Marec

Starší školia mladších bratov a odovzdávajú im skúsenosti, ktoré nadobudli počas dlhých rokov vernej služby. Tak dávajú najavo, že hľadia dopredu. (Žalm 71:17, 18) Starší, ktorí školia ďalších, sú pre zbor užitoční. Posilňujú jeho duchovnú obranyschopnosť. Vďaka ich úsiliu bude v zbore viac bratov, ktorí budú pripravení pomáhať zvestovateľom, aby zostali duchovne silní a zjednotení. Je to dôležité nielen teraz, ale bude to dôležité najmä počas nadchádzajúceho veľkého súženia. (Ezech. 38:10–12; Mich. 5:5, 6) A tak vás, drahí starší, povzbudzujeme, aby ste pravidelne venovali čas školeniu ďalších. Začnite s tým už dnes! Chápeme, že možno už teraz máte časový plán zaplnený dôležitými zborovými povinnosťami. Preto bude nutné ubrať niečo z času, ktorý venujete zborovým činnostiam, a využiť ho na školenie ďalších. (Kaz. 3:1) Takto strávený čas je múdrou investíciou. w15 15/4 1:8 – 10

Iste súhlasíš s tým, že Biblia obsahuje Božie posolstvo pre celé ľudstvo. Ale nájdeš v nej aj návod, ako sa môžeš k Jehovovi približovať ty osobne? Určite. Keď si Bibliu pravidelne čítaš a študuješ, vyvoláva to v tebe určité pocity. Neprehliadaj ich, ale venuj im pozornosť. Potom premýšľaj, ako by si to, čo si si prečítal, mohol uplatniť. Tak Jehovovi umožňuješ, aby s tebou hovoril prostredníctvom svojho Slova. A tvoj vzťah k nemu sa bude viac a viac prehlbovať. (Hebr. 4:12; Jak. 1:23–25) Uveďme si príklad. Ako reaguješ, keď čítaš Ježišove slová: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi“? Ak sa snažíš dávať Kráľovstvo na prvé miesto v živote, máš dobrý pocit, lebo vieš, že robíš Jehovovi radosť. Ale čo ak cítiš, že by si si mal zjednodušiť život a viac sa zamerať na službu Bohu? V tom prípade ťa Jehova upozorňuje na niečo, čo by si mohol urobiť, aby si sa k nemu priblížil. (Mat. 6:19, 20) w15 15/4 3:3 – 5

Aj nám Jehova „zveril dobré posolstvo“ a považuje nás za svojich spolupracovníkov. (1. Tes. 2:4; 1. Kor. 3:9) Keď sme tak ako Pavol čo najviac zamestnaní zvestovaním posolstva o Kráľovstve, dôverujeme, že Jehova sa o nás postará a dá nám všetko, čo potrebujeme. (Mat. 6:33) Okrem toho bude pre nás ľahšie čakať na Jehovu, kým odpovie na naše modlitby. Využime teda každý deň na to, aby sme si posilňovali vzťah k Bohu. Ak nás trápi nejaká situácia, pozerajme sa na ňu ako na príležitosť priblížiť sa k Jehovovi. Zahĺbme sa do štúdia Božieho Slova, pravidelne sa modlime a venujme sa duchovným činnostiam. Ak to budeme robiť, môžeme dôverovať Jehovovi, že bude stáť pri nás a pomôže nám zvládnuť terajšie skúšky i tie, ktoré sú ešte pred nami. w15 15/4 4:17, 18

Pýcha môže narušiť pokoj v zbore. Hlboko zakorenená nenávisť a pocit nadradenosti sa môže odraziť v našej reči a skutkoch a spôsobiť druhým veľkú bolesť. (Prísl. 12:18) Ak máme sklon považovať sa za lepších než ostatní, musíme si uvedomiť, že „každý, kto je pyšný v srdci, je Jehovovi niečím odporným“. (Prísl. 16:5) Mali by sme sa tiež poctivo zamyslieť, ako sa pozeráme na ľudí inej rasy, národnosti či kultúry. Ak sa pýšime svojou rasou alebo národnosťou, ignorujeme skutočnosť, že Boh „vytvoril z jedného človeka každý ľudský národ“. (Sk. 17:26) V podstate existuje len jedna rasa, pretože všetci máme spoločného predka, Adama. Je teda absurdné myslieť si, že určitá rasa je predurčená na to, aby bola nadradená inej. Taký názor by bol vodou na mlyn Satanovi, ktorého cieľom je oslabiť našu kresťanskú lásku a jednotu. (Ján 13:35) Ak chceme v boji proti Satanovi zvíťaziť, musíme si dávať pozor na všetky formy nevhodnej pýchy. (Prísl. 16:18) w15 15/5 2:8, 9

Jehova sľúbil svojim verným služobníkom nádhernú budúcnosť bez akéhokoľvek utrpenia. Pomazaní dostanú nesmrteľný život v nebi a Ježišove „iné ovce“ získajú večný život na zemi. (Ján 10:16; 17:3; 1. Kor. 15:53) Jehova vie, akú bolesť dnes prežívame. Vedel to aj v prípade Izraelitov, ktorí boli otrokmi v Egypte. V Biblii čítame, že „počas všetkej ich tiesne to bolo tiesnivé pre neho“. (Iz. 63:9) A o stáročia neskôr, keď jeho ľud opravoval chrám a mal strach z nepriateľov, ich Boh uistil, že vie, ako sa cítia. Povedal im: „Ten, kto sa dotýka vás, dotýka sa môjho oka.“ ​(Zech. 2:8) Tak ako matka nežne miluje svoje dieťatko, Jehova miluje nás a chce nám pomáhať. (Iz. 49:15) Jehova sa teda dokáže vžiť do situácie iných a touto schopnosťou obdaroval aj nás. (Žalm 103:13, 14) w15 15/5 4:2

Myslel tým Ježiš, že chudoba bude existovať stále? Nie. Chcel povedať, že chudoba tu bude iba dovtedy, kým bude trvať tento skazený systém vecí. Dnes vinou chamtivých a skorumpovaných vlád žijú stámilióny ľudí v chudobe. Ale to sa zakrátko zmení! (Žalm 72:16) Ježišove zázraky nás uisťujú o tom, že je schopný i ochotný použiť svoju moc na naše dobro. (Mat. 14:14–21) Hoci my nemôžeme robiť zázraky, to, čo môžeme, je s nadšením hovoriť druhým o proroctvách z Božieho Slova. Tieto proroctvá sú zárukou lepšej budúcnosti. Keďže sme oddali svoj život Jehovovi a vieme, aká nádherná budúcnosť je pred nami, cítime dlh voči ľuďom, ktorí takéto poznanie nemajú. Cítiš to tak aj ty? (Rim. 1:14, 15) Keď budeme rozjímať o tom, čo Kristus zanedlho urobí, podnieti nás to oznamovať druhým dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Žalm 45:1; 49:3) w15 15/6 1:7, 10, 11

Keď si ceníme svoj vzťah k Jehovovi, budeme sa snažiť páčiť sa mu, a to nielen svojimi skutkami, ale i tým, na čo myslíme. Túžime mať „čisté srdce“, a preto sa v mysli zameriavame na to, čo je cudné a hodné chvály. (Žalm 24:3, 4; 51:6; Fil. 4:8) Samozrejme, Jehova berie ohľad na to, že sme nedokonalí, a tak sa nám v mysli môžu vynoriť nesprávne myšlienky. Ale keď si predstavíme, že tým Jehovu zraňujeme, budeme sa snažiť zo všetkých síl zbaviť sa takýchto myšlienok. (1. Mojž. 6:5, 6) Táto predstava môže prispieť k tomu, že si udržíme myseľ čistú. V boji s nečistými myšlienkami je dôležité spoliehať sa na Jehovu a modliť sa o pomoc. Keď sa k nemu priblížime, on sa priblíži k nám. Ochotne nám poskytne svätého ducha a posilní naše rozhodnutie odolávať nemravným myšlienkam a zostať čistí. w15 15/6 3:4, 5

Všimni si, že to nie je prosba o „môj“ chlieb, ale o „náš“ chlieb na tento deň. Victor, krajský dozorca v Afrike, hovorí: „Často úprimne ďakujem Jehovovi, že spolu s manželkou nemusíme mať obavy, či budeme mať najbližšie čo jesť alebo ako zaplatíme nájomné. Každý deň sa o nás láskavo starajú naši bratia. Preto sa modlím o to, aby im Jehova pomohol zvládať ekonomický tlak, ktorý na nich dolieha.“ Ak máme dostatok jedla, môžeme vo svojich modlitbách myslieť na bratov, ktorí sú chudobní alebo ich postihla prírodná katastrofa. No nemali by sme sa za nich len modliť. Mali by sme aj konať v súlade s našimi modlitbami. Môžeme sa napríklad podeliť s núdznymi spolukresťanmi o to, čo máme. Môžeme tiež pravidelne prispievať na celosvetové dielo. Vieme totiž, že naše príspevky budú použité na pomoc bratom, ktorí to potrebujú. (1. Jána 3:17) w15 15/6 5:4 – 6

V Izaiášovi 60:17 bolo predpovedané, že v pozemskej časti Jehovovej organizácie budú prebiehať pozoruhodné zmeny. Mladí a tí, ktorí sú v pravde pomerne krátko, o týchto zmenách iba čítajú alebo počujú od iných. Ale mnohí bratia a sestry ich osobne zažili! Preto sú presvedčení, že organizáciu riadi Jehova prostredníctvom Kráľa, Ježiša. Keď nám títo drahí spolukresťania rozprávajú, čoho všetkého boli svedkami, posilňuje to aj našu vieru a dôveru v Jehovu. Bez ohľadu na to, ako dlho sme v pravde, musíme o Jehovovej organizácii hovoriť druhým. Existencia duchovného raja uprostred tohto skazeného a skorumpovaného sveta bez lásky je novodobý zázrak. w15 15/7 1:12, 13

V armagedonskej vojne bude oslávené Jehovovo sväté meno. V tom čase všetci symbolickí capi „odídu do večného odrezania“. (Mat. 25:31–33, 46) Zem bude konečne očistená od všetkého zla a veľký zástup prežije Armagedon, záverečnú fázu veľkého súženia. Čo by sme mali robiť, keď vieme, aké úžasné udalosti sú pred nami? Jehova inšpiroval apoštola Petra, aby napísal: „Keďže sa všetky tieto veci majú takto rozplynúť, akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa... Milovaní, keďže očakávate tieto veci, usilujte sa, aby vás nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ ​(2. Petra 3:11, 12, 14) Buďme teda rozhodnutí zostať duchovne čistí a podporujme Kráľa pokoja, Ježiša Krista. w15 15/7 2:17, 18

Jehovova organizácia stále vynakladá enormné úsilie na to, aby sme mohli stavať a financovať účelné sály Kráľovstva. Všetku prácu spojenú s ich projektovaním, výstavbou a rekonštrukciou robia neplatení dobrovoľníci. Od 1. novembra 1999, keď sa začal program výstavby sál Kráľovstva v krajinách s obmedzenými prostriedkami, bolo na celom svete postavených vyše 28 000 krásnych nových centier čistého uctievania. To znamená, že za 15 rokov bolo postavených priemerne päť sál Kráľovstva každý deň. Organizácia sa snaží podporovať výstavbu sál všade tam, kde sú potrebné. Toto láskyplné opatrenie je založené na biblickej zásade, podľa ktorej prebytok niektorých vyváži nedostatok iných, „aby tak došlo k vyrovnaniu“. (2. Kor. 8:13–15) Vďaka tomu majú peknú novú sálu Kráľovstva aj zbory, ktoré by si ju inak nemohli dovoliť. w15 15/7 4:9 – 11

Spĺňanie zloženého znamenia Kristovej prítomnosti musí byť dostatočne viditeľné, aby ho mohli rozpoznať tí, ktorí poslúchajú Ježišov príkaz „zostaňte bdelí“. (Mat. 24:27, 42) To sa deje od roku 1914. Odvtedy sa spĺňajú jednotlivé črty tohto znamenia. Je teda jasné, že práve dnes žijeme v „závere systému vecí“ — v časovo ohraničenom období, ktoré vyvrcholí zničením tohto skazeného systému. (Mat. 24:3) Teda prečo by sme mali stále očakávať koniec? Jednak preto, lebo tým poslúchame Ježiša Krista, a jednak preto, lebo vidíme znamenie jeho prítomnosti. Nie sme ľahkoverní, ale naše očakávania sú založené na presvedčivých biblických dôkazoch. Vďaka tomu sme ostražití a bdelí a žijeme v očakávaní konca tohto skazeného systému. w15 15/8 2:8, 9

V Božom novom svete sa budeme môcť tešiť aj zo svojich záujmov a koníčkov. Jehova nás stvoril s túžbou učiť sa a venovať sa tomu, čo nás baví. Prečo by nám takú túžbu dal, keby sme si ju nemohli naplno uspokojiť? (Kaz. 2:24) Biblia hovorí o Jehovovi, že uspokojí „túžbu všetkého živého“. Zábavu a oddych potrebujeme, ale keď dávame svoj vzťah k Jehovovi na prvé miesto, máme z nich väčšiu radosť. Tak to bude aj v raji. Preto je múdre klásť osobné záujmy až za Božie Kráľovstvo a zameriavať sa na duchovné požehnania, ktoré zažíva Jehovov ľud. (Mat. 6:33) V prichádzajúcom raji budeme šťastní ako nikdy predtým. Už dnes sa na ten skutočný život tešme a pripravujme sa naň. w15 15/8 3:17, 18

Ježiš bol dokonalý človek, ale žil medzi nedokonalými ľuďmi. Vychovávali ho nedokonalí rodičia a vyrastal s nedokonalými súrodencami. Dokonca i jeho najbližší priatelia sa občas správali sebecky a ctižiadostivo, čo bolo medzi ľuďmi v ich okolí bežné. Napríklad večer pred Ježišovou popravou „vznikol medzi nimi prudký spor o tom, ktorý z nich sa zdá byť najväčším“. (Luk. 22:24) No Ježiš svojim nasledovníkom dôveroval, že napriek nedokonalosti sa z nich stanú zrelí kresťania a vytvoria jednotný zbor. Ešte v ten večer prosil svojho nebeského Otca, aby jeho apoštolom pomohol zachovať jednotu: „Aby boli všetci jedno, tak ako si ty, Otče, v spojení so mnou a ja v spojení s tebou, aby boli aj oni v spojení s nami... aby boli jedno, tak ako sme my jedno.“ ​(Ján 17:21, 22) w15 15/9 1:10, 11

Keď Peter kráčal po vode, fúkal silný vietor a more bolo rozbúrené. Vietor a vlny môžeme prirovnať ku skúškam a pokušeniam, ktoré ako kresťania zažívame. Aj keď sú to často náročné situácie, s Jehovovou pomocou v nich môžeme obstáť. Všimni si, že Peter sa nezačal topiť preto, že ho zaplavila nejaká veľká vlna alebo že ho zmietol prudký nápor vetra. V Biblii sa píše, čo tomu predchádzalo: „Keď sa pozrel na búrku, naľakal sa.“ ​(Mat. 14:24–32) Peter sa prestal zameriavať na Ježiša a vtedy jeho viera zakolísala. Aj my by sme sa, obrazne povedané, mohli začať topiť, keby sme sa pozerali na problémy, ktoré sa na nás valia, a zmocnili by sa nás pochybnosti, či nám Jehova pomôže. Viera teda môže zoslabnúť a to by sme nemali brať na ľahkú váhu. V Biblii sa o zoslabnutí viery alebo o jej strate hovorí ako o „hriechu, do ktorého sa ľahko zapletáme“. (Hebr. 12:1) A z Petrovej skúsenosti vidíme, že keď sa začneme zameriavať na nesprávne veci, naša viera môže zoslabnúť veľmi rýchlo. w15 15/9 3:1, 6, 7

Čo urobíš, keď dostaneš nejaký dar? S najväčšou pravdepodobnosťou ho nebudeš považovať za samozrejmosť, ale budeš zaň vďačný a budeš ho používať. Jehova nám neprestajne dáva všetko, čo potrebujeme k životu a k šťastiu. Nepodnecuje nás to, aby sme opätovali jeho lásku? Izraeliti sa tešili z Jehovovej starostlivosti celé stáročia. Štedro im poskytoval všetko, čo po materiálnej i duchovnej stránke potrebovali. (5. Mojž. 4:7, 8) Ale ak sa mali stále tešiť z týchto požehnaní, museli spĺňať určitú podmienku. Museli poslúchať Boží Zákon, ktorý okrem iného vyžadoval, aby Jehovovi pravidelne obetovali to „najlepšie z prvých zrelých plodov“ zeme. (2. Mojž. 23:19) Mali tak ukázať, že Jehovovu lásku a jeho požehnania nepovažujú za samozrejmosť. (5. Mojž. 8:7–11) w15 15/9 5:5, 6

Možno sme aj my už videli vo svojom živote Jehovovu ruku. Zamysli sa: Vnímaš to tak, že to, ako si spoznal pravdu, viedol Jehova? Stalo sa ti niekedy, že si na zhromaždení počul nejaký bod programu a povedal si si: „Presne toto som potreboval“? Zažil si, ako Jehova vypočul tvoju modlitbu? Alebo si sa možno rozhodol viac zapojiť do služby a potom si bol prekvapený, ako ti Jehova pomohol prekonať všetky prekážky, ktoré ti stáli v ceste. Alebo si možno v záujme duchovných vecí dal výpoveď z práce a zažil si pravdivosť Božieho sľubu: „Určite ťa neopustím.“ ​(Hebr. 13:5) Keď budeme duchovne vnímaví a „čistého srdca“, dokážeme rozoznať, ako nám Jehova mnohými spôsobmi pomáha. Ako môžeme byť „čistého srdca“? Musíme mať čisté myšlienky a pohnútky a prestať konať to, čo je nesprávne. (2. Kor. 4:2) Keď si rozvíjame duchovné zmýšľanie a konáme to, čo je správne, aj my môžeme patriť k tým, ktorí uvidia Boha. w15 15/10 1:17, 19

Medzi zástupom v Jeruzaleme boli aj grécki prozelyti. Boli uchvátení tým, čo Ježiš urobil, a preto poprosili apoštola Filipa, aby im dohodol s Ježišom stretnutie. No Ježiš sa nedal rozptýliť a sústredil sa na dôležitejšie veci, ktoré ho čakali. Nepokúsil sa získať si ich priazeň len preto, aby sa vyhol obetnej smrti z rúk Božích nepriateľov. Andrejovi a Filipovi vysvetlil, že čoskoro zomrie, a potom im povedal: „Kto má rád svoju dušu, zničí ju, ale kto nenávidí svoju dušu v tomto svete, zachráni ju pre večný život.“ Ježiš neuspokojil zvedavosť týchto Grékov. Namiesto toho odporučil, aby napodobňovali jeho obetavý spôsob života, a povedal to, čo čítame v dnešnom dennom texte. Filip im túto pozitívnu správu určite odovzdal. (Ján 12:20–25) Hoci sa Ježiš nikdy nenechal rozptýliť a zameriaval sa na zvestovanie dobrého posolstva, nemyslel vždy iba na prácu. w15 15/10 3:13, 14

Hoci sa učeníci často hádali, ktorý z nich je najdôležitejší, Ježiš nad nimi nezlomil palicu. Keď videl, že sa neriadia jeho radami, neprehliadal to, ale znovu a znovu ich usmerňoval. Robil to však jemne a láskavo a vždy počkal na vhodnú chvíľu i miesto. (Mar. 9:33–37) Ak budeš usmerňovať svoje deti, dáš im najavo, že ich ľúbiš. Často postačí, keď im vysvetlíš, prečo je niečo správne alebo nesprávne. Ale čo keď neposlúchajú? (Prísl. 22:15) V takom prípade urob to, čo by urobil Ježiš. Trpezlivo im dávaj rady, poučuj ich a usmerňuj. A keď je potrebné dieťa potrestať, urob to vo vhodnom čase, na vhodnom mieste a láskavým spôsobom. Sestra, ktorá sa volá Elaine a žije v Južnej Afrike, si spomína, ako ju rodičia vychovávali: „Nikdy ma netrestali v hneve a vždy mi vysvetlili, za čo som dostala. Vďaka tomu, že boli dôslední, som cítila istotu. Vedela som, čo si môžem dovoliť a čo už nie, a chápala som, čo sa odo mňa očakáva.“ w15 15/11 1:5, 6

Skús si predstaviť, ako by vyzerala budúcnosť, keby Boh ľudí nemiloval. Nezostávalo by nám nič iné iba bezmocne hľadieť na to, ako si ľudia ďalej vládnu sami a ako ich ovláda chladný a nenávistný boh tohto sveta Satan Diabol. (2. Kor. 4:4; 1. Jána 5:19; Zjav. 12:9, 12) Nebola by taká budúcnosť bez Božej lásky strašná? Keď sa Diabol vzbúril proti Jehovovej vláde, spochybnil oprávnenosť a spravodlivosť Božej zvrchovanej vlády. V podstate tvrdil, že on by dokázal vládnuť lepšie ako Stvoriteľ. (1. Mojž. 3:1–5) Jehova mu preto umožnil, aby svoje tvrdenie dokázal. Keďže je nadovšetko múdry, stanovil presne toľko času, koľko bolo potrebné, aby sa nad každú pochybnosť dokázalo, že žiadna iná vláda okrem jeho nie je schopná úspešne vládnuť. Dejiny ľudstva plné nešťastia svedčia o tom, že ani ľudia, ani Satan nedokážu zabezpečiť dobrú vládu. w15 15/11 3:3, 4

Keď zostávame pokorní, držíme sa dôležitej zásady, ktorú vyslovil Ježiš. V Kázni na vrchu povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Budeš milovať svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Stále milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú; aby ste dokázali, že ste synmi svojho Otca, ktorý je v nebesiach, lebo on pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých.“ ​(Mat. 5:43–45) Teda bez ohľadu na to, ako sa k nám nepriatelia správajú, musíme sa ich naučiť milovať. Jehovov ľud musí svojím postojom a konaním v každej oblasti života dokazovať, že miluje Jehovu i svojich blížnych. Napríklad aj ľuďom, ktorí nereagujú priaznivo na posolstvo o Kráľovstve, prejavujeme lásku. Keď sa ocitnú v núdzi, sme ochotní im pomôcť. w15 15/11 4:17, 19, 20

Boží služobníci oddávna používajú dar reči na to, aby chválili Jehovu a hovorili o ňom s druhými. A v nedávnej minulosti významne prispeli k podpore pravého uctievania tým, že začali prekladať Bibliu. Existujú tisíce prekladov Biblie. Niektoré sa pridržiavajú pôvodného textu presnejšie, iné menej. V 40. rokoch minulého storočia stanovil výbor Prekladu nového sveta zásady, ktoré boli záväzné aj pri preklade Biblie do ďalších viac ako 130 jazykov. Sú to tieto zásady: (1) Prejaviť úctu Božiemu menu tým, že sa v preklade zachová na všetkých miestach, kde bolo pôvodne. (Mat. 6:9) (2) Pokiaľ sa to dá, preložiť pôvodnú inšpirovanú správu doslovne. Ale všade tam, kde by bol doslovný preklad nejasný, verne preniesť význam pôvodného textu. (3) Použiť ľahko zrozumiteľný jazyk, ktorý sa dobre číta. w15 15/12 2:1, 2

Ak by trúbka nezaznela jasne, pre postupujúce vojsko to mohlo znamenať katastrofu. Podobne ak my hovoríme príliš neurčito alebo len v náznakoch, môže to druhých miasť alebo im to môže odovzdať nesprávnu informáciu. (1. Kor. 14:9) Na druhej strane keď sa snažíme hovoriť jasne a priamo, mali by sme byť opatrní, aby sme neboli necitliví alebo netaktní. Pokiaľ ide o výber správnych slov, najlepším príkladom je pre nás Ježiš. Dokazuje to jeho krátka, ale pôsobivá reč zaznamenaná v Matúšovom evanjeliu, v piatej až siedmej kapitole. Ježiš nehovoril príliš kvetnato ani neurčito, no nevyjadroval sa ani drsne či zraňujúco. Použil jasné, jednoduché vyjadrenia, ktorými zapôsobil na srdce poslucháčov. Napríklad keď im radil, aby si nerobili úzkostlivé starosti, čo budú jesť, poukázal na to, ako sa Jehova stará o nebeské vtáky. Potom sa opýtal: „Či nemáte väčšiu cenu ako ony?“ ​(Mat. 6:26) Tento láskavý prístup a jednoduché, zrozumiteľné slová sa dotkli srdca jeho poslucháčov. w15 15/12 3:13, 14

Čo znamená prejavovať bratskú lásku? Grécky výraz filadelfia, ktorý Pavol použil, doslovne znamená „náklonnosť k bratovi“. Bratská láska je silný, vrúcny, osobný vzťah, aký majú medzi sebou členovia rodiny alebo blízki priatelia. (Ján 11:36) Nepredstierame, že sme bratia a sestry. My sme bratia a sestry. (Mat. 23:8) O pevnom pute, ktoré nás spája, sa v Biblii píše: „V bratskej láske majte jeden k druhému nežnú náklonnosť. Predchádzajte sa navzájom v prejavovaní úcty.“ ​(Rim. 12:10) Ak túto lásku spojíme s láskou agapé založenou na zásadách, budeme v rámci Božieho ľudu skutočnými priateľmi. Praví kresťania považujú za brata každého spoluveriaceho bez ohľadu na to, z akého je národa. (Rim. 10:12) Jehova nás učí, aby sme mali medzi sebou bratskú lásku. (1. Tes. 4:9) w16.01 1:5, 6

Ak milujeme Ježiša, podnecuje nás to horlivo zvestovať dobré posolstvo a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Luk. 4:43) V období Pamätnej slávnosti máme možnosť slúžiť ako pomocní priekopníci a stráviť v službe 30 alebo 50 hodín. Mohol by si si vytvoriť podmienky na to, aby si sa zapojil do tejto služby? Jeden 84-ročný vdovec si myslel, že pre vysoký vek a podlomené zdravie by priekopnícku službu nezvládol. No priekopníci z jeho okolia mu v tom pomohli. Vozili ho do služby a vždy vybrali taký obvod, kde sa mu ľahšie slúžilo. Vďaka tomu dosiahol svoj cieľ 30 hodín. Môžeš aj ty vyvinúť úsilie a pomôcť niekomu, aby sa v období Pamätnej slávnosti zapojil do pomocnej priekopníckej služby? Samozrejme, nie každý môže slúžiť ako pomocný priekopník. Ale môžeme vynaložiť viac síl a venovať službe viac času. w16.01 2:7, 11

Ak nie je možné poznať mená všetkých členov duchovného Izraela, ako môžu iné ovce hovoriť: „Pôjdeme s vami“? Všimnime si, že podľa Zechariášovho proroctva sa desať symbolických mužov „chopí sukne muža Žida hovoriac: ‚My pôjdeme s vami, lebo sme počuli, že je s vami Boh.‘“ Hoci sa tu hovorí len o jednom Židovi, z vyjadrení „s vami“ vyplýva, že nejde iba o jednu osobu. Tento „Žid“ teda nie je len jeden človek, ale celá skupina pomazaných. Aby sme mohli ísť s nimi, nie je potrebné poznať ich mená. Namiesto toho ich musíme rozpoznať ako skupinu a potom spolu s nimi slúžiť Jehovovi. Písmo nás varuje, aby sme nenasledovali žiadneho človeka, lebo naším Vodcom je Ježiš. (Mat. 23:10) w16.01 4:4

Od kolísky po hrob najviac potrebujeme lásku. Ľudia potrebujú lásku a túžia po nej — nielen po romantickej láske, ale i po pravom priateľstve. No jeden druh lásky potrebujeme viac ako všetky ostatné. Je to láska, ktorú nám prejavuje Jehova. Mnohí ľudia si len ťažko vedia predstaviť, že medzi nimi a Všemohúcim Bohom by mohlo existovať priateľské puto. My však o tom vôbec nepochybujeme. V Biblii čítame o nedokonalých ľuďoch, ktorí sa stali Božími priateľmi. Ich príklad si zasluhuje pozornosť. Prečo? Lebo priateľstvo s Bohom je to najcennejšie, o čo sa môžeme v živote usilovať. Vynikajúcim príkladom muža, ktorý si rozvíjal priateľstvo s Jehovom, bol Abrahám. (Jak. 2:23) Vďaka čomu mal s Jehovom taký blízky vzťah? Kľúčovú úlohu v tom hrala jeho viera. Z Biblie sa dozvedáme, že sa dokonca stal „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. (Rim. 4:11) w16.02 1:1, 2

Napriek tomu, že Ezechiášov otec bol jedným z najhorších judských kráľov, Ezechiáš sa stal jedným z najlepších. (2. Kráľ. 18:6) Napravil hrozné veci, ktoré napáchal jeho otec. Očistil chrám, prosil Boha o odpustenie hriechov izraelského národa a podnikol intenzívnu a rozsiahlu kampaň proti modlárstvu. (2. Par. 29:1–11, 18–24; 31:1) Keď musel čeliť vážnym ťažkostiam, napríklad invázii asýrskej armády kráľa Senacheriba, prejavil veľkú odvahu a vieru. Spoliehal sa na záchranu od Jehovu a posilňoval ľud. (2. Par. 32:7, 8) Keď ho Jehova neskôr pokarhal za určitý prejav pýchy, pokoril sa a robil pokánie. (2. Par. 32:24–26) Nedovolil, aby to, čo v minulosti zažil, negatívne ovplyvnilo jeho život a vyhliadky do budúcnosti. Dal najavo, že je Jehovovým priateľom, a je pre nás príkladom hodným napodobnenia. w16.02 2:11

Keď sa musíme rozhodnúť, komu budeme verní, dôležitú úlohu hrá láskavosť. Uveďme si príklad. Dozvieš sa, že tvoj spoluveriaci vážne zhrešil. Rád by si mu zostal verný, najmä ak je to tvoj dobrý priateľ alebo člen rodiny. Ale ak by si jeho hriech tajil, bol by si neverný Bohu. A vernosť Jehovovi by mala byť na prvom mieste. Preto buď láskavý, ale pevný. Povedz svojmu priateľovi či príbuznému, aby vyhľadal pomoc starších. Ak to do určitého času neurobí, vernosť Bohu by ťa mala podnietiť, aby si to oznámil starším ty. Tak prejavíš vernosť Jehovovi a zároveň budeš láskavý k svojmu priateľovi alebo príbuznému, lebo kresťanskí starší sa mu pokúsia pomôcť v duchu miernosti. (3. Mojž. 5:1) w16.02 4:14

Ku „skutkom zbožnej oddanosti“ patria činnosti spojené so zborom, napríklad návšteva zhromaždení a účasť na zvestovateľskej službe. Patria k nim aj duchovné činnosti, ktoré druhí nevidia — tvoje modlitby či osobné štúdium. Človek, ktorý zasvätil svoj život Jehovovi, sa nepozerá na tieto činnosti iba ako na povinnosť. Naopak, má taký postoj ako kráľ Dávid, ktorý povedal: „Je mi potešením konať tvoju vôľu, ó, môj Bože, a tvoj zákon je v mojom vnútri.“ ​(Žalm 40:8) Pamätaj, že ako oddaný a pokrstený kresťan budeš mať k Jehovovi vlastný vzťah. To, čo preňho robíš, by teda nemalo závisieť od druhých, dokonca ani od tvojich rodičov. Svojimi „svätými činmi správania“ a „skutkami zbožnej oddanosti“ dokazuješ, že si si osvojil pravdu a speješ ku krstu. w16.03 2:10, 12, 15

Mojžišovský Zákon slúžil ako ochranný múr a chránil Izraelitov pred nemravnosťou a náboženskými zvykmi okolitých národov. Keď Izraeliti poslúchali Boha, tešili sa z jeho požehnania. Keď si jeho pokyny nevšímali, prinieslo im to trpké následky. (5. Mojž. 28:1, 2, 15) Zákon bol potrebný ešte z iného dôvodu. Poukazoval na dôležitú súčasť Jehovovho predsavzatia — na príchod Mesiáša, Ježiša Krista. Zákon Izraelitom jasne ukazoval, že sú nedokonalí a potrebujú výkupné, čiže dokonalú obeť, ktorá by úplne prikryla ich hriechy. (Gal. 3:19; Hebr. 10:1–10) Mal zároveň chrániť rodovú líniu vedúcu k Mesiášovi a pomôcť Izraelitom, aby ho dokázali rozpoznať. Inými slovami, Zákon sa stal dočasným ochrancom a „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. w16.03 4:6, 7