa na Jehovu a hľadať povzbudenie uňho. (1. Kráľ. 19:14–18) Aj Jóbovu pozornosť natoľko odviedli obavy a ťažkosti, že prestal vidieť veci z Božieho pohľadu. (Jób 42:3–6) Možno aj my musíme vynaložiť väčšie úsilie, aby sme vo svojom živote videli Boha. Ako to môžeme urobiť? Musíme hlboko premýšľať, ako sa dá v našej situácii uplatniť to, čo čítame v Biblii. Keď si uvedomíme, ako nás Jehova podporuje, stane sa pre nás skutočnejším. w15 15/10 1:15, 16

Ježiš zažil počas svojej služby veľa vecí, ktoré ho mohli rozptýliť. On však nedovolil, aby ho čokoľvek odviedlo od zvestovania dobrého posolstva. Na začiatku svojej služby, keď v Kafarnaume vyučoval zástupy a konal zázraky, ho miestni ľudia prosili, aby zostal v ich meste. Ježišovi mohla táto prosba lichotiť. Ale ako na ňu zareagoval? Povedal: „Musím oznamovať dobré posolstvo o Božom kráľovstve aj iným mestám, lebo nato som bol poslaný.“ ​(Luk. 4:42–44) A presne podľa svojich slov prešiel krížom-krážom celú Palestínu, zvestoval dobré posolstvo a vyučoval. Hoci bol dokonalý, mal také isté potreby ako ostatní ľudia. Aj on bol niekedy veľmi unavený a po namáhavej službe si potreboval odpočinúť. (Luk. 8:23; Ján 4:6) Pri jednej neskoršej príležitosti, keď učil svojich nasledovníkov, ako sa vyrovnávať s odporom, oslovil ho nejaký muž a povedal: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou rozdelil o dedičstvo.“ Ježiš sa však nedal zatiahnuť do sporu. (Luk. 12:13–15) w15 15/10 3:10, 11

Láska je Božia dominantná, čiže najdôležitejšia vlastnosť. Jehova lásku nielen prejavuje, ale je jej zosobnením. Nie je úžasné, že Stvoriteľ vesmíru a všetkého živého je Bohom lásky? Z toho vyplýva, že táto vlastnosť ovplyvňuje všetko, čo robí. Vrúcne a nežné city, ktoré má Boh k svojmu stvoreniu, sú zárukou toho, že jeho predsavzatie s ľudstvom sa splní do poslednej bodky. Všetci, ktorí budú žiť pod Božou vládou, budú cítiť pravé šťastie. Láska Jehovu napríklad podnietila, že „určil deň, v ktorom chce súdiť obývanú zem v spravodlivosti mužom, ktorého ustanovil“, Ježišom Kristom. (Sk. 17:31) Môžeme si byť istí, že sa to tak stane. Poslušní ľudia budú posúdení priaznivo. Prinesie im to úžasnú odmenu — nádherný život, ktorý sa nikdy neskončí. w15 15/11 3:1, 2

V službe sa stretávame s rôznymi reakciami — niektoré sú priaznivé, iné menej. No bez ohľadu na to, ako ľudia na dobré posolstvo reagujú, v Božom Slove je stanovená norma, ktorej sa musia držať všetci Jehovovi svedkovia. Keď obhajujeme svoju vieru pred každým, kto od nás žiada dôvod našej nádeje, robíme to „s miernosťou a hlbokou úctou“, lebo nás motivuje láska k blížnemu. (1. Petra 3:15) Túto lásku prejavujeme aj vtedy, keď sa stretneme s nahnevaným človekom, ktorý nechce počuť dobré posolstvo a nadáva nám. Napodobňujeme tak Ježiša. „Keď mu nadávali, neodpovedal nadávkami. Keď trpel, nevyhrážal sa, ale ďalej sa odovzdával [Jehovovi], ktorý súdi spravodlivo.“ ​(1. Petra 2:23) Či už sme s bratmi a sestrami, alebo s niekým iným, sme pokorní a poslúchame radu: „Neodplácajte urážku urážkou či nadávanie nadávaním, ale naopak, žehnajte.“ ​(1. Petra 3:8, 9) w15 15/11 4:17, 18

Ježiš sa nezdráhal povedať svojim učeníkom, že ich má rád. (Ján 15:9) Lásku im prejavoval aj tým, že s nimi pravidelne trávil čas a venoval sa im. (Mar. 6:31, 32; Ján 2:2; 21:12, 13) Podobne i ty hovor svojim deťom, že ich ľúbiš, a dávaj im najavo, že ti na nich veľmi záleží. (Mat. 3:17) Samuel, ktorý žije v Austrálii, hovorí: „Keď som bol malý, otecko mi každý večer čítal z Mojej knihy biblických príbehov. Odpovedal na všetky moje otázky, objal ma a vždy mi dal pusu na dobrú noc. Veľmi ma prekvapilo, keď som sa neskôr dozvedel, že vyrastal v rodine, kde takéto prejavy náklonnosti neboli bežné. Napriek tomu sa veľmi snažil dávať mi najavo, že ma ľúbi. Vďaka tomu som si k nemu vytvoril blízky vzťah a cítil som istotu a vnútorný pokoj.“ Chceš, aby sa tak cítili aj tvoje deti? Hovor im, že ich ľúbiš, a dávaj im to najavo. Rozprávaj sa s nimi, jedávaj s nimi, hraj sa s nimi. w15 15/11 1:3, 4

V roku 1919 bol ustanovený „verný a rozvážny otrok“. Táto malá skupina usilovných bádateľov Biblie komunikovala s Ježišovou „čeľaďou“ takmer výlučne v angličtine. „Otrok“ stále vynakladá obrovské úsilie, aby sprístupnil duchovný pokrm čo najväčšiemu počtu ľudí. Výsledkom je, že naša literatúra dnes vychádza vo viac ako 700 jazykoch. Bol tiež potrebný moderný preklad Biblie, ktorý by presne a zrozumiteľne odovzdával zmysel pôvodných spisov. Preto vznikol výbor Prekladu nového sveta a počas desiatich rokov, od roku 1950 do roku 1960, postupne uverejnil nový preklad v šiestich zväzkoch. Keď brat Nathan H. Knorr 2. augusta 1950 oznamoval na zjazde vydanie prvého zväzku, vyjadril želanie, aby vďaka tomuto prekladu spoznali Jehovu milióny ľudí. w15 15/12 1:15, 17

Máš pocit, že nájsť „pôvabné slová“ je niekedy ťažké? Ak áno, možno si potrebuješ rozšíriť slovnú zásobu. Všímaj si, aké slová sa používajú v Biblii a v našich publikáciách. Zisti si význam výrazov, ktoré nepoznáš. Ale čo je ešte dôležitejšie, nauč sa, ako používať slová tak, aby si druhých povzbudil. V Biblii sa o vzťahu medzi Jehovom a jeho prvorodeným Synom píše: „Jehova mi [Ježišovi] dal jazyk učených, aby som vedel, ako slovom odpovedať unavenému.“ ​(Iz. 50:4) Keď si vopred premyslíme, čo chceme povedať, obyčajne nájdeme tie správne slová. (Jak. 1:19) Mohli by sme si položiť otázky: Vystihujú tieto slová to, čo chcem povedať? Ako sa bude cítiť môj poslucháč? w15 15/12 3:12

Keď kresťania žijúci v Judei a hlavne v Jeruzaleme videli, že Ježišovo proroctvo sa splnilo a Jeruzalem je „obklopený utáborenými vojskami“, museli rýchlo konať. Ježiš im povedal, aby utiekli hneď, ako uvidia, že sa tieto udalosti začínajú odohrávať. (Luk. 21:21–24) Za 28 rokov odvtedy, čo Ježiš vyslovil toto proroctvo, zažili židovskí kresťania v Izraeli silný odpor a prenasledovanie, no zostali verní. (Hebr. 10:32–34) Pavol však vedel, že ich čaká jedna z najväčších skúšok viery. (Mat. 24:20, 21; Hebr. 12:4) Chcel, aby boli pripravení na čokoľvek, čo príde. Budú potrebovať výnimočnú vytrvalosť a vieru — vieru, ktorá bude dostatočne silná na to, aby im zachránila život. (Hebr. 10:36–39) Jehova preto podnietil Pavla, aby napísal svojim drahým bratom a sestrám list, ktorý ich mal posilniť a pripraviť na to, čo bolo pred nimi. Dnes ho poznáme ako list Hebrejom. w16.01 1:1, 2

Ak chceme, aby nás Boh miloval, musíme milovať svojich bratov. (1. Jána 3:16) Akými praktickými spôsobmi im môžeme prejaviť lásku? Zamyslime sa nad Ježišom. Kým bol na zemi, venoval mimoriadnu pozornosť obyčajným ľuďom. Uzdravoval chromých, slepých, hluchých a nemých. (Mat. 11:4, 5) Rád vyučoval tých, ktorí boli duchovne hladní a na ktorých sa židovskí vodcovia pozerali ako na „prekliatych“. (Ján 7:49) Miloval takýchto pokorných ľudí a veľmi sa usiloval slúžiť im. (Mat. 20:28) Čo keby si popremýšľal o bratoch a sestrách v tvojom zbore? Určite je tam niekto, kto by potreboval tvoju pomoc, napríklad zostarnutí bratia a sestry. Božia láska by nás mala podnecovať, aby sme vynaložili úsilie a prejavili lásku našim bratom. w16.01 2:12 – 14

Potrebujú dnes iné ovce poznať mená všetkých pomazaných? Nie. Prečo? Lebo aj keď niekto dostal pozvanie ísť do neba, je to stále len pozvanie, a nie konečné schválenie. Satan to vie, a preto vzbudzuje „falošných prorokov... aby zviedli, ak to bude možné, aj vyvolených“. (Mat. 24:24) Nikto z nás nemôže povedať, či pomazaný kresťan dostane nebeskú odmenu, alebo nie. Len Jehova rozhodne o tom, či je toho hodný a či bude s konečnou platnosťou zapečatený. Stane sa to nejaký čas pred tým, ako pomazaný vo vernosti zomrie, alebo tesne pred vypuknutím „veľkého súženia“. (Zjav. 2:10; 7:3, 14) Preto by bolo zbytočné snažiť sa dopátrať, ktorí Boží služobníci budú nakoniec patriť do počtu 144 000. w16.01 4:2, 3

Ako súvisí zvestovanie dobrého posolstva s Jehovovým láskyplným predsavzatím? Jehova chcel, aby ľudia žili na zemi večne. A hoci Adam zhrešil, Jehova svoje predsavzatie nezmenil. Postaral sa o to, aby boli ľudia oslobodení spod rozsudku hriechu a smrti. Ježiš konal v súlade s Božím zámerom, keď prišiel na zem a obetoval svoj život za poslušných ľudí. No aby mohli Boha poslúchať, musia vedieť, čo sa od nich očakáva. Preto ich Ježiš vyučoval a hovoril im o Božích požiadavkách. Svojim učeníkom prikázal, aby robili to isté. Teda keď pomáhame druhým, aby sa zmierili s Bohom, máme priamy podiel na Jehovovom láskyplnom opatrení, ktorého cieľom je zachrániť ľudí od hriechu a smrti. Tak prejavujeme lásku nielen im, ale aj Jehovovi, „ktorého vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) w16.01 5:15, 16

Z Achazovho syna Ezechiáša mohol ľahko vyrásť zatrpknutý, zlostný muž, ktorý by odporoval Jehovovi. Sú ľudia, ktorí ani zďaleka nezažili to, čo on, ale rozhnevali sa na Jehovovu organizáciu či dokonca na samotného Jehovu. (Prísl. 19:3) Iní si myslia, že keď vyrastali v skazenom prostredí, sú odsúdení na to, aby viedli zlý život a robili tie isté chyby ako ich rodičia. (Ezech. 18:2, 3) Sú takéto názory správne? Príklad Ezechiáša poskytuje jasnú odpoveď, že to tak nie je. Jehova nespôsobuje utrpenie, ktoré postihuje ľudí v tomto svete, a preto nie je žiadny dôvod, aby sme sa naňho hnevali. (Jób 34:10) Je pravda, že rodičia môžu na deti pôsobiť silným vplyvom, či už dobrým, alebo zlým. (Prísl. 22:6; Kol. 3:21) To však neznamená, že rodinné prostredie je jediným činiteľom, ktorý človeka formuje. Jehova nám dal vzácny dar — schopnosť zvoliť si, akí budeme a čo budeme v živote robiť. (5. Mojž. 30:19) w16.02 2:8 – 10

Abnér sa postavil na stranu Saula, ktorý chcel Dávida zabiť. Urobil to, aj keď vedel, že Boh si vybral Dávida, aby vládol v Izraeli. (1. Sam. 26:1–5) Po Saulovej smrti mal Abnér prejaviť pokoru a dokázať vernosť Bohu tým, že podporí Dávida. On sa však snažil urobiť kráľom Saulovho syna Iš-bóšeta. A keď mal neskôr pomer so Saulovou konkubínou, urobil to možno preto, lebo chcel trón pre seba. (2. Sam. 2:8–10; 3:6–11) Pokora chýbala aj Dávidovmu synovi Abšalómovi, a preto ani on nebol verný Bohu. Dal si „urobiť dvojkolesový voz s koňmi a päťdesiat mužov behalo pred ním“. (2. Sam. 15:1) Úlisne sa snažil presvedčiť ľud, aby bol verný jemu. A tak ako Abnér, aj Abšalóm sa usiloval zabiť Dávida, hoci vedel, že jeho otca pomazal za izraelského kráľa Jehova. (2. Sam. 15:13, 14; 17:1–4) Z príkladu Abnéra a Abšalóma jasne vidíme, že ak je niekto príliš ctižiadostivý, ľahko to môže viesť k tomu, že sa stane neverným voči Bohu. Isteže, žiadny verný Jehovov služobník by nechcel konať tak sebecky a skazene ako tí dvaja muži. w16.02 4:9 – 11

Ak si o niečom pevne presvedčený, je prirodzené, že to dáš najavo svojimi skutkami. Keď chcú mladí prejavovať „sväté činy správania“, musia byť morálne čistí. (2. Petra 3:11) Ako sa ti v tom darí? Spomeň si na posledných šesť mesiacov. Ukázal si, že vieš rozlišovať medzi správnym a nesprávnym? (Hebr. 5:14) Vieš si vybaviť konkrétne situácie, keď si odolal pokušeniu alebo nátlaku spolužiakov? Robíš svojím správaním v škole dobré meno Jehovovi? Stojíš si za tým, čomu veríš, alebo sa snažíš zapadnúť medzi spolužiakov, aby sa ti neposmievali? (1. Petra 4:3, 4) Samozrejme, nikto z nás nie je dokonalý. Aj dlhoroční Jehovovi služobníci sa môžu občas zdráhať hovoriť pred druhými o svojej viere. No ten, kto sa zasvätil Jehovovi, by mal byť hrdý na to, že nosí Božie meno, a dávať to najavo svojím správaním. w16.03 2:10, 11

Jehova poskytoval konkrétne pokyny počas celých dejín. Už v záhrade Eden dal ľuďom jasné príkazy. Keby ich poslúchali, mohli byť šťastní a žiť večne. (1. Mojž. 2:15–17) Adam a Eva však odmietli, aby ich viedol milujúci Otec. Rada, ktorú Eva poslúchla, pochádzala na prvý pohľad od obyčajného zvieraťa. Adam sa potom riadil tým, čo mu povedala jeho manželka, obyčajný smrteľník. Obom to prinieslo mnoho bolesti a trápenia a nakoniec smrť bez nádeje na vzkriesenie. Následkom ich neposlušnosti sa celé ľudstvo ocitlo na ceste vedúcej k smrti. Dnes, obrazne povedané, ide Jehova pred nami a vedie nás, aby sme sa vyhli rôznym nástrahám a získali večný život. Je ako milujúci pastier, ktorý svojim ovečkám ukazuje správny smer a varuje ich pred nebezpečenstvom. w16.03 4:2, 3