December

Apoštol Peter chcel týmito slovami povzbudiť kresťanov, aby vytrvávali napriek skúškam od Satana. Z príkladu „tých, ktorí vytrvali“, sa učíme, že aj my môžeme zostať pevní, a že keď to dokážeme, dostaneme odmenu. (Jak. 5:11) Možno zažívaš pre svoju vieru tvrdý odpor či dokonca prenasledovanie. Alebo slúžiš ako zborový starší či krajský dozorca a cítiš sa preťažený. Rozjímaj o Pavlovom príklade. Pavol znášal kruté prenasledovanie od ľudí, ktorí odporovali pravému uctievaniu. Okrem toho naňho každodenne doliehala starosť o bratov v zboroch. (2. Kor. 11:23–29) No nikdy sa nevzdal, a preto bol pre druhých príkladom vytrvalosti. (2. Kor. 1:6) Keď aj ty vytrvalo znášaš ťažkosti, môžeš byť pre druhých povzbudením. w16.04 2:11, 14

Ježiš predpovedal, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa bude zvestovať po celej zemi. (Mat. 24:14) My Jehovovi svedkovia sme dobre známi svojou zvestovateľskou činnosťou. Niektorí ľudia s nami súhlasia, iní nám odporujú. Nájdu sa aj takí, ktorí si našu službu vážia, hoci sa s naším učením nestotožňujú. Mnoho náboženských skupín si myslí, že šíri evanjelium, čiže dobré posolstvo. Ich činnosť sa však často obmedzuje len na takzvané osobné svedectvá, bohoslužby alebo programy v televízii či na internete. Ďalší poukazujú na svoju charitatívnu činnosť a na aktivity v oblasti vzdelávania a zdravia. Ale spĺňajú tým úlohu, ktorú dal svojim učeníkom Ježiš? w16.05 2:1, 2

Ľudské vlády prejavujú nepriateľský postoj voči Božiemu Kráľovstvu, ktoré vládne od roku 1914. Toto Kráľovstvo ich čoskoro všetky odstráni. (Žalm 2:2, 7–9) Boh pripúšťa existenciu ľudských vlád, lebo poskytujú istú mieru stability, a to nám uľahčuje zvestovanie dobrého posolstvo o Kráľovstve. (Rim. 13:3, 4) Boh si dokonca praje, aby sme sa modlili za ľudí vo vysokom postavení, aby sme ho mohli v pokoji uctievať. (1. Tim. 2:1, 2) A keď sa stretávame s nespravodlivým zaobchádzaním, obraciame sa na vládne autority, aby sa nás zastali, tak ako to robil apoštol Pavol. Hoci z Biblie vieme, že politické systémy ovláda Boží protivník, Satan, nikde v nej nečítame, že priamo riadi každého vodcu alebo vládneho predstaviteľa. (Luk. 4:5, 6) Preto by sme sa o žiadnom politikovi nemali vyjadrovať, že ho ovláda Diabol. Biblia nás učí, aby sme „o nikom nehovorili urážlivo“, teda ani o „vládach a vrchnostiach“. (Tít. 3:1, 2) w16.04 4:5, 6

Možno si povieš: Ako mám vedieť, čo sa Jehovovi páči, keď v jeho Slove nie je k tomu žiadny konkrétny pokyn? Ako môžeme v takej situácii rozpoznať Jehovovu vôľu? Modlime sa a dajme sa viesť svätým duchom. Aj Ježiš sa vždy snažil rozpoznať vôľu svojho Otca. V Biblii sú zapísané dve udalosti, keď sa najprv pomodlil a potom zázračne nasýtil zástup ľudí. (Mat. 14:17–20; 15:34–37) No keď bol hladný on a na pustatine ho Diabol nahováral, aby premenil kamene na chlieb, odmietol to. (Mat. 4:2–4) Keďže poznal uvažovanie svojho Otca, vedel, že by to bolo nesprávne. Uvedomoval si, že nie je Božou vôľou, aby používal moc vo svoj prospech. Svojím rozhodnutím ukázal, že sa spolieha na Jehovu, ktorý ho bude viesť a postará sa oňho. w16.05 3:7, 8

Niektoré časti Biblie boli pôvodne určené konkrétnemu človeku alebo skupine. Preto skôr ako sa pustíme do čítania Božieho Slova, pomodlime sa o múdrosť, aby sme v nej dokázali nájsť poučenie, ktoré nám chce Jehova odovzdať. (Ezdr. 7:10; Jak. 1:5) Pri čítaní Biblie sa neponáhľaj, ale polož si napríklad otázky: Čo sa z toho dozvedám o Jehovovi? Ako to môžem uplatniť vo svojom živote? Ako môžem tieto verše použiť na pomoc druhým? Keď budeme o týchto otázkach uvažovať, z čítania Biblie určite vyťažíme viac. Ako príklad si uveďme biblické požiadavky na zborových starších. (1. Tim. 3:2–7) Keďže väčšina z nás neslúži ako starší, mohli by sme si myslieť, že táto časť Biblie sa nás netýka. Napriek tomu sa z nej môžeme veľa naučiť. w16.05 5:7, 8

Keď židovskí vyhnanci prišli do Babylona, mesto bolo plné modiel a ľudia uctievali zlých duchov. No verní Židia, ku ktorým patril aj Daniel a jeho traja priatelia, sa nedali formovať tamojším prostredím. (Dan. 1:6, 8, 12; 3:16–18) Boli rozhodnutí uctievať jedine Jehovu a dať sa formovať ním. A boli v tom úspešní. Ako to vieme? Hoci Daniel prežil v Babylone skoro celý život, Boží anjel ho nazval veľmi žiaducim mužom. (Dan. 10:11, 19) V biblických časoch hrnčiar vtláčal hlinu do určitej formy, aby dosiahol požadovaný tvar. Dnes praví kresťania uznávajú Jehovu ako Zvrchovaného Panovníka, ktorý má moc formovať národy. (Jer. 18:6) Boh má moc formovať aj každého z nás. Rešpektuje však našu slobodnú vôľu a chce, aby sme sa mu podriaďovali dobrovoľne. w16.06 2:1, 2

Satan sa nám prostredníctvom sveta obchodu snaží nahovoriť, že zo života sa budeme tešiť iba vtedy, keď budeme mať množstvo vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Vie majstrovsky pôsobiť na „žiadosť očí“. (1. Jána 2:15–17; 1. Mojž. 3:6; Prísl. 27:20) Svet ponúka širokú škálu vecí — od naozaj skvelých až po úplné nezmysly. Niektoré môžu vyzerať veľmi lákavo. Stalo sa ti už niekedy, že si si kúpil vec, ktorú si nepotreboval, ale zaujala ťa v reklame alebo vo výklade? Neskôr si si možno uvedomil, že by si sa zaobišiel aj bez nej. Také veci nám iba komplikujú život. Odvádzajú našu pozornosť od duchovných činností, ako je štúdium Biblie, príprava na zhromaždenia, účasť na nich a pravidelné zvestovanie dobrého posolstva. Pamätaj na varovné slová apoštola Jána: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť.“ w16.07 1:3, 4

Kresťanský zbor v prvom storočí tvorili Židia, Gréci, Rimania a ľudia ďalších národností. Pochádzali z rôzneho náboženského prostredia a mali rôzne zvyky i názory. Preto bolo pre niektorých ťažké prijať nový spôsob uctievania alebo sa úplne zbaviť predošlých zvykov. A tak apoštol Pavol uznal za vhodné pripomenúť im, že kresťania majú jedného Boha, Jehovu. A aká je situácia v zboroch dnes? Prorok Izaiáš predpovedal, že „v konečnej časti dní“ budú ľudia zo všetkých národov prúdiť na Jehovovo vyvýšené miesto uctievania a hovoriť: „[Jehova] nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ (Iz. 2:2, 3) Sme šťastní, že toto proroctvo sa spĺňa priamo pred našimi očami. Vďaka tomu sú v mnohých zboroch ľudia rôznych rás, národností, kultúr a jazykov a všetci chvália Jehovu. w16.06 3:15, 16

Nevieme si ani predstaviť, aké úžasné veci čakajú pomazaných kresťanov, keď budú vládnuť s Kristom v nebi. (Luk. 22:28–30; Fil. 3:20, 21; 1. Jána 3:2) Budú tvoriť „Nový Jeruzalem“, Kristovu nevestu. (Zjav. 3:12; 17:14; 21:2, 9, 10) Budú s Ježišom spolupracovať na „liečení národov“, čo znamená, že budú pomáhať poslušným ľuďom, aby sa zbavili bremena hriechu a smrti a postupne dosiahli dokonalosť. (Zjav. 22:1, 2, 17) Jedným z najväčších prejavov Jehovovej nesmiernej láskavosti na zemi bude vzkriesenie. (Jób 14:13–15; Ján 5:28, 29) Verní muži i ženy zo staroveku, ktorí zomreli ešte pred Kristovou obetnou smrťou, ako aj všetci z „iných oviec“, ktorí zomrú vo vernosti počas posledných dní, sa budú môcť opäť tešiť zo života a slúžiť Jehovovi. (Ján 10:16) w16.07 4:13 – 15

Ak máme zostať duchovne bdelí, nestačí mať len dobré úmysly. Niekoľko dní pred udalosťami v Getsemanskej záhrade Ježiš učeníkom povedal, aby sa pokorne modlili k Jehovovi. (Luk. 21:36) Ak teda chceme zostať duchovne ostražití, aj my musíme byť „bdelí na modlitbách“. (1. Petra 4:7) Ježiš povedal, že koniec príde „v hodinu, o ktorej sa [nenazdáme]“. (Mat. 24:44) Preto teraz nie je čas duchovne zadriemať, čiže usilovať sa o ilúzie a sny, ktoré ponúka Satan a tento svet a po ktorých túži naše nedokonalé telo. Z Biblie sa dozvedáme, čo majú Boh a Kristus pre nás v bezprostrednej budúcnosti pripravené a ako môžeme zostať bdelí. Musíme dbať na svoju duchovnosť a na náš vzťah k Jehovovi a dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto. Musíme si uvedomovať, v akej dobe žijeme a aké udalosti sa odohrávajú, aby sme boli pripravení na to, čo sa blíži. (Zjav. 22:20) Ide o náš život! w16.07 2:15 – 17

Ak má byť manželstvo pevné, obaja partneri by sa mali dokázať povzniesť nad nedostatky toho druhého. Mali by sa „ďalej navzájom znášať a ochotne si vzájomne odpúšťať“. Veď chyby robia obaja. No vždy sa z nich môžu poučiť, odpustiť si a prejaviť lásku, ktorá je „dokonalým putom jednoty“. (Kol. 3:14) Láska je tiež „zhovievavá a láskavá... Nevypočítava urážky.“ (1. Kor. 13:4, 5) Nezhody je dobré urovnať čo najskôr. Ak teda vznikne nejaký problém, manželia by sa ho mali snažiť vyriešiť ešte skôr, ako sa skončí deň. (Ef. 4:26, 27) Úprimne povedať „prepáč, že som ti ublížil“ si vyžaduje pokoru a odvahu, ale je to dôležité na vyriešenie problémov a manželskú dvojicu to zbližuje. w16.08 2:6

Ježišovou prvoradou úlohou bolo zvestovať dobré posolstvo o Kráľovstve. No vyhradil si čas aj na to, aby školil ďalších, ktorí sa mali stať pastiermi a učiteľmi. (Mat. 10:5–7) Filip bol napríklad horlivým evanjelistom, ale určite pomáhal i svojim štyrom dcéram, aby sa stali dobrými zvestovateľkami. (Sk. 21:8, 9) Prečo je podobné školenie dôležité aj dnes? Na celom svete stále rastie počet ľudí, ktorí prijímajú pravdu. Ešte pred krstom by sme im mali pomôcť pochopiť, aké dôležité je osobné štúdium Biblie. Okrem toho by sme ich mali školiť, ako zvestovať dobré posolstvo a vyučovať druhých. Bratov v zboroch treba povzbudzovať, aby sa usilovali spĺňať požiadavky na služobných pomocníkov a starších. Skúsení kresťania môžu novým poskytovať „dobré poučenie“ a tak im pomáhať duchovne napredovať. w16.08 4:1, 2

Služba bok po boku s bratmi a sestrami nás zjednocuje. Okrem toho si vytvárame trvalé priateľstvá a upevňujeme si dôveru, že sa budeme môcť tešiť z nádherného života pod vládou Kráľovstva. Keď posilňujeme ruky druhých, pomáhame im bojovať s ťažkosťami a zachovať si pozitívny pohľad do budúcnosti. (Iz. 35:4) Zároveň to pomáha i nám, aby sme sa stále zameriavali na duchovné veci a očami viery videli splnenie Božích sľubov. Aj naše ruky budú potom silnejšie. Keď premýšľame o tom, ako Jehova chránil svojich verných služobníkov v minulosti a pomáhal im, naša viera a dôvera v neho rastie. Preto ak si vystavený tlaku a problémom, „kiež tvoje ruky neklesnú“. (Sof. 3:16) Modli sa k Jehovovi o pomoc a buď si istý, že ťa svojou mocnou rukou posilní a povedie ťa v ústrety požehnaniam pod vládou Kráľovstva. (Žalm 73:23, 24) w16.09 1:16 – 18

Keď sa Boží služobníci rozhodujú, čo si dajú na seba, berú do úvahy vyššie uvedené slová. Je prirodzené, že na to, čo si oblečieme, má vplyv počasie, ročné obdobie, naše okolnosti a životné podmienky. Jehovove normy sa však nemenia spolu s počasím. (Mal. 3:6) Vybrať si slušné a cudné oblečenie môže byť zvlášť náročné, keď je teplo. Naši bratia a sestry však ocenia, keď nebudeme nosiť oblečenie, ktoré je také tesné alebo, naopak, také voľné, že toho veľa odhaľuje. (Jób 31:1) Keď sme na pláži alebo na kúpalisku, naše plavky by mali byť cudné. (Prísl. 11:2, 20) Hoci mnohí vo svete nosia odvážne plavky, nám záleží na tom, aby sme nášmu svätému Bohu prinášali česť. w16.09 3:11, 12

Ježiš sa nebál opýtať svojich nasledovníkov, čomu veria. Napodobňuj jeho príklad. Pýtaj sa svojich detí na ich názory a pocity, najlepšie v príjemnej a uvoľnenej atmosfére. Ak tvoje dieťa vyjadrí pochybnosti o nejakej biblickej náuke, nereaguj príliš prudko ani nezačni náuku hneď obhajovať. Buď trpezlivý a pomáhaj mu o tom premýšľať. Považuj úprimné otázky svojho dieťaťa skôr za dôkaz, že si chce danú vec vyjasniť. Ježiš dával hlboké otázky už vo veku 12 rokov. (Luk. 2:46) Svoje deti dobre spoznaj — zisti, čo si myslia, čo cítia a z čoho majú obavy. Nikdy neočakávaj, že keď s tebou chodia na zhromaždenia a do služby, automaticky získajú vieru. O duchovných veciach sa s nimi rozprávaj popri každodenných činnostiach. Modli sa s nimi i za ne. Venuj pozornosť všetkým skúškam ich viery a pomáhaj im ich zvládnuť. w16.09 5:3 – 5

Tisíce Jehovových svedkov sa dnes nadšene podieľajú na spĺňaní prorockého videnia o tom, že dobré posolstvo sa bude oznamovať „každému národu, kmeňu, jazyku a ľudu“. (Zjav. 14:6) Si jedným z tých, ktorí sa učia cudzí jazyk? Slúžiš ako misionár alebo si sa presťahoval do zahraničia, kde je málo zvestovateľov? Začal si chodiť na zhromaždenia cudzojazyčného zboru vo svojej krajine? Všetci Boží služobníci musia dbať predovšetkým na to, aby si spolu so svojimi rodinami zachovali dobré duchovné zdravie. Niekedy však môžeme mať toľko povinností, že je pre nás ťažké vyhradiť si čas na hlboké osobné štúdium. Kresťania, ktorí slúžia v cudzojazyčnom obvode, si musia poradiť ešte s ďalšími náročnými situáciami. Okrem toho, že sa učia cudzí jazyk, sa musia pravidelne sýtiť hutným duchovným pokrmom. (1. Kor. 2:10) w16.10 2:1 – 3

Mnohí Jehovovi svedkovia si dnes vďaka svojej nádeji zachovávajú radosť, a to napriek tomu, že už veľa rokov znášajú kruté prenasledovanie. Napríklad stovky našich bratov a sestier v Eritrei, Singapure a Južnej Kórei sú vo väzení, najmä preto, lebo žijú v súlade s Ježišovými slovami nebrať do ruky zbraň. Väčšina Jehovových služobníkov nezažíva také prenasledovanie. Ich skúšky viery sú odlišné. Mnohí znášajú chudobu alebo trpia následkom vojen či prírodných katastrof. Iní sa podobne ako Mojžiš a ďalší patriarchovia vzdali pohodlného života vo svete a svetskej slávy. Zvádzajú tvrdý boj, aby odolali pokušeniu žiť materialistickým spôsobom života zameraným na seba. Čo im pomáha víťaziť v tomto boji? Je to láska k Jehovovi a pevná viera, že splní svoj sľub, napraví všetky krivdy a svojich verných služobníkov odmení večným životom v spravodlivom novom svete. (Žalm 37:5, 7, 9, 29) w16.10 3:15, 16

Keď mal verný prorok Jeremiáš veľké obavy a neveril si, Jehova posilnil jeho sebadôveru. (Jer. 1:6–10) A predstavme si, ako muselo zostarnutého proroka Daniela povzbudiť, keď za ním Boh poslal anjela, aby ho posilnil. Anjel mu povedal, že je „veľmi žiadúcim mužom“! (Dan. 10:8, 11, 18, 19) Mohol by si podobne povzbudzovať tých zvestovateľov, priekopníkov a bratov a sestry vo vyššom veku, ktorým dochádzajú sily? Boh si nemyslel, že keď so Synom spolupracovali celé veky, nie je nutné chváliť ho a povzbudzovať, keď je na zemi. Práve naopak, Ježišovi sa z neba Otec dvakrát prihovoril a povedal mu: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Mat. 3:17; 17:5) Týmito slovami ho Boh pochválil a ubezpečil ho, že si počína správne. Navyše Jehova poslal anjela, aby ho posilnil, keď naňho pred smrťou doľahla krajná úzkosť. (Luk. 22:43) w16.11 1:7, 8

Ovládať svoje emócie nie je vždy ľahké. Keď sa cítime prehliadaní alebo nám niekto ukrivdí, možno preto, že pochádzame z iného národa, máme inú farbu pleti alebo sa líšime iným spôsobom, môže nás to zraňovať. Mimoriadne bolestivé je to vtedy, keď tak s nami zaobchádza niektorý brat alebo sestra. Preto je múdre riadiť sa biblickou radou, aby sme sa ovládali a hneď sa neurazili. (Prísl. 16:32) Určite všetci musíme pracovať na tom, aby sme neboli urážliví a aby sme viac odpúšťali. Jehova i Ježiš považujú odpúšťanie za veľmi dôležité. (Mat. 6:14, 15) Mohol by si aj ty viac odpúšťať a snažiť sa lepšie ovládať svoje emócie? Ľudia, ktorým sa to nedarí, často zatrpknú. Vedie to k tomu, že sa im druhí vyhýbajú. Zatrpknutý kresťan môže mať na zbor zlý vplyv. (3. Mojž. 19:17, 18) w16.11 3:4 – 6

Charles Taze Russell bol smädný po biblickej pravde, a tak začal v roku 1870 spolu s niekoľkými spoločníkmi systematicky študovať Bibliu. Najprv sa snažil zistiť, ktoré náboženstvo učí pravdu. Starostlivo porovnal učenie mnohých náboženských skupín vrátane tých nekresťanských s tým, čo hovorí Biblia. Čoskoro si uvedomil, že ani jedno náboženstvo nie je v úplnom súlade s Božím Slovom. Pri jednej príležitosti sa stretol s duchovnými viacerých cirkví v nádeji, že títo muži prijmú pravdu, ktorú on a jeho spoločníci spoznali z Biblie, a že ju budú vyučovať vo svojich zboroch. Oni však o to nemali záujem. Bádatelia Biblie si vtedy museli uvedomiť, že nemôžu mať nič spoločné s tými, ktorí sa rozhodli držať falošného náboženstva. w16.11 4:14

Vďačnosť za Božiu nezaslúženú láskavosť zahŕňa viac než len vyhýbať sa cudzoložstvu, opilstvu alebo iným vážnym hriechom, ktorých sa kedysi dopúšťali niektorí členovia korintského zboru. (1. Kor. 6:9–11) Napríklad nielenže sa nedopúšťame sexuálnej nemravnosti, ale zavrhujeme aj akúkoľvek zábavu, ktorá v nás vyvoláva nečisté myšlienky a túžby. A „predkladať svoje údy za otrokov spravodlivosti“ neznamená len vyhýbať sa opilstvu, ale aj nepiť do takej miery, ktorá už hraničí s opitosťou. Takýto boj s nesprávnymi sklonmi si môže vyžadovať z našej strany značné úsilie. Ale môžeme v ňom zvíťaziť. Naším cieľom nie je len vyhýbať sa vážnym hriechom, ale aj každému nesprávnemu konaniu. Je pravda, že to nedokážeme robiť bez chyby. Ale mali by sme sa o to usilovať, tak ako sa o to usiloval aj Pavol. Svojich spolukresťanov nabádal: „Nedovoľte, aby hriech ďalej vládol ako kráľ vo vašom smrteľnom tele, aby ste poslúchali jeho žiadosti.“ (Rim. 6:12; 7:18–20) w16.12 1:16, 19 – 21

Ježiš sľúbil, že keď budeme nebeského Otca prosiť o svätého ducha, určite nám ho dá. (Luk. 11:10–13) Pozitívne vlastnosti, ktoré sú výsledkom pôsobenia Božej činnej sily, prejavuje samotný všemohúci Boh. (Kol. 3:10) Keď si rozvíjame ovocie ducha, zlepšuje to naše vzťahy s druhými. Vďaka tomu predídeme situáciám, ktoré by nám mohli spôsobiť úzkosť. Na to, aby sme sa pokorili pod „mocnú Božiu ruku“ a uvrhli „všetku svoju úzkostlivú starosť“ na Jehovu, je potrebná pokora. (1. Petra 5:6, 7) Keď si budeme rozvíjať pokoru, získame Božiu priazeň a podporu. (Mich. 6:8) A keď si zachováme realistický pohľad na svoje fyzické a duševné schopnosti a spoliehame sa na Jehovu, neovládne nás úzkosť. w16.12 3:7, 12

Noach sa stal „zvestovateľom spravodlivosti“ a verne oznamoval varovné posolstvo od Jehovu. Vďaka tejto činnosti si určite zachoval pevnú vieru. Okrem toho využíval svoje fyzické i duševné schopnosti, aby splnil úlohu, ktorú dostal od Boha, a postavil koráb. (Hebr. 11:7) Podobne ako Noach, aj my chceme mať „hojnosť práce v Pánovom diele“. (1. Kor. 15:58) Možno sme zapojení do výstavby a údržby budov, v ktorých uctievame Jehovu, pomáhame ako dobrovoľníci na zjazdoch alebo slúžime v niektorej z pobočiek či vysunutých prekladateľských kancelárií. A čo je najdôležitejšie, horlivo sa zúčastňujeme na zvestovateľskej službe, lebo vieme, že si tak posilňujeme nádej do budúcnosti. Keď chodíme do služby, upevňujeme si odhodlanie nevzdať sa v pretekoch o život. (1. Kor. 9:24) w17.01 1:8, 9

Jedna z hraníc našej slobody súvisí s tým, že musíme rešpektovať právo druhých robiť vlastné rozhodnutia. Prečo? Pretože všetci máme dar slobodnej vôle. Neexistujú ani dvaja kresťania, ktorí by sa vždy rozhodli úplne rovnako. Platí to dokonca aj v oblasti, ktorá sa týka nášho správania a uctievania. Keď si uvedomíme, že každý kresťan „ponesie svoj vlastný náklad“, budeme rešpektovať právo druhých používať vlastnú slobodnú vôľu, a to aj vtedy, keď sa rozhodujú v menej dôležitých veciach. (1. Kor. 10:32, 33) Jehova nám dal dar slobodnej vôle a s ním aj skutočnú slobodu. (2. Kor. 3:17) Tento dar si veľmi ceníme, lebo nám umožňuje robiť rozhodnutia, ktorými dávame najavo lásku k Jehovovi. Používajme ho tak, aby sme prinášali česť Bohu a zároveň rešpektujme právo druhých robiť vlastné rozhodnutia. Tým dáme najavo, že sme vďační za tento cenný dar. w17.01 2:15, 17, 18

Ľudí si nezískame tak, že sa budeme chváliť či na seba upútavať neprimeranú pozornosť, ale tak, že budeme prejavovať „tichého a mierneho ducha“. (1. Petra 3:3, 4; Jer. 9:23, 24) Keby sme si o sebe mysleli priveľa, skôr či neskôr by sa to prejavilo v našej reči a skutkoch. Mohli by sme napríklad nenápadne naznačiť, že máme v Božej organizácii dôležité úlohy, že máme prístup k dôverným informáciám alebo že sa priatelíme s bratmi, ktorí vedú dielo. Alebo by sme mohli povedať niečo, čím by sme si pripísali zásluhy za nápady či výsledky, ku ktorým prispeli aj iní. Môžeme sa poučiť od Ježiša. Keď druhých vyučoval, často citoval Hebrejské Písma alebo sa na ne odvolával. Prejavoval skromnosť, takže jeho poslucháči pochopili, že to, čo hovorí, nie sú jeho myšlienky, ale pochádzajú od Jehovu. w17.01 4:12

Pre prvú ľudskú dvojicu nebolo ťažké tento zákon pochopiť ani ho poslúchať. Mali k dispozícii viac jedla, než dokázali zjesť. Ale Satan Diabol prostredníctvom hada zviedol Evu, aby neposlúchla svojho Otca, Jehovu. (1. Mojž. 3:1–5; Zjav. 12:9) Skutočnosť, že Božie pozemské deti nemohli jesť „z každého stromu záhrady“, podal v takom svetle, ako keby im Boh niečo neprávom odopieral. Bolo to, akoby povedal: „Naozaj si nemôžete robiť, čo chcete?“ Nato vyslovil bezočivú lož: „Určite nezomriete.“ Potom sa snažil Evu presvedčiť, že Boha nemusí poslúchať, a povedal: „Boh totiž vie, že v ten deň, keď z neho zjete, celkom istotne sa vám otvoria oči.“ Naznačil, že Boh nechce, aby zjedli zakázané ovocie, pretože by tak získali nejaké výnimočné poznanie. Nakoniec im dal tento falošný sľub: „Budete ako Boh a budete poznať dobré a zlé.“ w17.02 1:8, 9

Izaiáš o tomto prorokovi predpovedal, že sa stane „vodcom a veliteľom“. (Iz. 55:4) A Daniel písal o príchode „Vodcu Mesiáša“. (Dan. 9:25) Nakoniec aj Ježiš Kristus o sebe otvorene povedal, že je Vodcom Božieho ľudu. (Mat. 23:10) Jeho učeníci ho ochotne nasledovali a uznávali, že si ho vyvolil Jehova. (Ján 6:68, 69) Čo ich o tom presvedčilo? Keď Ján Krstiteľ pokrstil Ježiša, „videl rozdelené nebesia a ducha ako holubicu prichádzať dolu naňho“. (Mar. 1:10–12) Boží svätý duch naňho pôsobil až do konca jeho služby na zemi, vďaka čomu robil zázraky a vyučoval s autoritou od Boha. (Sk. 10:38) Okrem toho si Ježiš s pomocou svätého ducha vypestoval nádherné vlastnosti, ako je láska, radosť a pevná viera. (Ján 15:9; Hebr. 12:2) Na žiadneho iného vodcu nepôsobil Boží svätý duch tak mocne ako na Ježiša. To sú presvedčivé dôkazy, že za Vodcu ho vyvolil Jehova. w17.02 3:15, 16

Na Letnice roku 33 n. l. začali apoštoli viesť kresťanský zbor. Pri tejto príležitosti „Peter vstal s jedenástimi“ a vysvetľoval pravdy zachraňujúce život veľkému zástupu Židov a prozelytov. (Sk. 2:14, 15) Mnohí z nich sa stali kresťanmi. Potom sa títo noví členovia kresťanského zboru „ďalej venovali učeniu apoštolov“. (Sk. 2:42) Apoštoli spravovali finančné prostriedky zboru. (Sk. 4:34, 35) Starali sa o duchovné potreby Božieho ľudu. Povedali: „My sa však budeme venovať modlitbe a službe slova.“ (Sk. 6:4) A poverovali skúsených kresťanov, aby oznamovali dobré posolstvo na nových územiach. (Sk. 8:14, 15) Časom sa k apoštolom pripojili ďalší pomazaní starší a aj oni sa zapájali do spravovania zborových záležitostí. Tvorili vedúci zbor, ktorý dával pokyny všetkým zborom. (Sk. 15:2) w17.02 4:4

Väčšina nedokonalých ľudí je silne ovplyvnená duchom Satanovho sveta. Preto mnohí vzhliadajú k niektorým mužom a ženám ako k svojim idolom. Namiesto toho, aby im prejavovali primeranú úctu, považujú ich takmer za polobohov. Na piedestál obdivu stavajú náboženských a politických vodcov a celebrity zo sveta športu a zábavy. Mladí i starší sa na nich pozerajú ako na vzory a často sa obliekajú a správajú tak ako oni. Praví kresťania odmietajú takýto pokrivený názor. Jediným človekom, ktorého môžeme považovať za dokonalý vzor, bol Ježiš. (1. Petra 2:21) Keby sme preukazovali ľuďom väčšiu česť, než akú si zaslúžia, znepáčili by sme sa Bohu. Musíme pamätať na túto základnú pravdu: „Všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ (Rim. 3:23) Preto si žiadny človek nezaslúži, aby mu druhí prejavovali česť, ktorá hraničí s modlárstvom. w17.03 1:6 – 8

Každý z nás sa môže preskúmať, či slúži Jehovovi celým srdcom. Polož si otázku: Som rozhodnutý robiť to, čo sa páči Jehovovi, zastávať sa pravého uctievania a chrániť jeho ľud pred zhubným vplyvom? Napríklad čo keby musel byť niekto z tvojich príbuzných či priateľov vylúčený? Konal by si rozhodne a prerušil by si s ním kontakt? K čomu by ťa nabádalo tvoje srdce? Niekedy sa môžeš tak ako Asa stretnúť so zdanlivo neprekonateľným odporom. Aj vtedy môžeš dokázať, že sa úplne spoliehaš na Boha. Možno sa ti posmievajú v škole, pretože si Jehovov svedok. Alebo si z teba uťahujú kolegovia v práci, pretože si berieš dovolenku na duchovné činnosti alebo robíš málo nadčasov. V takýchto situáciách pros Jehovu o pomoc, tak ako to robil Asa. (2. Par. 14:11) Zastávaj sa toho, o čom vieš, že je správne a múdre. Pamätaj, že Boh posilnil a podporil Asu a posilní aj teba. w17.03 3:6 – 8

Jehova nás vo svojom Slove varuje, aby sme dôležité rozhodnutia nerobili unáhlene. Predtým než urobíme rozhodnutie, by sme si mali vyhradiť čas na to, aby sme pozorne zvážili všetky skutočnosti. Potom sa pravdepodobne rozhodneme správne. (1. Tes. 5:21) Aj hlavy rodín by mali hľadať rady v Biblii a biblických publikáciách ešte skôr, ako sa rozhodnú, čo urobia. Je tiež dôležité, aby si vypočuli názory ostatných členov rodiny. Boh napríklad nabádal Abraháma, aby počúval, čo mu hovorí jeho manželka. (1. Mojž. 21:9–12) Aj zboroví starší by si mali vyhradiť čas na výskum. Možno zistia, že v určitej záležitosti sa objavila nová dôležitá informácia, ktorú by mali vziať do úvahy. Ak sú rozumní a skromní, nebudú sa obávať, že keď svoje predchádzajúce rozhodnutie pozmenia, stratia úctu iných. A je správne, keď ich v tom napodobňujeme. Vedie to k pokoju a jednote v zbore. (Sk. 6:1–4) w17.03 2:16