Apríl

Kedysi mal s Jehovom dobrý vzťah, ale časom sa to zmenilo. Tento duchovný tvor začal túžiť po tom, aby ho ľudia uctievali. Svoju nesprávnu túžbu nezavrhol, ale dovolil, aby v ňom rástla. Napokon sa dopustil hriechu. (Jak. 1:14, 15) Nevieme, ako sa pôvodne volal, ale poznáme ho pod menom Satan. „Nestál pevne v pravde“, vzbúril sa proti Jehovovi a stal sa „otcom lži“. (Ján 8:44) Satan sa po svojej vzbure stal Jehovovým úhlavným nepriateľom. Ani k ľuďom sa nespráva priateľsky. Biblia ho označuje menami, z ktorých je zrejmé, aký je skazený. Výraz Satan znamená „odporca“, čo ukazuje, že tento zlý anjel nenávidí Božiu vládu a zo všetkých síl proti nej bojuje. Nič si neželá viac, než aby videl jej koniec. w15 15/5 1:1, 2

Keď študujeme Bibliu, dozvieme sa viac ako len to, v čom by sme mohli zlepšiť svoju službu Jehovovi. Spoznávame tiež Jehovove krásne vlastnosti a dočítame sa o jeho láskavom konaní. Vďaka tomu Jehovu ešte viac milujeme. A ako rastie naša láska k nemu, rastie aj jeho láska k nám a náš vzťah je stále pevnejší. Ak sa chceme približovať k Jehovovi, je veľmi dôležité študovať so správnym cieľom. V Jánovi 17:3 sa píše: „To znamená večný život, že prijímajú poznanie o tebe, jedinom pravom Bohu, a o tom, ktorého si vyslal, o Ježišovi Kristovi.“ Keď čítame Bibliu, môžeme sa dozvedieť veľa nových a zaujímavých vecí. Ale naším hlavným cieľom by malo byť lepšie spoznať Jehovovu osobnosť. (2. Mojž. 33:13; Žalm 25:4) Ak je Jehova naším blízkym priateľom, nebudeme príliš znepokojení, keď sa z niektorej biblickej správy nedozvieme, prečo konal určitým spôsobom. w15 15/4 3:6 – 8

Starší, ktorým sa darí pomáhať bratom v duchovnom raste, dostali nedávno otázku, aký prístup sa im osvedčil. Hoci situácia týchto starších sa značne odlišuje, ich odpovede sa prekvapivo zhodujú. O čom to svedčí? Dokazuje to, že školenie založené na Biblii je užitočné pre bratov „všade v každom zbore“, tak ako to bolo v dňoch apoštola Pavla. Ten, kto niekoho školí, potrebuje pre školeného vytvoriť dobré podmienky. Tak ako roľník musí pred sejbou skypriť pôdu, aj učiteľ musí pripraviť srdce žiaka na príjem nových myšlienok. Ako môžu starší vytvoriť pre bratov, ktorých školia, dobré podmienky? Tak, že budú postupovať podobne ako staroveký prorok Samuel, ktorý pripravoval Saula, aby bol vodcom Izraela. (1. Sam. 9:15–27; 10:1) w15 15/4 1:11, 12

Veľa vecí, ktoré tento svet propaguje, je v rozpore s biblickými zásadami. Samozrejme, nie všetko, čo svet ponúka, je zlé. Môžeme si však byť istí, že Satan sa pokúsi prostredníctvom tohto sveta zneužiť naše túžby. Chce, aby sme zhrešili alebo aby sme začali milovať tento svet a zanedbávať uctievanie Jehovu. (1. Jána 2:15, 16) Niektorí kresťania v prvom storočí si zamilovali svet. Pavol napríklad napísal: „Demas ma opustil, zamilujúc si terajší systém vecí.“ ​(2. Tim. 4:10) Biblia nehovorí, čo konkrétne začal Demas milovať. Je možné, že si obľúbil viac hmotné veci ako službu Jehovovi. Ak to tak bolo, pripravil sa o úžasné duchovné požehnania, ktoré mohol zažiť, keby zostal s Pavlom. Stálo to za to? Mohol mu azda tento svet ponúknuť niečo lepšie než to, čo mu ponúkal Jehova? (Prísl. 10:22) w15 15/5 2:10, 11

Ježiš sa vedel vcítiť do pocitov iných, aj keď v ich situácii nikdy nebol. Napríklad ľudia žili v strachu z náboženských vodcov, ktorí ich klamali a zaťažovali množstvom vlastných pravidiel. (Mat. 23:4; Mar. 7:1–5; Ján 7:13) Hoci sa Ježiš týchto vodcov nebál ani sa nimi nedal oklamať, vedel si predstaviť, čo ľudia cítia. Preto „keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez pastiera“. (Mat. 9:36) Ježiš rovnako ako jeho Otec miloval ľudí a mal s nimi súcit. Keď videl, ako trpia, podnecovalo ho to pomáhať im. Tým dokonale napodobňoval Božiu lásku. Raz, keď sa s učeníkmi vrátil z dlhej zvestovateľskej cesty, chceli si odpočinúť na nejakom osamelom mieste. No Ježiš videl, že naňho čaká veľký zástup, a prišlo mu ho ľúto. A tak „ich začal učiť mnohé veci“. (Mar. 6:30, 31, 34) w15 15/5 4:3, 4

Jehova prejavil pri stvorení svojho prvorodeného Syna nesmiernu múdrosť. Bol to prvý a najväčší prejav Božej múdrosti. Tento Syn sa stal stelesnením múdrosti, „majstrom v diele“, ktorý pracoval po boku svojho Otca. Predstavme si, akú radosť a uspokojenie cítil, keď jeho Otec „pripravoval nebesia“ a keď „ustanovil základy zeme“. No to, čo mal Boží prvorodený Syn najradšej, bolo niečo iné. Ako zosobnená múdrosť povedal: „Veci, ktoré som mala rada, boli u ľudských synov.“ ​(Prísl. 8:22–31) Z toho vyplýva, že Ježiš miloval ľudí dávno predtým, ako prišiel na zem. Neskôr dal najavo svoju vernosť a lásku k Otcovi i k „ľudským synom“ tak, že sa ochotne „vzdal sám seba“ a stal sa podobný ľuďom. Urobil to preto, aby dal „výkupné na výmenu za mnohých“. (Fil. 2:5–8; Mat. 20:28) Nie je to nádherný prejav jeho lásky voči ľuďom? w15 15/6 2:1, 2

Si vďačný za to, čo pre teba Jehova robí? Ak áno, je vhodné, aby si mu zasvätil svoj život a dal sa pokrstiť. Pamätaj, že k tomu patrí slávnostný sľub, že budeš navždy konať jeho vôľu bez ohľadu na to, čo sa bude diať. Mal by si sa báť takého záväzku? Vôbec nie. Nezabúdaj, že Jehova chce pre teba len to najlepšie a že je „darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú“. (Hebr. 11:6) Keď sa zasvätíš Jehovovi a dáš sa pokrstiť, tvoj život sa nezhorší. Práve naopak, bude oveľa lepší! Ako veľmi sa Jehova líši od Satana, ktorý sa o teba zaujíma iba zo sebeckých pohnútok! Satan nemôže ponúknuť tým, čo sú na jeho strane, nič trvalé. Ako by ti predsa mohol dať niečo, čo sám nemá? w16.03 2:16, 18, 19

Ak má byť Jehova naším blízkym priateľom, musíme mať istotu, že naše modlitby počúva. Zamysli sa nad Ježišom. Skôr než prišiel na zem, videl, ako Jehova odpovedá na modlitby svojich verných služobníkov. A počas služby na zemi sa sám modlieval k Otcovi a hovoril mu o svojich myšlienkach a pocitoch. Raz sa dokonca modlil celú noc. Robil by to, keby si myslel, že Jehova ho nepočúva? (Luk. 6:12; 22:40–46) Učil by modliť sa svojich učeníkov, keby si myslel, že modlitba je iba nejaká psychologická barlička? Z toho jasne vyplýva, že pre Ježiša bola modlitba skutočným rozhovorom s Jehovom. Aj my si môžeme byť istí, že Jehova je „Ten, ktorý vypočúva modlitbu“. (Žalm 65:2) w15 15/4 3:11, 13

Keď sa s deťmi pokorne modlíš, učíš ich tým spoliehať sa na Jehovu. Ana z Brazílie hovorí: „Keď sme mali nejaké problémy, napríklad keď starí rodičia ochoreli, rodičia prosili Jehovu, aby im dal silu zvládať to, a tiež múdrosť, aby sa dokázali správne rozhodovať. Aj keď toho bolo na nich priveľa, nechávali veci v Jehovových rukách. Vďaka tomu som sa aj ja naučila spoliehať na Jehovu.“ Keď sa s deťmi modlíš, nepros len za nich. Pros Jehovu, aby pomáhal aj tebe — napríklad aby ti dal odvahu hovoriť o pravde so susedmi alebo aby si dokázal požiadať svojho zamestnávateľa o voľno na zjazd. Ak sa budeš pokorne spoliehať na Boha, naučia sa to aj tvoje deti. w15 15/11 1:7, 8

Jeden z najlepších spôsobov, ako si posilňovať lásku k Jehovovi, je rozjímať o najväčšom dare, aký nám dal — o výkupnej obeti jeho Syna. (2. Kor. 5:14, 15; 1. Jána 4:9, 19) Keď budeš uvažovať o výkupnom a o tom, čo pre teba znamená, porastie tvoja vďačnosť. To, ako by sme mali reagovať na výkupné, by sa dalo znázorniť takto: Predstav si, že by si sa topil a niekto ťa zachráni. Odišiel by si jednoducho domov, osušil sa a zabudol na to, čo sa ti stalo? Určite nie. Človeku, ktorý ti zachránil život, by si bol zaviazaný. Bohu Jehovovi a Ježišovi Kristovi vďačíme za oveľa viac. Vďaka tomuto obrovskému prejavu lásky máme úžasnú nádej žiť večne na rajskej zemi! w16.03 2:16, 17

Kým Ježiš prišiel na zem, verne slúžil svojmu Otcovi nespočetne veľa rokov a Jehova mu úplne dôveroval. Na zemi zostal svojmu Otcovi verný a zastával sa jeho zvrchovanosti aj v tých najťažších skúškach. Vytrval až do smrti na mučeníckom kole. Okrem toho svojím životom zaplatil cenu, ktorá bola potrebná na vykúpenie ľudstva a otvorila nám cestu k večnému životu v Božom novom svete. Mali by sme byť za to veľmi vďační. Apoštol Ján napísal: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ ​(1. Jána 4:9, 10) w15 15/11 3:13, 14

Keďže sme deťmi prvého človeka, Adama, všetci sme zdedili hriech a smrť. Nikto z nás nemôže povedať: „Ja nepotrebujem výkupné.“ Aj ten najvernejší Boží služobník je odkázaný na tento prejav Jehovovej nezaslúženej láskavosti. Všetci si musíme uvedomiť, že nám bol odpustený obrovský dlh. K čomu by nás mala podnecovať Jehovova láska a milosrdenstvo? Ak máme na niektorého brata alebo sestru ťažké srdce, mali by sme napodobniť Jehovu, ktorý je „pripravený odpúšťať“. (Neh. 9:17; Žalm 86:5) Ak si ceníme, že Jehova nám odpustil taký veľký dlh, aj my budeme zo srdca odpúšťať druhým. Keď chceme, aby nás Jehova naďalej miloval a odpúšťal nám, musíme aj my milovať druhých a odpúšťať im. (Mat. 6:14, 15) Hoci je pravda, že odpustenie nezmení minulosť, rozhodne zlepší naše vyhliadky do budúcnosti. w16.01 2:5, 15 – 17

Ježiš povedal tieto slová, lebo chcel, aby Peter i ďalší učeníci uvažovali o tom, aké úžasné veci budú robiť v budúcnosti. Mohli si predstavovať, ako vládnu s Ježišom a pomáhajú poslušným ľuďom dospieť k dokonalosti. Jehovovi služobníci mali vždy úžitok z toho, keď uvažovali o splnení Božích sľubov. Ábel vedel o Božom predsavzatí dosť na to, aby si mohol predstaviť lepšiu budúcnosť, prejavovať vieru a zameriavať sa na spoľahlivú nádej. Abrahám prejavil výnimočnú vieru, lebo „zďaleka videl“ splnenie proroctva týkajúceho sa jeho „semena“. (1. Mojž. 3:15) Mojžiš „uprene hľadel v ústrety vyplateniu odmeny“, konal s vierou a jeho láska k Jehovovi rástla. (Hebr. 11:26) Aj my môžeme vďaka viere a láske používať svoju predstavivosť a rozjímať o Božích sľuboch. w15 15/5 3:17, 18

Ak chceme napodobňovať Ježišov príklad a robiť duchovné pokroky, nesmieme sa uspokojiť s povrchným poznaním Biblie. Musíme ju pravidelne študovať a ísť pri tom do hĺbky, lebo „pevný pokrm patrí zrelým ľuďom“. (Hebr. 5:14) Chceme sa stať zrelými kresťanmi, a preto musíme rásť v „presnom poznaní Božieho Syna“. (Ef. 4:13) Polož si otázky: Čítam si Bibliu každý deň? Vyhradzujem si čas na osobné štúdium? Máme každý týždeň rodinné uctievanie? Keď študuješ Bibliu, všímaj si zásady, ktoré ti pomôžu lepšie chápať, ako Jehova premýšľa a čo cíti. Keď budeš stáť pred nejakým rozhodnutím, snaž sa tieto zásady uplatniť. Tak sa budeš ešte viac približovať k Jehovovi. w15 15/9 1:5, 9, 10

Ježiš rozumie všetkým procesom v prírode a vie, ako správne využívať a ovládať prírodné sily. Počas svojho života na zemi sa prejavil ako „Božia moc“ aj tým, že mal moc nad prírodnými živlami. Predstav si túto scénu: Na mori vyčíňa búrka. Vzdúvajúce sa vlny narážajú do člna a ten sa hrozivo nakláňa zo strany na stranu. Pri každom náraze sa doň vovalí spenená voda. Hukot búrky je ohlušujúci. Napriek tomu Ježiš pokojne spí, lebo je unavený po náročnej službe. Vystrašení učeníci ho budia a volajú: „Hynieme!“ ​(Mat. 8:25) Ježiš vstáva a prikazuje vetru a moru: „Mlč! Buď ticho!“ ​(Mar. 4:39) Búrlivý vietor zrazu utícha a „nastáva veľký pokoj“. Nie je to pôsobivý prejav Ježišovej moci? w15 15/6 1:12 – 14

Keď Ježiš hovoril o chlebe na tento deň, mal pravdepodobne na mysli to, čo bezprostredne potrebujeme. Potom porozprával, ako Boh odieva poľné kvety, a pokračoval: „Nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní?“ Na záver zopakoval túto dôležitú radu: „Nikdy nebuďte úzkostliví o nasledujúci deň.“ ​(Mat. 6:30–34) Namiesto toho, aby sme si robili starosti o budúcnosť, mali by sme byť spokojní, že máme všetko, čo naozaj potrebujeme. Medzi to patrí primerané bývanie a zamestnanie, ktoré nám pomôže uživiť rodinu. A môžeme sa modliť aj o múdrosť pri riešení zdravotných ťažkostí. Ale keby sme prosili Boha len o to, aby sa o nás staral po telesnej stránke, boli by sme nevyrovnaní. Omnoho dôležitejšie sú naše duchovné potreby. Aj o tie sa musíme modliť. Náš Pán povedal: „Nielen zo samého chleba bude žiť človek, ale z každého výroku, vychádzajúceho z Jehovových úst.“ ​(Mat. 4:4) Preto by sme sa mali modliť aj o to, aby nás Jehova stále sýtil aktuálnym duchovným pokrmom. w15 15/6 5:4, 7, 8

Prosíme Boha pravidelne o to, aby sme nepodľahli pokušeniu a zostali verní? Skôr ako sme spoznali pravdu, sme možno robili veci, ktoré Jehova odsudzuje, a cítime, že nás ešte stále lákajú. S Jehovovou pomocou však dokážeme urobiť potrebné zmeny, aby sme mu mohli slúžiť spôsobom, ktorý schvaľuje. Uvedomoval si to aj kráľ Dávid. Po cudzoložstve s Bat-šebou úpenlivo prosil Jehovu: „Stvor vo mne i čisté srdce... a vlož do mňa nového ducha, stáleho.“ ​(Žalm 51:10, 12) Aj keď nás hriešne správanie veľmi priťahuje, Jehova môže posilniť našu túžbu poslúchať ho. Niekedy v nás môžu byť nesprávne túžby tak hlboko zakorenené, že sa nám do mysle stále natískajú nemravné myšlienky. No Jehova nám i v takomto prípade pomôže, aby naša túžba páčiť sa mu bola silnejšia ako nesprávne túžby. Vďaka tomu dokážeme žiť v súlade s jeho prikázaniami a ovládnuť nečisté myšlienky. (Žalm 119:133) w15 15/6 3:5, 6

Starší bratia a sestry v našich zboroch si ešte spomínajú, že kedysi nebola v zbore rada starších, ale jeden služobník zboru. Dohľad nad dielom v krajine nemal výbor pobočky, ale jeden služobník pobočky. A pokyny nedával vedúci zbor Jehovových svedkov, ale prezident spoločnosti Watch Tower. Hoci všetci títo verní bratia mali svojich pomocníkov, za rozhodnutia v zbore, v pobočke a vo svetovom ústredí bol v podstate zodpovedný iba jeden človek. V 70. rokoch 20. storočia však boli urobené zmeny, vďaka ktorým sa táto zodpovednosť preniesla z jednotlivcov na skupiny starších. Tieto úpravy boli založené na lepšom pochopení vzoru stanoveného v Biblii. A tak už nerozhoduje len jeden človek, ale skupina starších, takže v rozhodnutiach sa odzrkadľujú dobré vlastnosti všetkých týchto bratov, „darov v podobe ľudí“, ktorých Jehova dosadil na úžitok svojej organizácie. (Ef. 4:8) w15 15/7 1:14, 15

Vernosť a neutralita bola pre pravých kresťanov dôležitá vždy, nielen v čase vojny. Prečo? Lebo svoj život sme zasvätili Jehovovi a sľúbili sme mu lásku, vernosť a poslušnosť. (1. Jána 5:3) Chceme sa riadiť Božími spravodlivými normami, a to bez ohľadu na svoj pôvod, národnosť či kultúru. Vernosť Jehovovi a jeho Kráľovstvu je pre nás dôležitejšia než čokoľvek iné. (Mat. 6:33) Ak chceme prejavovať takúto vernosť, nesmieme sa miešať do žiadnych konfliktov či sporov tohto sveta. (Iz. 2:4; Ján 17:11, 15, 16) Pre ľudí, ktorí nemajú rovnakú vieru ako my, je lojálnosť ich krajine, regiónu, kultúre či dokonca národnému mužstvu nesmierne dôležitá. Taký postoj vedie k súpereniu a niekedy až ku krviprelievaniu a genocíde. Ak si nedáme pozor, aj nám by sa mohlo ľahko stať, že nezostaneme neutrálni a necháme sa vtiahnuť do sporu. w15 15/7 3:1, 2

Sálu Kráľovstva musíme udržiavať čistú a upratanú. Prečo je to dôležité? Lebo má odrážať vlastnosti a osobnosť Boha, ktorého uctievame, a ten je Bohom poriadku. (1. Kor. 14:33) V Biblii sa svätosť a duchovná čistota spája s telesnou čistotou. (Zjav. 19:8) Preto ľudia, ktorí sa chcú páčiť Jehovovi, musia dbať aj na hygienu. Keď sa staráme o našu sálu Kráľovstva v súlade s týmito biblickými zásadami, môžeme bez zábran pozývať ľudí na zhromaždenia. Máme totiž istotu, že stav sály sa bude zhodovať s dobrým posolstvom, ktoré zvestujeme. Ľudia tak uvidia, že uctievame svätého Boha, ktorý už onedlho pretvorí túto zem na raj zbavený všetkej nečistoty. (Iz. 6:1–3; Zjav. 11:18) Bez ohľadu na to, aká situácia je tam, kde žijeme, naša sála Kráľovstva by mala byť príkladom čistoty, lebo nesie Jehovovo meno a je miestom čistého uctievania. (5. Mojž. 23:14) w15 15/7 4:13 – 15

Len čo Ježišovi nasledovníci pochopili, že Kristova prítomnosť nastala v roku 1914, uvedomili si, že koniec môže prísť veľmi skoro. Chceli byť naň pripravení, a tak zintenzívnili zvestovanie o Kráľovstve. No Ježiš povedal, že možno príde neskôr — „keď zakikiríka kohút, alebo zavčas rána“. Ako mali v takom prípade reagovať jeho nasledovníci? Povedal im: „Bdejte!“ Teda aj keď čakáme už dlho, nemali by sme si myslieť, že koniec je ešte ďaleko alebo že za nášho života ani nepríde. V novom svete budeme môcť zhodnotiť, že všetky predpovede, ktoré sa týkali záveru systému vecí, sa do detailov splnili. Keď o tom budeme v raji rozjímať, ešte viac to posilní našu dôveru v Jehovu i v jeho ďalšie sľuby. (Joz. 23:14) Určite budeme vďační, že Boh, ktorý ustanovil „časy alebo obdobia v svojej právomoci“, nám stále pripomínal, aby sme žili s vedomím, že „koniec všetkých vecí sa priblížil“. (Sk. 1:7; 1. Petra 4:7) w15 15/8 2:10, 11, 14

Mnohí ľudia sa zabávajú tak, že pozerajú alebo robia veci, ktoré Biblia označuje za násilnícke, nemravné, presiaknuté špiritizmom a podobne. Internet, televízne programy, filmy, romány a časopisy často zobrazujú násilie a nemravnosť v priaznivom svetle. A správanie, ktoré ľudia kedysi považovali za neprijateľné, je na niektorých miestach dokonca uzákonené. Ale to ešte neznamená, že ho schvaľuje Boh. (Rim. 1:28–32) Ježišovi nasledovníci v prvom storočí sa vyhýbali skazenej zábave a žili v súlade s Božími normami. Preto sa im druhí posmievali a prenasledovali ich. Apoštol Peter napísal: „Pretože už s nimi viac nebežíte k rovnako hlbokému bahnu roztopaše, sú zmätení a stále o vás hovoria utŕhačne.“ ​(1. Petra 4:4) w15 15/8 4:2, 3

Zrelý Jehovov služobník prispieva k jednote v zbore. (Ef. 4:1–6, 15) Naším cieľom je, aby boli všetci členovia Božieho ľudu „harmonicky spojení“ a aby dobre spolupracovali. Na to, aby sme dosiahli takúto jednotu, potrebujeme pokoru. Zrelí bratia a sestry sú pokorní, a preto dokážu zachovávať jednotu napriek tomu, že sa stretávajú s nedostatkami druhých. Ako zareaguješ, keď niekto v zbore urobí chybu? A čo keď niekto ublíži tebe? Máš sklon či dokonca zvyk postaviť medzi seba a takéhoto spolukresťana obrazný múr? Alebo sa snažíš postaviť most, aby si preklenul problém, ktorý medzi vami vznikol? Zrelý kresťan nestavia múry, ale mosty. Máš aj ty cieľ prispievať k jednote v zbore? w15 15/9 1:12, 13

Ježiš bol presvedčený, že Biblia je Božie Slovo a že je zdrojom tých najlepších rád do života. Ak ho chceme napodobňovať, musíme si Bibliu denne čítať, študovať ju a rozjímať o tom, čo sa dozvedáme. Ak ti pri čítaní Biblie vzniknú nejaké otázky, zameraj sa na ne a usilovne hľadaj odpovede. Napríklad keď si chceš posilniť presvedčenie, že koniec tohto systému vecí je blízko, podrobne si preštuduj biblické dôkazy, že žijeme v posledných dňoch. Ak si chceš upevniť dôveru v biblické sľuby, preskúmaj proroctvá, ktoré sa už splnili. A ak chceš mať istotu, že Biblia je stále praktická, prečítaj si príbehy ľudí, ktorým táto kniha zlepšila život. (1. Tes. 2:13) Rozjímaj aj o prekrásnych sľuboch, ktoré ti Jehova dáva. (Hebr. 12:2) Nepremýšľaj len o tom, ako sa Božie sľuby splnia na ľuďoch vo všeobecnosti, ale predstavuj si, ako sa splnia na tebe osobne. w15 15/9 3:16, 17

Ako môžeme dokazovať, že milujeme Boha? Napríklad tým, že finančne podporujeme dielo Kráľovstva v našom zbore i na celom svete. To je určite vynikajúci prejav lásky k Jehovovi, či už toho máme po hmotnej stránke veľa, alebo málo. (2. Kor. 8:12) Sú však aj mnohé iné spôsoby, ako môžeme prejavovať Jehovovi lásku. Spomeňme si, že Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby neboli úzkostliví o to, čo budú jesť a čo si oblečú. Najprv mali hľadať Kráľovstvo. Povedal, že náš Otec dobre vie, čo potrebujeme. (Mat. 6:31–33) To, do akej miery dôverujeme tomuto sľubu, ukazuje, ako veľmi Jehovu milujeme, lebo láska a dôvera idú spolu ruka v ruke. Nemôžeme milovať niekoho, komu nedôverujeme. (Žalm 143:8) Preto si položme otázky: Dokazujú moje ciele a môj spôsob života, že Jehovu úprimne milujem? Dávam svojimi skutkami najavo, že sa každý deň spolieham na Jehovu a na to, že sa o mňa postará? w15 15/9 5:7, 8

Položil si si niekedy otázku, či ťa Jehova zachráni vo veľkom súžení a vovedie do nového sveta? Jedna veľmi dôležitá požiadavka je pracovať na tom, aby sme mali silnú vieru. Apoštol Peter zameriava našu pozornosť na dôležitosť viery, keď hovorí o jej „vyskúšanej akosti“, ktorá bude „nájdená ako príčina na chválu a slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista“. (1. Petra 1:7) Veľké súženie sa rýchlo približuje. Preto je potrebné uistiť sa, či máme takú vieru, aká bude „príčinou na chválu“, keď sa zjaví náš slávny Kráľ. Určite chceme byť ľuďmi, „ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive“. (Hebr. 10:39) Vzhľadom na tento cieľ možno prosíme o to isté ako muž, ktorý Ježišovi povedal: „Pomôž mi, kde potrebujem vieru!“ ​(Mar. 9:24) Alebo možno cítime, že by sme mali prosiť ako Ježišovi apoštoli: „Daj nám viac viery.“ ​(Luk. 17:5) w15 15/10 2:1, 2

Pavol sa zameriaval na „dôležitejšie veci“, cestoval po Sýrii, Malej Ázii, Macedónii a Judei a všade slúžil ako Boží otrok. Napísal: „Zabúdam na veci za sebou a siaham po veciach pred sebou, snažím sa o cieľ, cenu.“ ​(Fil. 1:10; 3:8, 13, 14) Naplno využíval svoj slobodný stav, a tak mohol byť „stále v Pánových službách bez rozptyľovania“. (1. Kor. 7:32–35) Niektorí Boží služobníci sa tak ako Pavol rozhodli, že zostanú slobodní. Nemajú toľko povinností a môžu sa viac venovať službe pre Kráľovstvo. (Mat. 19:11, 12) Tí, ktorí sú v manželstve, majú obyčajne viac rodinných povinností. Ale či už sme slobodní, alebo žijeme v manželstve, môžeme „odložiť všetku príťaž“ a v službe Bohu znížiť množstvo rozptyľujúcich činiteľov na minimum. To môže znamenať, že obmedzíme čas, ktorý venujeme obľúbeným činnostiam, a stanovíme si ciele, aby sme mohli tráviť viac času v službe Bohu. w15 15/10 3:15, 16

Dejiny nad každú pochybnosť potvrdzujú pravdivosť slov zapísaných v Biblii: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ ​(Jer. 10:23) Teda keď Jehova stvoril ľudí, nedal im schopnosť ani právo, aby si vládli nezávisle od neho. Z toho, že Boh dočasne pripustil zlo, vyplývajú dve veci. Po prvé, ľudia nie sú schopní vládnuť si sami, a po druhé, iba Božia vláda môže byť úspešná. Keď Jehova zničí zlo i tých, ktorí ho spôsobujú, a niekto by chcel spochybniť jeho láskavý spôsob vládnutia, už nebude potrebné riešiť túto otázku. To, čo sa stalo v dejinách ľudstva, môže Jehova použiť ako právny podklad na okamžité odstránenie vzbúrencov. Nedovolí im, aby obnovili na zemi zlo. w15 15/11 3:5, 6

Ježiš veľmi rád hovoril o Božom Kráľovstve. Z Biblie sa dozvedáme, že o žiadnom inom námete nehovoril častejšie. Počas svojej služby ho spomenul viac ako 100-krát. Kráľovstvo bolo naozaj blízke jeho srdcu. (Mat. 12:34) Krátko po vzkriesení sa stretol s viac ako 500 budúcimi zvestovateľmi Kráľovstva. (1. Kor. 15:6) Možno práve pri tejto príležitosti im dal príkaz, aby zvestovali posolstvo o Kráľovstve „ľuďom všetkých národov“. Zvládnuť takú úlohu nebolo v tom čase vôbec ľahké. Ježiš predpovedal, že toto veľké dielo sa bude vykonávať až „do záveru systému vecí“. Keď sa na tejto práci podieľaš aj ty, prispievaš k spĺňaniu Ježišovho proroctva. (Mat. 28:19, 20) A náš Boh nás vyzbrojil „všetkým dobrým“, aby nám pomohol spĺňať si toto poverenie. w15 15/11 5:1 – 3

Odborníci, ktorí skúmajú staroveké hebrejské rukopisy, napríklad zvitky od Mŕtveho mora, sú prekvapení, koľkokrát sa v nich vyskytuje tetragram, čiže Božie meno vo forme štyroch hebrejských písmen. Toto meno sa však nenachádza iba v hebrejských rukopisoch, ale aj v niektorých odpisoch gréckej Septuaginty, ktoré boli zhotovené v čase od druhého storočia pred n. l. do prvého storočia n. l. Napriek jasným dôkazom, že do Biblie Božie osobné meno patrí, ho mnohé preklady úplne vypúšťajú. V roku 1952 vyšla revidovaná verzia prekladu American Standard Version. Vydanie tohto prekladu z roku 1901 ešte obsahovalo Božie meno, ale v revidovanom vydaní sa už nevyskytovalo. Prečo? V predslove sa píše: „Používanie nejakého vlastného mena pre jediného Boha... je úplne nevhodné pre univerzálnu vieru kresťanskej cirkvi.“ Tohto vzoru sa potom držal celý rad ďalších prekladov, či už v angličtine, alebo v iných jazykoch. w15 15/12 2:3 – 5