August

Abrahám mal vo zvyku poslúchať Jehovu aj v zdanlivo malých veciach. Preto sa ich priateľstvo neustále utužovalo. Abrahám vedel, že Jehovovi sa môže so všetkým zdôveriť a požiadať ho o pomoc. Keď sa napríklad dozvedel, že Boh chce zničiť Sodomu a Gomoru, mal obavy, že by spolu so skazenými ľuďmi mohli byť zničení aj spravodliví. Možno sa bál o svojho synovca Lóta a jeho rodinu, ktorí žili v Sodome. Bezvýhradne dôveroval Jehovovi, „Sudcovi celej zeme“, a preto mu s veľkou pokorou položil otázky, ktoré ho znepokojovali. Jehova mu trpezlivo pomohol pochopiť, že je milosrdný a že aj pred vykonaním rozsudku najprv skúma srdce ľudí a pátra po spravodlivých, aby ich zachránil. (1. Mojž. 18:22–33) Každý detail, ktorý sa Abrahám dozvedel o Jehovovi, a každá jeho skúsenosť s Jehovom prispievala k tomu, že ich priateľstvo rástlo. w16.02 1:11, 12

Vernosť ľudia väčšinou obdivujú. Ale mali by sme obdivovať iba Jonatánovu vernosť Dávidovi? Nie. To najdôležitejšie v Jonatánovom živote bola vernosť Bohu. Práve preto bol verný aj Dávidovi a nežiarlil naňho, keď sa stal kráľom namiesto neho. Obaja muži boli verní Jehovovi i jeden druhému. Držali sa sľubu, ktorý si dali. My kresťania tiež obdivujeme vernosť druhých. No aj sami sme verní — členom rodiny, priateľom a spolukresťanom. (1. Tes. 2:10, 11) Ale komu by sme mali byť v prvom rade verní? Tomu, kto nám dal život, Jehovovi. (Zjav. 4:11) Prináša nám to pravé šťastie a spokojnosť. Bohu však musíme zostať verní aj v skúškach. w16.02 3:3, 4

Zrelý mladý človek sa dokáže pevne držať toho, čomu verí. Nie je to človek, ktorý sa v sále Kráľovstva správa ako Boží priateľ a v škole ako priateľ sveta. Keď je v skúške, stojí pevne. (Ef. 4:14, 15) Samozrejme, nikto nie je dokonalý, takže z času na čas robia chyby tak mladí, ako aj dospelí. (Kaz. 7:20) No ak uvažuješ o krste, mohol by si sa zamyslieť, do akej miery si v srdci rozhodnutý držať sa Jehovových noriem. Polož si otázku: Ako sa mi doteraz darilo poslúchať Božie normy? Spomeň si, ako si sa naposledy zachoval v nejakej skúške. Dokázal si, že vieš rozlíšiť medzi správnym a nesprávnym? A čo ak niekto v Satanovom svete s tebou zaobchádza ako s Danielom — ako s niekým výnimočným, možno preto, že máš na niečo talent? Dokážeš „ďalej pozorovať, aká je Jehovova vôľa“, aj keď si v pokušení urobiť niečo iné? (Ef. 5:17) w16.03 1:7 – 9

Žijeme v čase, ktorý Biblia označuje ako „posledné dni“, a tesne pred nami je súženie, aké ešte nikdy nebolo. (2. Tim. 3:1) Okrem toho bol Satan a démoni zvrhnutí z neba do blízkosti zeme, čo ľudstvu prináša veľké utrpenie. (Zjav. 12:9, 12) V tomto náročnom období máme spĺňať dôležitú úlohu — dostať sa s dobrým posolstvom k čo najväčšiemu počtu ľudí v čo najviac jazykoch. Toto dielo nemá v histórii obdobu. Ak chceme, aby nám Jehova stále žehnal, musíme venovať pozornosť všetkým pokynom, ktoré dostávame prostredníctvom kresťanského zboru. Keď sa už teraz učíme poslúchať, bude pre nás ľahšie riadiť sa pokynmi aj počas „veľkého súženia“, v ktorom bude zničený Satanov skazený systém. (Mat. 24:21) Potom dostaneme nové pokyny pre život v novom svete. w16.03 4:16, 18

Koncom prvého storočia n. l. mal apoštol Ján videnie siedmich anjelov. Každý z nich postupne zatrúbil na trúbku. Keď zatrúbil piaty anjel, Ján uvidel „hviezdu, ktorá spadla z neba na zem“. „Hviezda“ dostala kľúč, ktorým otvorila dvere od priepasti. Z priepasti sa vyvalil hustý dym a z neho vyletelo mračno kobyliek. Nezačali však požierať vegetáciu, ale zaútočili na „ľudí, ktorí nemajú na čelách Božiu pečať“. (Zjav. 9:1–4) Ján nepochybne vedel, akú škodu dokážu spôsobiť kobylky. Veď v časoch Mojžiša spustošili celú egyptskú krajinu. (2. Mojž. 10:12–15) Kobylky v Jánovom videní predstavujú pomazaných kresťanov, ktorí oznamujú Jehovove mocné posolstvá týkajúce sa falošného náboženstva. Pripájajú sa k nim milióny tých, ktorí majú nádej na život na zemi. Vďaka tomuto zjednotenému úsiliu mnohí ľudia opúšťajú falošné náboženstvo, a tak sa dostávajú spod Satanovho vplyvu. w16.03 3:3

Starší by sa mal snažiť zistiť, do akej miery pravda o Kráľovstve ovplyvňuje myseľ a srdce brata, ktorého chce školiť. Môže sa ho opýtať: „Ako sa zmenil tvoj život, keď si sa oddal Jehovovi?“ Táto otázka môže medzi nimi rozprúdiť rozhovor o tom, čo znamená slúžiť Jehovovi celým srdcom. (Mar. 12:29, 30) Na konci rozhovoru by sa mohol starší pomodliť a poprosiť Jehovu, aby dával bratovi svätého ducha. Tak môže mať zo školenia plný úžitok. Keď bude brat počuť, ako vrúcne sa zaňho starší modlí, určite ho to veľmi povzbudí. Na začiatku školenia by mal starší rozobrať s bratom niektoré biblické príbehy, ktoré poukazujú na dôležitosť takých vlastností, ako je ochota, spoľahlivosť a pokora. (1. Kráľ. 19:19–21; Neh. 7:2; 13:13; Sk. 18:24–26) Tieto vlastnosti sú pre brata rovnako nevyhnutné ako živiny pre pôdu. Urýchľujú jeho duchovný rast a pomôžu mu „odkryť oči“, aby videl „obdivuhodné veci“ v Božom Slove. w15 15/4 2:3, 4

Ak sa chceš k Jehovovi priblížiť, je nevyhnutné, aby ste spolu pravidelne komunikovali. Ale možno si položíš otázku: Ako môžem komunikovať s Bohom? S Jehovom sa rozprávaš tak, že sa k nemu často modlíš. (Žalm 142:2) A ako umožňuješ Jehovovi, aby hovoril on s tebou? Keď si pravidelne čítaš jeho Slovo a rozjímaš o ňom. (Iz. 30:20, 21) Keď sa modlíš konkrétne, ľahšie rozpoznáš, ako ti Jehova odpovie, aj keď to urobí iba v náznaku. Tak bude Jehova pre teba skutočnejší. A čím viac sa mu budeš zdôverovať so všetkým, čo prežívaš, tým viac sa k tebe priblíži. Blízky vzťah k Jehovovi si budeme môcť rozvíjať po celú večnosť. Ak chceme, aby sa k nám Jehova približoval, musíme sa približovať my k nemu. Preto s ním pravidelne komunikujme tak, že sa budeme modliť a študovať Bibliu. Vďaka tomu bude naše priateľstvo stále rásť a Jehova nám pomôže zvládať náročné situácie. w15 15/4 3:3, 14, 16

Ako dobre tento verš vystihuje Satanovu krutosť! Aj keď má v moci celý svet, nestačí mu to. Je ako nenásytný lev. Satanovým cieľom je uloviť Jehovov ľud ako svoju korisť. Dôkazom jeho krutosti sú vlny prenasledovania, ktoré rozpútava proti Ježišovým nasledovníkom, a to od prvého storočia až dodnes. Vyhladovaný lev nemá so svojou korisťou zľutovanie. Keď ju zabíja, nemá s ňou súcit ani ho netrápia výčitky. Rovnako ani Satan nemá zľutovanie s tými, ktorých sa snaží uloviť. Zamysli sa, koľkokrát musel obchádzať Izraelitov ako lev, kým nepodľahli hriechu v podobe sexuálnej nemravnosti a chamtivosti. A keď čítaš, aké hrozné následky malo nemravné konanie Zimriho a chamtivé počínanie Geháziho, vidíš za tým revúceho leva, ako si pochutnáva na svojej koristi? (4. Mojž. 25:6–8, 14, 15; 2. Kráľ. 5:20–27) w15 15/5 1:8, 9

Ako môžeme v boji proti Satanovi zvíťaziť? Ježiš povedal: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“ ​(Luk. 21:19) Ľudia nám nemôžu trvale uškodiť. Nikto nás nemôže pripraviť o drahocenné priateľstvo s Bohom, kým to nedovolíme my sami. (Rim. 8:38, 39) Ani keď Jehovov služobník zomrie, si Satan nemôže pripísať víťazstvo, lebo Jehova takého človeka vzkriesi. (Ján 5:28, 29) Naproti tomu Satanove vyhliadky sú pochmúrne. Po zničení jeho zlého systému bude na tisíc rokov uvrhnutý do priepasti. (Zjav. 20:1–3) Na konci Ježišovej tisícročnej vlády bude na krátky čas „uvoľnený zo svojho väzenia“ a ešte raz sa pokúsi zviesť dokonalých ľudí. Potom bude navždy zničený. (Zjav. 20:7–10) Satanov koniec je istý. No ty máš pred sebou krásnu budúcnosť. Postav sa proti nemu pevný vo viere. (1. Petra 5:9) V boji proti Satanovi môžeš zvíťaziť! w15 15/5 2:1, 18

Múdry človek si uvedomuje, že predstavivosť je ako oheň. Ak s ním zaobchádzame opatrne, môže byť užitočný, napríklad uvaríme si na ňom jedlo. Ale ak sa nám vymkne spod kontroly, môže spôsobiť, že nám zhorí celý dom, dokonca nás môže pripraviť o život. Rovnako je to s predstavivosťou. Je užitočná, ak ju používame správne, napríklad ak premýšľame, ako napodobňovať Jehovu. Ale môže nám aj uškodiť, ak ju používame na to, aby sme v sebe živili nemravné túžby. Ak máme vo zvyku predstavovať si hriešne konanie, mohlo by to viesť k tomu, že sa ho aj dopustíme. Oddávať sa nemravným predstavám môže viesť k duchovnej smrti. (Jak. 1:14, 15) Ježiš nás varoval, aby sme si v mysli nevytvárali nemravné obrazy. Povedal: „Každý, kto sa stále pozerá na nejakú ženu tak, aby k nej vzplanul vášňou, už s ňou vo svojom srdci scudzoložil.“ ​(Mat. 5:28) w15 15/5 4:11, 12, 14

Ježišove zvestovateľské cesty boli doslova popretkávané nádhernými skutkami, z ktorých sa zračí jeho úprimný záujem o ľudí. Raz sa Ježišovi naskytol žalostný pohľad. (Mar. 1:39, 40) Stretol muža postihnutého strašnou chorobou — malomocenstvom. Jeho choroba bola očividne v pokročilom štádiu, lebo Lukáš, ktorý bol lekárom, o ňom napísal, že bol „plný malomocenstva“. (Luk. 5:12) „Keď [malomocný] zbadal Ježiša, padol na tvár a prosil ho slovami: ‚Pane, keby si len chcel, môžeš ma očistiť.‘“ Tento muž vôbec nepochyboval, že Ježiš má moc ho uzdraviť. Nevedel však, či to chce urobiť. Ako Ježiš zareagoval na jeho úpenlivú prosbu? Vystrel ruku, dotkol sa malomocného a pevným, ale zároveň láskavým hlasom povedal: „‚Chcem. Buď očistený.‘ A ihneď zmizlo z neho malomocenstvo.“ ​(Luk. 5:13) Ježiš tým prejavil svoju veľkú lásku k ľuďom. (Luk. 5:17) w15 15/6 2:3 – 5

Keď naberieme odvahu a zveríme sa láskavému a zrelému kresťanovi, pomôže nám to, aby sme svoje nesprávne žiadosti nezačali ospravedlňovať. (Hebr. 3:12, 13) Na základe takýchto rozhovorov môžeme zistiť, kde sú naše slabé miesta. Potom urobme potrebné zmeny, aby sme si udržali priateľstvo s Jehovom. Pomôcť nám môžu hlavne zboroví starší. (Jak. 5:13–15) Kresťan by mal vyhľadať pomoc najmä v prípade, keď svoje nemravné túžby živí pozeraním pornografie. Čím dlhšie to odkladá, tým viac sa vystavuje riziku, že sa nečistá „žiadosť stane plodnou a porodí hriech“ v podobe sexuálnej nemravnosti. Takýmto skutkom by ublížil druhým a priniesol pohanu na Jehovovo meno. Mnohí požiadali starších o pomoc, lebo sa chceli páčiť Jehovovi a zostať v kresťanskom zbore. (Jak. 1:15; Žalm 141:5; Hebr. 12:5, 6) w15 15/6 3:15 – 17

Zahynú pri zničení falošných náboženstiev aj všetci ich členovia? Zrejme nie. Niektorí duchovní zaprú svoje predchádzajúce pôsobenie v cirkvi a budú tvrdiť, že nikdy do žiadnej ani nepatrili. (Zech. 13:5, 6) Čo bude v tom čase s Božím ľudom? Ježiš na to dáva odpoveď: „Naozaj, keby neboli tie dni skrátené, nezachránilo by sa žiadne telo; ale kvôli vyvoleným budú tie dni skrátené.“ ​(Mat. 24:22) Súženie v roku 66 n. l. bolo „skrátené“. To umožnilo „vyvoleným“ — pomazaným kresťanom — utiecť z Jeruzalema a jeho okolia. Podobne bude „kvôli vyvoleným“ „skrátená“ úvodná fáza veľkého súženia. Jehova nedovolí, aby politických „desať rohov“ vyhladilo jeho ľud. (Zjav. 17:16) Namiesto toho nastane po zničení falošného náboženstva krátke obdobie pokoja. w15 15/7 2:5, 6

Záleží na každom z nás, či podľahne pokušeniu, alebo nie. (Mat. 6:13; Jak. 1:13–15) Keď Satan pokúšal Ježiša, Ježiš ho ihneď odmietol citovaním Božieho Slova. Tým podporil oprávnenosť Božej vlády. Ale Satan sa nevzdal. Čakal „až do iného vhodného času“. (Luk. 4:13) Ježiš odolal všetkým Satanovým pokusom a zostal Bohu verný. Podobne ako sa Satan snažil chytiť do pasce Ježiša, snaží sa o to i v prípade jeho nasledovníkov. A k nim patríš aj ty. Otázka týkajúca sa Božieho práva vládnuť zostáva ešte stále otvorená. Z tohto dôvodu Jehova dovoľuje Satanovi, aby nás pokúšal. Boh nás neprivádza do pokušenia. Naopak, dôveruje nám a chce nám pomôcť. Zároveň však rešpektuje našu slobodnú vôľu a umožňuje nám rozhodnúť sa, či mu budeme verní, alebo nie. Ak chceme odolávať pokušeniam, musíme robiť dve veci: zostať duchovne bdelí a vytrvávať v modlitbe. w15 15/6 5:13, 14

Kresťania si musia strážiť svoje myslenie a školiť svedomie, aby zareagovali správne, keď vznikne nejaká otázka týkajúca sa neutrality. (Rim. 14:19) Zamyslime sa nad príkladom Mirjety, ktorá pochádza z bývalej Juhoslávie. Od detstva bola vedená k tomu, aby nenávidela Srbov. Keď sa zo štúdia Biblie dozvedela, že Jehova je nestranný a národnostné predsudky rozdúchava Satan, snažila sa zbaviť nacionalistického cítenia. Raz, keď vypuklo etnické násilie tam, kde žila, ozvala sa v nej stará nenávisť. Zistila, že je pre ňu náročné vydávať svedectvo Srbom. No uvedomila si, že nemôže len tak nečinne sedieť a dúfať, že tieto nesprávne pocity samy od seba zmiznú. Prosila Jehovu, aby jej pomohol prekonať tento postoj. Hovorí: „Najviac mi pomáha to, že sa sústreďujem na službu. Keď sa rozprávam s ľuďmi o Biblii, snažím sa napodobňovať Jehovovu osobnosť a byť k nim láskavá. Vďaka tomu sa môj negatívny postoj stratí.“ w15 15/7 3:11 – 13

Zamysli sa nad prípadom judského kráľa Jehošafata. Pri jednej príležitosti urobil nemúdre rozhodnutie. Súhlasil, že bude sprevádzať izraelského kráľa Achaba vo vojenskom ťažení. Štyristo falošných prorokov uisťovalo zlého kráľa Achaba, že v boji zvíťazí. No Jehovov prorok Michajah mu predpovedal istú porážku. Ako sa to skončilo? Achab v boji zomrel a Jehošafat unikol len o vlások. Po návrate do Jeruzalema ho Jehu, syn vidiaceho Chananiho, pokarhal, že sa spojil s Achabom. Ale zároveň mu povedal: „Našli sa pri tebe dobré veci.“ ​(2. Par. 18:4, 5, 18–22, 33, 34; 19:1–3) Je pravda, že Jehošafat urobil chybu. Ale Jehova videl aj dobré skutky, ktoré vykonal. (2. Par. 17:3–10) Táto biblická správa je pripomienkou, že ak sa snažíme slúžiť Jehovovi celým srdcom, Jehova nás bude neochvejne milovať napriek našej nedokonalosti. w15 15/8 1:8, 9

Ako sa môžeme už teraz pripravovať na život v Božom novom svete? Predstav si, že by si sa chcel presťahovať do cudziny. Ako by si sa na to pripravoval? Možno by si sa začal učiť miestny jazyk, chcel by si sa zoznámiť so zvykmi tej krajiny a ochutnať tamojšie jedlá. Do určitej miery by si začal žiť tak, akoby si tam už bol. Taká príprava sa ti zíde, keď sa tam raz presťahuješ. Podobne sa môžeme pripravovať na život v novom svete a už teraz sa čo najviac usilovať žiť tak, akoby sme tam už boli. Dnes si mnohí zakladajú na svojej nezávislosti, za každú cenu trvajú na svojom a odmietajú Božie rady. Ale aké výsledky to prináša? Utrpenie, bolesť a nešťastie. (Jer. 10:23) Preto sa veľmi tešíme na čas, keď sa bude celé ľudstvo podriaďovať láskavému Panovníkovi, Jehovovi. w15 15/8 3:4, 5

Na zlú spoločnosť si musia dávať pozor najmä tí, ktorí chcú vstúpiť do manželstva. Biblia hovorí, že Boží služobníci, ktorí si hľadajú manželského partnera, by mali vstúpiť do manželstva „iba v Pánovi“. (1. Kor. 7:39) To znamená, že by si mali vziať iba oddaného a pokrsteného Jehovovho služobníka, ktorý žije v súlade s biblickými zásadami. Keď kresťan vstúpi do manželstva len so spoluveriacim, získava spoločníka, ktorý miluje Jehovu a ktorý mu bude pomáhať verne slúžiť Bohu. Jehova vie, čo je pre jeho služobníkov najlepšie. Jeho meradlo týkajúce sa výberu manželského druha sa nezmenilo. Všimni si, aký ľahko zrozumiteľný príkaz dal Izraelitom prostredníctvom Mojžiša. Týkal sa obyvateľov okolitých krajín, ktorí neslúžili Jehovovi. Jehova svoj ľud poučil: „Nespriazniš sa s nimi sobášom... Lebo odvráti tvojho syna, aby ma nenasledoval, a istotne budú slúžiť iným bohom.“ ​(5. Mojž. 7:3, 4) w15 15/8 4:12, 13

Ako si môžeme školiť svedomie? Musíme pravidelne a do hĺbky študovať Bibliu, rozjímať o tom, čo v nej čítame, a potom to aj uplatňovať. Je teda jasné, že nestačí len nadobúdať vedomosti a učiť sa pravidlá. Štúdiom Biblie by sme mali stále lepšie spoznávať Jehovu — jeho osobnosť, vlastnosti i to, čo sa mu páči a čo nie. Tak si môžeme zosúladiť svedomie s Jehovovými normami. To nás bude motivovať, aby sme sa na veci pozerali tak ako Jehova. Občas nerozumieme, prečo sa niektorý kresťan na základe svojho svedomia rozhodol určitým spôsobom. Ako by sme mali reagovať? Nemali by sme ho rýchlo odsúdiť ani presviedčať, aby zmenil svoj názor. Možno má „svedomie, ktoré je slabé“ a potrebuje si ho školiť, alebo ho má precitlivené a na niektoré veci reaguje prehnane. (1. Kor. 8:11, 12) w15 15/9 2:4, 8, 10

Zem je zo všetkých nebeských telies jedinečná. Len si predstav, že spomedzi nespočetného množstva planét Mliečnej cesty i mimo nej Jehova iba z našej Zeme vytvoril nádherný, pohodlný a bezpečný domov pre človeka! (Iz. 45:18) Je to dôkaz Jehovovej lásky. (Jób 38:4, 7; Žalm 8:3–5) Hoci Jehova pre nás vytvoril nádherný domov, vie, že potrebujeme viac než len hmotné veci, aby sme boli šťastní a spokojní. Dieťa sa cíti v bezpečí len vtedy, keď mu rodičia prejavujú lásku a pozornosť. Jehova vytvoril človeka na svoj obraz a dal mu schopnosť vnímať jeho lásku a starostlivosť a reagovať na ňu. (1. Mojž. 1:27) A Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Mat. 5:3) Jehova ako milujúci Otec nám v telesnom i v duchovnom ohľade „bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie“. (1. Tim. 6:17; Žalm 145:16) w15 15/9 4:6, 7

Žalmista dal najavo správny postoj srdca, keď napísal: „Čakaj na Boha, veď mu ešte budem chválorečiť ako veľkolepej záchrane mojej osoby. Ó, môj Bože, moja duša, tá si vo mne zúfa. Preto na teba spomínam.“ ​(Žalm 42:5, 6) Cítiš z týchto slov, ako žalmista vrúcne miloval Jehovu? Miluješ nášho nebeského Otca a dôveruješ mu rovnako ako on? Možno odpovieš áno. Ale aj tak môžeš pracovať na tom, aby si sa naňho spoliehal ešte viac, pretože v Biblii čítame: „Dôveruj Jehovovi celým svojím srdcom a neopieraj sa o svoje vlastné porozumenie. Všímaj si ho na všetkých svojich cestách a on sám urovná tvoje chodníky.“ ​(Prísl. 3:5, 6) Jehova nás miloval prvý, a tým nám ukázal, ako ho máme milovať my. (1. Jána 4:19) Stále myslime na jeho výnimočný príklad. A dokazujme, že ho milujeme „celým svojím srdcom, celou svojou dušou, celou svojou mysľou a celou svojou silou“. (Mar. 12:30) w15 15/9 5:17 – 19

Keď sa zapájame do zvestovateľskej činnosti, nielenže pomáhame získať vieru ďalším, ale aj naša viera rastie. Podobne ako raní kresťania, aj my sa učíme úplne spoľahnúť na Jehovu a za každých okolností smelo zvestovať. (Sk. 4:17–20; 13:46) Keď pociťujeme, ako nám Jehova v živote pomáha a ako odpovedá na naše modlitby, naša viera rastie. Tak to bolo aj v prípade Káleba a Jozuu. Svoju vieru v Jehovu prejavili, keď boli vyzvedačmi v Zasľúbenej krajine. No keď videli, ako Jehova ďalej riadi ich kroky v rôznych životných situáciách, viera týchto mužov ešte viac zosilnela. Neprekvapuje nás preto, že Jozua so silným presvedčením Izraelitom povedal: „Nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh.“ A neskôr dodal: „A teraz sa bojte Jehovu a slúžte mu bezchybne a v pravde.“ ​(Joz. 23:14; 24:14) Keď „okúsime, že Jehova je dobrý“, aj my si vypestujeme rovnako silné presvedčenie. (Žalm 34:8) w15 15/10 2:10, 11

Robíš si na verejných prednáškach a na zjazdoch poznámky? Keď sa k nim neskôr vrátiš, máš vynikajúce námety na rozjímanie. Klaď si pri tom otázky, čo si sa naučil z Božieho Slova a od Božej organizácie. Niečo nové sa dozvieme aj z najnovších čísel Strážnej veže a Prebuďte sa! a z publikácií, ktoré dostaneme na zjazde. Uvažuješ o tom, čo sa v nich píše? Keď si čítaš Ročenku, premýšľaj o jednotlivých príbehoch a dopraj si čas, aby sa dotkli tvojho srdca. Možno si podčiarkneš hlavné myšlienky alebo si na okraj strany urobíš poznámky. Môžu sa ti zísť, keď sa budeš pripravovať na opätovnú či na pastiersku návštevu alebo keď budeš mať nejaký prejav. A čo je ešte dôležitejšie, keď sa pri čítaní publikácií občas zastavíš a rozjímaš, prenikne to do tvojho srdca. V takej chvíli sa môžeš Jehovovi poďakovať za všetko, čo ťa učí. w15 15/10 4:9, 10

Jednou z najradostnejších chvíľ v živote kresťanských rodičov je to, keď sa ich dieťa dá pokrstiť. Berenice má štyri deti, ktoré sa dali pokrstiť ešte pred tým, ako mali 14 rokov. Hovorí: „Veľmi sme to s manželom prežívali. Boli sme šťastní, že naše deti chcú slúžiť Jehovovi. Vedeli sme však, že v období dospievania budú musieť riešiť mnoho náročných situácií.“ Jeden detský psychológ hovorí: „Na dieťa v období dospievania sa nepozerajte tak, že sa správa bláznivo alebo detinsky. Je to dôležitá etapa jeho vývoja, keď všetko prežíva intenzívnejšie, začleňuje sa do spoločnosti a rozvíja si tvorivosť.“ V tomto období si vaše deti môžu prehlbovať vzťah k Jehovovi, zlepšovať sa vo zvestovateľskej službe a posilňovať si túžbu robiť pre Jehovu viac. Možno sa rozhodnú oddať mu svoj život a konať jeho vôľu. Môže to byť radostné obdobie ich duchovného rastu, tak ako to bolo u Ježiša, keď bol mladý. w15 15/11 2:1, 2

Mesiášske Kráľovstvo je dôkazom Božej lásky k ľudstvu. Jehova zveril túto vládu do rúk svojho Syna, ktorý miluje ľudstvo a je na túto úlohu najspôsobilejší. (Prísl. 8:31) Ježiš bude mať aj 144 000 spoluvládcov, ktorí po svojom vzkriesení do neba budú môcť využiť všetky skúsenosti, ktoré nadobudli počas života na zemi. (Zjav. 14:1) Kráľovstvo bolo hlavnou témou Ježišovho vyučovania. Ježiš učil svojich učeníkov modliť sa o jeho príchod i o požehnania, ktoré prinesie. Z biblických proroctiev vieme, že Božie nebeské Kráľovstvo bolo zriadené v roku 1914, keď sa začala Kristova prítomnosť. Odvtedy prebieha zhromažďovanie ostatku pomazaných, ktorí budú vládnuť s Ježišom v nebi, ako aj „veľkého zástupu“ ľudí, ktorí prežijú koniec tohto systému a vojdú do nového sveta. (Zjav. 7:9, 13, 14) w15 15/11 3:16, 18

Boh stvoril najskôr svojho Syna, ktorého apoštol Ján označil ako „Slovo“ a „začiatok Božieho stvorenia“. (Ján 1:1; Zjav. 3:14) Jehova hovoril tomuto prvorodenému Synovi o svojich myšlienkach a pocitoch. (Ján 1:14, 17; Kol. 1:15) A apoštol Pavol píše o „anjelských jazykoch“, z čoho vyplýva, že aj anjeli navzájom komunikujú, a to na oveľa vyššej úrovni, ako je ľudská reč. (1. Kor. 13:1) Jehova veľmi dobre pozná všetky tie miliardy anjelov i ľudí. Dokáže naraz počúvať milióny modlitieb vyslovovaných v mnohých jazykoch a súčasne komunikovať s anjelmi a dávať im pokyny. Úroveň jeho myšlienok a komunikácie je teda oveľa vyššia ako u ľudí. (Iz. 55:8, 9) Z toho vyplýva, že keď s nami komunikuje, musí svoje myšlienky vyjadrovať jednoduchšie, aby sme im rozumeli. w15 15/12 1:1, 2

V mnohých krajinách je Biblia drahá a je ťažké si ju zadovážiť. Preto keď ju niekto dostane, považuje to za veľké požehnanie. V jednej správe z Rwandy sa píše: „Mnohí ľudia, s ktorými bratia študovali, dlho nerobili pokroky, lebo nemali Bibliu. Nemali ani dosť peňazí, aby si ju mohli kúpiť od miestnej cirkvi. A často nerozumeli významu niektorých veršov, čo ich pokrok dosť spomaľovalo.“ To sa však zmenilo, keď bol v ich jazyku vydaný Preklad nového sveta. Jedna rodina so štyrmi dospievajúcimi deťmi povedala: „Sme Jehovovi a vernému a rozvážnemu otrokovi nesmierne vďační, že sme dostali túto Bibliu. Sme veľmi chudobní a nemáme peniaze na to, aby si ju mohol kúpiť každý člen rodiny. Ale teraz ju má každý z nás. Chceme Jehovovi prejaviť vďačnosť, a tak si ju spoločne čítame každý deň.“ w15 15/12 2:15, 16

Týmito slovami Dávid možno opísal situáciu, keď sa Abšalóm usiloval o trón, kým on bol chorý a bezmocný. Uvedomoval si, že problémy v jeho rodine sú dôsledkom hriechu s Bat-šebou. (2. Sam. 12:7–14) Dávid však vedel, že Jehova mu odpustil, a preto mal istotu, že ho bude počas choroby podporovať. No nemodlil sa, aby ho Boh zázračne uzdravil. Ako to vieme? Vyplýva to z kontextu jeho slov. Dávid prosil Jehovu, aby mu pomohol rovnako, ako by pomohol človeku, ktorý berie ohľad na poníženého, čiže aby ho podporoval „na lôžku v jeho chorobe“. (Žalm 41:3) Keďže Jehova Dávidovi odpustil, mal k Bohu dobrý vzťah. Preto prosil, aby ho počas choroby utešoval a staral sa oňho. Okrem toho vedel, že uzdraviť sa môže aj vďaka regeneračnej schopnosti ľudského tela. (Žalm 103:3) Aj my môžeme Jehovu prosiť o to isté. w15 15/12 4:8, 9

Tí, ktorí dostali toto výnimočné pozvanie od Boha, nepotrebujú ešte niekoho ďalšieho, aby im to dosvedčil. Jehova spôsobil, že o tom nemajú absolútne žiadne pochybnosti. Apoštol Ján napísal pomazaným kresťanom: „Vy máte pomazanie od svätého; všetci máte poznanie.“ Potom dodal: „A pokiaľ ide o vás: Pomazanie, ktoré ste prijali od neho, zostáva vo vás a nepotrebujete nikoho, aby vás vyučoval; ale ako vás pomazanie od neho vyučuje o všetkom, a je pravé a nie je lžou, a tak ako vás naučilo, zostaňte v spojení s ním.“ ​(1. Jána 2:20, 27) Aj pomazaní potrebujú, aby ich Jehova vyučoval. No nepotrebujú, aby im niekto ďalší potvrdil, že sú pomazaní. Istotu im v tom dáva najmocnejšia sila vo vesmíre, Jehovov svätý duch. w16.01 3:9, 10

Pravá spokojnosť je založená na dôvere v Jehovu. Ak sme spokojní, máme vyrovnaný pohľad na materiálne veci. (1. Tim. 6:6–8) Uvedomujeme si, že náš vzťah k Jehovovi a k našim bratom a sestrám je oveľa dôležitejší ako čokoľvek, čo by sme si mohli kúpiť za peniaze. Spokojný človek sa nesťažuje, nereptá ani nehľadá chyby. Nedovolí, aby ho ovládla závisť a chamtivosť, čo sú vlastnosti, ktoré bránia v rozvíjaní bratskej lásky. Naopak, spokojnosť podnecuje človeka k tomu, aby bol štedrý. (1. Tim. 6:17–19) Keď dôverujeme Jehovovi, sme tiež odvážni v ťažkých skúškach. (Hebr. 13:6) A vďaka odvahe si zase udržiavame pozitívny postoj a dokážeme povzbudzovať a utešovať spolukresťanov. (1. Tes. 5:14, 15) Keď vypukne veľké súženie, budeme odvážni v súlade so slovami „vzpriamte sa a zodvihnite hlavy“. Budeme vedieť, že naše vyslobodenie je blízko. (Luk. 21:25–28) w16.01 1:16, 17

Počet tých, ktorí na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly, celé desaťročia klesal. No je zaujímavé, že v posledných rokoch ich počet rastie. Malo by nás to znepokojovať? Nie. Pouvažujme teraz o niekoľkých dôvodoch, prečo by sme si s tým nemali robiť starosti. Usporiadatelia, ktorí počítajú prítomných na Pamätnej slávnosti, nemôžu rozhodovať o tom, kto je pomazaný a kto nie. Do počtu tých, ktorí prijímajú symboly, sú zarátaní aj jednotlivci, ktorí sa mylne domnievajú, že sú pomazaní. Viacerí, ktorí začali v minulosti prijímať symboly, časom prestali. Iní možno trpia duševnými alebo citovými poruchami, následkom ktorých získali dojem, že budú vládnuť s Kristom v nebi. Preto sa dá povedať, že počet tých, ktorí prijímajú symboly, nezodpovedá počtu pomazaných, ktorí sú ešte na zemi. A v Biblii sa nikde nepíše o tom, koľkí pomazaní budú žiť na zemi pred vypuknutím veľkého súženia. w16.01 4:12 – 14