Júl

Pôvodný výraz prekladaný ako „pohostinnosť“ znamená „láskavosť k cudzincom“. Možno nám príde na myseľ príklad Abraháma a Lóta. Obidvaja prejavili láskavosť hosťom, aj keď ich nepoznali. Nakoniec sa ukázalo, že pohostili anjelov. (1. Mojž. 18:2–5; 19:1–3) Prejavujeme aj my pohostinnosť tak, že pozývame druhých k sebe domov, povzbudíme sa spoločným rozhovorom, prípadne pripravíme nejaké jedlo? Nemusíme robiť žiadne zložité alebo finančne náročné prípravy. Naším cieľom je povzbudiť, nie zapôsobiť! A nechceme pozývať iba tých, ktorí by sa nám mohli nejako odplatiť. (Luk. 10:42; 14:12–14) Mohli by sme napríklad pohostiť krajského dozorcu a jeho manželku, aj keď ich dobre nepoznáme? (3. Jána 5–8) Napriek tomu, že máme každý deň nabitý program, nezabúdajme na pohostinnosť. w16.01 1:11, 12

Tento konkrétny prejav svätého ducha je akýmsi preddavkom, čiže zárukou (alebo prísľubom) toho, čo má prísť. Vďaka tomu nadobúda pomazaný kresťan vnútornú istotu, že má nádej na život v nebi, a nie na zemi. (2. Kor. 1:21, 22; 5:5) To, čím si môže byť istý, je, že dostal možnosť ísť do neba. Ale túto odmenu dostane len vtedy, ak zostane Jehovovi verný. Peter to vysvetľuje slovami: „Bratia, tým skôr sa preto usilujte, aby ste si zaistili svoje povolanie a vyvolenie, lebo ak budete stále robiť tieto veci, určite nikdy nezlyháte. Tak vám bude naozaj bohato zaobstaraný vstup do večného kráľovstva nášho Pána a Záchrancu Ježiša Krista.“ ​(2. Petra 1:10, 11) Každý pomazaný kresťan sa teda musí usilovať o to, aby zostal verný. Inak o svoju odmenu príde. (Hebr. 3:1; Zjav. 2:10) w16.01 3:6, 7

Keby sme vyzdvihovali niektorých jednotlivcov, aj keby to boli pomazaní Kristovi bratia, bolo by to nesprávne. Keď v Biblii čítame o kresťanských starších, dostávame radu, aby sme napodobňovali ich vieru, ale nikde sa v nej nehovorí, že máme vyvyšovať nejakého človeka a považovať ho za svojho vodcu. (Hebr. 13:7) Je pravda, že niektorí majú byť „považovaní za hodných dvojnásobnej cti“. Ale takúto česť by sme im nemali prejavovať preto, že sú pomazaní, ale preto, lebo „predsedajú znamenitým spôsobom“ a „tvrdo pracujú slovom a učením“. (1. Tim. 5:17) Pomazaní by sa určite cítili nepríjemne, keby sme ich neprimerane chválili alebo im prejavovali prehnanú pozornosť. A čo je horšie, mohlo by to viesť k tomu, že by bolo pre nich ťažké prejavovať pokoru. (Rim. 12:3) Určite nechceme byť pre Kristových bratov kameňom potknutia! (Luk. 17:2) w16.01 4:9

Blízke priateľstvo je niečo veľmi vzácne. Avšak priateľstvo nie je ako nejaká drahá váza, ktorú človek niekde postaví a potom na ňu len sadá prach. Skôr sa podobá na krásny kvet, ktorý ak má rásť a kvitnúť, potrebuje vodu a živiny. Abrahám si veľmi cenil priateľstvo s Jehovom a posilňoval si ho. Ako to robil? Nikdy si nepomyslel, že už prejavil dostatok zbožnej bázne a poslušnosti. Keď so svojou početnou domácnosťou cestoval do Kanaanu, pri rozhodovaní sa vždy nechal viesť Jehovom, bez ohľadu na to, či išlo o veľké alebo malé veci. Rok pred narodením Izáka, keď mal Abrahám 99 rokov, mu Jehova prikázal, aby dal obrezať všetkých mužov i chlapcov vo svojej domácnosti. Mal voči tomuto príkazu nejaké námietky alebo hľadal spôsob, ako sa mu vyhnúť? Nie. Dôveroval Bohu a poslúchol ho ešte „v ten deň“. (1. Mojž. 17:10–14, 23) w16.02 1:9, 10

Aj mladý človek si môže uvedomovať, čo je správne a čo znamená byť zasvätený Stvoriteľovi. Preto keď prejavuje kresťanskú zrelosť a keď zasvätil svoj život Jehovovi, je dôležité i správne, aby sa dal pokrstiť. (Prísl. 20:7) Čo znamená byť zrelý? Zrelosť nemusí byť vždy spojená s vekom alebo s telesným rastom. Podľa Biblie zrelí ľudia „cvičili svoju vnímavosť používaním, aby rozlišovali medzi správnym a nesprávnym“. (Hebr. 5:14) Zrelý človek teda vie, čo je správne v Jehovových očiach, a v srdci je rozhodnutý držať sa toho. Nedá sa ľahko naviesť na zlé ani ho nemusí zakaždým niekto pobádať, aby robil to, čo je správne. Preto je prirodzené očakávať, že mladý človek, ktorý sa dá pokrstiť, sa bude držať Božích noriem aj vtedy, keď nebudú nablízku jeho rodičia či iní dospelí. (Fil. 2:12) w16.03 1:4, 5

Jonatán žasol nad tým, ako mladý Dávid porazil obra Goliáta a „s Filištíncovou hlavou v ruke“ sa postavil pred jeho otca, izraelského kráľa Saula. (1. Sam. 17:57) Jonatán určite obdivoval Dávidovu odvahu. Bolo jasné, že Boh je s Dávidom, a „Jonatánova duša, tá sa pripútala k Dávidovej duši“. „Uzavreli zmluvu, lebo [Jonatán] miloval [Dávida] ako svoju dušu.“ ​(1. Sam. 18:1–3) Až do konca života bol Dávidovi verný. Hoci si Boh vybral Dávida za ďalšieho izraelského kráľa, Jonatánovo priateľstvo s Dávidom sa nezmenilo. Keď sa Saul pokúšal Dávida zabiť, Jonatán si oňho robil starosti. Dávid sa v tom čase ukrýval v Choreši v judskej pustatine a Jonatán sa vybral za ním, aby ho povzbudil. Tam „posilnil jeho ruku vzhľadom na Boha“, keď mu povedal to, čo čítame v dnešnom dennom texte. (1. Sam. 23:16) w16.02 3:1, 2

Už od samého začiatku bola v stvorení viditeľná jednota. Výsledkom spolupráce Otca a Syna je nádherná rozmanitosť života, ktorú vidíme v prírode. Vzájomne spolupracovali aj Jehovovi služobníci. Napríklad Noach a jeho rodina postavili koráb. Izraeliti zasa spolupracovali, keď počas putovania pustatinou potrebovali zložiť alebo rozložiť svätostánok a preniesť ho na iné miesto. A neskôr Léviti vytvárali harmonický súzvuk hlasov a hudobných nástrojov, aby v chráme chválili Jehovu krásnymi piesňami. Vo všetkých týchto prípadoch bola nutná spolupráca. (1. Mojž. 6:14–16, 22; 4. Mojž. 4:4–32; 1. Par. 25:1–8) Raný kresťanský zbor, ktorý viedol Ježiš Kristus, sa tiež vyznačoval jednotou. Apoštol Pavol napísal, že aj keď jednotliví pomazaní kresťania majú „rozličné dary“ a vykonávajú „rozličné služby“, všetci sú „jedným telom“. (1. Kor. 12:4–6, 12) w16.03 3:1, 2

Zamyslime sa nad úlohou zvestovať dobré posolstvo, ktorou Ježiš poveril svojich nasledovníkov. Metódy i rozsah tejto činnosti boli nové. Keď v minulosti chceli ľudia z národov slúžiť Jehovovi, museli prísť do Izraela. (1. Kráľ. 8:41–43) Ale Ježiš dal iný príkaz, ktorý je dnešným denným textom. Jeho učeníci mali ísť za všetkými ľuďmi. Na Letnice roku 33 n. l. Jehova ukázal, že schvaľuje tento nový postup a že dobré posolstvo sa má zvestovať po celej zemi. Prostredníctvom svätého ducha spôsobil zázrak a asi 120 členov nového kresťanského zboru začalo hovoriť rôznymi jazykmi. Vďaka tomu mohli vydávať svedectvo Židom i prozelytom. (Sk. 2:4–11) Neskôr sa dobré posolstvo začalo oznamovať Samaritánom. A od roku 36 n. l. ho mohli počuť aj neobrezaní ľudia z národov. Dá sa povedať, že zvestovateľský obvod sa zväčšil z malého židovského „rybníka“ na „more“ ľudstva. w16.03 4:12

Boží služobníci si vždy uvedomovali, že školenie je kľúčom k úspechu. Patriarcha Abram „povolal svojich vycvičených mužov“, aby vyslobodili Lóta zo zajatia, čo sa im aj podarilo. (1. Mojž. 14:14–16) Za dní kráľa Dávida boli speváci v Božom dome „cvičení v piesni Jehovovi“ a chválili Boha. (1. Par. 25:7) Dnes vedieme duchovný boj so Satanom a jeho svetom. (Ef. 6:11–13) Okrem toho vynakladáme úsilie, aby sme chválili Jehovu, keď hovoríme iným o jeho mene. (Hebr. 13:15, 16) No aby sa nám v tom darilo, musíme sa školiť tak ako Boží služobníci v minulosti. V rámci zboru Jehova poveril starších, aby školili ďalších bratov. Predtým ako starší začne odovzdávať menej skúsenému bratovi nové poznatky a skúsenosti, mu najprv musí pomôcť, aby mal vnímavé srdce. Dosiahnuť to môže tak, že s ním rozoberie niektoré podnetné biblické myšlienky, ktoré sa podobajú živinám. (1. Tim. 4:6) w15 15/4 2:1, 2

Tieto slová neznamenajú, že Diabol všetkých ľudí zabíja priamo. Ale tento svet je presiaknutý jeho vražedným a nenávistným postojom. A keďže Eva uverila Satanovmu klamstvu a Adam neposlúchol Boha, všetci ľudia zdedili hriech a následkom neho zomierajú. (Rim. 5:12) Preto Ježiš vhodne nazval Satana „vrahom“. (Ján 8:44) Satan je teda skutočne mocným nepriateľom! Keď mu odporujeme, odporujeme aj všetkým, ktorí sú na jeho strane a búria sa proti Božej vláde. Patrí k nim aj veľký počet duchovných tvorov, ktorých Biblia nazýva démoni. (Zjav. 12:3, 4) Démoni opakovane dokazujú svoju mimoriadnu silu a spôsobujú ľuďom strašné utrpenie. (Mat. 8:28–32; Mar. 5:1–5) Nikdy nepodceňuj moc, ktorú majú títo skazení anjeli a ich vládca! (Mat. 9:34) Bez Jehovovej pomoci by sme nemohli nad Satanom zvíťaziť. w15 15/5 1:6, 7

Čo by si mal robiť, ak ťa priťahuje sexuálna nemravnosť? Uznaj si, že je to tvoja slabosť. (Rim. 7:22, 23) Modli sa k Bohu o silu. (Fil. 4:6, 7, 13) Vyhýbaj sa situáciám, v ktorých by si mohol podľahnúť nemravnosti. (Prísl. 22:3) A keď sa dostaneš do pokušenia, okamžite ho zavrhni. (1. Mojž. 39:12) Ježiš nám dal výborný príklad, ako odolávať pokušeniu. Nedal sa oklamať Satanovými sľubmi ani nepotreboval čas na to, aby zvážil výhody a nevýhody. Bez váhania zareagoval slovami: „Je napísané.“ ​(Mat. 4:4–10) Ježiš poznal Božie Slovo, takže keď sa dostal do pokušenia, dokázal rýchlo citovať vhodné verše. Ak chceme v boji proti Satanovi zvíťaziť, musíme sa ubrániť pokušeniu zapliesť sa do sexuálnej nemravnosti. w15 15/5 2:15, 16

Ak Jehova chce, dokáže vidieť, čo sa stane v budúcnosti. Hoci my túto schopnosť nemáme, môžeme napodobňovať Božiu múdrosť. Ako? Tak, že budeme vopred uvažovať, ako naše konanie ovplyvní nás samých i druhých. Ak chceme Božiu múdrosť napodobňovať, musíme vopred premýšľať o následkoch svojich skutkov, ba dokonca si ich aj živo predstavovať. Napríklad ak s niekým chodíš, nepodceňuj silu sexuálnej príťažlivosti. Neplánuj ani nerob nič také, čo by mohlo ohroziť tvoj vzácny vzťah k Jehovovi! Radšej sa riaď týmito slovami: „Rozumný je ten, kto uvidel nešťastie a ide sa skryť, ale neskúsení išli ďalej a musia trpieť trest.“ ​(Prísl. 22:3) w15 15/5 4:10, 11

Spomeň si, čo sa stalo kráľovi Dávidovi. „Zo strechy zahliadol ženu, ako sa kúpe.“ ​(2. Sam. 11:2) No neodvrátil pohľad a nesnažil sa myslieť na niečo iné. Aký bol výsledok? Začal túžiť po manželke iného muža a nakoniec sa s ňou dopustil cudzoložstva. Ak chceme zavrhovať nemravné myšlienky, musíme konať ako Jób, ktorý „so svojimi očami uzavrel zmluvu“. (Jób 31:1, 7, 9) Musíme byť pevne rozhodnutí, že budeme strážiť svoj zrak a nebudeme sa na nikoho pozerať s nemravnými predstavami. Pohľad by sme mali odvrátiť aj vtedy, keď zbadáme sexuálne dráždivý obrázok, či už na titulnej strane nejakého časopisu, na bilborde, na obrazovke počítača, alebo kdekoľvek inde. Ak bojuješ s nesprávnymi žiadosťami, okamžite konaj. Ochotne uplatňuj rady z Božieho Slova. Vyhneš sa tak nemravnému konaniu a zostaneš cudný. (Jak. 1:21–25) w15 15/6 3:12 – 14

Pouvažujme o tom, čo Ježiš zažil krátko po svojom krste. Tak lepšie pochopíme, prečo máme prosiť: „Nepriveď nás do pokušenia.“ Boží duch viedol Ježiša do pustatiny. Prečo? „Aby ho pokúšal Diabol.“ ​(Mat. 4:1) Malo by nás to prekvapovať? Nie, ak chápeme hlavný dôvod, prečo Boh poslal svojho Syna na zem. Mal dať odpoveď na otázky, ktoré vznikli pri vzbure Adama a Evy proti Božej vláde, napríklad: Urobil Boh pri stvorení človeka nejakú chybu? Zostane dokonalý človek verný Bohu, keď ho bude pokúšať „ten zlý“? A nebude ľuďom lepšie, keď si budú vládnuť sami, ako to naznačil Satan? (1. Mojž. 3:4, 5) Na zodpovedanie týchto otázok bol potrebný čas. Tak dostali všetci inteligentní tvorovia príležitosť, aby sa presvedčili, že Jehovov spôsob vlády je ten najlepší. w15 15/6 5:12

Čím sa začne veľké súženie? Podľa knihy Zjavenie sa začne zničením „Veľkého Babylona“. (Zjav. 17:5–7) Táto celosvetová ríša falošného náboženstva je vhodne prirovnaná k prostitútke. Prečo? Jej duchovní sa spolčujú s politickými predstaviteľmi dnešného skazeného sveta. Namiesto toho, aby verne podporovali Ježiša a jeho Kráľovstvo, stoja na strane ľudských vládcov. Dopúšťajú sa kompromisov v dodržiavaní Božích zásad, len aby mohli získať politický vplyv. Sú tak v ostrom kontraste s pomazanými kresťanmi, ktorí svojím čistým správaním pripomínajú „cudnú pannu“. (2. Kor. 11:2; Jak. 1:27; Zjav. 14:4) Ale kto zničí túto skazenú organizáciu? Jehova vloží „svoj úmysel“ do srdca „desiatich rohov“ „šarlátového divého zvieraťa“, aby uskutočnili jeho vôľu. „Šarlátové divé zviera“ symbolizuje Organizáciu Spojených národov a „desať rohov“ predstavuje všetky súčasné politické mocnosti, ktoré túto organizáciu podporujú. (Zjav. 17:3, 16–18) w15 15/7 2:3, 4

Čo bolo potrebné, aby títo kresťania napravili svoj nebezpečný spôsob uvažovania? Pavol ich napomenul: „Nabádam vás, bratia... aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ ​(1. Kor. 1:10, 11, 13) Ani dnes by v kresťanskom zbore nemali byť žiadne rozdelenia. (Rim. 16:17, 18) Pavol nabádal pomazaných kresťanov, aby zameriavali svoju pozornosť na občianstvo v nebi, a nie na „pozemské veci“. (Fil. 3:17–20) Pomazaní sa mali správať ako vyslanci zastupujúci Krista. Vyslanec sa nemieša do vnútorných záležitostí krajiny, do ktorej bol vyslaný. Podobne ani pomazaní sa nemiešajú do sporov tohto sveta. (2. Kor. 5:20) Medzi tých, ktorí zachovávajú vernosť Božiemu Kráľovstvu, patria aj kresťania s nádejou na život na zemi. Ani oni by sa nemali zapájať do konfliktov tohto sveta. w15 15/7 3:9, 10

Keď rozjímaš nad týmito slovami, zrejme aj ty cítiš vďačnosť za to, ako ťa Jehova miluje a stará sa o teba. Buď si istý, že mu na tebe záleží! (1. Petra 5:6, 7) Hlavný dôvod, prečo by sme si mali ceniť Bibliu, je ten, že prostredníctvom nej s nami Boh komunikuje. Keď rodičia a deti komunikujú zmysluplne a s pochopením, v rodine panuje vzájomná dôvera a atmosféra lásky. Môžeme niečo podobné očakávať od Jehovu? Určite áno. Hoci sme ho nikdy nevideli ani nepočuli, predsa s nami „hovorí“ prostredníctvom svojho Slova. Potrebujeme teda počúvať. (Iz. 30:20, 21) Patríme Jehovovi, a preto nás chce viesť a chrániť, aby sa nám nič nestalo. Chce tiež, aby sme ho poznali a dôverovali mu. (Žalm 19:7–11; Prísl. 1:33) w15 15/8 1:6, 7

Hoci sa na život v raji už veľmi tešíme, tie najväčšie požehnania, ktoré v novom svete zažijeme, sa budú týkať duchovných vecí. Budeme prežívať veľkú radosť, že bolo posvätené Jehovovo meno a obhájená jeho zvrchovanosť. (Mat. 6:9, 10) Bude úžasné vidieť, ako sa spĺňa Jehovovo predsavzatie s ľuďmi a so zemou. A len si predstav, že čím bližšie budeme k dokonalosti, tým hlbší vzťah budeme mať k Jehovovi! (Žalm 73:28) Tieto požehnania môžeme zažiť, lebo Ježiš nás uisťuje, že „u Boha je všetko možné“. (Mat. 19:25, 26) Ale ak sa chceme dostať do nového sveta a žiť pod Kristovou tisícročnou vládou a potom navždy, musíme večný život „pevne uchopiť“ už teraz. (1. Tim. 6:19) Musíme stále očakávať koniec skazeného sveta a aktívne sa pripravovať na život v novom svete. w15 15/8 3:2, 3

Veľa z toho, čo produkujú masmédiá a zábavný priemysel, ohrozuje naše duchovné zdravie. Prečo? Lebo to, čo ponúkajú, nebuduje dôveru v Jehovu a jeho sľuby. Skôr to odráža postoje a ciele typické pre Satanov zlý svet. Preto si musíme dávať veľký pozor, aby sme si z ich ponuky nevyberali materiál, ktorý by v nás mohol prebúdzať „svetské žiadosti“. (Tít. 2:12) Na rozdiel od Satanovho sveta Jehovova organizácia nás povzbudzuje k správaniu, ktoré vedie k večnému životu. Máme k dispozícii časopisy, brožúry, knihy, webovú stránku a videá, ktoré nám pomáhajú slúžiť Bohu. Božia organizácia sa tiež stará o to, aby sme sa mohli pravidelne stretávať na zhromaždeniach vo viac ako 110 000 zboroch na celom svete. Na týchto zhromaždeniach a zjazdoch uvažujeme o biblických myšlienkach, ktoré posilňujú našu dôveru v Boha a jeho sľuby. (Hebr. 10:24, 25) w15 15/8 4:9, 11

Jehovovi služobníci si chcú školiť svedomie. Snažia sa, aby hlas ich svedomia bol v súlade s biblickými normami toho, čo je správne a čo nesprávne. Keď máme dobre vyškolené svedomie, sme pre kresťanský zbor veľkým prínosom. Školenie a používanie vnímavého svedomia však nie je len záležitosťou mysle. Biblia spája dobré svedomie s vierou a láskou. Pavol napísal: „Cieľom tohto poverenia je láska z čistého srdca a z dobrého svedomia a z nepokryteckej viery.“ ​(1. Tim. 1:5) Keď si školíme svedomie a riadime sa ním, prehlbujeme si lásku k Jehovovi a posilňujeme si vieru. To, ako ho používame, svedčí o našej duchovnosti, o stave nášho obrazného srdca a o tom, do akej miery sa chceme páčiť Bohu. Prezrádza o nás, akými ľuďmi v skutočnosti sme. w15 15/9 2:2, 3

Jehova je náš Stvoriteľ. (Žalm 100:3–5) Preto Biblia označuje Adama za „Božieho syna“. A Ježiš učil svojich nasledovníkov, aby oslovovali Boha „náš Otče v nebesiach“. (Luk. 3:38; Mat. 6:9) Keďže Jehova je náš Životodarca, je náš Otec. Vzťah medzi ním a nami sa podobá vzťahu otca k deťom. Stručne povedané, Jehova nás miluje rovnako ako dobrý otec miluje svoje deti. Samozrejme, žiaden ľudský otec nie je dokonalý. Napriek všetkým snahám nedokáže prejavovať takú otcovskú lásku, akú nám prejavuje Jehova. Niektorí otcovia dokonca ubližovali svojim deťom a tie majú potom nepekné spomienky na detstvo. Zanechalo to v nich hlboké citové jazvy. To je veľmi smutné, až tragické. Buď si istý, že Jehova nie je takým Otcom. (Žalm 27:10) Je tým najlepším Otcom, ktorý nás miluje a stará sa o nás. Keď cítime jeho lásku, veľmi nás to k nemu priťahuje. (Jak. 4:8) w15 15/9 4:3, 4

Keby sme vo svojom živote nebrali do úvahy Božiu vôľu, prezrádzalo by to, že Boha nemilujeme a nedôverujeme mu. Za dní Samuela sa stalo, že Izraeliti utrpeli krutú porážku v boji s Filištíncami. Zúfalo potrebovali pomoc a ochranu. Čo urobili? Povedali si: „Vezmime si zo Šíla truhlu Jehovovej zmluvy, aby prišla do nášho stredu a zachránila nás z dlane našich nepriateľov.“ Aký bol výsledok? „Nastalo veľké zabíjanie, takže z Izraela padlo tridsaťtisíc peších mužov. A bola zajatá Božia truhla.“ ​(1. Sam. 4:2–4, 10, 11) Mohlo by sa zdať, že keď Izraeliti zobrali so sebou truhlu zmluvy, hľadali pomoc u Jehovu. V skutočnosti ju však nehľadali. Riadili sa vlastnými predstavami a to viedlo ku katastrofálnemu výsledku. (Prísl. 14:12) w15 15/9 5:16, 17

Čo môžeš urobiť, aby si si udržal a posilnil vieru? Neuspokoj sa so znalosťami, ktoré si získal počas štúdia pred krstom. (Hebr. 6:1, 2) Všímaj si, ako sa spĺňajú biblické proroctvá. Poskytne ti to presvedčivé dôvody na vieru. Používaj Božie Slovo ako meradlo, aby si zistil, či tvoja viera zodpovedá opisu silnej viery. (Jak. 1:25; 2:17, 24) Apoštol Pavol nabádal spolukresťanov, aby „sa vzájomne povzbudili, každý vierou druhého“. (Rim. 1:12) Keď sa stretávame so spoluveriacimi, môžeme si navzájom posilňovať vieru. Platí to predovšetkým vtedy, keď sme s tými, ktorí už dokázali, že ich viera má „vyskúšanú akosť“. (Jak. 1:3) Zlá spoločnosť ničí vieru, dobrá ju posilňuje. (1. Kor. 15:33) To je jeden z dôvodov, prečo dostávame radu, aby sme „neopúšťali svoje zhromaždenia“, ale „povzbudzovali sa navzájom“. (Hebr. 10:24, 25) w15 15/10 2:2, 8, 9

Premýšľať môžeme o rôznych duchovných činnostiach. Patrí medzi ne napríklad príprava na biblické štúdium. Každý záujemca je iný, a tak si chceme premyslieť, aké otázky položíme, aby sme zistili jeho názor, alebo aké znázornenie použijeme, aby mohol duchovne napredovať. Takto strávený čas nás môže veľmi obohatiť, lebo si posilňujeme vieru a učíme sa viesť biblické štúdiá účinnejšie a s väčším nadšením. To isté platí aj vtedy, keď sa pripravujeme na zvestovateľskú službu. (Ezdr. 7:10) Keď si prečítame nejakú kapitolu z knihy Skutky apoštolov, môže to v nás „ako oheň roznietiť“ nadšenie. Môžeme tiež rozjímať o biblických veršoch, ktoré by sme chceli v ten deň použiť, a o publikáciách, ktoré budeme ponúkať. (2. Tim. 1:6) Premýšľaj aj o ľuďoch v obvode a o tom, čo by ich mohlo zaujímať. Vďaka takejto príprave budeš vydávať svedectvo účinne s „prejavom ducha a moci“ z Božieho Slova. (1. Kor. 2:4) w15 15/10 4:9

Ak si rodič, polož si otázky: Chápe moje dieťa, prečo je pornografia taká nebezpečná? Prečo by ho mohla lákať? Máme taký vzťah, že keby bolo niekedy v pokušení ju pozerať, prišlo by za mnou s prosbou o pomoc? Aj keď je tvoje dieťa ešte malé, môžeš mu povedať: „Keby si na internete náhodou narazil na nejakú nemravnú stránku a lákalo by ťa pozrieť si ju, príď, prosím, za mnou. Nemusíš sa vôbec hanbiť. Rád ti pomôžem.“ Schopnosť vidieť pod povrch ti bude užitočná aj v inom ohľade. Keď chceš, aby si tvoje deti vyberali vhodnú zábavu, musíš si ju starostlivo vyberať aj ty sám. Otec menom Pranas hovorí: „To, akú hudbu, filmy a knihy považujú rodičia za vhodné, poskytuje vzor pre celú rodinu. Môžete hovoriť, čo chcete, vaše deti si budú všímať hlavne to, čo robíte, a budú vás napodobňovať.“ ​(Rim. 2:21–24) w15 15/11 1:12 – 14

Dnes sa kladie čoraz väčší dôraz na vydávanie svedectva na verejných miestach, ako sú autobusové a vlakové stanice, parkoviská, námestia, trhoviská a nákupné centrá. Ak máš z tejto formy služby stres, pros Jehovu o pomoc a zároveň pouvažuj o slovách skúseného cestujúceho dozorcu Angela Maneru: „Na každý nový prostriedok na vydávanie svedectva sme sa pozerali ako na ďalšiu možnosť slúžiť Jehovovi, ďalšiu príležitosť dokázať mu svoju vernosť a ako na ďalšiu skúšku našej oddanosti. Chceli sme mu bez váhania dať najavo, že sme ochotní slúžiť mu akýmkoľvek spôsobom, aký od nás očakáva.“ Keď prekonáme obavy a zapojíme sa aj do nových foriem služby, posilníme si vieru a dôveru v Jehovu a staneme sa lepšími zvestovateľmi. (2. Kor. 12:9, 10) Mnohí zvestovatelia radi odporúčajú ľuďom našu webovú stránku jw.org, vďaka ktorej sa dobré posolstvo dostane aj na vzdialené miesta. w15 15/11 5:12, 13, 15

Anglický Preklad nového sveta sa držal vzoru iných anglických prekladov Biblie a v niektorých veršoch používal hebrejské slovo „šeol“. Jedným z týchto veršov bol Kazateľ 9:10, kde sa písalo: „Nie je práce ani plánovania, ani poznania, ani múdrosti v šeole, na mieste, na ktoré ideš.“ Prekladatelia do iných jazykov však museli riešiť určitý problém. Výraz „šeol“ bol pre väčšinu ľudí neznámy. Nenachádza sa ani v slovníkoch a niektorí čitatelia si mysleli, že je to doslovné miesto. Z toho dôvodu dostali prekladatelia revidovaného prekladu z roku 2013 súhlas, aby objasnili význam slova „šeol“ a zodpovedajúceho gréckeho výrazu „hádes“ a preložili ich zrozumiteľným slovom hrob. Okrem toho nahradili zastarané anglické výrazy modernejšími a sústredili sa na to, aby bol text nielen presný, ale aj jasný a ľahko zrozumiteľný. Vďaka prekladom Biblie do iných jazykov sa tak vycibril aj anglický text. w15 15/12 2:10, 12

Ak sme chorí, môžeme sa obracať na Boha s prosbou o útechu, múdrosť a podporu, tak ako to robili jeho služobníci v minulosti. Vieme však, že ani jeden človek, ktorý žil v časoch kráľa Dávida a bol ohľaduplný voči poníženému, sa nevyhol smrti. Preto keď Dávid písal slová uvedené vyššie, iste nemal na mysli, že láskavý človek nikdy nezomrie. Ako by sme teda mali rozumieť inšpirovaným slovám, že Boh takému človeku pomôže? Dávid to vysvetlil: „Sám Jehova ho bude podporovať na lôžku v jeho chorobe; celé jeho ležadlo počas jeho choroby istotne zmeníš.“ ​(Žalm 41:3) Z týchto slov vyplýva, že človek, ktorý prejavoval ohľad voči poníženému, si mohol byť istý, že Boh o ňom vie a berie do úvahy jeho vernú službu. Okrem toho mohol pamätať na to, že Boh vytvoril ľudské telo so schopnosťou uzdraviť sa. w15 15/12 4:7

Pavol tu nehovorí o väzňoch vo všeobecnosti. Hovorí o bratoch, ktorí sú uväznení za svoju vieru. Keď písal tieto slová, aj on sám bol už asi štyri roky vo väzenských putách. (Fil. 1:12–14) Chválil bratov za to, že „prejavili súcit s tými, ktorí boli vo väzení“. (Hebr. 10:34) Títo hebrejskí kresťania však boli od Pavla ďaleko. Ako teda mali naňho pamätať? Tak, že sa zaňho úpenlivo modlili. (Hebr. 13:18, 19) Aj my možno žijeme ďaleko od bratov, ktorí sú vo väzení. Nedokážeme im prakticky pomáhať tak ako svedkovia, ktorí bývajú v ich blízkosti. Ale to, čo môžeme robiť, je prejavovať im súcit a bratskú lásku tým, že na nich myslíme a stále za nich prosíme Jehovu vo svojich modlitbách. w16.01 1:13, 14

Božie pôvodné predsavzatie s ľuďmi je, aby žili večne tu na zemi. (1. Mojž. 1:28; Žalm 37:29) To, že Boh vyberá niektorých ľudí, aby išli do neba a vládli tam ako králi a kňazi, je výnimočné opatrenie. Keď je niekto pomazaný svätým duchom, jeho nádej, uvažovanie a vyhliadky do budúcnosti sa úplne zmenia. (Ef. 1:18) Ale ako niekto vie, že dostal toto mimoriadne pozvanie, teda že má vyhliadku na život v nebi? Dozvedáme sa to z Pavlovho listu pomazaným bratom v Ríme, ktorí „boli povolaní, aby boli svätí“. Pavol im napísal: „Nedostali ste ducha otroctva, ktorý znovu spôsobuje strach, ale dostali ste ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘“ ​(Rim. 1:7; 8:15) Stručne povedané, každý, kto dostal pozvanie vládnuť s Ježišom v nebesiach, si to jasne uvedomuje. Boh mu to zjavil prostredníctvom svojho svätého ducha. (1. Tes. 2:12) w16.01 3:8, 9

Ako môžeme dať najavo, že si vážime tých, ktorých Jehova pomazal svojím duchom? Nemali by sme sa ich napríklad vypytovať, ako sa stali pomazanými. Tak sa nebudeme miešať do toho, čo sa nás netýka. (2. Tes. 3:11) Nemali by sme si myslieť, že rodičia pomazaných, ich rodinní príslušníci alebo manželskí partneri tiež patria k pomazaným. Nádej na život v nebi sa nededí ani nezískava vstupom do manželstva s pomazaným. (1. Tes. 2:12) Mali by sme sa vyhýbať aj netaktným otázkam. Napríklad by nebolo vhodné vypytovať sa manželky pomazaného brata, ako to bude znášať, keď bude v raji žiť bez neho. Môžeme si byť istí, že Jehova v novom svete „otvorí svoju ruku a uspokojí túžbu všetkého živého“. (Žalm 145:16) Keď sa k pomazaným správame vhodne, chránime sa pred skrytým nebezpečenstvom — pred „falošnými bratmi“, ktorí tvrdia, že sú pomazaní. (Gal. 2:4, 5; 1. Jána 2:19) w16.01 4:10, 11