November

Za Jóbových čias Satan tvrdil, že nikto neslúži Jehovovi z lásky. (Jób 2:4, 5) Zmenil odvtedy názor? Určite nie! Keď bol zvrhnutý z neba, bol označený za „žalobcu našich bratov, ktorý ich dňom a nocou obviňuje pred naším Bohom“. (Zjav. 12:10) Satan stále tvrdí, že ľudia slúžia Bohu zo sebeckých pohnútok. Veľmi by si prial, aby sme sa v skúškach vzdali a prestali sa zastávať Jehovovej zvrchovanosti. Keď znášaš nejaké ťažkosti, skús si predstaviť takúto scénu: Na jednej strane stojí Satan s démonmi a pozorujú, ako zápasíš. Tvrdia, že sa pod tlakom zrútiš a vzdáš sa. Na druhej strane je Jehova, náš Kráľ Ježiš Kristus, vzkriesení pomazaní a státisíce anjelov. Aj oni ťa pozorujú, povzbudzujú a nesmierne sa tešia, že vytrvávaš a podporuješ Jehovovu zvrchovanosť. A potom počuješ Jehovovo nabádanie zaznamenané v dnešnom dennom texte. w16.04 2:8, 9

Ak sa ti s pomocou dvoch kresťanov podarí spor vyriešiť, „získal si svojho brata“. Na starších by si sa mal obrátiť iba vtedy, ak sa ti napriek opakovanej snahe nepodarilo previnilcovi pomôcť. Prípadov, keď bolo nutné podniknúť všetky tri kroky opísané v Matúšovi 18:15–17, nie je veľa. A to je dobre, lebo to znamená, že situácia sa málokedy vyhrotí až tak, že nekajúcny hriešnik musí byť zo zboru vylúčený. Previnilec si často uzná chybu a dá veci do poriadku. A kresťan, ktorý sa cítil dotknutý, považuje vec za uzavretú a rozhodne sa mu odpustiť. Z Ježišových slov teda vyplýva, že starších by sme do osobných konfliktov nemali zaťahovať predčasne. Mali by sme sa na nich obrátiť až vtedy, keď sme už urobili prvé dva kroky a keď sú k dispozícii spoľahlivé dôkazy o tom, že sa naozaj stalo niečo vážne. w16.05 1:15, 16

Neutralitu musíme zachovávať preto, lebo sa verne podriaďujeme Božiemu Kráľovstvu. Ako by sme mohli mať čisté svedomie, keby sme oznamovali, že len Božie Kráľovstvo vyrieši problémy ľudstva a zároveň podporovali ľudské vlády? Okrem toho vďaka neutralite zostávame zjednotení s bratmi a sestrami po celej zemi. Líšime sa tým od falošných náboženstiev, ktoré sa miešajú do politiky, čím spôsobujú nejednotu medzi svojimi členmi. (1. Petra 2:17) Čím bližšie je koniec Satanovho systému, tým ťažšie bude zachovávať neutralitu. Ľudia sú „neprístupní akejkoľvek dohode“ a „tvrdohlaví“. To povedie jedine k tomu, že svet bude stále viac rozdelený. (2. Tim. 3:3, 4) V niektorých krajinách sa politická situácia rýchlo zmenila a naši bratia sa stretli s problémami, ktoré vyplývajú z ich neutrálneho postoja. Chápeš teda, prečo si musíme už teraz posilňovať rozhodnutie zostať neutrálni? Keby sa situácia náhle zmenila a my by sme neboli pripravení, mohli by sme sa dopustiť kompromisu a porušiť svoju neutralitu. w16.04 4:3, 4

Niektorí si možno myslia, že na tom, ako sa rozhodnú, nezáleží. Ale ak máme robiť múdre rozhodnutia, ktoré sa páčia Jehovovi, musíme uvažovať o zákonoch a zásadách z Biblie a držať sa ich. Napríklad musíme poslúchať Boží zákon o krvi. (1. Mojž. 9:4; Sk. 15:28, 29) Môžeme sa tiež modliť k Jehovovi, aby nám pomohol rozhodovať sa v súlade s biblickými zásadami a zákonmi. Závažné rozhodnutia môžu mať výrazný vplyv na naše duchovné zdravie. Každé rozhodnutie, ktoré urobíme, pravdepodobne ovplyvní náš vzťah k Jehovovi — či už pozitívne, alebo negatívne. Dobré rozhodnutie náš vzťah k Bohu posilní, zlé ho naruší. Zlé rozhodnutie môže znepokojiť bratov a sestry, oslabiť ich vieru alebo ohroziť jednotu zboru. Teda na našich osobných rozhodnutiach naozaj záleží. (Rim. 14:19) w16.05 3:4, 5

Jehova si cení úsilie, s akým „si pre seba vykupujeme príhodný čas“ na pravidelné čítanie Biblie a na osobné štúdium. (Ef. 5:15, 16) No stáva sa, že nie vždy venujeme rovnakú pozornosť všetkým druhom duchovného pokrmu, ktorý máme k dispozícii. V tom sa skrýva jedno nebezpečenstvo. Aké? Keby sme si povedali, že sa nás určitý duchovný pokrm netýka, prišli by sme o možnosť mať z neho úžitok. Napríklad čo ak sa nám zdá, že nejaká časť Biblie nie je pre nás aktuálna? Alebo čo ak nepatríme do skupiny ľudí, ktorej je istá publikácia určená? Máme sklon tieto myšlienky iba preletieť alebo ich dokonca vôbec nečítať? Ak áno, mohli by sme sa pripraviť o cenné informácie, ktoré by mohli byť pre nás užitočné. Pamätajme na to, že Zdrojom všetkých duchovných darov je Boh. w16.05 5:5, 6

Jehova prostredníctvom zboru a dozorcov formuje každého jednotlivo. Napríklad keď si starší všimnú, že máme nejaký duchovný problém, snažia sa nám pomôcť. No ich rady nie sú založené na ich vlastnej múdrosti. O porozumenie a múdrosť pokorne prosia Boha. Potom konajú v súlade so svojimi modlitbami a v Božom Slove a v našich publikáciách hľadajú rady týkajúce sa našej situácie. Vďaka tomu nám dokážu pomôcť presne v tom, v čom potrebujeme. Keď rozumieme, ako nás Boh formuje, budeme mať lepšie vzťahy so spoluveriacimi a lepší postoj k ľuďom v obvode i k záujemcom. Boh ľudí nenúti, aby robili zmeny. Dáva im spoznať svoje spravodlivé normy, aby sa sami rozhodli, či chcú očistiť svoj život. w16.06 1:13, 14

Apoštol Ján varoval kresťanov, že ak niekto miluje veci vo svete — „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“ —, „niet v ňom Otcovej lásky“. (1. Jána 2:15, 16) Preto musíme stále skúmať svoje srdce, či nás neláka zábava tohto sveta, spoločnosť ľudí, ktorí nemilujú Jehovu, alebo nevhodný spôsob obliekania a úpravy zovňajšku. Láska k svetu by sa mohla prejaviť i tým, že by sme sa napríklad pomocou vyššieho vzdelania usilovali o „veľké veci“. Stojíme na prahu nového sveta. Je preto nesmierne dôležité, aby sme pamätali na Mojžišove mocné slová uvedené v 5. Mojžišovej 6:4: „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ Ak im rozumieme a pevne im veríme, budeme oddaní výlučne Jehovovi a budeme mu slúžiť v súlade s jeho vôľou. (Hebr. 12:28, 29) w16.06 3:14

Hovorí sa, že človek má len niekoľko potrieb, ale nekonečne veľa túžob. Vyzerá to tak, že mnohí nevedia rozlíšiť, čo skutočne potrebujú a po čom len túžia. Aký je teda rozdiel medzi potrebami a túžbami? Potreby sú veci nevyhnutné pre život. Patrí k nim jedlo, oblečenie a bývanie. Túžby zahŕňajú veci, ktoré by sme radi mali, ale náš život od nich nezávisí. To, po čom ľudia túžia, sa môže líšiť podľa miesta, kde žijú. V rozvojových krajinách chcú mať niektorí peniaze na to, aby si mohli kúpiť mobil, motocykel alebo malý pozemok. V bohatších krajinách ľudia túžia po luxusnom oblečení, väčšom dome či drahšom aute. No bez ohľadu na to, kde žijeme, všetkým nám hrozí rovnaké nebezpečenstvo. Môžeme sa chytiť do pasce hmotárstva, takže budeme chcieť stále viac vecí, či už ich potrebujeme a môžeme si ich dovoliť, alebo nie. (Hebr. 13:5) w16.07 1:1 – 3

Mnohí ľudia sú takí zamestnaní každodennými záležitosťami, že si neuvedomujú „svoje duchovné potreby“. (Mat. 5:3) Úplne sú pohltení honbou za materiálnymi lákadlami tohto sveta, ktoré pôsobia na „žiadosť tela a žiadosť očí“. (1. Jána 2:16) My nechceme byť pod vplyvom ducha sveta. Chceme, aby na nás pôsobil Boží duch, lebo prostredníctvom neho nám Jehova pomáha jasne chápať, čo nás čaká v blízkej budúcnosti. (1. Kor. 2:12) Uvedomujeme si, že duchovne zadriemať je veľmi ľahké. Stačí, ak dovolíme, aby bežné veci vytlačili z nášho života tie duchovné. (Luk. 21:34, 35) Ľudia sa nám možno vysmievajú, že zostávame bdelí, ale to nie je dôvod, aby sme stratili pocit naliehavosti. (2. Petra 3:3–7) Ak chceme zostať pod vplyvom Božieho ducha, musíme sa pravidelne stretávať so spolukresťanmi na našich zborových zhromaždeniach. w16.07 2:13, 14

Mnohí ľudia sa modlia, lebo z toho majú dobrý pocit, ale v skutočnosti neveria, že by ich Boh vypočul. Preto sa potrebujú dozvedieť, že Jehova vypočúva modlitby. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Ak poprosíte o čokoľvek v mojom mene, urobím to.“ (Ján 14:14) Je jasné, že slovom „čokoľvek“ mal na mysli všetko, čo je v súlade s Jehovovou vôľou. Ján nás uisťuje: „Toto je tá dôvera, ktorú máme v neho, že nás počuje, nech prosíme o čokoľvek podľa jeho vôle.“ (1. Jána 5:14) Veľmi radi druhým vysvetľujeme, že modlitba nie je akási psychologická barlička, ale že je to úžasný prostriedok, ako sa môžeme približovať k Jehovovmu „trónu nezaslúženej láskavosti“. (Hebr. 4:16) Keď ich naučíme, ako sa majú modliť, ku komu sa majú modliť a o čo sa majú modliť, pomôžeme im, aby si vytvorili k Jehovovi blízky vzťah a aby v ťažkostiach našli útechu. (Žalm 4:1; 145:18) w16.07 4:11, 12

Tieto slová vyjadrujú pocity všetkých verných Jehovových svedkov. Ale čo ak ťa v službe obmedzuje choroba alebo pokročilý vek? Nikdy nezabudni, že keď hovoríš o pravde so zdravotným personálom i s ďalšími, podieľaš sa na svätej službe, ktorá oslavuje nášho úžasného Boha. Ak si pre svoju vieru vo väzení a situácia ti to umožňuje, pravdepodobne aj tam vydávaš svedectvo. Tým rozradostňuješ Jehovovo srdce. (Prísl. 27:11) To platí aj vtedy, keď žiješ v nábožensky rozdelenej domácnosti, ale napriek tomu sa zúčastňuješ na duchovných činnostiach. (1. Petra 3:1–4) Teda aj za nepriaznivých okolností môžeš chváliť Jehovu a robiť duchovné pokroky. Jehova ťa iste požehná, keď budeš oznamovať drahocennú pravdu o Bohu ľuďom, ktorí nemajú žiadnu nádej. w16.08 3:19, 20

Z týchto Pavlových slov nevyplýva, že manželka má nižšie postavenie ako manžel. No umožňuje jej to spĺňať si úlohu, ktorú jej dal Boh, keď povedal: „Pre človeka [Adama] nie je dobre, aby bol stále sám. Urobím mu pomocníčku ako jeho doplnok.“ (1. Mojž. 2:18) Tak ako prejavuje lásku Kristus, „hlava zboru“, aj kresťanský manžel má byť milujúcou hlavou rodiny. Manželka potom cíti istotu a je pre ňu ľahšie prejavovať manželovi úctu, podporovať ho a podriaďovať sa mu. Nasledovníci Ježiša napodobňujú jeho príklad, keď milujú jeden druhého tak, ako ich miloval on. (Ján 13:34, 35; 15:12, 13; Ef. 5:25) Manželská láska by teda mala byť taká silná, že manželia majú byť ochotní jeden za druhého aj zomrieť. w16.08 2:3, 4

Tvoje povzbudivé slová môžu na druhých hlboko zapôsobiť. Môžu ich podnietiť, aby robili pre Jehovu ešte viac. A nikdy nepodceňuj účinok, ktorý môže mať na druhých to, keď na zhromaždení zdvihneš ruku a podáš povzbudzujúci komentár. Jehova posilnil aj ruky Nehemiáša a jeho spoločníkov, vďaka čomu dokončili obnovu jeruzalemských hradieb len za 52 dní. (Neh. 2:18; 6:15, 16) Nehemiáš na prácu nielen dohliadal, ale aj sa do nej zapojil. (Neh. 5:16) Dnes mnohí starší napodobňujú jeho príklad a zapájajú sa do stavebných projektov alebo pomáhajú pri upratovaní či údržbe miestnej sály Kráľovstva. Okrem toho spolupracujú so zvestovateľmi v službe a vykonávajú pastierske návštevy. Tým všetkým posilňujú zoslabnuté ruky bratov a sestier, ktorí „majú v srdci úzkosť“. (Iz. 35:3, 4) w16.09 1:15, 16

Boží ľud sa zo všetkých síl snaží riadiť biblickou radou: „Umŕtvujte preto svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní.“ (Kol. 3:2, 5) Bratia a sestry, ktorí žili pred spoznaním pravdy nemravne, možno musia s hriešnymi sklonmi stále bojovať. (1. Kor. 6:9, 10) Určite by sme im nechceli tento boj ešte sťažovať. Keď sme s našimi bratmi a sestrami, sme chránení pred ľuďmi, ktorí vedú nemravný spôsob života. Svojím oblečením by sme mali prispievať k tomu, aby bol zbor oázou mravnej čistoty. Je pravda, že záleží na nás, čo si dáme na seba. Máme však zodpovednosť obliekať sa tak, aby sme druhým uľahčovali ich snahu zostať mravne čistí a aby sme im pomáhali držať sa Božích noriem čistoty v mysli, v reči i v správaní. (1. Petra 1:15, 16) w16.09 3:9, 10

„My veríme v Jehovu, ale to automaticky neznamená, že v neho budú veriť aj naše deti,“ hovoria istí rodičia z Francúzska a dodávajú: „Viera sa nededí. Deti si ju musia postupne vybudovať samy.“ Jeden brat z Austrálie napísal: „Pomôcť dieťaťu získať pevnú vieru je pre rodiča asi tá najťažšia úloha... Možno si myslíte, že ste dieťaťu niečo dostatočne vysvetlili, ale po čase príde za vami s tou istou otázkou. Odpoveď, ktorú ste mu dali dnes, mu už zajtra nemusí stačiť. Niektoré témy musíte rozoberať znovu a znovu.“ Ak si rodič, cítiš sa niekedy na túto úlohu nedostatočný? Kladieš si otázku, ako máš učiť svoje dieťa a vplývať na jeho srdce, aby získalo pevnú vieru a slúžilo Jehovovi, aj keď vyrastie? Je pravda, že keby sme sa spoliehali len sami na seba, zrejme by sme to nedokázali. (Jer. 10:23) Ale keď sa spoliehame na Božie rady, môže sa nám to podariť. w16.09 5:1, 2

Pre imigrantov nie je ľahké prispôsobiť sa životu v novej krajine. V tomto ohľade je vynikajúcim príkladom Rút. Po prvé, ukázala, že rešpektuje miestne zvyky, lebo si pýtala dovolenie paberkovať. (Rút 2:7) Toto právo nepovažovala za samozrejmosť, akoby jej druhí boli niečo dlžní. Po druhé, za prejavenú láskavosť bola veľmi vďačná. (Rút 2:13) Keď prisťahovalci prejavujú podobný postoj, ľahšie si získajú úctu miestnych obyvateľov i spolukresťanov. Sme veľmi radi, že vďaka Jehovovej nezaslúženej láskavosti môžu ľudia z rôzneho prostredia počuť dobré posolstvo. V domovskej krajine možno nemali príležitosť študovať Bibliu alebo slobodne sa stretávať s Jehovovým ľudom. Teraz však túto možnosť majú, a tak by sme im mali pomôcť, aby sa medzi nami necítili ako cudzinci. w16.10 1:17 – 19

Milióny Božích služobníkov dnes nasledujú Ježišov príklad. Majú svoju nádej stále pred očami a nedovoľujú, aby skúšky oslabili ich vieru. Zamysli sa nad príkladom Rudolfa Graichena z Nemecka, ktorý sa narodil v roku 1925. Rozprával, že doma na stenách viseli obrázky s biblickými námetmi. Napísal: „Na jednom obrázku bol zobrazený vlk s baránkom, kozľa s leopardom a teľa s levom — všetky spolu v mieri, vedené malým chlapcom. Takéto obrázky na mňa trvalo zapôsobili.“ (Iz. 11:6–9) Tento brat dlhé roky znášal kruté prenasledovanie najprv od nacistického gestapa a neskôr od komunistickej Stasi vo východnom Nemecku. Napriek tomu si zachoval pevnú vieru v pozemský raj. Rudolfa však čakali ďalšie ťažké skúšky. Jeho milovaná mama zomrela v koncentračnom tábore Ravensbrück na týfus. Otec zoslabol vo viere a podpísal dokument, že už nechce byť Jehovovým svedkom. w16.10 3:12 – 14

Jehovovi služobníci si nesmierne cenia Božie Slovo, Bibliu. Pretože sme nedokonalí, každý z nás dostane z času na čas nejakú biblickú radu. Ako na to reagujeme? Zamyslime sa nad dvoma pomazanými kresťankami z prvého storočia Euodiou a Syntyche. Vznikol medzi nimi vážny problém, ktorý mohol narušiť pokoj celého zboru. Biblia nehovorí, ako sa to skončilo, ale obe sestry pravdepodobne uplatnili Pavlovu láskavú radu. (Fil. 4:2, 3) Podobné situácie môžu vzniknúť medzi Jehovovými služobníkmi i dnes. Takéto problémy sa však dajú vyriešiť a dokonca sa im dá predísť, keď uplatňujeme rady z Božieho Slova. Ak sa nimi riadime, dávame najavo, že Bibliu si veľmi ceníme. (Žalm 27:11) w16.11 3:1 – 3

Povzbudenie potrebuje každý z nás. Zvlášť to platí v detstve. „Deti... potrebujú povzbudenie rovnako ako rastliny vodu,“ objasňuje pedagóg Timothy Evans. „Povzbudzované dieťa sa cíti cenené a milované.“ Žijeme však v kritických časoch. Ľudia sú sebeckí a prejavujú málo prirodzenej náklonnosti. Povzbudzovanie je veľmi zriedkavé. (2. Tim. 3:1–5) Satan Diabol to využíva, aby nás pripravil o radosť, lebo vie, že tak nás môže duchovne a inak oslabiť. V snahe obrať o radosť spravodlivého Jóba použil Satan okrem nešťastí aj obvinenia. Krutý zámer mu však nevyšiel. (Jób 2:3; 22:3; 27:5) Proti Diablovým dielam môžeme bojovať tak, že budeme povzbudzovať členov svojej rodiny i zboru. Aj vďaka tomu budú naše domácnosti a sály Kráľovstva miestom, kde sa cítime šťastní a v bezpečí. w16.11 1:4, 6

Začiatkom 16. storočia začalo niekoľko odvážnych mužov prekladať Božie Slovo do jazyka bežných ľudí. Keď sa Biblia nakoniec stala dostupnou, ľudia si ju začali čítať a kládli si otázky: Kde sa v Božom Slove hovorí o očistci, o zádušných omšiach, za ktoré navyše treba platiť, alebo o pápežovi a kardináloch? Cirkev považovala takéto otázky za bezočivosť. Ako sa obyčajní ľudia opovažujú spochybňovať jej vodcov?! Prešla teda do protiútoku. Mnohí muži a ženy boli označení za kacírov, pretože odmietali jej učenie. Cirkev vynášala rozsudky smrti a štát ich vykonával. Cieľom bolo odradiť ľudí od čítania Biblie a od spochybňovania cirkvi. Vo väčšine prípadov sa to podarilo. Ale niekoľko odvážnych jednotlivcov sa nedalo zastrašiť Veľkým Babylonom. Našli biblickú pravdu a chceli sa o nej dozvedieť viac. w16.11 4:13

Čestnosť by mala byť pre kresťanov samozrejmosťou. (Ef. 4:25) Nechceme byť ako Satan, ktorý je „otec lži“. A nezabúdajme ani na Ananiáša a Zafíru, ktorí boli za klamstvo usmrtení. Preto sa mu vyhýbajme. (Ján 8:44; Sk. 5:1–11) Ale zahŕňa čestnosť len to, že neklameme? Ak si zo srdca vážime Božiu nezaslúženú láskavosť, mali by sme byť čestní aj v iných ohľadoch. Klamať znamená povedať niečo nepravdivé. No Jehova si želá, aby sme sa neuspokojili len s tým, že sa vyhýbame otvoreným lžiam. Izraelitov nabádal: „Máte sa preukázať svätými, lebo ja, Jehova, váš Boh, som svätý.“ Potom uviedol konkrétne príklady, v čom musia byť svätí. Okrem iného im povedal: „Nebudete kradnúť a nebudete podvádzať a nikto si nebude počínať falošne voči svojmu spoločníkovi.“ (3. Mojž. 19:2, 11) Žiaľ, stáva sa, že aj človek, ktorý nikdy otvorene neklame, sa môže uchýliť k podvodnému konaniu. w16.12 1:17, 18

V Božom Slove nachádzame Ježišove upokojujúce slová. To, čo ľuďom hovoril a čo ich učil, bolo pre nich zdrojom osvieženia. Prichádzali za ním celé zástupy, pretože dokázal upokojiť boľavé srdce, posilniť slabých a utešiť skľúčených. (Mat. 11:28–30) Veľmi mu záležalo na ich duchovných, citových aj fyzických potrebách. (Mar. 6:30–32) Ježiš svojim apoštolom sľúbil, že im bude pomáhať. A tento sľub platí aj pre nás. Na to, aby sme zažili jeho splnenie, nemusíme byť osobne s Ježišom, lebo aj dnes nám ako Kráľ v nebesiach prejavuje súcit. Preto keď sa cítiš skľúčený, môže ti súcitne „prísť na pomoc“, a to „v pravý čas“. Ježiš ti pomôže, aby si prekonal úzkosť, a naplní tvoje srdce nádejou a odvahou. (Hebr. 2:17, 18; 4:16) w16.12 3:4, 6

V Noachových dňoch bola zem „naplnená násilím“ a nemravnosťou. (1. Mojž. 6:4, 9–12) Noach verne zvestoval posolstvo výstrahy od Jehovu, ale nemohol zlých ľudí donútiť, aby toto posolstvo prijali, ani nemohol urýchliť príchod potopy. Musel sa spoliehať na Jehovu, že splní svoj sľub a ukončí zlo a že to urobí v tom správnom čase. (1. Mojž. 6:17) Aj my žijeme vo svete, ktorý je presiaknutý skazenosťou, a poznáme Jehovov sľub, že ho zničí. (1. Jána 2:17) No kým to urobí, nemôžeme ľudí donútiť, aby prijali „dobré posolstvo o Kráľovstve“. A ani nemôžeme urýchliť príchod „veľkého súženia“. (Mat. 24:14, 21) Tak ako Noach musíme mať pevnú vieru, že Boh čoskoro odstráni všetko zlo. (Žalm 37:10, 11) Sme presvedčení, že Jehova nepripustí, aby tento skazený svet trval čo i len o jeden deň dlhšie, ako to určil. (Hab. 2:3) w17.01 1:5 – 7

Mnohí ľudia zneužívajú slobodnú vôľu na to, aby škodili druhým. Spĺňa sa tým biblické proroctvo, že v „posledných dňoch“ budú ľudia „nevďační“. (2. Tim. 3:1, 2) Nikdy nezneužívajme tento vzácny dar od Jehovu ani ho nepovažujme za samozrejmosť. Ale ako sa môžeme vyhnúť tomu, že by sme zneužívali dar slobodnej vôle? Každý z nás sa môže slobodne rozhodnúť, s kým sa bude priateliť, ako sa bude obliekať a upravovať a akú zábavu si vyberie. No nechceme sa stať otrokmi telesných žiadostí ani si osvojiť hanebné módne výstrelky a trendy bežné vo svete. Tak by sme zneužívali svoju slobodu na „zastretie zla“. (1. Petra 2:16) Nedopusťme, aby sa naša sloboda stala „podnetom pre telo“, ale buďme odhodlaní rozhodovať sa v súlade s nabádaním: „Všetko robte na Božiu slávu.“ (Gal. 5:13; 1. Kor. 10:31) w17.01 2:12 – 14

Z Nehemiášovho príkladu sa učíme, že keď dostaneme nové úlohy alebo je nám zverená väčšia autorita, nemali by sme sa spoliehať na seba, ale mali by sme zostať skromní. Keby sa napríklad starší zboru spoliehal iba na vlastné skúsenosti, mohol by začať riešiť zborové záležitosti bez toho, že by sa najskôr pomodlil. Iní by možno najprv urobili nejaké rozhodnutie a až potom by Jehovu prosili o požehnanie. Ale bolo by takéto konanie prejavom skromnosti? Skromný človek vždy pamätá na to, akú úlohu dostal v Božom usporiadaní, a na to, že jeho schopnosti sú v porovnaní s Jehovovými úplne zanedbateľné. Najmä keď riešime podobnú situáciu alebo problém ako v minulosti, musíme byť opatrní, aby sme sa nespoliehali na svoje skúsenosti či schopnosti. Na našich schopnostiach až tak nezáleží. (Prísl. 3:5, 6) V dnešnom svete sú mnohí ľudia sebeckí a snažia sa vyniknúť. No my si nebudujeme kariéru ani nám nejde o významnejšie postavenie. Ako členovia Božej domácnosti sa učíme dobre si spĺňať úlohy v zbore i v rodine. (1. Tim. 3:15) w17.01 4:7, 8

Jehovovým pôvodným predsavzatím bolo, aby ľudia žili na zemi večne. (1. Mojž. 1:28; Žalm 37:29) Adamovi a Eve dal množstvo vzácnych darov, vďaka ktorým sa mohli tešiť zo života. (Jak. 1:17) Dal im slobodnú vôľu, schopnosť premýšľať, milovať a tešiť sa z priateľstva. Adamovi povedal, ako môže dať najavo poslušnosť, ako môže uspokojovať svoje potreby a ako sa má starať o zvieratá a o pôdu. (1. Mojž. 2:15–17, 19, 20) Jehova okrem toho Adama a Evu obdaroval zmyslami ako chuť, hmat, zrak, sluch a čuch. Vďaka tomu si mohli život v nádhernom raji naplno užívať. Prvý ľudský pár mal množstvo zaujímavej a uspokojujúcej práce a mohol objavovať a spoznávať nové veci po celú večnosť. Jehova vytvoril Adama a Evu tak, aby mohli mať dokonalé deti. Zem s celým svojím bohatstvom sa mala stať ich trvalým domovom. w17.02 1:6, 7

Aký účinok malo Božie Slovo na mužov, ktorí viedli izraelský národ? Všimnime si, ako zapôsobilo na kráľa Joziáša. Keď sa v Jehovovom dome našla kniha mojžišovského Zákona, Joziášov tajomník mu z nej začal čítať. Joziáš potom konal v súlade s Božím Slovom a podnikol intenzívnu a rozsiahlu kampaň proti modlárstvu. Okrem toho zorganizoval takú oslavu Pesachu, aká nemala v histórii národa obdobu. (2. Kráľ. 22:11; 23:1–23) On a iní verní vodcovia sa riadili Božím Slovom a ochotne robili úpravy v tom, ako viedli izraelský národ. Výsledkom bolo, že Boží ľud v staroveku konal Božiu vôľu. Ale nie všetci králi, ktorí vládli nad Božím ľudom v staroveku, dodržiavali Božie pokyny. V niekoľkých prípadoch ich Jehova musel pokarhať alebo nahradiť niekým iným. (1. Sam. 13:13, 14) V čase, ktorý sám určil, ustanovil za Vodcu niekoho, kto mal byť lepší ako všetci muži, ktorých dovtedy používal. w17.02 3:11, 12, 14

Ľudia boli stvorení „na Boží obraz“. (1. Mojž. 1:27) Preto väčšina ľudí vo väčšej či menšej miere prejavuje niektoré Božie vlastnosti. Sú schopní jeden druhého milovať, byť láskaví a prejavovať súcit. Dostali dar svedomia, vrodený zmysel pre to, čo je dobré a čo zlé, čo je čestné a čo nečestné alebo čo je vhodné a čo nevhodné. Samozrejme, nie vždy to dokážu posúdiť správne. (Rim. 2:14, 15) Väčšinu ľudí však priťahuje to, čo je čisté a krásne. Takmer každý chce mať pokojné vzťahy s inými. Na tom nie je nič zvláštne, pretože Jehova je Bohom poriadku a pokoja. Či už si to ľudia uvedomujú, alebo nie, všetci do určitej miery prejavujú vlastnosti nášho Stvoriteľa. Preto si zasluhujú, aby s nimi druhí zaobchádzali s úctou. No niekedy môže byť ťažké rozlíšiť, akú česť by sme im mali preukazovať a do akej miery. w17.03 1:5, 6

Boh sa nerozhoduje v návale hnevu, čo je bežné u mnohých ľudí. Keď videl, že Ninivčania zmenili svoj postoj a kajali sa, svoje rozhodnutie upravil. Tak dokázal, že je rozumný, pokorný a súcitný. Aj my sa možno dostaneme do situácie, keď bude múdre prehodnotiť svoje rozhodnutie. Môžu sa nám napríklad zásadne zmeniť životné okolnosti. Spomeň si, že aj Jehova bol ochotný svoje rozhodnutie upraviť, keď sa zmenili okolnosti. (1. Kráľ. 21:20, 21, 27–29; 2. Kráľ. 20:1–5) Možno vyjde na povrch nová informácia, na základe ktorej budeme mať pádny dôvod, aby sme svoje rozhodnutie prehodnotili. Zamyslime sa napríklad nad kráľom Dávidom. Ten pri svojom rozhodnutí najprv vychádzal z nesprávnej informácie, ktorú dostal o Saulovom vnukovi Mefibóšetovi. Keď však neskôr zistil, aká je pravda, svoje rozhodnutie zmenil. (2. Sam. 16:3, 4; 19:24–29) w17.03 2:14, 15

Keď vznikne nejaký problém, mali by sme si zistiť, ktoré biblické zásady sa týkajú danej situácie, a vyrovnane ich uplatniť. Pouvažujme napríklad o sestre, ktorá si uvedomuje svoju zodpovednosť zvestovať dobré posolstvo. (Sk. 4:20) Naplánovala si, že pôjde do služby, ale jej manžel, ktorý nie je Jehovovým svedkom, chce, aby s ním v ten deň zostala doma. Hovorí, že v poslednom čase boli málo spolu a že by chcel, aby niečo podnikli. Čo teraz sestra urobí? Možno jej prídu na um biblické texty, že máme poslúchať Boha a robiť učeníkov. (Mat. 28:19, 20; Sk. 5:29) Mala by však myslieť aj na to, že manželky sa majú podriaďovať manželom a že máme byť rozumní. (Ef. 5:22–24) Je jej manžel zásadne proti tomu, aby chodila do služby? Alebo ju prosí, aby raz pre neho urobila výnimku? Všetci chceme konať Božiu vôľu a zachovať si čisté svedomie. No pamätajme na to, že často musíme vziať do úvahy viacero biblických zásad, aby sme sa rozhodli múdro. w17.03 4:17