November

Keď čítame, že Abrahám bol „starý a spokojný“, určite to neznamená, že ho už život nebavil a že netúžil po tom, aby raz mohol znovu žiť. V Biblii sa o ňom píše: „Očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ ​(Hebr. 11:10) Vieš si predstaviť, ako sa bude tešiť zo života v raji a z toho, že si bude môcť ďalej posilňovať priateľstvo s Jehovom? Iste ho bude hriať pri srdci, keď sa dozvie, že jeho viera sa stala príkladom pre celé generácie Jehovových služobníkov. V raji sa dozvie aj to, že obeť, ktorú bol ochotný priniesť na vrchu Mória, sa stala predobrazom niečoho oveľa významnejšieho. (Hebr. 11:19) Určite si spomenie na úzkosť, ktorú prežíval, keď sa chystal obetovať Izáka. A uvedomí si, že milióny verných ľudí si vďaka tomu dokázali predstaviť, akú bolesť pociťoval Jehova, keď dal svojho Syna, Ježiša Krista, ako výkupné. (Ján 3:16) w16.02 1:15, 16

Naša vernosť Jehovovi môže byť vyskúšaná v situácii, keď nám ukrivdí niekto, komu bola zverená určitá právomoc. Niečo také sa stalo aj Jonatánovi. Kráľ Saul, Boží pomazaný, vedel o Jonatánovom priateľstve s Dávidom, ale nechápal, prečo sú takými dobrými priateľmi. Raz v návale hnevu ponížil Jonatána, no on sa svojmu otcovi neodplatil. Nezakolísal vo svojej vernosti Bohu ani Dávidovi, ktorý sa po čase stal izraelským kráľom. (1. Sam. 20:31–41) Dnes je veľmi nepravdepodobné, že by sme v zbore zažili nejakú krivdu. No bratia, ktorí vedú zbor, sú nedokonalí, a tak si nemusia vždy správne vysvetliť naše konanie. (1. Sam. 1:13–17) Ak sa nám stane, že nás niekto zle pochopí alebo nám ukrivdí, zostaňme verní Jehovovi. w16.02 3:14, 15

Niekto možno nevie, aký je rozdiel medzi zasvätením a krstom. Napríklad niektorí mladí hovoria, že sa zasvätili Jehovovi, ale na krst ešte nie sú pripravení. Dáva to však zmysel? Zasvätiť sa Jehovovi znamená v modlitbe mu sľúbiť, že mu budeme slúžiť naveky. A keď sa dáme pokrstiť, aj ostatní uvidia, že sme sa zasvätili Jehovovi. Krstom teda dávame verejne najavo to, čo sme už urobili v súkromí — oddali svoj život Jehovovi. Skôr ako sa dáš pokrstiť, musíš jasne chápať význam zasvätenia. Keď zasvätíš svoj život Jehovovi, hovoríš mu, že odteraz budeš patriť jemu. Sľubuješ mu, že konanie jeho vôle dáš pred všetko ostatné. Každý sľub by sme mali brať vážne, o čo viac potom sľub, ktorý sme dali Jehovovi! (Mat. 5:33) w16.03 1:14, 15

Pavol prirovnal zbor k ľudskému telu a zdôraznil, že naša jednota závisí od toho, či nasledujeme Hlavu kresťanského zboru, Ježiša Krista. Napísal, že telo spolupracuje „prostredníctvom každého kĺbu, ktorý dáva, čo treba“. (Ef. 4:16) Čo môže robiť každý z nás, či už je mladý alebo starší, fyzicky zdatný alebo krehký, aby podporoval jednotu a duchovnosť zboru? Veľmi dôležité je podriaďovať sa starším, ktorým Ježiš zveril starostlivosť o zbor, a mať ich v úcte. (Hebr. 13:7, 17) To nemusí byť vždy ľahké. Môžeme sa však s dôverou obracať na Boha, aby sme to dokázali. S pomocou jeho ducha sa môžeme naučiť ochotne poslúchať pokyny, ktoré od starších dostávame. Keď bude pre nás ťažké poslúchnuť nejaký pokyn, pamätajme na to, že svojou pokornou spoluprácou prispejeme k jednote v zbore. A naša vzájomná láska bude ešte silnejšia. w16.03 3:8, 9

Mnohých mladých bratov nikto nepovzbudzoval dávať si duchovné ciele. Preto pravda nikdy nebola na prvom mieste v ich živote. (Mat. 10:24) Zborový starší by mal teda venovať čas tomu, aby sa najprv spriatelil s bratom, ktorého chce školiť pre prácu v zbore, a aby mu povedal, že je v zbore potrebný. Priebežne by s ním mal hovoriť o určitých biblických veršoch, na základe ktorých sa môže zamyslieť nad svojou oddanosťou Jehovovi. (Kaz. 5:4; Iz. 6:8; Mat. 6:24, 33; Luk. 9:57–62; 1. Kor. 15:58; 2. Kor. 5:15; 13:5) Starší by sa mal snažiť zapôsobiť na jeho srdce otázkami, napríklad: Čo si sľúbil Jehovovi, keď si mu zasvätil svoj život? Čo cítil Jehova v deň tvojho krstu? (Prísl. 27:11) Čo cítil Satan? (1. Petra 5:8) Starší by nemal nikdy podceňovať vplyv, aký môžu mať na brata starostlivo vybraté biblické pasáže. w15 15/4 2:9, 11

Prečo Jehova okamžite neodpovedá na každú našu modlitbu? V Biblii je náš vzťah k nemu prirovnaný ku vzťahu otca a dieťaťa. (Žalm 103:13) Dieťa nemôže očakávať, že otec hneď vyhovie každej jeho prosbe. Otec vie, že dieťa niekedy po niečom veľmi túži, ale o chvíľu už na to zabudne. Uvedomuje si, čo je preň najlepšie a ako by to ovplyvnilo druhých, keby mu vyhovel. Presne vie, čo dieťa potrebuje a kedy je najlepší čas mu to dať. Keby ihneď splnil každé jeho prianie, v podstate by sa stal sluhom svojho dieťaťa. Podobne Jehova koná v našom najlepšom záujme, keď nechá uplynúť určitý čas, kým odpovie na naše modlitby. Má na to právo ako náš múdry Stvoriteľ, milujúci Pán a nebeský Otec. Keby okamžite splnil všetko, o čo ho žiadame, pokrivilo by to náš vzájomný vzťah. (Iz. 29:16; 45:9) w15 15/4 4:6, 7

Keďže sa blíži koniec súčasného systému, Satan chce, aby sme boli „k sebe láskaví“ — aby sme sa snažili získať úspech v tomto svete, zabudli na to, že žijeme v posledných dňoch, a poľavili v ostražitosti. Nedovoľ, aby sa ti to stalo! Vždy „zostaň bdelý“. (Mat. 16:22, 23; 24:42) Nedaj sa oklamať Satanom, že koniec je ešte ďaleko alebo že vôbec nepríde. Satan chce, aby sme uverili, že si nezaslúžime Jehovovu lásku a že Jehova nám nikdy neodpustí naše hriechy. Ale to sú len ďalšie lži, ktoré Satan šíri. Zamysli sa: Kto si naozaj nezaslúži Jehovovu lásku? Je to Satan. Komu Jehova nikdy neodpustí? Satanovi. Ale nás Biblia uisťuje: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a na lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu.“ ​(Hebr. 6:10) Jehova si cení všetko, čo preňho robíme. Naša služba určite nie je márna. (1. Kor. 15:58) Preto sa nedajme oklamať Satanovými lžami. w15 15/5 1:16 – 19

Abrahám vedel, že v minulosti Jehova vždy dodržal svoje sľuby. A tak už akoby videl, že sa splnia aj všetky ostatné Jehovove sľuby týkajúce sa budúcnosti. Viera v Božie sľuby ho posilňovala, aby vždy konal Božiu vôľu. Napríklad zanechal svoj domov v meste Ur a neusadil sa v žiadnom z kanaanskych miest. Ani jedno z nich totiž nemalo budúcnosť, lebo ich panovníci neslúžili Jehovovi. (Joz. 24:2) Abrahám do konca života „očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. (Hebr. 11:10) Už sa v ňom akoby videl. Spolu s Ábelom, Enochom, Noachom a ďalšími veril vo vzkriesenie a tešil sa na čas, keď bude žiť na zemi pod vládou Božieho Kráľovstva. Práve toto Kráľovstvo je tým „mestom, ktoré má skutočné základy“. Vždy, keď títo muži uvažovali o večnom živote v raji, ich viera v Jehovu sa upevňovala. (Hebr. 11:15, 16) w15 15/5 3:8, 9

Jehova prejavil svoju moc výnimočným spôsobom prostredníctvom Ježiša Krista. Štyri evanjeliá sú plné správ o Ježišových zázrakoch, ktoré posilňujú našu vieru. No Ježiš určite vykonal oveľa viac zázrakov. (Mat. 9:35; Luk. 9:11) Preto môžeme povedať, že sa na ňom prejavila Jehovova moc. Apoštol Pavol výstižne označil Ježiša za „Božiu moc“. Aký vplyv by mali mať správy o Ježišových zázrakoch na náš život? Apoštol Peter povedal, že Ježišove zázraky boli „predzvesťami“. (Sk. 2:22) V akom zmysle? Boli ukážkou ešte väčších požehnaní, ktoré ľudstvo zažije pod Ježišovou vládou. V Božom novom svete bude Ježiš konať mocné skutky na celej zemi. Okrem toho, keď čítame o jeho zázrakoch, lepšie spoznávame jeho osobnosť i osobnosť jeho Otca. w15 15/6 1:1, 2

Ježiš si uvedomil, že túto chorú ženu uzdravil Jehova, a preto jej láskavo povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ ​(Mar. 5:34) Vidíš z tejto udalosti Ježišovu nesmiernu láskavosť? Hlboko súcití s tými, ktorí trpia rôznymi chorobami. Satan nás chce presvedčiť, že sme bezcenní a že nás nikto nemá rád. Ale Ježiš svojimi zázrakmi poskytol jasný dôkaz, že sa o nás zaujíma a naše problémy mu nie sú ľahostajné. Sme vďační, že máme takého láskavého Kráľa a Veľkňaza! (Hebr. 4:15) Pre nás je niekedy ťažké chápať pocity chronicky chorých ľudí, najmä keď sme nič podobné nezažili. No Ježiš mal s chorými súcit, hoci on sám chorý nikdy nebol. Snažme sa ho teda napodobňovať, ako len najlepšie vieme. (1. Petra 3:8) w15 15/6 2:11, 12

Poznať Božie osobné meno je pre nás veľká česť. No my ho môžeme dokonca nosiť ako ľud, ktorý si Boh vybral „pre svoje meno“. (Sk. 15:14; Iz. 43:10) Nášho nebeského Otca prosíme: „Nech sa posvätí tvoje meno.“ ​(Mat. 6:9) Keď sa o to modlíme, vlastne tým prosíme Jehovu aj o pomoc, aby sme ani slovom, ani skutkom nepriviedli potupu na jeho sväté meno. Nechceme byť ako niektorí ľudia v prvom storočí, ktorí nežili v súlade s tým, čo učili, a o ktorých je reč v dnešnom dennom texte. Čo je potrebné na to, aby Jehova úplne posvätil svoje meno a očistil ho od každej pohany? Musí odstrániť všetkých, ktorí odmietajú jeho vládu. (Ezech. 38:22, 23) Ľudstvo bude postupne spieť k dokonalosti. Určite túžime po tom, aby celé inteligentné tvorstvo zaobchádzalo s Jehovovým menom ako so svätým. Keď sa to stane, náš láskavý nebeský Otec bude „každému všetkým“. (1. Kor. 15:28) w15 15/6 4:7, 10

Slovom „podnož“ sa v Hebrejských Písmach obrazne označuje aj staroveký chrám, v ktorom Izraeliti uctievali Boha. (1. Par. 28:2; Žalm 132:7) Bol centrom pravého uctievania na zemi, a preto bol v Jehovových očiach mimoriadne krásny. Táto stavba oslavovala „miesto Jehovových nôh“. (Iz. 60:13) Dnes už nie je centrom pravého uctievania žiadny doslovný chrám. No je ním duchovný chrám, ktorý oslavuje Jehovu viac než akákoľvek budova. Tento chrám je opatrenie, vďaka ktorému sa ľudia môžu zmieriť s Bohom na základe výkupnej obete Ježiša Krista a jeho kňazskej služby. Začal existovať v roku 29 n. l., keď bol Ježiš pokrstený a pomazaný za Veľkňaza v Jehovovom veľkom duchovnom chráme. (Hebr. 9:11, 12) w15 15/7 1:1 – 3

Keď Ježiš príde, verní dostanú odmenu a neverní budú potrestaní. (Mat. 24:46, 47, 50, 51; 25:19, 28–30) V evanjeliu podľa Matúša čítame, že Ježiš ukončil svoje proroctvo o závere systému vecí podobenstvom o ovciach a capoch. Povedal: „Keď príde Syn človeka v svojej sláve a všetci anjeli s ním, vtedy sa posadí na svoj slávny trón. A budú pred ním zhromaždené všetky národy a oddelí ľudí jedných od druhých, tak ako pastier oddeľuje ovce od capov. A postaví ovce po svojej pravici, ale capov po svojej ľavici.“ ​(Mat. 25:31–33) Aký rozsudok Ježiš vyhlási nad ovcami a aký nad capmi? Podobenstvo sa končí slovami: „Títo [capi] odídu do večného odrezania, ale spravodliví do večného života.“ ​(Mat. 25:46) w15 15/7 2:11, 12

Je pochopiteľné, že máme radi svoju krajinu, kultúru, jazyk či národné jedlá. Musíme sa však vyhýbať postoju: „To naše je najlepšie!“ Veď Jehova nás obdaril úžasnou rozmanitosťou, ktorú môžeme vidieť v jeho stvorení, a chce, aby sme sa z nej tešili. (Žalm 104:24; Zjav. 4:11) Prečo by sme teda mali trvať na tom, že tak ako sa veci robia u nás, tak je to najlepšie? Božou vôľou je, aby ľudia z každého národa, jazyka a kultúry spoznali pravdu a získali večný život. (Ján 3:16; 1. Tim. 2:3, 4) Ak sme prístupní iným názorom, často zistíme, že sa s nimi môžeme stotožniť. Obohatíme si tým život a podporíme našu kresťanskú jednotu. Keď chceme zachovať vernosť Jehovovi, nesmieme sa miešať do sporov tohto sveta. Sme Jehovovi veľmi vďační, že nás oslobodzuje od rozdeľujúcich vplyvov, pýchy a súťaživého ducha, ktorým sa vyznačuje Satanov svet. w15 15/7 3:17, 18

Je veľa spôsobov, ako dať Jehovovi najavo, že ho milujeme. Svoju lásku k Bohu a k blížnemu môžeme prejavovať tak, že sa horlivo zúčastňujeme na diele Kráľovstva. (Mat. 24:14; 28:19, 20) To, že Jehovu milujeme, dokazujeme aj tým, že vytrvávame v skúškach a zostávame verní. (Žalm 84:11; Jak. 1:2–5) Ak zažívame ťažké skúšky, môžeme si byť istí, že Boh vie o našom utrpení a že nám pomôže, lebo nás považuje za veľmi cenných. (Žalm 56:8) Láska k Jehovovi nás podnecuje rozjímať o jeho stvoriteľských dielach a ďalších obdivuhodných skutkoch. Lásku k Bohu dokazujeme tiež tým, že si vysoko ceníme jeho Slovo a usilovne ho študujeme. Dôkazom lásky k Jehovovi sú aj naše pravidelné modlitby. A naša láska k Bohu rastie i vtedy, keď rozjímame o obeti, ktorú zaobstaral, aby nás vykúpil z hriechu. (1. Jána 2:1, 2) To sú len niektoré z mnohých dôvodov, prečo Jehovu milujeme, a tak mu opätujeme jeho neochvejnú lásku. w15 15/8 1:6, 17, 18

V novom svete zažijeme aj situácie, keď budeme musieť byť trpezliví. Napríklad ako zareagujeme, keď naši priatelia už budú vítať vzkriesených členov rodiny, ale my budeme na svojich milovaných ešte len čakať? Budeme sa tešiť s ostatnými a prejavovať trpezlivosť? (Rim. 12:15) Keď sa už dnes učíme trpezlivo čakať na splnenie Jehovových sľubov, pomôže nám to, aby sme boli trpezliví aj potom. Na život v novom svete sa môžeme pripravovať aj tak, že sme trpezliví, keď je upravené naše porozumenie biblickej pravdy. Študujeme usilovne každé nové vysvetlenie a sme trpezliví, ak hneď všetkému nerozumieme? Ak áno, zrejme ani v novom svete nebudeme mať problém s trpezlivosťou, keď nám bude Jehova postupne oznamovať, čo od nás očakáva. (Prísl. 4:18; Ján 16:12) w15 15/8 3:9, 10

Dôležitosť duchovného rastu vyzdvihol apoštol Pavol vo svojom liste kresťanom do Efezu. Povzbudil ich, aby sa usilovali dospieť „k jednote vo viere a v presnom poznaní Božieho Syna, k plne dospelému mužovi, k miere vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti“. (Ef. 4:13) Keď Pavol písal list do Efezu, tamojší zbor už existoval niekoľko rokov. Mnohí členovia zboru už dosiahli kresťanskú zrelosť, no niektorí sa o tento cieľ museli ešte usilovať. Dnes je situácia podobná. Mnohí bratia a sestry už slúžia Jehovovi celé roky a za ten čas sa z nich stali duchovne zrelí kresťania. Neplatí to však o všetkých. Každý rok sa dávajú pokrstiť tisíce nových a tí ešte len nastúpili cestu ku kresťanskej zrelosti. Do ktorej skupiny patríš ty? (Kol. 2:6, 7) w15 15/9 1:2, 3

Mnohí ľudia súhlasia s tým, že pravidelné cvičenie je prospešné zdraviu a je osviežením pre telo i myseľ. Ale čo ak sa rozhodneme zašportovať si spolu s inými? Je jedno, s kým tam budeme? V Prísloviach 13:20 čítame: „Kto chodí s múdrymi, zmúdrie, ale ten, kto sa stýka s hlupákmi, zle pochodí.“ Nie je z tejto rady jasné, že pri výbere zábavy by sme mali byť opatrní a riadiť sa biblicky školeným svedomím? Dôležité je aj to, kedy sa zábave venuješ. Plánuješ si ju tak, aby ti nezasahovala do duchovných činností, ako sú zhromaždenia, zvestovateľská služba a osobné štúdium? Alebo si najprv naplánuješ zábavu a až potom duchovné činnosti? Čo je pre teba dôležitejšie? Ježiš povedal: „Stále hľadajte najprv kráľovstvo a Jeho spravodlivosť, a toto všetko vám bude pridané.“ ​(Mat. 6:33) Vedie ťa svedomie tak, že si stanovuješ poradie hodnôt v súlade s touto Ježišovou radou? w15 15/9 2:13, 15

Keď Jehova videl, že Kain sa chystá urobiť niečo zlé, chcel mu pomôcť. Opýtal sa ho to, čo čítame v dnešnom dennom texte. Tieto slová mohli Kaina odvrátiť od zlej cesty. Žiaľ, Kain nedbal na dobrú radu a doplatil na to. (1. Mojž. 4:11–13) Keď bol Jeremiášov tajomník Báruch unavený a skľúčený, Jehova mu dal radu, ktorou mu pomohol vidieť, v čom spočíva jeho problém. Báruch na rozdiel od Kaina počúvol Jehovu a to mu zachránilo život. (Jer. 45:2–5) Pavol napísal: „Koho Jehova miluje, toho kázni; áno, bičuje každého, koho prijíma za syna.“ ​(Hebr. 12:6) Naprávať však možno aj inak ako trestom. V Biblii nachádzame správy o mnohých verných služobníkoch, ktorí sa ocitli v mimoriadne náročných situáciách. Mohli sa v nich mnohému naučiť a formovalo to ich osobnosť. w15 15/9 4:12, 13

Gibeončania múdro uznali, že Izrael má podporu pravého Boha. Aj Rachab rozoznala Božiu ruku v tom, čo sa udialo za jej dní. Keď sa dozvedela, ako Jehova vyslobodil svoj ľud, dvom izraelským vyzvedačom povedala: „Ja viem, že vám Jehova istotne dá krajinu.“ Hoci vedela, že takýmto postojom ohrozí svoj život, dala najavo vieru, že Jehova môže ju i jej rodinu zachrániť. (Joz. 2:9–13; 4:23, 24) Tieto i mnohé iné príklady z Biblie nám pomáhajú chápať, čo znamená vidieť Boha alebo vidieť v záležitostiach jeho ruku. Keď ho viac a viac spoznávame, aj my môžeme vidieť jeho ruku, lebo vnímame jeho vlastnosti a konanie „očami svojho srdca“. (Ef. 1:18) Určite aj my chceme jasne vidieť, že Jehova podporuje svoj ľud, tak ako to videli mnohí v minulosti a ako to vidia aj mnohí dnes. w15 15/10 1:6, 7, 9

Marta je jediná žena, o ktorej sa Biblia menovite zmieňuje, že ju Ježiš miloval. Ježiš však vrúcne miloval aj iné zbožné ženy, napríklad svoju drahú matku Máriu a Martinu sestru Máriu. (Ján 19:25–27) Prečo sa teda biblická správa takto zmieňuje práve o Marte? Ježiš miloval Martu nielen preto, že bola pohostinná a pracovitá, ale určite aj preto, že to bola duchovne zmýšľajúca žena. Úprimne verila všetkému, čo Ježiš vyučoval, a bola presvedčená, že on je sľúbený Mesiáš. (Ján 11:21–27) No ako každý z nás, aj ona bola nedokonalá. Raz, keď bol Ježiš hosťom v jej dome, si dovolila povedať mu, ako by mal dať do poriadku situáciu, ktorá vznikla. Oslovila ho: „Pane, neprekáža ti, že ma moja sestra nechala, aby som sa starala o všetko sama? Povedz jej preto, aby mi pomohla.“ ​(Luk. 10:38–42) w15 15/10 3:1, 2

Keď rozjímame o duchovných veciach, udržíme si nadšenie pre pravdu. Budeme osviežením pre našich bratov a sestry i pre ľudí, ktorých stretneme v službe. Keď sa hlboko zamýšľame nad najväčším Božím darom, výkupnou obeťou Ježiša Krista, budeme si ešte viac ceniť blízke priateľstvo s Jehovom. (Rim. 3:24) Mark z Južnej Afriky, ktorý bol tri roky vo väzení za svoju kresťanskú neutralitu, rozpráva: „Rozjímanie sa dá prirovnať k poznávaciemu výletu. Čím viac rozjímame o duchovných veciach, tým viac nových vecí o našom Bohu, Jehovovi, objavujeme. Keď som sklamaný alebo si robím starosti o budúcnosť, vezmem do rúk Bibliu a rozjímam o niektorej pasáži. To ma vždy upokojí.“ w15 15/10 4:15

Vždy, keď sa to dá, vysvetli svojmu dieťaťu, prečo si stanovil nejaké pravidlo alebo urobil určité rozhodnutie. Keď pochopí, čo ťa k tomu viedlo, možno ťa poslúchne ochotnejšie. Barry, ktorý vychoval štyri deti, rozpráva: „Keď dospievajúcim deťom vysvetlíte, prečo ste urobili určité rozhodnutie, budú vám viac dôverovať. Pochopia, že to nebolo len z nejakého vrtochu, ale z oprávnených dôvodov.“ Pamätaj tiež na to, že ako sa z dieťaťa stáva dospelý človek, učí sa robiť samostatné rozhodnutia s vlastnou „silou rozumu“. (Rim. 12:1) Barry vysvetľuje: „Dospievajúci sa musia učiť rozhodovať racionálne, a nie emocionálne.“ Keď dospievajúcemu dieťaťu pokorne vysvetlíš dôvody svojich rozhodnutí, dávaš mu najavo, že ho už nepovažuješ za malé dieťa, ale za niekoho, kto sa stáva dospelým. Tým ho učíš používať „silu rozumu“ a robiť samostatné rozhodnutia. w15 15/11 2:11

Na celej zemi žijú milióny ľudí, ktorí uctievajú Jehovu a vydávajú svedectvo o jeho mene a predsavzatí. Ako by sa mal každý Jehovov svedok pozerať na svojich bratov a sestry? (Rim. 12:10) Apoštol Peter napísal: „Keď ste si očistili duše poslušnosťou k pravde, ktorej výsledkom je nepokrytecká bratská náklonnosť, milujte sa navzájom vrúcne zo srdca.“ A spoluveriacim povedal: „Predovšetkým majte jeden k druhému vrúcnu lásku.“ ​(1. Petra 1:22; 4:8) Keďže vrúcne milujeme svojich bratov a sestry, tvoríme jedinečnú celosvetovú organizáciu. A keďže milujeme Jehovu a poslúchame jeho zákony, dáva nám tú najmocnejšiu silu vo vesmíre — svojho svätého ducha. Vďaka tomu sa tešíme z úžasnej jednoty a tvoríme pravé medzinárodné bratstvo. (1. Jána 4:20, 21) w15 15/11 4:8, 9

Jehova nevyžaduje, aby sa tí, ktorí chcú spoznať jeho osobnosť a predsavzatie, učili nejaký konkrétny jazyk. (Zjav. 7:9, 10) Predstavuje to pre Jehovu a jeho komunikáciu s ľudstvom nejaký problém, že existuje toľko jazykov a že pri preklade jeho Slova môžu vzniknúť menšie odchýlky? Vôbec nie. Uveďme si príklad. V Biblii nachádzame len veľmi málo slov, ktoré Ježiš povedal v pôvodnom jazyku. (Mat. 27:46; Mar. 5:41; 7:34; 14:36) Jehova zariadil, aby boli Ježišove výroky preložené do gréčtiny a neskôr do ďalších jazykov. V priebehu rokov Židia a kresťania odpisovali biblické rukopisy znovu a znovu, a tak sa Božie Slovo zachovalo až dodnes. Tieto odpisy boli prekladané do mnohých iných jazykov. Ján Zlatoústy, ktorý žil na prelome štvrtého a piateho storočia n. l., povedal, že v jeho dňoch boli Ježišove slová už preložené do jazyka Sýrčanov, Egypťanov, Indov, Peržanov, Etiópčanov a mnohých ďalších národov. w15 15/12 1:10, 11

Naše slová môžu byť presne tým, čo náš poslucháč potrebuje počuť. Ale ak si nevyberieme vhodný čas, môžu sa minúť cieľa. Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo v marci 2011, keď východné Japonsko zasiahlo zemetrasenie a vlna cunami. Mnohé mestá boli zrovnané so zemou. Viac ako 15 000 ľudí prišlo o život. Hoci Jehovovi svedkovia žijúci v tej oblasti boli zasiahnutí tragédiou rovnako ako ich susedia, využívali každú príležitosť, aby zdrvených ľudí utešovali posolstvom z Biblie. Väčšina miestnych obyvateľov sú však buddhisti a o Biblii vedia len veľmi málo. Naši bratia zvážili, že ihneď po tejto katastrofe nie je najvhodnejší čas hovoriť ľuďom o nádeji na vzkriesenie. Radšej používali dar reči na to, aby ich utešili a ukázali im z Biblie, prečo sa nevinným ľuďom stávajú také strašné veci. w15 15/12 3:7

Je smutné, že v tomto chamtivom svete sa mnohí ľudia chcú obohatiť na úkor chorých. Niektorí jednotlivci alebo spoločnosti zámerne propagujú drahé produkty, aby mali čo najväčšie zisky. Ľudia, ktorí zúfalo hľadajú úľavu v chorobe alebo si chcú aspoň o niečo predĺžiť život, sú ochotní urobiť čokoľvek, len aby to dosiahli. Bystrý človek bude opatrný najmä vtedy, keď mu radu dáva niekto, koho odborná spôsobilosť je sporná. Premýšľa: Tento vitamín, prípravok alebo diéta už údajne niekomu pomohli. Ale môžu to potvrdiť dôveryhodní svedkovia? Každý môže na liek reagovať inak. Môžem sa spoľahnúť, že pomôže aj mne? Nebolo by múdre to ešte preskúmať alebo sa poradiť s uznávaným odborníkom? (5. Mojž. 17:6) w15 15/12 4:14, 15

Pavol vedel, že ak pochopíme, akú výnimočnú lásku nám Ježiš prejavil, bude nás to podnecovať, aby sme žili pre Ježiša. Keď si uvedomujeme, čo pre nás Jehova robí, a naše srdce je naplnené láskou k nemu, túžime žiť tak, aby sa to Ježišovi páčilo. Ako dáme túto túžbu najavo? Tí, ktorí milujú Jehovu, sú podnecovaní napodobňovať Kristov príklad a verne kráčať v jeho stopách. (1. Petra 2:21; 1. Jána 2:6) Lásku k Bohu a ku Kristovi prejavujeme aj svojou poslušnosťou. Ježiš povedal: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. Kto miluje mňa, bude ho milovať môj Otec, a ja ho budem milovať.“ ​(Ján 14:21; 1. Jána 5:3) Preto si polož otázky: „V ktorých oblastiach sa mi darí napodobňovať príklad Ježiša Krista? V čom by som sa mohol zlepšiť?“ Také sebaskúmanie je mimoriadne dôležité, lebo sme pod neustálym tlakom prispôsobiť sa tomuto svetu. (Rim. 12:2) w16.01 2:7 – 9

Myslíš si, že si v službe zvlášť horlivý? Nadšene študuješ Božie Slovo a rád skúmaš aj „hlboké Božie veci“? (1. Kor. 2:10) Máš pocit, že Jehova tvoju službu výnimočne požehnáva? Máš planúcu túžbu konať Jehovovu vôľu? Motivuje ťa silný pocit zodpovednosti, aby si duchovne pomáhal iným? Cítiš, ako ti Jehova osobne pomáha? Možno odpovieš na všetky otázky jednoznačným áno. Ale znamená to, že si od Jehovu dostal pozvanie ísť do neba? Nie. Prečo? Lebo spomenuté pocity nezažívajú iba kresťania s nádejou na život v nebi. Jehovov svätý duch rovnako vplýva aj na tých, ktorí majú vyhliadku žiť večne na zemi. Teda ak premýšľaš o tom, či máš alebo nemáš nádej na život v nebi, už to samo osebe dokazuje, že takú nádej nemáš. w16.01 3:14, 15

Ježiš s radosťou pracoval po boku svojho Otca. Tešil sa nielen z práce, ktorú konal, ale aj z toho, že Jehova ho má rád. A ako je to s nami? Ježiš povedal, že tak dávanie, ako aj prijímanie prináša šťastie. (Sk. 20:35) Boli sme šťastní, keď sme spoznali pravdu, a sme šťastní, keď sa o ňu delíme s druhými. Vidíme radosť v očiach tých, ktorí boli duchovne hladní, ale teraz začínajú spoznávať Boha a chápať vzácne pravdy z jeho Slova. Hlboko na nás pôsobí, keď menia svoje zmýšľanie i spôsob života. Uvedomujeme si, že oznamovať dobré posolstvo je životne dôležitá činnosť. Vďaka nej môžu tí, ktorí sa zmieria s Bohom a stanú sa jeho priateľmi, získať večný život. (2. Kor. 5:20) Existuje nejaká radostnejšia a uspokojujúcejšia práca, než pomáhať ľuďom, aby sa vydali na cestu vedúcu k večnému životu? w16.01 5:6, 7