Jún

Dokonca aj keď nás niekto urazí, mierna reakcia môže priniesť dobré ovocie. (Prísl. 15:1) Všimnime si, čo sa stalo jednej matke, ktorá sama vychovávala dospievajúceho syna. Tento syn viedol dvojaký život. Raz prišla za matkou istá sestra a bez zlého úmyslu jej povedala: „Škoda, že si vo výchove zlyhala.“ Matka sa na chvíľu zamyslela a potom odpovedala: „Je pravda, že teraz nemáme najlepšie obdobie, ale ešte nič nie je stratené. Príď za mnou po Armagedone, potom to budeme vedieť naisto.“ Táto mierna odpoveď nielenže spôsobila, že si sestry zachovali dobré vzťahy, ale pomohla aj synovi, ktorý si celý rozhovor vypočul. Uvedomil si, že jeho matka to s ním ešte nevzdala. Prestal sa stretávať so zlou spoločnosťou a po čase sa dal pokrstiť. Neskôr slúžil v Bételi. Teda či už sa rozprávame s bratmi a sestrami, s členmi rodiny, alebo s cudzími ľuďmi, naša reč by mala byť „vždy ľúbezná, okorenená soľou“. (Kol. 4:6) w15 15/12 3:15, 17

Keby si bol jedným z učeníkov, ktorí to zažili, asi by si na ten deň nikdy nezabudol. Určite by si nemal žiadne pochybnosti, či si bol pomazaný svätým duchom, najmä ak by si dostal aj zázračný dar hovoriť cudzím jazykom. (Sk. 2:6–12) Ale boli všetci kresťania pomazaní rovnakým veľkolepým spôsobom ako tá prvá skupina 120 učeníkov? Nie. Všetci ostatní, ktorí boli v deň Letníc pomazaní, dostali svätého ducha pri svojom krste. (Sk. 2:38) Nad ich hlavami sa neobjavili žiadne jazyky akoby z ohňa. Okrem toho niektorí kresťania neboli pomazaní svätým duchom ani v deň svojho krstu. Napríklad Samaritáni dostali svätého ducha až nejaký čas po krste. (Sk. 8:14–17) Na druhej strane sa zase stalo, že Kornélius a jeho domácnosť boli pomazaní svätým duchom ešte pred svojím krstom. To bol však výnimočný prípad. (Sk. 10:44–48) w16.01 3:3, 5

Pomazaní sa v žiadnom ohľade nesnažia vyniknúť. Pokorne uznávajú, že nemajú viac svätého ducha než tí, ktorí majú nádej na večný život na zemi. Netvrdia, že dostávajú nejaké zjavenia, ani to, že Bibliu poznajú lepšie ako iní. A nikomu nenaznačujú, že by mal na Pamätnej slávnosti prijímať symboly, lebo si myslia, že je tiež pomazaný. S pokorou si uvedomujú, že toto pozvanie môže prísť iba od Jehovu. Pomazaní neočakávajú, že druhí im budú prejavovať mimoriadnu úctu. (Ef. 1:18, 19; Fil. 2:2, 3) Vedia, že keď ich Jehova pomazal svojím duchom, nedal o tom vedieť každému. Preto ich neprekvapuje, že niektorí ľudia môžu o ich pomazaní spočiatku pochybovať. Poznajú biblickú radu, aby sme rýchlo neuverili každému, kto tvrdí, že dostal od Boha nejaké zvláštne poverenie. (Zjav. 2:2) w16.01 4:6, 7

Abraháma a Sáru Jehova niekoľkokrát zázračne ochránil. (1. Mojž. 12:10–20; 20:2–7, 10–12, 17, 18) Tieto skúsenosti upevnili Abrahámovu vieru. Môžeme si aj my vytvoriť priateľstvo s Jehovom? Určite áno, lebo dozvedieť sa o Jehovovi dnes nie je ťažké. A môžeme ho tiež spoznať na základe vlastných skúseností. Na rozdiel od Abraháma máme Bibliu, ktorá je bohatým zdrojom múdrosti. (Dan. 12:4) Božie Slovo je plné duchovných pokladov. Môžeme z nich čerpať, a tak lepšie spoznávať „Pôvodcu neba a zeme“. (1. Mojž. 14:22) Vďaka tomu rastie aj naša úcta a láska k nemu a tá nás podnecuje, aby sme ho poslúchali. A keď ho poslúchame, získavame cenné skúsenosti, že poslušnosť sa vypláca. Cítime, ako nám Jehova pomáha a posilňuje nás a ako nás jeho rady chránia. Uvedomujeme si, že keď mu slúžime celou dušou, prináša nám to radosť, pokoj a pocit uspokojenia. (Žalm 34:8; Prísl. 10:22) Čím viac o Jehovovi vieme a čím viac skúseností s ním máme, tým pevnejšia je naša viera i naše priateľstvo s ním. w16.02 1:7, 8

Z Máriiných slov vidno, že veľmi dobre poznala Božie Slovo. To, čo povedala, pripomína modlitbu Anny, matky proroka Samuela. (1. Sam. 2:1–10) Podľa jedného odhadu Mária asi dvadsaťkrát nepriamo citovala z Písma. Je zrejmé, že rada hovorila o duchovných veciach. V srdci si totiž uchovávala ako poklad drahocenné pravdy, ktoré pochádzali od jej najväčšieho Priateľa, Jehovu. Tak ako Mária môžeme niekedy dostať od Jehovu úlohu, ktorá sa nám zdá príliš náročná. V takej situácii sa aj my pokorne spoľahnime na Jehovu a dôverujme mu, že nám pomôže. Máriinu vieru napodobňujeme aj tak, keď pozorne počúvame Jehovu, rozjímame o tom, čo sme sa naučili, a radi sa o to delíme s druhými. (Žalm 77:11, 12; Luk. 8:18; Rim. 10:15) w16.02 2:17, 18

Každý rok sa na celom svete dávajú pokrstiť tisícky mladých ľudí. (Kaz. 12:1) Kresťanskí rodičia i zboroví starší si chcú byť istí, že mladí sa tak rozhodli sami a že rozumejú tomu, čo tento krok znamená. Zasvätením a krstom sa pre človeka začína nový život. Prinesie mu Jehovovo požehnanie, ale musí počítať aj so Satanovými útokmi. (Prísl. 10:22; 1. Petra 5:8) Preto rodičia už odmalička učia svoje deti, čo znamená byť Kristovým učeníkom. Ak mladí nemajú kresťanských rodičov, zboroví starší im láskavo pomôžu „spočítať si náklady“, pokiaľ ide o to, čo znamená zasvätenie a krst. (Luk. 14:27–30) Tak ako je potrebné plánovanie, keď sa človek rozhodne stavať a chce stavbu aj dokončiť, rovnako je potrebná príprava, ak máme verne slúžiť Jehovovi „až do konca“. (Mat. 24:13) w16.03 1:1, 2

Mojžišovský Zákon dal Jehova iba prirodzenému izraelskému národu. No duchovný Izrael sa mal skladať z ľudí najrôznejšieho pôvodu. Mojžišovský Zákon, ktorým sa mali Izraeliti riadiť v Zasľúbenej krajine, bol vyrytý na kamenných doskách. Avšak „Kristov zákon“, ktorý je založený hlavne na zásadách, mali mať duchovní Izraeliti vpísaný do srdca a mali sa ním riadiť bez ohľadu na to, kde žili. (Gal. 6:2) Jehova viedol duchovných Izraelitov prostredníctvom svojho Syna a oni z toho mali veľký úžitok. Ešte pred tým, ako nová zmluva nadobudla platnosť, im Ježiš dal dva dôležité príkazy. Jeden sa týkal zvestovateľskej činnosti a druhý toho, ako mali jeho nasledovníci žiť a správať sa k spoluveriacim. Tieto pokyny boli určené všetkým kresťanom, teda aj nám, bez ohľadu na to, či máme nádej na život v nebi alebo na zemi. w16.03 4:10, 11

Starší, ktorý začína školiť nejakého brata, musí venovať čas tomu, aby vytvoril uvoľnenú atmosféru a aby si s ním rozvinul priateľský vzťah. Konkrétne kroky, ako si vytvoriť taký vzťah, môžu byť v jednotlivých krajinách iné. Závisí to od miestnych možností a zvykov. No bez ohľadu na to, kde žiješ, môžeš urobiť jednu vec. Napriek tomu, že máš nabitý program, vyhraď si čas na to, aby si niekoho školil. Je to, akoby si mu povedal: „Považujem ťa za dôležitého.“ Každý školený brat tento signál jasne pochopí a tvoju pozornosť si bude veľmi ceniť. Úspešný učiteľ nie je len ten, kto rád školí, ale predovšetkým ten, kto má rád človeka, ktorého školí. (Porovnaj Jána 5:20.) To je podstatná vec, ktorú školený brat rýchlo vycíti. Môže to veľmi ovplyvniť jeho postoj ku školeniu, ktoré dostáva. Drahí starší, keď teda niekoho školíte, buďte viac než len učiteľmi — buďte priateľmi! (Prísl. 17:17; Ján 15:15) w15 15/4 1:19, 20

V príbehu kráľa Azariaha (Uzzijaha) nachádzame dostatok detailov, aby sme pochopili, prečo ho Jehova potrestal. (2. Kráľ. 15:7, 32; 2. Par. 26:3–5, 16–21) Ale ako reaguješ, keď v Božom Slove nenájdeš všetky informácie súvisiace s určitou udalosťou? Máš sklon spochybňovať Božiu spravodlivosť? Alebo si povieš, že v Biblii je uvedených dosť informácií na to, aby si si mohol byť istý, že Jehova vždy koná správne? (5. Mojž. 32:4) Čím lepšie spoznávaš Jehovovu osobnosť, tým viac ho miluješ a dôveruješ mu. Potom nepotrebuješ mať vysvetlenie ku všetkému, čo Jehova robí. Tvoje pochopenie jeho konania bude rásť úmerne tomu, koľko úsilia vložíš do štúdia Božieho Slova a do rozjímania o ňom. (Žalm 77:12, 13) Aký bude výsledok? Tvoje priateľstvo s Jehovom bude čoraz pevnejšie. w15 15/4 3:8, 10

Duchovné bytosti nazývané anjeli sú „mocní v sile“. Sú inteligentnejší a mocnejší ako ľudia. Samozrejme, verní anjeli používajú svoju moc vždy na konanie toho, čo je správne. Napríklad pri jednej príležitosti Jehovov anjel zrazil 185 000 vojakov z asýrskej nepriateľskej armády. Také niečo by nedokázal urobiť žiadny človek, dokonca by to nebolo ľahké ani pre celú armádu. (2. Kráľ. 19:35) Inokedy anjel využil svoju nadľudskú moc a vynachádzavosť, aby oslobodil Ježišových apoštolov z väzenia. Odomkol dvere, vyviedol apoštolov von a opäť za nimi zamkol. A to všetko sa udialo napriek tomu, že neďaleko boli stráže! (Sk. 5:18–23) Kým verní anjeli používajú svoju moc na konanie dobra, Satan ju používa na konanie zla. A jeho moc a vplyv je naozaj veľký! Biblia o Satanovi hovorí, že je „vládca tohto sveta“. (Ján 12:31) w15 15/5 1:5, 6

Či si v manželstve, alebo si slobodný, musíš byť pevný a odolávať všetkým druhom sexuálnej nemravnosti. Je to ľahké? Vôbec nie! Ak si mladý, možno počuješ svojich spolužiakov, ako sa chvália, koľkých sexuálnych partnerov už vystriedali. Alebo sa vyťahujú, že si s druhými vymieňajú textové správy a fotografie so sexuálnym obsahom, čo sa označuje ako sexting. V niektorých krajinách sa sexting považuje za šírenie detskej pornografie. V Biblii sa však píše, že kto sa dopúšťa sexuálnej nemravnosti, „hreší proti svojmu vlastnému telu“. (1. Kor. 6:18) Výsledkom takéhoto správania môžu byť pohlavne prenášané choroby, ktoré spôsobujú veľa utrpenia a často aj smrť. Podľa jedného prieskumu väčšina slobodných mladých ľudí, ktorí mali sex predtým, ako vstúpili do manželstva, to neskôr ľutuje. Realita o mimomanželskom sexe je teda úplne iná, než ju vykresľuje zábavný priemysel. Ten sa nám snaží nahovoriť, že porušovanie Božích zákonov nemá žiadne negatívne následky. Keby sme sa stotožnili s týmto názorom, stali by sme sa obeťou „klamlivej moci hriechu“. w15 15/5 2:14

Ježiš napodobňoval Božiu láskavosť. Čo mu v tom pomáhalo? Predstavoval si, ako budú jeho slová a skutky vplývať na pocity druhých. Napríklad raz bol v dome istého farizeja, keď za ním prišla žena, ktorá bola známa ako hriešnica. Plakala a slzy jej padali na Ježišove nohy. Ježiš videl, že úprimne ľutuje všetko, čo predtým robila. Uvedomoval si, že keby k nej bol neláskavý, veľmi by ju to ranilo. Preto ju pochválil a odpustil jej. Keď sa nad tým farizej začal pohoršovať, Ježiš hovoril láskavo aj s ním. (Luk. 7:36–48) Ako môžeme napodobňovať Božiu láskavosť? Apoštol Pavol napísal: „Pánov otrok však nemá bojovať, ale má byť ku všetkým jemný [alebo taktný].“ ​(2. Tim. 2:24) Predstavujme si teda seba na mieste iných a skúsme predvídať, ako na nich bude pôsobiť naša reakcia. Tak budeme vedieť, čo povedať a čo urobiť, aby sme napodobňovali Jehovovu láskavosť. (Prísl. 15:28) w15 15/5 4:8, 9

Keď naši bratia zažívajú ťažkosti, môžeme ich utešiť a poskytnúť im praktickú, citovú a duchovnú pomoc. (Prísl. 17:17) Napríklad môžeme pomáhať tým, ktorí sa spamätávajú z následkov prírodnej katastrofy. Istá vdova prišla pri hurikáne o dom, no napriek tomu napísala takéto úprimné slová vďaky: „Som nesmierne šťastná, že patrím do Jehovovej organizácie! Ďakujem bratom nielen za hmotnú pomoc, ale aj za duchovnú.“ Jedna slobodná sestra bola zúfalá a bezradná, lebo búrka jej poškodila dom. Keď jej ho bratia pomohli opraviť, povedala: „Je to neopísateľné! Nedokážem ani vyjadriť, ako sa cítim... Ďakujem ti, Jehova!“ Sme šťastní, že naši bratia a sestry sa o druhých úprimne zaujímajú. No ešte väčší dôvod na radosť máme z toho, že sa o nás stará Jehova a Ježiš Kristus. w15 15/6 1:17

Biblia obsahuje rady, ako sa správať k osobám opačného pohlavia, aby sme sa vyhli nesprávnym túžbam. Z týchto rád jasne vyplýva, že flirtovanie je nesprávne. Niektorí si myslia, že reč tela, gestá a pohľady prezrádzajúce romantický záujem sú neškodné, ak nedôjde k telesnému kontaktu. No keď dvaja ľudia flirtujú, vystavujú sa riziku, že sa v nich prebudia nečisté myšlienky, ktoré povedú k sexuálnej nemravnosti. Stalo sa to už neraz a môže sa to stať znovu. V tomto ohľade nám dáva dobrý príklad Jozef. Keď sa ho Putifárova manželka snažila zviesť, odmietal jej návrhy. Ona sa však nevzdala. Deň čo deň naňho naliehala, aby „bol s ňou“. (1. Mojž. 39:7, 8, 10) Jozef však bol rozhodnutý, že na jej pokusy o zblíženie nebude reagovať ani ich tolerovať. Vďaka tomu sa v jeho srdci nezakorenila žiadna nesprávna túžba. w15 15/6 3:10, 11

Jehova si želá, aby sme sa nezaujímali len o svoje vlastné duchovné blaho, ale aj o duchovné blaho iných vrátane tých, ktorí proti nám zhrešili. Vo väčšine prípadov sa spolukresťania voči nám previnia len v malých veciach, ale keď im ochotne odpustíme, dáme im najavo, že ich milujeme. Je to tiež prejav vďačnosti za to, že Boh milosrdne odpúšťa nám. (Kol. 3:13) Sme nedokonalí, a preto je pre nás niekedy ťažké odpustiť tým, ktorí sa proti nám previnili. (3. Mojž. 19:18) Keby sme začali v zbore rozprávať o tom, ako nám niekto ublížil, mohlo by to spôsobiť rozdelenie. A keby sme neboli ochotní odpustiť, dali by sme najavo, že si nevážime Božie milosrdenstvo a dar výkupného. Náš Otec by potom na nás neuplatnil hodnotu výkupného, ktoré zaobstaral jeho Syn. (Mat. 18:35) Ježiš to zdôraznil hneď po vyslovení vzorovej modlitby. (Mat. 6:14, 15) Ak chceme mať úžitok z Božieho odpustenia, musíme sa vyhýbať aj tomu, aby sme sa opakovane dopúšťali vážnych hriechov. (1. Jána 3:4, 6) w15 15/6 5:9 – 11

Veľmi si ceníme, že Jehova nám umožňuje prispievať ku kráse duchovného raja. Robíme to tak, že horlivo zvestujeme dobré posolstvo o Kráľovstve a robíme učeníkov. Zakaždým, keď niekomu pomôžeme, aby oddal svoj život Jehovovi, rozšírime hranice duchovného raja. (Iz. 26:15; 54:2) Ku skrášľovaniu duchovného raja prispievame aj tým, že stále pracujeme na svojej kresťanskej osobnosti. Tak je tento raj pre druhých ešte príťažlivejší. Často sa stáva, že ľudí spočiatku pritiahne k organizácii a následne k Bohu a Kristovi hlavne naše cudné a pokojné správanie, a až potom začnú venovať pozornosť tomu, čo im hovoríme z Biblie. Jehova a Ježiš sú určite veľmi šťastní, keď vidia tento nádherný duchovný raj! Aj my máme radosť, že môžeme prispievať k jeho kráse. Vieme však, že je to iba predzvesť toho, akú obrovskú radosť zažijeme, keď budeme premieňať zem na raj. w15 15/7 1:18 – 20

Všetci sa musíme rozhodnúť, čiu vládu považujeme za najlepšiu: či Božiu, alebo Satanovu. Skús si úprimne odpovedať na tieto otázky: Postavil som sa na Jehovovu stranu tým, že poslúcham jeho zákony a normy namiesto toho, aby som žil podľa vlastných predstáv? Súhlasím s tým, že jediným riešením ľudských problémov je Božie Kráľovstvo? Alebo si myslím, že ľudia si dokážu vládnuť sami? Z tvojich odpovedí sa dá zistiť, ako zareaguješ, keď sa ťa niekto opýta, čo si myslíš o rôznych sporných otázkach. Politici, aktivisti a reformátori sa už dlho usilujú nájsť riešenie problémov, ktoré rozdeľujú ľudskú spoločnosť. Možno sa o to snažia z dobrých pohnútok, ale my vieme, že jedine Božie Kráľovstvo dokáže vyriešiť ľudské ťažkosti a zabezpečiť spravodlivosť. Preto musíme ponechať záležitosti v Jehovových rukách. Veď k čomu by to viedlo, keby každý z nás prichádzal so svojím vlastným riešením? Nespôsobilo by to v zbore rozdelenie? w15 15/7 3:7, 8

Vidíme Jehovovu neochvejnú lásku k nám z toho, čo vytvoril? Áno, stvorenie dokazuje Božiu lásku. (Rim. 1:20) Jehova vytvoril Zem s jej ekosystémom tak, aby sme sa na nej mohli nielen cítiť bezpečne, ale aby sme sa aj tešili zo života. Potrebujeme jesť a Jehova sa postaral o to, aby na našej zemi rástlo nekonečné množstvo rozmanitých rastlín, z ktorých sa dá pripravovať výživné jedlo. Aj samotné jedenie je pre človeka príjemným zážitkom a zdrojom uspokojenia. (Kaz. 9:7) Jehova nás vytvoril tak, aby sme mohli vykonávať užitočnú a zmysluplnú prácu, ktorá prispieva k radosti zo života. (Kaz. 2:24) Jeho predsavzatím bolo, aby ľudia naplnili zem, podmanili si ju a aby mali v podriadenosti ryby, vtáky a iné živé tvory. (1. Mojž. 1:26–28) A nielen to. Prejavil nám lásku aj tým, že nás obdaril vlastnosťami, ktoré nám umožňujú, aby sme ho napodobňovali. (Ef. 5:1) w15 15/8 1:4, 5

Z udalostí na svetovej scéne jasne vidíme, že sa spĺňajú biblické proroctvá a že koniec tohto skazeného systému vecí je tesne pred nami. Preto by sme sa nemali domnievať, že uplynie ešte veľa času, kým sa situácia vo svete vyvinie tak, že „desať rohov“ a „divé zviera“ zo Zjavenia 17:16 zaútočia na Veľký Babylon, celosvetovú ríšu falošného náboženstva. Nezabúdajme, že to Boh „vloží do ich sŕdc“, takže sa to môže stať kedykoľvek a veľmi rýchlo! (Zjav. 17:17) Koniec tohto systému vecí nie je ďaleko. Preto máme dobrý dôvod poslúchať Ježišovo varovanie zapísané v dnešnom dennom texte. (Zjav. 16:15) Buďme odhodlaní slúžiť Jehovovi s pocitom naliehavosti, s istotou, že „koná v prospech toho, kto naňho čaká“. (Iz. 64:4) w15 15/8 2:17

Hoci sa ku každému chceme správať láskavo, nemali by sme sa stať blízkymi priateľmi ľudí, ktorí sa neriadia Božími zákonmi. Nebolo by správne, keby slobodný Jehovov svedok začal chodiť s niekým, kto neslúži Jehovovi a nežije v súlade s jeho vysokými normami. Mať Božie schválenie je oveľa dôležitejšie než získať uznanie ľudí, ktorí nedodržiavajú Jehovove zákony. Mali by sme sa priateliť len s tými, ktorí konajú Božiu vôľu. Priateľstvo so zlými spoločníkmi prináša katastrofálne následky. Vidíme to aj na príklade Izraelitov. (2. Mojž. 23:24, 25; Žalm 106:35–39) Stali sa nevernými voči Bohu, preto im Ježiš neskôr povedal: „Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ ​(Mat. 23:38) Jehova izraelský národ zavrhol a svoju priazeň začal prejavovať novovytvorenému kresťanskému zboru. (Sk. 2:1–4) w15 15/8 4:7, 8

Jehova nás vytvoril so slobodnou vôľou, čo znamená, že nám dal právo rozhodovať sa. Ale aby sme sa mohli rozhodovať správne, dal nám cenný dar. Týmto darom je svedomie, čiže vnútorný zmysel pre to, čo je dobré a čo zlé. Keď ho správne využívame, nerobíme to, čo je zlé, ale to, čo je dobré. Svedomie je dôkazom toho, že nás Jehova miluje a že si veľmi želá, aby sa nám darilo. Aj ľudia, ktorí nepoznajú biblické zásady, sa riadia svedomím. (Rim. 2:14, 15) Na základe neho robia to, čo je správne, a protiví sa im zlo. Svedomie im napríklad bráni, aby sa dopúšťali zločinnosti. Predstav si, ako by svet vyzeral, keby nikto nemal svedomie! Buďme teda Bohu veľmi vďační, že dal ľuďom tento dar. w15 15/9 2:1, 2

Jánove slová zapísané v 1. Jána 3:1 si zasluhujú, aby sme sa nad nimi hlboko zamysleli. Keď Ján povedal „pozrite, akú lásku nám prejavil Otec“, nabádal spolukresťanov, aby premýšľali nad tým, ako veľmi ich Boh miluje. Keď aj my rozjímame o tom, ako vrúcne nás Jehova miluje, posilníme si svoj vzťah k nemu a budeme ho milovať ešte viac. Pre niektorých je však ťažké predstaviť si, že Boh ľudí miluje. Podľa nich by sme sa ho mali báť a poslúchať ho. Títo ľudia si na základe hlboko zakorenených mylných náuk myslia, že Boh nikoho nemiluje a ani jeho nie je možné milovať. Iní zas veria, že Božia láska je nekonečná a Boh miluje všetkých bez ohľadu na to, čo robia alebo nerobia. My zo štúdia Biblie vieme, že láska je Jehovovou najvýznačnejšou vlastnosťou a podnietila ho, aby dal za nás svojho Syna ako výkupné. (Ján 3:16; 1. Jána 4:8) w15 15/9 4:1, 2

Pavol týmito slovami neznížil dôležitosť ani hodnotu toho, keď nás niekto karhá, lebo pokračuje: „A predsa tým, čo boli ním cvičení, prináša potom pokojné ovocie, spravodlivosť.“ Ak milujeme Jehovu a niekto nám dá radu, nemali by sme sa uraziť a myslieť si, že žiadnu radu nepotrebujeme. V dnešnom sebeckom a pyšnom svete ľudia nechcú, aby ich niekto usmerňoval alebo aby im hovoril, čo majú robiť. A aj tí, ktorí radu nakoniec prijmú, ju často prijmú s nevôľou. My sme však nabádaní, aby sme „sa prestali utvárať podľa tohto systému vecí“. Vieme, aká je „dokonalá Božia vôľa“, a chceme ju konať. (Rim. 12:2) Jehova nám prostredníctvom svojej organizácie poskytuje aktuálne rady. Týkajú sa mnohých oblastí nášho života, ako je napríklad správanie sa k opačnému pohlaviu, výber priateľov a vhodnej zábavy. Keď takéto rady ochotne prijímame a uplatňujeme, dokazujeme, že sme za ne vďační a že Jehovu zo srdca milujeme. (Ján 14:31; Rim. 6:17) w15 15/9 5:13, 15

Vieru si nemôžeme vypestovať silou vôle. Patrí k ovociu Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22) Preto urobíme múdro, ak poslúchneme Ježišovu radu, aby sme sa modlili o viac ducha. Ježiš nás uisťuje, že Otec „dá... svätého ducha tým, čo ho prosia“. (Luk. 11:13) Keď vieru získame, musíme sa snažiť, aby bola stále živá. Viera by sa dala pripodobniť k plameňu ohňa. Keď oheň založíme, plameň je obyčajne silný. No ak by sme naň neprikladali drevo, postupne by vyhasol a zostali by len horúce uhlíky, ktoré sa časom zmenia na chladný popol. No ak na oheň pravidelne prikladáme drevo, môže horieť stále. Podobne aj naša viera môže byť stále živá, ak ju pravidelne posilňujeme Božím Slovom. Ak pravidelne študujeme Bibliu, vypestujeme si k nej a k jej Autorovi silnú lásku a vďaka tomu môže naša viera stále silnieť. w15 15/10 2:6, 7

Z vedeckého výskumu vyplýva, že ak nahlas vyslovujeme to, čo študujeme, ľahšie si to zapamätáme. Stvoriteľ nášho mozgu to vie. Preto dal Jozuovi príkaz, aby si čítal jeho knihu Zákona „tlmeným hlasom“. (Joz. 1:8) Aj ty zrejme zistíš, že keď si čítaš Bibliu tlmeným hlasom, čiže polohlasne, pomôže ti to lepšie sa sústrediť a vryje sa ti to hlbšie do pamäti. Hoci na čítanie sa netreba až tak sústrediť, o rozjímaní sa to povedať nedá. A náš nedokonalý mozog má sklon zvoliť si to, čo je ľahšie. Preto je najlepšie rozjímať vtedy, keď je človek oddýchnutý, v prostredí, kde nie je pod stresom a kde ho nerozptyľuje veľa vecí. Žalmista rád rozjímal na svojom lôžku počas bezsenných nocí. (Žalm 63:6) A Ježiš, ktorý mal dokonalú myseľ, vyhľadával tiché miesta, kde rozjímal a modlil sa. (Luk. 6:12) w15 15/10 4:4, 6, 7

V Galilei raz prišla za Ježišom skupina ľudí a zdalo sa, že ho chcú nasledovať. (Ján 6:22–24) Ježiš však dokázal čítať v ľudských srdciach a zistil, že za ním prišli hlavne preto, aby sa najedli, a nie aby niečo počuli. Pretože vedel, v čom spočíva ich problém, trpezlivo ich usmernil a vysvetlil im, na čom majú pracovať. (Ján 6:25–27) Samozrejme, ty nedokážeš čítať v srdci svojho dieťaťa. Napriek tomu môžeš zistiť, čo sa skrýva v jeho vnútri. Môžeš si napríklad všímať, aký vzťah má k zvestovateľskej službe. Tak ako mnohí rodičia, aj ty možno robíš v službe krátke prestávky, aby si tvoje deti trošku odpočinuli a niečo si zajedli. Polož si otázku: Tešia sa deti len na prestávky, alebo aj zo služby? Ak si zistil, že služba ich veľmi nebaví, snaž sa niečo vymyslieť, aby bola pre ne zaujímavejšia. Môžeš im povedzme dať nejaké malé úlohy, aby sa cítili v službe užitočné. w15 15/11 1:10, 11

Prečo môžeme dôverovať týmto slovám? Lebo náš milujúci Boh vždy robí to, čo je v najlepšom záujme jeho verných služobníkov. V jeho Slove čítame: „Zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti.“ Aká nádherná budúcnosť čaká všetkých, ktorí si vážia Jehovovu lásku a poslúchajú ho ako svojho Vládcu! Jehova nás vo svojom Slove nabáda: „Pozoruj bezúhonného a maj na očiach priameho, lebo budúcnosť toho muža bude pokojná. Ale priestupníci budú istotne spoločne vyhladení.“ ​(Žalm 37:37, 38) „Bezúhonný“ človek spoznáva Jehovu a jeho Syna a poslušne koná Božiu vôľu. (Ján 17:3) Taký človek berie vážne slová zapísané v 1. Jána 2:17: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť, ale ten, kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ Ako sa približuje koniec tohto sveta, je stále naliehavejšie, aby sme „dúfali v Jehovu a zachovávali jeho cestu“. (Žalm 37:34) w15 15/11 3:11, 12

Boží ľud používal rôzne prostriedky, aby priniesol dobré posolstvo čo najväčšiemu počtu ľudí. Tie hrali dôležitú úlohu najmä v čase, keď bolo „robotníkov málo“. Na začiatku 20. storočia sa dobré posolstvo dostalo k veľkému počtu ľudí prostredníctvom novín, a to aj v oblastiach, kde žilo málo Jehovových služobníkov. Brat Charles Taze Russell každý týždeň telegrafoval jednému novinárskemu syndikátu novú kázeň. Ten ju zasa telegraficky rozposlal do novín v Spojených štátoch, Kanade a Európe. Podľa odhadu sa v roku 1913 dostali kázne brata Russella prostredníctvom 2 000 novín k 15 miliónom čitateľov! Po smrti brata Russella sme na šírenie dobrého posolstva začali používať ďalší účinný prostriedok. Bol ním rozhlas. Jedna z prvých rozhlasových prednášok brata Josepha F. Rutherforda odznela 16. apríla 1922 a vypočulo si ju asi 50 000 ľudí. Dňa 24. februára 1924 začala vysielať naša prvá rozhlasová stanica WBBR. w15 15/11 5:10, 11

Jehova pôsobí, aby sa aj jeho stvorenie stalo tým, čím chce on. V súlade s významom svojho mena napríklad spôsobil, že Noach sa stal staviteľom korábu, Becalel vynikajúcim remeselníkom, Gedeon víťazným vojvodcom a Pavol apoštolom pre národy. Áno, Boží ľud chápe, že Božie meno má hlboký význam. A výbor Prekladu nového sveta by nikdy nezľahčil jeho dôležitosť tým, že by ho z Biblie vypustil. V Preklade nového sveta, ktorý je dnes dostupný vo viac ako 130 jazykoch, sa zračí úcta k Božiemu menu. Je uvedené všade tam, kde sa nachádza v pôvodných svätých spisoch. (Mal. 3:16) Na rozdiel od toho stále viac prekladov Biblie vynecháva Božie meno a nahrádza ho titulmi ako „Pán“ alebo menami miestnych božstiev. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo vedúci zbor Jehovových svedkov kladie taký dôraz na to, aby malo čo najviac ľudí k dispozícii preklad, z ktorého je zjavná úcta k Božiemu menu. w15 15/12 2:7 – 9

Niet žiadnych pochýb, že Boh dokáže ovplyvniť zdravie človeka. Biblia to potvrdzuje. Jehova niektorých ľudí potrestal chorobou, ako napríklad faraóna za čias Abraháma alebo Mirjam, Mojžišovu sestru. (1. Mojž. 12:17; 4. Mojž. 12:9, 10; 2. Sam. 24:15) Izraelitov varoval, že ak mu budú neverní, privedie na nich „akúkoľvek chorobu a akúkoľvek ranu“. (5. Mojž. 28:58–61) Na druhej strane mal moc chorobu odstrániť alebo jej zabrániť. (2. Mojž. 23:25; 5. Mojž. 7:15) Dokázal ľuďom aj vrátiť zdravie. Keď bol Jób taký chorý, že chcel zomrieť, Boh ho uzdravil. (Jób 2:7; 3:11–13; 42:10, 16) Boh teda má moc, aby zasiahol a uzdravil chorého človeka. Rovnakú moc má aj jeho Syn. V Biblii čítame, že Ježiš zázračne uzdravoval malomocných, epileptikov, slepých a ochrnutých. (Mat. 4:23, 24; Ján 9:1–7) Keď premýšľame o Ježišových zázračných skutkoch, veľmi nás to posilňuje, lebo sú ukážkou toho, čo bude robiť vo veľkom rozsahu v novom svete. w15 15/12 4:3, 4