Október

Prvých pomazaných začal Jehova vyberať krátko po smrti Ježiša a jeho vzkriesení. Zdá sa, že všetci kresťania žijúci v prvom storočí boli pomazaní. V priebehu nasledujúcich storočí až do začiatku posledných dní žilo na zemi mnoho ľudí, ktorí tvrdili, že nasledujú Krista. Ale drvivá väčšina z nich boli kresťania len podľa mena. Ježiš ich prirovnal k burine. No aj v tej dobe sa niektorí jednotlivci dokázali ako verní a Jehova ich pomazal svätým duchom. Ježiš o nich hovoril ako o „pšenici“. (Mat. 13:24–30) Aj v týchto posledných dňoch Jehova stále vyberá tých, ktorí patria do počtu 144 000. Kto z nás môže spochybňovať, či Boh koná múdro, keď sa tesne pred koncom rozhodol vyberať ďalších pomazaných? (Iz. 45:9; Dan. 4:35; Rim. 9:11, 16) Určite sa nechceme podobať nespokojným robotníkom, ktorí sa sťažovali na svojho pána, že dal všetkým rovnakú odmenu, aj tým, ktorí odpracovali na jeho vinici len poslednú, jedenástu hodinu. (Mat. 20:8–15) w16.01 4:15

Dnes od nás Boh nič také nežiada. Ale očakáva, že ho budeme poslúchať, aj keď niektorým jeho pokynom možno celkom nerozumieme alebo je pre nás ťažké sa nimi riadiť. Vieš si spomenúť na nejaký konkrétny príklad? Niektorí z nás považujú za náročné chodiť do služby, lebo sme možno nesmelí a je pre nás neprirodzené oslovovať cudzích ľudí. Pre iných je možno ťažké odlišovať sa, napríklad v škole alebo v práci. (2. Mojž. 23:2; 1. Tes. 2:2) Máš aj ty niekedy pocit, akoby si s námahou stúpal na vrch v krajine Mória, lebo niektoré úlohy sa ti zdajú nad tvoje sily? Ak áno, Abrahámov príklad a jeho viera ti môže dodať odvahu. Keď premýšľame o verných Božích služobníkoch z minulosti, podnecuje nás to, aby sme ich napodobňovali a utužovali si priateľstvo s Jehovom. (Hebr. 12:1, 2) w16.02 1:3, 14

Saul bol odhodlaný zabiť Dávida, a tak sa Jonatán musel rozhodnúť, komu bude verný. Hoci uzavrel zmluvu s Dávidom, podriaďoval sa aj svojmu otcovi. Uvedomoval si, že Boh je s Dávidom, nie so Saulom. Preto sa rozhodol, že prejaví vernosť Dávidovi. Poradil mu, aby sa ukryl, a potom sa zaňho u Saula prihovoril a pripomenul mu, prečo si Dávid nezaslúži smrť. (1. Sam. 19:1–6) Ak si nedáme pozor, lojálnosť voči národu, škole či nejakému športovému tímu by mohla oslabiť našu vernosť Bohu. Pozrime sa, čo sa stalo Henrymu, ktorý rád hráva šach. Študenti z jeho školy pravidelne vyhrávali šachové turnaje a aj on chcel prispieť k ďalšiemu víťazstvu. Priznáva: „Postupne sa mi škola stala prednejšou ako vernosť Bohu. Pre šachové partie, ktoré sa hrávali každý víkend, som zanedbával službu Bohu. A tak som sa rozhodol, že zo šachového klubu vystúpim.“ ​(Mat. 6:33) w16.02 3:10, 12

Ak si mladý a chceš sa dať pokrstiť, je niekoľko spôsobov, ako môžeš zistiť, či toto rozhodnutie vychádza z tvojho srdca. Prejaví sa to napríklad na tvojich modlitbách. Z toho, ako často sa modlíš a nakoľko konkrétne sú tvoje modlitby, môžeš vidieť, aký blízky vzťah máš k Jehovovi. (Žalm 25:4) Jehova na naše modlitby často odpovedá tak, že upriami našu pozornosť na svoje Slovo. To, s akým úsilím študuješ Bibliu, je preto ďalším ukazovateľom, či sa chceš približovať k Jehovovi a slúžiť mu celým srdcom. (Joz. 1:8) Opýtaj sa sám seba: Nakoľko konkrétne sú moje modlitby? Mám pravidelné osobné štúdium Biblie? A keď máte doma rodinné uctievanie, opýtaj sa: Ochotne sa na ňom zúčastňujem? Keď si na tieto otázky odpovieš, uvidíš, či rozhodnutie dať sa pokrstiť vychádza z tvojej vlastnej túžby slúžiť Bohu. w16.03 1:11, 13

Každý z nás si s nadšením číta Ročenku, v ktorej sa uvádza, aké výsledky prinieslo naše spoločné úsilie. Jednota je zjavná aj z toho, že na regionálnych, zvláštnych a medzinárodných zjazdoch odznievajú rovnaké myšlienky. Jehova nás tam prostredníctvom prejavov, drám a scénok láskavo povzbudzuje, aby sme mu slúžili celou dušou. Zjednocuje nás aj to, že všetci slávime Pamätnú slávnosť každý rok 14. nisana po západe slnka. Keď sme na nej prítomní, poslúchame Ježišov príkaz a dávame najavo, že si ceníme Božiu nezaslúženú láskavosť. (1. Kor. 11:23–26) Tejto významnej udalosti predchádza niekoľkotýždňová kampaň, počas ktorej sa snažíme pozvať čo najviac ľudí. Vďaka tomu, že vzájomne spolupracujeme, dokážeme upriamiť pozornosť miliónov ľudí na Jehovu a niektorým z nich pomôcť, aby ho aj oni začali chváliť. w16.03 3:4, 6, 7

Bratia, ktorí sa školia, aby slúžili v zbore, by sa mali učiť uvažovať vo svetle biblických zásad. Predstav si, že starší požiada brata, aby sa staral o vchod do sály Kráľovstva a udržiaval ho vždy čistý a v takom stave, aby neprišlo k úrazu. Predtým mu môže prečítať slová v Títovi 2:10 a vysvetliť, ako bude touto prácou „zdobiť učenie nášho Záchrancu, Boha“. Môže ho tiež poprosiť, aby sa zamyslel, aký úžitok táto práca prinesie vekovo starším členom zboru. Vďaka takýmto rozhovorom sa školený brat naučí, že je dôležité myslieť viac na ľudí než na pravidlá. Bude mať radosť, keď uvidí, aký osoh majú z jeho práce bratia a sestry v zbore. Keď brat uplatní rady, ktoré dostal, starší by ho mal vždy pochváliť. Úprimná pochvala je pre človeka ako voda pre rastlinku. Prispieva k tomu, že sa mu duchovne darí a robí ďalšie pokroky. w15 15/4 2:7, 8

Ocitol si sa niekedy v ťažkej situácii a mal si pocit, že si na to sám? Možno si stratil zamestnanie, prežívaš tlak v škole, máš zdravotné ťažkosti alebo si v inej skúške. Prosil si druhých o pomoc, ale prinieslo ti to len ďalšie sklamanie, lebo nikto ti nepomohol. Je pravda, že niektoré problémy ľudia ani nedokážu vyriešiť. Čo robiť v takej chvíli? Biblia radí: „Dôveruj Jehovovi.“ ​(Prísl. 3:5, 6) Nie sú to len prázdne slová? Určite nie! Z viacerých biblických príbehov vidno, že pomoc od Jehovu je skutočná. Preto ak ti druhí nepomôžu, keď to potrebuješ, nezatrpkni. Pozeraj sa na svoju situáciu tak ako Pavol — ako na príležitosť úplne sa spoľahnúť na Jehovu a osobne zažiť jeho láskyplnú starostlivosť. Posilníš si tým dôveru v Jehovu a tvoj vzťah k nemu bude ešte bližší. w15 15/4 4:3 – 5

Jediný spôsob, ako Satan môže obrátiť ľudí proti milujúcemu Bohu, Jehovovi, je ten, že ich oklame. (1. Jána 4:8) Klame ľudí, takže si neuvedomujú „svoje duchovné potreby“. Myslia si, že nepotrebujú mať vzťah k Bohu. (Mat. 5:3) Zaslepuje „mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi, ktorý je obrazom Boha“. Najúčinnejším prostriedkom, ktorým Satan klame ľudí, je falošné náboženstvo. Dobre vie, že Jehova „vyžaduje výlučnú oddanosť“. (2. Mojž. 20:5) Preto sa iste zlomyseľne teší, keď vidí, ako ľudia uctievajú svojich predkov, prírodu, zvieratá — skrátka hocičo, len nie Jehovu. Dokonca aj tí, ktorí si myslia, že uctievajú Boha správnym spôsobom, sú v zajatí falošných náuk a bezcenných tradícií. Sú v žalostnom stave podobne ako ľudia, ktorých Jehova prosil: „Prečo sa namáhate s tým, čo nevedie k nasýteniu? Pozorne ma počúvajte a... nech vaša duša nájde najväčšie potešenie v tučnote.“ ​(Iz. 55:2) w15 15/5 1:14, 15

Ábel nevedel presne, ako sa tento sľub splní. Ale určite o ňom veľa premýšľal. Možno si kládol otázku, komu bude rozmliaždená päta a kto pomôže ľuďom, aby znovu získali dokonalosť, ktorú mali Adam s Evou, skôr ako zhrešili. Ábel veril v splnenie Božieho sľubu. Preto Jehova prijal jeho obeť. (1. Mojž. 4:3–5; Hebr. 11:4) Noach vďaka svojej viere prežil potopu. (Hebr. 11:7) Potom ho viera podnietila, aby obetoval Bohu zvieracie obete. (1. Mojž. 8:20) Po potope sa však ľudská spoločnosť opäť skazila. Začal vládnuť Nimród, ktorý chcel, aby sa ľudia vzbúrili proti Bohu. (1. Mojž. 10:8–12) Ale Noach si udržal svoju vieru a nádej. Tak ako Ábel, aj on si bol istý, že jedného dňa Boh oslobodí ľudí z otroctva hriechu a smrti. Veril, že príde čas, keď už nebudú žiadni krutí vládcovia. Keď o tom premýšľal, určite ho to veľmi povzbudzovalo. Aj my si môžeme predstavovať, aký nádherný bude život v takých podmienkach. Ten čas je už veľmi blízko! (Rim. 6:23) w15 15/5 3:4, 6

Keby sme nebojovali proti úzkostlivým myšlienkam, mohlo by nám to fyzicky i duchovne uškodiť. Dôverujme Jehovovi a nezabúdajme na slová dnešného denného textu. Preto ak ťa niečo trápi, zdôver sa niekomu, kto slúži Jehovovi a kto ťa dobre pozná. Rodič, manželský partner alebo dobrý priateľ ťa môže povzbudiť, aby si dôveroval Jehovovi, a to zmierni tvoju úzkosť. Ak nás trápia úzkostlivé myšlienky, môžeme si byť istí, že Jehova nám rozumie lepšie ako ktokoľvek iný. Pavol napísal: „O nič sa úzkostlivo nestarajte, ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Fil. 4:6, 7) Teda ak sa trápiš, mysli na to, ako ti Jehova pomáha, aby bol tvoj vzťah k nemu stále silný. Môže na to použiť tvojich bratov a sestry, zborových starších, verného otroka, anjelov a Ježiša. w15 15/5 4:16, 17

Severne od jeruzalemského chrámu bol rybník známy ako Betzata. Zhromažďovalo sa tam množstvo ľudí s najrôznejšími chorobami, lebo verili, že budú zázračne uzdravení. Na tomto mieste si Ježiš všimol muža, ktorý bol chorý dlhšie, než žil on na zemi. So súcitom k nemu pristúpil a opýtal sa ho, či chce byť uzdravený. (Ján 5:6–9) Muž odpovedal okamžite. Chcel byť uzdravený, no nevedel ako, keďže nemal nikoho, kto by mu pomohol dostať sa do rybníka. Vtom mu Ježiš povedal, aby urobil niečo, čo si tento muž nevedel ani len predstaviť — aby vstal z lôžka a začal chodiť. Muž poslúchol, vstal a začal chodiť! Nie je to dojímavá ukážka toho, čo bude robiť Ježiš v novom svete? Z tohto zázraku sa tiež dozvedáme, že Ježiš je súcitný. Hľadal tých, ktorí potrebovali pomoc. Jeho príklad by nás mal podnecovať, aby sme aj my stále hľadali v našich obvodoch ľudí, ktorých trápi, čo sa deje vo svete. w15 15/6 2:8 – 10

Slová „náš Otče“, nie „môj Otče“, nám pripomínajú, že sme súčasťou „spoločenstva bratov“, ktorí majú medzi sebou pravú lásku. (1. Petra 2:17) Je to naozaj jedinečná česť! Pomazaní kresťania, ktorí boli splodení svätým duchom ako Boží synovia a majú nádej žiť v nebi, oprávnene oslovujú Jehovu ako Otca v tom najplnšom zmysle slova. (Rim. 8:15–17) Kresťania, ktorí majú nádej na večný život na zemi, môžu tiež oslovovať Jehovu ako Otca. Prečo? Lebo je ich Životodarca a s láskou im poskytuje všetko, čo potrebujú. No v pravom zmysle slova sa Božími deťmi stanú až potom, keď dosiahnu dokonalosť a v záverečnej skúške sa dokážu ako verní. (Rim. 8:21; Zjav. 20:7, 8) Rodičia dajú svojim deťom krásny dar, keď ich naučia modliť sa a pomôžu im pozerať sa na Jehovu ako na starostlivého nebeského Otca. Vďaka tomuto daru si môžu rozvinúť vrúcny a blízky vzťah k Jehovovi. w15 15/6 4:4 – 6

Ako môžeme žiť v súlade s prosbou „osloboď nás od toho zlého“? Nesmieme byť „časťou [Satanovho] sveta“ a nesmieme „milovať [Satanov] svet ani veci vo svete“. (Ján 15:19; 1. Jána 2:15–17) Je to neustály boj. Aká to bude úľava, keď Jehova vypočuje túto prosbu a odstráni Satana i jeho zlý svet! Nezabúdajme však, že Satan „má veľký hnev, vediac, že má krátky čas“. Všemožne sa pokúša o to, aby sme prestali slúžiť Jehovovi. Preto musíme Jehovu stále prosiť, aby nás od neho oslobodil. (Zjav. 12:12, 17) Túžiš žiť vo svete, ktorý nebude ovládať Satan? Ak áno, potom stále pros o to, aby prišlo Božie Kráľovstvo, aby bolo posvätené Božie meno a aby sa na zemi diala Božia vôľa. Spoliehaj sa na Jehovu, že sa postará o tvoje duchovné i telesné potreby. A buď pevne rozhodnutý žiť v súlade so vzorovou modlitbou. (Mat. 6:9–13) w15 15/6 5:12, 17, 18

Hoci presne nevieme, čo všetko sa v tom čase skúšok stane, môžeme očakávať, že sa niečoho budeme musieť vzdať. Ak chceli kresťania v prvom storočí prežiť, museli sa zmieriť so stratou majetku a znášať ťažkosti. (Mar. 13:15–18) Budeme i my verne slúžiť Jehovovi aj v prípade, že prídeme o majetok? Budeme ochotní urobiť čokoľvek, aby sme dokázali svoju vernosť Jehovovi? V tom čase budeme jedinou skupinou, ktorá bude napriek všetkým ťažkostiam naďalej uctievať nášho Boha, tak ako kedysi prorok Daniel. Vieš si to predstaviť? (Dan. 6:10, 11) Vo veľkom súžení už nebudeme zvestovať „dobré posolstvo o kráľovstve“, lebo čas na to vyhradený sa skončil a „príde koniec“. (Mat. 24:14) Budeme oznamovať zdrvujúce posolstvo o nastávajúcom súde. Jeho súčasťou bude možno i to, že Satanov svet končí a bude zničený. w15 15/7 2:3, 8, 9

Nemali by sme byť prekvapení, že nás svet nenávidí za našu neutralitu, lebo Ježiš nás pred tým varoval. Väčšina odporcov nechápe dôležitosť sporných otázok, ktoré súvisia s kresťanskou neutralitou. Pre nás je však vernosť Božiemu Kráľovstvu nanajvýš dôležitá. Ak chceme zachovať vernosť Jehovovi, musíme byť pevní napriek hrozbám odporcov. (Dan. 3:16–18) Strachu z človeka môžu podliehať ľudia v každom veku. No ísť proti prúdu môže byť ťažké najmä pre mladých. Rodičia, keď vaše deti musia riešiť problémy, ako je napríklad zdravenie zástavy alebo účasť na nacionalistických oslavách, pomôžte im. Na rodinnom uctievaní im ukážte, ako sa na tieto veci pozerá Jehova. Vďaka tomu získajú odvahu zvládnuť náročné situácie. Naučte ich, ako môžu svoj postoj vysvetliť jasne a s úctou. (Rim. 1:16) Ak to bude potrebné, porozprávajte sa aj s ich učiteľmi a vysvetlite im, čomu veríte. w15 15/7 3:15, 16

Nezaslúžený dar v podobe Ježišovej výkupnej obete sme dostali preto, aby sme „získali život“. (1. Jána 4:9) Apoštol Pavol pri opise tohto mimoriadneho prejavu Božej lásky uviedol: „Kristus zomrel v ustanovený čas za bezbožných ľudí, kým sme ešte boli slabí. Lebo sotva niekto zomrie za spravodlivého; za dobrého sa azda ešte niekto odhodlá zomrieť. Ale Boh nám odporúča svoju lásku tým, že Kristus zomrel za nás, kým sme ešte boli hriešnikmi.“ ​(Rim. 5:6–8) Tento najväčší prejav Božej lásky otvoril ľudstvu príležitosť získať priaznivé postavenie pred Jehovom. Výkupná obeť je teda dôkazom Jehovovej lásky k ľudstvu. Ak verne slúžime Jehovovi, môžeme si byť istí, že sa budeme môcť tešiť z nádherného života v novom svete. Preto by sme sa mali na výkupné pozerať ako na najväčší dôkaz Božej neochvejnej lásky k nám! w15 15/8 1:13, 15

Možnosť žiť pod vládou Kráľovstva je hodná akéhokoľvek úsilia. Preto sa už teraz snažíme spolupracovať s Jehovovou organizáciou a plniť si úlohy, ktoré od nej dostávame. Niekedy sú s tým spojené aj určité zmeny. Napríklad viacerí členovia rodiny Bétel v Spojených štátoch boli pridelení do iných foriem služby celým časom. Niektorí cestujúci dozorcovia a ich manželky boli pre pokročilý vek alebo pre iné dôvody vymenovaní za zvláštnych priekopníkov. Ak sme aj my dostali nové úlohy, usilujeme sa byť s nimi spokojní, prosíme Boha o pomoc a robíme v službe, čo môžeme. Tak už v týchto kritických posledných dňoch zažívame radosť a mnoho požehnaní. (Prísl. 10:22) A ako to bude v novom svete? Možno máme vysnívané miesto, kde by sme radi bývali. Ale čo ak budeme požiadaní, aby sme bývali niekde inde? Nech už budeme žiť kdekoľvek a robiť čokoľvek, budeme mať všetky dôvody, aby sme boli vďační, spokojní a šťastní. w15 15/8 3:8

Noach netúžil po tom, aby si našiel priateľov medzi skazenými ľuďmi, ani nevyhľadával spoločnosť tých, ktorí nemilovali Jehovu. Spolu s ďalšími siedmimi členmi rodiny usilovne staval koráb, čo bola práca, ktorú mu zveril Boh. Okrem toho bol „hlásateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Za priateľov mal najbližších členov rodiny. Všetci boli naplno zamestnaní činnosťou, ktorá sa páčila Bohu. Vďaka tomu prežili potopu. Sme vďační, že Noach, jeho manželka a ich traja synovia spolu s manželkami verne slúžili Jehovovi, lebo všetci sme ich potomkami. Podobne konali aj verní a poslušní kresťania v prvom storočí. Ani oni si nevyberali priateľov spomedzi ľudí, ktorí nemilovali Jehovu. Prežili zničenie Jeruzalema a židovského systému vecí, ku ktorému došlo v roku 70 n. l. (Luk. 21:20–22) w15 15/8 4:17, 18

Nie každá zábava prináša úžitok. A nebolo by dobré ani to, keby sme jej venovali príliš mnoho času. Ako nám môže svedomie pomôcť, aby sme si vyberali vhodnú zábavu? V Biblii nachádzame varovanie pred správaním, ktoré je označené ako „skutky tela“. Patrí k nim „smilstvo, nečistota, voľné správanie, modlárstvo, pestovanie špiritizmu, nepriateľstvá, spory, žiarlivosť, výbuchy hnevu, sváry, rozdelenia, sekty, závisť, pijatiky, hýrenia a podobné veci“. Pavol napísal, že „tí, čo konajú také veci, nezdedia Božie kráľovstvo“. (Gal. 5:19–21) Pri úvahe o týchto slovách si položme otázku: Vedie ma moje svedomie k tomu, aby som sa vyhýbal športom, v ktorých sa prejavuje agresivita, súperenie, nacionalizmus či násilie? Ozve sa môj vnútorný hlas, keď som v pokušení pozrieť si film, v ktorom sú pornografické scény alebo ktorý vykresľuje nemravnosť, opilstvo a špiritizmus ako niečo neškodné? w15 15/9 2:11, 12

Z Biblie sa dozvedáme, že ľudia neboli stvorení tak, aby boli nezávislí od Boha a vládli si sami. Nerešpektovanie tejto základnej pravdy vždy povedie k smutným následkom. Na druhej strane, ak sa podriadime Božej autorite, povedie to k nášmu šťastiu a budeme sa tešiť z pokoja a jednoty. To, že nám Jehova dáva spoznať túto dôležitú pravdu, je dôkazom jeho lásky k nám. Milujúcemu otcovi leží na srdci budúcnosť jeho detí a chce, aby mal ich život skutočný zmysel. Je smutné, že väčšina ľudí sa bojí budúcnosti a usilujú sa o veci, ktoré im neprinesú trvalý úžitok. (Žalm 90:10) No my sa cítime ako milované deti, lebo Jehova nám sľubuje nádhernú budúcnosť. Vďaka tomu má náš život hlboký zmysel. w15 15/9 4:10, 11

V ranej histórii izraelského národa ľudia mali možnosť vidieť a počuť o tom, ako Boh konal v prospech tohto národa. Jehova svoj ľud zázračne vyslobodil z Egypta a potom mu dával víťazstvo nad jedným kráľom za druhým. (Joz. 9:3, 9, 10) Keďže nepriatelia odmietli uznať, že za Izrael bojuje sám Boh, utrpeli porážku. Neskôr mal veľa príležitostí vidieť Božiu ruku zlý kráľ Achab. Videl dokonca oheň z neba, keď sa Eliáš modlil, aby bola jeho obeť strávená. Potom Eliáš naznačil, že Jehova sa chystá ukončiť dlhotrvajúce sucho, keď Achabovi povedal: „Zídi, aby ťa nezadržal lejak!“ ​(1. Kráľ. 18:22–45) Achab to všetko videl, no napriek tomu stále odmietal uznať, že to bol pôsobivý prejav Božej moci. Tak z jeho, ako aj z iných zlých príkladov vyplýva dôležité poučenie: musíme sa snažiť rozoznať Jehovovu ruku vo svojom živote. w15 15/10 1:4, 5

Nikdy nesmieme pochybovať, že ak sa držíme Božích rád, nakoniec všetko dobre dopadne. Je veľmi dôležité, aby sme vložili svoju dôveru v toho, kto nám môže naozaj pomôcť. Pavol nám pripomína, že je to Boh, kto „môže podľa svojej moci, ktorá v nás pôsobí, urobiť viac ako v nadbytku všetko, o čo prosíme, alebo na čo si pomyslíme“. (Ef. 3:20) Jehovovi služobníci robia všetko, čo je v ich silách, aby vykonali Božiu vôľu. No zároveň si uvedomujú svoje obmedzenia a vedia, že dobré výsledky sú možné len vďaka Jehovovmu požehnaniu. Sme radi, že náš Boh nám pomáha. Môžeme aj my očakávať, že naše prosby o viac viery budú vypočuté? Biblia nás uisťuje, že áno, ak „prosíme o čokoľvek podľa [Božej] vôle“. (1. Jána 5:14) Je zrejmé, že Jehovovi sa páčia ľudia, ktorí mu úplne dôverujú. Jehova vypočuje naše prosby o viac viery a naša viera bude „neobyčajne rásť“, vďaka čomu budeme „považovaní za hodných Božieho kráľovstva“. (2. Tes. 1:3, 5) w15 15/10 2:16 – 18

Keď rozjímame o duchovných veciach, stávame sa zrelšími kresťanmi. (Hebr. 5:14; 6:1) Ten, kto si nevyhradzuje dostatok času na uvažovanie o Jehovovi a Ježišovi, si neudrží silnú vieru. Hrozí mu, že bude odvlečený od pravdy alebo sa od nej odvráti. (Hebr. 3:12) Ježiš varoval, že ak nepočúvame, čiže neprijímame Božie Slovo „znamenitým a dobrým srdcom“, nedokážeme si ho „uchovať“. Ľahko by nás mohli pohltiť „úzkostlivé starosti a bohatstvo a rozkoše tohto života“ a stali by sme sa takými, ktorí „nič neprivedú k dokonalosti“. (Luk. 8:14, 15) Preto pravidelne uvažujme o Božom Slove. Podnieti nás to, aby sme napodobňovali Jehovovu osobnosť, a tak odrážali jeho slávu. (2. Kor. 3:18) Mohli by sme sa usilovať o niečo hodnotnejšie? Nie, lebo možnosť stále lepšie spoznávať Boha a odzrkadľovať jeho slávu je tá najväčšia česť. Je to nikdy nekončiaci proces, lebo učiť sa od nášho milujúceho nebeského Otca sa budeme môcť po celú večnosť. (Kaz. 3:11) w15 15/10 4:13, 14

Ak si rodič, určite si praješ, aby tvoje dospievajúce deti zostali duchovne silné. A Boh chce, aby si ich vychovával „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“. (Ef. 6:4) Máš od Boha zodpovednosť, aby si im pomáhal osvojiť si dobré duchovné návyky. Pouvažuj o tomto príklade: Vzdelanie je veľmi dôležité, a preto ti záleží na tom, aby tvoje deti chodili do školy a rady sa učili. No iste ti záleží aj na tom, aby boli vychovávané „v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“, ktoré dostávame na zhromaždeniach, zjazdoch a na rodinnom uctievaní. Keďže vyučovanie, ktoré nám poskytuje Jehova, je životne dôležité, pomôž svojim deťom vybudovať si lásku k duchovným veciam a ceniť si múdrosť. Tak ako Ježiš školil svojich učeníkov, aj ty škoľ svoje dospievajúce deti, aby sa im v službe darilo. Rozvíjaj v nich túžbu deliť sa s inými o myšlienky z Božieho Slova a uč ich pravidelne chodiť do služby. w15 15/11 2:6

Jehova stanovil, kto má byť hlavou rodiny. Manžel ako hlava rodiny však nemá byť panovačný ani krutý, ale má prejavovať lásku. V Biblii dostáva tiež radu, aby svojej manželke „preukazoval česť“. (1. Petra 3:7) Jeden spôsob, ako to môže robiť, je ten, že berie do úvahy manželkine potreby a v niektorých veciach jej dá na výber ako prvej. V Božom Slove čítame: „Manželia, stále milujte svoje manželky, podobne ako aj Kristus miloval zbor a vydal sa zaň.“ ​(Ef. 5:25) Teda Ježiš za svojich nasledovníkov dokonca položil život. Keď manžel napodobňuje Krista a je milujúcou hlavou rodiny, pre manželku je oveľa ľahšie milovať ho, vážiť si ho a podriaďovať sa mu. (Tít. 2:3–5) w15 15/11 4:6, 7

Časom, ako sa kresťanstvo šírilo, stále viac kresťanov hovorilo po grécky. To bol dôvod, prečo boli evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána, ktoré obsahujú inšpirovaný záznam o Ježišovom živote a učení, k dispozícii práve v gréčtine. To isté platí o listoch apoštola Pavla a o ďalších biblických knihách. Stojí za zmienku, že keď sa pisatelia Kresťanských gréckych Písiem odvolávali na Hebrejské Písma, väčšinou citovali zo Septuaginty. Tieto citáty sa niekedy trochu líšili od pôvodného hebrejského textu, no napriek tomu boli zahrnuté do inšpirovaného Písma. Áno, práca nedokonalých prekladateľov sa stala súčasťou inšpirovaného Božieho Slova. Z toho sa učíme, že Jehova nepovažuje jeden jazyk alebo kultúru za lepšiu ako ostatné. (Sk. 10:34) w15 15/12 1:8, 9

Reč je súčasťou nášho každodenného života, ale to neznamená, že musíme stále rozprávať. V Biblii čítame, že je aj „čas mlčať“. (Kaz. 3:7) Napríklad ak hovorí niekto iný, je prejavom úcty, keď sme ticho. (Jób 6:24) Ak sa nám niekto s niečím zdôverí a my si to necháme pre seba, svedčí to o našej diskrétnosti a dobrom úsudku. (Prísl. 20:19) A ak udržíme jazyk na uzde, keď nás niekto provokuje, je to prejav múdrosti. (Žalm 4:4) No v Biblii sa píše aj to, že je „čas hovoriť“. (Kaz. 3:7) Ak ti priateľ dá nejaký pekný dar, asi ho neschováš, aby ho nikto nevidel. Naopak, používaš ho, čím dáš najavo, že si zaň vďačný. Podobne aj vďačnosť za Jehovov dar reči prejavíme tým, že ho múdro používame. Ako? Môžeme vyjadrovať svoje pocity, hovoriť o tom, čo potrebujeme, povzbudzovať druhých a chváliť Boha. w15 15/12 3:4, 5

Dnes nemá nikto z našich spolukresťanov „dar uzdravovania“, aby nás zázračne vyliečil. (1. Kor. 12:9) No niektorí bratia a sestry nám s dobrým úmyslom dávajú rady v súvislosti so zdravím, aj keď sme ich o to nepožiadali. Isteže, v niektorých prípadoch môže ísť o overenú a praktickú radu. Takú radu dal Pavol Timotejovi, ktorý mal žalúdočné ťažkosti, lebo je možné, že miestna voda bola zdravotne nevyhovujúca. To je však celkom iné, ako keď na nás spolukresťania naliehajú, aby sme držali nejakú diétu alebo užívali určité prípravky z liečivých bylín či výživové doplnky, ktoré nemusia byť účinné alebo môžu niekedy narobiť viac škody ako osohu. Občas nám vnucujú takéto produkty s vysvetlením: „Jeden môj príbuzný mal podobný problém, užíval tento produkt a vyliečil sa.“ No aj keď sú také rady dobre mienené, myslime na to, že aj všeobecne rozšírené lieky a spôsoby liečby môžu za určitých okolností predstavovať riziko. (Prísl. 27:12) w15 15/12 4:13

Keďže sme zdedili hriech, každého z nás čaká trest smrti. (Rim. 5:12) No Jehova sa s láskou postaral o to, aby Ježiš prišiel na zem a „zakúsil smrť za každého človeka“. (Hebr. 2:9) Jehova tak položil základ, aby bola navždy odstránená samotná príčina smrti. (Iz. 25:7, 8; 1. Kor. 15:22, 26) Všetci, ktorí prejavujú vieru v Ježiša, získajú večný život v pokojných a šťastných podmienkach. Niektorí budú vládnuť s Ježišom v nebi a ostatní budú žiť na zemi ako poddaní Božieho Kráľovstva. (Rim. 6:23; Zjav. 5:9, 10) Aké ďalšie požehnania ešte zahŕňa tento dar od Jehovu? Jehovov dar zahŕňa aj to, že budú odstránené všetky choroby, zem bude premenená na raj a mŕtvi budú vzkriesení. (Iz. 33:24; 35:5, 6; Ján 5:28, 29) Za to, že nám Jehova a jeho drahý Syn dali taký „neopísateľný veľkorysý dar“, ich veľmi milujeme. (2. Kor. 9:15) w16.01 2:5, 6

Predtým ako pomazaní kresťania dostali svedectvo svätého ducha, sa tešili z nádeje na večný život na zemi. Túžili po čase, keď Jehova očistí zem a zmení ju na raj. Možno si predstavovali, ako budú vítať vzkriesených členov rodiny a priateľov. Tešili sa na to, že si v raji postavia dom a budú jesť ovocie stromov, ktoré vysadili. (Iz. 65:21–23) Prečo sa teraz v mysli zameriavajú na niečo iné? Je to preto, že ich už neuspokojuje predstava života na zemi? Začali sa sústreďovať na život v nebi, lebo prekonali nejakú citovú traumu alebo veľké utrpenie? Podľahli predstave, že večný život na zemi bude nudný či únavný? Alebo za tým bola túžba objavovať nové obzory v nebesiach? Nie. Bolo to preto, lebo Jehova ich prostredníctvom svätého ducha nielen pozval, ale aj spôsobil, aby sa v mysli zamerali na život v nebi. w16.01 3:11, 13

Jehova je Najvyšší Boh, Stvoriteľ všetkých vecí a Zdroj nekonečnej múdrosti a moci. Jeho služobník Jób si to uvedomil, keď mu Jehova položil rad otázok týkajúcich sa stvoriteľských diel. Jób odpovedal: „Spoznal som, že si schopný urobiť všetko, a niet myšlienky, ktorá by bola pre teba nedosiahnuteľná.“ ​(Jób 42:2) Jehova dokáže vykonať všetko, čo si želá, a nepotrebuje pomoc iných. Napriek tomu od začiatku s láskou pozýva druhých, aby s ním spolupracovali na uskutočnení jeho predsavzatia. Prvým, koho Jehova stvoril, bol jeho jednosplodený duchovný Syn. Umožnil mu, aby sa s ním podieľal na všetkých ďalších stvoriteľských dielach, tak duchovných, ako aj hmotných. (Ján 1:1–3, 18) Teda Jehova poctil svojho Syna tým, že ho prizval k stvoriteľskej činnosti, ale aj tým, že sa postaral, aby bola táto skutočnosť o jeho Synovi známa. (Kol. 1:15–17) w16.01 5:1, 2