Máj

Ježišovu prívetivosť môžeme napodobňovať tak, že sme milí, zdvorilí a berieme do úvahy pocity iných. Keď Ježiš videl, ako veľmi ľudia chcú, aby ich vyučoval, pocítil k nim ľútosť a „začal ich učiť mnohé veci“. (Mar. 6:34) Dokonca aj vtedy, keď mu druhí nadávali, neuchýlil sa k hrubým slovám. (1. Petra 2:23) Hovoriť mierne a taktne môže byť náročné najmä vtedy, keď sa rozprávame s niekým, koho dobre poznáme. Môže to byť člen našej rodiny alebo blízky priateľ zo zboru. Vtedy by sme mohli mať sklon byť až príliš priami. Ako sa so svojimi učeníkmi rozprával Ježiš? Myslel si, že keď sú dobrými priateľmi, môže k nim byť drsný? V žiadnom prípade! Keď sa učeníci hádali, kto z nich je dôležitejší, Ježiš ich usmernil láskavými slovami a ako príklad použil malé dieťa. (Mar. 9:33–37) Zboroví starší môžu Ježiša napodobňovať tak, že budú dávať rady „v duchu miernosti“. (Gal. 6:1) w15 15/12 3:15, 16

Prečo je dôležité, aby sme stále prejavovali bratskú lásku? Hlavný dôvod je ten, že to od nás očakáva Jehova. Nemôžeme tvrdiť, že milujeme Boha, ak nie sme ochotní milovať svojich bratov. (1. Jána 4:7, 20, 21) Ďalší dôvod je ten, že potrebujeme jeden druhého. Zvlášť to platí v období skúšok. Pavol vedel, že niektorí hebrejskí kresťania, ktorým písal, budú čoskoro nútení zanechať svoj domov a majetok. Ježiš už predtým opísal, aké náročné časy nastanú. (Mar. 13:14–18; Luk. 21:21–23) Teda títo kresťania si potrebovali posilňovať vzájomnú lásku viac ako kedykoľvek predtým. (Rim. 12:9) Zakrátko budú uvoľnené ničivé vetry najväčšieho súženia všetkých čias. (Mar. 13:19; Zjav. 7:1–3) Preto nestačí len pravidelne chodiť na zhromaždenia. Pavol pripomenul hebrejským kresťanom, že na týchto stretnutiach by sa mali navzájom povzbudzovať „k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebr. 10:24, 25) w16.01 1:6 – 8

Je deň Letníc roku 33 n. l. V jednej hornej miestnosti v meste sa zhromaždila skupina asi 120 kresťanov, ktorí „zotrvávali v modlitbe“. (Sk. 1:13–15) Má sa na nich splniť proroctvo vyslovené prorokom Joelom. (Joel 2:28–32; Sk. 2:16–21) Na túto skupinu kresťanov zhromaždených v hornej miestnosti Boh vylial svojho svätého ducha. (Sk. 1:8) Všetci začali prorokovať, čiže vydávať svedectvo o nádherných veciach, ktoré videli a počuli. Apoštol Peter vysvetlil zhromaždenému zástupu, čo sa stalo a prečo je to dôležité. Potom povedal: „Robte pokánie a nech je každý z vás pokrstený v mene Ježiša Krista na odpustenie vašich hriechov, a dostanete veľkorysý dar svätého ducha.“ V ten deň prijalo túto výzvu asi 3 000 ľudí, dali sa pokrstiť a dostali sľúbeného svätého ducha. (Sk. 2:37, 38, 41) w16.01 3:1 – 3

Čo chcel apoštol Pavol týmto veršom zdôrazniť? Keby si pomazaný kresťan nezachovával dobrý vzťah k Jehovovi, prijímal by symboly nehodne. (Hebr. 6:4–6; 10:26–29) Toto upozornenie je pre pomazaných kresťanov pripomienkou, že odmenu ešte nezískali. Musia sa stále usilovať „o cieľ, cenu Božieho povolania hore prostredníctvom Krista Ježiša“. (Fil. 3:13–16) Pavol pod vplyvom svätého ducha vyzýval pomazaných kresťanov, aby „chodili hodní povolania, ktorým boli povolaní“. Ako to mali robiť? „S celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja.“ ​(Ef. 4:1–3) Jehovov duch podnecuje k pokore, nie k pýche. (Kol. 3:12) w16.01 4:5, 6

Predstav si zostarnutého Abraháma, ako s námahou stúpa horským svahom. Za ním kráča jeho syn Izák, ktorý má asi 25 rokov, a nesie drevo na oheň. Abrahám má so sebou nôž a veci na zapálenie ohňa. Je to preňho zrejme tá najnáročnejšia cesta v živote. Dôvodom však nie je jeho vek. Aj keď už má okolo 125 rokov, stále je plný sily. Dolieha naňho predstava, čo ho čaká. Jehova ho totiž požiadal, aby obetoval svojho syna. (1. Mojž. 22:1–8) Abrahám stál asi pred tou najväčšou skúškou svojej viery. Neposlúchal však Boha slepo. Práve naopak, poslúchal ho preto, lebo videl. Očami viery videl, že jeho nebeský Otec, Jehova, nikdy nežiada od svojich verných služobníkov nič, čo by im trvale uškodilo. Bol si istý, že keď poslúchne, Jehova za to jeho i jeho milovaného syna požehná. Ako nadobudol takú silnú vieru? Získal ju na základe toho, čo sa o Jehovovi dozvedel a čo preňho Jehova urobil. w16.02 1:3, 4

Mária sa dozvedela, že počne, porodí a bude vychovávať Božieho jednosplodeného Syna. Často sa zdôrazňuje, že to bola pre ňu veľká česť. Málokedy si však uvedomujeme, aké mohla mať obavy. Anjel Gabriel jej oznámil, že otehotnie zázračným spôsobom. No neponúkol sa, že ponavštevuje jej rodinu a susedov, aby im vysvetlil, ako to, že je tehotná. Čo si pomyslia? Mária mala určite strach aj z toho, ako zareaguje jej snúbenec Jozef. Ako mu dokáže, že mu nebola neverná, keď čaká dieťa? Možno si kládla aj otázku, ako zvládne obrovskú zodpovednosť vychovávať a starať sa o Syna Najvyššieho Boha. Nevieme presne, čo všetko jej pri rozhovore s Gabrielom prebleslo hlavou. Z verša, ktorý je určený na tento deň, však vieme, čo mu odpovedala. (Luk. 1:26–37) w16.02 2:13, 14

Chušai potreboval odvahu, aby bol verný Bohu. Bol verným priateľom kráľa Dávida. Jeho vernosť však bola vyskúšaná, keď sa Dávidov syn Abšalóm snažil získať si ľud a zmocniť sa Jeruzalema a trónu. (2. Sam. 15:13; 16:15) Dávid z mesta utiekol. Ale čo urobí Chušai? Postaví sa na Abšalómovu stranu, alebo bude nasledovať zostarnutého kráľa, ktorému ide o život? Chušai sa rozhodol, že bude verný kráľovi, ktorého ustanovil Boh, a tak sa s Dávidom stretol na Olivovom vrchu. (2. Sam. 15:30) Dávid žiadal Chušaiho, aby sa vrátil do Jeruzalema, predstieral, že je Abšalómovým priateľom, a zmaril Achitofelovu radu. Chušai dokázal, že je verný Jehovovi. S nasadením života urobil podľa Dávidových slov. Stalo sa to, o čo sa Dávid modlil — Chušai svojou radou zmaril Achitofelovu radu. (2. Sam. 15:31; 17:14) w16.02 4:15, 16

Aj my môžeme mať úžitok z pokynov, ktoré dostali Izraeliti v mojžišovskom Zákone. Ako? Tak, že sa akoby zastavíme a poobzeráme, aké dôležité zásady v ňom nachádzame. Aj keď zákony dané Izraelitom už pre nás nie sú záväzné, na mnohé z nich sa môžeme pozerať ako na spoľahlivý návod pre náš každodenný život a službu svätému Bohu, Jehovovi. Jehova dal tieto zákony zapísať do Biblie, aby sme mohli o nich uvažovať, nechať sa viesť zásadami, ktoré z nich vyplývajú, a vážiť si vysoké morálne normy pre kresťanov. Všimnime si príklad toho, ako tieto normy prevyšujú mojžišovský Zákon. Ježiš povedal: „Počuli ste, že bolo povedané: ‚Nescudzoložíš.‘ Ale ja vám hovorím, že každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ Tým ukázal, že sa musíme vyhýbať nielen samotnému cudzoložstvu, ale aj nemravným túžbam. (Mat. 5:27, 28) w16.03 4:6, 8

Samuel sa tak dlho zdráhal splniť, čo od neho Izraeliti požadovali, že mu Jehova musel trikrát povedať, aby im vyhovel. (1. Sam. 8:7, 9, 22) Napriek tomu všetkému sa na muža, ktorý ho mal nahradiť, nenahneval ani naňho nezačal žiarliť. Keď mu Jehova prikázal, aby Saula pomazal za kráľa, neváhal. Ochotne poslúchol, no nie iba preto, že musel, ale preto, že Jehovu miloval. Mnohí skúsení starší napodobňujú Samuela a k tým, ktorých školia, sú láskaví. (1. Petra 5:2) Neboja sa, že ich autorita v zbore utrpí, keď zveria niektoré povinnosti iným ochotným bratom. Prejavujú veľkorysosť a nepovažujú ich za konkurenciu. Pozerajú sa na nich ako na spolupracovníkov, ako na vzácne dary, ktoré pre zbor veľa znamenajú. (2. Kor. 1:24; Hebr. 13:16) Takíto nesebeckí starší cítia veľkú radosť, keď vidia, ako vyškolení bratia používajú svoje schopnosti na pomoc Jehovovmu ľudu. (Sk. 20:35) w15 15/4 1:16, 17

Kráľ Azariah „stále robil to, čo bolo priame v Jehovových očiach“. (2. Kráľ. 15:1–5) Napriek tomu ho Jehova postihol malomocenstvom. Prečo? O tom správa nehovorí. Znepokojuje ťa to? Vŕta ti v hlave otázka, či nebol Jehova nespravodlivý a nepotrestal Azariaha bezdôvodne? Ak Jehovu dobre poznáš, nič také ťa trápiť nebude. Kráľ Azariah bol známy aj ako kráľ Uzzijah. (2. Kráľ. 15:7, 32) V 2. Paralipomenon 26:3–5 a 16–21 čítame, že hoci Uzzijah nejaký čas robil to, čo bolo správne v Jehovových očiach, neskôr „sa jeho srdce povýšilo až tak, že spôsobilo [jeho] skazu“. Opovážlivo sa pokúsil urobiť niečo, na čo mali právo iba kňazi. Proti nemu sa postavilo 81 kňazov a snažili sa mu v tom zabrániť. Ako reagoval Uzzijah? V plnej miere sa prejavila jeho pýcha. Na kňazov „sa zúrivo rozhneval“. Nie div, že ho Jehova ranil malomocenstvom! w15 15/4 3:8, 9

V uvedenom verši je Satan označený ako Diabol, čo znamená „ohovárač“. Ohovoril Jehovu, že je luhár. Výraz „prahad“ nám pripomína ten nešťastný deň v Edene, keď Satan použil hada, aby oklamal Evu. A je vhodne nazvaný aj ako „veľký drak“, lebo vyvoláva predstavu hrôzostrašnej príšery. Je dravý a krutý. Dychtí po tom, aby zmaril Jehovovo predsavzatie a zničil Boží ľud. Satan teda predstavuje najväčšiu hrozbu pre všetkých, ktorí chcú zostať verní Jehovovi. Nie div, že v Biblii nachádzame toto nabádanie: „Buďte triezvi, bdejte, váš protivník, Diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil.“ ​(1. Petra 5:8) Zakaždým sa zlomyseľne teší z toho, keď Boží služobník vážne zhreší. Také víťazstvá sú preňho príležitosťou, aby sa Jehovovi vysmieval. (Prísl. 27:11) w15 15/5 1:3, 4, 10

Jehova chce, aby sme sa tešili zo života. Vidíme to z toho, aké nádherné prostredie vytvoril pre Adama a Evu. (1. Mojž. 2:9) Ale Satan môže zneužiť naše prirodzené túžby a oklamať nás „podvodnou mocou bohatstva“. (Mat. 13:22) Veľa ľudí si myslí, že peniaze znamenajú šťastie a že hmotné veci sú kľúčom k úspechu. Je to však číry klam. Keby sme uvažovali takýmto spôsobom, mohli by sme stratiť to najcennejšie, čo máme — priateľstvo s Jehovom. Ježiš varoval svojich nasledovníkov: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ ​(Mat. 6:24) Ak sme otrokmi bohatstva, prestávame slúžiť Jehovovi. Presne to chce Satan. Preto nikdy nedovoľme, aby peniaze alebo veci, ktoré si za ne môžeme kúpiť, odsunuli do úzadia naše priateľstvo s Jehovom. Ak sa chceme vzoprieť Satanovi, musíme si zachovávať vyrovnaný názor na hmotné veci. (1. Tim. 6:6–10) w15 15/5 2:12

Rozumieť tomu, čo druhí prežívajú, nie je vždy ľahké. Mnohí majú problémy, aké sme my nikdy nemali. Napríklad utrpeli vážne zranenie, sú chorí alebo prežívajú ťažkosti spojené s vyšším vekom. Iní možno trpia depresiou, mávajú záchvaty úzkosti alebo nesú následky toho, že boli v minulosti týraní či zneužívaní. Ďalší zase žijú v nábožensky rozdelenej domácnosti alebo vychovávajú deti bez manželského partnera. Každý z nás má svoje vlastné problémy, ktoré sú väčšinou iné, ako majú ostatní. Ako môžeme v tejto situácii napodobňovať Božiu lásku? Tak, že budeme svojho blížneho sústredene počúvať, až kým aspoň do určitej miery nepochopíme jeho pocity. Potom budeme vedieť, čo potrebuje, a podľa toho mu pomôžeme. Samozrejme, každý potrebuje niečo iné. Ale to, čo sa možno dá urobiť, je duchovne druhých povzbudiť a poskytnúť im aj praktickú pomoc. Tak napodobníme Jehovovu lásku. (Rim. 12:15; 1. Petra 3:8) w15 15/5 4:6, 7

Zdrojom Kristovej moci je Jehova, takže sme presvedčení, že aj on ako Všemohúci Boh dokáže ovládať prírodné sily. Uveďme si niekoľko príkladov. Pred potopou Jehova vyhlásil: „Už o sedem dní spôsobím, aby pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí.“ ​(1. Mojž. 7:4) V 2. Mojžišovej 14:21 zase čítame: „Jehova nechal ustupovať more počas celej noci pod silným východným vetrom.“ A v Jonášovi 1:4 sa píše: „Jehova vrhol na more veľký vietor a na mori nastala veľká búrka; a lodi hrozilo stroskotanie.“ Je veľmi utešujúce vedieť, že Jehova má moc nad prírodnými živlami. Budúcnosť našej planéty je teda v dobrých rukách. Prírodné sily nebudú ničiť ani zabíjať, lebo „Boží stan [bude] s ľudstvom“. (Zjav. 21:3, 4) Nie je dôvod pochybovať, že Jehova dá Kristovi počas Milénia moc nad prírodnými silami. w15 15/6 1:15, 16

Zo 7. kapitoly Prísloví sa dozvedáme, k čomu to vedie, keď človek neposlúcha túto radu. Píše sa v nej o mladom mužovi, ktorý sa prechádza v blízkosti domu nemravnej ženy. Nakoniec sa obaja dopúšťajú nemravnosti. Keby sa len od tej ženy držal bokom! (Prísl. 7:6–27) Nemohlo by sa stať niečo podobné aj nám? Niekedy možno nepoužijeme schopnosť rozlišovať a dostaneme sa do nebezpečnej situácie, v ktorej sa v nás prebudia nesprávne túžby. Keby sme napríklad v noci pozerali televíziu a len tak bezmyšlienkovite prepínali stanice, ľahko by sme mohli naraziť na nejaký nemravný program. To isté by sa mohlo stať, keby sme na internete klikali na neznáme odkazy alebo navštevovali četovacie miestnosti či webové stránky, ktoré ponúkajú pornografiu a rôzne sexuálne služby. V takýchto situáciách by sa v nás mohli prebudiť nesprávne túžby, čo by oslabilo naše odhodlanie zostať cudní. w15 15/6 3:8, 9

Prečo Ježiš použil slovo „dlhy“, keď pri neskoršej príležitosti hovoril o „hriechoch“? (Mat. 6:12; Luk. 11:4) Strážna veža pred viac ako 60 rokmi vysvetlila: „Ak zhrešíme proti Bohu, stávame sa jeho dlžníkmi... Za naše hriechy by nám Boh mohol vziať život... Mohol by nám odňať svoj pokoj a prerušiť s nami pokojné vzťahy... Dlhujeme mu lásku, ktorá sa prejavuje poslušnosťou. Keď hrešíme, zlyhávame v splácaní lásky, pretože hriech je prejavom nedostatku lásky voči Bohu.“ ​(1. Jána 5:3) Naše každodenné prosby o odpustenie poukazujú na jediný právny podklad, na základe ktorého môže Boh odpustiť naše hriechy — na Ježišovu výkupnú obeť. Hoci výkupné bolo zaplatené už takmer pred 2 000 rokmi, mali by sme si ho stále veľmi ceniť. „Výkupná cena“ za náš život „je taká drahocenná“, že nedokonalý človek by ju nikdy nedokázal zaplatiť. (Žalm 49:7–9; 1. Petra 1:18, 19) w15 15/6 5:9, 10

Si rád, že v službe môžeš ponúkať príťažlivú literatúru, ktorá obsahuje praktické rady do života? Pri zvestovaní dobrého posolstva používame aj najnovšiu techniku. Vďaka internetovej stránke jw.org sa pravda môže dostať k ľuďom kdekoľvek na svete a môžu nájsť pomoc, ktorú tak naliehavo potrebujú. Z toho všetkého vidno, že Jehova sa o ľudí veľmi zaujíma a miluje ich. Ďalším praktickým rozhodnutím bola úprava našich zhromaždení, aby sme jeden večer mohli venovať rodinnému uctievaniu alebo osobnému štúdiu. Sme vďační aj za úpravy v zjazdových programoch. Súhlasíš s tým, že zjazdy sú z roka na rok lepšie? A určite sa tešíme zo vzdelávania, ktoré dostávame v rôznych teokratických školách. Vo všetkých týchto úpravách je badateľná Jehovova ruka. Jehova postupne skrášľuje svoju organizáciu i duchovný raj. w15 15/7 1:16, 17

Ak nemáš istotu, ako sa v niektorej situácii zachovať, polož si otázku: Čo by urobil Ježiš? Ľudia, medzi ktorými žil, pochádzali z rôznych častí krajiny — z Judey, Galiley, Samárie a z iných oblastí. Z Biblie sa dozvedáme, že medzi týmito ľuďmi vládlo napätie. (Ján 4:9) Zlé vzťahy existovali aj medzi farizejmi a saducejmi, medzi bežnými ľuďmi a vyberačmi daní a medzi tými, ktorí mali rabínske vzdelanie, a tými, ktorí ho nemali. (Sk. 23:6–9; Mat. 9:11; Ján 7:49) V prvom storočí ovládali Palestínu Rimania, ktorých Židia nenávideli. Hoci Ježiš obhajoval náboženskú pravdu a uznával, že záchrana pochádza zo Židov, nikdy svojich učeníkov nepovzbudzoval, aby sa zapájali do miestnych sporov. (Ján 4:22) Naopak, učil ich milovať každého človeka ako svojho blížneho. w15 15/7 3:5

Jehova vytvoril ľudí s potrebou milovať a byť milovaný. Ak nás niekto sklame, postihnú nás nepredvídané udalosti, ochorieme, dostaneme sa do finančných ťažkostí alebo sa nám nedarí v službe, môžeme sa cítiť skľúčení a nemilovaní. Možno máme pocit, že už nás nemiluje ani Jehova. V takom prípade by sme si mali pripomenúť, že pre Jehovu sme veľmi cenní. Je tu preto, aby „stískal [našu] pravicu“ a pomáhal nám. Ak mu zostaneme verní, nikdy nás neopustí. (Iz. 41:13; 49:15) Brigitte, ktorá po smrti manžela zostala sama na výchovu dvoch detí, hovorí: „Výchova detí v Satanovom svete je jednou z najťažších vecí, najmä ak je na to človek sám. Som však presvedčená, že Jehova ma miluje, lebo v čase, keď som bola na dne a celé dni len plakala, ma viedol a nikdy nedovolil, aby som sa dostala do situácie, ktorú by som už nezvládla.“ ​(1. Kor. 10:13) w15 15/8 1:1 – 3

Prorok Habakuk dostal za úlohu predpovedať zničenie Jeruzalema. Výstrahy pred zničením tohto mesta však zaznievali už roky predtým, ako sa na scéne objavil Habakuk. Aká situácia bola v jeho dňoch? Napísal: „Zlý obkľučuje spravodlivého, preto vychádza právo pokrivené.“ Nie div, že sa Habakuk pýtal: „Ako dlho, ó, Jehova, budem kričať o pomoc?“ Jehova ho uistil, že predpovedané zničenie „sa neoneskorí“. (Hab. 1:1–4) Predstav si, že Habakuka by čakanie omrzelo a povedal by si: „O zničení Jeruzalema sa hovorí už roky. Čo ak je ešte ďaleko? Prečo by som mal o tom stále prorokovať? Nech to teraz robí niekto iný.“ Keby Habakuk takto uvažoval, stratil by priazeň u Jehovu a pri zničení Jeruzalema možno aj život! w15 15/8 2:12, 13

Ak si chceme zachovať dobrý vzťah k Jehovovi, musíme sa vyhýbať priateľstvu s tými, ktorí robia zlé veci. To sa netýka len ľudí zo sveta, ale aj tých, ktorí tvrdia, že uctievajú Jehovu, no úmyselne konajú v rozpore s jeho zákonmi. Ak sa dopúšťajú vážnych hriechov a nerobia pokánie, nemôžeme sa s nimi ďalej priateliť. (Rim. 16:17, 18) Keby sme sa priatelili s ľuďmi, ktorí neposlúchajú Božie zákony, mohli by sme mať sklon robiť to, čo oni, aby sme sa im zapáčili. Ak by sme sa napríklad stýkali s tými, ktorí žijú nemravne, mohli by sme sa aj my dostať do pokušenia dopustiť sa sexuálnej nemravnosti. Niektorým bratom a sestrám sa to už stalo. Pretože nerobili pokánie, museli byť vylúčení. (1. Kor. 5:11–13) Keby kresťan neoľutoval svoje hriechy, mohol by sa dostať do stavu, ktorý opisuje apoštol Peter. (2. Petra 2:20–22) w15 15/8 4:4 – 6

Ježiš si starostlivo vyberal blízkych priateľov. Boli nimi len tí, ktorí ho verne nasledovali a celým srdcom slúžili Jehovovi. A čo ty? Vyberáš si priateľov len spomedzi tých, ktorí bezvýhradne slúžia Bohu? Prečo je to dôležité? Keď cítime vrúcnu lásku bratov a sestier, môžeme rýchlejšie duchovne dozrieť. To sa týka aj našich mladých. Možno ešte len premýšľate, ako využijete svoj život. Čo vám pomôže, aby ste sa správne rozhodli? Obklopte sa priateľmi, ktorí už dlho slúžia Jehovovi a ktorí prispievajú k jednote v zbore. V živote to nemali vždy jednoduché a rokmi získali mnoho skúseností. Možno museli v službe Bohu prekonávať rôzne prekážky. Keď si ich vyberiete za priateľov, pomôžu vám zvoliť si ten najlepší spôsob života. Vrúcne a budujúce spoločenstvo s takýmito spolukresťanmi môže prispieť k tomu, že sa budete múdro rozhodovať a spieť k duchovnej zrelosti. (Hebr. 5:14) w15 15/9 1:14, 15

Ježiš budoval vieru svojich učeníkov tým, čo hovoril, i tým, čo robil. (Mar. 11:20–24) Mali by sme ho v tom napodobňovať, lebo keď budujeme vieru druhých, posilňujeme si aj svoju vlastnú. (Prísl. 11:25) Keď zvestuješ dobré posolstvo a vyučuješ ľudí, vyzdvihuj dôkazy, že Boh existuje, že sa o nás stará a že Biblia je jeho inšpirované Slovo. Aj svojim bratom a sestrám pomáhaj upevňovať si vieru. Ak povedzme začnú pochybovať o vymenovaných bratoch a sťažovať sa na nich, hneď ich neodsúď. Radšej sa im snaž taktne pomôcť, aby si mohli postupne opäť posilniť vieru. (Júda 22, 23) Ak chodíš do školy a rozoberáte evolučnú teóriu, odvážne obháj svoju vieru v stvorenie. Možno budeš prekvapený, ako tvoje slová zapôsobia na spolužiakov či na učiteľa. Jehova nám pomáha stáť pevne vo viere. (1. Petra 5:10) Úsilie, ktoré vložíme do budovania svojej viery, určite stojí za to, lebo nás čaká neopísateľná odmena. w15 15/9 3:20, 21

Vďaka tomu, že Jehova nás vyučuje pravdu, vieme o jeho stvoriteľských dielach a o jeho predsavzatí veľmi veľa. Aj tento svet povzbudzuje ľudí, aby sa vzdelávali. Ale vyššie vzdelanie, ktoré ponúka, často spôsobuje, že ľudia stratia vieru v Boha a lásku k nemu. Biblia nás nabáda, aby sme sa nesnažili získať len poznanie, ale aj múdrosť a porozumenie. To znamená, že poznanie, ktoré máme od Boha, sa učíme uplatňovať, čo prinesie úžitok nielen nám, ale aj iným. (Prísl. 4:5–7) Božou „vôľou je to, aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Tim. 2:4) Lásku k Jehovovi teda prejavujeme aj tým, že ľuďom s nadšením oznamujeme dobré posolstvo o Kráľovstve a pomáhame im spoznať Božie úžasné predsavzatie. (Žalm 66:16, 17) w15 15/9 5:10, 11

Skús si predstaviť nasledujúce situácie, z ktorých vidno, že Eliáš mal absolútnu dôveru v Jehovu. Keď informoval kráľa Achaba o Jehovovom zámere spôsobiť v krajine sucho, s istotou vyhlásil: „Akože žije Jehova... nebude ani rosy, ani dažďa... iba ak na nariadenie môjho slova!“ ​(1. Kráľ. 17:1) Eliáš veril, že počas tohto obdobia sucha Jehova zaobstará všetko potrebné pre neho aj pre ďalších. (1. Kráľ. 17:4, 5, 13, 14) Vyjadril istotu, že Jehova môže vzkriesiť mŕtve dieťa. (1. Kráľ. 17:21) Nepochyboval, že Jehova zošle oheň, aby strávil obeť na vrchu Karmel. (1. Kráľ. 18:24, 37) Keď sa Jehova rozhodol ukončiť obdobie sucha, Eliáš povedal Achabovi: „Vyjdi, jedz a pi, lebo sa ozýva hluk lejaka“, hoci vtedy ešte nevidel ani náznak dažďa. (1. Kráľ. 18:41) Nepodnecujú nás takéto správy, aby sme sa preskúmali a zistili, či je aj naša viera rovnako silná? w15 15/10 2:4, 5

Reč je zázračný dar, ktorý sme dostali od Boha. (Žalm 139:14; Zjav. 4:11) No náš mozog je jedinečný aj v inom dôležitom ohľade. Ľudia boli na rozdiel od zvierat stvorení „na Boží obraz“. Preto máme slobodnú vôľu a môžeme sa rozhodnúť používať schopnosť reči na to, aby sme chválili Boha. (1. Mojž. 1:27) Všetkým ľuďom, ktorí chcú chváliť Stvoriteľa reči, dal Boh výnimočný dar — Bibliu. Celá alebo jej časti sú dostupné vo vyše 2 800 jazykoch. Keď si čítaš tieto sväté spisy, napĺňaš svoju myseľ Božími myšlienkami. (Žalm 40:5; 92:5; 139:17) Tak môžeš rozjímať o veciach, „ktoré ťa môžu urobiť múdrym na záchranu“. (2. Tim. 3:14–17) Rozjímať znamená sústrediť na niečo svoju myseľ a uvažovať o tom, či už je to niečo dobré, alebo zlé. (Žalm 77:12; Prísl. 24:1, 2) Najlepším námetom na rozjímanie je Boh Jehova a jeho Syn, Ježiš Kristus. (Ján 17:3) w15 15/10 4:2 – 4

Ježiš svojich nasledovníkov učil, aby pokorne slúžili druhým, a bol im v tom príkladom. (Luk. 22:27) Jeho apoštoli videli, ako obetavo slúži Jehovovi a pomáha druhým, a mohli ho v tom napodobňovať. Ak aj ty prejavuješ pokorného a obetavého ducha, učíš svoje deti robiť to isté. Debbie, ktorá má dve deti, hovorí: „Nikdy som sa nehnevala, keď sa manžel ako starší venoval iným. Vedela som, že kedykoľvek ho budeme potrebovať, urobí si na nás čas.“ Jej manžel Pranas dodáva: „Naše deti boli vždy ochotné pomáhať na zjazdoch a pri rôznych teokratických projektoch. Bolo na nich vidno, že im to prospieva. Našli si nových priateľov a cítili, že niekam patria.“ Všetci členovia tejto rodiny teraz slúžia Jehovovi celým časom. Keď tvoje deti vidia, že si pokorný a obetavý, s najväčšou pravdepodobnosťou budú aj ony ochotne slúžiť iným. w15 15/11 1:9

Jehovovu veľkú lásku vnímame z mnohých vecí. Zamyslime sa napríklad nad veľkolepým vesmírom. Sú v ňom miliardy galaxií a v každej z nich sa nachádzajú miliardy hviezd a planét. V našej galaxii Mliečna cesta je jednou z takých hviezd Slnko. Bez neho by nespočetné formy života na zemi nemohli existovať. Celé stvorenie je dôkazom Jehovovho Božstva a svedčí o jeho vlastnostiach, akými sú napríklad moc, múdrosť a láska. Všetko, čo Jehova na zemi stvoril, je stvorené tak, aby to prinášalo úžitok ľuďom i zvieratám. Pre ľudí vytvoril prekrásnu rajskú záhradu. Obdaril ich dokonalou mysľou a telom a dal im možnosť žiť večne. (Zjav. 4:11) Okrem toho „dáva potravu každému telu: veď jeho milujúca láskavosť je na neurčitý čas“. (Žalm 136:25) w15 15/11 3:7, 8

Náš Kráľ nám v priebehu rokov poskytoval rôzne pomôcky, aby sme mohli srdce miliónov ľudí pripraviť na posolstvo o Kráľovstve. Niektoré boli praktické iba v určitom čase, kým ďalšie majú v službe stále významné miesto. Ale všetky do určitej miery prispeli k tomu, že sme sa stali obratnejšími zvestovateľmi. Jednou pomôckou, vďaka ktorej sa mohli mnohí zapojiť do služby, bola svedecká karta so stručným biblickým posolstvom. Začali sme ju používať v roku 1933. Svedecké karty boli bratom osožné aj v inom ohľade. Niektorí boli plachí, a hoci sa veľmi chceli zapojiť do služby, nevedeli, čo majú hovoriť. Ďalší zase chceli za niekoľko minút porozprávať domácemu všetko, čo vedeli, ale neboli vždy najtaktnejší. Karta však obsahovala len niekoľko stručných a výstižných slov, a tak „hovorila“ za zvestovateľa. w15 15/11 5:3 – 6

Z mnohých biblických veršov vyplýva, že Boh považuje svoje meno za dôležité a chce, aby k nemu mali ľudia úctu. (2. Mojž. 3:15; Žalm 83:18; Iz. 42:8; 43:10; Ján 17:6, 26; Sk. 15:14) Jehova, Autor Biblie, viedol svojím duchom jej pisateľov, aby jeho meno bez zábran používali. (Ezech. 38:23) Božie meno sa v starovekých rukopisoch vyskytuje niekoľkotisíckrát. Ak ho prekladatelia vynechávajú, dávajú tým najavo neúctu k Autorovi Biblie. Dôkazov, že Božie meno by sa malo v Biblii používať, stále pribúda. V revidovanom Preklade nového sveta z roku 2013 sa nachádza 7 216-krát, čo je o šesťkrát viac ako vo vydaní z roku 1984. Päť z týchto nových výskytov je v 1. Samuelovej 2:25, 6:3, 10:26 a 23:14, 16. Túto úpravu urobili prekladatelia predovšetkým na základe nedávno zverejnených zvitkov od Mŕtveho mora. Tie v spomínaných veršoch uvádzajú Božie meno a sú o vyše 1 000 rokov staršie než hebrejský masoretský text, ktorý slúžil ako podklad pri príprave pôvodného vydania Prekladu nového sveta. Šiesty výskyt je v Sudcoch 19:18, kde bolo Božie meno vrátené na základe hlbšieho skúmania starovekých rukopisov. w15 15/12 2:5, 6

Bratskú lásku si musíme prehlbovať už teraz. Vďaka tomu obstojíme v akýchkoľvek skúškach a ťažkostiach, s ktorými sa v budúcnosti stretneme. Už dnes, pred vypuknutím veľkého súženia, je nutné, aby sme prejavovali bratskú lásku. Prečo? Mnohých našich bratov postihujú ničivé zemetrasenia, záplavy, hurikány, cunami alebo iné prírodné katastrofy. Iní trpia, lebo sú predmetom prenasledovania a odporu. (Mat. 24:6–9) Okrem toho sa denne stretávame s ekonomickými ťažkosťami, ktoré sú dôsledkom tohto skorumpovaného sveta. (Zjav. 6:5, 6) Ako pribúdajú problémy, pribúdajú aj príležitosti prejavovať bratom vrúcnu lásku. Hoci „ochladne láska mnohých“ ľudí, my musíme dokazovať, že o našej bratskej láske to neplatí. (Mat. 24:12) w16.01 1:8, 9