December

Abrahám je v Biblii nazvaný ako Boží priateľ. (Iz. 41:8; Jak. 2:23) Tento verný Boží služobník je jediný, o kom sa Biblia takto zmieňuje. Mali by sme sa teda domnievať, že okrem neho sa už žiadny iný človek nestal Jehovovým priateľom? Nie. Z Biblie sa totiž dozvedáme, že priateľstvo s Bohom si môže vytvoriť každý z nás. Božie Slovo hovorí o mnohých verných mužoch a ženách, ktorí sa báli Jehovu, prejavovali v neho vieru a stali sa jeho blízkymi priateľmi. Apoštol Pavol spomenul „veľký oblak svedkov“ — pestrú paletu ľudí, ktorí nepochybne boli Božími priateľmi. (Hebr. 12:1) Snažme sa napodobňovať ich vieru. (Hebr. 6:11, 12) Keď to budeme robiť, môžeme sa tešiť na nádhernú odmenu — budeme Jehovovými blízkymi priateľmi navždy! w16.02 2:1, 2, 19

Predstav si, že ti priateľ daruje auto. Podáva ti doklady od auta a hovorí: „Ale kľúče si nechám. Budem na ňom jazdiť iba ja, ty nie.“ Páčilo by sa ti to? Teraz sa zamysli nad tým, čo Jehova právom očakáva od človeka, ktorý sa mu zasvätí a ktorý mu hovorí: „Dávam ti svoj život. Patrím ti.“ Čo ak ten človek začne žiť dvojakým životom, možno tajne chodí s niekým, kto neslúži Jehovovi? Čo ak prijme zamestnanie, ktoré mu bráni slúžiť Bohu celou dušou, a preto vynecháva zhromaždenia alebo chodí málo do služby? Nie je to podobné, ako keby si nechal kľúče od auta? Ten, kto sa oddáva Jehovovi, v podstate hovorí: „Môj život nepatrí mne, ale tebe. Ak bude niekedy moje prianie iné ako tvoje, vždy urobím to, čo chceš ty.“ Tak rozmýšľal aj Ježiš, čo vidíme z jeho slov v dnešnom dennom texte. w16.03 1:16, 17

Takmer pred 3 000 rokmi ponúkol prorok Eliáš mladému Elizeovi, aby sa stal jeho služobníkom. Elizeus túto ponuku bez váhania prijal a verne vykonával pre tohto staršieho muža nenápadné, zdanlivo podradné úlohy. (2. Kráľ. 3:11) Eliáš školil Elizea asi šesť rokov. Potom sa prorocká služba Eliáša v izraelskom národe mala skončiť. Nadišla chvíľa, keď sa mali títo dvaja muži rozlúčiť. Eliáš trikrát povedal Elizeovi, aby s ním už ďalej nešiel, ale ten bol rozhodnutý zostať so svojím školiteľom, dokiaľ to len bude možné. Ak si mladý brat, ako môžeš napodobňovať Elizea? Bez váhania vykonávaj všetky úlohy vrátane tých nenápadných a zdanlivo podradných. Pozeraj sa na brata, ktorý ťa školí, ako na svojho priateľa. Povedz mu, že si veľmi ceníš jeho úsilie a že sa chceš od neho naučiť čo najviac. A predovšetkým verne vykonávaj všetky úlohy, ktoré dostaneš. Prečo je to dôležité? Lebo len keď dokážeš, že si verný a spoľahlivý, budú mať starší istotu, že Jehova ti chce zveriť v zbore ďalšie úlohy. (Žalm 101:6; 2. Tim. 2:2) w15 15/4 2:13, 14

Saul chcel, aby sa namiesto Dávida stal kráľom Jonatán. (1. Sam. 20:31) Ale keďže Jonatán bol verný Bohu, spriatelil sa s Dávidom a neusiloval sa získať kráľovský trón pre seba. Neporušil sľub, ktorý dal Dávidovi. Ani my by sme nemali porušovať svoje sľuby. Ak napríklad uzavrieme nejakú obchodnú zmluvu a po čase zistíme, že je pre nás ťažké ju dodržať, vernosť Bohu a úcta k Biblii nás podnieti, aby sme svoje záväzky splnili. A čo ak sme mali inú predstavu o našom manželstve? Ak milujeme Boha, zostaneme manželskému partnerovi verní. (Mal. 2:13–16) Vernosť Jehovovi dokazujme i tým, že sme verní bratom a sestrám, aj keď nás možno sklamú. Ak sme verní Jehovovi aj v náročných situáciách, rozradostňujeme jeho srdce. (Prísl. 27:11) Môžeme si byť istí, že Jehova vždy urobí to, čo je pre nás najlepšie, a postará sa o nás. w16.02 3:16, 17

Jehova nie vždy odpovedá na naše modlitby okamžite, lebo vie, koľko dokážeme zniesť. (Žalm 103:14) Neočakáva, že všetky skúšky zvládneme z vlastnej sily, a ponúka nám pomoc. Niekedy však môžeme mať pocit, že už ďalej nevládzeme. No Jehova nám sľubuje, že nepripustí, aby sme znášali niečo, čo je nad naše sily, ale „zaobstará východisko“. (1. Kor. 10:13) Môžeme sa teda spoľahnúť na to, že Jehova dokáže dobre posúdiť, koľko sme schopní uniesť. Keď odpoveď na tvoje prosby nepríde ihneď, buď trpezlivý. Nezabúdaj, že Jehova veľmi túži prísť ti na pomoc. Ale aj on musí byť trpezlivý, lebo čaká na ten správny čas. V Biblii čítame: „Jehova bude stále v očakávaní, aby vám prejavil priazeň, a preto povstane, aby vám prejavil milosrdenstvo. Veď Jehova je Boh súdu.“ w15 15/4 4:8, 9

Počas rodinného uctievania sa sústreďujeme na duchovné veci a to nás zjednocuje. Môžeme si nacvičovať, čo povieme v službe, a tak sa na ňu lepšie pripraviť. A keď počúvame, ako ostatní členovia rodiny hovoria o svojej viere, o láske k Jehovovi a o tom, ako sa mu chcú páčiť, veľmi nás to zbližuje. A ako môžu prinášať chválu Jehovovi manželské dvojice? Keď obidvaja milujú Jehovu a verne mu slúžia, prispieva to k ich jednote a šťastiu. Mali by dávať najavo, že jeden druhého milujú — tak ako to robili Abrahám a Sára, Izák a Rebeka či Elkána a Anna. (1. Mojž. 26:8; 1. Sam. 1:5, 8) Posilnia si tým vzájomnú jednotu a vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. (Kaz. 4:12) w16.03 3:12, 13

Satan vedie vojnu s pomazanými, ktorí sú ešte na zemi, a s „inými ovcami“. (Ján 10:16) Pretože mu zostáva už len krátky čas, chce zničiť vieru čo najväčšieho počtu Jehovových služobníkov. (Zjav. 12:9, 12) Môžeme nad Satanom zvíťaziť? Áno! Biblia hovorí: „Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ ​(Jak. 4:7) Mnohým ľuďom je predstava, že existuje Satan, na smiech. Satan a démoni sú pre nich len vymyslené postavy z románov, hororov a počítačových hier. Tvrdia, že žiadny rozumný človek predsa nemôže veriť v existenciu zlých duchov. Čo myslíš, prekáža Satanovi a jeho neviditeľným spojencom, že sú zaradení do sveta mýtov? Vôbec nie! Keďže ľudia neveria, že Satan existuje, je preňho ľahšie zaslepovať ich myseľ. (2. Kor. 4:4) Satan podporuje názor, že zlí duchovia neexistujú. To je jeden z mnohých spôsobov, ako klame ľudí. w15 15/5 2:1, 2

Mojžiš od svojich rodičov vedel, že Jehovovou vôľou je oslobodiť Hebrejov z otroctva a dať im Zasľúbenú krajinu. (1. Mojž. 13:14, 15; 2. Mojž. 2:5–10) Čím viac o týchto sľuboch premýšľal, tým viac Jehovu miloval. Určite sa zamýšľal nad tým, čo Jehova sľúbil Izraelitom. Tak ako ďalší Boží služobníci, aj on si pravdepodobne predstavoval čas, keď Jehova oslobodí ľudstvo z pút smrti. (Jób 14:14, 15; Hebr. 11:17–19) Chápal, ako veľmi Jehova ľudí miluje. To naňho pôsobilo tak, že jeho láska k Jehovovi sa prehlbovala a jeho viera rástla. Vďaka tomu dokázal slúžiť Jehovovi po celý život. (5. Mojž. 6:4, 5) Aj keď sa mu faraón vyhrážal smrťou, nemal strach. Viera, láska k Bohu a zrejme i predstava žiarivej budúcnosti mu dodávali silu konať odvážne. (2. Mojž. 10:28, 29) w15 15/5 3:11 – 13

Na svadobnej hostine v Káne Galilejskej vykonal Ježiš svoj prvý zázrak. Možno prišlo viac hostí, ako novomanželia čakali. V každom prípade sa stala nepríjemná vec — minulo sa víno. Medzi hosťami bola aj Ježišova matka Mária. Určite celé roky uvažovala o všetkých tých proroctvách, ktoré sa týkali jej syna. Vedela, že sa má nazývať „Syn Najvyššieho“. (Luk. 1:30–32; 2:52) Možno verila, že sa v ňom skrýva moc, ktorú zatiaľ nepoužil. To, čo sa stalo v Káne, však ukazuje, že Mária i Ježiš sa vžili do pocitov novomanželov. Chceli ich ušetriť hanby. Ježiš totiž vedel, že postarať sa o hostí sa považuje za povinnosť. A tak zázračne premenil skoro 400 litrov vody na „znamenité víno“. (Ján 2:6–11) Bol povinný to urobiť? Nie. Ale záležalo mu na pocitoch ľudí a napodobnil tým štedrosť svojho nebeského Otca. w15 15/6 1:3

Túto otázku položili apoštoli Ježišovi pri jeho odchode do neba. Ježiš im vysvetlil, že ešte nie je čas na to, aby sa dozvedeli, kedy zavládne Božie Kráľovstvo. Povedal im, aby sa zamerali predovšetkým na zvestovateľskú službu. (Sk. 1:7, 8) No zároveň ich učil, aby sa modlili o príchod Božieho Kráľovstva a aby sa naň tešili. Preto sa kresťania odvtedy modlia o jeho príchod. Keď sa priblížil čas, aby Ježiš začal vládnuť v nebi, Jehova pomohol svojmu ľudu porozumieť, kedy sa to má stať. V roku 1876 vyšiel v časopise Bible Examiner článok, ktorý napísal Charles Taze Russell. Mal názov „Časy pohanov: Kedy sa skončia?“ a poukazoval na rok 1914 ako na významný rok. V článku sa písalo, že „sedem časov“ z Danielovho proroctva je to isté obdobie ako „ustanovené časy národov“, o ktorých hovoril Ježiš. (Dan. 4:16; Luk. 21:24) w15 15/6 4:11, 12

Ježiša sa hlboko dotýkala bolesť druhých. Keď videl, ako ľudia trúchlia nad smrťou jeho priateľa Lazara, „zastonal“ a „znepokojil sa“. Hoci vedel, že ho o chvíľu vzkriesi, vyhŕkli mu slzy. (Ján 11:33–36) Ježiš sa nehanbil prejaviť svoje city. Pozorovatelia tak mohli vidieť, že mal Lazara a jeho rodinu veľmi rád. Potom použil moc, ktorú dostal od Boha, a priviedol svojho priateľa späť k životu. (Ján 11:43, 44) V Biblii sa píše, že Ježiš je „presným znázornením [Stvoriteľovej] bytosti“. (Hebr. 1:3) Svojimi zázrakmi dokázal, že on i jeho Otec túžia oslobodiť ľudstvo od všetkej bolesti, chorôb a smrti. Zakrátko vrátia život neporovnateľne väčšiemu počtu ľudí, než ich bolo vzkriesených v minulosti. Ježiš vyhlásil: „Prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách... vyjdú.“ ​(Ján 5:28, 29) w15 15/6 2:13, 14

Mnohí veriaci sa domnievajú, že Boha budú chváliť, až keď zomrú a pôjdu do neba. Ale my si uvedomujeme, že chváliť Boha máme teraz a na zemi. Tak napodobňujeme príklad verných Jehovových služobníkov, o ktorých sa píše v Žalme 99:1–3, 5–7. Z tohto žalmu vyplýva, že Mojžiš, Áron a Samuel zo všetkých síl podporovali pravé uctievanie. Rovnaký postoj majú dnes zostávajúci z pomazaných Kristových bratov. Skôr ako pôjdu do neba a budú slúžiť ako kňazi s Ježišom, verne slúžia na pozemskom nádvorí duchovného chrámu. Pomáhajú im milióny „iných oviec“. (Ján 10:16) Hoci jedna skupina má nádej na život v nebi a druhá na život na zemi, obe skupiny jednotne uctievajú Jehovu na jeho „podnoži“. No každý z nás by si mal položiť otázku: Podporujem pravé uctievanie zo všetkých síl? w15 15/7 1:4, 5

Jehovovi služobníci oddávna očakávali splnenie rôznych proroctiev. Izaiáš predpovedal, že Jehova privedie Židov z vyhnanstva späť do ich domoviny, a vyhlásil: „Šťastní sú všetci, ktorí ho stále očakávajú.“ ​(Iz. 30:18) Podobný postoj mal aj Micheáš, ktorého proroctvá sa takisto týkali Božieho ľudu. Povedal: „Ja budem stále vyhliadať Jehovu.“ ​(Mich. 7:7) A Boží ľud celé stáročia očakával splnenie proroctiev o Mesiášovi, čiže Kristovi. (Luk. 3:15; 1. Petra 1:10–12) Aj novodobí Boží služobníci stále očakávajú splnenie ďalších proroctiev o Mesiášovi. Jehova prostredníctvom mesiášskeho Kráľovstva čoskoro ukončí všetko utrpenie, lebo zničí zlých a oslobodí svoj ľud zo sveta, ktorý má v moci Satan. (1. Jána 5:19) Preto buďme bdelí a nestrácajme zo zreteľa, že tento systém sa závratnou rýchlosťou blíži k svojmu koncu. w15 15/8 2:1, 2

Izraeliti na Jehovov pokyn urobili svätostánok. (2. Mojž. 25:8) Neskôr postavili chrám, v ktorom uctievali Jehovu. (1. Kráľ. 8:27, 29) Keď sa Židia vrátili z vyhnanstva v Babylone, pravidelne sa zhromažďovali v synagógach. (Mar. 6:2; Ján 18:20; Sk. 15:21) Raní kresťania sa stretávali v domoch spoluveriacich. (Sk. 12:12; 1. Kor. 16:19) A dnes sa Jehovov ľud učí o svojom Bohu a uctieva ho v desiatkach tisícov sál Kráľovstva na celom svete. Z dnešného denného textu vidíme, ako veľmi si Ježiš vážil a miloval Jehovov chrám v Jeruzaleme. Jednému z pisateľov evanjelií to pripomenulo žalmistove prorocké slová. (Žalm 69:9) Dnes nemôžeme žiadnu sálu Kráľovstva označiť za „Jehovov dom“ v takom zmysle, ako bol chrám v Jeruzaleme. (2. Par. 5:13; 33:4) Napriek tomu viacero biblických zásad poukazuje na to, že naše miesta uctievania máme mať v úcte a zaobchádzať s nimi správne. w15 15/7 4:1, 2

Budeme sa počas Kristovej tisícročnej vlády správať jeden k druhému láskavo? Ak sa už teraz učíme ochotne odpúšťať a snažíme sa o dobré vzťahy s druhými, v novom svete nám to pôjde ľahšie. (Kol. 3:12, 13) Život v novom svete nebude vyzerať tak, že vždy dostaneme to, čo chceme a kedy to chceme. Čo nám pomôže, aby sme napriek tomu boli spokojní a za všetko vďační? To, že sa budeme ochotne podriaďovať nášmu milujúcemu Panovníkovi, Jehovovi. Budeme potrebovať práve tie vlastnosti, ktorým nás Jehova teraz učí. Keď sa už dnes snažíme žiť tak, ako sa bude žiť v novom svete, rozvíjame si vlastnosti, z ktorých budeme mať úžitok po celú večnosť. Posilňujeme si vieru, že „budúca obývaná zem“ sa stane realitou. (Hebr. 2:5; 11:1) A ak už dnes prejavujeme tieto vlastnosti, ukazujeme, že veľmi túžime po spravodlivých podmienkach, ktoré v tom čase zavládnu. Tým všetkým sa pripravujeme na večný život v Božom novom svete. w15 15/8 3:11, 12

Keď si na trhu prezeráš zrelé ovocie, zistíš, že každý kus je iný. No všetky majú určité charakteristické črty, z ktorých vidno, že sú naozaj zrelé. Podobné je to aj so zrelými kresťanmi. Nie sú rovnakí, lebo pochádzajú z rôznych krajín, vyrastali v odlišnom prostredí, majú inú mieru zdravia a líšia sa aj vekom a životnými skúsenosťami. Majú rozdielnu osobnosť a zvyky. No napriek tomu majú niečo spoločné. Všetci si vypestovali vlastnosti, ktoré dokazujú, že sú duchovne zrelí. Aké sú to vlastnosti? Duchovne zrelý Jehovov služobník napodobňuje vo svojom živote Ježiša. Ten nám dal príklad, aby sme „verne nasledovali jeho šľapaje“. (1. Petra 2:21) Čo je podľa Ježiša dôležité? Milovať Jehovu celým srdcom, dušou a mysľou a milovať svojho blížneho ako sám seba. (Mat. 22:37–39) Zrelý kresťan sa usiluje riadiť touto radou. Svojím spôsobom života dáva najavo, že tým najdôležitejším je preňho osobný vzťah k Jehovovi a obetavá láska k blížnemu. w15 15/9 1:3 – 5

Dobre vyškolené svedomie nás nielen varuje pred nesprávnym konaním, ale aj podnecuje k dobrým skutkom. Medzi ne patrí predovšetkým zvestovateľská služba, či už z domu do domu, alebo pri iných príležitostiach. Pavla k tomu jeho svedomie podnecovalo. Napísal: „Bolo mi to uložené ako nutnosť. Ale beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ ​(1. Kor. 9:16) Keď Pavla napodobňujeme, máme čisté svedomie, lebo vieme, že robíme to, čo je správne. A nielen to. Keď rozprávame druhým o dobrom posolstve, pôsobíme na ich svedomie. Teda svedomie nám môže byť veľkou pomocou. Musíme si ho však školiť. Robíme to tak, že pravidelne a do hĺbky študujeme Božie Slovo, rozjímame o ňom a snažíme sa podľa neho žiť. Vďaka tomu nás bude svedomie spoľahlivo viesť. w15 15/9 2:16, 18

Záznam o živote Jozefa, Mojžiša a Dávida patrí v Biblii k tým najpodrobnejším. Jehova stál v skúškach pri nich a týchto svojich služobníkov použil na vykonanie mocných skutkov. Keď si o tom čítame, dokážeme si lepšie predstaviť, ako sa Jehova o svoj ľud stará a ako ho miluje. Keď nás Jehova napráva, je to ďalší prejav jeho lásky. Ten, kto urobil niečo zlé, by mal reagovať na usmernenie od Jehovu. Keď svoj hriech úprimne ľutuje, Jehova mu „odpustí vo veľkej miere“. (Iz. 55:7) Čo sa z toho učíme? Dozvedáme sa, aký je náš Otec milosrdný. Dávid opísal Jehovovo milosrdenstvo týmito slovami: „Odpúšťa každé tvoje previnenie, uzdravuje všetky tvoje choroby, žiada späť tvoj život priamo z jamy, korunuje ťa milujúcou láskavosťou a prejavmi milosrdenstva.“ ​(Žalm 103:3, 4) Buďme vždy vnímaví na Jehovove rady i na jeho naprávanie a neváhajme ich prijať. Pamätajme, že je to dôkaz Jehovovej lásky k nám. (Žalm 30:5) w15 15/9 4:13, 14

Marta sa pohrúžila do prípravy slávnostného jedla pre Ježiša, a keď videla, že Mária jej nepomáha, nahnevala sa na ňu. Ježiš si všimol Martino horúčkovité úsilie a láskavo jej povedal: „Marta, Marta, si úzkostlivá a znepokojuješ sa mnohými vecami.“ Naznačil jej, že by úplne stačilo aj jedno jednoduché jedlo. Potom sa obrátil na Máriu a zbavil ju obvinenia z ľahostajnosti, keď povedal: „Mária si vyvolila dobrý diel a nebude jej odňatý.“ ​(Luk. 10:38–42) Mária po čase možno zabudla, čo pri tej mimoriadnej príležitosti jedla. Ale určite nikdy nezabudla na to, ako ju Ježiš pochválil, a na vynikajúci duchovný pokrm, ktorý dostala vďaka tomu, že pozorne počúvala. O viac ako 60 rokov apoštol Ján napísal: „Ježiš miloval Martu a jej sestru.“ ​(Ján 11:5) Z týchto slov vyplýva, že Marta si vzala k srdcu Ježišovu láskavú radu a že sa snažila verne slúžiť Jehovovi až do konca svojho života. w15 15/10 3:3, 4

Máme mnoho dôvodov veriť, že Jehova dnes zasahuje do života ľudí. Znovu a znovu počujeme o tom, ako sa niekto modlil o duchovnú pomoc a dostal ju. (Žalm 53:2) Keď Allan zvestoval z domu do domu na malom filipínskom ostrove, jedna žena sa zrazu rozplakala. Allan vysvetľuje: „Ráno sa modlila k Jehovovi, aby ju našli jeho svedkovia. Boh jej modlitbu vypočul tak rýchlo, že od dojatia nedokázala zadržať slzy.“ Do roka oddala svoj život Jehovovi. Pre mnohých Božích služobníkov bolo dôkazom Božej pomoci to, že sa im podarilo vymaniť zo zovretia závislostí, ako je fajčenie, zneužívanie drog či pozeranie pornografie. Niektorí hovoria, že sa opakovane snažili zbaviť týchto zlozvykov už predtým, ale nedarilo sa im to. No keď prosili o pomoc Jehovu, dal im „moc, ktorá je nad to, čo je prirodzené“, a nakoniec nad svojimi slabosťami zvíťazili. (Žalm 37:23, 24) w15 15/10 1:10, 11

Niektorí si ráno privstanú, aby si mohli čítať, rozjímať a modliť sa. Iní na to využívajú obedňajšiu prestávku. Ďalším vyhovuje čas večer alebo tesne pred spaním. A niektorí si čítajú Bibliu ráno a potom aj večer, skôr ako idú spať. No bez ohľadu na to, aký čas si vyberieme, dôležité je čítať si „dňom a nocou“, teda pravidelne. (Joz. 1:8) Ak sa vzdáme menej dôležitých činností, získame čas na každodenné rozjímanie o Božom Slove. V Biblii je zapísaných mnoho sľubov, že Jehova požehná tých, ktorí o jeho Slove rozjímajú a snažia sa ho uplatňovať. (Žalm 1:1–3) Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ ​(Luk. 11:28) Ale čo je najdôležitejšie, keď denne rozjímame o duchovných veciach, prinášame tým chválu nášmu Vznešenému Stvoriteľovi. A Jehova nás odmení šťastným životom už dnes a večným životom v jeho spravodlivom novom svete. (Jak. 1:25; Zjav. 1:3) w15 15/10 4:17, 18

Keď apoštol Peter radil Ježišovi, aby bol k sebe láskavý a vyhol sa smrti, určite to myslel dobre. Ježiš však rozpoznal, že za jeho slovami sa skrýva chybný postoj. Preto dal Petrovi a ďalším učeníkom priamu radu. Vysvetlil im, aké následky to má, keď sa niekto príliš šetrí, a aké požehnania prináša obetavý spôsob života. (Mat. 16:21–27) Peter si vzal jeho slová k srdcu. (1. Petra 2:20, 21) Modli sa k Jehovovi, aby ti pomohol vidieť, v čom sa tvoje dospievajúce dieťa potrebuje zlepšiť. (Žalm 32:8) Napríklad čo by mohlo naznačovať, že jeho viera slabne? Možno už nemá takú radosť ako predtým, vyjadruje sa kriticky o členoch zboru alebo sa začína uzatvárať do seba. Nemal by si unáhlene prísť k záveru, že určite vedie dvojaký život a tajne sa dopúšťa vážneho hriechu. Zároveň by si nemal tieto prejavy ignorovať alebo si myslieť, že je to súčasť dospievania a že to prejde samo. w15 15/11 2:12, 13

Úprimná láska a jednota charakterizuje Jehovových služobníkov ako členov pravého náboženstva, lebo Ježiš povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) A apoštol Ján napísal: „Podľa toho sa rozpoznajú Božie deti a Diablove deti: Ten, kto nekoná spravodlivosť, nepochádza z Boha, ani ten, kto nemiluje svojho brata. Lebo to je to posolstvo, ktoré ste počuli od začiatku, že sa máme navzájom milovať.“ ​(1. Jána 3:10, 11) Láska, ktorá vedie k takej pozoruhodnej jednote, nás identifikuje ako Kristových pravých nasledovníkov. Boh nás používa, aby sme oznamovali dobré posolstvo o Kráľovstve na celej obývanej zemi. (Mat. 24:14) w15 15/11 4:10, 11

Keďže všade je iná kultúra a ľudia majú rôzne náboženské predstavy, musíme zvážiť, kedy je najlepší čas hovoriť. Takých situácií je veľa. Napríklad keď sa nás niekto dotkne, hoci to, čo povedal, myslel dobre. V takom prípade by sme sa mali najprv zamyslieť, či je tá vec naozaj taká vážna, aby sme sa ohradili. Ak áno, nemali by sme reagovať v hneve, lebo by sme mohli hovoriť neuvážene. (Prísl. 15:28) Dobrý úsudok potrebujeme, aj keď sa rozprávame o pravde s neveriacimi príbuznými. Chceme, aby spoznali Jehovu, ale musíme byť trpezliví a vnímaví. Keď zvolíme správne slová a povieme ich v správnom čase, môžu zapôsobiť na ich srdce. w15 15/12 3:6, 8, 9

Mať „zdravú myseľ“ znamená mať triezvy úsudok. Musíme ho prejaviť najmä vtedy, keď ide o vyšetrenie alebo liečebný postup, ktorý je už na prvý pohľad čudný alebo záhadný. Vie ti ho človek, ktorý liečbu praktizuje alebo odporúča, uspokojivo vysvetliť? Je v súlade s overenými faktmi a uznávajú ho viacerí odborníci? (Prísl. 22:29) Alebo liečiteľ pôsobí viac na city? Možno tvrdí, že ide o nový liek, ktorý objavili kdesi veľmi ďaleko a moderná veda ho ešte nepozná. Zdá sa ti takéto tvrdenie dôveryhodné? A čo ak liečiteľ pri stanovovaní diagnózy alebo pri liečbe používa nejakú „záhadnú látku“ alebo „energiu tela“? V takom prípade je namieste veľká opatrnosť, lebo Boh nás varuje pred „používaním zlej moci“ a pred špiritistickými praktikami. (Iz. 1:13; 5. Mojž. 18:10–12) w15 15/12 4:16

V celom Písme nachádzame mnoho príkladov verných mužov a žien, ktorí pod vplyvom svätého ducha konali mocné skutky. Napriek tomu nešli do neba. Jedným z nich bol Ján Krstiteľ. Ježiš sa o ňom vyjadroval veľmi pochvalne, ale zároveň o ňom povedal, že nebude v nebeskom Kráľovstve. Aj na Dávida mocne pôsobil svätý duch. (1. Sam. 16:13) Mal hlboké duchovné porozumenie a Jehova ho dokonca použil, aby napísal niektoré časti Biblie. (Mar. 12:36) Napriek tomu sa o ňom Peter na Letnice vyjadril, že „nevystúpil do nebies“. (Sk. 2:34) Jehova použil svojho svätého ducha, aby dal týmto ľuďom moc vykonať úžasné skutky. Nedal im však vyhliadku na život v nebi. To neznamená, že toho neboli hodní alebo že boli nedostatoční. Jednoducho to znamená, že ich vzkriesi a dá im život v pozemskom raji. (Ján 5:28, 29; Sk. 24:15) w16.01 3:16

Keď spolupracujeme s tými, ktorých máme radi, lepšie spoznávame ich vlastnosti a vytvára sa medzi nami bližší vzťah. Vieme o nich nielen to, aké majú ciele, ale aj ako ich chcú dosiahnuť. Ježiš spolupracoval s Jehovom možno miliardy rokov, takže sa medzi nimi vytvorilo mimoriadne silné, nezlomné puto lásky. Bola medzi nimi pozoruhodná jednota a vždy pracovali v úplnom súlade. Ježiš prosil Jehovu, aby bdel nad jeho učeníkmi. Prečo? V modlitbe povedal: „Aby boli jedno, tak ako sme my.“ ​(Ján 17:11) Ak sa riadime Božími normami a zúčastňujeme sa na zvestovaní dobrého posolstva, lepšie spoznávame Božie príťažlivé vlastnosti. Učíme sa, že je múdre dôverovať mu a poslúchať ho. Keď sa približujeme k Bohu, aj on sa približuje k nám. (Jak. 4:8) Zároveň sme si bližší aj s našimi duchovnými bratmi a sestrami, lebo prežívame rovnaké radosti i starosti a máme rovnaké ciele. w16.01 5:9, 10

Noema pokračuje v ceste do Izraela, odkiaľ pochádza. Čo urobí Rút? Stojí možno pred najdôležitejším rozhodnutím v živote. Vráti sa k svojmu ľudu v Moábe, alebo zostane so svojou svokrou Noemou a pôjde s ňou do Betlehema? (Rút 1:1–8, 14) Rút má v Moábe rodinu. Jej matka a ďalší príbuzní by sa o ňu postarali. Moáb je jej domovom. Miestna kultúra, jazyk i ľudia — to všetko dobre pozná. Noema jej nedokáže zabezpečiť také zázemie v Betleheme. Dokonca jej radí, aby zostala v Moábe. Bojí sa, že svojim nevestám už nie je schopná zaistiť domov ani manžela. Ako sa nakoniec Rút rozhodne? Jej švagriná Orpa „sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom“. (Rút 1:9–15) Ale chce to isté urobiť aj Rút? Nie. w16.02 2:4, 5

Uprostred noci sa Dávid a Abišaj potichu zakrádajú táborom, v ktorom spí 3 000 vojakov. V strede tábora nachádzajú v hlbokom spánku kráľa Saula. Prišiel do judskej pustatiny, lebo chce Dávida zabiť. Abišaj šepká: „Nechaj, nech [Saula] len raz pribodnem k zemi kopijou, a dva razy mu to neurobím.“ Dávidova odpoveď je prekvapujúca: „Nenič ho, veď kto vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému a zostal nevinný?... Z Jehovovho hľadiska je nemysliteľné, aby som ja vystrel ruku proti Jehovovmu pomazanému!“ ​(1. Sam. 26:8–12) Dávid si uvedomoval, čo zahŕňa vernosť Bohu. Nechcel Saulovi nijako ublížiť. Prečo? Lebo Saula pomazal za kráľa nad Izraelom Boh. Verný Jehovov služobník si váži tých, ktorým Jehova zveril autoritu. A Jehova od nás očakáva, že mu budeme verne oddaní. w16.02 4:1, 2

Si mladý človek, ktorý uvažuje o krste? Ak áno, buď si istý, že byť pokrsteným kresťanom je tou najväčšou cťou, akú môžeš mať. Ale krst je aj vážny krok. Znamená, že si sa zasvätil Jehovovi, čiže dal mu slávnostný sľub, že mu budeš slúžiť navždy a dávať jeho vôľu pred všetko ostatné. Prirodzene, pokrstiť by si sa mal iba vtedy, keď si na také rozhodnutie zrelý, keď po tom túžiš ty sám a keď chápeš, čo znamená zasvätenie. Ale čo ak nemáš istotu, či si na krst pripravený? Alebo čo ak sa chceš dať pokrstiť, ale tvoji rodičia hovoria, aby si ešte počkal, možno kým budeš skúsenejší? Nebuď z toho sklamaný. Ber to ako príležitosť ďalej duchovne rásť, aby si mohol byť zakrátko pokrstený. w16.03 2:1, 2

Mnohí spoznali pravdu až v manželstve a ich partner pravdu neprijal. Kresťan by mal robiť všetko, čo môže, aby uplatňovaním biblických zásad prispieval k súladu v rodine. To nie je vždy ľahké. Rodiny sú dnes vystavené Satanovmu útoku. Preto je dôležité, aby manželia dobre spolupracovali. Bez ohľadu na to, ako dlho si v manželstve, premýšľaj, čo by si mohol povedať alebo urobiť, aby to posilnilo váš vzťah. Ak si už v manželstve dlhšie, môžeš byť dobrým príkladom pre mladších. Môžeš občas pozvať nejakých manželov na vaše rodinné uctievanie? Keď mladí uvidia, ako pekne sa k sebe správate, uvedomia si, že aj oni si musia prejavovať lásku, a tak zachovať súlad v manželstve. (Tít. 2:3–7) w16.03 3:14, 15