September

Skôr ako sa Abrahám rozlúčil so svojimi sluhami, povedal im: „Zostaňte tu s oslom, ale ja s chlapcom chceme ísť tamto a uctievať a vrátime sa k vám.“ ​(1. Mojž. 22:5) Ako to myslel? Klamal im, keď hovoril, že sa vráti aj s Izákom, hoci vedel, že ho má obetovať? Nie. Biblia nám pomáha pochopiť, na čo v tej chvíli myslel. (Hebr. 11:19) Abrahám „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych“. Áno, veril vo vzkriesenie. Nezabudol, že Jehova oživil jeho i Sárine reprodukčné schopnosti a umožnil im mať vo vysokom veku syna. (Hebr. 11:11, 12, 18) Uvedomoval si, že pre Jehovu nič nie je nemožné. Bol si istý, že nech sa v ten deň stane čokoľvek, jeho milovaný syn mu bude vrátený a všetky Jehovove sľuby sa splnia. Nie div, že Abrahám bol nazvaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“! (Rim. 4:11) w16.02 1:3, 13

Hoci Boh pomazal za kráľa Saula, ten sa neskôr stal neposlušným a Jehova ho zavrhol. (1. Sam. 15:17–23) No keďže ho ešte nejaký čas nechal panovať, jeho nesprávne konanie bolo skúškou pre všetkých jeho poddaných. Bolo pre nich ťažké zostať verní Bohu, keď kráľ, ktorý sedel „na Jehovovom tróne“, konal spurne. (1. Par. 29:23) Saulov syn Jonatán však dokazoval, že je verný Jehovovi. Aj my dokazujeme, že sme verní Jehovovi, keď poslúchame vládne autority, hoci si možno nezasluhujú úctu. Samozrejme, podriaďujeme sa im len v tom, čo nie je v rozpore s Božími zákonmi. Ak je nejaký vládny úradník skorumpovaný, stále rešpektujeme jeho postavenie, pretože Jehova od nás očakáva relatívnu podriadenosť „nadriadeným vrchnostiam“. (Rim. 13:1, 2) Vernosť Jehovovi dokazujeme aj tým, že máme v úcte ľudí, ktorým dal určitú autoritu. (1. Kor. 11:3; Hebr. 13:17) w16.02 3:5, 6, 8

Z Biblie vieme, že Jehovov ľud vrátane mladých „sa ochotne ponúkne“, aby slúžil Bohu. Preto ten, kto uvažuje o krste, si musí byť istý, že to chce on sám. To si od teba vyžaduje, aby si sa preskúmal, a to najmä v takom prípade, ak si vyrastal v pravde. Za tie roky si už pravdepodobne videl mnohých, ako sa dali pokrstiť. Možno boli medzi nimi tvoji kamaráti alebo súrodenci. No nemysli si, že sa musíš dať pokrstiť iba preto, že si už dosiahol určitý vek, alebo preto, že sa krstia všetci okolo teba. Čo môžeš urobiť, aby si mal na krst správny pohľad? Premýšľaj, prečo je taký dôležitý. w16.03 1:11, 12

Čo si takéto pozývanie vyžaduje od každého z nás? Musíme byť „harmonicky spojení“ s našimi bratmi a sestrami a spolupracovať s nimi. (Ef. 4:16) Dobré posolstvo o Kráľovstve chceme oznámiť čo najväčšiemu počtu ľudí, a preto musí byť naša činnosť dobre organizovaná. Na to slúžia aj pokyny, ktoré dostávame v zboroch. Po schôdzke pred službou oslovujeme ľudí, aby sme s nimi hovorili o Božom Kráľovstve. Toto posolstvo oznamujeme aj prostredníctvom biblických publikácií. Z času na čas sa zúčastňujeme aj na mimoriadnych kampaniach. Zapájaš sa do nich? Ak áno, spolupracuješ s miliónmi bratov a sestier na celom svete a rovnako s anjelmi, ktorí nám pomáhajú hlásať dobré posolstvo. (Zjav. 14:6) w16.03 3:4, 5

Biblia ukazuje, že v budúcnosti budú otvorené zvitky s pokynmi pre život v novom svete. Všetci vrátane vzkriesených sa pri štúdiu týchto zvitkov dozvedia, aká je Božia vôľa vzhľadom na nich. Zo zvitkov ešte lepšie pochopíme, ako Jehova uvažuje. Stále väčšie porozumenie Božieho Slova a to, čo sa dozvieme z nových zvitkov, povedie k tomu, že všetci sa budeme správať jeden k druhému s láskou a úctou. (Iz. 26:9) Bude to úžasný vzdelávací program, ktorý bude prebiehať pod dohľadom Kráľa, Ježiša Krista! Ak sa budeme riadiť „podľa toho, čo bolo napísané vo zvitkoch“, budeme žiť večne. A ak zostaneme verní v záverečnej skúške, Jehova nezmazateľne zapíše naše mená do „zvitku života“. To bude nádherná odmena! w16.03 4:19, 20

Skúsení starší vedia, že školiť bratov je potrebné už na začiatku ich dospievania. V zbore môžu dostávať úlohy, ktoré sú primerané ich veku. V neskorších rokoch dospievania sú mladí vystavení mnohým rozptyľujúcim vplyvom. Avšak vďaka školeniu, ktoré dostali už v ranej mladosti, sa možno budú ďalej usilovať o duchovné ciele. (Žalm 71:17) Keď chce starší motivovať brata, aby túžil slúžiť iným, nestačí mu len povedať, čo má robiť. Musí mu vysvetliť, prečo to má robiť. Tak napodobní Ježiša, Veľkého Učiteľa. Napríklad keď Ježiš poveroval svojich apoštolov, aby robili učeníkov, vysvetlil im, prečo majú poslúchnuť. Vyhlásil: „Dostal som všetku moc v nebi a na zemi.“ Potom dodal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov.“ ​(Mat. 28:18, 19) w15 15/4 2:5, 6

Byť kresťanom v starovekom Ríme bolo veľmi nebezpečné. Kristovi nasledovníci boli predmetom krutého prenasledovania. Rimania ich obviňovali, že založili požiar, ktorý v roku 64 n. l. zachvátil mesto. V takomto období plnom neistoty a napätia bol v Ríme druhýkrát uväznený apoštol Pavol. Prídu mu jeho bratia na pomoc? Možno si tým nebol úplne istý, lebo Timotejovi napísal: „Pri mojej prvej obhajobe sa nik nepostavil na moju stranu, ale všetci ma opustili.“ ​(2. Tim. 4:16) Napriek tomu si uvedomoval, že nezostal úplne bez pomoci. Dôveroval, že Jehova mu dá silu vytrvať i tentoraz a že bude pri ňom aj v akejkoľvek náročnej situácii v budúcnosti. Bol si tým taký istý, že hneď dodal: „Pán ma vyslobodí od každého zlého diela.“ ​(2. Tim. 4:18) Pavol vedel, že aj keby mu nikto z ľudí nedokázal pomôcť, na Jehovu a jeho Syna sa môže vždy spoľahnúť. w15 15/4 4:1 – 3

Satan vedel, že až Ježiš vyrastie, stane sa sľúbeným Mesiášom. Uvažoval tak, že keby usmrtil malé dieťa, zašiel by už priďaleko? Nie, Satan nemá žiadne morálne zábrany. Nezaváhal ani teraz. Čo urobil? Keď sa kráľ Herodes dozvedel, že astrológovia chcú zistiť, „kde je ten narodený kráľ Židov“, veľmi sa rozzúril. Rozhodol sa, že dieťa dá usmrtiť. (Mat. 2:1–3, 13) Aby mal istotu, že dieťa neostane nažive, dal v Betleheme a jeho okolí zabiť všetkých chlapcov do veku dvoch rokov. (Mat. 2:13–18) Ježiš tomuto hroznému krviprelievaniu unikol. Čo sa z tejto udalosti dozvedáme o našom nepriateľovi Satanovi? Je zjavné, že v jeho očiach ľudský život nemá žiadnu cenu. A dokonca nemá súcit ani s malými deťmi. Satan je naozaj „revúci lev“. (1. Petra 5:8) Nikdy nepodceňuj jeho krutosť! w15 15/5 1:10, 12, 13

Jehova nám dal krásny dar — schopnosť predstavovať si veci, ktoré sme nikdy nevideli. Vďaka tomu môžeme múdro plánovať a tešiť sa na to, čo nás čaká v budúcnosti. Jehova dokáže vidieť budúcnosť a v Písme nám na viacerých miestach ukazuje, čo je pred nami. Hoci to očami nevidíme, vieme si to predstaviť. Tak si posilňujeme vieru. (2. Kor. 4:18) Keď Anna uvažovala, ako bude vyzerať deň, keď vezme svojho syna Samuela do svätostánku, nebolo to iba snívanie. Jej predstavy mali reálny základ. Anna bola totiž rozhodnutá, že to urobí. A uvažovanie o tomto skutku ju posilňovalo, aby svoj sľub daný Jehovovi dodržala. (1. Sam. 1:22) Ak si predstavujeme, ako Boh splní svoje sľuby, vlastne premýšľame o niečom, čo sa určite stane. (2. Petra 1:19–21) Nepochybne aj mnohí ďalší Boží služobníci z biblických čias si vytvárali v mysli obrazy toho, čo Boh sľúbil. w15 15/5 3:1 – 3

Keď si predstavujeme, ako zbohatnúť, a zabúdame na Boha, môže nám to uškodiť. Ježiš vyrozprával príbeh, z ktorého vidno, aký smutný koniec čaká človeka, „ktorý si hromadí poklad pre seba, ale nie je bohatý voči Bohu“. (Luk. 12:16–21) Jehova sa teší, keď robíme to, čo sa mu páči. (Prísl. 27:11) Aj my sme šťastní, keď vieme, že nás schvaľuje, lebo si hromadíme „poklady v nebi“. (Mat. 6:20) A dobrý vzťah k Jehovovi je nepochybne ten najvzácnejší poklad, aký môžeme mať! Predstav si, koľko úzkosti to prináša, keď sa niekto snaží hromadiť si „poklady na zemi“. (Mat. 6:19) Ježiš povedal, že pre tých, ktorí si stále robia starosti o peniaze, bude ťažké dávať Božie Kráľovstvo na prvé miesto v živote. (Mat. 13:18, 19, 22) w15 15/5 4:15, 16

Ježiš robil s mocou od Boha množstvo ohromujúcich zázrakov. Dokázal vyliečiť nielen malomocenstvo, ale každú chorobu a každý neduh. Dnes lekári v niektorých prípadoch vykonávajú transplantáciu orgánov, aby pacientovi pomohli. No Ježiš chorú časť tela uzdravil. Navyše vyliečil ľudí okamžite a niekedy dokonca na diaľku. (Ján 4:46–54) Čo nám o Ježišovi prezrádzajú tieto úžasné zázraky? To, že ako náš nebeský Kráľ má jednak moc uzdraviť ľudí natrvalo a jednak po tom veľmi túži. Keď uvažujeme o skutkoch, ktoré pre druhých robil, máme istotu, že v novom svete sa na ňom splní toto biblické proroctvo: „Bude ľutovať poníženého a chudobného.“ ​(Žalm 72:13) Ježiš potom urobí to, po čom zo srdca túži — pomôže všetkým, ktorí trpia. w15 15/6 2:6

Milióny ľudí poznajú modlitbu Otčenáš naspamäť. Aj my sa na ňu často odvolávame vo zvestovateľskej službe, keď chceme vysvetliť, že Božie Kráľovstvo je skutočná vláda, ktorá spôsobí na zemi úžasné zmeny. Alebo poukazujeme na úvodnú vetu tejto modlitby, aby sme zdôraznili, že Boh má osobné meno, ktoré má byť posvätené, čiže sa s ním má zaobchádzať ako so svätým. (Mat. 6:9) Chcel Ježiš, aby sme túto modlitbu zakaždým opakovali od slova do slova, ako to robia takzvaní kresťania? Nie. Krátko predtým ako ju vyslovil, povedal: „Keď sa modlíte, nehovorte znovu a znovu to isté.“ ​(Mat. 6:7) Neskôr túto modlitbu zopakoval, ale inými slovami. (Luk. 11:1–4) Tým nám ukázal, o aké veci sa máme modliť, a stanovil poradie ich dôležitosti. Preto je modlitba Otčenáš vhodne nazvaná ako vzorová modlitba. w15 15/6 4:1, 2

Jehova nám dáva svojho mocného svätého ducha, ktorý nás posilní, aby sme odolali pokušeniu. Okrem toho nás vo svojom Slove a prostredníctvom zboru vopred upozorňuje na situácie, ktorým sa musíme vyhýbať. Napríklad nás varuje, aby sme nevenovali príliš veľa času, peňazí a energie získavaniu hmotných vecí, ktoré nutne nepotrebujeme. Bývalí priekopníci Espen a Janne majú dve deti. Espen hovorí: „Teraz, keď nemáme toľko času na teokratické činnosti ako predtým, sa často modlíme, aby sme neupadli do pokušenia. Prosíme Jehovu, aby nám pomáhal udržiavať si duchovnosť a horlivosť v službe.“ Ďalším pokušením, ktoré je dnes veľmi rozšírené, je pozeranie pornografie. Niektorí tomuto pokušeniu podľahli, lebo sa v mysli zaoberali tým, čo je zlé. No pornografii môžeme odolať, tak ako jej odolávajú tisíce našich bratov a sestier. (1. Kor. 10:13) w15 15/6 5:15, 16

Čo sa bude diať po zničení falošného náboženstva? V tom čase sa ukáže, čo je v našom srdci. Väčšina ľudí bude hľadať útočisko v rôznych organizáciách, ktoré sú prirovnané ku „skalným masívom vrchov“. Ale Boží služobníci sa budú utiekať do bezpečia, ktoré poskytuje Jehova. V období pokoja v prvom storočí, keď bolo súženie prerušené, nedošlo k masovému obráteniu Židov na kresťanstvo. Bol to čas, aby tí, ktorí už boli kresťanmi, dali najavo svoju poslušnosť a konali. Ani my by sme nemali očakávať, že v období, keď bude veľké súženie dočasne prerušené, sa k pravému uctievaniu pripojí množstvo ľudí. Skôr to bude príležitosť, aby všetci praví kresťania dokázali svoju lásku k Jehovovi a pomáhali Kristovým bratom. (Mat. 25:34–40) w15 15/7 2:7

Vyrastal si v prostredí, kde sa kládol dôraz na vernosť národu alebo regiónu? Je toto cítenie v tebe stále ukryté? Ako kresťania by sme nemali dovoliť, aby nacionalistické predsudky pokrivili náš pohľad na ostatných. Ale čo ak si uvedomíme, že máme negatívny názor na ľudí inej národnosti, kultúry, jazyka alebo rasy? V takom prípade bude veľmi užitočné rozjímať o tom, ako sa na nacionalizmus a predsudky pozerá Jehova. Určite stojí za námahu, aby si si v našich publikáciách vyhľadal články na túto tému a preštudoval si ich. Pros Jehovu o pomoc, aby si sa dokázal pozerať na ľudí tak, ako sa na nich pozerá on. (Rim. 12:2) Je to dôležité, lebo skôr či neskôr sa všetci Jehovovi služobníci dostanú do situácie, v ktorej si budú musieť zachovať dobré svedomie pred Jehovom a odlíšiť sa od svojho okolia — od svojich kolegov, spolužiakov, susedov, príbuzných a od iných. Musíme sa odlišovať! w15 15/7 3:14, 15

Jehova počúva naše úpenlivé prosby a rozumie nám, aj keď nám nikto iný nerozumie. Jeho odpoveď na naše modlitby je nádherným vyjadrením jeho neochvejnej lásky k nám. Z modlitieb zaznamenaných v Božom Slove sa môžeme veľa naučiť. Možno zistíme, že je veľmi užitočné uvažovať o týchto modlitbách na rodinnom uctievaní. Keď rozjímame o tom, ako sa Jehovovi služobníci v minulosti zverovali Bohu so svojimi najvnútornejšími pocitmi, môže to obohatiť naše modlitby. Zamysli sa napríklad nad Jonášovou kajúcnou modlitbou v bruchu veľkej ryby. (Jon. 1:17–2:10) Alebo uvažuj o Šalamúnovej úprimnej modlitbe pri zasvätení chrámu. (1. Kráľ. 8:22–53) Rozjímaj aj nad Ježišovou vzorovou modlitbou. (Mat. 6:9–13) Ale predovšetkým dbajme na to, aby sme „prosebné žiadosti“ predkladali Bohu pravidelne. Výsledkom bude, že „Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť [naše] srdce a [naše] myšlienkové sily“. (Fil. 4:6, 7) w15 15/8 1:11, 12

Určite bude potešením poslúchať pokyny Jehovovej organizácie, keď budeme skrášľovať zem či vyučovať vzkriesených. Ale čo ak dostaneme nejakú prácu, ktorá nám nebude príliš po vôli? Budeme sa snažiť vykonať ju čo najlepšie a s radosťou? Väčšina z nás určite odpovie, že áno. V súlade s tým si položme otázku: Podriaďujeme sa už teraz pokynom Božej organizácie? Ak áno, je to dôkaz, že sa pripravujeme na večný život pod Jehovovou vládou. Na život v novom svete sa pripravujeme nielen tým, že sa podriaďujeme pokynom Jehovovej organizácie, ale aj tým, že sa učíme spolupracovať s druhými a rozvíjať si spokojnosť. Ak už dnes spolupracujeme s Božou organizáciou — napríklad ak ochotne a s radosťou prijmeme úlohu, ktorú od bratov dostaneme —, rovnaký postoj budeme mať zrejme aj v novom svete. w15 15/8 3:6, 7

Zlá spoločnosť, ktorou sa Šalamún obklopil, viedla k tomu, že konal nemúdro a prestal uctievať Jehovu správnym spôsobom. (1. Kráľ. 11:1–6) Ak sa to stalo Šalamúnovi, môže sa to stať komukoľvek z nás. Preto by sme nemali ani len pomyslieť na to, že by sme vstúpili do manželstva s niekým, kto nemiluje Jehovu! Ale čo ak už niekto žije v manželstve a začne slúžiť Jehovovi, zatiaľ čo jeho partner nie? Biblia hovorí: „Vy, manželky, buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek.“ ​(1. Petra 3:1) Hoci tieto slová sú adresované kresťanským manželkám, rovnako platia aj pre kresťanských manželov, ktorých manželky neuctievajú Jehovu. Biblická rada je jasná: buď dobrým manželom či manželkou a ži v súlade s Božími vysokými normami pre manželstvo. Keď potom tvoj manželský partner uvidí, že si sa zmenil k lepšiemu, možno aj on prijme pravdu. Stalo sa to už v nejednej rodine. w15 15/8 4:15, 16

Niektoré choroby sa dnes nedajú vyliečiť. Preto musíme byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o liečbu, ktorá údajne prináša úžasné výsledky, ale neexistujú na to hodnoverné dôkazy. Apoštol Pavol napísal: „Nech sa vaša rozumnosť stane známou všetkým ľuďom.“ ​(Fil. 4:5) Podľa týchto slov by sme mali byť vyrovnaní a nevenovať svojmu zdraviu príliš veľa času. Mohlo by to viesť k tomu, že by sme zanedbávali duchovné činnosti a sústreďovali sa len sami na seba. (Fil. 2:4) Uvedomujeme si, že v tomto svete nebudeme mať dokonalé zdravie. Preto by sme nemali mať v súvislosti so zdravím prehnané očakávania. To, na čo by sme sa mali zamerať, je služba Jehovovi. (Fil. 1:10) Pokiaľ ide o starostlivosť o zdravie a podobné oblasti, musíme sa rozhodovať sami za seba a prijať zodpovednosť, ktorá z toho vyplýva. w15 15/9 2:8, 10

Jehova je „Boh pravdy“. (Žalm 31:5) Miluje svoje deti a s radosťou necháva žiariť svetlo pravdy, aby ich viedlo v každej oblasti života vrátane uctievania. Akú pravdu nám Boh dáva poznať a prečo je to dôkaz jeho lásky k nám? Jehova nám predovšetkým dáva poznať pravdu o sebe. Oznamuje nám svoje meno, ktoré sa v Biblii vyskytuje častejšie než ktorékoľvek iné meno. Tým sa k nám približuje. (Jak. 4:8) Odhaľuje nám tiež svoje vlastnosti, teda akým je Bohom. Pri pozorovaní vesmíru si môžeme uvedomovať jeho veľkú moc a múdrosť. A zo štúdia Biblie sa dozvedáme o jeho spravodlivosti a najmä o jeho nesmiernej láske. (Rim. 1:20) Je ako otec, ktorý je nielen silný a múdry, ale aj spravodlivý a milujúci. Preto nie je ťažké vytvoriť si k nemu blízky osobný vzťah. w15 15/9 4:8, 9

Mnohí si myslia, že medzi konaním ľudí a konaním Boha nie je žiadna spojitosť. Niektorí sú presvedčení, že Boh sa nezaujíma o to, čo sa s ľuďmi deje. Keď v novembri 2013 supertajfún Haiyan zničil centrálnu časť Filipín, starosta jedného mesta povedal: „Kladiem si otázku, kde bol vtedy Boh.“ Niektorí konajú tak, akoby Boh nevidel, čo robia. (Iz. 26:10, 11; 3. Jána 11) Sú ako tí, o ktorých apoštol Pavol povedal: „Odmietli uznať Boha.“ ​(Rim. 1:28, Slovenský ekumenický preklad) Títo ľudia „boli plní všetkej nespravodlivosti, skazenosti, žiadostivosti, zla“. (Rim. 1:29) A ako je to s nami? Na rozdiel od mnohých ľudí my si uvedomujeme, že Jehova si všíma, čo robíme. No vnímame aj to, že sa o nás zaujíma a podporuje nás? Vidíme vo svojom živote jeho ruku? w15 15/10 1:1 – 3

Výborný spôsob, ako dať najavo svoju vieru, je zvestovanie dobrého posolstva. Prečo sa to dá povedať? Táto činnosť si vyžaduje, aby sme verili, že koniec príde presne v čase, ktorý stanovil Boh, a že sa neoneskorí. (Hab. 2:3) Jedným zo spôsobov, ako môžeme zmerať silu našej viery, je zamyslieť sa, koľko času a síl sme ochotní venovať službe. Robíme všetko, čo môžeme? Hľadáme možnosti, ako zvestovať ešte viac? (2. Kor. 13:5) Keď robíme „verejné vyhlásenie na záchranu“, je to silný dôkaz, že v srdci máme vieru. (Rim. 10:10) Naša viera sa prejaví aj v tom, ako sa vyrovnávame s problémami, ktoré prináša každodenný život. Keď nás postihne choroba, zažívame sklamanie, skľúčenosť, chudobu alebo iné problémy, ktoré sú pre nás skúškou, môžeme veriť, že Jehova a jeho Syn nám poskytnú „pomoc v pravý čas“. (Hebr. 4:16) Takú dôveru môžeme dať najavo tak, že sa modlíme o pomoc v každej záležitosti, nielen v duchovných veciach. w15 15/10 2:12 – 14

Možno sa dostaneš do situácie, keď nebudeš môcť mať pri sebe Bibliu. Nič ti však nemôže zabrániť v rozjímaní o tom, čo si pamätáš, napríklad o obľúbených biblických veršoch a o slovách piesní Kráľovstva. (Sk. 16:25) A Boží duch ti pripomenie, čo si si predtým naštudoval. No pripraviť sa môžeš už teraz, napríklad tak, že si vyhradíš čas na čítanie a rozjímanie o kapitolách z týždenného čítania Biblie. Vyhraď si aj čas na rozjímanie o tom, čo hovoril a robil Ježiš. (Rim. 10:17; Hebr. 12:2; 1. Petra 2:21) Boží ľud má k dispozícii knihu, ktorá v chronologickom poradí opisuje udalosti z Ježišovho života na zemi. Je to výborná pomôcka, lebo v každej kapitole sú aj odkazy na tú istú správu v ostatných evanjeliách, ktoré si môžeš prečítať a rozjímať o nich. (Ján 14:6) w15 15/10 4:11, 12

Ježiš bol pre svojich apoštolov milujúcim a verným priateľom. V tých časoch nebolo zvykom, aby sa pán rozprával s otrokmi o svojich názoroch a pocitoch. Ale Ježiš nezaobchádzal s apoštolmi ako s otrokmi. Trávil s nimi čas, dokázal sa im otvoriť a pozorne ich počúval, keď mu hovorili, čo si myslia a ako sa cítia. (Mar. 6:30–32) Takáto dôverná komunikácia viedla k tomu, že medzi nimi vzniklo vrúcne priateľstvo, a pripravila apoštolov na budúce úlohy, ktoré ich v službe Bohu čakali. Ježiš chcel, aby jeho milovaní učeníci a priatelia zažívali radosť, akú prináša život naplnený službou Jehovovi. Preto ich viedol k tomu, aby sa horlivo podieľali na zvestovateľskej činnosti a robili učeníkov. S láskou ich uisťoval, že im bude vždy pomáhať. (Mat. 28:19, 20) w15 15/11 2:3, 5

Láska je dominantnou vlastnosťou Boha Jehovu. (1. Jána 4:16) Prvý, koho stvoril, bol Ježiš. Miliardy rokov žil so svojím milujúcim Otcom v nebi a učil sa od neho. (Kol. 1:15) Počas celej svojej existencie vrátane života na zemi dokazoval, že dokonale pozná svojho Otca. A jeho lásku napodobňuje stále. Preto si môžeme byť istí, že vláda Jehovu i Ježiša sa bude vždy vyznačovať láskou. Keď Ježiš dostal otázku, ktoré je najväčšie prikázanie v Zákone, odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ ​(Mat. 22:37–39) Všimni si, že Ježiš zaradil lásku k blížnemu hneď za lásku k Jehovovi. Z toho vidíme, aké je dôležité prejavovať lásku vo všetkých našich vzťahoch. w15 15/11 4:1 – 3

Boh začal s ľuďmi komunikovať aj v iných jazykoch než v hebrejčine. Po návrate z babylonského zajatia niektorí Židia hovorili po aramejsky. Možno práve preto Jehova viedol svojím duchom prorokov Daniela a Jeremiáša a kňaza Ezdráša, aby časti svojich kníh zapísali v aramejčine. Keď si Alexander Veľký podmanil značnú časť vtedajšieho sveta, stala sa medzinárodným jazykom hovorová gréčtina koiné. Začali ňou hovoriť aj mnohí Židia, čo viedlo k tomu, že Hebrejské Písma boli preložené do gréčtiny. Bol to nielen prvý preklad Biblie, ale aj jeden z najdôležitejších. Je známy ako Septuaginta. Predpokladá sa, že na ňom pracovalo celkovo 72 učencov. Keďže do tejto práce bolo zapojených toľko prekladateľov, výsledkom boli odlišné štýly podania. Niektorí sa rozhodli pre doslovný spôsob prekladu, iní pre voľnejší. Napriek tomu sa grécky hovoriaci Židia a neskôr i kresťania pozerali na Septuagintu ako na Božie Slovo. w15 15/12 1:4 – 6

Prečo Jakub povedal tieto slová? Dozvieme sa to, keď si prečítame šiesty verš: „Jazyk je oheň.“ Jazyk predstavuje našu schopnosť hovoriť. A tak ako oheň, aj reč môže narobiť veľké škody. V Biblii sa dokonca píše, že „smrť i život sú v moci jazyka“. (Prísl. 18:21) Samozrejme, neprestaneme rozprávať len preto, aby sme niekomu neublížili, tak ako neprestaneme používať oheň, aby sme nespôsobili nejakú škodu. Najdôležitejšie je ovládať sa. Ak máme oheň pod kontrolou, môžeme ho použiť, aby sme si niečo uvarili, zohriali sa alebo si posvietili v tme. A ak krotíme svoj jazyk, môžeme použiť jeho moc na to, aby sme chválili Boha a povzbudzovali druhých. (Žalm 19:14) Schopnosť vyjadrovať myšlienky a pocity — či už rečou, alebo posunkami — je pozoruhodným darom od Boha. Tento dar by sme mali používať tak, aby sme druhých budovali, a nie im ubližovali. (Jak. 3:9, 10) w15 15/12 3:1 – 3

Je logické domnievať sa, že Lukáš poskytoval Pavlovi a jeho misionárskym druhom lekárske rady a staral sa o ich zdravie. Prečo to bolo potrebné? Lebo aj Pavol počas cesty ochorel. (Gal. 4:13) Lukášova starostlivosť bola v súlade s Ježišovými slovami: „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ ​(Luk. 5:31) Biblia neuvádza, kde alebo kedy Lukáš získal lekárske vzdelanie. Pavol sa o ňom ako o lekárovi zmieňuje vo svojom liste kresťanom do Kolos, lebo ho poznali. Preto je možné, že Lukáš získal vzdelanie v lekárskej škole v Laodicei, ktorá ležala v blízkosti Kolos. Určite nebol nejakým amatérskym liečiteľom, ktorý by sypal z rukáva jednu zdravotnícku radu za druhou. Bol vyštudovaným odborníkom. Vieme to jednak z toho, že vo svojom evanjeliu a v knihe Skutky používa presné lekárske termíny, a jednak z toho, že pri opise Ježišovho života sa sústreďuje na mnoho prípadov zázračného uzdravenia. w15 15/12 4:11, 12

Keď Jehova z lásky poslal svojho jednosplodeného Syna na zem, dal nám ten najväčší možný dar! (Ján 3:16; 1. Jána 4:9, 10) Apoštol Pavol ho označil ako Boží „neopísateľný veľkorysý dar“. Vedel, že dokonalá Kristova obeť je zárukou splnenia všetkých nádherných Božích sľubov. (2. Kor. 1:20) Preto „neopísateľný veľkorysý dar“ zahŕňa nielen Ježišovu obeť, ale aj všetku dobrotu a vernú lásku, ktorú nám Jehova prostredníctvom Ježiša prejavuje. Tento dar je taký úžasný, že sa slovami ani nedá opísať. Ako by sme naň mali reagovať? A k čomu by sme mali byť na základe tohto daru podnietení? Cítiš, že by si mal prehodnotiť svoje konanie alebo možno úplne zmeniť svoj život? Chcel by si byť k druhým láskavejší a štedrejší a odpustiť každému, kto ti nejako ublížil? Pamätaj, že Jehovov dar výkupného je oveľa väčší než akýkoľvek dar, ktorý sme kedy dostali. (1. Petra 3:18) w16.01 2:1, 2, 4, 5

Tí, ktorých sa tieto slová týkajú, si možno kladú otázky: Prečo si ma Boh vybral? Prečo práve mňa a nie niekoho iného? Niektorí dokonca pochybujú, či sú toho hodní. To, čo však nespochybňujú, je fakt, že Jehova si ich vybral. Ich srdce prekypuje radosťou a vďačnosťou. Cítia to isté čo Peter, ktorý pod vplyvom svätého ducha napísal: „Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, lebo podľa svojho veľkého milosrdenstva nám dal nové zrodenie k živej nádeji vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych, k neporušiteľnému a nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu. Je vyhradené v nebesiach pre vás.“ ​(1. Petra 1:3, 4) Keď pomazaní čítajú tieto slová, vôbec nepochybujú, že ich nebeský Otec sa prihovára im. w16.01 3:11, 12